h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-17
333
Poli ická pa icipácia a olebná účasť na p íklade olieb
do Eu ópskeho pa lamen u 2024
Pe a Hi lo á
The a icle in o ms abou he poli ical pa icipa ion in co ela ion wi h o e u nou in he
Eu opean Pa liamen elec ions in 2024. The ex mainly maps pa icipa ion in he Slo ak
and Czech Republics, bu also compa es pa icipa ion in coun ies whe e a subse ien
poli ical cul u e p e ails and subsequen ly a pa icipa o y poli ical cul u e. The ex con ains
cha s wi h he pa icipa ion o ci izens o selec ed coun ies in he las o e in he Eu opean
Pa liamen .
Poli ická pa icipácia a poli ická kul ú a SR a ČR
Poli ická pa icipácia pa í demok a ických š á och k
signi ikan ným ukazo a eľom k ali y demok acie. Pa icipa í ne
demok acie sú k ali a í ne odlišné najmä ých p ocesoch, kde je
záujem a účasť občano na iadení k ajiny kľúčo á. Medzi ie o p ocesy
pa ia aj oľby a p edo še kým olebná účasť.
Od šesťdesia ych oko 20. s o očia, kedy z e ejnili s oj ýskum
Gab iel Almond a Sidney Ve ba, delíme poli ickú kul ú u občano
podľa pa icipácie na i ka egó ie. P e základný yp, špeci ický
p e neo ganizo anú spoločnosť, sa us álil pojem pa ochiálna poli ická
kul ú a. Mode né spoločnos i po om Almond a Ve ba ozdelili na ie s
z . subjek í nou či poddanskou poli ickou kul ú ou, a spoločnos i
pa icipa í ne.1
Pa icipa í ne spoločnos i sú iac os aži é oči au o i a í nemu
ozhodo aniu poli ických elí , občania sa zaujímajú o poli ické
ozhodo anie, iac kon olujú s ojich olených zás upco a ak í ne
sledujú poli ický ý oj. Tým o p ís upom sa znižuje iziko zmeny
demok a ickej spoločnos i na o ali nú či au o i a í nu, sú
1 Viac nap . PECKA, E.: Sociologie poli iky. P aha: G ada, 2010.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-17
334
obmedzenejšie možnos i ko upcie a klien elizmu. Naopak,
spoločnos i s p e ažujúcou poddanskou poli ickou kul ú ou sú
občania menej ak í ni oblas i poli ického ozhodo ania, nechá ajú
za seba iac ozhodo ať poli ické eli y, nezaujímajú sa p a idelne
o poli ické dianie, neo e ujú si ak y z p eja o poli iko alebo dá ajú
äčší p ies o špekuláciám a p eja om populis o . Podľa poli ológa
Michala Klímu s ále na Slo ensku a Českej epublike p e ažuje p á e
poddanský yp poli ickej kul ú y.2
Účasť Slo áko a Čecho o oľbách do Eu ópskeho pa lamen u je
už adične dôkazom nízka, zodpo edajúca p edpokladu Michala
Klímy o poddanskej poli ickej kul ú e. Nasledujúca abuľka ukazuje
ý oj olebnej účas i SR a ČR od oku 2004, kedy sa olilo
do Eu ópskeho pa lamen u našich k ajinách po p ýk á :
Tabuľka č. 1: Vý oj olebnej účas i SR a ČR o oľbách do Eu ópskeho
pa lamen u.
Rok olieb SR ČR
2004 16,96% 28,32%
2009 19,64% 28,22%
2014 13,05% 18,20%
2019 22,74% 28,72%
2024 34,38% 36,45%
Zd oj: Český s a is ický úřad – olební se e . [online], [ci . 27/12/2024].
Dos upné na in e ne e: <h ps://www. olby.cz>; Slo enský š a is ický
ú ad. [online], [ci . 27/12/2024]. Dos upné na in e ne e:
<h ps://www.s a is ics.sk a <h ps://www. olbys .sk>.
