Politická participácia a volebná účasť na príklade volieb do Európskeho parlamentu 2024

https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-17 333 Politická participácia a volebná účasť na príklade volieb do Európskeho parlamentu 2024 Petra Hirtlová The article informs about the political participation in correlation with voter turnout in the European Parliament elections in 2024. The text mainly maps participation in the Slovak and Czech Republics, but also compares participation in countries where a subservient political culture prevails and subsequently a participatory political culture. The text contains charts with the participation of citizens of selected countries in the last vote in the European Parliament. Politická participácia a politická kultúra v SR a ČR Politická participácia patrí v demokratických štátoch k signifikantným ukazovateľom kvality demokracie. Participatívne demokracie sú kvalitatívne odlišné najmä v tých procesoch, kde je záujem a účasť občanov na riadení krajiny kľúčová. Medzi tieto procesy patria aj voľby a predovšetkým volebná účasť. Od šesťdesiatych rokov 20. storočia, kedy zverejnili svoj výskum Gabriel Almond a Sidney Verba, delíme politickú kultúru občanov podľa participácie na tri kategórie. Pre základný typ, špecifický pre neorganizovanú spoločnosť, sa ustálil pojem parochiálna politická kultúra. Moderné spoločnosti potom Almond a Verba rozdelili na tie s tzv. subjektívnou či poddanskou politickou kultúrou, a spoločnosti participatívne.1 Participatívne spoločnosti sú viac ostražité voči autoritatívnemu rozhodovaniu politických elít, občania sa zaujímajú o politické rozhodovanie, viac kontrolujú svojich volených zástupcov a aktívne sledujú politický vývoj. Týmto prístupom sa znižuje riziko zmeny demokratickej spoločnosti na totalitnú či autoritatívnu, sú 1 Viac napr. PECKA, E.: Sociologie politiky. Praha: Grada, 2010. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-17 334 obmedzenejšie možnosti korupcie a klientelizmu. Naopak, v spoločnosti s prevažujúcou poddanskou politickou kultúrou sú občania menej aktívni v oblasti politického rozhodovania, nechávajú za seba viac rozhodovať politické elity, nezaujímajú sa pravidelne o politické dianie, neoverujú si fakty z prejavov politikov alebo dávajú väčší priestor špekuláciám a prejavom populistov. Podľa politológa Michala Klímu stále na Slovensku a v Českej republike prevažuje práve poddanský typ politickej kultúry.2 Účasť Slovákov a Čechov vo voľbách do Európskeho parlamentu je už tradične dôkazom nízka, zodpovedajúca predpokladu Michala Klímy o poddanskej politickej kultúre. Nasledujúca tabuľka ukazuje vývoj volebnej účasti v SR a ČR od roku 2004, kedy sa volilo do Európskeho parlamentu v našich krajinách po prvýkrát: Tabuľka č. 1: Vývoj volebnej účasti v SR a ČR vo voľbách do Európskeho parlamentu. Rok volieb SR ČR 2004 16,96% 28,32% 2009 19,64% 28,22% 2014 13,05% 18,20% 2019 22,74% 28,72% 2024 34,38% 36,45% Zdroj: Český statistický úřad – volební server. [online], [cit. 27/12/2024]. Dostupné na internete: <https://www.volby.cz>; Slovenský štatistický úrad. [online], [cit. 27/12/2024]. Dostupné na internete: <https://www.statistics.sk a <https://www.volbysr.sk>. Je zaujímavé, že v oboch častiach bývalého Československa môžeme sledovať podobné trendy pri zvýšení alebo znížení volebnej 2 Porovnaj: KLÍMA, M.: Od totality k defektní demokracii: privatizace a kolonizace politických stran netransparentním byznysem. Praha: Slon, 2015. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-17 335 účasti. V roku 2014 bola najnižšia účasť pri voľbách do Európskeho parlamentu v Českej i Slovenskej republike, a rovnako tak v posledných voľbách do EP bola v oboch krajinách zo všetkých sledovaných hlasovaní účasť voličov najvyššia. Ak porovnáme účasť v európskych voľbách s ostatnými krajinami, vyjde nám veľmi zaujímavé porovnanie. V roku 2024 bola na Slovensku štvrtá najnižšia volebná účasť zo všetkých krajín Európskej únie, v Českej republike potom piata najnižšia.3 V roku 2014 bola na Slovensku účasť zo všetkých krajín najnižšia, druhá najnižšia bola v Českej republike. Príčiny nízkej volebnej účasti v SR a ČR Premýšľať nad dôvodmi nízkej volebnej účasti v SR a ČR vo voľbách do Európskeho parlamentu je komplikované. K dispozícii máme okrem špekulácií len výsledky prieskumov verejnej mienky. V oboch štátoch je tradične najvyššia volebná účasť pri voľbách do národných parlamentov. Avšak v Českej republike sa volí do dvoch parlamentných komôr, a vyššia účasť nad 50% je iba pri voľbách do dolnej komory, teda do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky. Pri voľbách do hornej komory, Senátu Parlamentu Českej republiky, ešte doteraz nikdy nedosiahla volebnú účasť 50%, obdobne ako je to pri voľbách do Európskeho parlamentu. Nasledujúca tabuľka porovnáva výsledky posledných volieb do rôznych zastupiteľských zborov v SR a ČR: 3 2024 European Election Results. [online], [cit. 27/12/2024]. Dostupné na internete: <https://results.elections.europa.eu/en/?&at_campaign =2024AboutParliament&at_medium=Google_Ads&at_platform= Search&at_creation=RSA&at_goal=TR_G&at_advertiser=Webcomm&at_topic=Results &at_location=CZ&gad_source=1&gclid=Cj0KCQiA4L67BhDUARIsADWrl7Ez44Fv0qB BVyY1t302O4fBqV5gprLbqjcrRwcsvPAMMEJ_IFa9l6kaAkJ-EALw_wcB>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-17 336 Tabuľka č. 2: Porovnanie účasti do zastupiteľských zborov v SR a ČR (20212024). Typ volieb SR ČR Obecné zastupiteľstvá 37,45% 46,07% Krajské zastupiteľstvá 43,74% 32,91% NR SR/ PS PČR 68,51% 65,43% Prezident (2. kolo) 61,14% 70,25% Európsky parlament 34,38% 36,45% Zdroj: Český statistický úřed – volební server. [online], [cit. 27/12/2024]. Dostupné na internete: <https://www.volby.cz>; Slovenský štatistický úrad. [online], [cit. 27/12/2024]. Dostupné na internete: <https://www.statistics.sk a <https://www.volbysr.sk>. K vyššie uvedenej tabuľke treba len dodať, že posledné komunálne a regionálne voľby sa v SR konali v rovnakom termíne. Ako som už uviedla, podľa miery volebnej účasti je možné parlamentné voľby považovať za kľúčové pre život voličov, rovnako tak voľby prezidentské, a to v oboch sledovaných štátoch. Je teda evidentné, že ostatné hlasovania považujú voliči za voľby tzv. druhého rádu, hoci napríklad voľby do Európskeho parlamentu ovplyvňujú vzhľadom na rozhodovanie o európskej legislatíve, dotýkajúcej sa všetkých občanov EÚ, kvalitu života v SR a ČR oveľa viac ako osoba prezidenta. Aké môžu byť dôvody, prečo voliči v SR a ČR nepovažujú európske voľby za dôležité? Podľa šetrenia Eurobarometra volilo v ČR do Európskeho parlamentu 50% manažérov, na Slovensku potom 51% (v EÚ potom 63%), najslabšou skupinou voličov boli nezamestnaní - 18 v SR, 17% v ČR (v EÚ potom 29%). Je možné predpokladať, že najväčší záujem na rozvoji EÚ majú manažéri, ktorým záleží na správnom chode obchodu či služieb, nezamestnaní potom zrejme nedocenia, že aj pre nich sú rozhodnutia EP podstatné. Zaujímavé ale je, že podľa https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-17 337 profesijného zamerania sú rozdiely medzi Čechmi a Slovákmi na úrovni štatistickej chyby, dá sa teda usudzovať, že motívy pre volebnú účasť alebo neúčasť sa u občanov oboch krajín zhodujú. Podľa vekového zloženia volili ľudia v SR a ČR takto: Tabuľka č. 3: Počet voličov do EP v roku 2024 podľa veku. Veková kategória SR ČR do 24 rokov 24% 29% 25 – 29 