h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-27
493
Sloboda ýbe u ako p edpoklad demok a ických olieb
Lí ia Jánošíko á
The ollowing pape ocuses on he p oblem o eedom o poli ical choice and i s limi a ions
wi hin democ a ic ins i u ions. While mode n democ acy is o en de ined by he p inciple o
ee and ai elec ions, his analysis examines whe he he o e 's choice is uly a
mani es a ion o an au onomous will. We a gue ha he adi ional libe al unde s anding o
poli ical eedom as a simple ac o p e e ence egis a ion is insu icien . Ins ead, we p opose
an analy ical amewo k ha decons uc s he o e ’s decision-making p ocess, highligh ing
he p o ound in luence o a consume -d i en poli ical en i onmen .
Ú od
V p ed olebných sloganoch poli ických subjek o na z ýšenie
olebnej účas i môžeme pozo o ať mobilizačné na a í y apelujúce na
olebnú pa icipáciu, k o á je cholom ľudskej poli ickej slobody.
”Tie o oľby sú p elomo é. Tie o oľby zmenia his ó iu. Ak chce e byť dob ým
občanom, musí e yužiť s oje šeobecné olebné p á o, k o é nebolo ždy
samoz ejmosťou. A keď náhodou nedokáže e za učiť, že aša p e e encia
neod áža aše au en ické ideály a poli ické ízie, musí e oliť aspoň menšie
zlo…”. Tie o heslá y á ajú poci nalieha os i a dôleži os i olebného
ak u, no zá o eň ýznamne zjednodušujú poli ickú eali u kon ex e
súčasných demok acií. Voľby chápeme ako kľúčo ý elemen
demok acie, p os edníc om k o ého dochádza k ýbe u poli ických
zás upco , no ej spoločenskej eli y, k o á je legi imizo aná ľudo ým
( oličským) ozhodnu ím. Dominan ná línia eó ií demok acie
pozos á a z p emís, k o é sú ýsledkom os ie enskej a humanis ickej
adície a musia byť dod žané, ak chceme ho o iť o sku očne
slobodnom, demok a ickom p ocese. Koncep slobody z
indi idualis ickej pe spek í y je čas o zako ený subjek í nej
skúsenos i a psychologickom p eží aní. Z oh o pohľadu nie je sloboda
ýlučne objek í nym, poli icky ga an o aným s a om, ale skô
empi ickým enoménom – nú o nou eali ou, k o á je o mo aná
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-27
494
indi iduálnym edomím, ideológiou a osobnou skúsenosťou.1 Ak je
sloboda de ino aná ako poci alebo hlboké p es edčenie o las nej
au onómii a možnos i sebau čenia, po om je eo e icky možné, aby
en o s a exis o al aj podmienkach o málne neslobodných a
š uk ú ne obmedzujúcich ežimo , á ane o ali ných či o oká skych
sys émo . Ten o pohľad naznačuje, že nímaná sloboda a jej sku očné
poli ické podmienky nemusia byť nu ne ko elácii.2 Poli ická
emancipácia ámci š á nych inš i úcií je zá o eň ý azom koncep u
pozi í nej slobody, s k o ou sa s e á ame u Hegela a k o á nie je iba
indi iduálnym, ale akis o aj sociálnym poli ickým koncep om.3
Sloboda má in e akcii so spoločenskými š uk ú ami zťaho ú
po ahu, z čoho možno od odiť známe klišé „nie som slobodný do edy,
kým nie je uznaná sloboda os a ných“. Člo ek o zťahu k spoločenským
p ocesom ys upuje ako zoon poli ikon, čím sa opúšťa od ýlučne
indi idualis ického p ís upu ku koncep u p eží ania slobody (ku
k o ej sa dá lepšom p ípade dop aco ať na základe au onómneho
p emýšľania jedinca)4 a p echádza sa k uni e zálne ga an o anej
poli ickej slobode, k o á je zá o eň podmienkou poli ickej
seba ealizácie subjek u poli iky. Tá o podmienka sa iaže na ďalšiu
časť dedičs a humanizmu a os ie ens a5, k o ou je oľba ako
ýsledok ozumo ého p ocesu, eda acionálne ozhodnu ie.
