Obraz moslimskej ženy v slovenských audiovizuálnych médiách

ANTROPOWEBZIN 1–2/2022: STUDIE 13 Ob az moslimskej ženy slo enských audio izuálnych médiách Lujza Má ia Ko alčíko á Ka ed a e nológie a mimoeu ópskych š údií, Filozo ická akul a, Uni e zi a s . Cy ila a Me oda T na e [email p o ec ed] Image o a Muslim Woman in Slo ak Audio isual Media Abs ac —The s udy p esen s he esul s o esea ch ca ied ou as pa o my mas e ’s hesis, which I de- ended in May 2021. The ex is di ided in o h ee he- ma ic a eas: eiling, he posi ion o women in ma iage, and polygamy. I map he a i ude o indi idual media owa ds Muslim women a he beginning o he mig a- ion c isis and in he p esen . I moni o o which ex en he media sp eads images abou s e eo ypes, misin o - ma ion, o alid in o ma ion among esponden s and how he esponden s a e affec ed by hem. The mig a- ion c isis spa ked a wa e o in o ma ion ha looded people e e y day. Muslim women we e inc easingly po - ayed in he media, emphasizing hei way o d essing, hei a i ude owa ds men, and hei posi ion in soci- e y. In Slo akia du ing he elec ion pe iod, some poli - ical pa ies e en buil hei elec ion campaign on his pic u e. The esea ch esul s ep esen a summa y o discu si e and con en analysis o selec ed media con- ibu ions om 2015 o 2020 and ield esea ch con- duc ed in he academic yea 2020/2021. Keywo ds—woman; Islam; media; eiling; polygamy; ma iage; mig a ion c isis Ú od Š údia zachy á a ob az moslimskej ženy slo enských médiách a jeho ply na y- sokoškolských š uden o . Mediálny ob az mos- limskej ženy na Slo ensku bol o ply nený mig ačnou k ízou, k o ej medializácia eľmi in enzí ne cholila oku 2017. In o mácie p ezen o ané médiami mali p iamy ply na e ejnosť, mediálny disku z bol zneuží aný ámci poli ických kampaní ako p os iedok podneco ania ší enia xeno óbnych, s e eo y- pických p eds á a bol zneuží aný na získa- anie olebných hlaso . P e ažná äčšina slo- enskej e ejnos i nep ichádzala do p iameho kon ak u s moslimskými ženami a in o má- cie sp os edkú ané médiami sa s ali hla nými zd ojmi in o mácií p e äčšinu ľudí. Začalo ma zaujímať, do akej mie y ľudia e ia in o má- ciám médiách, ako na nich plý ajú a ako sú moslimské ženy, na základe ých o in o mácií, nímané u ysokoškolských š uden o . Vysokoškolskí š uden i majú súčasnos i množs o možnos í s e u s ôznymi kul ú ami a yces o ania ámci š údia do p e ažnej äčšiny k ajín na s e e (p os edníc om E as- mus poby o , s áží, mobilí ámci pa ne - ských uni e zí ). Š uden i ysokých škôl o- ia na Slo ensku časť populácie, k o á si bude o pá oko zakladať odiny, ycho á ať no é gene ácie, ka ié ne ásť ôznych p aco ných od e iach a ak í ne sa podieľať na dianí na- šej spoločnos i. V kon ex e mediálneho ob azu moslimskej ženy sa zame ia am na i obsa- ho é ok uhy – zahaľo anie, pos a enie ženy manžels e a polygamiu. Ten o p íspe ok je ýs upom disku znej analýzy yb aných mas- mediálnych p íspe ko a in e p e áciou dá e- énneho ýskumu, k o ý som p os edníc om do azníka a ozho o o usku očnila ámci s ojej diplomo ej p áce oku 2021. Me odológia P e e ek í ne sp aco anie p oblema iky me- diálneho ob azu moslimskej ženy použí am 14 ANTROPOWEBZIN 1–2/2022: STUDIE disku znú analýzu, k o á je jednou z me ód obsaho ej analýzy médií p i skúmaní p ed- sudko a s e eo ypo . Podľa Chlebco ej Heč- ko ej (2019) je k i ická disku zí na analýza hodnou me ódou ýskumu mediálnych ex- o sú islos i s émami, akými sú mig ácie, menšiny, e niká a ženy. P íspe ky analyzujem pomocou š uk u alis ickej disku zí nej ana- lýzy, k o á sa zame ia a na „ o, čo spája e y dokopy pochopení ľudí, čiže o sys ém sys- émo , zo y, š uk ú u, o ganizáciu jedno - kách, k o é sú äčšie ako jedna e a“ (Pe - jánošo á a Láš ico á 2010, 5–6). V analýze sa zame ia am na s a égie, akými médiá opi- sujú moslimské ženy a si uácie s nimi spojené, sledujem ýsky kladných a zápo ných kono- ácií sú islos i s moslimskou ženou a iež akých sú islos iach, kon ex och sa o nich píše (ibid., 11). Medzi najčí anejšie p in o é mé- diá podľa p ieskumu agen ú y Median usku- očneného okoch 2014 a 2018 pa ili No ý Čas,SME,P a da aPlus jeden deň; yuží- am ich online o mu. Medzi najsledo anejšie audio izuálne médiá pa ili ele ízia Ma kíza, ele ízia JOJ a STV 1 (dnes už RTVS); na analýzu ých o médií yuží am dá a p ís upné a chí och jedno li ých ele ízií, z e ejňo ané ámci p og amo ako ele ízne no iny či ôz- nych debá a ozho o o , k o é sú ak iež p