Medzi federalizmom, sovietskym Slovenskom a hospodárskym vyrovnaním. Aplikácia stalinskej národnostnej politiky na otázku česko-slovenských vzťahov (od boľševizácie KSČ po začiatok boja proti buržoáznemu nacionalizmu)

Medzi ede alizmom, so ie skym Slo enskom
ahospodá skym y o naním
Aplikácia s alinskej ná odnos nej poli iky na o ázku
česko-slo enských zťaho (od boľše izácie KSČ
pozačia ok boja p o i bu žoáznemu nacionalizmu)
Adam Hudek
His o ický ús a Slo enskej akadémie ied, . . i., B a isla a
Téma česko-slo enských ( o nako ako česko-nemeckých aslo ensko-maďa ských)
zťaho bola českoslo enskom komunis ickom hnu í p í omná od jeho zniku.
E nická he e ogeni a medzi ojno ej epubliky aaj Komunis ickej s any Česko-
slo enska si yžado ala neus ále p ijímanie ak ických is a egických ozhodnu í
ohľadne ná odnos ných p oblémo , k o é mali celom egióne silný mobilizačný
apel. VČeskoslo ensku bol nacionalizmus silným om om ak o sním odmie al
h ať, s ácal poli ický ply .1 Ten o ak si dob e u edomo ali domáci komunis i aj
ep ezen an i Komunis ickej in e nacionály (Komin e ny) Mosk e. Jej cieľom po
äčšinu medzi ojno ého obdobia bolo y á ať Eu ópe e olučné podmienky.
2
Neso ie skym komunis ickým s anám p e o p edpiso ala ná odnos nú poli iku,
k o á z yšo ala nes abili u apodpo o ala ods edi é endencie mul ie nických
š á och. Koncep podpo y ná odného sebau čenia až do od hnu ia sa obja il
di ek í ach Komin e ny polo ici d adsia ych oko 3 aos al súčasťou jej poli iky
1
Poz i BENKO, Ju aj – HUDEK, Adam: Slo ak Na ional Communism in In e wa Czecho-
slo akia. In: Na ionali ies Pape s, oč. 53, č. 4 (2025), s. 917–937, u s. 919.
2
Začia ky ej o poli iky s ednej Eu ópe opisuje š údia Ju aja Benka „Maďa ská komu-
nis ická emig ácia ajej pôsobenie  okoch 1919–1921“ His o ickom časopise ( oč. 63, č. 4
(2015), s.605–628, u s. 611–614).
3
Vjúli 1924 p edseda Komin e ny G igo ij Je seje ič Zino je ohlásil podpo u sepa a izmu
p ospech e olúcie: „Žiadame, aby sa naše s any k ajinách, kde je ná odnos ná o ázka
dôleži á, naučili yuží ať nacionalis ický p ok p o i bu žoáznemu ežimu. Naše s any sa
musia snažiť pos a iť p o i láde ie elemen y, k o é sú p i odzene nespokojné.“ (Mani es o
o he Peoples o he Eas Issued by he Fi h Comin e n Cong ess (ex ac s). In: DEGRAS,
350Soudobé dějiny / CJCH 2025 / 2
až do polo ice nasledujúceho desať očia. Ten o p og am bol p i om p o iklade
kná odnos nej poli ike upla ňo anej So ie skom z äze.
Po Lenino ej sm i  oku 1924 nad ýkladom ná odnos nej o ázky p e zal
ideologický dohľad S alin, k o ý bol už p ed p ou s e o ou ojnou jedným zjej
spolu o co . Jeho ex „Ná odnos ná o ázka ama xizmus“ z oku 1913 os al aj
nap iek zásadným dok inálnym zmenám ideológii ma xizmu-leninizmu súčas-
ťou s alinského kánonu až do p ej polo ice päťdesia ych oko .4 Vp iebehu s ojej
lády S alin ná odnos nej o ázke inicio al niekoľko ýznamných in e p e ač-
ných posuno , k o é äčšinou
5
eago ali na ak uálne dianie So ie skom z äze.
Cez di ek í y Komin e ny sa ie o zmeny  ôznych modi ikáciách dos á ali aj do
odpo účaní p e ďalšie komunis ické s any.
6
Boľše izácia KSČ pod edením sku-
piny okolo Klemen a Go walda  oku 1929 sa časo o akme k yla so začia kom
zásadných zmien ná odnos nej poli ike So ie skeho z äzu. Nazačia ku idsia-
ych oko sa S alin začal ý aznejšie odkláňať od pô odného leninského modelu,
k o ý bol cha ak e is ický po láčaním „ uského šo inizmu“ apodpo ou oz oja
ne uských ná odnos í. Ob a kbudo aniu socializmu jednej zemi sp e ádzalo
p imo diálne chápanie ná oda, pozi í ne nímanie uských dejín, ale aj koncep
údajne nebezpečného „bu žoázneho nacionalizmu“. Keďže Go wald začal eš e
dôslednejšie ako jeho p edchodco ia apliko ať na iadenia Komin e ny aso ie ske
zo y, dôsledky s alinských zmien sa ý azne p eja ili aj poli ike KSČ.
Tá o š údia sa zaobe á analýzou ply u s alinizmu na p eds a y o iešení
o ázky česko-slo enských zťaho  ámci Komunis ickej s any Českoslo enska
aKomunis ickej s any Slo enska (KSS) od začia ku idsia ych oko do zači-
a ku päťdesia ych oko . Kľúčo ú úlohu zoh á ali meniace sa di ek í y, k o é
Jane (ed.): The Communis In e na ional Documen s 1919–1943, s . 2: 1923–1928. Ox o d – New
Yo k, Ox o d Uni e si y P ess 1965, s. 156–158. Zanglič iny p eložil au o .)
4 Článok bol pô odne publiko aný boľše ickom časopise P os eščenije pod náz om
„Nacionalnyj op os isocialnaja děmok a ija“. Až  oku 1914 yšiel sno ým náz om
„Nacionalnyj op os ima xizm“. Tá o s ať o ila súčasť niekoľkých súbo ných publikácií
sďalšími S alino ými článkami ap eja mi onacionálnej o ázke ydaných  uš ine. Z ydania
pod náz om Ma xizm inacionalnokolonialnyj op os z oku 1939 yb al ap eložil kľúčo é
čas i slo enský li e á ny edec Mikuláš Bakoš. Jeho p eklad yšiel  oku 1945. S e ím yda-
ním ej o publikácie p acuje á o š údia (STALIN, J.: Oná odnos nej o ázke: Výbo zčlánko
a ečí. B a isla a, P a da 1949). Komple ný p eklad uskojazyčného zbo níka z oku 1939 yšiel
češ ine pod náz om Ma xismus aná odnos ní akoloniální o ázka: Sbo ník yb aných článků
ap oje ů po p ý k á počas ojny mosko skom exile (Mosk a, Naklada els í cizojazyčné li-
e a u y 1940) apo om eš e ik á (P aha, S oboda 1945 a1949; P aha, D užs e ní p áce 1951).
5 Dôleži ou ýnimkou bola eakcia na oz žku sJosipom B ozom Ti om  oku 1947.
6
Di ek í y Komin e ny po nás upe S alina čo az o o enejšie kopí o ali ýlučne po eby
ZSSR as ále menej b ali do ú ahy záujmy medziná odného komunis ického hnu ia aneso-
ie skych komunis ických s án.
351 Medzi ede alizmom, so ie skym Slo enskom ahospodá skym y o naním
p ichádzali p os edníc om Komin e ny alebo p iamo od S alina, ahla ne spô-
sob, ako ich do s ojej o iciálnej p og amo ej línie apoli iky zap aco alo edenie
oboch s án. P í omná š údia kladie dô az p á e na o iciálne pos oje s aníckeho
edenia, ap e o iba eľmi ok ajo o sleduje p iebeh edajších nú os aníckych
diskusií,7 ako aj debá počas ojny medzi ilegálnym edením KSČ, ilegálnym
edením KSS aGo waldo ým exilo ým komunis ickým cen om.8 Zame ia am
sa na ideologické aspek y aplikácie s alinskej ná odnos nej poli iky9 ap imá -
nu pozo nosť eda ne enujem ani diploma ickým ak i i ám českoslo enského
kabine u, exilo ej lády Londýne, slo enského š á u alebo ilegálnej Slo enskej
ná odnej ady.
