ANTROPOWEBZIN 1–2/2022: STUDIE 13
Ob az moslimskej ženy slo enských
audio izuálnych médiách
Lujza Má ia Ko alčíko á
Ka ed a e nológie a mimoeu ópskych š údií, Filozo ická akul a,
Uni e zi a s . Cy ila a Me oda T na e
[email p o ec ed]
Image o a Muslim Woman in Slo ak
Audio isual Media
Abs ac —The s udy p esen s he esul s o esea ch
ca ied ou as pa o my mas e ’s hesis, which I de-
ended in May 2021. The ex is di ided in o h ee he-
ma ic a eas: eiling, he posi ion o women in ma iage,
and polygamy. I map he a i ude o indi idual media
owa ds Muslim women a he beginning o he mig a-
ion c isis and in he p esen . I moni o o which ex en
he media sp eads images abou s e eo ypes, misin o -
ma ion, o alid in o ma ion among esponden s and
how he esponden s a e affec ed by hem. The mig a-
ion c isis spa ked a wa e o in o ma ion ha looded
people e e y day. Muslim women we e inc easingly po -
ayed in he media, emphasizing hei way o d essing,
hei a i ude owa ds men, and hei posi ion in soci-
e y. In Slo akia du ing he elec ion pe iod, some poli -
ical pa ies e en buil hei elec ion campaign on his
pic u e. The esea ch esul s ep esen a summa y o
discu si e and con en analysis o selec ed media con-
ibu ions om 2015 o 2020 and ield esea ch con-
duc ed in he academic yea 2020/2021.
Keywo ds—woman; Islam; media; eiling; polygamy;
ma iage; mig a ion c isis
Ú od
Š údia zachy á a ob az moslimskej ženy
slo enských médiách a jeho ply na y-
sokoškolských š uden o . Mediálny ob az mos-
limskej ženy na Slo ensku bol o ply nený
mig ačnou k ízou, k o ej medializácia eľmi
in enzí ne cholila oku 2017. In o mácie
p ezen o ané médiami mali p iamy ply na
e ejnosť, mediálny disku z bol zneuží aný
ámci poli ických kampaní ako p os iedok
podneco ania ší enia xeno óbnych, s e eo y-
pických p eds á a bol zneuží aný na získa-
anie olebných hlaso . P e ažná äčšina slo-
enskej e ejnos i nep ichádzala do p iameho
kon ak u s moslimskými ženami a in o má-
cie sp os edkú ané médiami sa s ali hla nými
zd ojmi in o mácií p e äčšinu ľudí. Začalo ma
zaujímať, do akej mie y ľudia e ia in o má-
ciám médiách, ako na nich plý ajú a ako sú
moslimské ženy, na základe ých o in o mácií,
nímané u ysokoškolských š uden o .
Vysokoškolskí š uden i majú súčasnos i
množs o možnos í s e u s ôznymi kul ú ami
a yces o ania ámci š údia do p e ažnej
äčšiny k ajín na s e e (p os edníc om E as-
mus poby o , s áží, mobilí ámci pa ne -
ských uni e zí ). Š uden i ysokých škôl o-
ia na Slo ensku časť populácie, k o á si bude
o pá oko zakladať odiny, ycho á ať no é
gene ácie, ka ié ne ásť ôznych p aco ných
od e iach a ak í ne sa podieľať na dianí na-
šej spoločnos i. V kon ex e mediálneho ob azu
moslimskej ženy sa zame ia am na i obsa-
ho é ok uhy – zahaľo anie, pos a enie ženy
manžels e a polygamiu. Ten o p íspe ok je
ýs upom disku znej analýzy yb aných mas-
mediálnych p íspe ko a in e p e áciou dá e-
énneho ýskumu, k o ý som p os edníc om
do azníka a ozho o o usku očnila ámci
s ojej diplomo ej p áce oku 2021.
Me odológia
P e e ek í ne sp aco anie p oblema iky me-
diálneho ob azu moslimskej ženy použí am
14 ANTROPOWEBZIN 1–2/2022: STUDIE
disku znú analýzu, k o á je jednou z me ód
obsaho ej analýzy médií p i skúmaní p ed-
sudko a s e eo ypo . Podľa Chlebco ej Heč-
ko ej (2019) je k i ická disku zí na analýza
hodnou me ódou ýskumu mediálnych ex-
o sú islos i s émami, akými sú mig ácie,
menšiny, e niká a ženy. P íspe ky analyzujem
pomocou š uk u alis ickej disku zí nej ana-
lýzy, k o á sa zame ia a na „ o, čo spája e y
dokopy pochopení ľudí, čiže o sys ém sys-
émo , zo y, š uk ú u, o ganizáciu jedno -
kách, k o é sú äčšie ako jedna e a“ (Pe -
jánošo á a Láš ico á 2010, 5–6). V analýze
sa zame ia am na s a égie, akými médiá opi-
sujú moslimské ženy a si uácie s nimi spojené,
sledujem ýsky kladných a zápo ných kono-
ácií sú islos i s moslimskou ženou a iež
akých sú islos iach, kon ex och sa o nich píše
(ibid., 11). Medzi najčí anejšie p in o é mé-
diá podľa p ieskumu agen ú y Median usku-
očneného okoch 2014 a 2018 pa ili No ý
Čas,SME,P a da aPlus jeden deň; yuží-
am ich online o mu. Medzi najsledo anejšie
audio izuálne médiá pa ili ele ízia Ma kíza,
ele ízia JOJ a STV 1 (dnes už RTVS); na
analýzu ých o médií yuží am dá a p ís upné
a chí och jedno li ých ele ízií, z e ejňo ané
ámci p og amo ako ele ízne no iny či ôz-
nych debá a ozho o o , k o é sú ak iež p í-
s upné in e ne o ej da abáze You Tube (Ko-
alčíko á 2021, 3).
K ôli opa eniam sú isiacim s COVID-19
o í do azníko á me óda zbe u dá hla nú
me ódu zbe u dá e éne. Do azníko ého
ýskumu sa zúčas nilo 81 esponden o . P i
získa aní esponden o k do azníko ému ý-
skumu som yuží ala me ódu „nabaľo ania“.