í- s upné in e ne o ej da abáze You Tube (Ko- alčíko á 2021, 3). K ôli opa eniam sú isiacim s COVID-19 o í do azníko á me óda zbe u dá hla nú me ódu zbe u dá e éne. Do azníko ého ýskumu sa zúčas nilo 81 esponden o . P i získa aní esponden o k do azníko ému ý- skumu som yuží ala me ódu „nabaľo ania“. Výskumník má spočia ku jedného esponden a a en ho následne odkáže na ďalších espon- den o , k o í sa pos upne nabaľujú (Olecká a I ano á 2010, 14–15). Do azník som ozpos- lala š uden om do š uden ských acebooko ých skupín a š uden om z môjho okolia, k o í ho následne p idá ali do ďalších skupín a ak iež si ho posielali aj medzi sebou; bol anonymný. Do azník mal 21 o ázok,1použí ala som po- louza o ené o ázky, k o é kombinujú ýhody, ale aj ne ýhody o o ených a uza e ých o á- 1O ázky boli ozdelené do och obsaho ých ok u- ho : pos a enie ženy manžels e, zahaľo anie a po- lygamia. zok. Polouza e á o ázka zniká p idaním a- ian u „iné“ k uza e ej o ázke, čo je las ne o o ená o ázka a umožňuje esponden o i slo- bodne yjad iť s oj názo (ibid., 25). Do azník a jeho anonymi a je yuží anou me ódou sú islos i s ýskumom oblas i disku zu, p opagandy, poli ických ideológií a maso o ší ených in o mácií. S do azníko ým ýskumom ale sú isí aj iace o p oblémo , na- koľko je do azníko á me óda na ozdiel od oz- ho o u úplne anonymná a p ispie a k objek- i izácii odpo edí esponden o (K ejčí 1968, 467). K y o eniu do azníku a zbe u dá som yužila on-line pla o mu Google Fo ms. P i yhodnoco aní ýsledko som yužila mož- nos i š a is ík pla o my, zame ala som sa na najčas ejšie sa obja ujúce odpo ede, eda mo- dus (Olecká a I ano á 2010, 29). Po ozoslaní do azníka som kon ak o ala š uden o za účelom ozho o u, pomocou k o- ého som sa pokúsila p eniknúť do hĺbky p ob- lema iky, snažila som sa získať čo naj alid- nejšie dá a. Samo ný p oblém snahe získať esponden o čase pandémie sa odz kadlil na malom poč e esponden o , s k o ými som obila ozho o . Ďalším p oblémom, zmysle snahy o spä né kon ak o anie esponden o za účelom ozho o u, sa ukázala, z pochopi eľ- ných dô odo , byť anonymi a do azníko a ap- likácia me ódy snowball na do azníko ý ý- skum. Za účelom on-line ozho o u som spä ne kon ak o ala 20 š uden o , k o ým som ako p ým ozposlala do azník, poznala som ich iden i u a edela som, k o é sú ich yplnené do azníky. S ozho o om šak súhlasilo 6 es- ponden o . Rozho o y p ebiehali on-line o - mou a boli pološ uk ú o ané, esponden om som kládla o o ené o ázky, k o é ychádzali z do azníka. V ámci ozho o o som sledo- ala, či sa odpo ede esponden o zhodujú s odpo eďami do azníkoch. P i yhodnoco- aní ozho o o som použila me ódu zako - enej eó ie, ámci k o ej som sa zame ala na hľadanie ele an ného ma e iálu odpo e- diach esponden o , pozo nosť som zame ia- ala na hľadanie zťaho , k o é sa p a idelne opako ali sú islos i so skúmanými obsaho- ými ok uhmi (Olecká a I ano á 2010, 39). LUJZA KOVALČÍKOVÁ: OBRAZ MOSLIMSKEJ ŽENY V SLOVENSKÝCH AUDIOVIZUÁLNYCH MÉDIÁCH 15 Hypo ézy, ciele, ýskumné o ázky a eo e ické ýchodiská Hla ným cieľom p áce je skúmať a analyzo ať p oblema iku mediálneho yob azenia moslim- skej ženy o yb aných slo enských masmé- diách. Mediálna s é a je p e p e ažnú äč- šinu slo enských oby a eľo jediným kon ak- om s moslimským s e om. Hla né ýskumné o ázky sú: k o ý zo s ano ených ema ických ok uho bol naj iac medializo aný – poly- gamia, zahaľo anie alebo manžels o? Majú esponden i dô e u in o mácie, k o é sú p e- zen o ané médiách? Aké sú pos oje es- ponden o k moslimským ženám? Budú p e- ládať nega í ne názo y na moslimskú ženu? Bude mať ysokoškolské zázemie esponden o ply na ich nímanie a pos oj k moslimským ženám? (Ko alčíko á 2021, 7) V kon ex e ýskumu som si s ano ila i hypo ézy. V ámci p ej hypo ézy p edpo- kladám, že äčšina analyzo aných článko bude yob azo ať pos a enie ženy moslim- skej spoločnos i nega í nom slo a zmysle. Tú o hypo ézu o mulujem na základe diel Saida (2008), Ka áska (2012) a Le a ajo ej (2020). P íspe ky budú obsaho ať najmä ne- ga í ne kono ácie sú islos i s moslimskou že- nou a s e eo ypy. Čo sa ýka yob azo ania moslimo eu ópskej spoločnos i, Said (2008, 71–88) poukazo al na ši okú škálu eu ópskej op iky, k o á popiso ala A abo ako násilných ľudí, k o í k ôli spoločensky nep ija eľnému poci u hanby páchajú ôzne poms y, medzi k o é pa ia aj k né poms y, ak iež ne edia zniesť neúspech a žijú „p i odzene“ a ako ľudí, z k o ých ide s ach a sú