Rozbi ie Českoslo enska aúplný ozpad exis ujúceho po iadku po oku 1939
naplno ukázali lexibili u s alinizmu (aj) p ís upe kná odnos nej o ázke, á-
ane pe spek í y česko-slo enských zťaho . Ak uálny ý oj ponúkal množ-
s o ôznych kombinácii ain e p e ácii, akže nap iek dô azu na S alino e ézy
myšlienko ý ý in českých aslo enských komunis o kon ex e ná odnos nej
o ázky zďaleka nebol s e ilný ani uni o mný. S á alo sa, že S alinom aodkazom
na so ie sky p íklad sa zaš iťo ali obhajco ia ý azne p o ikladných pos ojo .
Na d uhej s ane len málok o é zp eds á českých aslo enských komunis o
omožnos iach iešenia česko-slo enského zťahu možno označiť za ich las -
né, o iginálne ýchodiská. Naopak, akme še ky ich ézy odkazo ali na ý oj
So ie skom z äze. Ich nosi elia o o o ene p izná ali, p e ože ich a gumen ácia
ak získa ala äčšiu áhu aaj pečať ideologickej čis o y. P e pochopenie mo i ácií
7 To sa ýka aj osobných názo o jedno li ých unkcioná o , pokiaľ nemali p iamy ply na
o mo anie o iciálnej s aníckej poli iky.
8 K ej o éme bolo napísaných množs o pod obných ae udo aných analýz. Poz i nap .
JELINEK, Yeshayahu A.: The Lus o Powe : Na ionalism, Slo akia and he Communis s, 1918–1948.
Boulde (CO), Eas Eu opean Monog aphs 1983; ŠUCHOVÁ, Xénia: Idea českoslo enského š á-
u na Slo ensku 1918–1939. B a isla a, P odama 2011; SYRNÝ, Ma ek: Slo enskí komunis i
 okoch 1939–1944. Banská Bys ica, Belianum 2023; MACHÁČEK, Michal: Gus á Husák.
P aha, Vyšeh ad 2017.
9
Za iaľ čo sa li e a ú a sp ed oku 1989 ý azne zaobe ala ideologickými p edpokladmi
p emien poli iky so ie skych aj domácich komunis o , najno šie p áce čas o ys e ľujú so ie -
sku poli iku skô cynickým impe ializmom, k o ý sa len zak ý al ma xizmom-leninizmom.
Ako ale zdô azňuje ame ický his o ik ap ominen ný expe na s alinizmus S ephen Ko kin,
komunis i sku očne e ili komunis ické myšlienky. To pla ilo p e S alina o nako ako p e
českých aslo enských boľše iko . Ich konanie p e o môžeme pochopiť, len ak ich budeme
nímať ako p es edčených ma xis o . (Poz i ideozáznam ozho o u sKo kinom: Uncommon
Knowledge, Pa 2: S ephen Ko kin Discusses S alin’sConsolida ion o Powe . In: YouTube
[online], uží a eľská s ánka Hoo e Ins i u ion, 29. 07. 2015. [Ci . 2025-07-20.] Dos upné z:
h ps://you u.be/eZ9KCG0KO4U? =977.)
352Soudobé dějiny / CJCH 2025 / 2
aa gumen o českých aslo enským komunis o je p e o dôleži é začať s učnou
analýzou s alinskej ná odnos nej poli iky.
Ma xizmus aná odnos ná o ázka
S alin de ino al ná od ako „his o icky s o mo anú, s abilnú komuni u s o mo-
anú na základe spoločného jazyka, e i ó ia, hospodá skeho ži o a amen ali y
p eja ujúcu sa spoločnej kul ú e“.10 Zdô aznil p i om, že koncep ná oda je
spojený sepochou zniku kapi alizmu: „P oces lik idácie eudalizmu a oz oja
kapi alizmu je súčasne p ocesom zd užo ania ľudí do ná odo .“11 Z oho yplý-
alo, že hla nú úlohu  om o p ocese zoh á a bu žoázia. Zo S alino ho pohľadu
mal nacionalizmus ekonomický základ. Roz íjal sa  ámci „boja o hy“,12 k o ý
p ebiehal medzi ôznymi skupinami bu žoázie, p ičom p ole a iá bol do neho
ťaho aný ako ex e ná sila. P e p acujúce o ale bolo nebezpečné, p e ože ak
s ácali zo z e eľa nu nosť iedneho bojaapodliehali ilúzii spoločných cieľo
sbu žoáziou, čo iedlo kich „ducho nému zo očeniu“.13
Kľúčo ou o ázkou S alino ho článku je p á o na sebau čenie. Vladimi Iljič
Lenin po ažo al spojenec o sná odno-emancipačnými hnu iami za ýhodné.
Pod obeným či kolonizo aným ná odom, bez ohľadu na ich poče nosť as upeň
ý oja, p izná al samoz ejmý ná ok na las né ná odné š á y.14 Ich emancipač-
ným snahám p ipiso al p og esí nu, an ikapi alis ickú unkciu. Naopak, p ípade
hegemonických ambícií eľkých ná odo , á ane Ruso , nacionalizmus zoh á al
eakčnú úlohu.
15
Podľa Lenina p á o na sebau čenie pa ilo ná odu ako celku,
eda še kým jeho iedam. Ná odnos nú o ázku p e o bolo možné do značnej
mie y y iešiť už p ed nas olením dik a ú y p ole a iá u.
S alin položil akcen na o, že hla né slo o ná ode má mať p acujúca ieda.
Z oho plynulo, že podpo a p á a na sebau čenie nemôže byť neobmedzená.
10
STALIN, Josi : Ná odnos ná o ázka ama xizmus. In: STALIN, J.: Oná odnos nej o ázke.
B a isla a, P a da 1949, s. 9–78, ci . s. 15.
11 Tamže, s. 20–21.
12 Tamže, s. 23.
13 Tamže, s. 26.
14 Poz i KOPEČEK, Michal: His o ical S udies o Na ion-building and he Concep o Socialis
Pa io ism in Eas Cen al Eu ope 1956–1970. In: KOLÁŘ, Pa el – ŘEZNÍK, Miloš (eds.):
His o ische Na ions o schung im ge eil en Eu opa 1945–1989. Köln/R., SH-Ve lag 2012, s. 121–136,
u s. 122.
15
Poz i AVINERI, Shlomo: Ma xism and Na ionalism. In: Jou nal o Con empo a y His o y,
oč. 26, č. 3–4 (1991), s. 637–657, u s. 646.
353 Medzi ede alizmom, so ie skym Slo enskom ahospodá skym y o naním
Podľa S alina mali ma xis i podpo o ať len iešenia záujme p acujúcich más,
k o é o ia äčšinu ná oda.16 Zdô aznil, že och ana záujmo p ole a iá u ap á
ná oda, o eného ôznymi iedami, sú d e odlišné eci.17 P á o p acujúcej i-
edy získať moc aus ano iť dik a ú u p ole a iá u je nad adené p á u ná odo
na sebau čenie.18 To sa p eja ilo S alino ejin e p e ácii sepa a is ických snáh
ok ajo ých egióno po om, ako cá skom Rusku získali moc boľše ici. Keďže
podľa neho žiadny p íslušník p acujúcej iedy nemohol žiadať od hnu ie od
p ej socialis ickej k ajiny, podobné požiada ky označil za kon a e olučné ak-
i i y bu žoázie.19
Medzi Leninom aS alinom boli ozdiely aj o nímaní ýslednej o my ná-
odnej emancipácie. Lenin p ipúšťal ýh adne ná odnú samos a nosť. Odmie al
ede áciu aj au onómiu, k o é podľa neho ozdeľo ali p ole a iá , oslabo ali eko-
nomické zťahy ab zdili e olúciu.20 Keď sa s al de ac o hla ou p ého komuni-
s ického š á u, musel záujme jeho s abilizácie p ehodno iť s oj adikálny pos oj.
