h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-14
253
Sociálne demok acie na Slo ensku o oľbách 2023
a 2024 - súpe i alebo pa ne i?
Mi osla Řádek
In mid-summe 2020, Pe e Pelleg ini, he second mos us ed poli ician in Slo akia a he
ime, announced his in en ion o launch a new poli ical pa y wi h a social-democ a ic
o ien a ion. This ma ked he de ini i e spli o he poli ical pa y Sme - Social Democ acy,
which in he condi ions o mode n Slo ak poli ics had held a s able o ganisa ional con inui y
o mo e han 20 yea s wi hou any majo nega i e impac on he in eg i y o he pa y. The
spli occu ed p ima ily as a e e be a ion o he poli ical c isis in o which Sme -SD ound
i sel a e he mu de o Ján Kuciak and Ma ina Kušní o á in Feb ua y 2018. I was also
con ibu ed o by he pe sonali y ension be ween pa y chai man Robe Fico and his choice
o p ime minis e o he Slo ak Republic since 2018, Pe Pelleg ini. Thus, he e ha e been
wo social democ a ic pa ies on he poli ical map since 2020. The aim o he con e ence pape
is o y o explain how and why he 2023 ea ly pa liamen a y elec ions we e won by Sme -
SD ins ead o Hlas-SD, which was he mo e popula poli ical pa y be ween 2020 and 2023
acco ding o opinion polls.
Ú od
P edme om kon e enčného článku Sociálne demok acie
na Slo ensku o oľbách 2023 a 2024 - súpe i alebo pa ne i? je
pôsobenie d och sociálnodemok a ických s án Sme – sociálna
demok acia a Hlas – sociálna demok acia. Odbo ná ako aj laická
e ejnosť si p i pôsobení ých o d och poli ických s án kladie iace o
legi ímnych o ázok. Medzi nimi aj o, aký ýznam má exis encia d och
ideologicky o nako ymedzených poli ických s án jednom
pa lamen e a súčasnos i ( unkčné obdobie po oľbách do NR SR
2023) aj jednom ládnom kabine e. Súčasne s ňou zniká o ázka
o ud ža eľnos i alebo pe spek í e „sociálnodemok a ickej s aníckej
duali y“. Na p ú o ázku k exis encii d och sociálnych demok acií
lapidá ne odpo edajú najmä p eds a i elia Hlasu-SD s ys e lením,
že zmysluplnosť exis encie oboch sociálnych demok acií po dili
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-14
254
oliči pa lamen ných oľbách 2023. K d uhej o ázke o poli ickej
pe spek í e exis encie oboch s án sa mimo iadne o o ene yjad il
bý alý český p eziden ČR a p edseda Českej s any
sociálnodemok a ickej (ČSSD) jednej osobe Miloš Zeman, k o ý
p os edníc om ideopozd a u delegá om slá nos ného 25. snemu
s any Sme -SD, k o ého sa zúčas nili aj p eds a i elia Hlasu-SD,
odkázal, aby sa opäť zlúčili do jednej s any.
Na o ázky spomenu é yššie sa snažíme p íspe ku odpo edať
p os edníc om his o ickej me ódy. Sociálna demok acia mala 20.
s o očí na Slo ensku ná očnú exis enciu, čo sa čias očne od azilo aj na
slabšom s a e poznania, nakoľko his ó ia iných poli ických s án ako
nap . ľudo ej, ná odnej alebo komunis ickej sú sp aco ané boha šie.
Pomohla nám p e o najmä kolek í na monog a ia slo enských
au o o z 1990 ých oko Kapi oly z dejín sociálnej demok acie
na Slo ensku (najmä čas i zame ané na p ú polo icu 20. s o očia)
a publikácia českého poli ológia Lubomí a Kopečka Poli ické s any
na Slo ensku 1989 až 2006 (p elom 20. a 21. s o očia). Ako doplnko ý
li e á ny p ameň nám poslúžili his o ické monog a ie od iace ých
au o ských kolek í o – d a z äzky knihy Slo ensko 20. s o očí
a Dejiny Slo enska (na še kých sa spoluau o sky podieľal Dušan
Ko áč).
Kon e enčný p íspe ok p i odzene ys e ľuje aj okolnos i š iepenia
sa sociálnych demok a o po oku 2018 a analýzou expono aných
poli ických ém po oku 2020 hľadá ozdielnos i a podobnos i oboch
s aníckych subjek o . Zá e obsahuje aj au o ský názo na budúcnosť
sociálnej demok acie na Slo ensku – en šak sám au o ponúka
odbo nej ako i laickej e ejnos i na k i ickú diskusiu.
Sociálna demok acia é e Uho ska
Poli ické a sociálno-ekonomické eálie ži o a Slo áko na p elome
19. a 20. s o očia boli z exis enčného hľadiska ý azne de e mino ané.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-14
255
O slo enskej spoločnos i bolo ej o his o ickej e ape his o ikmi
konš a o ané, že bola limi o aná ak ná odnos ne ako aj ekonomicky,
p e ože „podiel slo enského oby a eľs a bol ne äčší nižších
a najnižších sociálnych s ách a poče nosť s edných a yšších
s ie bola pome e k celko ému poč u Slo áko neúme ne nízka.
Ho né p iečky slo enského eb íčka boli už adične yh adené
s ám s odlišnou e nickou p íslušnosťou, maďa skému ládnemu
elemen u, z k o ého sa naďalej o mo ali mocenské poli ické
i ekonomické eli y. Taký o s a p ez ádzal dlhodobé zho šo anie
ne o nop á neho pos a enia slo enského ná oda Uho sku,
keď zos up po spoločenskému eb íčku bol možný iba za cenu s a y
slo aci y. V ekonomickej s é e konku encia neslo enskému
eľkos a ku (maďa ského, nemeckého, žido ského), maďa ského
inančného a p iemyselného kapi álu a p ekážky, k o é kládol do ces y
slo enským ambíciám š á ny apa á o ládaný p íslušníkmi
ládnuceho ná oda, b zdili p oces as u slo enskej ho nej s ednej
s y. (...) Ekonomická danosť Slo enska, dominan ný ag á ny
cha ak e , zako ený p e ahe oby a eľs a exis enčne zá islého od
poľnohospodá s a, lačil naj ypickejšiu č u spoločenskej
s a i ikácii. Za ysokým podielom oby a eľs a p islúchajúceho
k poľnohospodá s u sa šak nesk ý ali iba masy poče ného
a di e enco aného oľníc a a dedinskej chudoby, ale aj ela í ne
málopoče né ho né s y, k o é o ili s ední a eľkí pozemko í
las níci spolu s adičnou eli ou, šľach ickými la i undis ami.“1
Sociálna demok acia na Slo ensku p eds a uje s anícky
a ideologický p úd, k o ého o ganizačná kon inui a s ýnimkou
obdobia ľudáckej a komunis ickej o ali y 1938 – 1989 á od p elomu
19. a 20. s o očia. Sociálni demok a i sú spoločne s k esťanskými
1 JAKEŠOVÁ, E.: Sociálne pome y a zmeny sociálnej š uk ú e. In: Slo ensko 20. s o očí.
P á s e o á ojna 1914 – 1918. B a isla a: VEDA, 2008, s. 46-47.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-14
256
demok a mi po ná odnia och (Slo enská ná odná s ana – 1871)
d uhou najs a šou poli ickou silou na Slo ensku.