Výskumník má spočia ku jedného esponden a
a en ho následne odkáže na ďalších espon-
den o , k o í sa pos upne nabaľujú (Olecká
a I ano á 2010, 14–15). Do azník som ozpos-
lala š uden om do š uden ských acebooko ých
skupín a š uden om z môjho okolia, k o í ho
následne p idá ali do ďalších skupín a ak iež
si ho posielali aj medzi sebou; bol anonymný.
Do azník mal 21 o ázok,1použí ala som po-
louza o ené o ázky, k o é kombinujú ýhody,
ale aj ne ýhody o o ených a uza e ých o á-
1O ázky boli ozdelené do och obsaho ých ok u-
ho : pos a enie ženy manžels e, zahaľo anie a po-
lygamia.
zok. Polouza e á o ázka zniká p idaním a-
ian u „iné“ k uza e ej o ázke, čo je las ne
o o ená o ázka a umožňuje esponden o i slo-
bodne yjad iť s oj názo (ibid., 25).
Do azník a jeho anonymi a je yuží anou
me ódou sú islos i s ýskumom oblas i
disku zu, p opagandy, poli ických ideológií
a maso o ší ených in o mácií. S do azníko ým
ýskumom ale sú isí aj iace o p oblémo , na-
koľko je do azníko á me óda na ozdiel od oz-
ho o u úplne anonymná a p ispie a k objek-
i izácii odpo edí esponden o (K ejčí 1968,
467). K y o eniu do azníku a zbe u dá som
yužila on-line pla o mu Google Fo ms. P i
yhodnoco aní ýsledko som yužila mož-
nos i š a is ík pla o my, zame ala som sa na
najčas ejšie sa obja ujúce odpo ede, eda mo-
dus (Olecká a I ano á 2010, 29).
Po ozoslaní do azníka som kon ak o ala
š uden o za účelom ozho o u, pomocou k o-
ého som sa pokúsila p eniknúť do hĺbky p ob-
lema iky, snažila som sa získať čo naj alid-
nejšie dá a. Samo ný p oblém snahe získať
esponden o čase pandémie sa odz kadlil
na malom poč e esponden o , s k o ými som
obila ozho o . Ďalším p oblémom, zmysle
snahy o spä né kon ak o anie esponden o za
účelom ozho o u, sa ukázala, z pochopi eľ-
ných dô odo , byť anonymi a do azníko a ap-
likácia me ódy snowball na do azníko ý ý-
skum. Za účelom on-line ozho o u som spä ne
kon ak o ala 20 š uden o , k o ým som ako
p ým ozposlala do azník, poznala som ich
iden i u a edela som, k o é sú ich yplnené
do azníky. S ozho o om šak súhlasilo 6 es-
ponden o . Rozho o y p ebiehali on-line o -
mou a boli pološ uk ú o ané, esponden om
som kládla o o ené o ázky, k o é ychádzali
z do azníka. V ámci ozho o o som sledo-
ala, či sa odpo ede esponden o zhodujú
s odpo eďami do azníkoch. P i yhodnoco-
aní ozho o o som použila me ódu zako -
enej eó ie, ámci k o ej som sa zame ala
na hľadanie ele an ného ma e iálu odpo e-
diach esponden o , pozo nosť som zame ia-
ala na hľadanie zťaho , k o é sa p a idelne
opako ali sú islos i so skúmanými obsaho-
ými ok uhmi (Olecká a I ano á 2010, 39).
LUJZA KOVALČÍKOVÁ: OBRAZ MOSLIMSKEJ ŽENY V SLOVENSKÝCH AUDIOVIZUÁLNYCH MÉDIÁCH 15
Hypo ézy, ciele, ýskumné o ázky
a eo e ické ýchodiská
Hla ným cieľom p áce je skúmať a analyzo ať
p oblema iku mediálneho yob azenia moslim-
skej ženy o yb aných slo enských masmé-
diách. Mediálna s é a je p e p e ažnú äč-
šinu slo enských oby a eľo jediným kon ak-
om s moslimským s e om. Hla né ýskumné
o ázky sú: k o ý zo s ano ených ema ických
ok uho bol naj iac medializo aný – poly-
gamia, zahaľo anie alebo manžels o? Majú
esponden i dô e u in o mácie, k o é sú p e-
zen o ané médiách? Aké sú pos oje es-
ponden o k moslimským ženám? Budú p e-
ládať nega í ne názo y na moslimskú ženu?
Bude mať ysokoškolské zázemie esponden o
ply na ich nímanie a pos oj k moslimským
ženám? (Ko alčíko á 2021, 7)
V kon ex e ýskumu som si s ano ila i
hypo ézy. V ámci p ej hypo ézy p edpo-
kladám, že äčšina analyzo aných článko
bude yob azo ať pos a enie ženy moslim-
skej spoločnos i nega í nom slo a zmysle.
Tú o hypo ézu o mulujem na základe diel
Saida (2008), Ka áska (2012) a Le a ajo ej
(2020). P íspe ky budú obsaho ať najmä ne-
ga í ne kono ácie sú islos i s moslimskou že-
nou a s e eo ypy. Čo sa ýka yob azo ania
moslimo eu ópskej spoločnos i, Said (2008,
71–88) poukazo al na ši okú škálu eu ópskej
op iky, k o á popiso ala A abo ako násilných
ľudí, k o í k ôli spoločensky nep ija eľnému
poci u hanby páchajú ôzne poms y, medzi
k o é pa ia aj k né poms y, ak iež ne edia
zniesť neúspech a žijú „p i odzene“ a ako ľudí,
z k o ých ide s ach a sú di okí. Oby a elia
Východu2sú západnom s e e yk esľo aní
ako neci ilizo aní, leni í, nedod žujúci sp á ne
hygienické ná yky, emocionálni a pudo o ko-
najúci, so sklonmi k ag esii a násiliu (Ka ásek
2012, 86). Disku zí na op ika, na k o ú upo-
zo ňujú Said a Ka ásek, sú isí s p oblema ikou
nímania cudzinco a spoločenské pola izácie
na skupiny „my“ a „oni“. V sú islos i s mig-
ačnou k ízou, k o ej začia ok môžeme da o-
ať oku 2015, môžeme ymedzo anie sku-
pín „my“ a „oni“ pozo o ať o iace ých k a-
jinách Eu ópy (s o . Hojg o á 2019). Podľa
2Tj. „O ien u“ a ýchodnej Eu ópy, p ičom Ka á-
sek do ej o oblas i za aďuje aj Balkán.