rokov 32% 29% 40 – 54 rokov 34% 35% nad 55 rokov 37% 43% Zdroj: EU Post-Electoral Survey 2024. [online], [cit. 27/12/2024]. Dostupné na internete: <https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/3292>. Je viac než jasné, že rovnako ako pri iných typoch volieb rastie volebná účasť s vekom voličov. Napriek všeobecne rozšírenému predpokladu, že Európsky parlament a európske záležitosti zaujímajú viac mladšiu generáciu, výskum voličov prostredníctvom šetrenia Eurobarometra toto konštatovanie nepotvrdzuje. Volebná účasť v krajinách s prevažujúcou poddanskou kultúrou Z krajín, ktoré môžeme označiť za tie, kde stále prevažuje typ poddanskej politickej kultúry, by sme mohli označiť aj niekoľko ďalších tzv. postkomunistických krajín. Pozrime sa teraz na volebnú účasť v členských krajinách Európskej únie, kde vládla v čase studenej vojny monopolne komunistická strana: https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-17 338 Tabuľka č. 4: Volebná účasť v krajinách EU, kde v čase studenej vojny mala monopol moci komunistická strana. Krajina Účasť v % Bulharsko 33,78 Česká republika 36,45 Estónsko 37,64 Chorvátsko 21,35 Litva 28,97 Lotyšsko 33,82 Maďarsko 59,46 Poľsko 40,65 Rumunsko 52,40 Slovensko 34,38 Slovinsko 41,80 Priemer EU 50,84 Zdroj: 2024 European Election Results. [online], [cit. 27/12/2024]. Dostupné na internete: <https://results.elections.europa.eu/en/?&at_campaign =2024AboutParliament&at_medium=Google_Ads&at_platform= Search&at_creation=RSA&at_goal=TR_G&at_advertiser=Webcomm& at_topic=Results&at_location=CZ&gad_source=1&gclid=Cj0KCQiA4 L67BhDUARIsADWrl7Ez44Fv0qBBVyY1t302O4fBqV5gprLbqjcrRwcs vPAMMEJ_IFa9l6kaAkJ-EALw_wcB>. Z tabuľky vyplýva, že iba dve krajiny (Poľsko a Rumunsko) majú vyššiu volebnú účasť ako je priemer v krajinách Európskej únie a výrazne dáta z týchto krajín prevyšujú iné postkomunistické krajiny. Rovnako Poľsko sa približuje volebnou účasťou priemeru Európskej únie. Myslím, že najmä v prípade Poľska a Maďarska môžeme povedať, že aj na príklade volebnej účasti sa dá sledovať zvýšená miera participácie občanov a je pravdepodobné, že politická kultúra v oboch https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-17 339 krajinách sa premieňa od poddanskej k participatívnej rýchlejšie ako je to v prípade Slovenska a Českej republiky. Vyššia miera politickej participácie sa, samozrejme, nedá odvodiť výhradne z volebnej účasti, ale aj z ďalších foriem politických aktivít. Na príklade Poľska a Maďarska je zjavné, že napríklad snaha o výrazné postavenie v Európskej únii, vyjednávanie so štátmi mimo EÚ alebo aj miera politických demonštrácií, verejných protestov či petícií, jasne nasvedčuje zvýšeniu záujmu o verejné dianie a premenu politickej kultúry na participatívnu. Je pritom zaujímavé, že ide o dve krajiny, ktoré pred rokom 1990 demokraciu prakticky nikdy na svojom území nemali, ako tomu bolo v období rokov 1918-1938 na území Slovenska a Českej republiky v čase 1. československej republiky. Naopak, napríklad dve krajiny bývalej Juhoslávie, Chorvátsko a Slovinsko, sa od seba mierou svojej volebnej účasti výrazne líšia - zatiaľ čo v Chorvátsku prišlo k volebným urnám len niečo cez 21 percent občanov, v susednom Slovinsku o 20% viac. Tieto rozdiely môžu byť dané úplne iným prístupom k zániku Juhoslávie. Predovšetkým na území Slovinska neprebehol dlhoročný vojnový konflikt. Slovinsko bolo navyše prijaté do EÚ hneď pri tzv. veľkom rozšírení v roku 2004, spoločne s nami či Maltou. Slovinská spoločnosť sa teda rýchlejšie mení na participatívnu, a to z mnohých objektívnych a dlhodobých dôvodov. Tri postsovietske republiky (Estónsko, Litva a Lotyšsko) potom majú volebnú účasť porovnateľnú s volebnou účasťou