Socialis ické s any boli zakladané ako poli ický nás oj
ozši ujúceho sa eu ópskeho socialis ického hnu ia. V Uho sku začali
p é obo nícke spolky znikať na p elome 60. a 70. oko 19. s o očia.
„Po y o naní ( akúsko-uho skom y o naní, pozn. au .) sa cen om
obo níckeho hnu ia Uho sku s ala Budapešť. Tu iež znikla oku
1869 p á socialis ická o ganizácia, z . Všeobecný obo nícky spolok,
k o ý mal spojenie i s I. in e nacionálou. Zd užo al aj mnohých
slo enských obo níko žujúcich Budapeš i. Hlásil sa k Laasallo mu
učeniu, k o ého cieľom bolo yužiť na zlepšenie pos a enia
obo níc a a na získanie jeho poli ických a občianskych p á še ky
zákonné p os iedky. O d a oky neskô ( . 1870) znikol Budapeš i
aj Českoslo enský obo nícky spolok Pešťbudíne a na jeho pôde
slo enskí obo níci mali možnosť s e á ať sa so skúsenejšími českými
obo níkmi.“2
Významnou súčasťou socialis ického hnu ia bola spolko á činnosť.
Tá sa p os edí slo enského obo níc a začala Budapeš i, nakoľko
u bolo om o období sús edených naj iac slo enských obo níko ,
k o í sem p ichádzali za p ácou z celého Slo enska. V o nakom
období znikali aj obo nícke spolky B a isla e ako nap . Robo nícky
zdelá ací spolok ámci k o ého sa o ganizo ali aj českí a akúski
obo níci. Poli icky ýznamnejším bol spolok Nap ed, k o ý hneď
p i s ojom zakladaní b a isla skými obo níkmi zo ganizo al p ú
obo nícku demonš áciu za šeobecné olebné p á o, slobodu lače,
z ušenie a mády a z o nop á nenie ná odo ámci Uho ska.
Čosko o na o si obo nícke hnu ie u edomilo, že sú islos i
s požado aným olebným p á om je po ebné y o iť las nú
poli ickú s anu, keďže pô odným zmyslom spolko ej činnosť bola
2 HRONSKÝ, M.: Robo nícke hnu ie na Slo ensku do oku 1918. In: Kapi oly z dejín sociálnej
demok acie na Slo ensku. B a isla a: T.R.I. Médium, 1996, s. 25.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-14
257
zájomná ýpomoc medzi obo níkmi. Napokon oku 1880 došlo
k zhode k y o eniu Všeobecnej obo níckej s any Uho ska. V om o
období sa šak názo y obo níko líšia a dochádza k akčnej činnos i
obo níko aj pô odných spolkoch. Ok em oho sa ich o ganizá o i
dos á ajú do o o eného kon lik u so š á nou mocou a á oči nim
začala byť eš ikčná.
Robo nícke hnu ie Eu ópe bolo o ganizo ané na
in e nacionálnom základe a spolup aco ali ňom zás upco ia
iace ých ná odnos í. P i odzene ak znikala nielen medziná odná
solida i a, ale aj zájomné odo zdá anie si myšlienok a skúsenos í.
Takou o pla o mou bola socialis ická In e nacionála. Vzhľadom
na geog a ickú blízkosť sa s ali uho ským obo níkom zo om akúski
socialis i, k o í ich inšpi o ali k o ganizácii kong esu
Sociálnodemok a ickej s any Uho ska oku 1890. Nap iek
dekla o anému in e nacionalizmu ho členo ia socialis ického hnu ia
pa iaci k odlišných ná odnos iam mona chie nein e p e o ali
o nako. To spôsobo alo jeho di e enciáciu, p ičom slo enskí obo níci
na o eago ali o ien áciou spolup áce s českými socialis ami.
Vzmáhajúce sa socialis ické hnu ie bolo na oľko di e enco ané
a zames nané poli ickou ak i i ou, že ok em Sociálnodemok a ickej
s any Uho ska začia kom 20. s o očia iež pôsobila Západoslo enská
sociálnodemok a ická s ana a na ýchodnom Slo ensku
Ho nouho ská sociálnodemok a ická s ana. Ok em iného o bolo
spôsobené p esunom poli ických ak i í uho skej ľa ice na územie
Slo enska a o najmä do B a isla y a Košíc. „Po u o ení s álych
oblas ných o ganizácií a sek e a iá o Sociálnodemok a ickej s any
Uho ska na osobi ných kon e enciách konaných koncom oku 1905,
aké o sek e a iá y znikli iež B a isla e a Košiciach. S ojou
pôsobnosťou pok ý ali územie Slo enska s ýnimkou južnej čas i
s edného Slo enska, k o á pa ila budapeš ianskemu sek e a iá u,
čo pods a e zodpo edalo p edchádzajúcemu územnému deleniu
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-14
258
o ganizačnej činnos i Sociálnodemok a ickej s any Uho ska. (...)
Až od oku 1905 agi ačnú činnosť na ýchodnom Slo ensku, aj mimo
Košíc, ykoná ali ak i is i mies nej košickej sociálnodemok a ickej
o ganizácie. Po y o ení Ho nouho skej sociálnodemok a ickej s any
so sídlom Košiciach, jej akčný ádius na ýchodnom Slo ensku
zasaho al až po župu geme skú a lip o skú, no o ýnimočných
p ípadoch p enikli agi á o i aj na Poh onie. Ho nouho ská
sociálnodemok a ická s ana oz íjala s oju činnosť úplne duchu
poli iky budapeš ianskeho edenia uho skej sociálnej demok acie
a snažila sa maximálne obmedziť i ylúčiť ply sociálnych
demok a o na ýchodnom Slo ensku.“3 P ieniky myšlienok
slo enského ná odo ec a a sociálnej demok acie boli na ýchodnom
Slo ensku pods a ne slabšie ako na jeho západe. Maďa izácia
u dosiahla pods a ne yššiu mie u a slo enské obo níc o u bolo
menšine. To sa p eja ilo aj na ydá aní lače ým, že sociálni
demok a i na ýchode ne ydá ali žiadnu obo nícku lač slo enčine.
Od oku 1907 u ychádzal Kassai Muskás (Košický obo ník)
maďa čine.