Nebolo by sp á ne a ani uži očné kon ex e poli ického
slobodného ozhodo ania pý ať sa, či sme alebo nie sme acionálne
1 HAYEK, F.: The Road o Se dom. Londýn: Uni e si y o Chicago P ess, 1944, s. 20.
2 Vyzd iho anie osobnej slobody nachádzame ko eňoch ame ického
indi idualis ického naze ania na poli icko-emancipačnú pods a u člo eka. P e ú o
myšlienko ú adíciu je kul o ým dielo Sel -Reliance, k o ého au o om je ame ický
anscenden alis a Ralph Waldo Eme son.
3 HEGEL, G.: Fenomenologie ducha. P aha: Naklada els í českoslo enské akademie ěd,
1960, s. 14.
4 FROMM, E.: To ha e o o be? Londýn: Con inuum books, 1997, s. 31.
5 Základy položil Immanuel Kan jeho koncep e au onómie ozumu, k o ý by mal byť
najideálnejším a najspoľahli ejším zd ojom ľudskej mo álky a slobody.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-27
495
by os i na základe ďalších ýznamných spôsobo ľudského
pozná acieho apa á u. Podieľanie sa subjek o na poli ike, podobne
ako jej k eo anie, celko o p iznane upúšťa od ýlučne acionálneho
spôsobu o by ozhodnu í.6 Sku očnosť ôzno odos i s upných
in enzí ne emocionálnych a hodno o ých podne o , p es edčení,
ýpoč o a mo i ácií oliča nie je naplnení cieľa o poli ickej
emancipácii jedno li ca p ak ickou p ekážkou nielen z dô odu, že
„sp á na oľba“ ámci slobodnej demok a ickej súťaže, k o ej sa
usilujú o získanie p iazne še ky poli ické s any a subjek y, k o é
splnili p a idlá demok a ických olieb a sú zas úpené nehľadiac na ich
po cho é ideologické odlíšenia ámci poli ického spek a,
neexis uje. Koniec konco , ľudský ozum nie je ždy spoľahli ý a už
ôbec nie neomylný. Tendencia k o be sk a ko i ých ozhodnu í na
základe ýchlych subjek í nych p a di os ných súdo , k o é zá o eň
zápasia s neduhom u dzo ania sa subjek í nom p a di os nom
na a í e,7 je ýz ou nielen p e humani ného edca a oliča, ale akis o
je každodennou skúsenosťou člo eka, k o ý edie dialóg so s ojim
by ím.8 Člo eku en o neduh, podobe yhodnoco ania ex pos ,
nemožno zazlie ať, podobne ako nemožno démonizo ať os ie enský
apel na ácio, k o ý bol, koniec konco , akis o len p oduk om
a eakciou na dobo é podmienky, espek í e p edchádzajúce
eocen ické a dogma ické ýklady s e a, z k o ých sa od odzo ala
s e ská moc. Už Pa e o, F eud či Gus a Le Bon s ojim ýskumom
po dzo ali nep ed ída eľnosť a i acionálne p eja y ľudského
sp á ania. Poli icky p oduk í na o ázka eda nie je pos a ená ak, či
6 BAYM, G.: Wha Makes Us Vo e he Way We Do? [online], [ci . 23/11/2022]. Dos upné na
in e ne e: <h ps://daily.js o .o g/wha -makes-us- o e- he-way-we-do/>.
7 Poci zja enej p a dy, k o ý je podpo o aný p ípade iden i á neho yčlenenia sa
jedno li ca ámci konk é nej sociálnej (poli ickej) bubliny, je p e myslenie a by ie
kom o ným p ies o om.