Le a ajo ej (2020, 214) má mig ačná k íza
eľký ply na o, ako majo i né oby a eľs o
k ajín Eu ópy níma cudzinco .
V ámci ďalšej hypo ézy na základe Le-
a ajo ej (2020) a Fe ano ej (2009) p edpo-
kladám, že esponden i zachy ia z mediálnych
kanálo , čo sa skúmanej p oblema iky ýka,
p e ažne nega í ne in o mácie, s e eo ypné
p eds a y a dezin o mácie. Každá kul ú a,
spoločnosť má y o ené s oje las né o-
do é oly, schémy a s e eo ypy p e mužo
a ženy. P íslušníci jedno li ých spoločnos í,
kul ú sa iadia ými o schémami a olami
a s á ajú sa ak spoločensky akcep o a eľ-
nými. Väčšino á spoločnosť je p ípade odo-
ých zásad s ik ná a konze a í na, p e o po-
ušenie alebo odchýlka od sociálnej š uk ú y
danej spoločnos i je nímaná ako oh ozenie
pe ne s ano enej sociálnej š uk ú y (Fe ano-
á 2009, 15). Podľa Le a ajo ej (2020, 214)
ex y mediálnych p íspe koch p ispie ajú
k o be a ší eniu s e eo ypných p eds á me-
dzi skupinami „my“ a „oni“. Tex y slo enských
médií poukazujú na odlišnos i islamu a s a ajú
ho do opozície s „k esťanskou“ Eu ópou. Mé-
diá sú islos i s islamom poukazujú p edo -
še kým na nega í ne sku očnos i a s e eo ypy,
akými sú nap íklad znásilňo anie, e o izmus
či sexuálne ú oky mužo oči ženám.
Poslednú, e iu hypo ézu o mulujem na
základe Skančana (2017). P edpokladám, že
spôsob, akým médiá yob azujú moslimskú
ženu, bude o iť äčšino ý pos oj esponden-
o k moslimským ženám. Podľa Skančana
(ibid., 16–17) je mediálny disku z y á aný
ans o mo aním a následným p enosom in o -
mácie p os edníc om masmédií a echnológií
slúžiacich k ich p enosu, p ičom disku z sp o-
s edko á aný médiami má p iamu schopnosť
o ply ňo ať e ejnosť.
Téma mig ácie na Slo ensku nadobudla
okoch 2015–2016 ýznam sú islos i s pa -
lamen nými oľbami. Nap iek malému poč u
u ečenco na našom území eľká äčšina po-
li iko ú o si uáciu na úkla a yužila o s oj
p ospech. Vďaka ej o s a égii sa do pa la-
men u dos ala aj ex émis ická s ana ĽSNS,
k o á sa p ezen o ala ako au en ický obhajca
Slo enska p ed u ečencami, k o ých označo-
ala za cudzích o elco . Radikálne enden-
cie má iež poli ická s ana SMER – sociálna
16 ANTROPOWEBZIN 1–2/2022: STUDIE
demok acia, k o á p ed oľbami z olila spôsob
é o iky, k o á s a ala s oju kampaň na om,
že nedo olila u ečencom/mig an om s úpiť
na územie Slo enskej epubliky (Hlinčíko á
a Mesežniko 2016, 9–12).
Analýza mediálnych p íspe ko
V ámci obsaho ej a disku znej analýzy ana-
lyzujem 21 p íspe ko . Analyzujem dos upné
p íspe ky, k o é ne yžado ali p edpla né, dali
sa na s ánkach denníko a kome čných ele-
ízii ľahko yhľadať a ýkali sa och s ano e-
ných ok uho : zahaľo anie, manžels o a po-
lygamia.
Zahaľo anie
P ou s ano enou émou bolo zahaľo anie,
á o éma sa ysky o ala médiách naj ek-
en o anejšie. Z celko ého poč u 21 analyzo-
aných p íspe ko sa 13 ýkalo zahaľo ania
(Ko alčíko á 2021, 39). P íspe ky ýkajúce sa
zahaľo ania som yhľadá ala pod heslami
moslimská žena, hidžáb, zahalenie a bu ka.
P á e oku 2016 na Slo ensku cholila éma
u ečeneckej k ízy, a o aj ďaka už spomína-
ným oľbám do NR. Naj iac p íspe ko sú-
islos i so zahalením moslimskej ženy mojej
analýze yšlo oku 2016.3
Denník P a da z e ejnil p íspe ok s náz-
om „F ancúzska minis e ka p i o nala mos-
limské ženy nosiace ša ky k če nochom, k o í
sa zmie ili s o oc om“ (P a da, 31. 3. 2016).
Ten o článok poukazuje na p es edčenie e-
dajšej ancúzskej minis e ky p e p á a žien
Lau ence Rossingolo ej o om, že hidžáb je
znakom o oc a moslimských žien. Ženy sa
zahaľujú z po innos i, sú k omu donú ené.
Ďalším p íkladom článku, k o om sa pou-
ží a p i o nanie „hidžáb–o oc o“, je článok,
k o om sa píše o spo e ancúzskych le u-
šiek so spoločnosťou Ai F ance. Už samo né
slo o spo naznačuje nega í nu kono áciu sú-
islos i s nosením hidžábu. Hidžáb je opä-
o ne yk esľo aný ako p os iedok, od k o-
ého boli le ušky oslobodené. V ámci článku
3V oku 2016 sa éma zahaľo ania ek en o ane
obja o ala médiách sú islos i so zákazom zahaľo a-
nia sa niek o ých k ajinách EU, medzi ie o k ajiny
pa ilo aj F ancúzsko.
bola z e ejnená údajná ýpo eď jednej z u-
is iek, k o á I án na š í ila: „Po innosť zaha-
liť sa do hidžábu y olá a poci o oc a. Ne-
cí ila som sa slobodná a ým, kým som, čo je
h ozné.“ (P a da, 9. 4. 2016) Hidžáb je yk es-
ľo aný p o iklade so slobodou, opä o ne sa
p i o ná a k o oc u. Tele ízia RTVS od y-
sielala p íspe ok, k o om Belgicku ľudia,
moslimo ia aj nemoslimo ia, p o es o ali p o i
zákazu nosenia moslimských pla iek. Na p o-
es ujúcich k ičali odpo co ia p o es u s hes-
lom: „Kde má e bu ky?“ (RTVS Sp á y, 27. 8.