Na as ajúce ná odnos né napä ie Uho sku neobišlo ani uho ských
socialis o . V oku 1905 sa slo enskí socialis i z Budapeš i a B a isla y
ozhodli založiť las nú sociálnodemok a ickú s anu. „Vý azom
ak i i y slo enských sociálnych demok a o bolo založenie
Ús edného ýbo u o ganizácie slo enského obo níc a ap íli 1904,
k o ý iedol Emanuel Lehocký. Naplnením jeho hla nej úlohy sa s alo
ydá anie mesačníka Slo enských obo níckych no ín od ok ób a 1904
B a isla e, k o á sa ak o s ala s ediskom slo enského
sociálnodemok a ického hnu ia. Od sep emb a 1906 p ibudol ďalší
mesačník Nap ed, o nako edigo aný Emanuelom Lehockým.
Slo enská sociálnodemok a ická lač ak mala d oj ýždennú
3 HRONSKÝ, M.: Robo nícke hnu ie na Slo ensku do oku 1918. In: Kapi oly z dejín sociálnej
demok acie na Slo ensku. B a isla a: T.R.I. Médium, 1996, s. 31.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-14
259
pe iodici u. (...) Zmyslom ak i í slo enských sociálnych demok a o
om o období bolo dosiahnuť aký s a , aby sociálnodemok a ická
s ana, opie ajúca sa o odbo o é a poli ické o ganizácie, ys upo ala
ako s ojby ný a plnohodno ný ak o slo enskej poli ike. Slo enskí
sociálni demok a i odsudzo ali nad ládu jedných ná odo
nad d uhými, a p e o ná odnos nú poli iku Uho sku pod obo ali
sys ema icky o o enej poli ike. P á e zásada o nop á nos i ná odo
a myšlienka ná odnej emancipácie Slo áko o ili základný ámec
p ís upu slo enských sociálnych demok a o k slo enskej o ázke.
Vyús ením snáh o samos a né pôsobenie slo enskom poli ickom
dianí bol znik Slo enskej sociálnodemok a ickej s any júni 1905
B a isla e. Vznikol ak osobi ný poli ický subjek , k o ý si p edsa zal
b ániť záujmy slo enských obo níko nielen sociálnej, ale aj
ná odnos nej o ázke.“4 Na us ano ujúcom zjazde Slo enskej
sociálnodemok a ickej s any sa podľa his o ických záznamo zišlo 44
delegá o a p í omní boli aj zás upco ia Českoslo anskej
sociálnodemok a ickej s any obo níckej. Hla ný iniciá o zjazdu
Emanuel Lehocký o s ojom p eja e olal po ešpek o aní ná odných
o ganizácií uho ských socialis o . Ok em oho s ana p opago ala
šeobecné olebné p á o, k o é bolo p ija é o 15 oko neskô a ťažko
si p eds a iť, že by k nemu došlo bez socialis ickej agi ácie a snáh.
Poli ická emancipácia slo enských socialis o sa uho ských
pome och eľmi ýchlo ukázala ako nemožná. „Budapeš ianske
edenie s any h ozilo, že im zab áni p ís up do odbo o ých
a z äzo ých skupín na Slo ensku a znemožní inanco anie
o ganizácie. To sa napokon aj s alo. Pod ým o lakom, aj nap iek omu,
že si slo enskí sociálni demok a i nep iali ,žiadne po učníko anie‘
z Budapeš i, a usilo ali sa obhajo ať samos a nosť, p e o ganizačnú
slabosť a nedos a ok inančných p os iedko na mimo iadnom zjazde
4 PODRIMAVSKÝ, M.: Pos oj slo enskej spoločnos i k ojne. In: Slo ensko 20. s o očí. P á
s e o á ojna 1914 – 1918. B a isla a: VEDA, 2008, s. 162.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-14
260
(II. Zjazd slo enských sociálnych demok a o ) z olanom na 18. ma ca
1906 B a isla e, p ipojili sa opäť k Sociálnodemok a ickej s ane
Uho ska.“5 Nap iek omu slo enskí sociálni demok a i pok ačo ali
o s ojej ak i i e a „ bú li ých okoch 1905–1907 sa edenie
slo enskej sociálnej demok acie a po ňom ýkonný ýbo
p os edníc om s ojho časopisu, p ednáškami, o ganizo aním
poče ných poli ických zh omaždení obo níc a a š ajko ých
pohybo čo az iac zapájali aj do zápaso za zlepšenie sociálneho
pos a enia p acujúcich, za demok a ické p á a a slobody, za za ŕšenie
bu žoáznodemok a ickej p emeny Uho sku.“6
Poli ická pozícia slo enských sociálnych demok a o počas p ej
s e o ej ojny
Pokiaľ boli poli ické pome y Uho ka nep iazni é p e napĺňanie
slobodného oz oja jeho ná odo a p á e ná odnos ná o ázka bola
jednou z ús edných ém še kých poli ických s án Slo áko –
p i odzene ok em Slo enskej ná odnej s any aj ľudáko a slo enských
socialis o – po om ypuknu ie p ej s e o ej ojny ok em ďalšieho
zos upu nacionalizmu p iniesol sociálnu adikalizáciu. Územie
Slo enska sa síce p iame ojno é udalos i do kli len ok ajo o (na
p elome oko 1914 a 1915 sa dos ali uské ojská na se e o ýchod
Slo enska), ale už aj samo né maso é od ody ojako – do edy
p acujúcich mužo poľnohospodá s e, emeslách, p iemysle
a obchode – mali nega í ny dopad na celko é hospodá s o.
„Naj äčšie pobú enie na dedinách y olá ali násilné ú adné
ek i ácie. Vláda s akou zdĺha ou ojnou ôbec nepočí ala, zásob
nebolo. Ihneď od začia ku ojny začali s úpať ceny še kých o a o ,
5 MAGDOLENOVÁ, A.: Emanuel Lehocký – zaklada eľ slo enskej sociálnodemok a ickej s any
Uho ska. In: Kapi oly z dejín sociálnej demok acie na Slo ensku. B a isla a: T.R.I. Médium,
1996, s. 73.
