His o ické k o y Mo a yĽ Slezska a Slo enska
Lucie Augus inko ἠPe e K ušinský a kolek i
1
Podko ání:
Odbo ná monog a ie His o ické k o y Mo a yĽ Slezska a Slo enska znikla ámci ope ačního p og amu
Roz oj spolup áce ysokých škol oblas i his o ické a chi ek u y č. ŇŇ410ňŇ00ňŇ.
Ma e iály posky li:
S á ní ok esní a chi No ý Jičín (SOkA No ý Jičín), F an išek Holub z No ého JičínaĽ Ná odní pamá ko ý
ús a Ľ územní odbo né p aco iš ě Os a aĽ Zemský a chi B něĽ Ing. Václa Ju gaĽ P ojekceĽ p ůzkumyĽ
inžený ská činnos .
Ob . na i ulním lis ě K. Ka lsede Ľ Půdo ys no ého k o u nad a ou Ba ošo icíchĽ nák esĽ 1Ř7Ň. SOkA
No ý Jičín.
Edi oi: Mg . Lucie Augus inko ἠPh.D.Ľ ing. A ch. Pe e K ušinskýĽ PhD.
Au oi: Mg . Lucie Augus inko ἠPh.D.Ľ FAST VŠB – TU Os a a
RND . E a Capko ἠPhD.Ľ Žilinská uni e zi a ŽiliněĽ Fakul a humani ných ied
Ing. a ch. Ka ol u ianĽ K ajský pamia ko ý ú ad Ma in
Ing. Jose GocálĽ PhD.Ľ Žilinská uni e zi a Žilině
Ing. a ch. Zuzana G úo ἠPhD., Žilinská uni e zi a Žilině
Ing. Miloš KekeliakĽ Žilinská uni e zi a Žilině
doc. Ing. Rená a Ko enko ἠŽilinská uni e zi a Žilině
PhD . Danuška Kouilo ἠFAST VŠB – TU Os a a
Ing. a ch. Pe e K ušinskýĽ PhD.Ľ Žilinská uni e zi a Žilině
Ing. e Ing. Soa Ki ánko ἠMe odické p aco iš ě Sanace de aĽ B no
doc. Ing. O o MakýšĽ PhD.Ľ Slo enská echnická uni e zi a B a isla e
Ing. And ea Nasswe o ἠPh.D.Ľ Me odické p aco iš ě Sanace de aĽ B no
Ing. Václa Po ůčekĽ FAST VŠB – TU Os a a
Ing. Lubo SuchýĽ K ajský pamá ko ý ú ad P ešo
Ing. Pa el Šmí aĽ Ph.D.Ľ Me odické p aco iš ě Sanace de aĽ B no
Ing. Jií Winkle Ľ FAST VŠB – TU Os a a
Mg . Daniela Zachao ἠK ajský pamia ko ý ú ad T na a
Lek o o al: Ing. Jií BláhaĽ Ph.D.
Recenzo ali: p o . Ing. a ch. Pa el G ego , PhD.
doc. Ing. a ch. Jana G ego o ἠPhD.
© Lucie Augus inko ἠPe e K ušinskýĽ Ň015
Vyda a el: VŠB TU Os a aĽ Fakul a s a ební
ISBN 978-80-248-3869-4
2
OBSAH
Ú od (LAĽ PK) 3
Plošný ýskum his o ických k o o egiónoch Slo enska (PKĽ RKĽ KDĽ LSĽ ZG) 4
Analýza his o ických konš ukcií s iech se e ného Slo enska (RK, PK) 11
His o ické k o y Žilinskom samosp á nom k aji (PKĽ KDĽ RKĽ DZ) 19
Vý oj zas ešení a y Ba ošo icích his o ických p amenech (LA, PK) 29
Kos el s . Šebes iána Temešné – op a a his o ického k o u (LA, DK) 35
K o kos ela s . Valen ina B a an icích (LA, VP) 44
Nálezy z podk o í kos ela Všech S a ých e Vlčo icích (LA, JW) 51
His o ické k o y kláš o ného kos ola s . Pe a z Alkan a y (PK, RK, KD, LS) 59
Geome ická a s a ická analýza p iečnej äzby k o u nad s ä you kos ola kláš o a
an iškánou s . Pe a z Alkan a y Okoličnom (PKĽ ECĽ JG) 64
P íp a a a ealizácia och any d e ených konš ukcií (OM) 71
Využi ie akus ickej ňd omog a ie p i diagnos ike his o ických d e ených konš ukcií (RK, PK) 78
P i odzená a umelá och ana d e ených konš ukcií (OM) 83
His o ické k o y na h ade K ásna Hô ka – pamia ko á hodno a esá skych konš ukcií
p ed požia om oku 2012 (LS) 90
Zách ana de ěných p ků kons ukcí Mo a skoslezském k aji pomocí ho kého
zduchu (PŠĽ ANĽ SK) 99
S i ness o ca pen y connec ions (MK) 104
Zá ě 112
Summa y 113
Li e a u a 114
Rejs íky 120
3
ÚVOD
Monog a ie znikla jako ýsledek bádání eši elů p ojek o ého úkolu ope ačního
p og amu Roz oj spolup áce ysokých škol oblas i his o ické a chi ek u y č.
22410320032 a dalších odbo níků z České a slo enské epubliky. Hla ním éma em monog a ie
jsou his o ické k o yĽ zkoumané me odami s a ebně his o ického p ůzkumuĽ a chi ního bádáníĽ
me odami echnických obo ů. Sledo aný a yhodnoco aný ma e iál až na ýjimky pochází
z oblas í ešení p ojek uĽ edy z Mo a skoslezského k aje České epublice a Žilinského k aje e
Slo enské epublice. Vyhodnoco ání pak bylo ealizo áno společnými silami bada elů ČR i SRĽ
z láš ě z Fakul y s a ební Vysoké školy báské – Technické uni e zi y Os a a a S a ebnej
akul y Žilinskej epubliky Žilině. Do bádání a dokumen ace byli zapojeni o něž s uden i
bakaláskéhoĽ magis e ského i dok o ského s upně s udia Os a ě a ŽiliněĽ k eí pispěli
k ýsledkům ýzkumu z láš ě nák esy a izualizacemi.
Monog a ie obsahuje kapi oly ěno ané plošným ýzkumůmĽ ealizo aným na území
Slo enské epubliky ( egiony Tu iec, O a a, Kysuce Lip o Žilina a By ča Geme S edné
Po ažie - Púcho , Po ažská Bys ica, P ie idza, Pa izánske, Báno ce nad Beb a ou),
me odické kapi oly k ýzkumu a och aně his o ických k o o ých kons ukcí a kapi olyĽ zabý ající
se ýznamnými k o y his o ických s a eb jedno li ě ( a a Ba ošo icíchĽ kos el s . Šebes iána
Temešné ČRĽ kos el s . Valen ina B a an icích ČRĽ kos el Všech S a ých Kopi nici –
Vlčo icíchĽ kos el s . Pe a z Alkan a y Okoličném a zámek K ásná Ho ka).
Zhodnocení plošného ýzkumu his o ických k o ů ealizo aného na území SR poukazuje
na po ebu sys ema ického sbě u údajůĽ doplujících komplexnos in o mací o pamá ko ém ondu
e z ahu k pamá ko é hodno ě jedno li ých objek ů jako celku, kde k o je jejich neodděli elnou
součás í se s ou hodno ou. Kapi oly zabý ající se jedno li ými his o ickými k o y e s ém celku
peds a ují p os o na zájemné s o ná ání a zhodnocení ozdílnos i pesh aničních egionů
a zájemných li ů. S obno ou je spojeno množs í echnických p oblémůĽ na čás k e ých se
poukazuje posledních kapi olách ěno aných echnickým záleži os em pamá ko é obno y
his o ických k o ů a ak uálními ýzkumu, k e ý p obíhá dané oblas i.
4
PLOŠNÝ VÝSKUM HISTORICKÝCH KROVOV V REGIÓNOCH
SLOVENSKA
Pe e K ušinský, Rená a Ko enko á, Ka ol u ian,
Lubo Suchý, Zuzana G úo á
Abs ak :
Plošný s a ebno-his o ický a s a ebno- echnický ýskum his o ických k o o na území Slo enska
začal oku 2008 aka g an o ej podpo e Minis e s a kul ú y SR. Pos upne sa p eskúmalo
ôznej ú o ni pod obnos i akme 450 objek o , aka čomu sa získalo elké množs o údajo
p e hlbšiu analýzu. Získaný g an VEGA 1/1296/1.2 sa zaobe á hlbším, najmä š a is ickým
sp aco aním získaných údajo .
1 ÚVOD
Plošný s a ebno-his o ický ýskum his o ických k o o na území Slo enska znikol aka
podpo e g an o získaných Ka ed ou pozemného s a i es a S F ŽU Žilne g an o om
p og ame Minis e s a kul ú y SR od oku Ň00Ř. G an y boli pos upne zame ané na his o ické
k o y egióne Tu ca
1, Lip o a, O a y a Kysúc2 a s edného Po ažia. Samos a nú čas o ia
p ieskumy egióno Geme aĽ čas i s edného Po ažia a Ho nej Ni y. Výsledky ýskumo dá ajú
p ehad o ý oji konš ukcií k o o skúmaných egiónoch a naznačujú ý oj ámci celého
Slo enska.
Po z ážení ozlohyĽ poč u objek o , geomo ológie a základných edomos í o his o ickom
ý oji egióno o zahu k his o ickým k o om bol z olený oje apo ý pos up. V p ej e ape ide
o p edbežný p ieskum yb aných objek o Ľ kde k i é iami ýbe u objek o bol ek objek u a a
s echy. Samo ný p ieskum pozos á al z k á keho izuálneho zhodno enia konš ukcie k o uĽ jeho
ypologického za adenia a p edpokladaného eku. Výsledky u čujú za adenie do skupiny k o o
p e ealizáciu d uhej e apy – pod obnejší e énny ýskum. Te énny ýskum ealizuje š y i až pä
skupín a dend och onológ. Jedno li é skupiny sa skladajú minimálne z d och udí. Ich súčinnos si
yžaduje ysokú logis ickú p ep aco anos zhadom na zdialenos i ámci skúmaného egiónu
a zabezpečenie p ep a y. V e ej e ape ide o sp aco anie získaných údajo a pod obný ýskum
zachy á ajúci ši ší kon ex .
1 L. SuchýĽ P. K ušinskýĽ Z. Babjako ἠK. Bu ian, His o ické k o y sak álních s a ieb Tu ca, Žilinská uni e zi a
ŽilineĽ Ka ed a pozemného s a i es a a u banizmuĽ S a ebná akul aĽ Žilina Ň00Ř.
2 L. Suchý Ľ P. K ušinskýĽ Z. G úo ἠK. u ianĽ D. Zacha o ἠR. Ko enko á, His o ické k o y egiónoch O a y a
Kysúc, Žilinská uni e zi a Žiline - S a ebná akul a - Ka ed a pozemného s a i es a u M. Gibala KNM 2010,
Realizo ané s inančnou podpo ou Minis e s a kul ú y Slo enskej epubliky.

5
Región
Zdokumen o ané
a p eskúmane
P edp ieskum
Celko o
Tu iec
49
20
69
O a a
88
30
118
Kysuce
18
10
28
Lip o
75
30
105
Žilina a By ča
53
17
70
Geme
15
10
25
S edné Po ažie
ĚPúcho , Po ažská
Bys ica, P ie idza,
Pa izánske, Báno ce
nad Beb a ou)
10
15
25
440
Tab.1: P ehad p eskúmaných k o o jedno li ých egiónoch
Ob .1: Mapa egióno kde bol ealizo aný plošný p ieskum a ýskum
2 METODIKA STAVEBNO-HISTORICKÉHO VÝSKUMU
E apy ýskumu:
1. E apa - p íp a a - zahŕa ýbe objek o egióne poda iace ých ak o o .
6
- p edbežný e énny p ieskum - ealizuje sa e éne izi áciou yb aných objek o
esnej nad äznos i na p íp a uĽ ak iež sa sleduje základný s a ebno echnický s a
konš ukcie.
2. E apa - e énny ýskum – pozos á a zo zame anie a dokumen o ania spolu s p ieskumom
s a ebno echnického s a uĽ á ane me ania yb aných cha ak e is ík.
- sp aco anie dá z e énneho ýskumu – yp aco á a sa dokumen áciaĽ niek o ých
p ípadoch ňD modely konš ukcieĽ popis konš ukcie s ýskumom.
3. E apa - sp aco anie získaných údajo a pod obný ýskumĽ u čenie eku a ypologické
za adenie k o o Ľ á ane analýzy s a ebno echnického s a u k o o .
ň. P á e apa - p íp a a a p ieskum
V ámci p íp a y celého ýskumu sa ealizuje ši ší ýbe objek o p e p ieskum. K i é iami p e
ýbe objek o sú:
- ek objek o poda dos upných in o máciíĽ
- zhad na dobo ých o og a iích, pohadniciachĽ g a ikách a edu ách (poukazuje či boli obené
zásadné zmeny a e a konš ukcii s echy)Ľ
- a a sklon s echy (e en uálne sank usnika)Ľ k o ý dá a p edpoklad p e konš ukciu
his o ického k o u. P ieskum egiónu sa ealizuje esnej nad äznos i na p íp a uĽ z yčajne
spolup áci s KPÚĽ ámci k o ého iac členná skupina zbežným p ieskumom p ejde jedno li é
objek y. Výs upom sú jednoduché e éne škiceĽ o odokumen ácia jedno li ých konš ukcií a
ak uálneho s a ebno echnického s a u (Ob . 2, ň). Získane ma e iály slúžia p e užší ýbe p e
samo ný ýskumĽ keže jedno li é konš ukcie k o o sa dajú p edbežne ypologicky za adi.
Z yčajne sa na š í i ámci p ieskumu p ibližne 50 až Ř0 objek o zá islos i od ekos i
egiónu a ozsahu získaného ma e iálu ámci p íp a y.
Ob .2: Te énna škica – Rkk Lip . Ma iašo ce Ob .3: 3D e énna škica
7
4. D uhá e apa - e énny ýskum
Na základe podklado získaných p ieskumom sa ybe ajú objek yĽ na základe p edbežného
ypologického za adeniaĽ s hodno nými his o ickými k o o ými konš ukciami. Poda odhadnu ého
času sa počas p ibližne d och ýždo pia imi p aco nými skupinami ( ždy špecialis a so
š uden om – dob o oníkom) ealizuje e énny ýskum. Ich súčinnos si yžaduje ysokú logis ickú
p ep aco anos aj zhadom na zdialenos i ámci skúmaného egiónuĽ k o é sú o ply nené
časom sp ís upnenia jedno li ých objek o . S a ebno-his o ickýĽ s a ebno- echnický ýskum je
doplnený ámci možnos i o a chí ny ýskum.
Počas e énneho ýskumu sa jedno li ých k o och ealizuje:
- zame ia anie á ane de ailo Ľ
- e énne škice de ailo Ľ
- pod obná o odokumen ácia konš ukcie k o u á ane de ailo Ľ
- zdokumen o anie esá skych značiekĽ niek o ých p ípadoch á ane o ážeĽ
- o yb aných k o och dend och onologické da o anieĽ p ípadne aj jedno li é e apy obno ,
- s a ebno echnický s a Ľ á ane me ania yb aných cha ak e is ík.
5. T e ia e apa - sp aco anie dá z e énneho ýskumu
Dá a a in o mácie získané počas e énneho ýskumu sa pos upne sp aco á ajú do In o mácie
a dá a sa pos upne sp aco á ajú do jedno li ých ýs upo :
- ýk eso á dokumen áciaĽ niek o ých p ípadoch ňD modely konš ukcie k o uĽ
- s a ebný ý oj objek u sp aco aný na základe his o iog a ického a a chí neho ýskumuĽ
- popis konš ukcie k o u s ypologickým za adenímĽ
- po o nanie s analogickými konš ukciami k o o kon ex e egiónuĽ Slo enska a Eu ópyĽ
- pod obná sloho á analýza s a ebným yznačením jedno li ých ý ojo ých e áp p ípade
mimo iadne hodno ných k o o ých konš ukcií. (Ob . 4)
Sumá nym ýs upom základného ýskumu je knižná publikácia o his o ických k o och
skúmanom egióneĽ k o á obsahuje yššie spomínané ýs upy. Súčasou je aj zhodno enie
ak uálneho s a ebno echnického s a u.