2016) Repo áž ukazuje d a pos oje: na jed-
nej s ane zachy á a ľudí, k o í p o es ujú za
slobodu odie ania, yznania, s ojej ie y a na
d uhej s ane ľudí, k o í sú p o i zahaľo a-
niu. Heslo, k o é k ičia odpo co ia, poukazuje
na o, že nemajú p ehľad o moslimských ode-
och, a bu kiny4si zamieňajú s bu kou,5p i-
čom ide o d a ozdielne ode y. Tá o ečnícka
o ázka sebe nesie ag esí ny pod ón oči mos-
limským ženám a ne ešpek o anie zahaľo ania
a ich ie y.
Denník SME z e ejnil článok sú islos i
s módnymi značkami, k o é začali za ado ať
do s ojich kolekcií hidžáb a bu ku. V článku
je spomenu á Ma iah Id issi, k o á bola p ou
moslimskou modelkou kampane značky H &
M. Na p ý pohľad sa môže zdať, že článok sa
snaží o ozší enie po edomia kon ex e zaha-
ľo ania ýpo eďou jednej z modeliek: „Nemys-
lím si, že modeling je kon lik e s moslimskou
ie ou. Myslím, že byť zd žanli ý je o om,
ako sa sp á a e a ako yze á e.“ (SME, 8. 7.
2016) V zapä í šak článok s a ia do p o ipó-
lo módu a zahalenie moslimiek a poukazuje
na p ípad, k o om bola modelka za aždená
s ojím b a om za po ušenie p a idiel islamu,
išlo o akz anú aždu zo c i. Článok eda pô-
sobí dojmom, že násilie a es y sú islos i
s „po ušením“ p a idiel islamu sú bežnou p a-
xou moslimskom s e e. V sú islos i so za-
haľo aním môžeme idieť, že iace é články
použí ajú a gumen ačnú s a égiu, ámci
4Kúpací ode p e moslimské ženy, k o ý bol o
F ancúzsku zakázaný (Tayynen 2017, 112).
5Bu ka je celo elo ý ode , k o ý zahaľuje ženské
elo od hla y až po pä y, súčasťou ode u je á o ý
zá oj a e obdĺžnika p ipojený k ša ke, k o á za-
haľuje hla u, oči sú buď odhalené podobe malého
p iezo u, alebo zahalené lá kou, k o á žene umožňuje
idieť (Měřinská 2016, 20–21).
LUJZA KOVALČÍKOVÁ: OBRAZ MOSLIMSKEJ ŽENY V SLOVENSKÝCH AUDIOVIZUÁLNYCH MÉDIÁCH 17
k o ej najp yjad ia s oj pozi í ny, pod-
po ný alebo neu álny názo : „Zá oj cez á ,
k o ý je dnes po ažo aný za symbol mosli-
miek, poznali už naše s a é mamy.“ (Pluska,
9. 5. 2015) Následne ako a gumen u edú ne-
ga í nu in o máciu alebo nega í nu si uáciu,
ako nap íklad zákazy sú isiace so zahaľo a-
ním: „V Nemecku, kde iež žije niekoľko mi-
lióno moslimo , nesmú uči elia nosiť do škôl
náboženské symboly.“ (Pluska, 9. 5. 2015) Po-
dobnú s a égiu môžeme idieť aj článku
SME sú islos i s modelingom (SME, 8. 7.
2016). Ďalší článok najp opisuje úspechy mo-
delky a jej alen : „Talen i mimo iadna usilo -
nosť ju dos ali na š údiá a neskô na módne
móla.“ (Pluska, 6. 12. 2020) Následne zdô-
azní a gumen : „Mama ju o iž p e ak i i y
módnom p iemysle odmie ala.“ (Pluska, 6.
12. 2020) Tex naznačuje, že modelku k ôli jej
bezbožnému sp á aniu, k o é je p o i p a id-
lám islamu, odmie ala ma ka. A zá e e ozna-
muje, že modelka k ôli s ojej odine ukončila
ka ié u, lebo bola p o i p a idlám islamu.
Podľa Boučeka a Zouha a (2015) sa á o
s a égia nazý a s ašiak a jej použí anie je
bežnou p axou oblas i ôznych d uho dis-
ku zu. S a égia spočí a om, že „a gumen-
ujúci sa pokúša získať p e ahu nad s ojím
oponen om ak, že yk eslí oponen o u pozí-
ciu nega í nom s e le“ (ibid., 210). Ro naké
a gumen ačné s a égie yuží ajú aj články
„Známa špo o á značka p eds a ila ša ky p e
moslimské špo o kyne“ (TV no iny, 8. 3.
2017) alebo „No ý zákon Rakúsku: Zaká-
zané nie sú iba bu ky“ (Pluska 1. 10. 2017).
V sú islos i s odie aním sa médiách ysky o-
ali články a p íspe ky sú islos i s es aním
moslimskej ženy, nap íklad p ípade, že si hi-
džáb nenasadí (No ý Čas, 20. 4. 2018; Blog
SME, 12. 1. 2017). Ďalšími émami článko
a p íspe ko bolo odie anie moslimiek me-
ši e (No ý Čas, 8. 4. 2015) a p o es y mosli-
miek p o i zahaľo aniu (P a da, 8. 2. 2016).
V oku 2017 sa na You Tube obja ilo ideo od
d och slo enských mužských au o o s náz om
„Moslimské pok ý ky hla y“: au o i o ideu
ys e ľujú ozdiel medzi moslimskými zahaľo-
acími ode mi, obia o šak dehones ujúcim
spôsobom, celé ideo má nádych ex émizmu.