6 HRONSKÝ, M.: Robo nícke hnu ie na Slo ensku do oku 1918. In: Kapi oly z dejín sociálnej
demok acie na Slo ensku. B a isla a: T.R.I. Médium, 1996, s. 25.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-14
261
p iemyselných ý obko i po a ín. Roľníci odmie ali p edá ať
za znehodno ené peniaze, ú ady siahli k nú enému ýkupu še kých
p eby ko nad las nú spo ebu oľníka. Rek i ácie dos á ali
pos upne s ále d ama ickejší cha ak e , posledných okoch ojny
sa už bežne museli obiť za asis encie žandá o . Hoci mali Uho sko
p eby ky obilia, mäsa i os a ných po a ín, ú ady neboli schopné ôbec
z ládnuť zásobo anie äčších mies a p iemyselných s edísk. Nebolo
múky, mas i, z obchodo zmizol i ex il, obu . Špekulácia, obchod
na čie no ozk i li p iam p ed očami ú ado , k o é sa sp á ali celkom
pasí ne. Za jediný ok, od začia ku ojny, z ás li ži o né náklady
d ojnásobne. P e ých, čo už p ed ojnou žili chudobe, o znamenalo
úplnú ka as o u.“7
P á s e o á ojna p i odzene zasiahla do aj činnos i poli ických
s án, k o é o ojno om období nechceli dá ať zámienku š á nej
eš ikcii, k o á bola p ísnejšia ako období mie u a nemali záujem ani
na ob ineniach z pod acania z ojno ého úsilia (eš e s ále) s ojej
uho skej las i. Ako sa zmieňuje Anna Magdoleno á monog a ii
Kapi oly z dejín sociálnej demok acie na Slo ensku období ojny
bola e ejná poli ická ak i i a p ak icky nemysli eľná. Jej pop edný
člen Emanuel Lehocký p e o zame al s oje úsilie na ud žanie s aníckej
lače – Robo níckych no ín. „Nebolo o šak jednoduché, p e ože
iace í jeho blízki spolup aco níci museli na uko ať,
a keď bol po olaný k ojsku aj ich hla ný edak o Edmund Bo ek,
p e zal edigo anie Robo ických no ín opäť Emanuel Lehocký a ich
edakciu p eniesol do s ojho by u. P e s a u mnohých odbe a eľo
a nedos a ok papie a, no iny ychádzali len obmedzenom ozsahu
a niekedy sa i na celé mesiace odmlčali.“8
7 LIPTÁK, L.: Dejiny Slo enska. B a isla a: Academic Elec onic P ess, 2011, s. 52.
8 MAGDOLENOVÁ, A.: Emanuel Lehocký – zaklada eľ slo enskej sociálnodemok a ickej s any
Uho ska. In: Kapi oly z dejín sociálnej demok acie na Slo ensku. B a isla a: T.R.I. Médium,
1996, s. 76.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-14
268
demok acie na Slo ensku.13 Hla ní sociálnodemok a ickí unkcioná i
po jesenných udalos iach zos ali mimo územia Slo enska alebo odišli
do emig ácie. Nižšie s anícke š uk ú y boli buď poli icky pasí ne,
alebo boli ak í ne poli ickej ilegali e, odboji, alebo äzení.
Z a celkom nep iniesol ani koniec 2. s e o ej ojny. Hoci boli
slo enskí sociálni demok a i opäť poli icky ak í ni najmä od oku 1943,
mali endenciu y o iť jedno nú s anu najmä s ďalšími ľa ico o
o ien o anými skupinami a o najmä s komunis ami. „P ý az o ázka
zjedno enie oboch s án bola po s aleckej e ejnos i o o ene
p edložená o Vyhlásení KSS z 2. sep emb a 1944: ,V našom boji
pos upo ali sme spoločne s äčšinou sociálnodemok a ických
súd uho , k o í ako my iedli p o i ašis ický boj. Ten o spoločný boj
zájomným želaním yús i jedno u socialis ického obo níckeho
a oľníckeho hnu ia na Slo ensku a jedno nú s anu p acujúceho
ľudu.‘ V nasledujúcich dňoch po ná a e K. Šmidkeho z Mosk y
nadobudli oko ania o zhodno ení konk é ne o my. Medzi edúcimi
p eds a i eľmi došlo k oko aniam o še kých o ázkach a ku
konk é nej dohode a k s ano eniu p esného e mínu zjazdu.“14 Ten sa
napokon konal 17. sep emb a 1944 Banskej Bys ici a po ňom
nasledo ali zjednoco anie s e nu ia mies nych a ok esných
o ganizácií na po s aleckom území s edného Slo enska. De ini í ne
ak skončila akme pols o očná samos a ná o ganizačná kon inui a
sociálnej demok acie na Slo ensku.
Slo enská sociálna demok acia po oku 1989
Obno a alebo opä o né založenie sociálnej demok acie
na Slo ensku p ebiehalo celko o p e ľa icu poli icky nep iazni om
13 ŠUCHOVÁ, X.; RUMAN, L.; NIŽŇANSKÝ, E.: Dokumen y o lik idácií poli ických s án
období au onómie Slo enska na p íklade českoslo enskej sociálnej demok acie. In: S udia his o ica
Ni iensia, 1997, VI., s.217-248.
14 FREMAL, K.: Sociálnodemok a ická s ana na Slo ensku okoch 1938-1944. In: Kapi oly
z dejín sociálnej demok acie na Slo ensku. B a isla a: T.R.I. Médium, 1996, s. 301-302.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-14
269
období. Poli ická logika k achu komunis ického ežimu ľa ico é
s anícke subjek y poslala do opozície. „V p ies o e pos komunis ickej
s ednej Eu ópy po oku 1989 h al na začia ku obno enej poli ickej
súťaže ýznamnú úlohu enomén komp omi ácie nielen komunizmu,
ale i ľa ice ako akej. To y o ilo nep íjemný hendikep p e
sociálnodemok a ické s any. U niek o ých s án pô odne
dekla ujúcich sociálnodemok a ický p o il o iedlo až k pos upnému
zďaľo aniu sa od ej o o ien ácie.“15 Išlo o enomén, k o ý
sa p i odzene p eja il aj podmienkach slo enskej poli iky.
Sociálnodemok a ická s ana na Slo ensku začala s oju činnosť
už p ých mesiacoch oku 1990 a súčasťou jej pôsobenia boli aj
las né s anícke no iny s nie celkom p ilieha ým náz om Ľudo é
no iny, k o é p a idelne ychádzali len niekoľko mesiaco . Vydá anie
s aníckej lače ale malo om o období s oj ýznam – minimálne
p ed olebnom období. Sociálna demok acia ale na Slo ensku získala
len 1,82%, čo nes ačilo na s up do pa lamen u (Slo enskej ná odnej
ady). Podobne nebola s ana úspešná ani o oľbách 1992, kedy
získala 4% a o nap iek omu, že sa jej líd om s al Alexande Dubček.
V om o období s ane súpe ili d e hla né koncepcie. „P ý p úd
ep ezen o al bý alý p edseda Bo is Zala, k o ý p esadzo al
o ien áciu na HZDS. Zala o odô odňo al exis enciou
sociálnodemok a ického k ídla HZDS a ým, že á o o mácia sa aj
s pomocou SDSS časom p emení sociálnodemok a ický subjek .