di okí. Oby a elia Východu2sú západnom s e e yk esľo aní ako neci ilizo aní, leni í, nedod žujúci sp á ne hygienické ná yky, emocionálni a pudo o ko- najúci, so sklonmi k ag esii a násiliu (Ka ásek 2012, 86). Disku zí na op ika, na k o ú upo- zo ňujú Said a Ka ásek, sú isí s p oblema ikou nímania cudzinco a spoločenské pola izácie na skupiny „my“ a „oni“. V sú islos i s mig- ačnou k ízou, k o ej začia ok môžeme da o- ať oku 2015, môžeme ymedzo anie sku- pín „my“ a „oni“ pozo o ať o iace ých k a- jinách Eu ópy (s o . Hojg o á 2019). Podľa 2Tj. „O ien u“ a ýchodnej Eu ópy, p ičom Ka á- sek do ej o oblas i za aďuje aj Balkán. Le a ajo ej (2020, 214) má mig ačná k íza eľký ply na o, ako majo i né oby a eľs o k ajín Eu ópy níma cudzinco . V ámci ďalšej hypo ézy na základe Le- a ajo ej (2020) a Fe ano ej (2009) p edpo- kladám, že esponden i zachy ia z mediálnych kanálo , čo sa skúmanej p oblema iky ýka, p e ažne nega í ne in o mácie, s e eo ypné p eds a y a dezin o mácie. Každá kul ú a, spoločnosť má y o ené s oje las né o- do é oly, schémy a s e eo ypy p e mužo a ženy. P íslušníci jedno li ých spoločnos í, kul ú sa iadia ými o schémami a olami a s á ajú sa ak spoločensky akcep o a eľ- nými. Väčšino á spoločnosť je p ípade odo- ých zásad s ik ná a konze a í na, p e o po- ušenie alebo odchýlka od sociálnej š uk ú y danej spoločnos i je nímaná ako oh ozenie pe ne s ano enej sociálnej š uk ú y (Fe ano- á 2009, 15). Podľa Le a ajo ej (2020, 214) ex y mediálnych p íspe koch p ispie ajú k o be a ší eniu s e eo ypných p eds á me- dzi skupinami „my“ a „oni“. Tex y slo enských médií poukazujú na odlišnos i islamu a s a ajú ho do opozície s „k esťanskou“ Eu ópou. Mé- diá sú islos i s islamom poukazujú p edo - še kým na nega í ne sku očnos i a s e eo ypy, akými sú nap íklad znásilňo anie, e o izmus či sexuálne ú oky mužo oči ženám. Poslednú, e iu hypo ézu o mulujem na základe Skančana (2017). P edpokladám, že spôsob, akým médiá yob azujú moslimskú ženu, bude o iť äčšino ý pos oj esponden- o k moslimským ženám. Podľa Skančana (ibid., 16–17) je mediálny disku z y á aný ans o mo aním a následným p enosom in o - mácie p os edníc om masmédií a echnológií slúžiacich k ich p enosu, p ičom disku z sp o- s edko á aný médiami má p iamu schopnosť o ply ňo ať e ejnosť. Téma mig ácie na Slo ensku nadobudla okoch 2015–2016 ýznam sú islos i s pa - lamen nými oľbami. Nap iek malému poč u u ečenco na našom území eľká äčšina po- li iko ú o si uáciu na úkla a yužila o s oj p ospech. Vďaka ej o s a égii sa do pa la- men u dos ala aj ex émis ická s ana ĽSNS, k o á sa p ezen o ala ako au en ický obhajca Slo enska p ed u ečencami, k o ých označo- ala za cudzích o elco . Radikálne enden- cie má iež poli ická s ana SMER – sociálna 16 ANTROPOWEBZIN 1–2/2022: STUDIE demok acia, k o á p ed oľbami z olila spôsob é o iky, k o á s a ala s oju kampaň na om, že nedo olila u ečencom/mig an om s úpiť na územie Slo enskej epubliky (Hlinčíko á a Mesežniko 2016, 9–12). Analýza mediálnych p íspe ko V ámci obsaho ej a disku znej analýzy ana- lyzujem 21 p íspe ko . Analyzujem dos upné p íspe ky, k o é ne yžado ali p edpla né, dali sa na s ánkach denníko a kome čných ele- ízii ľahko yhľadať a ýkali sa och s ano e- ných ok uho : zahaľo anie, manžels o a po- lygamia. Zahaľo anie P ou s ano enou émou bolo zahaľo anie, á o éma sa ysky o ala médiách naj ek- en o anejšie. Z celko ého poč u 21 analyzo- aných p íspe ko sa 13 ýkalo zahaľo ania (Ko alčíko á 2021, 39). P íspe ky ýkajúce sa zahaľo ania som yhľadá ala pod heslami moslimská žena, hidžáb, zahalenie a bu ka. P á e oku 2016 na Slo ensku cholila éma u ečeneckej k ízy, a o aj ďaka už spomína- ným oľbám do NR. Naj iac p íspe ko sú- islos i so zahalením moslimskej ženy mojej analýze yšlo oku 2016.3 Denník P a da z e ejnil p íspe ok s náz- om „F ancúzska minis e ka p i o nala mos- limské ženy nosiace ša ky k če nochom, k o í sa zmie ili s o oc om“ (P a da, 31. 3. 2016). Ten o článok poukazuje na p es edčenie e- dajšej ancúzskej minis e ky p e p á a žien Lau ence Rossingolo ej o om, že hidžáb je znakom o oc a moslimských žien. Ženy sa zahaľujú z po innos i, sú k omu donú ené. Ďalším p íkladom článku, k o om sa pou- ží a p i o nanie „hidžáb–o oc o“, je článok, k o om sa píše o spo e ancúzskych le u- šiek so spoločnosťou Ai F ance. Už samo né slo o spo naznačuje nega í nu kono áciu sú- islos i s nosením hidžábu. Hidžáb je opä- o ne yk esľo aný ako p os iedok, od k o- ého boli le ušky oslobodené. V ámci článku 3V oku 2016 sa éma zahaľo ania ek en o ane obja o ala médiách sú islos i so zákazom zahaľo a- nia sa niek o ých k ajinách EU, medzi ie o k ajiny pa ilo aj F ancúzsko. bola z e ejnená údajná ýpo eď jednej z u- is iek, k o á I án na š í ila: „Po innosť zaha- liť sa do hidžábu y olá a poci o oc a. Ne- cí ila som sa slobodná a ým, kým som, čo je h ozné.