Jedinou ýnimkou ámci analyzo aných
p íspe ko bola deba a s náz om „Islam –
ideológia, či nábožens o?“, k o ú od ysielala
STV 1, dnešná RTVS, ámci s ojho ozhla-
so ého cyklu Dejiny.sk. Tú o eláciu p ip a ili
a mode o ali Pe e Tu čík a Róbe Ko ian,
k o í podne ne eago ali na u ečeneckú k ízu
a snažili sa zodpo edať ôzne o ázky sú i-
siace s islamom. Če pali z ma e iálo poli o-
lógo , his o iko , sociológo a z akademických
p íspe ko . V ámci deba y sa snažili objasniť
islamské p á o aj ému odie ania: „Zahaľo a-
nie hla y je niečo eľmi komplexné, čo spo-
ločnos i zoh á a dôleži ú úlohu. [...] V p ých
ázach moslimskej expanzie A abky p e za ím
z yku nosenia ša ky dá ali naja o s oje spolo-
čenské pos a enie. Zahaľo anie hla y môžeme
idieť o iace ých kul ú ach, nap íklad bolo
p í omné 20. s o očí Eu ópe, muži nosili
klobúk a ženy ša ku.“ (RTVS Dejiny.sk, 12. 2.
2015)
Pos a enie ženy manžels e
Ďalšou s ano enou émou ej o p áci je man-
žels o. Článko a p íspe ko k ej o éme
bolo 5. P i selekcii ej o émy som sa zame-
ala na yhľadá anie hesiel ako manžels o,
islam, pos a enie moslimskej ženy manžels-
e, ša ia (čiže islamské p á o). Do ej o ka e-
gó ie pa í aj už spomínaná elácia Dejiny.sk
(dnešná RTVS), k o ej sa nedisku o alo len
o zahalení moslimskej ženy, ale aj o jej pos a-
ení manžels e. Ten o p íspe ok, opä o ne
ako jediný, neobsaho al žiadne nega í ne a s e-
eo ypné kono ácie: „Moslimská spoločnosť je
pa ia chálna, ale au o i ho o ia, že je po-
s a e is ým spôsobom aj ma ia chálna, čas o
je hla ou odiny babička. [... ] Na uni e zi ách
š uduje iacej žien ako mužo . [...] Si uácia
nie je každej k ajine jednoznačná ani o -
naká.“ (RTVS Dejiny.sk, 12. 2. 2015)
Denník P a da ydal článok, k o ý niesol
názo „Islamský š á aj ydal obsiahlu p í-
učku p e moslimské ženy“. Samo né použi ie
slo a aj naznačuje, že au o článku si nie je
is ý samo nou exis enciou dokumen u a člá-
nok je napísaný na základe nepodložených in-
o mácií: „Je legi ímne, aby sa die ča ydalo
9 okoch. Najčis ejšie z die ča budú yda é,
kým dosiahnu 16 alebo 17 oko , kým sú mladé
a ak í ne. [.. .] Ženy majú po sobáši byť doma
a ycho á ať de i, on môžu len za u či ých

18 ANTROPOWEBZIN 1–2/2022: STUDIE
podmienok a náleži e zahalené. [... ] Ženy
môžu chodiť z domu za účelom náboženského
š údia edy, ak sú o leká ky alebo uči eľky,
alebo ak sú zapojené do s ä ej ojny nábožen-
ským ýnosom.“ (P a da 7. 2. 2015) V om o
p ípade článok neobsahuje žiadnu pozi í nu
alebo neu álnu in o máciu. Z ex u yplý a,
že sobáš de skom a eenage skom eku je is-
lamskom s e e bežnou p axou, p imá na úloha
ženy je byť domácnos i, s a ať sa o de i,
p ičom ženy majú obmedzené ychádzanie
z domu.
Pos a enie ženy oči mužo i podľa islam-
ského p á a ozobe á p íspe ok denníku No ý
čas, k o ý píše o p ej meši e na Slo ensku.
Tex sa opäť ú ode snaží y acať nega í ne
in o mácie sú islos i s pos a ením muža
a ženy: „Žena a muž sú si islame o no-
cenní, muž či žena, nik o nie je lepší ako en
d uhý.“ (No ý Čas, 8. 4. 2015) V zapä í článok
poukazuje na možné ozší enie islamu na slo-
enskom území. Au o ek en o ane pouka-
zuje na p ibúdajúci poče kon e o aných slo-
enských žien: „zahalené slo enské moslimky“,
„ eľa Slo eniek, k o é kon e o ali na islam“
(No ý Čas, 8. 4. 2015).
Manželský ži o islame je éma s pome ne
ši okou škálou aspek o . „Na se e e Mali uka-
meňo ali en o ýždeň na sm ť muža a ženu,
k o ých ex émis i ob inili z mimomanželského
zťahu. [...] Ex émis i začali na se e e Mali
upla ňo ať moslimské p á o ša íja, kým sa ich
poda ilo oku 2013 yhnať z ich báš . Naďa-
lej šak p eds a ujú h ozbu.“ (No ý Čas, 18. 5.
2017). Denník No ý čas ydal článok, k o-
om poukazuje na es y sú islos i s po uše-
ním islamského p á a ša ía. Článok zbudzuje
dojem, že es y sm i ukameňo aním za ne-
e u sú súčasťou islamského p á a a opä o ne
pôsobí dojmom, že násilné až sm eľné es y
sú bežnou p axou moslimskom s e e.
Ďalším p íspe kom ozobe ajúcim manžel-
ský a sexuálny ži o islame je článok o sexu-
álnom ži o e žien z a abských k ajín in e -
ne o om pe iodiku Plus 7 dní: „Západ p ijal
názo , že k esťanky sú sexuálne slobodné, lebo
k esťanskom s e e došlo k sexuálnej e o-
lúcii, pokiaľ ide o moslimský s e , moslimky
žijú ú laku.“ (Pluska, 5. 10. 2020) P íspe-
ok s a ia západný s e do p o ikladu moslim-
skej spoločnos i, k o om ženy čelia ú laku.