Nap o i omu d uhý p úd ep ezen o aný Ja osla om Vol om
sa o ien o al na spolup ácu s SDĽ. Ku s e u oboch koncepcií došlo
na zjazde 13. a 14. no emb a 1993 B a isla e – Pe žalke, kde
na p edsednícky pos kandido al Zala i Vol . Z íťazil Vol , keď získal
120 hlaso z 217.“16 P á e en o ýsledok o ok neskô znamenal,
15 KOPEČEK, L.: Poli ické s any na Slo ensku 1989 až 2006. B no: Cen um p o s udium
demok acie a kul u y, 2007, s. 30.
16 Tam iež, s. 213.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-14
270
že SDSS kandido ala ľa ico ej koalícii Spoločná oľby spolu s SDĽ,
p ičom á o kandidá ka spolu získala 10,42%. S ala sa ak síce d uhou
naj äčšou pa lamen nou s anou, ale olebný ýsledok bol
aj sklamaním, p e ože 1. koalícia mala äčšie p ed olebné očaká ania
a 2. s ana po oľbách skončila opozícii. P e úplnosť je po ebné iež
doplniť, že o oľbách do NR SR 1994 kandido al nominálne ďalšie
d a sociálnodemok a ické subjek y - Sociálna demok acia (SD)
a Reálna sociálnodemok a ická s ana Slo áko (RSDSS), k o ú súč om
ale získali len 0,37%.
Tz . é a mečia izmu období oko 1994-1998 plná spo ných
p i a izačných ozhodnu í, sociálno-ekonomických p oblémo ,
podoz ení zo spolup áce o ganizo aného zločinu a sp a odajskej
služby š á u, z únosu syna p eziden a epubliky a ďalších kombinácii
so sklamaním z olebného ýsledku o oľbách 1994 p iniesli
o ien áciu sociálnych demok a o na spolup ácu ďalšom olebnom
p ojek e – Slo enskej demok a ickej koalícii (SDK), k o á o oľbách
1998 získala 28%. Osud SDK ale po oľbách nebol jasný. Časť jej členo
po oľbách požado ala „ná a “ k pô odným poli ickým s anám
a časť pok ačo anie SDK. Na jednej s ane p ozápadná o ien ácia
a diš anco anie sa od poli ického š ýlu HZDS legi imizo ali účasť
sociálnych demok a o na p ej láde Mikuláša Dzu indu, a šak
najmä jej e o mné k oky, k o é mali nega í ny dopad na ži o nú
ú o eň, spôsobili, že ľa ico é s any sa dos á ali do čo az äčšieho
poli ického kon lik u s hla nou ládnou líniou. Popula i a lády sa
začala p udko p epadá ať a spolu s ňou p ieskumoch e ejnej
mienky klesali ľa ico é s any. Tie sa do pa lamen ných olieb 2002
opäť ozhodli y o iť spoločnú kandidá ku na kandidačnej lis ine
SDĽ. Tá ale získala len 1,36% hlaso a na yše p ed ňou skončil iný
sociálnodemok a ický subjek Sociálnodemok a ická al e na í a (SDA)
s 1,8%.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-14
271
Sme ako hegemón slo enskej ľa ice – ná očná ces a od ium u 2006
k š iepeniu 2020
Voľby do NR SR 2002 p iniesli slo enským sociálnych demok a om
debakel. Museli sa p e o hlbšie zamyslieť nad ďalším poli ickým
ži o om. Týkalo sa o o nako aj poli ickej s any Sme , k o ú oku
1999 založili p e ažne bý alí členo ia SDĽ (Robe Fico), sociálnej
demok acie (Bo is Zala) a ďalší. Tá sa zakladajúcom období
p ezen o ala ako neideologická s ana. Jej p o ilácia p ed
pa lamen nými oľbami 2002 ako z . e ej ces y mala iný ýznam ako
západnej Eu ópe. Tam pojem p eds a o al is ý p ienik myšlienok
ekonomického libe alizmu a sociálneho š á u, ale slo enských
pome och en o pojem podaní Sme u obsaho al k i iku
š anda dných poli ických s án, klien elizmu a ko upcie, odmie anie
„paušálnej k i iky“ komunis ického ežimu sp ed oka 1989 a súčasne
p e e o al silnú uku š á u, jeho manažé ske iadenie, po iadok ale aj
pomoc ým, k o í o zhľadom na objek í nu ži o nú si uáciu
po ebujú.
Výsledky olieb 2002 ale en o „neideologický“ model nepo dili
ako dos a očne oličsky a ak í ny. Vznik konze a í no-libe álnej
lády usme nili Sme ľa o. „Silná pozícia Sme u po oľbách 2002 nič
menej napomohla omu, že odpo zah aničných
sociálnodemok a ických s án oči nemu sa začal zmenšo ať.
Do e ajšie p e PES pa ne ské ľa ico é s any (SDĽ, SDSS) sa oci li
mimo pa lamen a na Slo ensku jej nezos al žiadny ýznamný pa ne .
Sme na iac yplnil äčšinu p ies o u naľa o od s edu
a mimopa lamen nú ľa icu pohl il. Za ej o si uácie sa pe spek í a
zblíženia Sme u so západoeu ópskou sociálnodemok a ickou ľa icou
s ala eálnou, a o i cez ob o ský p og amo ý ozdiel. Výsledkom bolo,
že máji 2005 získal Sme člens o PES a Socialis ickej
in e nacionále (SI).“17 In eg ácia poli ických subjek o ľa o od s edu
17 Tam iež, s. 299.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-14
272
ale nebola jednoduchá. Ich bý alí líd i museli akcep o ať absenciu
akýchkoľ ek s aníckych edúcich pozícií (časť z nich neskô získala
p es ížne unkcie slo enskej diplomacii) a p oces sa nezaobišiel
bez poli ického napä ia ani na nižších s aníckych ú o niach. „Vý azne
sa z äčšila i členská základňa Sme u, k o á asi zo 7 isíc p ed zlúčením
mala ná as na asi 14-16 isíc členo (počí alo sa s ým, že nie še ci
členo ia SDĽ, SDA, a SDSS budú mať o člens o záujem). Do polo ice
eb uá a 2005 sa do Sme u p e egis o alo cez päť isíc členo ých o
och s án. Zlúčenie s niekoľkými značne odlišnými subjek mi šak
muselo y olať i zájomný an agonizmus daný p i odzenou súťažou
medzi ,s a ou‘ eli ou Sme u na ôznych ú o niach a ,no o‘
p íchodzími. Ve ejne idi eľne sa o ale p ed oľbami 2006 p eja o alo
len obmedzene.“18
Hoci o e ejnos i už p ých mesiacoch oka 2003 idi eľne ás la
nespokojnosť s pôsobením d uhej lády Mikuláša Dzu indu, Sme u –
sociálnej demok acii, ako sa olal od oku 2004, jeho „no é“ poli ické
zame anie p es edči é olebné ýsledky o oľbách do Eu ópskeho
pa lamen u 2004 ani egionálnych oľbách 2005 nep inieslo.