8
Ob . č. 4: Sloho á analýza plnej äzby k o u nad loou Dómu s . Ma ina B a isla e
3
6. STAVEBNO-TECHNICKÝ VÝSKUM
Plošný s a ebno- echnický ýskum pozos á a z d och základných čas íĽ a o:
- Dokumen o anie s a ebno- echnického s a u s ešnej konš ukcie. S ešného plášaĽ nosnej
konš ukcie a samo nej konš ukcie k o u (s a ebno- echnický p ieskum)
- Analýza a yhodno enie zis ených údajo .
P edbežný s a ebno- echnický p ieskum sa ykoná a za plnej p e ádzky objek uĽ ealizuje
sa najmä izuálnou p ehliadkou objek uĽ esp. konš ukcie súbežne s p ieskumom a e énnym
ýskumom. Na základe ýsledko p edbežného s a ebno- echnického p ieskumu p ípade
zis enia zá ažných po úch s ešnej konš ukcie sa dopo učuje ealizo a pod obný s a ebno-
3 L. Suchý, P. Glos, K. u ian, P. K ušinský, S a ebno his o ický p ieskum k o o nad Dómom s . Ma ina B a isla e, Dějiny
s a eb : sbo ník příspě ků z kon e ence Dějiny s a eb 2011: [ Neč inech konané e d ech 25.3.-27.3.2011]. - Plzeň, Klub
Augus a Sedláčka e spolup áci se Sd užením p o s a ebněhis o ický p ůzkum, 2012, s. 213-222.
15
Z yhodno enia s iech poda a u je z ejméĽ že najčas ejší je ýsky albo ých s iech (cca 55%)Ľ
k o é sú adičným a om sak álnych budo Ľ najmä p e ukončenie s echy nad polygonálnym
zá e om s ä yne.
P i obno e his o ického k o u dochádza k ýmene k y iny najčas ejšie po skončení ži o nos i
pô odného ma e iálu. Významnú úlohu u zoh á a me odické usme o anie pamia ka o Ľ ámci
k o ého (na základe a chi ek onicko-his o ického ýskumu) môžu p edpísa d uh hodnej k y iny
10.
V súčasnos i p e ládajúcou k y inou je pozinko aný plech (cca 4Ň%)Ľ čoho hla ným dô odom je
jeho ceno á dos upnos ( äčšina ýmen k y ín sa odoh ala po oku 1ř45). Ten o ýbe šak nesie
so sebou eké iziko podobe o ply o ania mik oklímy pods ešného (po alo ého) p ies o u
s následným o ply nením ži o nos i d e enej konš ukcie11. Podiel jedno li ých d uho k y ín
súčasnos i je u edený na ob . 6. Z ob ázku je z ejmé naj äčšie zas úpenie k y iny
z pozinko aného plechu – 4Ň %. D uhé naj äčšie o í medený plech a po om d e ený šinde.
Ke amická k y ina je použi á 6 % p ípado Ľ esp. yhodnoco aných k o o . Z celko ého poč u
k o o bol 11 % použi ý sank usnikĽ ak ámci his o ických k o o alebo celko o. Náme ky
použí ané na ukončenie s ešnej o iny p i odk apeĽ z ý aznenie a zmenu sklonuĽ sú použi é 56
% skúmaných k o o .
Ob . č. 6: Podiel s ešných k y ín ámci skúmaných k o o
S ešný pláš his o ického k o u je sp a idla o ený s ešnou k y inou na pomocnej
konš ukcii. Veak á je súčasnej dobe p i ýmene k y iny apliko aná aj pods ešná ólia ako
pois ná hyd oizolácia. Zo skúmaných k o o je pods ešná ólia apliko aná 7Ľ6 % p ípado .
Z oho ale akme Ňň % p ípado je á o ólia nesp á ne či ne hodne apliko aná.
V oblas i his o ických k o o dochádza ak iež k obno ám z dô odu še enia ene giíĽ
dochádza k za epo aniu kleniebĽ esp. s opo nad posledným podlažím ( ámci pods ešného
p ies o u his o ického k o u). Realizo ané je o o mou oného položenia epelnej izolácie na
plochu s opnej konš ukcie. Tepelná izolácia je najčas ejšie z mine álnej lnyĽ ale zaznamenané
boli iež p ípady pe li o ých ankúšo . Na ho ný po ch epelnej izolácie bý a one položený
papie Ľ p ípadne ólia. V 1 % p ípado bola one položená na s opnú konš ukciu iba óliaĽ
akme Ň % p ípado lepenka – najmä na d e ené klenby. Realizácia položenia epelnej izolácie
bý a ôzno odἠemi čas o s ôznym s upom deg adácieĽ zja né je podceo anie ealizácie
za eplenia. V niek o ých p ípadoch – cca 1 %Ľ bola epelná izolácia položená aj na eb á kleniebĽ
esp. p ečnie ajúce mú y.
10 O. Makýš, Vý oj s ešných k y ín na našom územíĽ Eu os a : ecenzo aný odbo ný časopis z oblas i s a ebníc a
a a chi ek ú y, oč. 11Ľ č. 3. s. 8-12.
11 R. Ko enko ἠP. K ušinskýĽ P. Pisca, Analysis o he impac o mic oclima e in a oo space on a gho ic uss
cons uc ion, in: Communica ions. No.: 4/2013, s. 27-31.

16
Na mik oklímu pods ešného p ies o u má ok em iného
12 (k y inaĽ za eplenie s opuĽ pods ešná
óliaĽ a .) ply aj d uh konš ukcie s opu. Ako idno na ob . 7Ľ naj äčšie zas úpenie majú ažké
klenby (kamenné a ehlo é mu o anéĽ be óno é). Vysoký podiel ažkých s opných konš ukcií
(cca Ř0%) yplý a zo samo ného eku budo a p iebežného ekonomického as u jedno li ých
egióno .
V ámci p eskúmaných egióno bolo iež analyzo ané zas úpenie jedno li ých
konš ukčných sús a his o ických k o o . P e ládajúca základná konš ukčná schéma s
hambálkom s pozdĺžnym iazaním yplý a z ozpä ia skúmaných objek o Ľ p e k o é je daný yp
konš ukcie op imálny13Ľ nesú isí o s ekom konš ukcieĽ esp. obdobím kedy bola ealizo aná.
Podiel k ok o ých k o o celkom je 5ř% (spolu bez pozdĺžneho iazania a s pozdĺžnym
iazaním)Ľ podiel äznico ých k o o je 40% a äzníko é k o y sú zas úpené iba 1 % - i. ob .
8.
Ob . č. 7: Podiel d uho s opných konš ukcií ámci skúmaných k o o
Z po o nania zas úpenia jedno li ých sús a o yb aných egiónoch yplý aĽ že naj äčšie
zas úpenie k ok o ých sús a je egióne Lip o – až řŇ % k o o . V egióne Kysuce je o 61 %Ľ
Tu iec 57 %, O a a 50 % a najmenšie zas úpenie je egióne Žilina – 47 %. Z po o nania
äznico ých sús a yplý aĽ že naj äčšie zas úpenie je egióne Žilina – 53 %, na O a e je 48 %,
Tu iec 43%, Kysuce 39 % a na Lip o e je ich najmenejĽ iba Ř % zo skúmaných k o o . Z
celko ého poč u skúmaných k o o je zas úpenie k ok o ých sús a 5Ř %Ľ äznico ých sús a je
40 % a lašských äzníko ých sú Ň %. V ámci k ok o ých sús a je naj iac zas úpenou skupinou
p á e k ok o á sús a a s hambálkom. Tie o sús a y sú zas úpené až 57 %Ľ p ičom p os ých
k ok o ých sús a sú celko o len Ň %.
Ob . č. 8: Zas úpenie k o o ozdelení konš ukčných sús a : IA – äzníko é lašské, IIC –
k ok o é bez pozdĺžneho iazania, IID – k ok o é s pozdĺžnym iazaním, III – äznico é sús a y
12 R. Ko enko ἠP. K ušinskýĽ The analysis o mois u e egime o he unde - oo space in his o ical uss, in:
Theo e ical ounda ion o ci il enginee ing: XXI Russian - Slo ak - Polish Semina . 3.07-6.07.2012. A khangelsk:
Poli echnika Wa szawska.
13 J. VinaĽ V. Ku ne , His o ické k o y – kons ukce a s a ika, G ada, P aha 2004.
17
Ob . 9: Zas úpenie poč u his o ických k o o z pohľadu pô odnos i k o u zhľadom na dobu
ýs a by budo y
Au en ici a konš ukcií his o ických k o o je ýznamným ak o om p i ná hu obno a
sanácií ých o konš ukcií.
14 Z pohadu koncepcie och any pamia ko ého ondu je po ebné pozna
hodno u jedno li ých konš ukcií nielen z hadiska jej pô odnos i (p imá nos i)Ľ eba zohadni ekĽ
spôsob a d uh použi ej d e iny p i obno ách minulos i.15 Z ob . 9 yplý aĽ že naj iac pô odných
konš ukcií k o o je egióne KysúcĽ k o om sa nachádza málo pô odne s edo ekých objek o
(nachádzajú sa najmä na dolných Kysuciach)Ľ čo sú isí so š uk ú ou a spôsobom osído ania
egiónu. Hla ným s a ebným ma e iálom na Kysuciach bolo d e oĽ k o é bolo pome ne nesko o
nah adzo ané mu o anými konš ukciami.16 V egióne Tu caĽ zhadom na pome ne ysoký poče
s edo ekých sak álnych objek o (1ň.-14. s o očie) je ý azný podiel sekundá nych konš ukcií
k o o . Hla ný ply na ich ýmenu mali hla ne s a ebné úp a y objek o (p ís a byĽ doda očne
ložené klenbyĽ požia e apod.). Vo šeobecnos i malý ozdiel poč e p imá nych a sekundá nych
konš ukcií sú isí s ekom skúmaných objek o Ľ so spôsobom osído ania jedno li ých oblas í
egiónochĽ dejinných udalos i a ich ekonomickým ý ojom. Podiel o iginálnych (p imá nych)
konš ukcií je 4Ř %Ľ podiel sekundá nych (d uho ných) k eku budo y je 5Ň %.
P e his o ické k o y je cha ak e is ické op aco anie d e ených p ko esaním ( esp.
k esaním). V konš ukciách k o o sa obmedzenom množs e nachádzajú aj pílené p kyĽ
najmä ámci ôznych op á . Z yhodno enia ýsledko ýskumu yplý aĽ že naj äčšie
zas úpenie majú k o y s k esanými d e enými p kami p ak icky o še kých egiónoch. Pílené
k o y celom ozsahu eálne nemajú zas úpenie egióne Lip o – ob . 10. V se e ných
egiónoch Slo enska bola ažba a sp aco anie d e a jednou z hla ných hospodá skych činnos íĽ
ak iež dlhodobo bolo d e o hla ným s a ebným ma e iálom. Objek yĽ na k o ých sa zacho ali
p imá ne k o y pochádzajú najmä z 18. a 1ř. s o očiaĽ p ípadne obno a alebo ýmena k o o
bola ealizo aná eš e obdobíĽ ke neboli oz inu é echnológie na p iemyselné sp aco anie
d e a (18. a p á pol. 1ř. s o očia). Celko o äčší podiel k esaných konš ukcií k o o sú isí s
obdobím ealizácieĽ dlhodobou adíciou učného sp aco á ania d e a a ekonomickou si uáciou
egiónoch. Podiel plne k esaných konš ukcií je 57 %Ľ pílených plnom ozsahu je 1ň %. Z yšok
o ia kombinácie.
Ob . č. 10: Spôsoby op aco ania d e ených p ko
14 P. Iž ol , Zach á e his o ické k o yĽ Vše ko o s eche, B a isla a, Jaga G oup 2006.
15 O. MakýšĽ Spôsoby a pos upy obno y pamia ok, B a isla a, Renesans, 2013.
16 L. SuchýĽ P. K ušinskýĽ Z. G úo ἠK. u ianĽ D. Zacha o ἠR. Ko enko ἠHis o ical T usses in he Regions o
O a a and KysuceĽ Žilina Ň010Ľ M. Gibala KNM.
18
ň. ZÁVER
Výsledky jedno li ých čias ko ých analýz môžeme zh nú do nasledo ných poznámok:
 Väčší poče skúmaných k o o ako je poče objek o yplý a z použi ia iace ých
samos a ných konš ukciíĽ nap íklad k o nad loou a s ä youĽ k o é sú čas o oddelené
š í o ou s enou.
 Nižší podiel p o ánnych objek o (cca 14Ľň%) yplý a z nepo olenia s upu do k o o
z äčša súk omnými las níkmi (nedo iešené maje ko-p á ne zahy).
 Celko o ysoký podiel konš ukcií s 1ř. a p elomu 1ř. a Ň0. s o očia yplý a zo s a ebných
ak i í najmä egiónoch Ho nej O a y a Ho ných Kysúc (p echod z celod e ených
objek o na mu o anéĽ čas é s a ebné úp a y aj po požia ochĽ k o é si yžado ali no ú
konš ukciu k o u).
 Celko o p e ládajúci podiel s iech so sklonom 40°- 4ř° (cca ň6%) yplý a najmä s
ysokého podielu konš ukcií z 1ř. s o . a p elomu 1ř. a Ň0. s o očia.
 V skúmaných egiónoch je albo á s echa p e ládajúca (cca 55%)Ľ čo p a depodobne
p imá ne iež sú isí s eko ou skladbou k o o .
 V súčasnos i p e ládajúcou k y inou je pozinko aný plech (cca 51%)Ľ čoho hla ným
dô odom je ýmena s ešnej k y iny po dobe ži o nos i kombinácií s jej ceno ou
dos upnosou dobe ealizácie. Väčšina ýmen k y ín sa odoh ala po oku 1ř45.
 Vysoký podiel s opných konš ukcií z kamenného a ehlo ého mu i a (cca Ř0%) yplý a zo
samo ného eku budo a p iebežného ekonomického as u jedno li ých egióno .
 P e ládajúca základná konš ukčná schéma s hambálkom s pozdĺžnym iazaním yplý a
zo ší ky skúmaných objek o Ľ p e k o é je daný yp konš ukcie op imálnyĽ nesú isí o
s ekom konš ukcieĽ esp. obdobím kedy bola ealizo aná. Podiel k ok o ých k o o
celkom je 57%.
 malý ozdiel poč e p imá nych a sekundá nych konš ukcií sú isí s ekom skúmaných
objek o Ľ so spôsobom osído ania jedno li ých oblas í egiónochĽ dejinných udalos i a
ich ekonomickým ý ojom. Podiel o iginálnych konš ukcií je 4Ř %Ľ podiel sekundá nych
k eku objek u je 52 %.
 Celko o äčší podiel k esaných konš ukcií k o o sú isí s obdobím ealizácieĽ dlhodobou
adíciou učného sp aco á ania d e a a ekonomickou si uáciou egiónoch. Podiel plne
k esaných konš ukcií je 57 %Ľ pílených je 1ň %. Z yšok o ia kombinácie.
Získané dá a z ealizo aných g an o od oku Ň00Ř z jedno li ých egióno zos a ených do
da abázy posky ujú možnos i na analyzo anie a hadanie zájomných sú islos í medzi jedno li ým
pa ame ami. Už do e ajšie ýsledky š a is icky poukazujú na ak yĽ k o é ý azným spôsobom
môžu p ispie k alej ud ža enos iĽ čas ok á jedinečných his o ických konš ukcií. Významné sa
ukazujú zá islos i poukazujúce nap íklad na zahy úp a a zmien ežime uží ania budo y k
bio ickému poškodeniu k o o Ľ ak iež na ply y k o é ho môžu spôsobo a. Výs upy š a is ického
sp aco ania získaných dá môžu ý azným spôsobom pomôc p i me odike obno y his o ických
budo a iež p ispie k zacho aniu kul ú neho dedičs a do budúcnos i.
19
HISTORICKÉ KROVY V ŽILINSKOM SůMOSPRÁVNOM KRůJI
Pe e K ušinský, Ka ol Ďu ian, Rená a Ko enko á, Daniela Zacha o á
Abs ak
Článok p eds a uje p ehľad ý oja konš ukcií his o ických k o o na území Žilinského
samosp a ného k aja, k o í je o ený egiónmi Tu ca, Kysúc, O a y, Lip o a, Žilinska a
By čianska. Vo yb aných egiónech beží iadený plošný dlhodobý ýskum his o ických k o o ých
konš ukcií podpo o aný iace ými g an mi, z k e ého in o mácie sa s á ajú podkladom p e hlbší
analy ický ýskum.