Je zaujíma é, že oboch čas iach bý alého Českoslo enska
môžeme sledo ať podobné endy p i z ýšení alebo znížení olebnej
2 Po o naj: KLÍMA, M.: Od o ali y k de ek ní demok acii: p i a izace a kolonizace poli ických
s an ne anspa en ním byznysem. P aha: Slon, 2015.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-17
335
účas i. V oku 2014 bola najnižšia účasť p i oľbách do Eu ópskeho
pa lamen u Českej i Slo enskej epublike, a o nako ak
posledných oľbách do EP bola oboch k ajinách zo še kých
sledo aných hlaso aní účasť oličo naj yššia.
Ak po o náme účasť eu ópskych oľbách s os a nými k ajinami,
yjde nám eľmi zaujíma é po o nanie. V oku 2024 bola na Slo ensku
š á najnižšia olebná účasť zo še kých k ajín Eu ópskej únie,
Českej epublike po om pia a najnižšia.3 V oku 2014 bola na
Slo ensku účasť zo še kých k ajín najnižšia, d uhá najnižšia bola
Českej epublike.
P íčiny nízkej olebnej účas i SR a ČR
P emýšľať nad dô odmi nízkej olebnej účas i SR a ČR
o oľbách do Eu ópskeho pa lamen u je kompliko ané. K dispozícii
máme ok em špekulácií len ýsledky p ieskumo e ejnej mienky.
V oboch š á och je adične naj yššia olebná účasť p i oľbách
do ná odných pa lamen o . A šak Českej epublike sa olí do d och
pa lamen ných komô , a yššia účasť nad 50% je iba p i oľbách
do dolnej komo y, eda do Poslaneckej snemo ne Pa lamen u Českej
epubliky. P i oľbách do ho nej komo y, Sená u Pa lamen u Českej
epubliky, eš e do e az nikdy nedosiahla olebnú účasť 50%, obdobne
ako je o p i oľbách do Eu ópskeho pa lamen u.
Nasledujúca abuľka po o ná a ýsledky posledných olieb
do ôznych zas upi eľských zbo o SR a ČR:
3 2024 Eu opean Elec ion Resul s. [online], [ci . 27/12/2024]. Dos upné na in e ne e:
<h ps:// esul s.elec ions.eu opa.eu/en/?&a _campaign =2024-
Abou Pa liamen &a _medium=Google_Ads&a _pla o m=
Sea ch&a _c ea ion=RSA&a _goal=TR_G&a _ad e ise =Webcomm&a _ opic=Resul s
&a _loca ion=CZ&gad_sou ce=1&gclid=Cj0KCQiA4L67BhDUARIsADW l7Ez44F 0qB
BVyY1 302O4 BqV5gp Lbqjc Rwcs PAMMEJ_IFa9l6kaAkJ-EALw_wcB>.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-17
336
Tabuľka č. 2: Po o nanie účas i do zas upi eľských zbo o SR a ČR (2021-
2024).
Typ olieb SR ČR
Obecné zas upi eľs á 37,45% 46,07%
K ajské zas upi eľs á 43,74% 32,91%
NR SR/ PS PČR 68,51% 65,43%
P eziden (2. kolo) 61,14% 70,25%
Eu ópsky pa lamen 34,38% 36,45%
Zd oj: Český s a is ický úřed – olební se e . [online], [ci . 27/12/2024].
Dos upné na in e ne e: <h ps://www. olby.cz>; Slo enský š a is ický
ú ad. [online], [ci . 27/12/2024]. Dos upné na in e ne e:
<h ps://www.s a is ics.sk a <h ps://www. olbys .sk>.
K yššie u edenej abuľke eba len dodať, že posledné komunálne
a egionálne oľby sa SR konali o nakom e míne.