Bol o p á e S alin, k o na hol, aby sa p ý socialis ický š á s al ede áciou.
Jej ne ýhody sa Lenin ozhodol ykompenzo ať ládou s ik ne cen alizo anej
s any.21
S alin do ak uálnej dok íny p esadil, že ná odná nezá islosť nemusí byť je-
diným iešením p á a na sebau čenie. Fede ácia aau onómia sa s ali legi ímny-
mi al e na í ami, še ko zá iselo od konk é neho his o ického kon ex u. Ten už
 oku 1913 ys e lil na p ípade uského zábo u Poľska.
22
Vpolo ici de ä nás eho
s o očia Ka l Ma x podpo o al jeho osamos a nenie sa gumen om, že uská niž-
šia kul ú a ničila ú poľskú aľudo é s y ak í ne bojo ali za slobodu. Nakonci
s o očia sa šak podľa S alina si uácia zmenila. Poľskí ma xis i už nemali bojo ať
za od hnu ie, p e ože Poľsko aRusko sa ekonomicky akul ú ne zblížili. Ok em
oho myšlienka od hnu ia už nezaujímala masy, ale len úzku skupinu in elek uá-
lo .23 S alin p e o dil, že neexis uje uni o mné iešenie ná odnos nej o ázky. Ku
16 Poz i ZWICK, Pe e : Na ional Communism. Boulde (CO), Wes iew 1983, s. 46.
17 STALIN, J.: Oná odnos nej o ázke, s. 27.
18 ZWICK, P.: Na ional Communism, s. 60.
19 Tamže, s. 46; VELYCHENKO, S ephen: Pain ing Impe ialism and Na ionalism Red: The
Uk ainian Ma xis C i ique o Russian Communis Rule in Uk aine, 1918–1925. To on o,
Uni e si y o To on o P ess 2015, s. 4.
20 Poz i KEMP, Wal e : Na ionalism and Communism in Eas e n Eu ope and he So ie Union:
ABasic Con adic ion? London, Macmillan 1999, s. 42.
21 ZWICK, P.: Na ional Communism, s. 46 a48.
22 Keď  oku 1913 S alin písal s oju s ať, Rusko okupo alo značnú časť bý alej Poľsko-Li o skej
únie.
23 STALIN, J.: Oná odnos nej o ázke, s. 29–30.

354Soudobé dějiny / CJCH 2025 / 2
každému ná odu eba p is upo ať indi iduálne, na základe jeho ekonomických,
kul ú nych apoli ických špeci ík. Ak je niekde po ebný dialek ický p ís up, ak
je o p á e ná odnos nej o ázke, zdô aznil S alin.24
Lenin bol p es edčený, že upla nenie p á a na ná odnú slobodu edie kod-
s áneniu nacionálnych kon lik o , k o é o ili základnú p ekážku p ole á ske-
ho in e nacionalizmu.25 Na začia ku d adsia ych oko p e o boľše ici za iedli
So ie skom z äze poli iku „ko enizácie“ (ko enizacija), inak po edané ná a u
ku ko eňom, k o á podpo o ala kul ú ne apoli ické nap edo anie ne uských
ná odo azá o eň po láčala „ eľko uský šo inizmus“.26 Ekonomický záujem ap o-
le á ska solida i a mali nakoniec iesť kin eg ácii nezá islých ná odo ši šej
ede ácii.
Ame ický poli ológ Walke Conno o s ojej analýze leninskej poli iky ná-
odnej o nop á nos i píše, že pozos á ala z och ka egó ií: kul ú no-jazyko ej,
poli ickej ( ede ácia, územná au onómia) ahospodá skej.
27
P á e ekonomický
aspek ná odnos nej poli iky získal S alino ej poli ike kľúčo ú dôleži osť.
Ko enizácia mala zmie niť len najnalieha ejšie, okamži é p oblémy spoluži ia
ná odo So ie skom z äze. Vdlhodobom ho izon e S alin p edpokladal, že
p eja y nacionalizmu de ini í ne ods áni indus ializácia ahospodá ske y o -
ná anie ozdielo  ámci jedno li ých čas í š á u. Dôslednou implemen áciou
ej o poli iky bol p ý päť očný plán  okoch 1928 až 1932.
Od oku 1930 začal S alin so zásadnými zmenami ná odnos nej poli ike š á-
u. U edomil si, že ko enizácia mies o y iešenia e nických p oblémo podpo o-
ala ods edi é endencie ne uských ná odo . Začal byť p es edčený, že silnejúce
ná odné komunizmy ých o e nických skupín p eds a ujú zá ažnú h ozbu p e
jedno u So ie skeho z äzu. Výsledkom bol ob a k„ná odnému boľše izmu“ po-
s a enému na p imá e uských dejín, kul ú y ajazyka. Podľa ame ického his o ika
Te yho Ma ina ou o zmenou S alin p iznal, že nacionalizmus ZSSR os ane
pe manen ným nebezpečens om, k o é bude eba kon olo ať p a idelnými
čis kami aš á nym e o om.28 Na začia ku idsia ych oko ypukla zemi p á
24 Tamže, s. 30.
25 Poz i KEMP, W.: Na ionalism and Communism, s. 47–48.
26
Poz i LIBER, Geo ge: Ko eniza siia: Res uc u ing So ie Na ionali y Policy in he 1920s.
In: E hnic and Racial S udies, oč. 14, č. 1 (1991), s. 15–23.
27
CONNOR, Walke : Leninis Na ionali y Policy: Solu ion o he “Na ional Ques ion”? In:
Hunga ian S udies Re iew, oč. 16, č. 1–2 (1989), s. 23–40, u s. 31.
28 MARTIN, Te y: The A i ma i e Ac ion Empi e: Na ions and Na ionalism in he So ie Union,
1923–1939. New Yo k, Co nell Uni e si y P ess 2001, s. 350.
355 Medzi ede alizmom, so ie skym Slo enskom ahospodá skym y o naním
eľká kampaň p o i „bu žoáznym nacionalis om“, ob ineným zkozmopoli izmu
anedos a očného obdi u kRusku.29
No á S alino a poli ika p iniesla niekoľko zásadných zmien. Ná odná o ázka
spolu sjej eo e ickým ýskumom sa dos ali do úzadia.30 Ko enizácia p ežila o
ý azne oklieš enej podobe – jej jad om sa s al olkló ae nologický ýskum
kul ú y (hla ne) ne uských ná odo ZSSR. S alino plán zahŕňal cen alizáciu
zásadných oblas iach, ale jazyko ú akul ú nu poli iku ponechá al kompe-
encii so ie skych epublík.
31
No ý p ís up zdô azňo al p io i u uskej kul ú y,
dominan nú úlohu uského p ole a iá u p i budo aní socializmu a„b a skú po-
moc“ uského ľudu menej oz inu ým ná odom.32
Eš e dôleži ejšia bola zmena pohľadu na koncep ná oda. Vci o anej s a i
z oku 1913 S alin dil, že znik ná odo je spojený s oz ojom kapi alizmu.
V idsia ych okoch nas al so ie skej ná odnos nej poli ike ob a sme om
kp imo diálnemu chápaniu ná oda, k o ý sa de ini í ne p esadil po d uhej
s e o ej ojne.33 To naznačo alo S alino u ezignáciu na ézu, že ná ody budú
socialis ickom z iadení pos upne miznúť. Ak u boli od „nepamä i“, budú z ejme
exis o ať aj naďalej (minimálne do íťazs a socializmu na celom s e e), aj keď
 oz inu ejšej, socialis ickej o me bez kapi alis ických p o i ečení.
34
S alin en o
p edpoklad zah nul do poli iky komunis ického hnu ia ado u á ania ak uálnej
dok íny.