1 ÚVOD
Se e ozápad Slo enska o ia egióny Tu caĽ KysúcĽ O a yĽ Lip o aĽ Žilinskej ko liny
s p iahlými dolinami a egión okolia By če. V súčasnos i o ia Žilinský samosp á ný k aj.
Jedno li é egióny boli ôznou in enzi ou a spôsobom osídlené pod lakom dejinných udalos í.
Medzi kon inuálne osídlené egióny pa ia Tu iecĽ Lip o a Žilinská ko linaĽ k o é boli osídlené
minimálne už od s a oslo anských a ekomo a ských dôb. Docho ali sa ománske a anogo ické
s a by s úp a ami ôznom ozsahu. Región O a y bol osídlený hla ne okolo jednej z e ie
jan á o ej ces yĽ p echádzajúcej z Poska cez T došín a Dolný Kubín na juh. T alé osídlenie
súčasnej š uk ú e na Lip o e a Kysuciach p ebiehalo o iace ých lnách od 1ň. po 17. s o očie.
Ň STREDOVEKÉ KROVY Ědo polo ice 16. s o očiaě
P e ládajúcou d e inou docho aných go ických his o ických k o och je če ený sm ek
s ysoko k ali ným a anli ým d e om. Rep ezen an mi s edo ekých konš ukcií ypologickej
čis o e sú k o y na sak álnych s a báchĽ na ímskoka olíckych kos oloch nap íklad obciach Belá-
Dulice (140řd) a Ab amo á (1470/71d) Tu ci
17, na O a e18 kos ole Vše kých s ä ých
T došíne (145ň/54d). V egióne Lip o a sú o k o y na kos oloch obciach Lip o ský Ján
1Ňř1/řŇd a 1467/6ŘdĽ Sm ečany (1ňř0/ř1d) (ob .ň)Ľ Lip o ský Michal (1ň16/17d) a o a skom
17 L. SuchýĽ P. K ušinskýĽ Z. Babjako ἠK. u ianĽ His o ické k o y sak álnych s a ieb Tu caĽ Žilinská uni e zi a
ŽilineĽ Ka ed a pozemného s a i es a a u banizmuĽ S a ebná akul aĽ Žilina Ň00Ř.
18 L. SuchýĽ P. K ušinskýĽ Z. G úo á, K. u ianĽ D. Zacha o ἠR. Ko enko ἠHis o ické k o y egiónoch O a y
a Kysúc, Žilinská uni e zi a Žiline - S a ebná akul a - Ka ed a pozemného s a i es a u M. Gibala KNM 2010.
20
kos ole kláš o ného komplexu Okoličnom
19 (14ŘŘ/Řřd)Ľ k o ý je eou naj äčšou s edo ekou
konš ukciou na Slo ensku s oma ú o ami hambálko .
Cenným s edo ekým sk os om je k o nad loou Rím.-ka . kos ole S . Jána K s i ea
Lip o skom Jáne20Ľ k o om sa našli z yšky za ia najs a šieho k o u na území Slo enska
z oko 1291/92d (ob .1, Ň). SúčasnýĽ ypologicky čis ý s edo eký k o Ľ dend och onologicky
da o aný okmi 1467/6ŘdĽ je umies nený o niečo yššie op o i pô odnej konš ukcii. Je k ok o ýĽ
s d oma ú o ami hambálko Ľ šikmými klaso ými zpe ami a pä nými zpe ami. Pozdĺžne je
iazaný h ebeo ou ámo ou s oja ou s olicouĽ k o ej za e enie zabezpečujú dlhé diagonálne
zpe y – ond ejské k íže. K o nad s ä you je menšíĽ da o aný do oko 1517/1ŘdĽ
z konš ukčno- ypologického hadiska podobnej k ok o ej hambálko ej konš ukcie. Pozdĺžne je
iež iazaný pod h ebeom ámo ou s oja ou s olicou. Ku k o omĽ k o é o ia p echod od
s edo ekých k enesančným môžeme za adi k o nad kos olom s . Š e ana K áa ŽilineĽ
k o ého základ je da o aný do oko 1555/1561d.
19 P. K ušinskýĽ R. Ko enko ἠK. u ianĽ Resea ch o he oo usses o he anciscan monas e y in OkoločnéĽ in:
Theo e ical ounda ion o ci il enginee ing: XXI Russian - Slo ak - Polish Semina : Moscow - A khangelsk, 3.07-
6.07.2012. - Wa szawa: Poli echnika Wa szawska, 2012, s. 335-342.
20 P. K ušinskýĽ L. SuchýĽ K. u ianĽ Z. G úo ἠHis o ical oo cons uc ion o chu ches in he egion Lip o , in: XX
Polish - Russian - Slo ak semina "Theo e ical ounda ion o Ci il Enginee ing", Wa szawa-W oclaw, 5.-10. 09.
Ň011Ľ p in ed ŽU Žiline.
Ob . 2 RK kos ol Lip o skom Jáne – docho ané
agmen y pô odného k o u nad loou
Ob . 1 RK kos ol Lip o skom Jáne – k o nad loou
kos ola s agmen ami pô odného k o u

21
3 RENESůNČNÉ KROVY Ěod polo ice 16. s o očia do polo ice 1Ř. s o očiaě
K o y ealizo ané období enesancie sa s ojou geome ickou koncepciou nelíšia od
s edo ekýchĽ najmä go ických k o o . Rozdiel je menšom objeme použi ého d e a a äčšom
poč e medziahlých äzieb. P íkladmi konš ukcie k o o z oh o obdobia na Lip o e sú k o y nad
kon en om kláš o a OkoličnomĽ kos ola s . Šimona a Júdu Lip o ských Sliačoch 1570Ľ kos ola
s . Ladisla a Lip o ských Ma iašo ciach 16ř5/ř6dĽ kos ola s . Ond eja Lip o skom Ond eji
1700/01d. V Tu ci sú o k o y nap íklad na kos ole s . Šimona a Júdu P íbo ciach 16ň6(d). Na
O a e sú p íkladom k o y na kos ole s ä ej T ojice Ho nej Leho e 16Ř4/Ř5d (ob .4).Ľ kos ole s .
Michala o Veličnej 17ň6 /ň7d. V Žilinskej ko line sú p íkladom k o y na kos ole Michala
a chanjela Tu í 16ň0-ňŇd (ob .5) a kos ole s . Mikuláša o Fačko e 1761/6Ňd (ob .6).
Ob .3: Sm ečany, RK kos ol Obe o ania Pána, ľa o pohľad na kos ol, s ede pohľad do k o u,
p a o pohľad na za e enie la ami
Ob .4: Ho ná Leho a, ez konš ukciou k o u a pohľad do k o u.
22
Z ypologického hadiska dané obdobie ep ezen ujú k o y nad k ídlami kon en u kláš o a
Okoličnom. K o y ýchodnéhoĽ západného a južného k ídla sú k ok o é s hambálkamiĽ
pozdĺžne iazané h ebeo ou ámo ou s oja ou s olicou (ob . 7). Ho izon álne sú členené
äznými ámami s d oma ú o ami hambálko Ľ plá o anými na ybinu do k okie . V osi p iečnych
äzieb je na äzné ámy položený p iebežný p aho ý ám. V plných äzbách je do pozdĺžneho
p aho ého ámu pod h ebeom k o u čapo aný s ĺpik. V p iečnom sme e plnú äzbu k o u
s abilizujú klaso é zpe yĽ k o é sa pod p ým hambálkom ozbiehajú do k okie a sú ybino o
p eplá o ané medzi p ým a d uhým hambálkom. Vzpe y šikmým plá om p e ínajú p ý hambálok.
Za e enie plných äzieb medzi k ok ami a äznými ámami dopĺajú ybino o plá o ané šikmé
pä né zpe y. K o y jedno li ých k ídiel pochádzajú z obdobia 16řŘ/řřd až 1710/11d.
Ob . 6 RK kos ol o Fačko e – pohľad do k o u
Ob . 5 RK kos ol Tu í – pohľad do k o u
Ob .7: Pohľad do k o o nad k ídlami kon en u kláš o a Okoličnom
23
4 BůROKOVÉ KROVY Ěod polo ice 1Ř. s o očia do polo ice 1ř. s o očiaě
Jednou z d och najčas ejších konš ukčných schém oho o obdobia sú hambálko é
konš ukcie s leža ými s olicami a cen álnym ešiakom. Tu pa ia nap íklad k o y nad kos olmi:
s . Alžbe y O a skom Veselom 1Ř00/0ňd na O a eĽ s . Jána K s i ea Skali om 17ř0/řŇd na
KysuciachĽ s . Ba olomeja o V ícku 17Ř7/ŘŘ Tu ciĽ s . Ba bo y Žiline ( yspelá o ma)
1Ř17/1řd Žiline. Zo s e ských s a ieb k o na kaš ieli Gbelanoch (ob . 8), Is ebnom.
Rep ezen an om p ého ypu je k o Kos ola s . Jána K s i ea Skali om 17ř0/řŇd. Plnú
äzbu o í äzný ám s pá om k okie a d oma ú o ami hambálko . Súčasou plnej äzby je
zpe adlo si uo ané bezp os edne pod nižším hambálkom a k ok amiĽ k o é o ia leža é s ĺpiky
čapo ané do päbokej p aho ej äznice a päbokej s edo ej äzniceĽ ak iež odo o ná ozpe a
medzi s ĺpikmi esne pod spodným hambálkom. P iečnu uhos zabezpečujú k á ke šikmé pásiky
medzi ozpe ou a leža ým s ĺpikomĽ do oboch p ko čapo ané. Tuhos ámu zpe adla op o i
äznému ámu zabezpečujú iež sekundá ne šikmé s ĺpiky čapo ané do äzného ámuĽ spoj je
čas o is ený k amou. V s ede plnej äzby je s ĺpik o unkcii ešiakaĽ uchy ený s memi o äzný
ám. Do s ĺpika sú o chole p eplá o ané k ok y. V mies e jednos anného p eplá o ania
d ojice ho izon álnych ámo – ozpe y a hambálka má p o il s ĺpika äčšiu h úbku. V pozdĺžnom
sme e zabezpečujú uhos k o u s edo é äznice d och ú o niach a p aho é äznice na zájom
za e ené diagonálnymi zpe ami (ob .ř).
Ob .8 K o nad k ídlom kaš ieľa Gbelanoch
24
D uhým cha ak e is ickým ypom sú k ok o o hambálko é konš ukcie s jednoduchým
ešiakom
21 la e álnymi s oja ými s olicamiĽ ako boli ealizo ané nap . e anjelickom kos ole o
Vyšnej Boci 17Ř5 na Lip o eĽ Rím.ka . kos ole s . T ojice Lokci 17Řň/Ř4d na O a eĽ na kaš ieli
o Veličnej 1ŘŇŘ/Ňřd a inde. Aj bližšom okolí Žiliny je iace o k o o z oho o obdobia,
p imá nych so s a bou kos olaĽ nap íklad Pe o iciach.
P íkladom p e d uhý yp je k o na E anjelickom kos ole o Vyšnej Boci. K o je
hambálko ýĽ s pos annými s oja ými s olicamiĽ plných äzbách so zd ojeným ešadlom.
Cha ak e is ická plná p iečna äzba má äzný ám kampo aný na jednoduché pomú nice. Na
p esahujúce konce äzného ámu sú čapo ané k ok y. K ok y sú o chole čapo ané so
s ĺpikom a ixo ané d e enými kolíkmi. Väzný ám ynáša s ede s ĺpik o unkcii ešiakaĽ k o ý
p echádza až do h ebea s echy. P ibližne polo ici ýšky ešadla je s ním p echádzajúci
hambálok spojený o ným plá om a ixo aný d e eným kolíkom. Hambálok je kampo aný zho a
na äznice s olíc. P iečna äzba je s abilizo aná d oma pá mi ysokých podk ok o ých zpie Ľ
k o é pod cholom syme icky podpo ujú s ĺpik. S ĺpik je zabezpečený d ojicou pä ných zpie
spojených ybino ým k y ým plá o aním. Za e enie pos anných s oja ých s olíc pozdĺžnom
sme e je zabezpečené pásikmi (ob . 10).
21 Čas é sú zd ojené s ĺpiky o unkcii ešiaka.
Ob . č. 10: E anjelický kos ol o Vyšnej Boci – pohľad do k o u
Ob . č. 9: RK kos ol Skali om – p iečny ez a pohľad do k o u
31
Ob . č. 3: K. Ka lsede , Plán s a ého a no ého zas ešení a y Ba ošo icíchĽ 1Ř7Ň. SOkA NJ.
K o
Zak eslená pů odní kons ukce je s ysokou p a děpodobnos í zaznamenána schema icky.
Na objek ech ba okních a pípadech mansa do ých a ů lomených s ech se čas o použí aly
leža é s olice. Na nák esu je sice dod ženo základní schémaĽ ale chybí íce cha ak e is ických
p ků. Na plánu není zejmé las ní uložení k ok í. Z oho pohledu kons ukci chybí ázání
pě ibokou aznicíĽ pě ibokým p aho ým ámemĽ ozpě ou mezi zpě ami leža é s olice a šikmé
za ě o ání leža é s olice podélném smě u. I když ezu chybí ýměny azných ámůĽ azné
ámy byly každé plné azbě.
34 (Ob . 5)
D uhá in e p e ace může poukazo a na lomenou s echuĽ jejímž základem je kons ukce
z k ok í a hambalků.
Na základě čas o použí aných schéma je možné kons a o a Ľ že se jedná pouze o
nepesný nák es sku ečného s a u kons ukce ped ealizací no é s echyĽ p o ože pů odní měla
bý ods aněna k ůli špa nému echnickému s a u.35
34 L. Suchý, P. K ušinský, Z. G úo ἠK. u ian, D. Zacha o á, R. Ko enko ἠHis o ické k o y egiónoch O a y a
Kysúc. Žilinská uni e zi a Žiline - S a ebná akul a - Ka ed a pozemného s a i es a u M. Gibala KNM 2010.
35 L. SuchýĽ P. K ušinskýĽ Z. G úo ἠK. Bu ianĽ D. Zacha o ἠR. Ko enko á, His o ické k o y egiónoch O a y a
Kysúc. Žilinská uni e zi a Žiline - S a ebná akul a - Ka ed a pozemného s a i es a u M. Gibala KNM 2010, s. 86.

32
K o zob azený e ýk eso é dokumen aci z oku 1Ř7Ň má jednu z ypických kons ukcí
použí aných daném období. Její základ oí ob yklá kons ukce z k ok í a hambalků s
pos anními s olicemi a doplko ými šikmými bočními s olicemi a azný ám upe něný pomocí
ko o ého opásání. Pibližně Ň/ň ýšky je umís ěný hambalekĽ k e ý je čepo aný do k ok í a
p ůběžným plá em spojený s ěšadlem. Pibližně 1/ň délky k ok e je umís ěná pos anní s olice.
Ta o kons ukce p a děpodobně nebyla ealizo ánaĽ nebo plánu jsou něk e é p ky šk nu y.
Z ko ekcí plánu užkou se dá deduko a Ľ že sku ečně ealizo án byl až mode nější yp kons ukce.
Ob . 4: Fa a Ba ošo icíchĽ o oĽ 1ŘŘ0. SOkA NJ
Z eduko aná kons ukce byla kons ukcí k ok o ouĽ k e á yuží ala k podélnému ázání
šikmé pos anní s olice. Vazné ámy byly plných azbáchĽ mezilehlých byla použi a k á ča a.
Do azných ámů byly šikmo čepo ány sloupkyĽ k e é podepí aly nější zpě y o noběžné
s k ok emi. Na sloupky byly čepo ány nakoso uložené s edo é aznice. Hambalky byly
s k ok emi plá o anéĽ bez podepení pos anními s oja ými s olicemi. (ob . 7) V p ůběhu ealizace
33
zejmě došlo ke změně koncepci kons ukceĽ úp a ou podle dobo ě ozšíených ešení a
publiko aných pozna ků.