8 HOGENOVÁ, A.: Ži o jako ozho o . P aha: Uni e zi a Ka lo a P aze, 2023. In:
Filozo ia, očník 78, číslo 6, s. 492.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-27
496
ľudia sú alebo nie sú acionálne by os i, ale či si ú o schopnosť
acionálneho ozhodo ania neidealizujú, čím sa dopúšťajú
i acionálneho sp á ania. K o ázke zabezpečenia kolek í nej poli ickej
slobody je nu né pý ať sa, či je za učená sloboda každej e ape
olebného p ocesu, k o ý edie k ak u poli ického ozhodo ania.
K o las ní diskusiu?
Pos mode nizmus je cha ak e is ický ozpadom eľkých na a í o
a uni e zálnych ideológií, čím sa posilňuje absencia spoločného jazyka
bežného oby a eľs a a demok a ickejšia poli ická imaginácia,
espek í e oličskej základne. Mode ná legi imi a poli ického sys ému
už neče pá s oju silu z ideologickej jedno y alebo dô e y medzi
občanmi, ale pa adoxne z ich zájomnej nedô e y a agmen ácie, k o é
sú účinným mobilizačným nás ojom. Ako sme poukázali sú islos i
s poli ikou iden í , spoločnosť sa ozpadá na na zájom súpe iace
mik o-skupiny, čím sa láme kolek í ny e olučný po enciál, k o ý by
siahal za y ýčené ideologické ámce a inš i úcie.9 Úspech
populis ických subjek o poli ickej súťaži sa z ykne p ipiso ať
špeciálnym é o ickým a mobilizačným schopnos iam oličskej
us ácie, k o é „cha izma ický odca“ dokázal p emeniť sp á nom
čase na kolek í nu poli ickú požiada ku podpo enú oličskou
základňou.10 O eľa iac sa šak o sku očnej, sys émo ej po ahe
p oblému zabezpečenia poli ickej emancipácie a slobody
p os edníc om olieb doz edáme edy, ak zakomponujeme
ekonomický a ma ke ingo ý aspek poli ickej súťaže. Ekonomické
p epojenia a zťahy na poli ickú moc nám odhaľujú sku ku eli nú
po ahu poli ického ýbe u. S e o í a ná odní poli ickí líd i sú
9 LYOTARD, J. F.: The Pos mode n Condi ion: A Repo on Knowledge. Manches e :
Manches e Uni e si y P ess, 1984, s. 37.
10 MOFFITT, B.: The Global Rise o Populism: Pe o mance, Poli ical S yle, and Rep esen a ion.
S and o d: S and o d Uni e si y P ess, 2016, s. 55.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-27
497
sp a idla p oduk om ma ke ingo ého úsilia konk é nej záujmo ej
skupiny, k o á inancuje ôzne aspek y kampane, z äčša mediálne
pok y ie. Nap iek omu, že mnohé p ky podpo y poli ického
ep ezen an a sú „legálne oše ené“ p os edníc om lobbingu,
inančných da o a p íspe ko 11, d ama icky plý ajú na po ahu
a sme o anie dominan ného poli ického na a í u a p ed olebnej
diskusie. Diskusia a mediálny p ies o sa na základe p ed olebného
ý laku z yknú okliešťo ať p ospech najpopulá nejších s án, k o é
agen ú y usku očňujúce p ieskum e ejnej mienky yhodnocujú ako
najpe spek í nejšie. Rele ancia poli ických subjek o , k o é nedokázali
zaujať, sa ak ýchlo y áca z ozhodo acieho súbo u jedno li ca,
p ičom sp a idla dochádza k momen om, kedy sa olič ozhoduje