Ale pa lamen né oľby 2006 už boli o inom. Sme -SD p ý k á yh al
oľby so ziskom 29,14%, p ičom s ojho hla ného poli ického oponen a
do edy ládnu SDKÚ-SD ďaleko nechal za sebou so ziskom len
18,35% (aj o bol po o naní s očaká aniami p ieskumo e ejnej
mienky lepší ýsledok). Začalo sa ak desať očie olebných ýhie
Sme u-SD. Ten o oľbách 2010 po dil s oju dominanciu, keď získal
34,79%, ale celko ý olebný ýsledok nes ačil na zos a enie lády,
k o ú napokon opäť y o ila SDKÚ-DS. Jej anie ale bolo k á ke
a p edčasných pa lamen ných oľbách 2012 Sme -SD d i o z íťazil
s iac ako 44%, čo mu s ačilo na y o enie jedno a ebnej lády.
Mimo iadny ýsledok dosiahnu ý najmä pod ply om ko upčnej
kauzy Go ila bol ale Sme e-SD p ija ý s is ou eze o anosť. Sociálni
18 Tam iež, s. 293.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-14
273
demok a i si boli edomí, že išlo o ýnimočný ýsledok a že sa
ďalších oľbách nebude opako ať. Ten o p enika ý poli ický úsudok
umožnil pok ačo anie účas i Sme u-SD exeku í e aj po oľbách 2016,
kedy síce pe cen uálne (nie poč om hlaso ) mal najslabší olebný
ýsledok od oku 2006, ale s oje pos a enie najsilnejšej poli ickej s any
nes a il.
Zlom symbolicky nas al 21. eb uá a 2018, keď obci Veľká Mača
došlo k ažde in es iga í neho no iná a Jána Kuciaka a jeho
pa ne ky Ma iny Kušní o ej. Tá sa s ala podne om na naj ážnejšiu
poli ickú k ízu na Slo ensku po oku 1989. Jej dôsledkom bola
ekonš ukcia lády. Ok em iace ých minis o sa ymenil aj
p edseda lády SR. Robe a Fica ymenil Pe e Pelleg ini. Pôsobenie
Sme u-SD sa ak dos alo medzi okmi 2018-2020 do é y „poli ického
dualizmu“. Blížiace sa oľby do NR SR 2020 y olá ali čo az čas ejšie
opakujúcu sa o ázku o líde s e kandidá ky s any do pa lamen ných
olieb. Tá bola o zduší eľkého pe sonálneho napä ia napokon
y iešená p ospech Pe a Pelleg iho ako jedno ky kandidá ky
a p edsedu s any Robe a Fica ako d ojky, k o ý napokon nebol
ani á ou olebnej kampane.
P ieskumy e ejnej mienky po k íze na ja 2018 zaznamená ali
ý aznejší p epad podpo y Sme u-SD. Ten s oju popula i u pos upne
s ácal od začia ku olebného obdobia oku 2016, ale ý aznejšie sa
p eja il oku 2018. S ana sa ozhodla s oju podpo u zach ániť
nap íklad aj ch a ným p ija ím zákona o 13. dôchodkoch p e senio o .
P a depodobne aj ďaka omu s ana získala 18,29%, ale oci la sa
poli ickej opozícii. V Sme e-SD sa bezp os edne po oľbách o o ila
o ázka edenia s any, ale už júni 2020 Pe e Pelleg ini oznámil,
že sa ozhodol založiť no ú poli ickú s anu Hlas – sociálna
demok acia. Tá bola napokon Minis e s om nú a SR za egis o aná
sep emb i 2020.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-14
274
V dôsledku oho sa časť poslanco z olených na kandidá ke Sme u-
SD od hlo a pokúsila sa založiť las ný poslanecký klub. Išlo
o jedenásť poslanco k o í ys úpili zo s any Sme na čele s Pe om
Pelleg inim a om čase dos ali p ezý ku Pelleg iniho jedenás ka. Boli
medzi nimi aj d aja do edajší podp edsedo ia Sme u-SD Pe e Žiga
a Richa d Raši a bý alá minis e ka nú a SR Denisa Sako á. Tým o
poslancom sa ale nepoda ilo získať dos a očný poče hlaso
pa lamen e na znik poslaneckého klubu, a p e o poslanci okolo
Pe a Pelleg iniho pôsobili ako neza adení poslanci až do konca
olebného obdobia 2023. S ana sa eš e oku 2022 s ala asocio aným
členom S any eu ópskych socialis o (PES), čo malo p e budúcnosť
s any eľký ýznam, nakoľko p os edníc om oh o člens a
sa s ana mohla ealizo ať p esadzo aní názo o nie len na ná odnej
ale aj na eu ópskej ú o ni a najmä ako no á s ana podčia knuť s oju
poli ickú iden i u a nadobudnúť äčšiu poli ickú p es íž.
S ana sa zaklada eľskom období hlásila k p incípom silného
sociálneho š á u s apelom na mladých ľudí, k o í sa nemali báť p ihlásiť
k sociálnej demok acii. K i ici ale od začia ku u ádzali, že Hlas-SD je
len „ iliálka“ Sme u-SD. Aj p e o sa Hlas-SD snažil s ojou k i ikou
ymedziť oči Sme u-SD aj p ihlásením sa k anspa en nos i
a odmie aním ko upcie. S ana inklino ala aj myšlienkam p og esí nej
sociálnej demok acie podpo ou o nakých p á p e še kých,
odmie aním disk iminácie na základe pohla ia, sexuálnej o ien ácie
a ďalších ak o o . Odmie ala p a ico ý populizmus a adikalizmus
najmä na nú opoli ickej scéne. Vyjad o ala sa iež k ene ge ickej
bezpečnos i k ajiny a p esadzo ala š á , k o ý má posilniť las nícke
pos a enie oblas i ene ge ických podniko s cieľom zas a enia as u
cien ene gií.
V ap íli oku 2023 s ana spus ila ná odnú pe íciu s náz om
Dos aňme Slo ensko na sp á nu ces u. To bolo možné chápať ako snahu
o p esadenie a po denie si s ojich hodnô . Pe e Pelleg ini yjad il
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-14
275
názo , že pe ícia má slúžiť ako podklad p e akúkoľ ek budúcu ládnu
koalíciu, nakoľko podpis jej mohli odo zdať aj oliči iných s any.
Podľa pe ičných bodo by láda, k o á by zišla z olieb mala zab ániť
ý aznému z yšo aniu cien ene gií ým, že á i kon olu nad
s a egickými ene ge ickými spoločnosťami š á u a zá o eň chcela
p esadiť silnú pozíciu š á u p i obchodo aní s po a inami. Súčasne
chcela ch ániť dôchodco , odiny a slabých jedno li co p ed
zd ažo aním posky ujúc im inás y dôchodok a ďalšiu mimo iadnu
pomoc.