36
Následné op a y k o u a y
P oblémo é si uace podloží působily samozejmě i dál a no ý k o byl b zy aké
poškozen. Rozpoče z oku 1ř07 zah nuje op a u napadených ohů s echy. Šlo o sedlo ou
s echu ojúhelného on onu na uliční s aně. Už ehdy bylo poškození pomě ně ý aznéĽ k y ina
se ozes upo ala a k ok e ničil déš a ající sníh. Voda za ekla až do in e ié u a p omáčela s op
jídelny pa e.
S echa u oby ných čás i nebyla bezpečná z hlediska požá ní bezpečnos i a musí zde bý
om o zájmu zízena plecho á ížka. V émže ma e iálu je i poznámka o žlabechĽ k e é mají
pocháze z oku 1Ř7ňĽ jsou zp ohýbané a dále nepouži elné. Mají bý edy dodány no é žlaby a
oba s ody.
1.ň Zízení no é s echy na konci Ň0. s ole í
V 70. le ech 20. s ole í začali a u uží a och ánci pí odyĽ k eí u pečo ali o handicapo ané
ži očichy z ad olně žijících o ů. V 80. le ech začali a u op a o a .
36 G. A. B eymann, Allgemeine Bau-Cons uc ions-Leh e, Cons uc ionen in Holz, Ho mann'sche Ve lags-
Buchhandlung, S u ga , 1851.
Ob . č. 5: K o kaš iea Po ažskom Podh adí
Ob . č. 6: K o objek u s a ej poš y O a skom
podzámku
34
V oce 1řř7 dos ala a a no ý k o . T a em se zas ešení á ilo k mansa do é podobě
s a šího k o uĽ známého ehdy z edu y kos ela a a y z konce 18. s ole í.
37
Ň. ZÁVR
Podle soubo u písemnos í a ikonog a ických p amenů k ae Ba ošo icích se je íĽ že
no ý k o dos ala a a sku ečně již oce 1872 a ok 1884 igu uje pouze úče ní dokumen aci
jako da um s olení k yuži í konk é ních inančních p os edků ke k y í ýdajů na s a bu.
Nicméně i no ý k o Ľ napláno aný K. Ka lsede em nák esuĽ doznal pi sku ečné ealizaci
něk e ých změnĽ akže ýsledkem byla kons ukce se šikmou s olicí. Ten o k o nesl nízkou
albo ou s echu a y do oku 1řř7Ľ kdy byla nah azena olnou kopií s echy mansa do é.
37 L. Augus inko ἠDějiny a y Ba ošo icích. Nálezo á zp á a. Os a a Ň015. Nepubliko aný ma e iál uložený
a chi u Základní o ganizace Českého s azu och ánců pí ody No ý Jičín Ba ošo icích.
Ob . 7 Hypo e ický ez sp aco aný poda škíc pô odnom p ojek e na základe analógii a dos upnej
li e a u y.
35
KOSTEL SV. ŠEBESTIÁNA V TEMEŠNÉ - OPRůVů HISTORICKÉHO
KROVU
Danuška KOUILOVÁ, Lucie ůUGUSTINKOVÁ
Abs ak
K o kos ela s . Šebes iána Temešné (ok es B un álĽ ČR) p ochází od oku Ň006
celko ou op a ouĽ k e á měla bý oce Ň015 ukončena. K o se d ěma ú o němi hambalkůĽ
pa ními sloupky a klaso ými zpě ami nad lodí a p esby áem je signo aný a da o aný
au en ickým nápisem na jižním boku s edo é podélné aznice ped jejím zako ením do
ýchodního ěšadla poslední plné azby nad p esby áem: E. G. B. M. ANNO 17ňň. Kons ukci
oho o ypu je šak z ypologického hlediska možno označi jako enesančníĽ na íc pek apuje
od ozením ze způsobu s a ění na p incipech ješ ě s edo ěké esaské adice.
Ob . č. 1 a 2: Kos el od západuĽ o oĽ Ň00ř. Kos el na k esbě F. B. We ne aĽ 1716 – 1729.
Pe za o z Wieceko a článku.
1. ÚVODNÍ FůKTů
1.1 S učný his o ický kon ex s a by
Kos el s . Šebes iána Temešné (ok . B un ál) je ba okní a chi ek u a z le 1730-
17ňňĽ ys a ěná na základech a pa ně i s použi ím čás i zdi a pů odního sak álního objek u
36
s obdélnou lodí a k ad a ickým kněžiš ěmĽ zpe něným ods upněnými opě ákyĽ k e ý můžeme
da o a již na počá ek 14. s ole í a o němž ímeĽ že byl kolem oku 1600 eno o án a na jeho
západní s aně pibyla 잼 čás ečně zapuš ěná do půdo ysu lodi. Ten o s a dokládá edu a F. B.
We ne a z doby mezi le y 1716 – 1729.
38 Au o em ba okní pes a by byl Felix An on
Hamme schmied z NisyĽ esaské p áce p o edl Elias G oss z Temešné; jehož monog am je
obsažen i da o acím nápisu s le opoč em 17ňň k o u p esby áe. Ped okem 1750 byla k jižní
s aně lodi pis a ěna kaple s . Anny. Roku 17Ř0 došlo ze s a ických dů odů k úp a ám západní
ěže podle p ojek u k no ského s a i ele Johanna Miha scheĽ esaské p áce p o edl Wenzel
Si a z K no a; současně s p acemi na ěži byla ysp a ena p asklá klenba kos ela. V polo ině
Ň0. le 1ř. s ole í bylo p o edeno no é ukončení ěže cibulo ou bání s luce nouĽ jak je známe
dosud; úp a a je doložena plánem a chi ek a Jana Sa kande a Thalhe a.39 Velkou op a u kos ela
le ech 1836-1Řň7 po poškození ě nou sm š í ídil k ajský inžený Johann An on Englisch. Byla
up a ena okna a no ě bidlicí pok y a sak is ie a kaple s . Anny. V le ech 1849-1Ř50 byla aké
s echa nad lodí a p esby áem pok y a bidlicí namís o dosa adního šindeleĽ obno ena byla
k y ina ěžeĽ na k e ou byla osazena no á pozlacená mako ice. Roku 1ř1ň se op a o ala bidlice
na s echách kos ela a objek byl yba en okapními žlaby a s ody. Roku 1ř17 byl p o álečné
účely nejp e ek í o án měděný plech ze sank usní ěžičky a nah azen železnýmĽ nakonec byla
celá zchá alá ěžička s žena. V oce 1řŇň byl objek s ažen železnými ko ami.
Ob . č. ň: Zák es značení k o u do Ju go a půdo ysuĽ Ň00ř.
38 A. Wiecek, Slezská měs a na k esbách B. B. We ne a, in: Časopis Slezského muzea-BĽ VIĽ 1ř57Ľ č. 1Ľ 45s.Ľ ci . s.
41, ob . 46.
39 ZA B noĽ ond Zemské s a ební edi els íĽ ond B 18 - P o inční s a ební edi els í B noĽ de ail z plánu J. S.
Teilhe a p o kos el TemešnéĽ ok . B un álĽ in . č. 10Ň5Ľ ka . 1ň. č. j. Ř44.

37
1.2. Popis kons ukce k o u
Jednolodní kos el s . Šebes iána Temešné s obdélnou lodí a užším pibližně č e co ým
p esby áem je za šen sedlo ou s echou. T ojúhelný západní š í se pimyká k peds a ené
h anolo é ěžiĽ na ýchodě nad p esby áem ukončuje objem s echy š í ba okních o em
s pos anními olu o ými kídly a segmen o ým nás a cem odděleným p o ilo anou ímsou.
Úmě ně ě šímu ozponu lodi je k o nad ní yšší a ši ší než k o nad p esby áem.
Ob . č. 4: V. Ju ga, Podélný ez, nák es, Ň006.
Nad lodí i p esby áem jsou oz inu y k oke ní k o y s hambalky a s oz inu ým
podélným ázáním hebeno ou s oja ou s olicí. Mezi plné píčné azby jsou hus ém sledu
azeny ždy d ojice azeb mezilehlých. Vazné ámy jsou po s anách podloženy d ojicemi
pozednic a pi ok ajích spojené s k ok emi akka s islými pa ními zpě ami. K o má d ě ú o ně
hambalků. Celý sys ém doplují dlouhé podk oke ní zpě y. V ose k o u jsou pos a eny s edo é
sloupky ěšadlaĽ sepnu é s p aho ou aznicí ko anými železnými s o kami. Sloupky plných
azeb mají píčném smě u syme ické pa ní zápo y a nahoe d ojici klaso ých zpě k ok í.
Mezilehlé azby mají d ě d ojice klaso ých zpě . V ose kons ukce ede podélná ámo á s olice
z užená podélném smě u šikmýmiĽ na zájem se kižujícími zpě ami e ech ýško ých
ú o níchĽ oddělených jedno li ých polích podélnými ozpě ami čepo anými do ěšáko ých
sloupků.
Mezi d ěma ýchodními plnými azbami nad lodí jsou pa né s opy uko ení ods aněné
polygonální sank usní ěžičky š enýo é kons ukce.
K o p esby áe je kons ukčně pibližně s ejnýĽ pouze ho ní aznice a hambalky edou
nížeĽ než p esby ái.
Celý k o je popsán úhlednou sous a ou y ých značek. Podélné číslo ání se děje adou
ímských ci e Ľ na ámu p esby ái je k omě oho i da ace ANNO 1733. Číselná ada začíná u
š í u p esby áe od jedné a končí u ěže ŇŇ. azbou a dá á ak in o maci o pos upu kons ukce
k o u od ýchodního š í u p esby áe po ěž. Mezi 12. a 16. azbou (počí áno podle poadí
esaských značek od ýchodního š í u p esby áe) je lodi nasazen sank usník.
Ň. PůMÁTKOVÁ OBNOVů KROVU
Ň.1. Diagnóza s a u
38
V oce Ň005 byly zahájeny píp a né p áce na op a ě k o o é kons ukce a s echy nad
lodí a p esby áem. S a k o u ped zahájením op a a ýměnou p ků byl z umělecko-
his o ického hlediska popsán s de inicí hodno o ých pa ame ů a nas a ením pos upo ých k oků
jeho zách any ces ou es au ace maxima au en ických p ků posudku D. P ixe.
40 V oce 2006
byly odeb ány zo ky p o dend och onologické da o ání41 a byla zp aco ána p ojek o á
dokumen ace sanace s echy a k o u kos ela42 a elabo á ke s a ebně- echnickému a
biologickému p ůzkumuĽ k e ý kons a o al ne yho ujícíĽ mís ně až ha a ijní s a kons ukce k o u
s dopo učením eši si uaci dílčími esaskými subs i ucemi a chemickou sanací de a i zdi a.43 V
om éž oce byly zahájeny las ní p áce na op a ě k o uĽ jejichž p ůběh byl od počá ku sledo án a
dokumen o án odbo nými p aco níky Ná odního pamá ko ého ús a uĽ územního p aco iš ě
Os a ě. Si uaceĽ odk y é p ních ázích op a Ľ jsou podchyceny nálezo é zp á ě.44
Ob . č. 5 a 6: V. Ju gaĽ ez plnou azbou a ez mezilehlou azbouĽ nák es Ň006.
P o dend och onologické da o ání bylo z kons ukcí nad lodí a p esby áem odeb áno
celkem 14 zo ků ze 1ň p kůĽ a o z azných ámůĽ k ok íĽ šikmých zpě a sloupkůĽ pičemž u
azných ámů byly odbě y p o edeny jak z pů odníĽ ak z nas a o ané pa ie. Všechny ámy
byly z jedlo ého de a mimo jeden z nas a o aných kusůĽ k e ý byl sm ko ý. Vzhledem k omu,
40 D. P ix, Umělecko-his o ický předběžný posudek k o u římsko-ka olického kos ela s . Šebes iána Třemešné, ok .
B un ál. P ahaĽ 7. 4. Ň005. Nepubliko aný ma e iál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Os a a.
41 T. Kyncl, Dend och onologické da o ání dře ěných kons ukčních p ků kos ela s . Šebes iána Třemešné (ok .
B u nál). Výzkumná zp á a č.058a-06, B no, 2006. Nepubliko aný ma e iál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Os a a.
42 V. Ju ga, PD sanace s řechy s k o u kos ela s . Šebes iána. P ojekce, p ůzkumy, inžený ská a s a ební činnos .
F ýdek-Mís ek, 05/2006. Nepubliko aný ma e iál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Os a a.
43 V. Ju ga, M. Janek, K o a s řecha kos ela s . Šebes iána Třemešné u K no a. S a ebně- echnický a biologický
p ůzkum k o u, p ojek sanace k o u a s řechy. F ýdek-Mís ek, 06/2006 (samos a ná příloha:Technická zp á a
ýměn, s pen 2006).
44 D. Kouilo ἠH. Pa elko ἠTřemešná, a ní kos el s . Šebes iána, dokumen ace nálezo ých si uací při sanaci
k o o é kons ukce nad p esby ářem a čás i lodi, Os a a 2010. Nepubliko aný ma e iál uložený na NPÚĽ ú.o.p.
Os a a.
39
že émě u šech yhodnoco aných p ků byly docho ány již zcela y oené podko ní le ok uhyĽ
da ující období ege ačního klidu ( j. íjen - duben) i ok kácení s omů (1730/31), znikla elmi
pes ědči á a do his o ických da zapadající ch onologie yz ednu í i op a k o u. Pe ažuje
de o kácené období píp a a sh omažo ání ma e iálu na no ý k o akĽ aby se de o píliš
ne ysušilo a dalo se ješ ě jako če s é dobe op aco á a . U č y zo kůĽ odeb aných pouze
z azných ámůĽ je da um skácení u čeno ak o: Ň zo ky odeb ané z nas a ení azného ámu
jsou da o ány skácením 1Ř4ř/1850d (jeden je onen sm ko ý)Ľ další Ň jsou již jedlo é s da em
skácení 1Ř50/1851d; a o da a ukazují na dílčí op a y k o uĽ p o edené pa ně současně s
ýměnou s ešní k y iny polo ině 1ř. s ole í.
Ob . č. 7 a 8: Lo - za ě o ání ondřejskými kříži e spodní ú o ni cen ální s olice, nápis s da ací
1733 a iniciálami E.G.B.M. na jedné z podélných ozpě k o u p esby áře.
Pod obný p ůzkum s a u k o o é kons ukce po dilĽ že došlo k ýměnám čás í p ků u
pe ážného poč u azných ámů. Ty o op a y pak o li nily s abili u pů odní kons ukce, kdy
důsledku p ůhybu nas a o aných podpo - azných ámů došlo k omezení unkčnos i a
pe ížení dalších p ků kons ukce – k ok íĽ pa ních zpě i šikmých zpě plných azeb. No ější
zásahy byly snadno ozpozna elnéĽ op o i pů odní kons ukci op aco ané esáním a
s odpo ídajícími esaskými spoji – čepyĽ plá yĽ ybino é plá yĽ kampyĽ jiš ěné de ěnými kolíky i
ko anými hebyĽ s o níkyĽ objímkami a s o kami se iden i iko aly ezaným ma e iálemĽ
nedos a ečnými plá y a upými spoji d ženými hebíky. Vě ší zásah byl egis o án zh uba nad
cholem klenbyĽ edy asi e s edu délky ě šiny azných ámůĽ k e é byly ozezány a no ě
napojeny loženým kusem nezacho á ajícím ozmě o ý modul azných ámů. Spojení
ma eského dílu s implan á em bylo p o edeno d ěma s o níky s pomocí železných ko aných
ma ic a š oubů. Plá y se nacházely pesně mís ech pod s edo ou aznicí - s edo ým p ahemĽ
na nějž pak dosedá s edo ý ěšáko ý sloupek se sys émem píčných zpě a podélného
za ě o ání. Plá y s upými konci byly nap os o ne hodné. Plá byl o ien o án ho izon álním
smě uĽ čímž byla dimenze ámu de ac o oslabena o celou polo inu s ého p o ilu. P opojení
no ého a s a ého p ku zajišo al pouze heb s u em a obepnu á páso ina, p o o se plá y začaly
40
p ohýba a oze í a . U azného ámu byl idi elný elký p ůhyb jedné z nej íce za ížených čás i
k o o ého sys ému. Dalo se edy pedpokláda Ľ že sys ém s edo ého sloupu s klaso ými
zpě ami a mohu ným podélným za ě o áním ne oznáší působení sil akĽ jak by bylo p o s abili u
k o o é kons ukce oho o ozpě í žádoucí. Tupé plá y up os ed azných ámu byly na íc
položeny opačně a o o o očení spoj, a dlouhodobé za ížení způsobilo podélné hliny od plá u do
zbý ající čás i p o ilu; esaský spoj působil jako kloub a pomalu se dlouhodobým za ížením
oze í al.