“ (P a da, 9. 4. 2016) Hidžáb je yk es- ľo aný p o iklade so slobodou, opä o ne sa p i o ná a k o oc u. Tele ízia RTVS od y- sielala p íspe ok, k o om Belgicku ľudia, moslimo ia aj nemoslimo ia, p o es o ali p o i zákazu nosenia moslimských pla iek. Na p o- es ujúcich k ičali odpo co ia p o es u s hes- lom: „Kde má e bu ky?“ (RTVS Sp á y, 27. 8. 2016) Repo áž ukazuje d a pos oje: na jed- nej s ane zachy á a ľudí, k o í p o es ujú za slobodu odie ania, yznania, s ojej ie y a na d uhej s ane ľudí, k o í sú p o i zahaľo a- niu. Heslo, k o é k ičia odpo co ia, poukazuje na o, že nemajú p ehľad o moslimských ode- och, a bu kiny4si zamieňajú s bu kou,5p i- čom ide o d a ozdielne ode y. Tá o ečnícka o ázka sebe nesie ag esí ny pod ón oči mos- limským ženám a ne ešpek o anie zahaľo ania a ich ie y. Denník SME z e ejnil článok sú islos i s módnymi značkami, k o é začali za ado ať do s ojich kolekcií hidžáb a bu ku. V článku je spomenu á Ma iah Id issi, k o á bola p ou moslimskou modelkou kampane značky H & M. Na p ý pohľad sa môže zdať, že článok sa snaží o ozší enie po edomia kon ex e zaha- ľo ania ýpo eďou jednej z modeliek: „Nemys- lím si, že modeling je kon lik e s moslimskou ie ou. Myslím, že byť zd žanli ý je o om, ako sa sp á a e a ako yze á e.“ (SME, 8. 7. 2016) V zapä í šak článok s a ia do p o ipó- lo módu a zahalenie moslimiek a poukazuje na p ípad, k o om bola modelka za aždená s ojím b a om za po ušenie p a idiel islamu, išlo o akz anú aždu zo c i. Článok eda pô- sobí dojmom, že násilie a es y sú islos i s „po ušením“ p a idiel islamu sú bežnou p a- xou moslimskom s e e. V sú islos i so za- haľo aním môžeme idieť, že iace é články použí ajú a gumen ačnú s a égiu, ámci 4Kúpací ode p e moslimské ženy, k o ý bol o F ancúzsku zakázaný (Tayynen 2017, 112). 5Bu ka je celo elo ý ode , k o ý zahaľuje ženské elo od hla y až po pä y, súčasťou ode u je á o ý zá oj a e obdĺžnika p ipojený k ša ke, k o á za- haľuje hla u, oči sú buď odhalené podobe malého p iezo u, alebo zahalené lá kou, k o á žene umožňuje idieť (Měřinská 2016, 20–21). LUJZA KOVALČÍKOVÁ: OBRAZ MOSLIMSKEJ ŽENY V SLOVENSKÝCH AUDIOVIZUÁLNYCH MÉDIÁCH 17 k o ej najp yjad ia s oj pozi í ny, pod- po ný alebo neu álny názo : „Zá oj cez á , k o ý je dnes po ažo aný za symbol mosli- miek, poznali už naše s a é mamy.“ (Pluska, 9. 5. 2015) Následne ako a gumen u edú ne- ga í nu in o máciu alebo nega í nu si uáciu, ako nap íklad zákazy sú isiace so zahaľo a- ním: „V Nemecku, kde iež žije niekoľko mi- lióno moslimo , nesmú uči elia nosiť do škôl náboženské symboly.“ (Pluska, 9. 5. 2015) Po- dobnú s a égiu môžeme idieť aj článku SME sú islos i s modelingom (SME, 8. 7. 2016). Ďalší článok najp opisuje úspechy mo- delky a jej alen : „Talen i mimo iadna usilo - nosť ju dos ali na š údiá a neskô na módne móla.“ (Pluska, 6. 12. 2020) Následne zdô- azní a gumen : „Mama ju o iž p e ak i i y módnom p iemysle odmie ala.“ (Pluska, 6. 12. 2020) Tex naznačuje, že modelku k ôli jej bezbožnému sp á aniu, k o é je p o i p a id- lám islamu, odmie ala ma ka. A zá e e ozna- muje, že modelka k ôli s ojej odine ukončila ka ié u, lebo bola p o i p a idlám islamu. Podľa Boučeka a Zouha a (2015) sa á o s a égia nazý a s ašiak a jej použí anie je bežnou p axou oblas i ôznych d uho dis- ku zu. S a égia spočí a om, že „a gumen- ujúci sa pokúša získať p e ahu nad s ojím oponen om ak, že yk eslí oponen o u pozí- ciu nega í nom s e le“ (ibid., 210). Ro naké a gumen ačné s a égie yuží ajú aj články „Známa špo o á značka p eds a ila ša ky p e moslimské špo o kyne“ (TV no iny, 8. 3. 2017) alebo „No ý zákon Rakúsku: Zaká- zané nie sú iba bu ky“ (Pluska 1. 10. 2017). V sú islos i s odie aním sa médiách ysky o- ali články a p íspe ky sú islos i s es aním moslimskej ženy, nap íklad p ípade, že si hi- džáb nenasadí (No ý Čas, 20. 4. 2018; Blog SME, 12. 1. 2017). Ďalšími émami článko a p íspe ko bolo odie anie moslimiek me- ši e (No ý Čas, 8. 4. 2015) a p o es y mosli- miek p o i zahaľo aniu (P a da, 8. 2. 