Pe ičná akcia mala o nako dôleži ý kon ex aj s blížiacimi
sa p edčasnými pa lamen nými oľbami. Jej hla ným cieľom bola
mobilizácia las ných oličo a snaha oslo iť aj oličo iných
poli ických s án p ípadne ne oličo z ažujúcich podpo u Hlasu-SD.
Ten o cieľ sa jej ale naplniť nepoda ilo. S ana ealizáciu pe ície
podcenila. Ne ealizo ala ju dos a očne in enzí ne uliciach
s pe ičnými ak i is ami oslo ujúcimi ľudí o podpo u – eda ako
kon ak nú kampaň. Tesne p ed ým p i om najmä oblas i západnej
čas i Slo enska p ebehli z . pochody za mie na k o ých sa zúčas nili
o eb uá o om počasí isíce ľudí. Pochody boli o málne
o ganizo ané ak i is ami z p os edia dezi o mačných médií
na Slo ensku. P o es ujúci na námes ia nep išli so s aníckymi
odznakmi ani lajkami a akcie o málne nemali podpo u žiadnej
z poli ických s án a dokonca sa udiali bez äčšej mediálnej pozo nos i
hla ných médií. Tesne po nich ale é o iku ých o zh omaždení
p e zali p eds a i elia Sme u-SD. A o spôsobilo z a p e e enciách
poli ických s án. Pos upne sa p e e enčne „z iechajúci“ sa Sme -SD
p ých ja ných p ieskumoch dos al p ed s agnujúci Hlas-SD.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-14
276
G a č. 1: P e e encie Hlasu-SD a Sme u-SD podľa agen ú y Focus.
Zd oj: SME: Po o nanie p e e encií s án – Hlas, SMER-SD. In: SME.
[online], [ci . 31/12/2024]. Dos upné na in e ne e:
<h ps:// olby.sme.sk/p e /1/poli icke-
s any/s/6113/hlas/ako?addi ionalSubjec Ids=1>.
G a č. 2: P e e encie Hlasu-SD a Sme u-SD podľa agen ú y AKO.
Zd oj: SME: Po o nanie p e e encií s án – Hlas, SMER-SD. In: SME.
[online], [ci . 31/12/2024]. Dos upné na in e ne e:
<h ps:// olby.sme.sk/p e /1/poli icke-
s any/s/6113/hlas/ako?addi ionalSubjec Ids=1>.
Hlas-SD už „ ozbehnu ý lak Sme u-SD“ nedokázal do konca
sep emb a, kedy sa konali oľby, dobehnúť. P ispela omu aj is á apa ia
líd a s any Pe a Pelleg iniho a celko ý dojem z olebnej kampane
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-14
277
Hlasu-SD bol ozpači ý. Hla né posols á boli časťou e ejnos i
p ijímané ako p íliš populis ické a p e iných splý ali s ponukou
ďalších sociálne o ien o aných poli ických s án a čias očne k ajne
p a ico ej Republiky. S ana aj nap iek neu álnemu ýkonu
o olebnej kampani získala 14,70% hlaso . Vy o ením lády bol
po e ený Robe Fico a po olebné yjedná ania medzi poli ickými
s anami p ebehli ela í ne ýchlo. P edsedníc o Hlasu-SD
po oko aniach za za o enými d e ami jednomyseľne sch álilo s up
do ládnej koalície so Sme om-SD.
Odlišnos i a p ieniky pos ojoch sociálnych demok acií po oku
2020
Ak nemáme chápať ozš iepenie Sme u-SD a následný znik Hlasu-
SD len ako pe sonálny spo líd o skúmaných poli ických s án, je
po ebné zame ať sa na ich poli ické pos oje. V ej o čas i
kon e enčného p íspe ku sa zame iame p imá ne na ich poli ické
pos oje zhľadom na o, že Sme -SD o oľbách do NR SR
nekoncipo al (na ozdiel od Hlasu-SD) pod obnejší p og amo ý
dokumen . Sme -SD p ip a il len s učnejšiu p og amo ú dekla áciu
a olebný p og am Hlasu-SD obsaho al iac loskúl ako konk é nych
záme o alebo dá . Jednou z hla ných e ejných ém bola í uso á
pandémia ocho enia Co id-19 a s ým sú isiace opa enia p ija é
k ízo ým š ábom a ládou SR. Ďalšou dôleži ou émou bola ojna na
Uk ajine. Ok em nich sa poli ické s any do kli p oblema iky ľudských
p á .
Od za edenia p o ipandemických opa ení sa k nim Hlas-SD spolu
so Sme om-SD yjad o ali k i icky. Opa enia boli podľa nich p íliš
p ísne a obmedzo ali základné slobody. Sme -SD dil, že láda pod
edením Igo a Ma o iča za iedla nep ime ané a súčasne neúčinné
opa enia, k o é b ánili hospodá skemu as u k ajiny. Hlas-SD
yjad o al ak iež nesúhlas s u či ými opa eniami a k i izo al
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-14
284
s äčšími ľa ico o ymedzenými poli ickými s anami. Počas 1990 ých
oko mala najbližšie k SDĽ, k o á ju o málne oku 2004 aj
zin eg o ala – ale už do no ého poli ického p ojek u Sme – sociálna
demok acia. Ten o poli ický subjek sa počas nasledujúcich 15 oko
p eja il ako nú o ne mimo iadne s abilný. V s ane sa p i odzene
ysky li najmä pe sonálne aj ideo é pnu ia, ale po o naní s inými
poli ickými s anami na Slo ensku po oku 1989 sa Sme -SD ja il
ako s anícky monoli . O ganizačnú kon inui u načala až ažda Jána
Kuciaka a Ma iny Kušní o ej začia kom oka 2018 a dohla é
odmie anie zmien na mies e šé a s any Robe om Ficom. To spôsobilo
znik Hlasu – sociálnej demok acie le e 2020, p ičom až do ja i 2023
bolo možné, že p á e á o sociálna demok acia bude môcť z íťaziť nad
s ojou „s a šou ses ou“ o oľbách do NR SR na jeseň 2023. Napokon
o šak bol poli icky skúsenejší, pa adoxne dynamickejší a húže na ejší
Sme -SD, k o ý opäť uspel, hoci na zos a enie lády po ebo al Hlas-
SD.
Ten sa po s ojom zniku snažil opako ane ymedziť oči
pôsobeniu Sme u-SD ak pe sonálnej ako aj ideo ej oblas i. Hlas-
SD sa po o naní so Sme om-SD snažil p i eago aní na o naké
alebo p íbuzné émy pôsobiť umie nenejšie a kul i o anejšie.