Ob . č. 9, 10 a 11: Lo – celko ý pohled po sanaci p ků, P esby ář – sanace ýměnou P esby ář
– op a ené azné ámy ses a ené ze d ou kusů
2.2. Ná hy ešení
Au oi s a ebně- echnického a biologického p ůzkumu k o u zhodno ili si uaci následo ně:
„…s a k o u je o li něn dlouhodobými s á ajícími, ale i s a ými zá oky...mís y došlo k zásadním
napadením a des ukcím dře ní hmo y jedno li ých kons ukčních p ků. Byl zjiš ěn ýsky
dře okazných hub, přede ším napadení dře omo kou domácí…a houbami z čeledi cho ošo i ých
a konio o o i ých....Dře o je dále deg ado áno pože kem dře okazného hmyzu z čeledi
če o očo i ých a esaříko i ých... Na základě s a is icky yhodnocené zkušenos i a zhledem k
přís upo ým možnos em a bionomii jedno li ých dře okazných škůdců je zjiš ěný ozsah napadení
70 až 80% celko ého napadení.“
45 V echnické zp á ě ýměnĽ zp aco ané jako píloha ýše
u edeného p ůzkumu a p ojek u sanaceĽ jsou de ino ány y o nezby né zásahy: pos upná ýměna
azných ámů za no é nas a o ané cca 1/ň ozpě í s p o edením spojů jako šikmočelný plá
ixo aný s o níky s ložkami ypu Bulldog a zesílením obous annými ošno ými píložkami;
45 V. Ju ga, M. Janek, K o a s řecha kos ela s . Šebes iána Třemešné u K no a. S a ebně- echnický a biologický
p ůzkum k o u, p ojek sanace k o u a s řechy. F ýdek-Mís ek, 06/2006 (samos a ná příloha:Technická zp á a
ýměn, s pen 2006).
47
mezilehlých azbách. Sloupky byly s aznými ámy spojeny pa ními zpě ami ybino ými plá yĽ
po k e ých zůs aly dlaby.
Mezilehlá azba je eduko aná k ůli ložení klenby o azný ám. V chní hambalek chybí.
V p ní ú o ni jdou zpě y do k ok í e s ejné geome ii jako pípadě spodních klaso ých zpě
plné azbě. Vyšší klaso é zpě y plné azbě jsou nah azeny zpě ami e a u ondejského
kížeĽ peplá o anými ybino ými plá y se spodními hambalky a k ok emi.
V podélném smě u je k o z užen hebeno ou s olicíĽ k e ou oí sloupky čepo ané do
p aho ého ámuĽ s abilizo ané pa ními zápo ami podélném smě uĽ ozpě ami a e d ou
ú o ních nad sebou umís ěnými zpě ami oícími ondejské kíže.
Zdi lodi jsou pa ii nad exis ující klenbou omí ané do ýšky omí ko é h anyĽ p obíhající
odo o ně asi ň0 cm pod ko unou zdi a. H ana elmi p a děpodobně ymezuje ýšku podhledu
plochého s opu kos ela.
Ob . 5 a 6: Podk o í lodi, o o, 2013. Z užení ú o ni ko uny zdi a, o o, 2013.
K omě popsaného byla podk o í kos ela idi elná nesouslednos současného k o u
s ob odo ými zdmi. Na sloupcích k o u jsou pa né dlaby p o nasazení pa ních zápo . Z jejich
sklonu a polohy e z ahu k azným ámům je idi elná úp a a e spodní čás i k o uĽ k e á
musela bý p o edena sou islos i se zaklenu ím. Mís o ámu z azných ámů o ině se e
spodní čás i k o u nachází p os o o á kons ukce ze sloupk a páskĽ k e é podpo ují azné
ámy plných azbách. Sho a jsou do azných ámů pásky ko eny ko o ými zá lačemi.
V mezilehlých azbách jsou samozejmě k á ča a. Ho ní pa ie k o u s ojí ú o ní hambalků
zůs ala nezměněna.
Další nálezy ský alo podk o í nad p esby áem. Ve š í ě mezi lodí a p esby áem s ále
exis uje ze s any p esby áe o isk k ajní azby k o u se s oja ou s olicí s jedním sloupkem ose
(shodné kons ukceĽ jako je dodnes docho ána lodi se změnou spodní čás i). Současný k o
p esby áe cha ak e izuje d ojice s oja ých s olic a sys ém ýměnĽ pomocí nichž se esai
y o nali s a em zá ě u.

48
Další ý oj s a by
Pes a ba kos ela je da o ána do oku 1672 s ále ješ ě se zas ěcením Nanebe ze í P.
Ma ieĽ k e é bylo ep e později změněno na s . Valen ina podle pa ocinia bočního ol áe.
54
P o ože p ky k o u lodi byly dend och onologicky da o ány do le 166Ň/6ňĽ55 lze k pes a bě
He mannem blíže neu čené co do ozsahu změn zaadi ins alaci no ého k o uĽ podle ýsledků
dend och onologického da o ání p okaza elně docho aného pa ii lodi.
Ob . 7, 8 a 9: D eře do podk o í ses a ené z desek podhledu, o o, 2013. O isk azby k o u podk o í
p esby áře, o o, 2013. Podk o í p esby áře, o o, 2013.
V oce 1779 byl kos el na náklady ehdejšího maji ele pans í F ied icha z Be ečka
peklenu . Regionální li e a u a ady poží á adjek i um kuppela ig,56 ale e sku ečnos i jde o
p uské klenby nad lodí i p esby áem a o konchu zá ě u.57 Klenu í kos ela a kaple edl pozici
s a i ele Václa Thalhe (24. 9. 1738 – 13. 10. 1788) z Fulneku.58 KapleĽ o a o a sak is ie byly
ehdy no ě pok y y.59
Zaklenu í p uskými klenbami a konchou ybudo ali pesně duchu p as a ých s a ebních
z yklos íĽ kdy byla s a ba nejdí e pek y a k o em a ep e po é se klenulo. K o p esby áe mohl
bý ponechán podobě z oku 167Ň (s dend och onologickou da ací do oku 166Ň/6ň). K o lodi
54 K. He mann, Das Heima buch on B osdo . K eis Wags ad – Os sude enland, 1979.
55 T. Kyncl, Výzkumná zp á a na dend och onologické da o ání k o u kos ela B a an icích, B no 2013.
Nepubliko aný ma e iál uložený kniho ně VŠB – TU Os a a.
56 K. He mann, Das Heima buch on B osdo . K eis Wags ad – Os sude enland. 1979, s. 18.
57 K. He mann, Das Heima buch on B osdo . K eis Wags ad – Os sude enland. 1979, s. 18.
58 B. Ind aĽ Fulnecká odina s a i elů – a chi ek ů Thallhe ů. Vlas i ědný sbo ník ok esu No ý Jičín 1974Ľ oč. XIVĽ s.
35 – 50.
59 K. He mann, Das Heima buch on B osdo . K eis Wags ad – Os sude enland. 1979, s. 18.
49
byl e spodní čás i odíznu Ľ sloupky bylyĽ jak se dá usuzo a podle současné pozice dlabů po
zápo áchĽ zk áceny. Pozednice byly openy o sys ém podélného z užení ú o ni ko uny zdi a,
k e é p ochází pod aznými ámy a nasedá na č pilíeĽ k e é podpo ují klenbu. Ho ní pa ie
k o u byly ponechány pů odní podobě.
Ob . č. 10, 11, 12, 13: V. Po ůček, nák esy k o u, z užující ám ú o ni ko uny zdi a, plná azba,
mezilehlá azba, za ě o ání s řední s olice, 2014.
Pi é o úp a ě byly zno u použi y šechny p kyĽ k e é opě o ně yuží šlo. Vazné a
zá o e s opní ámy byly zno u použi yĽ nicméně en ok á jen plných azbách. Vodo o né
p ky mezilehlých azeb byly yešeny pomocí sys ému ýměn a k á ča Ľ om o pípadě zejmě i
k ůli klenbámĽ jejichž choly sahají ěsně pod azné ámy.
V 1ř. s ole í byl sejmu k o p esby áe a nah azen no ou kons ukcí s d ojicí pos anních
s oja ých s olicĽ espek i e seazených půdo ysně do a u U.
Ob . č. 14 a 15: V. Po ůček, nák es k o u s plnými azbami, nák es celého k o u, 2014.
ZÁVR
Kos el s . Valen ina B a an icích náleží k objek ůmĽ u k e ých se elmi pods a ná
in o mací ke s a ebnímu ý oji uk ý ala podk o í. V podk o í byly nalezeny s opy po s a ším
50
za šení kos elní lodi s malo aným podhledem a zde exis ují s opy po změnách k o o é
kons ukce.
Na základě dosa adních znalos í z li e a u y a již zmio aných nálezů se ak podailo
doloži podobu s a ších s a ebních ází s a by. Kos el byl pos a en ozsahu p esby áe a lodi
nejspíš 1. polo ině 14. s ole í. V 1. e ině 17. s ole í byla pis a ěna ěž.
Zásadní s a ební p oměnou p ošel kos el oce 1672Ľ kdy dos al no ý k o Ľ jehož azné
ámy byly zá o e nepohledo ými ámy s opu s podhledem z desek na s az. K o se s oja ou
s olicí ose se d ěma d ojicemi šikmých zpě do k ok í se lodi docho al po úp a ěĽ
p esby ái byl nah azen 19. s ole í. Zásadní úp a a spodní čás i k o u sou isela se zaklenu ím
kos ela oce 177ř. Ho ní pa ie se docho aly beze změnĽ espod bylo pod ponechané azné
ámy loženo de ěné z užení ko uny zdi a.
51
NÁLEZY Z PODKROVÍ KOSTELů VŠECH SVůTÝCH V KOPIVNICI -
VLČOVICÍCH
Lucie Augus inko á, Jiří Winkle
Abs ak
Kos el Všech S a ých e Vlčo icích (mís ní čás měs a Kopři nice, ok es No ý Jičín, ČR)
donedá na náležel mezi pamá ky ne příliš poznané, cha ak e is ické elmi se ůznícími eo iemi o
jeho s áří a ýznamu. V oce 2012 zde p aco níci Ná odního pamá ko ého ús a u, územního
odbo ného p aco iš ě Os a ě, ealizo ali a cheologický ýzkum. Zaměs nanci FAST VŠB TU
Os a a zkoumali ámci p ojek u Příh aniční spolup áce ysokých škol oblas i his o ické
a chi ek u y podk o í kos ela, k e é už při zběžné p ohlídce ský alo cenné nálezy. K o při om
zaměřil Ing. Jiří Winkle . Kapi ola není sh nu ím s a ebního ý oje kos ela, ale zabý á se
dokumen ací a yhodnocením nálezů podk o ních p os o ách a jejich ele ancí ke s a ebnímu
ý oj s a yně.
Ob . č. 1: Vlčo ice, císařský o isk s abilního ka as u, 1633. ÚAZK P aha.
KOSTEL VŠECH SVůTÝCH V KOPIVNICI – VLČOVICÍCH
Kos el Všech S a ých mís ní čás i Kopi nice Vlčo icích je jednolodní s a bou
s polygonálním p esby áemĽ pos a ený na hbi o ě na plošině nad ces ou a po okem. Má
sedlo ou, dnes plechem k y ou s echuĽ z albenou nad p esby áemĽ na jižní s aně pesahující
nad jižní boční loĽ k e ou au oi čas o označují jako kapli (nap. konze á o Rosmaël oku
52
1895)
60 a k e á byla později unkčně p oměněna sak is ii. Jižní boční lo je os ě lena od se e u
jedním oknem se záklenkem a u nej íc se blížícímu oblouku oslí hbe a od se e u jedním
oknem a u lomeného oblouku a je zaklenu a aleně s mí ně s lačenou ídící ki kou klenby,
p o nu é d ěma d ojicemi s yčných ýsečí a dalšími d ěma asyme icky ozazenými ýsečemiĽ
jejichž h any jsou akcen o ány ý aznými hebínky.
Ob . 2 a 3: Vlčo ice, kos el od se e u, o o, 2006, jižní kaple, o o, 2006.
Na západní s aně kos ela piléhá ěž s ná ožními a ma u ami z masi ních esaných
kamenůĽ idi elných nejen pa ii soklu pi jeho op a ěĽ ale i e yšších e ážích ěžeĽ kde zůs aly
kameny ponechány jako pohledo é pi poslední his o izující úp a ě.61
Ob . 4 a 5: Vlčo ice, pohlednice, pa ně 1. epublika, západní s ana, o o, 2012.
ZůLOŽENÍ KOSTELů
I když au oi li e a u y i něk e ých zp os edko aných p amenů spekulo ali o s a ším
pů odu kos ela pede ším na základě o mální analýzy a chi ek onických p kůĽ62
60 R. Roso ἠA chi ní eše šeĽ s. 5Ľ in: F. Kolá a kol., Vlčo ice, kos el Všech S a ých. Nálezo á zp á a č. Ř0/1Ň
NPÚĽ ú.o.p. Os a ě. Os a a Ň01ň. Nepubliko aný ma e iál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Os a ě.
61 Ná oží bylo ak o up a eno bez azby na znalos s a ší po cho é úp a y a dokonce i za cenu odeb ání au en ické
omí ko é hmo y. Ná ožní k ád y zba ené omí ky o iž poslední úp a ě ý azně us upují za líc omí ky.

53
z a cheologického ýzkumu p o edeného p esby ái kos ela zešlo zjiš ěníĽ že zděný p esby á
byl založen p ůběhu Ň. polo iny 16. s ole í a po ušil pi om exis ující pohebiš ě.
63
Ob . č. 6: Vlčo ice, půdo ys kos ela se zák esem si uace a cheologických sond, 2012. NPÚ, ú.o.p. Os a a.
Kos el byl ys ěcen olomouckým biskupem S anisla em Pa lo ským 10. s pna 15ř7.64
O donační činnos i biskupa Pa lo ského a jejím s ylo ém yznění píše O. Jakubec.65
Ob . č. 7 a 8: Vlčo ice, podk o í lodi se e ozápadní čás i, o o, 2012, podk o í lodi s klenbou loženou do
s a ších ob odo ých zdí, o o, 2012.
NÁLEZY Z PODKROVÍ KOSTELů
62 Napíklad konze á o Rosmaël spekuluje podle loušky zdí a klenbyĽ že by kos el mohl bý ománský. NPÚ B něĽ
S a ý spiso ý a chi .
63 F. Kolá a kol., Vlčo ice, kos el Všech S a ých. Nálezo á zp á a č. Ř0/1Ň NPÚĽ ú.o.p. Os a ěĽ Os a a 2013.
Nepubliko aný ma e iál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Os a ě.
64 R. Roso ἠA chi ní eše šeĽ s. 5Ľ in: F. Kolá a kol., Vlčo ice, kos el Všech S a ých. Nálezo á zp á a č. Ř0/1Ň
NPÚĽ ú.o.p. Os a ěĽ Os a a 201ň. Nepubliko aný ma e iál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Os a ě.
65 O. Jakubec, Kul u ní p os ředí a mecená olomouckých biskupů po iden ské doby, Olomouc 2003. – O. Jakubec,
Fo ma sleduje unkci. Sak ální go izující a chi ek u a enesance na Mo a ě p ůsečíku demons ace kon esionali y
a odo ých adic, A is His o iaĽ Ň006Ľ č. 1Ľ s. 6Ř – 75.
O. Jakubec, Umění jako nás oj ka olické e o my a p o i e o mace. Kon esionalizace a mecená a isla ských a
olomouckých biskupů na pelomu 16. a 17. s ole íĽ in: Slezsko. Země Ko uny české. His o ie a kul u a 1300 – 1740,
P aha 2008, s. 203 – 312.
54
K o lodi je jednoduché pomě ně a chaické kons ukceĽ složené jen z k ok í, šikmých
zp a jediné ú o n hambalk. Vazné ámyĽ p ocházející nad klenbou, jsou zesílené dalšími
masi ními p ky. Podle dend och onologického da o áníĽ p o edeného na azných ámech a
zesilujících azných ámechĽ bylo de o na pů odní k o o ou kons ukci smýceno po oce 1586.