2016). V oku 2017 sa na You Tube obja ilo ideo od d och slo enských mužských au o o s náz om „Moslimské pok ý ky hla y“: au o i o ideu ys e ľujú ozdiel medzi moslimskými zahaľo- acími ode mi, obia o šak dehones ujúcim spôsobom, celé ideo má nádych ex émizmu. Jedinou ýnimkou ámci analyzo aných p íspe ko bola deba a s náz om „Islam – ideológia, či nábožens o?“, k o ú od ysielala STV 1, dnešná RTVS, ámci s ojho ozhla- so ého cyklu Dejiny.sk. Tú o eláciu p ip a ili a mode o ali Pe e Tu čík a Róbe Ko ian, k o í podne ne eago ali na u ečeneckú k ízu a snažili sa zodpo edať ôzne o ázky sú i- siace s islamom. Če pali z ma e iálo poli o- lógo , his o iko , sociológo a z akademických p íspe ko . V ámci deba y sa snažili objasniť islamské p á o aj ému odie ania: „Zahaľo a- nie hla y je niečo eľmi komplexné, čo spo- ločnos i zoh á a dôleži ú úlohu. [...] V p ých ázach moslimskej expanzie A abky p e za ím z yku nosenia ša ky dá ali naja o s oje spolo- čenské pos a enie. Zahaľo anie hla y môžeme idieť o iace ých kul ú ach, nap íklad bolo p í omné 20. s o očí Eu ópe, muži nosili klobúk a ženy ša ku.“ (RTVS Dejiny.sk, 12. 2. 2015) Pos a enie ženy manžels e Ďalšou s ano enou émou ej o p áci je man- žels o. Článko a p íspe ko k ej o éme bolo 5. P i selekcii ej o émy som sa zame- ala na yhľadá anie hesiel ako manžels o, islam, pos a enie moslimskej ženy manžels- e, ša ia (čiže islamské p á o). Do ej o ka e- gó ie pa í aj už spomínaná elácia Dejiny.sk (dnešná RTVS), k o ej sa nedisku o alo len o zahalení moslimskej ženy, ale aj o jej pos a- ení manžels e. Ten o p íspe ok, opä o ne ako jediný, neobsaho al žiadne nega í ne a s e- eo ypné kono ácie: „Moslimská spoločnosť je pa ia chálna, ale au o i ho o ia, že je po- s a e is ým spôsobom aj ma ia chálna, čas o je hla ou odiny babička. [... ] Na uni e zi ách š uduje iacej žien ako mužo . [...] Si uácia nie je každej k ajine jednoznačná ani o - naká.“ (RTVS Dejiny.sk, 12. 2. 2015) Denník P a da ydal článok, k o ý niesol názo „Islamský š á aj ydal obsiahlu p í- učku p e moslimské ženy“. Samo né použi ie slo a aj naznačuje, že au o článku si nie je is ý samo nou exis enciou dokumen u a člá- nok je napísaný na základe nepodložených in- o mácií: „Je legi ímne, aby sa die ča ydalo 9 okoch. Najčis ejšie z die ča budú yda é, kým dosiahnu 16 alebo 17 oko , kým sú mladé a ak í ne. [.. .] Ženy majú po sobáši byť doma a ycho á ať de i, on môžu len za u či ých 18 ANTROPOWEBZIN 1–2/2022: STUDIE podmienok a náleži e zahalené. [... ] Ženy môžu chodiť z domu za účelom náboženského š údia edy, ak sú o leká ky alebo uči eľky, alebo ak sú zapojené do s ä ej ojny nábožen- ským ýnosom.“ (P a da 7. 2. 2015) V om o p ípade článok neobsahuje žiadnu pozi í nu alebo neu álnu in o máciu. Z ex u yplý a, že sobáš de skom a eenage skom eku je is- lamskom s e e bežnou p axou, p imá na úloha ženy je byť domácnos i, s a ať sa o de i, p ičom ženy majú obmedzené ychádzanie z domu. Pos a enie ženy oči mužo i podľa islam- ského p á a ozobe á p íspe ok denníku No ý čas, k o ý píše o p ej meši e na Slo ensku. Tex sa opäť ú ode snaží y acať nega í ne in o mácie sú islos i s pos a ením muža a ženy: „Žena a muž sú si islame o no- cenní, muž či žena, nik o nie je lepší ako en d uhý.“ (No ý Čas, 8. 4. 2015) V zapä í článok poukazuje na možné ozší enie islamu na slo- enskom území. Au o ek en o ane pouka- zuje na p ibúdajúci poče kon e o aných slo- enských žien: „zahalené slo enské moslimky“, „ eľa Slo eniek, k o é kon e o ali na islam“ (No ý Čas, 8. 4. 2015). Manželský ži o islame je éma s pome ne ši okou škálou aspek o . „Na se e e Mali uka- meňo ali en o ýždeň na sm ť muža a ženu, k o ých ex émis i ob inili z mimomanželského zťahu. [...] Ex émis i začali na se e e Mali upla ňo ať moslimské p á o ša íja, kým sa ich poda ilo oku 2013 yhnať z ich báš . Naďa- lej šak p eds a ujú h ozbu.“ (No ý Čas, 18. 5. 2017). Denník No ý čas ydal článok, k o- om poukazuje na es y sú islos i s po uše- ním islamského p á a ša ía. Článok zbudzuje dojem, že es y sm i ukameňo aním za ne- e u sú súčasťou islamského p á a a opä o ne pôsobí dojmom, že násilné až sm eľné es y sú bežnou p axou moslimskom s e e. Ďalším p íspe kom ozobe ajúcim manžel- ský a sexuálny ži o islame je článok o sexu- álnom ži o e žien z a abských k ajín in e - ne o om pe iodiku Plus 7 dní: „Západ p ijal názo , že k esťanky sú sexuálne slobodné, lebo k esťanskom s e e došlo k sexuálnej e o- lúcii, pokiaľ ide o moslimský s e , moslimky žijú ú laku.