p ospech ých, k o í sú po enciálni íťazi. Ak sa na en o aspek
poz ieme zo z poli icko-iden i á neho hľadiska, ýh a p e e o aného
poli ického subjek u znamená aj ýh u oliča, p ičom minimalizácia
izík plynúcich z možnej p eh y sa pod lakom p ieskumo e ejnej
mienky môže o ganicky ans o mo ať na boj o p eži ie, k o om sa
olič ozhoduje nie na základe oho, čo je jeho hodno o ým ámcom
najbližšie, ale p e menšie zlo. Z poli icko-s a egického hľadiska,
podobne ako z ma ke ingo o-mediálneho hľadiska, znamená
nezáujem o kandidá a poli ickú sm ť. Je o ýsledkom ekonomiky
a poli iky, k o á sa k euje na základe pozo nos i konzumen a. Nek i ická
podpo a a ne o nome ná dis ibúcia e ejnej diskusie p iamo
zasahujú do ľudského p ocesu ozhodo ania, čo sa p eja uje aj p i
yššie spomenu ej endencii „ oľby menšieho zla“, k o á je
au en ickým ýsledkom p ed olebnej kalkulácie pozo o a eľa
a ak é a. P ieskumy z minulého oka ukazujú, že až 47 pe cen
ame ických oličo sa ozhodlo oliť menšie zlo, keďže sa obá ajú
11 Zákon č. 85/2005 Z. z. o poli ických s anách a poli ických hnu iach.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-27
498
s a y s ojho hlasu.12 P iebeh a ýsledky olieb sú o ply ňo ané
ekonomickou mocou, čím sa šak nu ne ne y áca aspek slobodného
ýbe u oliča, ak je naším cieľom zabezpečiť jeho au en icky p eží anú
slobodu ámci olebného ak u. Ekonomickú podpo u o iž môže
získať akákoľ ek s ana, p ičom aj nap iek inančným p íspe kom nie
je za učený jej inálny úspech. Nepopula i a p e a ená do olebného
neúspechu p e o môže byť dôsledkom nedos a očného pok y ia
kolek í nej poli ickej požiada ky, eda poli icko-s a egickým
zlyhaním. Ani ie o možnos i šak nepopie ajú umelé y á anie
ozhodnu ia, ku k o ému dochádza zužo aním e ejného disku zu
poli ických kandidá o yplý ajúceho z oličskej popula i y. Reklamy
a konzumné zo ce p e á ajú pohľad konzumen a na poli ické dianie
a možnos i jeho z a u. V é e neus álej digi álnej komunikácie,
ascinácie a kome cializácie še kých aspek o ži o a čelí
demok a ický p oces ýz e podobe enoménu cieleného k eo ania
poli ickej oľby, k o ý sa čo az iac podobá nákupnému
ozhodo aniu. Volič už nie je po ebný ako au onómny občan, k o ý na
základe acionálnej ú ahy (a p id užených ozhodo acích súdo ) a
e ejnej dynamiky diskusie olí s ojich zás upco , ale skô ys upuje
ako konzumen poli ického p oduk u. Ten o posun je p iamym
dôsledkom p enesenia ma ke ingo ých a eklamných s a égií z
kome čného sek o a do poli iky, kde si našli s oje upla nenie najmä
poli ike iden í . Tá je nielen y cholením a mani es áciou ý oja
poli ického edomia konzumen a, ale je zá o eň no ým p oblémom,
k o ý y á a špeci ické po eby iešenia. Ame ický ilozo a publicis a
Noam Chomsky chápe e ejnú mienku nie ako o ganický od az
kolek í neho edomia, ale ako ýsledok s a egického iadenia, k o ú
ozp aco al o s ojej najznámejšej publikácii Manu ac u ing Consen .