Pidané p ky pochází z le 1767/68.
66
Ob . 9 a 10, J. Winkle , Vlčo ice, kos el, azba k o u lodi, azba k o u p esby áře, nák es, 2013.
Nad lodí exis uje cihlo á klenba s ýsečemi. S jis ou nep a idelnos í půdo ysu se pi
klenu í y o nali pomocí ubo ého pasuĽ edeného nikoli jednom p uhuĽ ale nas a eného
pibližně polo ině s é délky.
Ob . 11 a 12: Vlčo ice, de ail za ážky podk o í jižní kaple, o o, 2012, de ail ná ožní y é bosáže na
se e ní s ěně ěže podk o í předsíně, o o, 2012.
Na ob odo ých zdech lodi se p os o u nad současnou klenbou docho ala líčená
omí ka émě až ke ko uně zdi a.
66 T. Kyncl, Výzkumná zp á a na dend och onologické da o ání k o u kos ela Všech s a ých Kopři nici –
Vlčo icích, B no Ň01ň. Nepubliko aný ma e iál uložený kniho ně VŠB – TU Os a a.
55
V podk o í kos ela se docho ala o něž s opa po cho é his o ické úp a y – y á k esba
z á nní ná oží o namen emĽ p a děpodobně iluzi ním boso áním. Nejlépe docho anou čás
y é k esby na se e ním p ůčelí ěže zak ý á k oke k o u nad se e ní pedsíní. Na esané k ok i
je idi elný doklad echnologické úp a y – če ená linka esaského značení z . šoení.
Ob . č. 13: J. Winkle , Vlčo ice, kos el, podélný řez k o em, nák es, 2013.
Nejzá ažnější nálezy byly uk y y podk o í nad jižní boční lodi s pul o ou s echou.
V podk o í je idi elný ub ýsečo é klenby opa ený nep a idelnou s ou omí ky y eklé ze
spá a ledabyle oze ené po klenbě. Na se e ní zdi boční lodi (jižní ob odo é zdi hla ní lodi)
up a ené běla ou ex e ié o ou omí kou zůs alo okno s mladší zazdí kou a úp a ou os ní
podob malo aného iluzi ního k ád o ání ba  emné žlu é p a eného do as u y ých
linek.
Do p os o u podk o í pesahují azné ámy lodiĽ na k e é jsou plá o ané a kolíkem
zajiš ěné s islé za ážky. Pesahující čás kons ukce je ješ ě na íc zajiš ěna šikmým páskem,
plá o aným jak na azný ámĽ ak na za ážku. Ses a a je e ě ší míe zacho ána u západní
za ážkyĽ nicméně pásek musel bý odš ípnu pi zízení pul o é s echy nad jižní boční lodí.
Západně od okna se nachází s islý p uh neomí aného kamenného zdi a s o nou lící.
Podle šeho nejde o zboený opě ákĽ ale o o isk s islé zdi pi jižní s aně kos elní lodi.
DůLŠÍ VÝVOJ KOSTELů
56
LoĽ e iden ně sekundá ně klenu ἠbyla podle Samka
67 zaklenu a e Ň. polo ině 17.
s ole í. Podle popisu děkanské ma ice z oku 1764 byl kos el zcela klenu ý a k y ý šindelem.
Sak is ie na e angelijní s aně byla popsána jako zděnἠklenu ἠlhká a ma ἠbez epozi áe.68
Ob . č. 14, 15 a 16: Vlčo ice, podk o í jižní kaple – pohled k ýchodu, de ail malo aného os ění okna
z k ád ů, de ail za ážky, o o, 2012.
Další pods a né údaje se z ahují k oku 1767, kdy byl obno en hla ní ol á a p o edena
no á cihlo á podlaha.69 Op a y kos ela musely bý ě šího ozsahu a ýkaly se o něž k o u a
s echy podle dend och onologického da o ání70 a zmínky děkanské ma ice z oku 1771, kde
se u ádíĽ že kos el byl nedá no no ě k y šindelem.71 Podle šeho musel bý ehdy up a en k o Ľ
něk e é azné ámy zesíleny a jižní kaple musela bý pek y pesahem jižní s any s echy.
Tehdy zejmě zanikl i sys ém pesahujícího k o u se za ážkami.
Sak is ie na e angelijní s aně je zmíněna ješ ě in en ái z oku 1808. V oce 1877 byly
zazděny se se e ní i jižní s up do ěže a mís o nich p o ažen s up od západu. Fa á aké
na ho al pesunu í sak is ie ze se e ní s any p esby áe do „pís a ku“ na jižní s aně lodiĽ72
akže ehdy musela exis o a se e ní sak is ie i jižní kaple.
67 B. Samek, Umělecké pamá ky Mo a y a Slezska. Díl IIĽ J – N, P aha 1994, s. 141.
68 R. Roso ἠA chi ní eše šeĽ s. 5Ľ in: F. Kolá a kol., Vlčo ice, kos el Všech S a ých. Nálezo á zp á a č. Ř0/1Ň
NPÚĽ ú.o.p. Os a ě. Os a a Ň01ň. Nepubliko aný ma e iál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Os a ě.
69 R. Roso ἠA chi ní eše šeĽ s. 5Ľ in: F. Kolá a kol., Vlčo ice, kos el Všech S a ých. Nálezo á zp á a č. Ř0/1Ň
NPÚĽ ú.o.p. Os a ě. Os a a Ň01ň. Nepubliko aný ma e iál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Os a ě.
70 T. Kyncl, Výzkumná zp á a na dend och onologické da o ání k o u kos ela Všech s a ých Kopři nici –
Vlčo icích, B no Ň01ň. Nepubliko aný ma e iál uložený kniho ně VŠB – TU Os a a.
71 R. Roso ἠA chi ní eše šeĽ s. 5Ľ in: F. Kolá a kol., Vlčo ice, kos el Všech S a ých. Nálezo á zp á a č. Ř0/1Ň
NPÚĽ ú.o.p. Os a ě. Os a a Ň01ň. Nepubliko aný ma e iál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Os a ě.
72 R. Roso ἠA chi ní eše šeĽ s. 5. in: F. Kolá a kol.: Vlčo ice, kos el Všech S a ých. Nálezo á zp á a č. Ř0/1Ň
NPÚĽ ú.o.p. Os a ě. Os a a Ň01ň. Nepubliko aný ma e iál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Os a ě.
63
V čase s a ebno-his o ického ýskumu bol s a pláša k o e nad s ä you
ne yho ujúcom s a e. V celej o ine s ešného pláša boli idi ené šká y a ne esnos iĽ
deg ado ané p es upy s ešnou konš ukciouĽ s yky s ešnej o iny so š í o ou s enou. Spomínané
po uchy zap íčio ali za ekanie s následným lhnu ím p ko k o uĽ čo zap íčinilo poškodenie
hnilobou a plesami mies ach s yko d e ených p ko a mu i a (pomú niceĽ äzné ámy
kapsách). Name aná lhkos p os edia sa pohybo ala ozmedzí 45 – 63 % a eplo a 18 - 35
°C. Rýchlos p údenia zduchu sa pohybo ala ozmedzí 0ĽŇ - 1ĽŇ m/s čomu zodpo edala aj
lhkos d e ených konš ukcií na ú o ni p ibližne 14 %.
Vzhadom na dlhodobé poškodenie k o o Ľ kde boli hnilobou napadnu é pomú niceĽ konce
äzných ámo Ľ k okie Ľ no šie klieš inyĽ bolo nu né ykona komplexnú obno uĽ k o á bola
ealizo aná oku 2010 a 2011. V ámci ekonš ukcie še ky poškodené p ky boli ymenenéĽ
spe nené o mou p o éz a p íložiekĽ op a ené poškodené spojeĽ zhla ia k okie a äzných
ámo . Zd ojená pomú nica bola zhadom na ozsiahlu deg adáciu ymenená akme po celom
ob ode objek u. P i ealizácii sanačných úp a boli použi é esá ske spoje s abilizo ané oceo ými
s o níkmi. No é p ky k o u boli opa ené och anným ná e om. K y ina bola ymenená aj
s la o anímĽ pod k o é bola umies nená pois ná hyd oizolácia.
8. ZÁVER
Spomínané k o y z konš ukčno- ypologického hadiska môžeme za adi k yspelým
his o ickým k ok o ým hambalko ým konš ukciámĽ ypické p e dané obdobie. S ojou ekosou,
ale aj his o ickou hodno ou ich môžeme adi hne za k o mi nad ojlodim Ka ed ály s . Ma ina
B a isla e (1439d) a Ka ed ály s . Ma ina V Spišskej Kapi ule (146Řd). K o nad s ä you je zo
še kých och zacho aných nesko os edo ekých esá skych konš ukcií najmenšímĽ ypologicky
šak p íbuzným. Zá o e je najmladším z iády u edených konš ukciíĽ da o aný do oko zoa ia
použi ých d e ín 14řř/00d.

64
GEOMETRICKÁ ů STůTICKÁ ůNůLÝZů ůNůLÝZů PRIEČNEJ
VÄZBY KROVU NůD SVÄTYOU KOSTOLů KLÁŠTORů
FRANTIŠKÁNOU SV. PETRů Z ALKANTARY V OKOLIČNOM
Pe e K ušinskýĽ E a Capko ἠJoze Gocál
Abs ak
V minulos i boli publiko ané geome ické analýzy mnohých his o ických budo , k o é sa
ýkali akme ýh adne pôdo yso , ezo , de ailo bez k o o ej konš ukcie, p ičom geome ická
analýza k o o ých konš ukcií bola ma ginalizo aná. T eba p incipiálne ozlišo ať medzi
pozna kami a in o máciami o konš uk í nej geome ii s aplikáciou na zob azo acie me ódy p e
esá o a geome iou zaobe ajúcou sa p opo ciami. P á e geome ia zaobe ajúca p opo ciami
bola základom p i na ho aní a chi ek ú y konš ukcie a objek u.
1. ÚVOD
Jednou z impozan ných ná odných kul ú nych pamia ok Žilinského k aja pa í nepochybne
komplex s edo ekého an iškánskeho kláš o a a kos ola s . Pe a z Alkan a yĽ k o ý je si uo aný
na o ina om e éne p i ieke Váh ámci bý alej obce Okoličné. P á písomná zmienka
o an iškánoch Okoličnom je lis ine z . 1477Ľ k o á obsahuje ýsady an iškánskeho ádu. Od
oku 14Ř0 je možné doloži ýs a bu ímskoka olíckeho kos ola s . Pe a z Alkan a y
nesko ogo ickom slohu. Výs a bu ímskoka olíckeho kos ola s . Pe a z Alkan y edenú
lip o ským županom Ma úšom Czeczeiom KisomĽ amiliá om Jána Ko ína. Ko íno ci si s oj
odo ý maje ok z eao ali aj ep ezen a í nymi s a bami inanco anými z las ných p íjmo .
Kos ol o ia i hla né p ies o y – p e mendikánsky ád ne ypické halo é ojlodieĽ s ä ya a na
se e nej s ane kaplnka na k o ými sa nachádzajú pô odné k o o é konš ukcie. Kos olĽ k o ý bol
dokončený ř0. okoch 15. s o očia je dodnes ukončený monumen álnymi s echamiĽ
s p imá nymi his o ickými k o o ými konš ukciami. Súčasne s ýs a bou kos ola na konci 15.
s o očia založili aj an iškánsky kláš o . Samo ný kláš o ný komplex spolu s kos olom bol do
súčasnej podoby ku kos olu p is a aný oku 1697.
Ň. KROV NůD SVÄTYOU
K o nad s ä you je zo še kých och zacho aných nesko os edo ekých esá skych
konš ukcií na kos ole najmenším a najmladším 14řř/00dĽ ypologicky obdobný. K o je ukončený
ojbokou albou nad polygonálnym zá e om p esby é ia. Konš ukcia je k ok o á s d oma
hambalkamiĽ iazaná cen álnou s oja ou s olicou. Cen álna s olica je o ená s ĺpikmi
čapo anými do p aho ého ámu a zájomne ozop e ými ozpe ami. Vo chole sú s k ok ami
spojené plá o aním. V pozdĺžnom sme e je za e ená ond ejskými k ížmi. Plné p iečne äzby sú
doplnené o ysoké pä né zpe y medzi äznými ámami i k ok ami a medzi äznými ámami
65
a s ĺpikmi. Vzpe y p i s ĺpikoch dopĺajú a p e ínajú ysoké klaso é zpe yĽ k o é ak iež p e ínajú
spodné hambálky. V chný hambálok je umies nený ho nej čas i blízko cholu. Vše ky p ky sú
spájané a na zájom spájané ybino ými plá mi s ixo ané d e enými kolíkmi. K ok y sú do
äzných ámo čapo ané a ak iež ixo ané kolíkom. (Ob . 1ĽŇ)
ň. GEOMETRICKÁ ůNůLÝZů PRIEČNEJ VÄZBY KROVU NůD SVÄTYů
Geome ická analýza plnej p iečnej äzby k o u nad s ä you ychádza zo základného
š o ca ABCD so s anou dĺžky a (ob . 3), k o á je o ná polo ici ší ky k o u.
88 Analogická
konš ukciaĽ esp. konš ukcia yuží ajúca myšlienku základného š o ca sa nachádza p i
geome ickej analýze aj iných k o o ých konš ukcií z územia Slo enskaĽ nap . plnej p iečnej
äzbe k o u nad loou ímsko-ka olíckeho kos ola obci Belá Dulice.89
Výška k o u (bod V) bola získaná pomocou k užnice 1k, k o ej s ed je bode C
a p echádza p iesečníkom uhlop iečok základného š o ca ABCD a jej polome sa o ná polo ici
dĺžky základného š o ca
. Pome o ý zah medzi ší kou a ýškou k o u nad s ä you
môžeme číselne yjad i nasledo ne: . Takým o spôsobom bol de ino aný sklon
s echy, ako ak k ok a AV.
Umies nenie hla ného hambálku sa nachádza och š inách dĺžky základného š o ca
(. Umies nenie yššie položeného hambálku sme získali konš ukciou k užnice 2k so s edom
88 A. S uhá Ľ Geome ic ha mony o his o ical a chi ec u e in Slo akia, B a isla a, Pallas 1977.
89 J. GocálĽ P.K ušinskýĽ E. Capko ἠM. KekeliakĽ Geome ic and S a ic Analysis o he His o ical T uss in Village
Belá Dulice S uc u al and physical aspec s o ci il enginee ing - 2nd in e na ional scien i ic con e ence: No embe
27-ŇřĽ Ň01ňĽ High Ta asĽ Š bské PlesoĽ SR. – Technical Uni e si y KošiceĽ Ň01ň.
Ob . č. 1 a 2: Pohľad do k o u kláš o ného kos ol s . Pe a z Alkan a y Okoličnom.
66
bode C a polome om Ľ k o á p e ína úsečku CV (hla ný s ĺpik) bode F. Pä né zpe y
medzi k ok ami a äzným ámom majú s oje ukončenia na k ok e (bod I) o ýške o najúcej sa
polo ici dĺžky základného š o ca a analogicky ukončenia na äznom áme (bod J) sa
nachádzajú jednej polo ici dĺžky základného š o ca ho izon álnom sme e. Pä né zpe y
medzi hla ným s ĺpikom a äzným ámom sú ukončené na äznom áme jednej e ine dĺžky
základného š o ca (bod L). Ukončenie pä ných zpie na hla nom s ĺpiku sme získali
konš ukciou k užnice 3kĽ k o á má s ed bode B a polome o ný .
Zaujíma ým p kom sú klaso é zpe yĽ k o ých umies nenie na k ok ách je de ino ané
p iesečníkom k užnice 2k s k ok ou AV (bod E) a ich umies nenie na hla nom s ĺpiku sa nachádza
o ýške o najúcej sa šes ine dĺžky základného š o ca.
4. STůTICKÁ ůNůLÝZů KROVU
5. Geome ia ýpoč o ého modelu
Nume ický model k o u je y o ený p og amo om p os edí SCIA Enginee ,
90 yuží ajúcom
me ódu konečných p ko . Nosná konš ukcia je modelo aná ako p ies o o á p ú o á sús a aĽ
k o ej sú jedno li é konš ukčné p ky modelo ané pomocou nosníko ých p ko . Vše ky spoje sú
u ažo ané ako kĺbo é. Ma e iál d e a je zhadom na namáhanie jedno li ých p ko k o u a
yše o ané eličiny u ažo aný ako izo opnýĽ s ma e iálo ými cha ak e is ikami zodpo edajúcimi
90 SciaEnginee 2010. So wa e o s uc u al analysis. h p://neme schek-scia.com/sk
Ob . č. 3: Geome ická analýza p iečnej äzby k o u nad s ä yňou
67
iede pe nos i CŇ4 poda STN EN ňňŘ.