Ná odnos ná poli ika boľše izo anej KSČ
Po boľše izácii KSČ  oku 1929 sa no é s anícke edenie na čele sKlemen om
Go waldom za iazalo čo najp esnejšie kopí o ať s alinskú líniu ap ísne dod -
žia ať požiada ky Komin e ny. Súčasťou oh o p ocesu bola ideologická homoge-
nizácia s any. Ok em ylučo ania „ľa ico ých sek á o “, nosi eľo „p a ico ých
endencií“ a„ ockis o “ o znamenalo aj odchod „bu žoáznych nacionalis o “.
Išlo hla ne oslo enských, ale aj maďa ských komunis o , k o í d uhej polo-
ici d adsia ych oko bez súhlasu edenia s any p opago ali au onomis ické
29 Poz i SLEZKINE, Yu i: The USSR as aCommunal Apa men , o How aSocialis S a e
P omo ed E hnic Pa icula ism. In: Sla ic Re iew, oč. 53, č. 2 (1994), s. 411–452, u s. 448.
30 MARTIN, T.: The A i ma i e Ac ion Empi e, s. 356.
31 SLEZKINE, Y.: The USSR as aCommunal Apa men , s. 425.
32 MARTIN, T.: The A i ma i e Ac ion Empi e, s. 451 a454.
33 Tamže, s. 443.
34 Tamže, s. 448.
356Soudobé dějiny / CJCH 2025 / 2
p og amy.35 Slo ensko o edení KSČ ep ezen o ali no í, lojálni unkcioná i, k o í
nespochybňo ali jeho ná odnos nú poli iku.36 Go wald ajeho spolup aco níci
šak nemienili o ázku česko-slo enských zťaho igno o ať. Chceli dôsledne
kon olo ať, ako knej s ana p is upuje, aby sa neopako ali nú os anícke kon-
lik y zd adsia ych oko .
Šies y zjazd KSČ  oku 1931 ok em h ozby „sociál ašizmu“ zdô aznil, že je
dôleži é iešiť p oblém menšino ých ná odnos í  epublike. Komunis i označili
Českoslo ensko za impe ialis ický š á českej bu žoázie, pos a ený na hospo-
dá skom yko isťo aní a šeobecnom ú laku s ojich menšín, á ane Slo áko .37
Ok em iného o znamenalo, že s ana sa edome zdala akýchkoľ ek spojenco
na českoslo enskej poli ickej scéne. Na p ezen áciu slo enskej o ázky sme om
na onok, hla ne in elek uálnych deba ách, získala  om čase akme monopol
skupina ma xis ických in elek uálo zo skupiny DAV, na p om mies e Ladisla
No omeský (1904–1976) aVladimí Clemen is (1902–1952). SGo waldom sa dob e
poznali od polo ice d adsia ych oko abez ýh adne ho podpo o ali. Da is i
pozo ne sledo ali ý oj So ie skom z äze ainšpi o ali sa S alino ými ieše-
niami ná odnos nej o ázky. Pome ne ýchlo ak zachy ili ob a k„ná odnému
boľše izmu“. Clemen is sa  oku 1930 zúčas nil medziná odnej kon e encie e-
olučných ap ole á skych spiso a eľo Cha ko e adoma e e o al oob a e
so ie skej kul ú nej poli ike, k o á spočí ala k i ike „sek á skeho“ p ís upu
ku kul ú nemu dedičs u a adíciám, p edo še kým ým uským.38 Časť da is o
následne p ehodno ila s oje p edchádzajúce odmie a é s ano isko kslo enským
bu žoáznym kul ú nym adíciám a ozhodla sa zame ať na oz íjanie ich p o-
g esí nych aspek o .
T eba zdô azniť, že p e značnú časť komunis ických elí , najmä zmalých „ne-
his o ických“ ná odo , p eds a o al nacionalizmus základnú podmienku las nej
seba-iden i ikácie. Komunis ickú ideológiu nechápali ako p og am jednej s any,
ale ako za ŕšenie ná odných emancipačných p og amo de ä nás eho s o očia.
Ten o ak sa ý azne p eja o al aj čas i slo enského komunis ického hnu ia.
35 K ý oju p oblému česko-slo enských zťaho KSČ počas 20. oko minulého s o o-
čia poz i BENKO, Ju aj – HUDEK, Adam: Ideológia čechoslo akizmu aslo enskí komunis i.
In: HUDEK, Adam – MERVART, Jan – KOPEČEK, Michal (eds.): Čecho/slo akismus. P aha,
Naklada els í Lido é no iny 2019, s. 281–309, u s. 289–290; BENKO, J. – HUDEK, A.: Slo ak
Na ional Communism in In e wa Czechoslo akia, s. 924–934 (poz i pozn. 1).
36 Poz i RYCHLÍK, Jan: Slo enský ná odní komunizmus aslo enš í ná odní komunis é. In:
KALOUS, Jan – KOCIAN, Jiří (eds.): Český aslo enský komunismus (1921–1989). P aha, Ús a p o
soudobé dějiny AV ČR, . .i. – Ús a p o s udium o ali ních ežimů 2012, s. 306–316, u s. 306.
37 P o okol VI. řádného sjezdu KSČ : Konaného P aze e dnech 7. až 11. března 1931. P aha,
J. Haken 1931.
38 Poz i DRUG, Š e an: DAV ada is i. B a isla a, Obzo 1965, s. 61.
357 Medzi ede alizmom, so ie skym Slo enskom ahospodá skym y o naním
Nap iek omu, že Clemen is aNo omeský d adsia ych okoch obhajo ali čecho-
slo akizmus, pos upom času unich ás ol úp imný záujem oo ázku slo enskej
ná odnej emancipácie. Ná odnos ná o ázka sa  idsia ych okoch na Slo ensku
s ala zásadnou émou, k o ej p epadli aj komunis ickí in elek uáli. Odmie anie
čechoslo akizmu ap ažského cen alizmu zásadnej mie e o mo alo myš-
lienko ý ý oj mladšej gene ácie adikálne ľa ico ej in eligencie okolo Gus á a
Husáka(1913–1991). Následkom eľkej hospodá skej k ízy mnoho slo enských
komunis o dospelo kzá e u, že Slo ensko po ebuje na iešenie s ojich hos-
podá skych asociálnych p oblémo iný p ís up ako české k ajiny. Od začia ku
idsia ych oko p e o äčšiu pozo nosť eno ali so ie skemu š á nemu uspo ia-
daniu ako možnému zo u p e up a enie česko-slo enského pome u. Vo znikaj-
úcom p og ame „slo enského ná odného komunizmu“ získa ala čo az silnejšie
pos a enie koncepcia ede ácie aa gumen , že p e ybudo anie socialis ického
Českoslo enska je ne yhnu né sp a odli o y iešiť česko-slo enské zťahy.
Idea čechoslo akizmu bola  om čase na Slo ensku už mŕ a ana poli ickej
scéne sa disku o alo ojej al e na í ach. Vp axi o ukázal zjazd mladej slo enskej
in eligencie, k o ý sa konal 25.a26.júna 1932 T enčianskych Tepliciach. Jeho
iniciá o mi boli slo enskí ekonómo ia Pe e Zaťko aIm ich Ka aš, sympa izujúci
sag á nikmi okolo Milana Hodžu. Š y is o päťdesia zás upco mladej gene á-
cie slo enských poli ických ain elek uálnych elí ale ep ezen o alo še ky ele-
an né poli ické sme y na Slo ensku. Účas níci sa nap iek názo o ým ozdielom
zhodli na odmie nu í myšlienky čechoslo akizmu. V ozp a ách obudúcnos i
Českoslo enska sa skloňo ali najmä o ázky au onómie, ede ácie alebo egiona-
lizmu. Vys úpenia komunis ických ep ezen an o z ado da is o boli ágne.
Clemen is aj No omeský os o k i izo ali p ažský cen alizmus, českú poli ickú,
hospodá sku akul ú nu hegemóniu aj dok ínu čechoslo akizmu. Zdô aznili p á-
o na sebau čenie, obhajo alisociálnu o nosť, nega í ne sa yjad ili oná hoch
zás upco ag á niko aľudáko , ale las né p eds a y nep edniesli.39
Clemen is zas á al názo , že ná odnos nú o ázku možno y iešiť až po íťaz-
s e p ole a iá u. Podobný názo  oku 1933 p ezen o al časopise DAV doyen
českoslo enského komunis ického hnu ia Bohumí Šme al.