“ (Pluska, 5. 10. 2020) P íspe- ok s a ia západný s e do p o ikladu moslim- skej spoločnos i, k o om ženy čelia ú laku. Článok opä o ne obsahuje p e ažne nega í ne in o mácie ako „dohodnu é manžels á“, „ y- daj neplnole ých de í“, „muža oz edú aj bez oho, aby sa manželka dos a ila na súd“, „ženy ekonš ukciu panenskej blany pods upujú, aby boli zno u pannami a mohli sa ydať“ (Pluska, 5. 10. 2020). Polygamia Z celko ého poč u p íspe ko boli mojej ana- lýze len 3, k o é sa ýkali polygamie: „Mjan- ma ská láda zakázala polygamiu. [. ..] Za po- ušenie danej legisla í y h ozí pácha eľom es odňa ia slobody na maximálne sedem oko .“ (SME, 31. 8. 2015) Článok upozo ňuje na kon lik medzi jakchainskými budhis ami a o- hinskými moslimami Mjanma sku, p ičom opako ane zdô azňuje es y sú islos i s po- lygamiou a náboženský kon lik medzi skupi- nami. „Budhis ické ženy pod 20 oko po e- bujú iež súhlas odičo na manželský z äzok s mužom, k o ý nie je budhis om.“ (SME, 31. 8. 2015) T es y sa spomínajú iba sú islos i s islamom, ex ak y á a ob az islamu ako na uši eľa danej k ajine, p o i k o ému sa snaží majo i a bojo ať sp ísnením zákono . Na s ánke denníku P a da yšiel p íspe- ok podobe blogu, k o om au o píše o po- lygamii ako o h ozbe p e Nemecko: „Mnoho- manžels o sa Nemecku s alo eali ou – nie p e Nemco , í nesmú. [. ..] V Sý ii mu- sel do p aco ať, aby uži il s oju ob o skú odinu. V Nemecku o nemusí a môže uží- ať sladký ži o z nemeckých peňazí.“ (Blog P a da, 11. 5. 2019) Au o ex u sa snaží po- ukázať na polygamiu ako na h ozbu p e Ne- mecko, p ičom a gumen uje ým, že cieľom mig an o je sa „p iži iť“ na š á e a jeho majo- i e. Polygamiu použí a ako p os iedok de i- no ania inakos i, a eda h ozby p e os a ných Nemco . Nap iek omu, že polygamia nie je ek en o aná islamskom s e e, z au o o ho ex u pôsobí ako bežná p ax islamskej spo- ločnos i. Posledným p íspe kom je článok den- níku No ý Čas, k o om „ eľký imám egyp - skej meši y al-Azha Ahmad Muhammad Tajjib označil polygamiu ako ,nesp a odli osť‘ oči ženám“ (No ý Čas, 3. 3. 2019). Au o článku a gumen uje ým, že aj samo ný LUJZA KOVALČÍKOVÁ: OBRAZ MOSLIMSKEJ ŽENY V SLOVENSKÝCH AUDIOVIZUÁLNYCH MÉDIÁCH 19 ducho ný p eds a i eľ islamu sa yjad uje ne- ga í ne sú islos i s polygamiou. Opä o ne ak zdô azňuje iba nega í ne in o mácie sú- islos i s polygamiou, k o é po dzuje de- ním imáma. P e ažná äčšina analyzo aných p íspe - ko zo še kých och ok uho použí a už spo- mínanú s a égiu s ašiaka, yob azuje islam a pos a enie ženy islame iba z jedného po- hľadu, p ičom ich s a ia ako p o iklad eu óp- skej spoločnos i a poukazuje na nega í ne in- o mácie a udalos i. Téma zahaľo ania je spá- janá s o oc om, s a ou slobody a es ami. Na pos a enie ženy manžels e sa pouka- zuje ako na ne o nocenné oči mužo i. Hla ná unkcia ženy je domácnos i, nemá možnosť slobodnej ôle a za po ušenie manžels a jej h ozí es . Polygamia ako najmenej ek en- o aná éma je spájaná s nesp a odli osťou, neakcep o anosťou so s any äčšino ej spo- ločnos i a so snahami o jej z ušenie. P íspe ky nemajú u edené mená au o o a ak iež nich absen ujú akékoľ ek odkazy na zd oje, z k o- ých au o i če pali in o mácie. Ok em absencie zd ojo chýbajú aj p esné časo é údaje o uda- los iach, k o é sú nah adené len eľmi nep es- nými údajmi, nap íklad u ádzajú len ok. Do azníko ý ýskum Do azník yplnilo 81 esponden o . Čo sa ýka ich kon esionálnej skladby, o ia ju k esťania (47), a eis i (29), agnos ici (4) a 1 sa označil ako ne ozhodnu ý. Responden i mali možnosť zaznačiť iace o odpo edí. 90 % esponden o zachy ilo medializáciu u ečeneckej k ízy p o- s edníc om masmédií, p ičom 76 % u iedlo, že in o mácie z médií neo ply nili ich názo na moslimskú ženu. Z g a u č. 1 môžeme usúdiť, že äčšia časť esponden o nemá dô e u mé- diá a ich obsah. Responden i ak iež up ed- nos ňujú o e o anie, selek o anie si in o mácií a ich kompa áciu s iace ými zd ojmi: „áno aj nie, niekedy nie sú in o mácie podané sp á ne, zle o mulo ané, za ádzajúce“; „ eba si edieť ybe ať in o mácie“ (Ko alčíko á 2021, 45). Väčšine esponden o (87 %) u ečenci Eu ópe nep ekážajú, nemajú s nimi p oblém alebo k nim nemajú žiadny pos oj. 13 % esponden o u iedlo, že im u ečenci p eká- žajú, p ekáža im zahaľo anie moslimských žien G a č. 1: „Po ažuje e médiá za dô e yhodný zd oj in o mácií?“ (Vlas ný do azníko ý ýskum 2021) a dô e ujú in o máciám médiách. V odpo e- diach na o ázku „Aký je áš pos oj k u ečen- com EU?