91 P ie ezy d e ených p ko a geome ia k o u de ino aná
nume ickom modeli ko ešponduje s geome iouĽ opísanou o yššie u edenej geome ickej analýze
oh o k o u. Základné geome ické pa ame e nume ického modelu sú zob azené na ob . 4 a 5.
P ie ezy jedno li ých p ko sú označené a e b×hĽ kde „b“ je ší ka a „h“ je ýška p ie ezu
milime och. Vzdialenos i medzi p iečnymi äzbami sú 1015 mmĽ p ičom každá d uhá p iečna äzba
je plná. Vizualizácia ýpoč o ého modelu je znázo nená na ob . 6.
PLNÁ VÄZBA PRÁZDNA VÄZBA
Ob . č. 4: Nume ický model k o u - P iečne äzby.
Ob . č. 5: Nume ický model k o u – Pozdĺžny ez.
91 STN EN ňňŘ S uc u al imbe . S eng h classes. SÚTNĽ B a isla a Ň004.
68
Ob . č. 6: Vizualizácia ýpoč o ého modelu.
6. Modelo anie uzlo
Vše ky spoje p ko k o u sú modelo ané ako kĺbo é s uhým p ipojením p ú o p e posun
osi p ú a s počia očným popus ením spoji sme e osi p ú a o ekos i 1 mm k ôli zohadneniu
ply u ne esnos í spojo Ľ medzie a hlín oblas iach spojo . Vply popus enia spojoch bol
p edme om pa ame ickej š údie p ezen o anej no měĽ
92 poda k o ej popus enie spojoch
o hodno e 1 mm malo za následok ná as napä í hla ných nosných p koch o p ibližne 10%Ľ p ičom
alšie z äčšo anie hodno y počia očného popus enia sa ý aznejšie p eja ilo už len na ná as e
de o mácií. Hambálky a äzné ámy p ázdnych äzieb sú k ho nému a dolnému ámu pozdĺžnej
s olice p ipojené len na p enos laku (označené na ob . ň ako CJ – „comp ession join s“). Lokálne
oslabenie p ie ezu esá skymi spojmi nie je zohadnené modeli.
7. Zaťaženia
Zaaženie k o u je u ažo ané zmysle p íslušných čas í Eu okódo .93 Zaaženie p eds a ujú
s ále zložky zaaženia - las ná iaž k o u a iaž k y iny; a p emenné zložky zaaženia - zaaženie
92 STN EN 1995-1-1 + A1 Eu ocode 5. Design o imbe s uc u es. Pa 1-1: Gene al. Common ules and ules o
buildings. SÚTNĽ B a isla a Ň00Ř.
93 STN EN 1991-1-1 Eu ocode 1. Ac ions on s uc u es. Pa 1-1: Gene al ac ions. Densi ies, sel -weigh , imposed
loads o buildings. SÚTNĽ B a isla a Ň007.
STN EN 1991-1-4 Eu ocode 1. Ac ions on s uc u es. Pa 1-4: Gene al ac ions - Wind ac ions. SÚTNĽ B a isla a
2007.
STN EN 1995-1-1 + A1 Eu ocode 5. Design o imbe s uc u es. Pa 1-1: Gene al. Common ules and ules o
buildings. SÚTNĽ B a isla a Ň00Ř.

69
e om. Zaaženie e om poda lokali y s a by je u ažo ané p e e o ú oblas II a ka egó iu e énu
III. Re e enčná ýška p e ýpoče laku e a je 15 m. Vzhadom na sklon s echy nie je konš ukcia
zaažená snehom. Zaaženie las nou iažou je gene o ané ýpoč o ým p og amom. Jedno li é
zaažo acie s a y sú na zájom kombino ané zmysle STN EN 1990.
94
Ř. Výsledky nume ickej analýzy
Výsledky nume ickej analýzy p eds a ujú hodno y maximálnych aho ých (+) a lako ých (-)
napä í ako a de o mácií ypočí aných na jedno li ých p koch k o u p iečnych äzieb p e ozhodujúce
kombinácie zaažení. Obálky maximálnych a minimálnych no málo ých napä í hla ných
konš ukčných p koch sú znázo nené na ob . 7. U edené hodno y nezahŕajú p ípadné účinky
zpe u lačených p ko Ľ k o é sú najmä k ok ách zhadom na malý podiel napä í od lako ej sily
zanedba ené ( pods a e len od s álych zaažení). Obálky ypočí aných de o mácií sú p ezen o ané
na ob . 8.
PLNÁ VÄZBA PLNÁ VÄZBA PRÁZDNA VÄZBA
Ob . č. 7: No málo é napä ia (MPa) hla ných konš ukčných p koch.
PLNÁ VÄZBA PRÁZDNA VÄZBA
Ob . č. 9 Z islé de o mácie (mm) hla ných konš ukčných p ko .
94 STN EN 1řř0 Eu ocode. Basis o s uc u al design. SÚTNĽ B a isla a Ň00ř.
70
Na základe ýsledko nume ickej analýzy je možné konš a o aĽ že no málo é napä ia p koch
p ázdnej äzby sú poda očaká ania o ea äčšie po o naní s p kami plnej äzby. Súčasne je
možné konš a o aĽ že maximálne napä ia naj iac namáhaných konš ukčných p koch sú ý azne
menšie ako hodno y ná ho ých pe nos í ohybe ( md = 16,6 MPa) a laku ( c,0,d = 16,6 MPa),
s ano ených súlade s STN EN 1řř5-1- 1 [ř]. Konš ukcia k o u je eda ý azne p edimenzo anἠa
o aj z pohadu súčasných no mo ých p edpiso .
ř. ZÁVER
Celko o môžeme konš a o aĽ že his o ický go ický k o je geome icky a pome o o
p ecízne koncipo aný. K o nad s ä you kláš o ného kos ola s . Pe a z Alkan a y má ysokú
spoahli os. Konš ukcia ako celok má iacej p ko Ľ čo yplý a z maximálneho yuži ia
pome o ých možnos í základného š o ca čoho ýsledkom je podop e ie k ok y š y och
mies ach a op imálnejšie zdialenos i uzlo spojo na äznom áme. U edené ak y majú dopad
na yššia spoahli os konš ukcie. Dá sa p edpokladaĽ že na konš ukciu k o u nad s ä youĽ
zhadom na yšší ýznam kos ola s . Pe a z Alkan a y OkoličnomĽ boli kladené ysoké ná oky
na spoahli os a ži o nos konš ukcie. Čomu zodpo edali adek á ne inančné zabezpečenie
s a by.
71
PRÍPRůVů ů REůLIZÁCIů OCHRůNY DREVENÝCH KONŠTRUKCIÍ
O o Makýš
Abs ak
P íp a e d e a p e s a ebnú činnosť je po ebné eno ať náleži ú pozo nosť. A šak
súčasný eľký lak na nízke ceny a k á ke dodá acie leho y, za súbežného p oblému
s nedos a očnou odbo nosťou p i posudzo aní k ali y edie k ozpači ým ýsledkom.
Všeobecnému znižo aniu k ali y s a ených p ác, eľmi p ispie a súčasný sys ém súťaženia, k o ý
p e e uje cenu a k i é ium k ali y odsunul ako menej dôleži é. Výsledkom je naopak yššie
ply anie peniazmi na náp a u zle od edenej p áce.
1. PRÍPRůVů STůVEBNÉHO DREVů
V minulých s o očiach bý alo samoz ejmosou (is eže nie úplne ždy) aži d e o obdobíĽ
k o om o bolo z hadiska k ali y d e nej hmo y naj ýhodnejšie - nap íklad zime. Na anspo
d e a sa zasa po s á očia yuží ali odné oky,
95 čo konečnom dôsledku p ispie alo k yššej
k ali e d e nej hmo y ( o pla ilo najmä do obdobia ši okého ozmachu železníc).96 Kmene sa
spla o ali z iazané do pl í (dodnes sa na niek o ých s a ých ámoch dajú nájs s opy po húž achĽ
k o ými boli pl e z iazané). Z d e a sa p i pla ení ypla ili lá kyĽ k o é sa podieajú na jeho
objemo ých zmenách a iež sa ypla o ali a oma ické lá kyĽ k o é p eds a ujú oa é lákadlo p e
d e okazný hmyz.
Spla o anie šak bolo zá islé najmä na s a e odných oko a eda d e o sa spla o alo
najmä na ja Ľ alebo na jese. V medziobdobí bolo d e o uskladnené na skládkach a „odležia alo“
sa. P i anspo e d e a sa aj ozlišo al účelĽ ku k o ému sa d e o anspo o alo – p i odzene
ysokú k ali u d e nej hmo y yžado alo nap íklad p á e s a ebníc oĽ nízku zasa nap íklad
chemickýĽ či hu ný p iemysel. P ed zabudo aním sa d e oĽ ok em ohoĽ z yčajne sušilo
p i odzenou ces ou. P oblém sušenia d e a p ed zabudo aním je šak zloži ejšíĽ p e ože d e o sa
najahšie a najlepšie sp aco á a k esaním če s omĽ eda „od p í ody“ lhkom s a e. D e ené
z ubo é domy – ich h ubé s a by - sa p e o s a ali z če s éhoĽ ne ysušeného d e aĽ a šak
dokončo ali sa až po niekokých ýždoch - mesiacoch (aj dlhšej dobe) schnu ia.
Takis o sa skladali aj k o yĽ p i k o ých sa d e o z ejme iež najp ok esalo za če s a
a zabudo á alo sa yschnu é. P i s a be k o u Dómu S . Ma ina B a isla e bolo použi é d e oĽ
95 Na Slo ensku o boli najmä oba hla né oky – Váh aj H onĽ k o é spla o ali d e o z Ta ie Ľ O a yĽ Kysúc a alších
ka pa ských poho í sme om k Dunaju. V P ešpo kuĽ Komá ne a ich okolí sa zasa yuží alo alpské d e oĽ
spla o ané po Dunaji.
96 Znižo aniu k ali y d e nej hmo y p ispel aj (pa adoxne) úzky ozchod. TýmĽ že sa a dali na iahnu úži ko é a e
akme do každej dolinyĽ sa k ažobným p ies o om lesoch p iblížil emi ýkonný dop a ný p os iedok. aži
a dop a o a d e o sa už po om dalo kedyko ek.
72
k o é bolo aspo Ň-ň oky niekde dob e uskladnené. Výnimkou nebolo ani sklado anie d e a 10
oko Ľ či dokonca aj iac oko . P e o nebolo po ebné ámy na ie a s a bujúcimi kon as nými
lá kami (na zelenoĽ na mod o) p o i plesniam a ži o nos akých o konš ukcií niekoko násobne
p e yšuje dnešné no mo é odhady ži o nos i súčasného d e a.
Vyššej k ali e his o ickej d e nej hmo y p ispie al aj iný sys ém pes o ania lesaĽ k o ý sa
cielene a edome ší il najmä 1Ř.s o očí. Lesy bý ali ysádzané hus ejšou ýsadbou - s omy ak
mali menšie sezónne p í as ky a ich d e o bolo hu nejšie. V Ka pa och na dnešnom území
Slo enska ( edy Ho ného Uho ska) sa dokonca pes o ali ysoko k ali né s omyĽ u čené na
s a bu lodí! Na k ali e d e nej hmo y sa ale iež podpísal aj s a klímyĽ keže iemeĽ že
niek o ých s o očiach bola S ednej Eu ópe chladnejšie ako inýchĽ či p ispelo k as u
„hus ejších s omo “ a ak podobne.
Z u edeného je z ejméĽ že k zacho aným his o ickým d e ené konš ukciámĽ k o é sú
dob om echnickom s a eĽ je po ebné p is upo a s pods a ne äčším ešpek omĽ než ako je o
dnes bežné p ís upe k mode nému d e u. Je o iž p a depodobnéĽ že his o ické d e o má eš e
s ále značnú eze u echnického ži o a.
2 NÁVRH RIEŠENIA OPRAVY DREVENÝCH KONŠTRUKCIÍ
P edpoklady úspešného použi ia och any d e ených konš ukcií s a be sú dané ýbe om
hodného s a ebného d e a. S a ebné d e o sa ozdeuje poda s omo Ľ z k o ých sa aží na:
 mäkké (ihlična é s omy – sm ekĽ jedaĽ bo o icaĽ sm eko ec)Ľ
 dé (lis na é a o ocné s omy – bukĽ dubĽ o echĽ jaseĽ jelšaĽ agá Ľ če eša)Ľ
 emi dé ( opické d e o – ebenĽ mahagón).
V niek o ej li e a ú e sa mäkké d e o ozdeuje poda s a benia ezu na eu ópske biele (sm eko é)
a eu ópske če ené (sm eko co éĽ bo o ico é).
Poda anli os i sa d e o delí na:
 málo anli é (zo sm ekaĽ z bukaĽ b ezyĽ h abuĽ lipyĽ ja o aĽ jelšeĽ opoa)Ľ
 anli é (z jedleĽ jaseaĽ bo o ice)Ľ
 emi anli é (z agá uĽ dubaĽ isaĽ sm eko ca).
D e o sa poda hŕč a ôznych iných kazo za ieuje do niekokých akos ných ied. Na
ý obu náby ku sa yžaduje d e o bez hŕčĽ kým na obkladanie in e ié o je a ak í nejšie d e o s
h čami. S a ebné d e oĽ k o é bude znáša u či é zaaženieĽ musí ma p ime anú pe nos. Keže
je dnes nedos a ok lacného k ali ného d e aĽ y ábajú sa iace é d e ené s a ebné ý obky
z lepeného d e aĽ k o é má nižšiu k ali uĽ a šak po zlepení do ý obku dosahuje k ali u
dos a očnú. Na ôzne d uhy s a ebných konš ukcií sa zhadom na ich las nos i hodia ôzne
d uhy d e a. D e o ažené nesko o na jese a zime je o ea k ali nejšieĽ ako d e o ažené na
ja a le e.
D e o je z yčajne lhké a mie a jeho lhkos i zá isí od lhkos i p os ediaĽ k o om sa
uloží. P i nesp á nom ysychaní sa d e o môže de o mo a a k ú iĽ p e o je dôleži éĽ aby sa
s a ebné d e o ysušo alo iadnym pos upom a neobsaho alo p ed zabudo aním iac ako Ň0%
lhkos i. Výnimku o ia d e ené s a by a konš ukcieĽ k o é sa y á ajú z o esaného d e a.
O esá a je najlepšie če s é d e oĽ čo najskô po jeho yažení. Op aco ané d e o sa po om
79
Sme om zho a nadol ide o zd a é d e o – ma o zelenἠpok ačuje žl á a če enἠk o á
cha ak e izuje už hnilobu a najnižšie je mod ἠk o á cha ak e izuje du iny.
Ň. PRÍKLůDY MERůNÍ IN SITU
3. Tu zo ka – ímskoka olícky kos ol, k o nad s ä you
D e ený k o nad kos olom (lo aj s ä ya) je pô odný z oku 1759
110Ľ použi á d e ina je
sm ekĽ p ky sú esané. Čas k o u nad s ä you je osídlená ne opie miĽ jedno li é d e ené p ky
nesú ý azné s opy po ýkaloch ne opie o . Me aný bol hambálok k o e blízkos i cen álnej
s olice. Rýchlos ší enia z uku klesá so z as ajúcou lhkosou d e a p e ože oda ypĺa
kapilá yĽ k o ých sa p ed ým nachádzal zduch. V dôsledku oho sa z yšuje odpo p os edia
p o i ší eniu ul az uko ej lny. Hambálok má ozme naleža o 1ř0/140 mm. Vidi ené je mie ne
neak í ne poškodenie d e okazným hmyzom. P ok ykazuje idi ené hliny na spodnej s ane
p ie ezuĽ ší ka hliny p i po chu max. 5 mm.
Z yhodno enia g a ického ozloženia ýchlos í yplý aĽ že spodnom ohu p ie ezu sa
nachádzajú du inyĽ p ípadne hliny äčšieho poč u alebo ozme o . Vizuálne hodno enie omu
nenas edčuje. Me anie môže by o ply nené ne opie ím usom.