40
Malé ná ody podľa
neho čelili d om ýz am. Na jednej s ane o bolo plné sebau čo acie p á o ana
d uhej s ane p ak ická po eba y o iť ungujúce hospodá ske celky. Mladí
slo enskí pok oko í in elek uáli mali p e o sús a ne š udo ať p ak ické opa enia
39
CLEMENTIS, Vladimí : T enčiansko-Teplické ozces ie: Ksocializmu či k ašizmu? In: DAV,
oč. 5, č. 6 (1932) s. 74–75.
40 Bý alý ideologický odca KSČ šak s a il po oku 1929 ply na jej ungo anie ap aco al
mosko skej cen ále Komin e ny.
364Soudobé dějiny / CJCH 2025 / 2
spolup áce sbu žoáznymi s anami ap es edčenia, že po o naní sekonomic-
kými ak o mi je ná odnos ná p oblema ika d uho adá. S oj názo nezmenil ani
po napadnu í So ie skeho z äzu aS alino om ozhodnu í p ihlásiť sa kobno eniu
Českoslo enska. Naopak Osoho o edenie KSS očaká alo, že so ie ska a máda p i
o enzí e obsadí Slo ensko aanek uje ho podobne ako Pobal ie.66 Ani nad iazanie
o iciálnych zťaho Mosk y sBenešo ou exilo ou ládou Londýne neo iaslo
Osoho ým p es edčením. Podľa neho en o k ok akcen o al len ne yhnu nosť
„spoločného boja Čecho aSlo áko p o i spoločnému nep ia eľo i“.67 Ako y-
s e ľo ali ilegálne komunis ické no iny Hlas ľudu sep emb i 1941, „úplné ná-
odné asociálne oslobodenie Slo enska môže byť usku očnené iba dôsledku
íťazs a p ole á skej e olúcie, ap e o aj y iešenie ná odnos nej o ázky musí
byť bezpodmienečne pod iadené omu o yššiemu e olučnému cieľu“. Či bude
ýsledkom samos a ný š á , au onómia alebo česko-slo enská ede ácia, je do
po ážky Nemecka d uho adé.68
Taký o pos oj šak exilo é edenie KSČ nemohlo ole o ať. Klemen Go wald
ajeho najbližší spolup aco níci mali ždy ýh ady kpouží aniu hesla oso ie -
skom Slo ensku. Po ažo ali ho za poli icky ne hodné najmä zhľadiska snáh
ozíska anie nekomunis ických spojenco .69 Už koncom oku 1940 Go wald yslal
na Slo ensko Ka ola Bacílka (1896–1974), aby ko igo al líniu KSS. Misia sa šak
skončila iaskom, p e ože Osoha Bacílka p es edčil osp á nos i s ojho pos oja.
70
Vmáji 1941 ak edenie KSČ poslalo naSlo ensko Viliama Ši okého siden ickou
úlohou. Slo enská polícia ho šak za kla skô , ako sa mohol spojiť s edením KSS.
Ilegálne edenie slo enských komunis o alo na koncepcii so ie skeho
Slo enska apos oj Mosk y do júna 1941 o umožňo al. No á S alino a po-
li ika po nacis ickom páde šak dala Go waldo i do úk silné a gumen y.
Neoblomného Osohu bolo možné ob iniť so sek á s a ane ešpek o ania oz-
hodnu í Komin e ny. P e á ajúcu podpo u koncepcie so ie skeho Slo enska
os o k i izo al Viliam Ši oký mo áku, k o ý edeniu KSS poslal z äzenia.
66 Poz i ŠOLC, J.: Slo ensko českej poli ike, s. 145.
67 Tamže, s. 146; JELINEK, Y.: The Lus o Powe , s. 48 (poz i s. 8).
68
Ci . podľa: LIPTÁK, Ľubomí : Geopoli ické p eds a y oSlo ensku počas d uhej s e o ej
ojny, ich ply na ežim aodboj. In: GLETTLER, Monika – LIPTÁK, Ľubomí – MÍŠKOVÁ,
Alena: Nacionálno-socialis ický sys ém lády: Ríšska župa Sude y, P o ek o á Čechy aMo a a,
Slo ensko. B a isla a, Academic Elec onic P ess 2002, s. 213–226, u s. 224, pozn. 40.
69 Poz i JELINEK, Y.: The Lus o Powe , s. 46.
70
Poz i MACHÁČEK, Michal: Mezi českým l em aso ě skou h ězdou: S á op á ní předs a y
slo enských komunis ů období d uhé s ě o é álky. In: KMEŤ, No be – SYRNÝ, Ma ek
akol.: Od aľujem bal an: Poc a his o ickému emeslu Joze a Jablonického. B a isla a – Banská
Bys ica, Ús a poli ických ied SAV – Múzeum Slo enského ná odného po s ania 2013,
s.117–135, u s. 121; SYRNÝ, M.: Slo enskí komunis i  okoch 1939–1944, s. 49–51 (poz i pozn.8).

365 Medzi ede alizmom, so ie skym Slo enskom ahospodá skym y o naním
Rozsiahlo ys e ľo al, p ečo je bal ský scená na Slo ensku neusku očni eľný.
Na yše zdô aznil, že jeho p esadzo anie b áni spolup áci snekomunis ickým
odbojom, k o ú požaduje S alin.
71
Osoha k i iku neakcep o al a eago al poli-
ickými aideologickými a gumen mi p ospech s ojho pos oja.
72
Sohľadom na
jeho neús upnosť je p a depodobné, že Go waldo o edenie by nakoniec muselo
na iadiť zmeny o edení slo enských komunis o . Č ajúci sa kon lik amožnú
71 KROPILÁK, M. – BOUČEK, M. – VARTÍKOVÁ, M. ad. (eds.): Dejiny Slo enského ná odného
po s ania 1944, z . 3, s. 120–123, u s. 122, dokumen 100: P é s ano isko V. Ši okého zaslané
začia kom júna 1942 II. ilegálnemu ús ednému edeniu KSS ko ázkam cha ak e u d uhej
s e o ej ojny, B a isla a, jún 1942.
72 Poz i ŠTVRTECKÁ, A.: Ján Osoha, s. 201–221.
P eds a y Jána Osohu oso ie skom Slo ensku mal ko igo ať Viliam Ši oký (1902–1971), s oju
misiu šak nesplnil, keďže bol k á ko po s ojom yslaní zMosk y  oku 1941 za knu ý ado
počia ku oku 1945 äznený. Fo og a ia z äzby je z oku 1941 alebo 1942
366Soudobé dějiny / CJCH 2025 / 2
h ozbu ozkolu KSS nakoniec „ y iešili“ bezpečnos né zložky Slo enskej epub-
liky, k o é polo ici oka 1942 za kli Osohu a äčšinu jeho spolup aco níko .73
Fede alizačný plán aasyme ické yús enie
Vzniknu é mocenské ákuum slo enskí komunis i nedokázali zaplniť z las ných
zd ojo . Go wald ich ak mohol dos ať pod kon olu ým, že dosadí s ojho člo eka
do edenia KSS. Ka ol Šmidke (1897–1952) bol po e ený ykonať na Slo ensku
adikálnu zmenu s aníckej poli iky na základe najno ších inš ukcií Komin e -
ny.74 Išlo las ne oná a k ézam ľudo ej on y z oku 1936, k o é za hla ný cieľ
komunis o s ano ili po ážku ašizmu na základe spolup áce še kých opozičných
síl. Vp ípade KSS aKSČ no á poli ika obsaho ala požiada ku česko-slo enskej
spolup áce scieľom obno iť demok a ické Českoslo ensko ako š á d och o no-
p á nych ná odo . Sohľadom na pe spek í nych spojenco zobčianskeho odbo-
ja komunis i zdô azňo ali, že sa neusilujú osocialis ickú e olúciu adik a ú u
p ole a iá u, ale o„ná odnú ademok a ickú e olúciu“, ybojo anú z äzkom
obo níko , oľníko , mes ských s edných s ie ain eligencie.75 Di ek í y Ko-
min e ny umožňo ali opus iť ézu, že česko-slo enský zťah možno y iešiť až po
usku očnení socialis ickej e olúcie. Naopak, mene bezp oblémo ého obno enia
Českoslo enska komunis i ak í ne p ip a o ali plány aj  om o sme e a oko ali
onich sobčianskym odbojom.