“ som zaznamenala iace o odpo- edí, k o ých esponden i u ádzajú, že ich ole ancia oči u ečencom je podmienená ich sp á aním a ocho ou začleniť sa do slo en- skej spoločnos i a ešpek o ať slo enskú kul- ú u: „ne adia mi, ak sa sp á ajú spoločen- sky no me“; „pokiaľ ich in eg ácia p ebehne bez p oblémo a p ispôsobia sa kul ú nym no - mám, do k o ých p ichádzajú, ak mi ne adia“; „ak nemajú pláne sa nijako p eja o ať alebo ubližo ať, ak s nimi nemám žiadny p oblém“ (Ko alčíko á 2021, 46). G a č. 2: „Aké poci y u ás p e ažujú, keď idí e zahalenú moslimskú ženu (naži o, médiách)?“ (Vlas ný do azníko ý ýskum 2021) Responden i naj iac z médií zachy ili ému zahaľo ania. Tá o éma bola naj ek en o a- nejšia podľa 82 % esponden o . Čo sa ýka yjad enia subjek í neho názo u k zahaleniu moslimskej ženy ( iď g a č. 2), iac ako po- lo ica esponden o u ádza, že majú k zaha- leniu neu álny pos oj alebo im zahalenie ne- p ekáža: „no málne o ešpek ujem, je o ich kul ú a“; „ le e o musí byť obz lášť nep ak- ické, ale ich zahaľo anie mi nep ekáža“; „je o súčasť ich kul ú y, akcep ujem o, a šak kla- mal by som, keby dím, že o ne zbudí moju 20 ANTROPOWEBZIN 1–2/2022: STUDIE pozo nosť [z eda osť]“ (Ko alčíko á 2021, 49). V do azníku som položila o ázku, k o ej úče- lom bolo zis iť, ako si esponden i p eds a ujú mie u zahaľo ania u moslimských žien. U es- ponden o najčas ejšie p e ažuje p eds a a, že moslimská žena má zahalené celé elo a sú jej idno len oči, d uhá najčas ejšia odpo eď bola, že je o žena, k o á nosí na hla e ša ku a á má odhalenú. G a č. 3: „Aká je aša p eds a a o pos a ení ženy moslimskom manžels e?“ (Vlas ný do azníko ý ýskum 2021) Nap iek značnej ole an nos i esponden- o a nedô e e médiá sa ukázalo, že dis- ku z plý a na ich p eds a u o pos a ení ženy manžels e ( iď g a č. 3). Keď sa po ie žena moslimskom manžels e, esponden i si yba ia ženu, k o ej hla ná ola je domác- nos i: „nemôže nikdy podať žiadosť o oz od, o môže len muž“; „musí zos ať domácnos i“; „ne las ní maje ok“; „môže podať žiadosť o oz- od u či ých p ípadoch“; „žena je mužo i pod- iadená omnoho ý aznejšie než západných k ajinách, moslimské manžels o je p e ženu z ma e iálnej a sociálnej s ánky ci eľne menej ýhodné“ (Ko alčíko á 2021, 50). G a č. 4: „Aký je áš názo na polygamiu islamskom s e e?“ (Vlas ný do azníko ý ýskum 2021) Čo sa ýka zachy enia s e eo ypo man- žels e, esponden i naj ek en o anejšie u á- dzajú nasledo né odpo ede: „s edec o ženy má polo ičnú áhu ako s edec o muža“; „ženy si nemohli mnoho oko u obiť odičák“; „hla ne pos oj mužo ich kul ú e, u láča- nie žien a ich obmedzené p á a“ (Ko alčíko á 2021, 47). Responden i sú oblas i polygamie naj- menej in o mo aní. Hoci podľa äčšiny o ia polygamné z äzky islamskom s e e menšie pe cen o manžels ie , pome ne eľké množ- s o esponden o si myslí opak ( iď g a č. 4). Čo sa ýka odpo edí, esponden i sa k ej o éme yjad o ali najmenej: „pos a enie ženy moslimskom manžels e je špeci ické, a šak eba b ať do ú ahy, že názo ženy na uza e ie manžels a, uza e ie manžels a s inou ženou a na záleži os i oz odu je žiadaný a ole o- aný“; „média ob az o moslimskom manžels e endenčne sk esľujú“ (Ko alčíko á 2021, 51). Rozho o y s esponden mi Ako som už spomínala me odológií, po oz- posielaní do azníko som kon ak o ala š uden- o s o ázkou, či by som s nimi mohla sp a iť ozho o . S ozho o om súhlasilo 6 š uden o , z oho 2 muži a 4 ženy. V ámci ozho o o som sledo ala, či sa odpo ede esponden o zhodujú s odpo eďami do azníkoch. P á časť o ázok bola ozho o och za- me aná na nímanie yob azenia moslimskej ženy slo enských masmédiách spoji os i s mig ačnou k ízou, esponden o som sa pý- ala, aké émy si masmédiách šimli spo- ji os i s moslimskou ženou. Responden i za- chy ili p oblema iku zahaľo ania a os a ných skúmaných ok uho , p ičom ich odpo ede ko- ešpondo ali s mediálnym disku zom: „Čo som naj iac zachy ila, bolo, že médiá iešia, čo majú moslimky oblečené.“ (Responden ka č. 1) „Zaznamenal som eľmi odmie a ý pos oj zo s any ľudí k yob azeniam moslimskej ženy a moslimských adícií, z yko , hla ne čo sa ýka ode u, zahaľo ania po izuálnej s ánke.“ (Responden č. 2) „Najčas ejšie je aký, že žena je am u láčaná a pí a nemôže obiť nič, ani mať s oj názo a nú o ný s e .“ (Res- ponden ka č. 3) „V pods a e sa médiá z mos- limských žien snažia sp a iť aký zlý p íklad. Respek í e p íklad oho, že môžeme by adi za o, čo u máme.