Zásadnejší ozdiel medzi s anami bol oblas i ľudských p á a éme
LGBTI+, kde bol pos oj Hlasu-SD po o naní so Sme om-SD z e eľne
libe álnejší. Tá o ozdielnosť ale s anám nezab ánila spolup áci
na ládnej ú o ne od jesene 2023, p ičom ani nasledujúcom oku 2024
medzi s anami nedochádzalo k žiadnym poli ickým spo om – a o ani
p i p eziden ských oľbách. Počas nich bolo možné zaznamenať is é
napä ie medzi Robe om Ficom a Pe om Pelleg inim, ale 2. kole
nespôsobilo p oblémy so z olením p edsedu Hlasu-SD za p eziden a
SR. Po necelých š y och okoch sa p e o ich zťah dá cha ak e izo ať
ako „konku enčne pa ne ský“.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-14
285
Účasť d och sociálnych demok acií jednom pa lamen e
a dokonca aj jednej láde je poli ickou anomáliou a bez äčších
ideo ých alebo p og ama ických ozdielo nemá zmysel ani logiku.
Ako šak naznačil náč his o ického exku zu sociálnej demok acie
na Slo ensku 20. s o očí, ak počas p ej Českoslo enskej epubliky
ako aj 1990 ých okoch, ámco o sa nich ysky li d e ele an né
socialis ické s any ( adikálnejšia a umie nenejšia). Počas 1. ČSR boli
adikálni socialis i o ganizo aní KSS, umie není sociálnej
demok acii. V 1990 ých okoch sa adikálnejší ľa ičia i oci li SDĽ (s
ýnimkou „ne e o mo aných“ komunis o z KSS) a umie nenejší
SDSS. V oboch p ípadoch za ôznych his o ických okolnos í ale došlo
k spájaniu síl – p ičom „na ch“ medzi nimi mala oboch p ípadoch
adikálnejšia s ana. A p á e ýsledok pa lamen ných olieb 2023
ako aj p eziden ských olieb 2024 môže byť „p edz esťou“ oho, že
his ó ia sa môže opako ať po e í k á .
Li e a ú a:
ČAPLOVIČ, D.; ČIČAJ, V.; KOVÁČ, D.; LIPTÁK, Ľ.; LUKAČKA, J.:
Dejiny Slo enska. B a isla a: Academic Elec onic P ess, 2000, 310 s.
FREMAL, K. a kol.: Kapi oly z dejín sociálnej demok acie na Slo ensku.
B a isla a: T. R. I. Médium, 1996, 499 s.
KOPEČEK, L.: Poli ické s any na Slo ensku 1989 až 2006. B no: Cen um
p o s udium demok acie a kul u y, 2007, 627 s.
KOVÁČ, D.: Slo ensko 20. s o očí. Na začia ku s o očia. B a isla a: Veda,
2004, 292 s.
KOVÁČ, D.: Slo ensko 20. s o očí. P á s e o á ojna 1914 – 1918.
B a isla a: Veda, 2008, 325 s.
In e ne o é články:
BLAHA, Ľ.: Slniečka i budú chcieť zneužiť aždu B a isla e na poli ickú
mobilizáciu egionálnych oľbách. In: Aplikácia Teleg am, 2022.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-14
286
[online], [ci . 31/12/2024]. Dos upné na in e ne e:
<h ps:// .me/LubosBlahaSme /397>.
MEDVEĎ MACÍKOVÁ, P.: Tlačo á sp á a: Odsudzujeme násilie. In:
S ana-Hlas.sk, 2022. [online], [ci . 31/12/2024]. Dos upné na
in e ne e: <h ps://s ana-hlas.sk/ak uali y/pa icia-
med edmaciko a/ laco a-sp a a-odsudzujeme-nasilie/>.
MEDVEĎ MACÍKOVÁ, P.: Tlačo á sp á a: Vyjad enie k si uácii na
Uk ajine. In: S ana-Hlas.sk, 2022. [online], [ci . 31/12/2024].
Dos upné na in e ne e: <h ps://s ana-hlas.sk/ak uali y/pa icia-
med ed-maciko a/ laco a-sp a a- yjad enie-k-si uacii-na-
uk ajine/>.
NR SR: Hlaso anie poslanco . In: NRSR.sk, 2022. [online], [ci .
31/12/2024]. Dos upné na in e ne e:
<h ps://www.n s .sk/web/De aul .aspx?sid=schodze/hlaso ani
e/hlasklub&ID=48673>.
SITA: Fico: Je u opäť snaha zneužiť aždu na poli ické ciele a už len čakám
kedy po edia, že som na ine. In: SITA Webno iny, 2022. [online], [ci .
24/04/2023]. Dos upné na in e ne e: <h ps://si a.sk/ ico-je- u-
opa -snaha-zneuzi - azdu-na-poli icke-ciele-a-uz-lencakam-kedy-
po edia-ze-som-na- ine/>.
SITA: Sme -SD chce p e sys ém S-300 od olá ať ládu, Fico ho o í
o z adco skej poli ike a Blaha o čis om šialens e. In: SITA Webno iny,
2022. [online], [ci . 31/12/2024]. Dos upné na in e ne e:
<h ps://si a.sk/sme -sd-chce-p e-sys em-s-300-od ola a -
ladu ico-ho o i-o-z adco skej-poli ike-a-blaha-o-cis om-
sialens e/>.
SME: Po o nanie p e e encií s án – Hlas, SMER-SD. In: SME. [online],
[ci . 31/12/2024]. Dos upné na in e ne e:
<h ps:// olby.sme.sk/p e /1/poli icke-
s any/s/6113/hlas/ako?addi ionalSubjec Ids=1>.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-14
287
SMER: Tlačo á sp á a: Reakcia s any Sme -SDD na p o iús a né
ozhodnu ie lády o Migoch! In: S ana-Sme .sk, 2023. [online], [ci .
31/12/2024]. Dos upné na in e ne e: <h ps://www.s ana-
sme .sk/ak uali y/ laco e-sp a y/pos / eakcia-s any-sme -ssd-
nap o ius a ne- ozhodnu ie- lady-o-migoch>.
TASR: B a isla a Shoo ing Re-designa ed as Te o is A ack. In: TASR,
2022. [online], [ci . 31/12/2024]. Dos upné na in e ne e:
<h ps://www. as .sk/ as -clanok/TASR:2022101700000316>.
TASR: Hlas po ažuje p esun sys ému S-300 za oh ozenie ob anyschopnos i
SR. In: Te az.sk, 2022. [online], [ci . 31/12/2024]. Dos upné na
in e ne e: <h ps://www. e az.sk/slo ensko/hlas-po azuje-
p esun-s-300-na-uk ajinu/625412-clanok.h ml>.