P i ealizácii s ojich pláno sa Šmidke ozhodol op ieť oslo enských ma -
xis ických in elek uálo Laca No omeského a Gus á a Husáka. Po ozbi í
Českoslo enska ani jeden nebol komunis ickom hnu í p íliš ak í ny. Husák, po-
e ený inš uo aním komunis o z ado ysokoškoláko , podobne ako Clemen is
73 Vyh o ené diskusie medzi Osohom aŠi okým ohľadne so ie skeho Slo enska pok ačo ali
aj o äznici K ajského súdu B a isla e. Na ďalší ý oj KSS šak nemali žiadny ply . Ján
Osoha bol odsúdený na š násť oko žalá a ana slobodu sa už nedos al. Zom el 19. eb-
uá a1945 počas spojeneckého ú oku na äzenský kon oj, k o ý sme o al do koncen ačného
ábo a Mau hausen.
74 KROPILÁK, M. – BOUČEK, M. – VARTÍKOVÁ, M. ad. (eds.): Dejiny Slo enského ná odného
po s ania, z . 3, s. 141–145, dokumen 118: Sme nice p ezídia Exeku í y Komunis ickej in-
e nacionály Opoli ickej línii anajbližších úlohách Komunis ickej s any Českoslo enska,
5. 1. 1943, Mosk a.
75 BEER, F an išek: Význam Slo enského ná odního po s ání p o no é uspořádání česko-slo-
enských z ahů. In: LIPTÁK, Ľubomí (ed.): Slo enské ná odné po s anie oku 1944: Sbo ník
p íspe ko zná odnooslobodzo acieho boja 1938–1945. B a isla a, Vyda a eľs o SAV 1965,
s.629–651, u s. 642.
367 Medzi ede alizmom, so ie skym Slo enskom ahospodá skym y o naním
odmie ol podpo iť pak Molo o –Ribben op.
76
Na d uhej s ane, Osoho o e-
denieKSS nemalo záujem o„nepo ebných in elek uálo “, p ičom Osoha za
in elek uála po ažo al aj Viliama Ši okého.
77
Šmidke šak nemal p íliš zčoho
ybe ať. Ok em oho Husák ajNo omeský mali dob é p edpoklady aaj kon ak y
na oko anie sp eds a i eľmi občianskeho odboja.78
76 Poz i ŠUCHOVÁ, X.: Idea českoslo enského š á u na Slo ensku 1918–1939, s. 288.
77 Poz i ŠTVRTECKÁ, A.: Ján Osoha, s. 148.
78
Poz i MIČEV, S anisla : VSlo enskom ná odnom po s aní. In: MICHÁLEK, Sla omí –
LONDÁK, Mi osla akol.: Gus á Husák: Moc poli iky apoli ik moci. B a isla a, Veda 2013,
s. 176–197, u s. 177; DOSKOČIL, Zdeněk: Vžaláři a yhnans í: Ladisla No omeský éře
s alinismu apos s alinismu. P aha, Naklada els í Lido é no iny 2020, s. 28.
Ka ol Šmidke (1897–1952) p išiel  oku 1943 na Slo ensko zMosk y, aby po za knu í Jána
Osohu ajeho spolup aco níko obno il ilegálne edenie slo enských komunis o ap esadzo al
myšlienku budúceho ede alizo aného Českoslo enska. Na o og a ii p i inšpekcii pa izánskej
b igády De e na s ednom Slo ensku 1. ok ób a 1944 pop edí zľa a eli eľ pa izánskej
b igády Pjo Alexeje ič Veličko, eli eľ po s aleckej a mády gene ál Ján Golian, p edseda
Slo enskej ná odnej ady Ka ol Šmidke apluko ník So ie skej a mády Alexej Niki ič Asmolo ,
eli eľ hla ného š ábu pa izánskeho hnu ia na Slo ensku
368Soudobé dějiny / CJCH 2025 / 2
V oku 1943 neboli No omeský ani Husák onič menší obdi o a elia S alina
ako ich p edchodco ia. Vdanom období boli p á e oni í „p a o e ní“, p e o-
že na ozdiel od Osohu si os ojili apomáhali apliko ať najno šie di ek í y zo
So ie skeho z äzu. Zhľadiska ý oja názo o na česko-slo enské zťahy bolo
dôleži é, že no í členo ia pia eho ilegálneho edenia KSS boli o s ojich ede a-
lizačných íziách o eľa o o enejší ako  idsia ych okoch. Žiadnu äčšiu od a-
hu na o šak už nebolo eba. O ede alizácii Českoslo enska ho o il od konca
oku 1942 gene álny ajomník Komunis ickej in e nacionály Geo gi Dimi o .79
Go wald polo ici oku 1943 hlásal obno enie š á u na báze „ o ný s o ným“.
80
Sp eds a ou ede alizácie p išiel na Slo ensko aj Ka ol Šmidke.81
Myšlienka ede alizácie obno eného Českoslo enska bola KSČ ole o aná,
p e ože s ana musela bojo ať hla ne p o i koncepcii so ie skeho Slo enska, k o á
si ud žia ala medzi slo enskými komunis ami s ále popula i u. V om o p ípade
bola so ie ska p opaganda zo začia ku ojny až p íliš úspešná ados ala sa do
kon lik u soS alino ými ak ualizo anými poli ickými záujmami. Eš e júli1944
poslal Šmidke do Mosk y sp á u, k o ú z ejme koncipo al hla ne Husák:82 „Keby
dnes bola daná možnosť hlaso aním ozhodnúť, kde chcú Slo áci š á op á ne
pa iť, aspoň 70 pe cen by hlaso alo za p ipojenie kZSSR, snáď20 pe cen
za no úČSR, z yšok je s achu azmä ení.“83 Opol oka neskô Dimi o 84
 eakcii na p iamu o ázku No omeského musel zdô azniť, že nie je záujme
So ie skeho z äzu, aby sa Slo áci oddelili od Čecho ap ipojili sa knemu.85
Husák aj No omeský  okoch 1943 a1944 eš e niekoľkok á  ôznych si uá-
ciách ho o ili apísali oal e na í e so ie skeho Slo enska. Ich sympa ie k ej o
možnos i nemožno ylúčiť, ale p a depodobne o obili p e o, aby y inuli lak
79 Poz i RYCHLÍK, Jan: Češi aSlo áci e 20. s ole í: Česko-slo enské z ahy 1945–1992. B a isla a,
Academic Elec onic P ess 1998, s. 375–376, dokumen 1.
80 JELINEK, Y.: The Lus o Powe , s. 56.
81 MACHÁČEK, M.: Mezi českým l em aso ě skou h ězdou, s. 126.
82 Poz i MACHÁČEK, M.: Gus á Husák, s. 178 (poz i pozn. 8).
83 KROPILÁK, M. – BOUČEK, M. – VARTÍKOVÁ, M. ad. (eds.): Dejiny Slo enského ná odného
po s ania, z . 3, s. 335–343, u s. 342, dokumen 228: Sp á a V. ilegálneho ús edného ýbo u
KSS o ý ine na Slo ensku po 6. ok ób i 1938, k o ú p e in o máciu mosko ského edenia
KSČ na oko anie do Mosk y p iniesol Ka ol Šmidke, 7. 7. 1944.
84
V om čase už S alin ozpus il Komin e nu, akže Dimi o o ply komunis ickom hnu í
bol nižší ako p ed ým.
85
Poz i JIČÍN, Rudol – KAPLAN, Ka el – ŠILAR, Ja osla (eds.):P ažské dohody 1945–1947:
Sbo ník dokumen ů. P aha, Ús a p o soudobé dějiny ČSAV 1992, s. 10–11, dokumen 1.