Článok opä o ne obsahuje p e ažne nega í ne
in o mácie ako „dohodnu é manžels á“, „ y-
daj neplnole ých de í“, „muža oz edú aj bez
oho, aby sa manželka dos a ila na súd“, „ženy
ekonš ukciu panenskej blany pods upujú, aby
boli zno u pannami a mohli sa ydať“ (Pluska,
5. 10. 2020).
Polygamia
Z celko ého poč u p íspe ko boli mojej ana-
lýze len 3, k o é sa ýkali polygamie: „Mjan-
ma ská láda zakázala polygamiu. [. ..] Za po-
ušenie danej legisla í y h ozí pácha eľom es
odňa ia slobody na maximálne sedem oko .“
(SME, 31. 8. 2015) Článok upozo ňuje na
kon lik medzi jakchainskými budhis ami a o-
hinskými moslimami Mjanma sku, p ičom
opako ane zdô azňuje es y sú islos i s po-
lygamiou a náboženský kon lik medzi skupi-
nami. „Budhis ické ženy pod 20 oko po e-
bujú iež súhlas odičo na manželský z äzok
s mužom, k o ý nie je budhis om.“ (SME, 31.
8. 2015) T es y sa spomínajú iba sú islos i
s islamom, ex ak y á a ob az islamu ako
na uši eľa danej k ajine, p o i k o ému sa
snaží majo i a bojo ať sp ísnením zákono .
Na s ánke denníku P a da yšiel p íspe-
ok podobe blogu, k o om au o píše o po-
lygamii ako o h ozbe p e Nemecko: „Mnoho-
manžels o sa Nemecku s alo eali ou – nie
p e Nemco , í nesmú. [. ..] V Sý ii mu-
sel do p aco ať, aby uži il s oju ob o skú
odinu. V Nemecku o nemusí a môže uží-
ať sladký ži o z nemeckých peňazí.“ (Blog
P a da, 11. 5. 2019) Au o ex u sa snaží po-
ukázať na polygamiu ako na h ozbu p e Ne-
mecko, p ičom a gumen uje ým, že cieľom
mig an o je sa „p iži iť“ na š á e a jeho majo-
i e. Polygamiu použí a ako p os iedok de i-
no ania inakos i, a eda h ozby p e os a ných
Nemco . Nap iek omu, že polygamia nie je
ek en o aná islamskom s e e, z au o o ho
ex u pôsobí ako bežná p ax islamskej spo-
ločnos i.
Posledným p íspe kom je článok den-
níku No ý Čas, k o om „ eľký imám egyp -
skej meši y al-Azha Ahmad Muhammad
Tajjib označil polygamiu ako ,nesp a odli osť‘
oči ženám“ (No ý Čas, 3. 3. 2019). Au o
článku a gumen uje ým, že aj samo ný
LUJZA KOVALČÍKOVÁ: OBRAZ MOSLIMSKEJ ŽENY V SLOVENSKÝCH AUDIOVIZUÁLNYCH MÉDIÁCH 19
ducho ný p eds a i eľ islamu sa yjad uje ne-
ga í ne sú islos i s polygamiou. Opä o ne
ak zdô azňuje iba nega í ne in o mácie sú-
islos i s polygamiou, k o é po dzuje de-
ním imáma.
P e ažná äčšina analyzo aných p íspe -
ko zo še kých och ok uho použí a už spo-
mínanú s a égiu s ašiaka, yob azuje islam
a pos a enie ženy islame iba z jedného po-
hľadu, p ičom ich s a ia ako p o iklad eu óp-
skej spoločnos i a poukazuje na nega í ne in-
o mácie a udalos i. Téma zahaľo ania je spá-
janá s o oc om, s a ou slobody a es ami.
Na pos a enie ženy manžels e sa pouka-
zuje ako na ne o nocenné oči mužo i. Hla ná
unkcia ženy je domácnos i, nemá možnosť
slobodnej ôle a za po ušenie manžels a jej
h ozí es . Polygamia ako najmenej ek en-
o aná éma je spájaná s nesp a odli osťou,
neakcep o anosťou so s any äčšino ej spo-
ločnos i a so snahami o jej z ušenie. P íspe ky
nemajú u edené mená au o o a ak iež nich
absen ujú akékoľ ek odkazy na zd oje, z k o-
ých au o i če pali in o mácie. Ok em absencie
zd ojo chýbajú aj p esné časo é údaje o uda-
los iach, k o é sú nah adené len eľmi nep es-
nými údajmi, nap íklad u ádzajú len ok.
Do azníko ý ýskum
Do azník yplnilo 81 esponden o . Čo sa ýka
ich kon esionálnej skladby, o ia ju k esťania
(47), a eis i (29), agnos ici (4) a 1 sa označil
ako ne ozhodnu ý. Responden i mali možnosť
zaznačiť iace o odpo edí. 90 % esponden o
zachy ilo medializáciu u ečeneckej k ízy p o-
s edníc om masmédií, p ičom 76 % u iedlo,
že in o mácie z médií neo ply nili ich názo na
moslimskú ženu. Z g a u č. 1 môžeme usúdiť,
že äčšia časť esponden o nemá dô e u mé-
diá a ich obsah. Responden i ak iež up ed-
nos ňujú o e o anie, selek o anie si in o mácií
a ich kompa áciu s iace ými zd ojmi: „áno aj
nie, niekedy nie sú in o mácie podané sp á ne,
zle o mulo ané, za ádzajúce“; „ eba si edieť
ybe ať in o mácie“ (Ko alčíko á 2021, 45).
Väčšine esponden o (87 %) u ečenci
Eu ópe nep ekážajú, nemajú s nimi p oblém
alebo k nim nemajú žiadny pos oj. 13 %
esponden o u iedlo, že im u ečenci p eká-
žajú, p ekáža im zahaľo anie moslimských žien
G a č. 1: „Po ažuje e médiá za dô e yhodný zd oj
in o mácií?“ (Vlas ný do azníko ý ýskum 2021)
a dô e ujú in o máciám médiách. V odpo e-
diach na o ázku „Aký je áš pos oj k u ečen-
com EU?“ som zaznamenala iace o odpo-
edí, k o ých esponden i u ádzajú, že ich
ole ancia oči u ečencom je podmienená ich
sp á aním a ocho ou začleniť sa do slo en-
skej spoločnos i a ešpek o ať slo enskú kul-
ú u: „ne adia mi, ak sa sp á ajú spoločen-
sky no me“; „pokiaľ ich in eg ácia p ebehne
bez p oblémo a p ispôsobia sa kul ú nym no -
mám, do k o ých p ichádzajú, ak mi ne adia“;
„ak nemajú pláne sa nijako p eja o ať alebo
ubližo ať, ak s nimi nemám žiadny p oblém“
(Ko alčíko á 2021, 46).