12 MANTEL, W.: 47% o Vo e s Feel They Vo ed o “Lesse o Two E ils” in 2024 Elec ions.
[online], [ci . 09/12/2024]. Dos upné na in e ne e: <h ps:// ai o e.o g/p ess/lesse -o -
wo-e ils-poll-2024/>.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-27
499
Médiá ys upujú p i k eo aní e ejnej mienky ako ply né čini ele,
k o é ungujú ako il e o mujúce e ejnú diskusiu a ud žujú ju
ámci úzko de ino aných inš i ucionálnych h aníc. Masmédiá nap iek
y á aniu ilúzie plu ali y neus ále p acujú p ospech eli ného
konsenzu ým spôsobom, že umožňujú dynamickú diskusiu, k i iku a
nesúhlas, pokiaľ zos á ajú e né p edpokladom a p incípom eli ného
konsenzu. Ve ejný in o mačný p ies o , k o ý je o o ený každému
konzumen o i, y á a poci slobodnej oľby zo ši okej a dynamickej
ponuky. V om o kon ex e možno ho o iť o exis encii p iemyslu
p ieskumo e ejnej mienky, kde namies o slúženia e ejnému záujmu
ecyklujú a dis ibuujú na a í y slúžiace ud žaniu poli ickej
a ekonomickej moci ládnucej iedy. Finančné zd oje eľkého biznisu
zásadným spôsobom o ply ňujú ýbe kandidá o , inancujú a iadia
kampane a po ich z olení zabezpečujú, aby boli ich záujmy ámci
poli ickej agendy up ednos ňo ané. Výsledkom je sys ém, kde je
demok a ická oľba skô ilúziou, za iaľ čo sku očná moc zos á a
ukách elí .13 Rozmani osť a plu ali a, k o é sa ja ia ako o ganické
kopí o anie poli ického nas a enia konk é nej spoločnos i, sa s á a len
p oduk om poli iky iden í . Poli ické p es edčenie a úsudok yžadujú
odpo eď na o ázku „p ečo olím oho, koho olím“, za iaľ čo cielene
konš uo ané poli ické iden i y nas oľujú o ázku „k o som“.
Z poli icko-p ak ického hľadiska ide o pe spek í nejšiu mobilizáciu
kon ex e časo o oh aničeného unkčného obdobia, k o á necieli na
získanie p iazne más, espek í e (z hľadiska poli ického p es edčenia
he e ogénnej) ši okej e ejnos i, ale na s o ožnenie sa s p oblémom u
konk é nej kul ú nej a demog a ickej skupiny. V kon ex e slo enskej
poli iky je o pozo o a eľné p i mobilizácii oličo na základe
konš uo ania kul ú nej, sociálnej alebo ná odnej iden i y. Na jednej
s ane sú „slo enskí ná odnia i“, k o í b ánia ná odné záujmy a
13 CHOMSKY, N.: Manu ac u ing Consen : The Poli ical Economy o he Mass Media. The
Bodley Head, London, 2008, s. 61.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-27
500
adičné hodno y, p ičom na d uhej s ane s oja „libe áli" alebo
„p og esí ci", k o í sú yk eslení ako skupina s an agonis ickými
záujmami. P oblém podobného ámco ania spočí a (záme nej)
nejednoznačnos i, k o á je nich obsiahnu á. Zdanli o opozi né
iden i y sú yk esľo ané ako p oblém a iziko, k o é je po ebné
ods ániť, keďže sú zd ojom še kých spoločenských p oblémo .
Podobne ako ďalšie sociálne a kul ú ne podmienené iden i y, aj
poli ická iden i a je zo s ojej pods a y p emenli á a kul i o aná, keďže
podlieha ne o nome nému ý oju poli ického edomia14. Inklinácia
k emancipácii iden í ako ýchodiska poli ického súboja p e o zaniká
momen e naplnenia poli ického cieľa. Digi álny p ies o je ej o
oblas i sku očne špeci ickým nás ojom na ší enie poli ického
p oduk u, keďže y á anie in o mačnej bubliny sa deje na základe
algo i mo sociálnych sie í, k o é sú na hnu é s cieľom
maximalizo ať uží a eľo čas s á ený na pla o me.15
P os edníc om in e ago ania ideologicky homogénnej bubline
dochádza k zjednodušo aniu a sk esľo aniu spoločenskej eali y,
k o ej absen uje p ies o na hlbšie pochopenie ko eňo
spoločenských k íz, keďže p imá nym cieľom je ope a í ne za adenie
sa a akcep ácia p ednas a enej diskusii. Dochádza ak k izolácii
člo eka od au en ickej skúsenos i – a konečnom dôsledku poznania,
čím sa idea nezá islého a in o mo aného ozhodo ania zďaľuje na
míle.