369 Medzi ede alizmom, so ie skym Slo enskom ahospodá skym y o naním
na Benešo u exilo ú ládu Londýne.
86
Tá o iž len eľmi neocho ne us upo ala
ich požiada kám na budúcu podobu česko-slo enského zťahu.87
Pojem ede ácie slo enskí komunis i počas ojny p íliš nepouží ali. Najmä
nie o e ejných p eja och, alebo o iciálnych dokumen och. Jedným zdô o-
do boli inš ukcie Komin e ny p ikazujúce spolup ácu sobčianskym odbo-
jom, k o ého p eds a i elia nímali požiada ku ede alizácie skep icky alebo
86 Poz i JABLONICKÝ, Joze : Po s anie bez legiend. B a isla a, N P ess 2024, s. 137–138;
MACHÁČEK, M.: Gus á Husák, s. 175; HUSÁK, G.: S edec o oSlo enskom ná odnom po-
s aní, s. 554 (poz i pozn. 59); SYRNÝ, M.: Slo enskí komunis i  okoch 1939–1944, s. 163.
87 Slo enskí komunis i depeši do Londýna polo ici oku 1944 o o ene písali, že k ôli
Benešo ej neocho e e ido ať s oje názo y na čechoslo akizmus abudúcu podobu epubliky sa
„ ozmáha na Slo ensku úsilie, aby sa  ozhodujúcej ch íli Slo ensko p ičlenilo kZSSR“ (ci o-
ané podľa: ŠTVRTECKÁ, Anna: Vznik Slo enskej ná odnej ady oku 1943. In: LIPTÁK,Ľ.(ed.):
Slo enské ná odné po s anie oku 1944, s. 191–221, u s. 214).
Gus á Husák (1913–1991) spoločne so Šmidkem založil pia e ilegálne edenie slo enských
komunis o apodpo o al jeho ede alizačné plány. Po ob inení z „bu žoázneho nacionalizmu“
zažil s mý pád a  okoch 1951 až 1960 bol äznený. Na o og a ii je Husák p i p eja e na
e ejnom zh omaždení po s aleckej Banskej Bys ici 7. ok ób a 1944

370Soudobé dějiny / CJCH 2025 / 2
ju p iamo odmie ali. Husák aNo omeský sa  om o sme e bý alým ag á ni-
kom Jáno i U sínymu aJoze o i Le icho i, k o í zas upo ali nekomunis ický
blok, zdali p íliš adikálni.
88
Vianočná dohoda, p og am zjedno eného odboja
podobe Slo enskej ná odnej ady (SNR) zdecemb a 1943, yznela pome -
ne ágne: „Želáme si, aby ná od slo enský aná od český ako najp íbuznejšie
slo anské ná ody u á ali ďalšie s oje osudy no ej Č-SR, spoločnom o š á e
Slo áko aČecho , ana podklade p incípu o ný s o ným.“
89
Na d uhej s ane,
p incíp o ný s o ným Husák aj No omeský nímali ako jednoznačný p ísľub
ede alizácie budúceho Českoslo enska, čo o s ojich spomienkach dí aj
U síny.90
S oje p eds a y ozhodne neb ánili spodobnou zaslepenosťou ako p ed ým
Osoha, zdá sa ale, že ani oni si úplne neu edomili, že S alino a českoslo en-
ská poli ika sa zno a začala meniť. Po podpise českoslo ensko-so ie skej zmlu-
y op ia eľs e z12. decemb a 1943 bol S alin o eľa níma ejší kBenešo ým
p eds a ám opodobe po ojno ého Českoslo enska ačesko-slo enských zťaho .
Podľa Husáko ých spomienok na s e nu í Mosk e januá i 1945 S alin aj
adil Go waldo i „ eľkú ci li osť aohľaduplnosť p i iešení slo enskej o ázky“.
Žiadal dohodu sexilo ou ládou a ešpek p e Ed a da Beneša ako p eziden a
š á u.91
Go wald už dlho edel, že myšlienka ede ácie bola ďaleko za ým, čo by
Beneš, česká poli ická eli a, ale aj česká spoločnosť, boli ocho ní akcep o ať.
Vedúci unkcioná i KSČ p e o eálne neu ažo ali nad akcep o aním požiada iek
edenia slo enských komunis o . Husáko i dokázal Go wald sľúbiť len p ija ie
koncep u samos a ného slo enského ná oda azacho anie Slo enskej ná odnej
ady ajej po e eníc ie .92 V ej o si uácii sa ukázal poli ický ci nielen Go walda,
ale celého exilo ého edenia KSČ, k o ý p ispel kich p eži iu časoch, kedy sa
o iciálna poli ika K emľa mohla zmeniť zo dňa na deň. Riadili sa ak ikou kni-
čomu sa p íliš neza äzo ať, nechať si o o ené še ky možnos i anajmä o ázke
š á op á neho uspo iadania še ky ozhodnu ia odsú ať až na dobu po skončení
88 Poz i URSÍNY, Ján: Spomienky na Slo enské ná odné po s anie. Lip o ský Mikuláš,
T anoscius 1994, s. 48.
89
KROPILÁK, M. – BOUČEK, M. – VARTÍKOVÁ, M. ad. (eds): Dejiny Slo enského ná odného
po s ania, z . 3, s. 262, dokumen 196: Vianočná dohoda o y o ení Slo enskej ná odnej ady
ap og amo é ciele oh o cholného ná odnooslobodzo acieho ilegálneho o gánu, decembe
1943, B a isla a.
90 URSÍNY, J: Spomienky na Slo enské ná odné po s anie, s. 48; poz i ďalej MACHÁČEK, M.:
Gus á Husák, s. 170; SYRNÝ, M.: Slo enskí komunis i  okoch 1939–1944, s. 137–138.
91 HUSÁK, G.: S edec o oSlo enskom ná odnom po s aní, s. 554.
92 Tamže, s. 555.
371 Medzi ede alizmom, so ie skym Slo enskom ahospodá skym y o naním
ojny,
93
p ípadne do zásadného yjad enia Josi a S alina. Ako konš a o al o s ojej
š údii z oku 1965 český his o ik Fe dinand Bee : „Je o šem příznačné aukazuje
se isp á ná sku ečnos , že čs. komunis é se á ali na nu nos i yjádři ap osadi
zásadu s éby nos i a o nop á nos i slo enského ná oda jako u čující ao ázku
konk é ního yjádření, o my zako ení é o zásady ponechá ali až do zá ě ečné
áze o e řenou adiskusní.“94 Ako p íklad ci uje yjad enie Václa a Kopeckého
z oku 1942: „Musíme mysli i na o, aby náš li na Slo ensku byl naší opo ou
p o šechny e en uali y ý oje.“95
Kým  idsia ych okoch sa poli ike KSČ iešenie ná odnos nej o ázky od-
sú alo za ho izon sociálnej e olúcie, p ej polo ici š y idsia ych oko bol ým-
o ho izon om koniec ojny. Radikáli ako Osoha akým o pos ojom opo ho ali,
sku očnos i šak najlepšie ep ezen o al p agma ického ducha s alinizmu. Hoci
ciele (sociálna e olúcia anas olenie dik a ú y p ole a iá u) os á ali nemenné,
ces y knim bolo možné lexibilne meniť podľa oho, čo ak uálne yho o alo
Mosk e. To o myslenie bolo súčasťou koncep u s alinského in e nacionalizmu,
k o ý od komunis o yžado al bezh aničnú lojali u ap ácu p om ade p o-
spech So ie skeho z äzu aaž po om záujme s ojej las i.
96
Exilo é edenie KSČ
en o s a chápalo lepšie ako edenie KSS na Slo ensku.