G a č. 2: „Aké poci y u ás p e ažujú, keď idí e
zahalenú moslimskú ženu (naži o, médiách)?“
(Vlas ný do azníko ý ýskum 2021)
Responden i naj iac z médií zachy ili ému
zahaľo ania. Tá o éma bola naj ek en o a-
nejšia podľa 82 % esponden o . Čo sa ýka
yjad enia subjek í neho názo u k zahaleniu
moslimskej ženy ( iď g a č. 2), iac ako po-
lo ica esponden o u ádza, že majú k zaha-
leniu neu álny pos oj alebo im zahalenie ne-
p ekáža: „no málne o ešpek ujem, je o ich
kul ú a“; „ le e o musí byť obz lášť nep ak-
ické, ale ich zahaľo anie mi nep ekáža“; „je o
súčasť ich kul ú y, akcep ujem o, a šak kla-
mal by som, keby dím, že o ne zbudí moju
20 ANTROPOWEBZIN 1–2/2022: STUDIE
pozo nosť [z eda osť]“ (Ko alčíko á 2021, 49).
V do azníku som položila o ázku, k o ej úče-
lom bolo zis iť, ako si esponden i p eds a ujú
mie u zahaľo ania u moslimských žien. U es-
ponden o najčas ejšie p e ažuje p eds a a, že
moslimská žena má zahalené celé elo a sú jej
idno len oči, d uhá najčas ejšia odpo eď bola,
že je o žena, k o á nosí na hla e ša ku a á
má odhalenú.
G a č. 3: „Aká je aša p eds a a o pos a ení ženy
moslimskom manžels e?“
(Vlas ný do azníko ý ýskum 2021)
Nap iek značnej ole an nos i esponden-
o a nedô e e médiá sa ukázalo, že dis-
ku z plý a na ich p eds a u o pos a ení ženy
manžels e ( iď g a č. 3). Keď sa po ie
žena moslimskom manžels e, esponden i si
yba ia ženu, k o ej hla ná ola je domác-
nos i: „nemôže nikdy podať žiadosť o oz od,
o môže len muž“; „musí zos ať domácnos i“;
„ne las ní maje ok“; „môže podať žiadosť o oz-
od u či ých p ípadoch“; „žena je mužo i pod-
iadená omnoho ý aznejšie než západných
k ajinách, moslimské manžels o je p e ženu
z ma e iálnej a sociálnej s ánky ci eľne menej
ýhodné“ (Ko alčíko á 2021, 50).
G a č. 4: „Aký je áš názo na polygamiu islamskom
s e e?“ (Vlas ný do azníko ý ýskum 2021)
Čo sa ýka zachy enia s e eo ypo man-
žels e, esponden i naj ek en o anejšie u á-
dzajú nasledo né odpo ede: „s edec o ženy
má polo ičnú áhu ako s edec o muža“;
„ženy si nemohli mnoho oko u obiť odičák“;
„hla ne pos oj mužo ich kul ú e, u láča-
nie žien a ich obmedzené p á a“ (Ko alčíko á
2021, 47).
Responden i sú oblas i polygamie naj-
menej in o mo aní. Hoci podľa äčšiny o ia
polygamné z äzky islamskom s e e menšie
pe cen o manžels ie , pome ne eľké množ-
s o esponden o si myslí opak ( iď g a č.
4). Čo sa ýka odpo edí, esponden i sa k ej o
éme yjad o ali najmenej: „pos a enie ženy
moslimskom manžels e je špeci ické, a šak
eba b ať do ú ahy, že názo ženy na uza e ie
manžels a, uza e ie manžels a s inou ženou
a na záleži os i oz odu je žiadaný a ole o-
aný“; „média ob az o moslimskom manžels e
endenčne sk esľujú“ (Ko alčíko á 2021, 51).
Rozho o y s esponden mi
Ako som už spomínala me odológií, po oz-
posielaní do azníko som kon ak o ala š uden-
o s o ázkou, či by som s nimi mohla sp a iť
ozho o . S ozho o om súhlasilo 6 š uden o ,
z oho 2 muži a 4 ženy. V ámci ozho o o
som sledo ala, či sa odpo ede esponden o
zhodujú s odpo eďami do azníkoch.
P á časť o ázok bola ozho o och za-
me aná na nímanie yob azenia moslimskej
ženy slo enských masmédiách spoji os i
s mig ačnou k ízou, esponden o som sa pý-
ala, aké émy si masmédiách šimli spo-
ji os i s moslimskou ženou. Responden i za-
chy ili p oblema iku zahaľo ania a os a ných
skúmaných ok uho , p ičom ich odpo ede ko-
ešpondo ali s mediálnym disku zom: „Čo som
naj iac zachy ila, bolo, že médiá iešia, čo
majú moslimky oblečené.“ (Responden ka č. 1)
„Zaznamenal som eľmi odmie a ý pos oj zo
s any ľudí k yob azeniam moslimskej ženy
a moslimských adícií, z yko , hla ne čo sa
ýka ode u, zahaľo ania po izuálnej s ánke.“
(Responden č. 2) „Najčas ejšie je aký, že žena
je am u láčaná a pí a nemôže obiť nič,
ani mať s oj názo a nú o ný s e .“ (Res-
ponden ka č. 3) „V pods a e sa médiá z mos-
limských žien snažia sp a iť aký zlý p íklad.