“ (Responden č. 5) „Médiá LUJZA KOVALČÍKOVÁ: OBRAZ MOSLIMSKEJ ŽENY V SLOVENSKÝCH AUDIOVIZUÁLNYCH MÉDIÁCH 21 aj sociálne sie e p ezen ujú, že nemajú žiadne p á a, že sú nú ené nosiť hidžáb, nú ené po- slúchať muža. Podľa nich si o ženy dokonca uží ajú a chcú o ak, sú ý ané, bý ajú uka- meňo ané, podľa mňa o o sú iac skô po e y ako p a dy. Asi naj iac som médiách zazna- menala in o mácie, že moslimské ženy sú p ak- icky služobníčkami muža.“ (Responden ka č. 6) (Ko alčíko á 2021, 52–53) P e ažná äčšina esponden o sa ok em esponden iek č. 3 a 4 nikdy nes e la s mos- limskou ženou. Responden ka č. 3 sa s e la s moslimskými ženami ámci do olenky Egyp e a esponden ka č. 4 y as ala Ho- landsku mes e blízko Ams e damu, kde bola každodennom kon ak e s moslimskou komu- ni ou, má kama á ky, k o é sú moslimky. Ho- landsko bolo ámci mig ačnej k ízy, ale aj p ed ňou jednou z cieľo ých des inácií u ečen- co a mig an o z celého s e a. Responden - kine odpo ede ponúkajú náhľad z p os edia, k o om žijú p íslušníci ôznych e ník islam- ského s e a. Pokiaľ ide o pos oje esponden o k zaha- ľo aniu, ak z ozho o o yplý a, že espon- den i zahaľo anie moslimských žien nímajú ako p eja ich nábožens a, ie y. Opäť, o - nako ako do azníkoch, sa ysky li p e ažne odpo ede, že sa jedná o súk omnú ec ženy, nep ekáža im, pokiaľ je o jej ozhodnu ie sa zahaliť. Responden i si ale zá o eň u edomujú adikalizáciu oblas i islamského nábožens a: „Sú ženy islamských š á och, k o é nie sú za- halené, po om sú aké, k o é o chcú nosiť a po- om eš e ie, k o é musia.“ (Responden ka č. 1) „Ja som sa o naučila nímať ak, že je o oz- hodnu ie ženy. Te az sme 21. s o očí a keď i- díme zahaleného člo eka, ak p os e, či chce e alebo nie, p á myšlienka je, že en člo ek je e- o is a a o je s ašne zlé. Naučili nás o jednak aj ie média, musíme sa o pos upne odnaučiť.“ (Responden ka č. 3) „Ale ne iem, nech si každý obí, čo chce, mne osobne o nep ekáža.“ (Res- ponden ka č. 4) „Ja chápem, že zahaľo anie je súčasť ich ie o yznania, ale pos ehol som, že eš e p ed nejakým časom, než am došlo k adikalizácii nábožens a, ak p ed ým sa na Blízkom ýchode ženy nezahaľo ali.“ (Respon- den č. 5) „Možno niek o é ie ženy sú nú ené do oh o a je na nich y íjaný lak. Ja si ale skô myslím, že je o aké yznanie ženy, podľa neho majú ak o yze ať.“ (Responden ka č. 6) (Ko alčíko á 2021, 58–59) Ďalšie o ázky ámci ozho o u sa ýkali manžels a, snažila som sa zis iť, ako nímajú manžels o islame, čo si myslia o pos a ení moslimskej ženy manžels e a ako ú o ému nímajú z masmédií. Responden i odpo e- diach opä o ne u ádzajú zachy ené s e eo ypy, k o é si šimli ej o oblas i, sami šak u á- dzajú, že ich nepo ažujú za p a di é: „Keď sa po ie žena moslimskom manžels e, ako p é mi napadla žena, k o á je nejakým spôsobom u láčaná, nemá s oje p á a. Je o žena, k o á nemá domácnos i slo o a jediné, na čo je ú odzo kách dob á, je s a os li osť o domác- nosť. To o mi napadlo ako p é o, čo nímam z médií, ale iem, že o ak nie je.“ (Respon- den ka č. 1) „Ja som za iaľ idela asi i ilmy od nich a je am naznačené, že áno, muž má akú, nechcem po edať, že dôleži ejšiu olu, ale dosť en zťah zá isí od muža. Manželka po- ebuje po olenie a ako keby aj odob enie, že môže niekde p aco ať. Takže podľa mňa am bude p edsa len aká á äčšia p iepasť medzi pohla iami ako u nás.“ (Responden ka č. 3) Responden ka č. 4 u ádza, že hla ným p ob- lémom moslimských mladých žien Holand- sku sú obmedzenia o ýbe e pa ne a: „No je o iné, žena nemôže mať pa ne a z inej kul- ú y a k ajiny, ale muž môže. Čo sa ýka a- kého, že žena nemôže chodiť sama onku, aké niečo som si ne šimla, í čo som ja poznala, žili eľmi libe álne.“ (Responden ka č. 4) „Na d uhú s anu sú si manželia manžels e cel- kom o ní, aj čo sa ýka oz odo a podobne, s a os li os i o de i. V pods a e nie je p a da, že každá žena je ý aná a nú ená k niečomu, čo nechce.“ (Responden ka č. 6) K o ázkam ýkajúcich sa manžels a pa í aj polygamia. Responden i sa odpo ediach ne yjad ujú k ej o o ázke nega í ne, äčšina z nich eago ala odpo eďou, že je o každého súk omná záleži osť. „Však nech majú. To o sa ma nijako ne ýka, je o ich ec, nemám s ým p oblém, nech si každý obí, čo chce.“ (Respon- den ka č. 1) „Polygamia je podľa mňa každého súk omná ec.“ (Responden č. 2) „Je o ich súk omná ec.“ (Responden ka č. 3) „Polyga- mia nie je bežná ec, nie je aká čas á, ako si ľudia myslia.“ (Responden ka č. 6) (Ko alčí- ko á 2021, 57–58)