Dá sa o ilus o ať na ak i i ách Gus á a Husáka ohľadne pos a enia Slo enska
obno enom Českoslo ensku na začia ku oka 1945. Ako píše o s ojich spo-
mienkach na po s anie, p ed neci li ým p esadzo aním ede ácie ho a o al
osobne S alin. Go wald ho zá o eň opako ane žiadal, aby b al ohľad na si uáciu
českých k ajinách a„na zmýšľanie českého ľudu“.97 Nap iek omu po ná a e
zMosk y Husák na p aco nej kon e encii Komunis ickej s any Slo enska na
p elome eb uá a ama ca 1945 o s ojom p eja e o o ene požado al ede ál-
ne ungo anie š á u.98 Fede alis ické – niek o ých sme och až kon ede alis ic-
ké– požiada ky sa následne obja ili aj dekla ácii Slo enskej ná odnej ady
z2.ma ca 1945, k o á suma izo ala slo enský pos oj p e oko anie českoslo-
93 Poz i ŠOLC, J.: Slo ensko českej poli ike, s. 190 (poz i pozn. 55).
94 BEER, F.: Význam Slo enského ná odního po s ání p o no é uspořádání česko-slo enských
z ahů, s. 642.
95 Ci o ané podľa: amže, s. 642.
96 Poz i TISMANEANU, Vladimi : Diabolical Pedagogy and he (Il)logic o S alinism in Eas e n
Eu ope. In: TISMANEANU, Vladimi (ed.): S alinism Re isi ed: The Es ablishmen o Communis
Regimes in Eas -Cen al Eu ope. Budapes – New Yo k, Cen al Eu opean Uni e si y P ess2009,
s. 25–49, u s. 26.
97 HUSÁK, G.: S edec o oSlo enskom ná odnom po s aní, s. 555.
98
HUSÁK, Gus á : Z e e á u na kon e encii Komunis ickej s any Slo enska. In: HUSÁK,
Gus á : Zbojo odnešok: 1944–1950. Ed. Ka ol T uchlík. B a isla a, P a da 1973, s. 35–48, s. 39.
372Soudobé dějiny / CJCH 2025 / 2
enskej poli ickej ep ezen ácie Mosk e.
99
Hoci p e Go walda bola slo enská
o ázka uži očným kladi om na české nekomunis ické s any,
100
nakoniec o musel
byť on, k o slo enských súd uho p es edčil, aby ú o dekla áciu s iahli, lebo
inak by k ôli odpo u českých občianskych s án ozho o y ôbec nemohli začať.
Nik o zo zain e eso aných nezak ý al, že slo enskí komunis i s oje p eds a y
iešenia slo enskej o ázky obe o ali záujmom e olúcie a ak ike poli ického
boja.101 Vo ýsledku o znamenalo opus enie plánu na ede áciu azačia ok ces-
y kasyme ickému modelu š á op á neho uspo iadania, k o ý bol p eds a e-
ný Košickom ládnom p og ame zap íla 1945. Gus á Husák poznamenal,
že jeho podobu ý azne o ply nila snaha komunis ickej s any dohodnúť sa
sBenešom a„silami českého bu žoázneho ábo a“.102 Rozkol medzi S alinom
aTi om  oku1948 úplne pocho al nádeje slo enských ná odných komunis o
okolo Husáka aNo omeského na možnosť budúcej ede alizácie Českoslo enska.
Zhľadiska p esadzo ania s alinskej pe spek í y na ungo anie mnohoná od-
nos ných š á o začal byť ede alizmus po ažo aný za nep ak ické iešenie p e
s ednú Eu ópu.103
Hoci slo enskí ná odní komunis i sa s ojich ede alizačných p eds a ách
od olá ali na so ie sky zo , slo ensko-iz aelský his o ik Yeshayahu Jelinek si
šimol, že sku očnos i mal kjeho ungo aniu bližšie p á e asyme ický model
po ojno ého Českoslo enska.
104
Podobne ako Rusi So ie skom z äze zoh á ali
Česi úlohu dominan ného ná oda p eds a ujúceho jad o š á u. Slo ensko bolo
pozícii z äzo ej epubliky sau onómnym s a usom, k o ý sa čo az iac ýkal
len kul ú nych, jazyko ých a olkló nych špeci ík. Asyme ický model iež naj-
lepšie kopí o al ducha so ie skeho modelu pos a eného na s ik nej poli ickej
as aníckej cen alizácii.
Boj p o i slo enskému „bu žoáznemu nacionalizmu“ niesol do chápa-
nia ná odnos nej o ázky Českoslo ensku podobné aspek y, ako omu bolo
99
KROPILÁK, M. – BOUČEK, M. – VARTÍKOVÁ, Ma a ad. (eds.): Dejiny Slo enského ná odné-
ho po s ania 1944, z . 3, s. 582–583, dokumen 516: Memo andum Slo enskej ná odnej ady
opos a ení Slo enska oslobodenej Českoslo enskej epublike, 2. 3. 1945, Košice.
100 SYRNÝ, M.: Slo enskí komunis i  okoch 1939–1944, s. 163.
101
BEER, F.: Význam Slo enského ná odního po s ání p o no é uspořádání česko-slo en-
ských z ahů, s. 648. Podobne omu bolo neskô p i p ijímaní P ažských dohôd, k o é ďalej
obmedzo ali slo enskú au onómiu.
102 HUSÁK, G.: S edec o oSlo enskom ná odnom po s aní, s. 556.
103 Poz i FARALDO, Jose M.: Die Hü e in de eu opäischen Zi ilisa ion: Kommunis ische
Eu opa-Konzep ionen am Vo abend des Kal en K ieges (1944–1948). In: FARALDO, Jose M. –
GULINSKA-JURGIEL, Paulina – DOMNITZ, Ch is ian (eds.): Eu opa in Os block: Vo s ellungen
und Disku se (1945–1991). Köln/R. – Weima – Wien, Böhlau 2008, s. 91–110, u s. 98.
104 JELINEK, Y.: The Lus o Powe , s. 81.
373 Medzi ede alizmom, so ie skym Slo enskom ahospodá skym y o naním
So ie skom z äze  idsia ych okoch. Nacionalis ická úchylka medzi slo-
enskými komunis ami podľa de inície spočí ala „ p eceňo aní las ných
(slo enských) úspecho socialis ickej ýs a by“ a „podceňo aní ob o ských
ýsledko českej obo níckej iedy“.105 Od začia ku päťdesia ych oko sa p e o
his o iog a ii aj poli ických p eja och zdô azňo ala dominan ná úloha českého
p ole a iá u p i budo aní socializmu ajeho „b a ská pomoc“ poli icky slabším
slo enským p acujúcim.
106
Po iac ako dekáde sa do komunis ickej a gumen ácie
á ilo denie, že česko-slo enskú o ázku možno y iešiť ýlučne ekonomickým
y o naním oboch čas í epubliky. Nie náhodou o bolo p á e čase, kedy sa
do cholnej unkcie Komunis ickej s ane Českoslo enska opäť á il Viliam
Ši oký.
107
Jeho hla nou ézou bolo, že d a „ná ody spoločnom š á e nemôžu byť
na alo poli icky o nop á ne, keď nie sú súčasne hospodá sky o nop á ne“.
105
ŠIROKÝ, Viliam: Do boja p o i nep ia eľskej ideológii bu žoázneho nacionalizmu: Z e e-
á u na zasadnu í Ús edného ýbo u KSS 6. ap íla 1950. In: ŠIROKÝ, V.: Za šťas né Slo ensko
socialis ickom Českoslo ensku, s. 184–196, ci . s. 188.
106 Poz i HUDEK, Adam: Najpoli ickejšia eda: Slo enská his o iog a ia  okoch 1948–1968.
B a isla a, His o ický ús a SAV 2010, s. 124–126.
107 Ši oký bol na de ia om zjazde KSČ máji 1949 z olený do jej p edsedníc a (spolu so
Š e anom Bašťo anským ako jediní Slo áci). Už od augus a 1945 bol p edsedom KSS aok em
oho od ap íla 1945 zas á al unkciu námes níka p edsedu českoslo enskej lády.
Ka ol Bacílek (1896–1974) ako zás anca
cen alis ického iešenia česko-
-slo enského zťahu nah adil  oku
1950 Gus á a Husáka na čele Slo enskej
ná odnej ady. Na o og a ii zo začia ku
päťdesia ych oko