Respek í e p íklad oho, že môžeme by adi
za o, čo u máme.“ (Responden č. 5) „Médiá
LUJZA KOVALČÍKOVÁ: OBRAZ MOSLIMSKEJ ŽENY V SLOVENSKÝCH AUDIOVIZUÁLNYCH MÉDIÁCH 21
aj sociálne sie e p ezen ujú, že nemajú žiadne
p á a, že sú nú ené nosiť hidžáb, nú ené po-
slúchať muža. Podľa nich si o ženy dokonca
uží ajú a chcú o ak, sú ý ané, bý ajú uka-
meňo ané, podľa mňa o o sú iac skô po e y
ako p a dy. Asi naj iac som médiách zazna-
menala in o mácie, že moslimské ženy sú p ak-
icky služobníčkami muža.“ (Responden ka č.
6) (Ko alčíko á 2021, 52–53)
P e ažná äčšina esponden o sa ok em
esponden iek č. 3 a 4 nikdy nes e la s mos-
limskou ženou. Responden ka č. 3 sa s e la
s moslimskými ženami ámci do olenky
Egyp e a esponden ka č. 4 y as ala Ho-
landsku mes e blízko Ams e damu, kde bola
každodennom kon ak e s moslimskou komu-
ni ou, má kama á ky, k o é sú moslimky. Ho-
landsko bolo ámci mig ačnej k ízy, ale aj
p ed ňou jednou z cieľo ých des inácií u ečen-
co a mig an o z celého s e a. Responden -
kine odpo ede ponúkajú náhľad z p os edia,
k o om žijú p íslušníci ôznych e ník islam-
ského s e a.
Pokiaľ ide o pos oje esponden o k zaha-
ľo aniu, ak z ozho o o yplý a, že espon-
den i zahaľo anie moslimských žien nímajú
ako p eja ich nábožens a, ie y. Opäť, o -
nako ako do azníkoch, sa ysky li p e ažne
odpo ede, že sa jedná o súk omnú ec ženy,
nep ekáža im, pokiaľ je o jej ozhodnu ie sa
zahaliť. Responden i si ale zá o eň u edomujú
adikalizáciu oblas i islamského nábožens a:
„Sú ženy islamských š á och, k o é nie sú za-
halené, po om sú aké, k o é o chcú nosiť a po-
om eš e ie, k o é musia.“ (Responden ka č. 1)
„Ja som sa o naučila nímať ak, že je o oz-
hodnu ie ženy. Te az sme 21. s o očí a keď i-
díme zahaleného člo eka, ak p os e, či chce e
alebo nie, p á myšlienka je, že en člo ek je e-
o is a a o je s ašne zlé. Naučili nás o jednak
aj ie média, musíme sa o pos upne odnaučiť.“
(Responden ka č. 3) „Ale ne iem, nech si každý
obí, čo chce, mne osobne o nep ekáža.“ (Res-
ponden ka č. 4) „Ja chápem, že zahaľo anie
je súčasť ich ie o yznania, ale pos ehol som,
že eš e p ed nejakým časom, než am došlo
k adikalizácii nábožens a, ak p ed ým sa na
Blízkom ýchode ženy nezahaľo ali.“ (Respon-
den č. 5) „Možno niek o é ie ženy sú nú ené
do oh o a je na nich y íjaný lak. Ja si ale
skô myslím, že je o aké yznanie ženy, podľa
neho majú ak o yze ať.“ (Responden ka č. 6)
(Ko alčíko á 2021, 58–59)
Ďalšie o ázky ámci ozho o u sa ýkali
manžels a, snažila som sa zis iť, ako nímajú
manžels o islame, čo si myslia o pos a ení
moslimskej ženy manžels e a ako ú o ému
nímajú z masmédií. Responden i odpo e-
diach opä o ne u ádzajú zachy ené s e eo ypy,
k o é si šimli ej o oblas i, sami šak u á-
dzajú, že ich nepo ažujú za p a di é: „Keď sa
po ie žena moslimskom manžels e, ako p é
mi napadla žena, k o á je nejakým spôsobom
u láčaná, nemá s oje p á a. Je o žena, k o á
nemá domácnos i slo o a jediné, na čo je
ú odzo kách dob á, je s a os li osť o domác-
nosť. To o mi napadlo ako p é o, čo nímam
z médií, ale iem, že o ak nie je.“ (Respon-
den ka č. 1) „Ja som za iaľ idela asi i ilmy
od nich a je am naznačené, že áno, muž má
akú, nechcem po edať, že dôleži ejšiu olu, ale
dosť en zťah zá isí od muža. Manželka po-
ebuje po olenie a ako keby aj odob enie, že
môže niekde p aco ať. Takže podľa mňa am
bude p edsa len aká á äčšia p iepasť medzi
pohla iami ako u nás.“ (Responden ka č. 3)
Responden ka č. 4 u ádza, že hla ným p ob-
lémom moslimských mladých žien Holand-
sku sú obmedzenia o ýbe e pa ne a: „No je
o iné, žena nemôže mať pa ne a z inej kul-
ú y a k ajiny, ale muž môže. Čo sa ýka a-
kého, že žena nemôže chodiť sama onku, aké
niečo som si ne šimla, í čo som ja poznala,
žili eľmi libe álne.“ (Responden ka č. 4) „Na
d uhú s anu sú si manželia manžels e cel-
kom o ní, aj čo sa ýka oz odo a podobne,
s a os li os i o de i. V pods a e nie je p a da,
že každá žena je ý aná a nú ená k niečomu,
čo nechce.“ (Responden ka č. 6)
K o ázkam ýkajúcich sa manžels a pa í
aj polygamia. Responden i sa odpo ediach
ne yjad ujú k ej o o ázke nega í ne, äčšina
z nich eago ala odpo eďou, že je o každého
súk omná záleži osť. „Však nech majú. To o sa
ma nijako ne ýka, je o ich ec, nemám s ým
p oblém, nech si každý obí, čo chce.“ (Respon-
den ka č. 1) „Polygamia je podľa mňa každého
súk omná ec.“ (Responden č. 2) „Je o ich
súk omná ec.“ (Responden ka č. 3) „Polyga-
mia nie je bežná ec, nie je aká čas á, ako si
ľudia myslia.“ (Responden ka č. 6) (Ko alčí-
ko á 2021, 57–58)