v SR a ČR. Participatívna demokracia – príklady Delítkom pre participatívnu alebo poddanskú kutluru nie je samozrejme len ukazovateľ volebnej účasti, rovnako ako delítko medzi participatívnou a subjektívnou spoločnosťou nie je dané len komunistickou minulosťou krajín. Delítkom nie je ani totalitná https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-17 340 minulosť, pretože napríklad volebná účasť v Španielsku bola v roku 2024 takmer zhodná s volebnou účasťou v Holandsku. Pozrime sa teraz na štáty západnej a južnej Európy s najvyššou mierou účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 (zámerne vynechávam krajiny s povinnou účasťou): Tabuľka č. 5: Volebná účasť vo vybraných krajinách EU (voľby do EP 2024). Krajiny EÚ Volebná účasť v % Malta 72,98 Nemecko 64,74 Dánsko 58,25 Rakúsko 56,25 Švédsko 53,39 Francúzsko 51,49 Zdroj: 2024 European Election Results. [online], [cit. 27/12/2024]. Dostupné na internete: <https://results.elections.europa.eu/en/?&at_campaign =2024AboutParliament&at_medium=Google_Ads&at_platform= Search&at_creation=RSA&at_goal=TR_G&at_advertiser=Webcomm& at_topic=Results&at_location=CZ&gad_source=1&gclid=Cj0KCQiA4 L67BhDUARIsADWrl7Ez44Fv0qBBVyY1t302O4fBqV5gprLbqjcrRwcs vPAMMEJ_IFa9l6kaAkJ-EALw_wcB>. Z vyššie uvedenej tabuľky vyplýva, že dnes dve najvplyvnejšie krajiny Európskej únie, teda Nemecko a Francúzsko, sa môžu pochváliť vysokou volebnou účasťou, nad priemerom EÚ. Nemecko sa dnes považuje za príklad úspešnej transformácie po druhej svetovej vojne, pretože od totalitného zmýšľania prešli nemeckí občania k aktívnemu budovaniu participatívnej demokratickej spoločnosti.4 Nemecká 4 V SRN, občania NDR sa k participatívnej spoločnosti pripojili zjednotením Nemecka, ale je otázkou, či sa už s novým ponímaním stotožnili. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-17 341 participatívna demokracia sa podieľa aj na tom, že dnešná Spolková republika Nemecko je nielen najväčším, ale aj najvýznamnejším členom Európskej únie a spoločne s Francúzskom formuje názorovú politiku EÚ. Úplne špecifickým prípadom je najmenší štát Európskej únie Malta. Vysoká volebná účasť tu je tradičná, a to vo všetkých druhoch volieb, ako uvádza napríklad Vladimír Srb.5 Rovnako uvádza aj dôvod, prečo je v súčasnosti spokojnosť s EÚ na Malte vysoká – dôvodom je búrlivá diskusia pred konaním referenda o pristúpení k EÚ, v ktorej vďaka mediálnej kampani občania zistili, aké sú výhody i nevýhody členstva v EÚ a sú veľmi dobre informovaní o možnostiach rozhodovania Európského parlamentu. Kvalita demokracie na Malte je však tradične veľmi dobrá, výsledkom je aktívna spoločnosť, podieľajúca sa na rozhodovaní krajiny v plnom rozsahu (od komunálnej úrovne až po európsku). Dánsko a Švédsko sú tiež dobrým príkladom krajín, kde sa dá volebná účasť vo voľbách do EP považovať za jeden z faktorov, svedčiacich o participatívnej spoločnosti. Dánsko aj Švédsko však majú niektoré trvalé výnimky z pravidiel Únie, napríklad nemusia prijímať jednotnú európsku menu. Súvislosť môže byť aj s tým, že Dánsko a Švédsko sa umiestňujú trvalo na prvých miestach v indexe šťastia – spokojnosti obyvateľov planéty. V rokoch 2021-2023 bolo Dánsko druhou najspokojnejšou krajinou sveta a Švédsko potom šiestou.6 Ako jeden z faktorov šťastia v týchto krajinách sa uvádza o. i. dôvera v inštitúcie a politický systém, teda aj v inštitúcie Európskej únie. A len pre porovnanie – ďalšie z krajín EÚ, ktoré sa dostali do indexu 5 Porovnaj: SRB, V.: Proměny politických systémů evropských mikrostátů. Praha: Machiavelli Press, 2017. 6 World Happiness Report 2024. [online], [cit. 27/12/2024]. Dostupné na internete: <https://happiness-report.s3.amazonaws.com/2024/ WHR+24.pdf>.