Ako som už u iedla, podľa mie y olebnej účas i je možné
pa lamen né oľby po ažo ať za kľúčo é p e ži o oličo , o nako
ak oľby p eziden ské, a o oboch sledo aných š á och. Je eda
e iden né, že os a né hlaso ania po ažujú oliči za oľby z . d uhého
ádu, hoci nap íklad oľby do Eu ópskeho pa lamen u o ply ňujú
zhľadom na ozhodo anie o eu ópskej legisla í e, do ýkajúcej sa
še kých občano EÚ, k ali u ži o a SR a ČR o eľa iac ako osoba
p eziden a.
Aké môžu byť dô ody, p ečo oliči SR a ČR nepo ažujú eu ópske
oľby za dôleži é? Podľa še enia Eu oba ome a olilo ČR do
Eu ópskeho pa lamen u 50% manažé o , na Slo ensku po om 51% (
EÚ po om 63%), najslabšou skupinou oličo boli nezames naní - 18
SR, 17% ČR ( EÚ po om 29%). Je možné p edpokladať, že naj äčší
záujem na oz oji EÚ majú manažé i, k o ým záleží na sp á nom
chode obchodu či služieb, nezames naní po om z ejme nedocenia,
že aj p e nich sú ozhodnu ia EP pods a né. Zaujíma é ale je, že podľa
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-17
337
p o esijného zame ania sú ozdiely medzi Čechmi a Slo ákmi na
ú o ni š a is ickej chyby, dá sa eda usudzo ať, že mo í y p e olebnú
účasť alebo neúčasť sa u občano oboch k ajín zhodujú.
Podľa eko ého zloženia olili ľudia SR a ČR ak o:
Tabuľka č. 3: Poče oličo do EP oku 2024 podľa eku.
Veko á ka egó ia SR ČR
do 24 oko 24% 29%
25 – 29 oko 32% 29%
40 – 54 oko 34% 35%
nad 55 oko 37% 43%
Zd oj: EU Pos -Elec o al Su ey 2024. [online], [ci . 27/12/2024].
Dos upné na in e ne e:
<h ps://eu opa.eu/eu oba ome e /su eys/de ail/3292>.
Je iac než jasné, že o nako ako p i iných ypoch olieb as ie
olebná účasť s ekom oličo . Nap iek šeobecne ozší enému
p edpokladu, že Eu ópsky pa lamen a eu ópske záleži os i zaujímajú
iac mladšiu gene áciu, ýskum oličo p os edníc om še enia
Eu oba ome a o o konš a o anie nepo dzuje.
Volebná účasť k ajinách s p e ažujúcou poddanskou kul ú ou
Z k ajín, k o é môžeme označiť za ie, kde s ále p e ažuje yp
poddanskej poli ickej kul ú y, by sme mohli označiť aj niekoľko
ďalších z . pos komunis ických k ajín. Poz ime sa e az na olebnú
účasť členských k ajinách Eu ópskej únie, kde ládla čase s udenej
ojny monopolne komunis ická s ana:
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-17
338
Tabuľka č. 4: Volebná účasť k ajinách EU, kde čase s udenej ojny mala
monopol moci komunis ická s ana.
K ajina Účasť %
Bulha sko 33,78
Česká epublika 36,45
Es ónsko 37,64
Cho á sko 21,35
Li a 28,97
Lo yšsko 33,82
Maďa sko 59,46
Poľsko 40,65
Rumunsko 52,40
Slo ensko 34,38
Slo insko 41,80
P ieme EU 50,84
Zd oj: 2024 Eu opean Elec ion Resul s. [online], [ci . 27/12/2024].
Dos upné na in e ne e:
<h ps:// esul s.elec ions.eu opa.eu/en/?&a _campaign =2024-
Abou Pa liamen &a _medium=Google_Ads&a _pla o m=
Sea ch&a _c ea ion=RSA&a _goal=TR_G&a _ad e ise =Webcomm&
a _ opic=Resul s&a _loca ion=CZ&gad_sou ce=1&gclid=Cj0KCQiA4
L67BhDUARIsADW l7Ez44F 0qBBVyY1 302O4 BqV5gp Lbqjc Rwcs
PAMMEJ_IFa9l6kaAkJ-EALw_wcB>.