14 Ako sme si už naznačili, do o by poli ického edomia, podobne ako e ejnej mienky,
s upuje iace o ak o o , k o é o ply ňujú jej k ali a í nu ú o eň. Ok em poli ického
zdelá ania a kul i ácii sme om k „ iadnemu občians u“ sa do o by poli ického
edomia dos á a aj skúsenosť s poli ickým p ocesom, k o á môže adikálne o ply niť
do edajšie subjek í ne na a í y.
15 FISHER, C. M.: The dynamics ha pola ise us on social media a e abou o ge wo se. [online],
[ci . 13/01/2025]. Dos upné na in e ne e: <h ps:// hecon e sa ion.com/ he-dynamics-
ha -pola ise-us-on-social-media-a e-abou - o-ge -wo se-247027>.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-27
501
K o ládne?
V nad äznos i na a énsku demok aciu je zaujíma é p iblížiť si
základnú o ázku, z k o ej en o exkluzí ny model ychádza.
Os akizmus ungo al na p incípe eliminácie „škodco a h ozieb“
a énskej demok acie, za iaľ čo mode né demok a ické inš i úcie si
pokladajú opačnú o ázku – k o je na oľko schopný, že dokáže ládnuť
še kým a ľud mu dokáže p eniesť zodpo ednosť poli ickom edení.
Všeobecné dob o sa s alo zd ojom legi imi y poli ického dosaho ania
spoločenských cieľo , ámci k o ých o uje moc na základe
p e e encií p á opla ných oličo . Ten o p a idelný sys ém sa y inul
z dô odu, aby ýsledok poli ickej súťaže dokázal ope a í ne eago ať
a kon olo ať ládnucu moc. P oblémom šak nas á a sku očnos i,
že absen uje uni e zálne p ija ý konsenzus o om, akú má šeobecné
dob o podobu. Pokus o a gumen áciu akejsi homogénnej poli ickej
ôle je zo s ojej pods a y logickým aulom, keďže p edpokladá, že
niečo ako homogénna poli ická ôľa (mimo myšlienko ých
expe imen o poli ických eo e iko ) exis uje. V ámci demok a ických
olieb p e o zápasia po enciálni poli ickí ep ezen an i o p iazeň
oličo , k o ých záujmy sú ôzno odé a íťaz olieb disponujúci
mocou p esadzuje s oje záujmy aj na úko iných skupín. Au o
koncep u kompe i í neho eli izmu a ply ný mysli eľ 20. s o očia, Joseph
Schumpe e , yzd iho al oľby ako kľúčo ý elemen demok acie,
k o ého ýsledkom šak nie je domnelý e ymologický základ „ lády
ľudu“, ale ide o ládu poli ickej eli y disponujúcej legi imi ou
od odenou z olebného p ocesu. Základom demok acie podľa
koncep u kompe i í neho eli izmu nie je dosiahnu ie ideálu
demok acie, ale exis encia konku enčného p os edia, k o om má
olič na ýbe z minimálne d och poli ických subjek o .16 Ide eda o
špeciálny d uh e e enda, kde sa olič ozhoduje, k o á eli a ho bude
16 SCHUMPETER, J. A.: Kapi alismus, socialismus a demok acie. B no: Cen um p o s udium
demok acie a kul u y, 2004, s. 302.