Z abuľky yplý a, že iba d e k ajiny (Poľsko a Rumunsko) majú
yššiu olebnú účasť ako je p ieme k ajinách Eu ópskej únie
a ý azne dá a z ých o k ajín p e yšujú iné pos komunis ické k ajiny.
Ro nako Poľsko sa p ibližuje olebnou účasťou p ieme u Eu ópskej
únie. Myslím, že najmä p ípade Poľska a Maďa ska môžeme
po edať, že aj na p íklade olebnej účas i sa dá sledo ať z ýšená mie a
pa icipácie občano a je p a depodobné, že poli ická kul ú a oboch
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-17
339
k ajinách sa p emieňa od poddanskej k pa icipa í nej ýchlejšie ako je
o p ípade Slo enska a Českej epubliky.
Vyššia mie a poli ickej pa icipácie sa, samoz ejme, nedá od odiť
ýh adne z olebnej účas i, ale aj z ďalších o iem poli ických ak i í .
Na p íklade Poľska a Maďa ska je zja né, že nap íklad snaha o ý azné
pos a enie Eu ópskej únii, yjedná anie so š á mi mimo EÚ alebo aj
mie a poli ických demonš ácií, e ejných p o es o či pe ícií, jasne
nas edčuje z ýšeniu záujmu o e ejné dianie a p emenu poli ickej
kul ú y na pa icipa í nu. Je p i om zaujíma é, že ide o d e k ajiny,
k o é p ed okom 1990 demok aciu p ak icky nikdy na s ojom území
nemali, ako omu bolo období oko 1918-1938 na území Slo enska a
Českej epubliky čase 1. českoslo enskej epubliky.
Naopak, nap íklad d e k ajiny bý alej Juhoslá ie, Cho á sko
a Slo insko, sa od seba mie ou s ojej olebnej účas i ý azne líšia -
za iaľ čo Cho á sku p išlo k olebným u nám len niečo cez 21
pe cen občano , susednom Slo insku o 20% iac. Tie o ozdiely
môžu byť dané úplne iným p ís upom k zániku Juhoslá ie.
P edo še kým na území Slo inska nep ebehol dlho očný ojno ý
kon lik . Slo insko bolo na yše p ija é do EÚ hneď p i z . eľkom
ozší ení oku 2004, spoločne s nami či Mal ou. Slo inská spoločnosť
sa eda ýchlejšie mení na pa icipa í nu, a o z mnohých objek í nych
a dlhodobých dô odo . T i pos so ie ske epubliky (Es ónsko, Li a a
Lo yšsko) po om majú olebnú účasť po o na eľnú s olebnou
účasťou SR a ČR.
Pa icipa í na demok acia – p íklady
Delí kom p e pa icipa í nu alebo poddanskú ku lu u nie je
samoz ejme len ukazo a eľ olebnej účas i, o nako ako delí ko medzi
pa icipa í nou a subjek í nou spoločnosťou nie je dané len
komunis ickou minulosťou k ajín. Delí kom nie je ani o ali ná
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-17
340
minulosť, p e ože nap íklad olebná účasť Španielsku bola oku
2024 akme zhodná s olebnou účasťou Holandsku.
Poz ime sa e az na š á y západnej a južnej Eu ópy s naj yššou
mie ou účas i o oľbách do Eu ópskeho pa lamen u oku 2024
(záme ne ynechá am k ajiny s po innou účasťou):
Tabuľka č. 5: Volebná účasť o yb aných k ajinách EU ( oľby do EP 2024).
K ajiny EÚ Volebná účasť %
Mal a 72,98
Nemecko 64,74
Dánsko 58,25
Rakúsko 56,25
Š édsko 53,39
F ancúzsko 51,49
Zd oj: 2024 Eu opean Elec ion Resul s. [online], [ci . 27/12/2024].
Dos upné na in e ne e:
<h ps:// esul s.elec ions.eu opa.eu/en/?&a _campaign =2024-
Abou Pa liamen &a _medium=Google_Ads&a _pla o m=
Sea ch&a _c ea ion=RSA&a _goal=TR_G&a _ad e ise =Webcomm&
a _ opic=Resul s&a _loca ion=CZ&gad_sou ce=1&gclid=Cj0KCQiA4
L67BhDUARIsADW l7Ez44F 0qBBVyY1 302O4 BqV5gp Lbqjc Rwcs
PAMMEJ_IFa9l6kaAkJ-EALw_wcB>.
Z yššie u edenej abuľky yplý a, že dnes d e naj ply nejšie
k ajiny Eu ópskej únie, eda Nemecko a F ancúzsko, sa môžu poch áliť
ysokou olebnou účasťou, nad p ieme om EÚ. Nemecko sa dnes
po ažuje za p íklad úspešnej ans o mácie po d uhej s e o ej ojne,
p e ože od o ali ného zmýšľania p ešli nemeckí občania k ak í nemu
budo aniu pa icipa í nej demok a ickej spoločnos i.4 Nemecká
4 V SRN, občania NDR sa k pa icipa í nej spoločnos i p ipojili zjedno ením Nemecka,
ale je o ázkou, či sa už s no ým ponímaním s o ožnili.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-17
341
pa icipa í na demok acia sa podieľa aj na om, že dnešná Spolko á
epublika Nemecko je nielen naj äčším, ale aj naj ýznamnejším členom
Eu ópskej únie a spoločne s F ancúzskom o muje názo o ú poli iku
EÚ.
Úplne špeci ickým p ípadom je najmenší š á Eu ópskej únie Mal a.
Vysoká olebná účasť u je adičná, a o o še kých d uhoch olieb,
ako u ádza nap íklad Vladimí S b.5 Ro nako u ádza aj dô od, p ečo
je súčasnos i spokojnosť s EÚ na Mal e ysoká – dô odom je bú li á
diskusia p ed konaním e e enda o p is úpení k EÚ, k o ej ďaka
mediálnej kampani občania zis ili, aké sú ýhody i ne ýhody člens a
EÚ a sú eľmi dob e in o mo aní o možnos iach ozhodo ania
Eu ópského pa lamen u. K ali a demok acie na Mal e je šak adične
eľmi dob á, ýsledkom je ak í na spoločnosť, podieľajúca sa
na ozhodo aní k ajiny plnom ozsahu (od komunálnej ú o ne až
po eu ópsku).
Dánsko a Š édsko sú iež dob ým p íkladom k ajín, kde sa dá
olebná účasť o oľbách do EP po ažo ať za jeden z ak o o ,
s edčiacich o pa icipa í nej spoločnos i. Dánsko aj Š édsko šak majú
niek o é alé ýnimky z p a idiel Únie, nap íklad nemusia p ijímať
jedno nú eu ópsku menu. Sú islosť môže byť aj s ým, že Dánsko
a Š édsko sa umies ňujú alo na p ých mies ach indexe šťas ia –
spokojnos i oby a eľo plané y. V okoch 2021-2023 bolo Dánsko
d uhou najspokojnejšou k ajinou s e a a Š édsko po om šies ou.6
Ako jeden z ak o o šťas ia ých o k ajinách sa u ádza o. i. dô e a
inš i úcie a poli ický sys ém, eda aj inš i úcie Eu ópskej únie.
A len p e po o nanie – ďalšie z k ajín EÚ, k o é sa dos ali do indexu
5 Po o naj: SRB, V.: P oměny poli ických sys émů e opských mik os á ů. P aha: Machia elli
P ess, 2017.
6 Wo ld Happiness Repo 2024. [online], [ci . 27/12/2024]. Dos upné na in e ne e:
<h ps://happiness- epo .s3.amazonaws.com/2024/ WHR+24.pd >.