Ob . č. 1: Hambálok , k o na kos ole Tu zo ke. Vyob azenie ýchlos í čia ach a plošne,
p a o o o z me ania.
4. Tu zo ka – ímskoka olícky kos ol, k o nad hla nou loou
K o nad loou je ela í ne dob om s a e.111 Vý azné poškodenie je lokálneĽ najmä pä e
k o u. Me aná bola pä ná zpe a cen álneho s ĺpika na južnej s ane s ozme mi 1Ř0/Ň15 mm. Na
základe izuálnej p ehliadky je idi ené po cho é poškodenie ply om d e okazného hmyzu
a s a nu ím ma e iálu. D e okazný hmyz nie je ak í nyĽ jedná sa o če o oče. Vidi ené sú hliny
ší ky p i po chu max. 5 mmĽ k o ých hĺbka nie je jasná. Z g a ického yhodno enia ýchlos í je
z ejméĽ že poškodenie je len po cho éĽ hĺbke p ie ezu je d e ený p ok zd a ý.
110 Ľ. Suchý a kol., His o ické k o y egiónoch O a y and Kysúc. Mi osla Gibala KNM, 2010, p. 224 + 1 DVD.
111 Ľ. Suchý a kol., His o ické k o y egiónoch O a y and Kysúc. Mi osla Gibala KNM, 2010, p. 224 + 1 DVD.

80
Ob . 2 Pä ná zpe a, k o nad loou kos ole Tu zo ke. Vyob azenie ozloženia ýchlos í
ul az uku o d och ú o niach odsadení 300 mm, p a o o o z me ania.
5. P íklady me aní in labo
6. Čas d e enej zpe y z k o u na kos ole Čie nom Váhu
K o na kos ole Čie nom Váhu bol da o aný na oky 1Ř0ň(d)
112. D e ený p ok je zo
sm ekuĽ me aný p ie ez má ozme 1ř0/170 mm. Vlhkos d e a je 10 %. Vizuálnou diagnos ikou
sme zis ili ý azné hlinyĽ iež po cho ú deg adáciu d e a spôsobenú d e okazným hmyzom a
deg adáciu ma e iálu s a nu ím. Vý azná hlina má hĺbku 70 mmĽ p echádza akme do s edu
me aného p ie ezu. Ší ka hliny p i po chu je 1Ň mmĽ sme om do s edu sa zužuje. Na snímke
s yhodno enými ýchlosami nie je hlina ý azne zachy ená. V čia o om yhodno ení idieĽ že
medzi snímačmi s číslami 6 a 8 je mies o s de ek omĽ a šak plošnom yob azení en o de ek
nie je z ejmý.
Ob . č. 3: Časť zpe y, k o Čie nom Váhu. Vyob azenie plošného ozloženia ýchlos í, p a o
o o z me ania
7. Čas s ĺpika k o u na kos ole Kamennej Po ube
Konš ukcia k o u je z oku 1Ř70. Me aný bol d e ený p ok s ozme mi 230/190 mm.
Vlhkos d e a je 10 %. Použi á d e ina je sm ek. Vizuálnou p ehliadkou p ku môžeme
konš a o aĽ že d e ený p ok nesie známky po cho ého poškodenia ply om pôsobenia
d e okazného hmyzu. V p ku sa nachádza ý azná hlinaĽ k o á siaha do hĺbky 100 mm sme om
do s edu p ie ezu. Ší ka hliny je p i po chu 10 mmĽ sme om do s edu sa zužuje. V plošnom
112 R. Ko enko á P. K ušinský, The analysis o oo s uc u es o his o ical usses in selec ed egions o Slo akia, in: Ci il and en i onmen al
enginee ing: scien i ic echnical jou nal. Vol. 9, No. 1 2013, s. 21-26.
81
ozložení ýchlos í nie je hlina idi enἠaj nap iek s ojej ela í ne ekej hĺbke. V čia o om
ozložení ýchlos í en o de ek akis o nie je z ejmý. Ší ka hliny blízkos i s edu p ie ezu má
ší ku cca 1 mm.
Ob . č. 4 Časť s ĺpika z k o u Kamennej Po ube. Plošné ozloženie ýchlos í, p a o o o
z me ania.
Ř. Čas zpe y z k o u na kos ole Soco ciach
His o ický k o na kos ole Soco ciach bol da o aný na ok zoa ia d e ín 1775(d)
113.
D e ená zpe a je zo sm eko ého d e a. Rozme p ie ezu je 1ř0/150 mm. Vlhkos d e a je 10 %.
Vidi ené je po cho é poškodenie d e a d e okazným hmyzomĽ iace é hliny ší ky max. 3 mm
p i po chu. Jedna hlina hlboká 50 mmĽ ší ky p i po chu 10 mm. V plošnom ozložení ýchlos í
nie je hlina idi ená. V čia o om ozložení idie de ek medzi snímačmi č. Ň a ň. Z ejmé je
po cho é poškodenie p ku s edných čas iach p ie ezu.
Ob . 5 Vzpe a z k o u Soco ciach. Vyob azenie ýchlos í čia ach a plošne, p a o o o
z p íp a y me ania labo a ó iu.
ř. Zá e y
Akus ický omog a Fakopp je p ís ojĽ k o ý bol y inu ý p e diagnos iko anie echnického
s a u ži o as úcich s omo .114 V oblas i och any his o ických k o o je ne yhnu né použí a
nedeš uk í ne diagnos ické me ódy115. V oblas i ziso ania echnického s a u d e ených p ko
113 L. SUCHÝ a kol.: His o ické k o y egióne Tu iec. Mi osla Gibala KNM, 2008, p. 102. + 1 DVD.
114 E. A. Gilbe , E. T. Smiley, Picus sonic omog aphy o he quan i ica ion o decay in whi e oak (que cus alba) and hicko y (ca ya spp.).
Jou nal o A bo icul u e and U ban Fo es y, ol. 30( No. 5): Sep embe 2004.
115 Z. Ha ířo á, P. Kubů, Reliabili y and se ice li e o cons uc ions and buildings o wood, In Wood Resea ch 51, 2007, pp. 15 – 28.
82
s pamia ko ou a his o ickou hodno ou je po ebné použí a nedeš uk í ne diagnos ické me ódy
zhadom na snahu p edís znehodno eniu cenných in o mácií. V oblas i s ano enia echnického
s a u his o ického k o u je p e o žiadúce yuží a najmä zmyslo é hodno enie ( izuálneĽ
hma o éĽ slucho é)Ľ k o é šak nie je ždy dos a očné. Je hodné ie o me ódy podpo i
p ís ojo ouĽ najlepšie nedeš uk í nou me ódou
116. Cieom p íspe ku bolo poukáza na ozdiely
ýsledko izuálnej p ehliadky a ýsledko diagnos iky akus ickým omog a om Fakopp ňD.
Vyob azené sú me ania 6 d e ených p ko . Z p ezen o aných ýsledko je z ejméĽ že medzi
yhodno ením izuálnym a p ís ojo ým sú ozdiely. Na p koch labo a ó iuĽ na k o ých boli
idi ené ý azné hlinyĽ sa g a ickom yob azení ýchlos í ší enia z uku ie o de ek y
nezob azili.
Vzhadom na poškodenie d e eného p ku hlinouĽ k o á p echádzala akme do polo ice
p ie ezuĽ môžeme konš a o aĽ že á o me acia me óda nebola om o konk é nom p ípade
úspešnἠesp. hodná na de eko anie hlín d e ených p ie ezo s malým ozme om. T hlina
nebola p ís ojom de eko aná a yk eslená akĽ ako sme p edpokladali. Zohadni eba aj u či é
ne ýhody me aniaĽ a o najmä sku očnosĽ že yhodnocujeme ždy len jeden p ie ezĽ eda jednu
plochu p ku. Nap iek omu, spojení so zmyslo ými me ódami je hodné alej pok ačo a
es o aní použi ia oh o p ís oja na účely hodno enia echnického s a u d e ených p ko
s his o ickou hodno ou a pokúsi sa bližšie špeci iko aĽ čo o ply uje k ali u a p esnos me aní
p ís ojom Fakopp.
116 O. Makýš, Spôsoby a pos upy obno y pamia ok, B a isla a: Renesans, 2013. 126 s.
83
PRIRODZENÁ ů UMELÁ OCHRůNů DREVENÝCH KONŠTRUKCIÍ
O o Makýš
Abs ak
Odolnosť jedno li ých d uho d e a p o i znehodno eniu biologickými škodcami sa označuje
ako p i odzená anli osť d e a. Zá isí od konk é neho d uhu d e a (s omu) – obsahu ieslo ín,
la onoido , e penoido a pod. d e ne hmo e. Z ýšenú odolnosť šak môže mať iba jad o
d e a. S a ebné d e o možno ch ániť iace ými spôsobmi – konš ukčnými, yzikálnymi a
chemickými opa eniami, k o é je hodné kombino ať.
2. PRIRODZENÁ TRVůNLIVOS DREVů
Údaje o p i odzenej anli os i d e a udá a no ma EN ň50-Ň. P i odzená odolnos d e a sa dá
ozdeli ak o:
 D e o náchylné k napadnu iu Fúzačom k o o ým – beo é d e o še kých eu ópskych
a äčšiny neeu ópskych ihlična ých d e ín.
 D e o náchylné k napadnu iu Če o očom – beo é d e o äčšiny ihlična ých a lis na ých
d e ín. Jad o é d e o bý a napádané z iedka.
 D e o náchylné k napadnu iu H bohla om – be niek o ých lis na ých d e ín s yšším
obsahom šk obu.
P e p i odzenú anli os s eného d e a a ma e iálo na báze d e a pla í:
 V s ené d e o a ma e iály na báze d e a (d e o iesko é doskyĽ p eglejky) môžu by iež
napadnu é škodcami – p edo še kým hubami. Odolnos oči napadnu iu hmyzom je pods a ne
z ýšená aka použi ému lepidlu.
 Napadnu ie s eného d e a (p eglejok) Fúzačom k o o ým nebolo do e az zis ené. Bolo
šak zis ené napadnu ie Če o očom.
 D e o lákni é a d e o iesko é dosky súĽ aka ich z láš nej š uk ú eĽ oči napadnu iu
hmyzom (s ýnimkou e mi o ) odolné.
 D e o iesko é dosky spájané cemen om a sad o lákni é dosky nie sú napádané ani hubami
ani hmyzomĽ a šak môžu sa na nich uchy i plesne.
3. UMELÁ OCHRůNů DREVENÝCH KONŠTRUKCIÍ
S a ebné d e o možno ch áni iace ými spôsobmi – konš ukčnýmiĽ yzikálnymi a
chemickými opa eniamiĽ k o é je hodné kombino a. Spôsoby och any a sanácie d e ených
konš ukcií – ámo éhoĽ ošo éhoĽ dosko éhoĽ či iného a u sú sko o o ožné a možno ich
(poda si uácie) použi ako p e sano anie s opo Ľ ak aj k o o Ľ okienĽ d e íĽ celod e ených
s a ieb a podobne.
84
3. Realizácia konš ukčných opa ení na och anu d e a
Najzákladnejšou a najjednoduchšou p e enciou p o i poškodeniu d e ených konš ukcií je ich
hodné uloženie s a beĽ k o é znižuje iziko na lhnu iaĽ následného nakazenia a požia u na
minimum.
V d e ených his o ických budo ách pôsobí škodli o najmä:
 pok y ie podlahy k y om nep epúšajúcim odnú pa u (PVCĽ linoleom)Ľ
 na e ie s ien ná e om nep epúšajúcim pa u (olejo ou a bou)Ľ
 y o enie be óno ého alebo as al o ého chodníka blízkos i ob odo ých s ienĽ
 umies nenieĽ alebo ponechanie ámo esnom kon ak e s okoli ou zeminou, odpadom, alebo
iným zásobníkom lhkos iĽ
 dlhodobé opus enie a uza o enie budo y bez p iebežného e ania.
P iebežná úd žba d e ených s a ieb sa musí zame a na:
 zamedzenie za ekania dažo ej ody do s a by,
 zamedzenie za ĺhania d e ených konš ukcií s a byĽ
 časné zis enie ak i i y biologických škodco Ľ
 časná lik idácia škodco a spe nenie poškodených d e ených konš ukciíĽ
 neodkladné ods ánenie neoše eného d e a napadnu ého biologickými škodcami.
4. Rýchle od ekanie ody
Cieom opa ení je zab áni z ýšeniu lhkos i d e ených konš ukcií za ekaním dažo ej
ody. D e ené konš ukcie eba ealizo a ak ( akom skloneĽ opa i s ieškami p o i dažu) aby
z nich mohla dažo á oda ýchlo od eka. Z ýšenie ýchlos i od okuĽ esp. zníženie nasiaka os i
možno dosiahnu aj hodnými po cho ými ná e mi. Vemi ne hodné je y á anie akých
de ailo Ľ do k o ých môže oda za iec a kde sa môže dlhšie zd žia a bez ohoĽ aby sa ýchlo
odpa ila.
5. Účinná izolácia p o i lhkos i
Izoláciou d e ených konš ukcií možno zníži zlínanie ody do konš ukciíĽ a šak izolácia
p o i lhkos i nesmie by p ekážkou od e á ania konš ukčných p ko alebo mies om
zh omažo ania sa ody. Pôsobeniu zemnej lhkos i sa ys a ujú najmä konš ukcie zapus ené
do zeme (koly)Ľ k o é eba imp egno a ne ylúho a enými chemickými lá kami. T alo zab áni
ozkladu d e a podpo o aného zemnou lhkosou nie je možné. P oces sa šak dá spomali.
Účinným opa ením je nap íklad ýbe akého d uhu d e a na zapus enie kola do zemeĽ k o é je
iac odolné p o i ozkladu (nap . dubo é alebo agá o é d e oĽ k o é je našich bio opoch obz láš
odolné oči ozkladu). Na asi d ojnásobok dokáže ži o nos d e eného kola z ýši aj jeho
umies nenie do be óno ého základuĽ k o ý je silne alkalický.
6. Zamedzenie p iamemu kon ak u
Najúčinnejšiu „izoláciou“ p o i zlínajúcej ode možno dosiahnu zamedzením p iameho
kon ak u d e a so zemou alebo s okoli ou lhkou konš ukciou. D e ené konš ukcie s a ebných
objek o by sa mali umies ni minimálne Ň0cm nad zemou a najlepšie jeĽ ak sa pod nimi
zabezpečí p ime aná zducho á od e á acia medze a. V minulos i sa z ubo é d e ené s a by
udo ého s a i es a „izolo ali“ ( eda pôsobeniu kapilá nej zlínajúcej ody b ánili) uložením na
hu né ná ožné kamene yčnie ajúce nad e én a podmu o ky ámo sa ealizo ali z nasucho
poskladaných plochých kameo bez spojo acej mal y. Náh ada podmu o iek be óno ými
konš ukciamiĽ alebo ich spe nenie injek o anouĽ či s iekanou cemen o ou zmesou nie je hodná
z es e ického ani z pamia ko ého hadiska - ok em oho z yčajne pôsobí aj z hadiska izolo ania
d e enej s a by od podložia yslo ene nega í ne – y o ením hmo y náchylnej na kapilá nu
nasiaka osĽ k o á ak zabezpečí p ísun lhkos i až ku d e eným ámom.
Na účinné zamedzenie kon ak u ( á ane od e á ania) s ačí od e á aná medze a medzi
d e eným p kom a okoli ou lhkou konš ukciou ši oká Ň–ňcm. A šak uloženie zhla ia d e ených
ámom do mu i a s okoli ou zducho ou medze ou u edenej h úbkyĽ k o é sa ysky uje

85
u iace ých no ších s a ieb z konca 19. a začia ku Ň0. s o očia z ejme nie je ne yhnu né. P ed
spomínaným obdobím sa ámy bežne zamu o á ali do suchého mu i a na esnoĽ bez medze y.
Nap iek omu sa u nich napadnu ie d e a hnilobou bežne ne ysky uje a ak o uložené ámy sú
čas o unkčné eš e aj dnes (nap íklad ba oko éĽ alebo go ické s opy).
7. Účinné od e á anie
P i za lhnu í d e enej konš ukcie za ečením alebo kondenzáciou odnej pa y eba
zabezpeči ýchle ysušenieĽ aby lhkos pôsobila na d e nú hmo u čo najk a ší čas. Počas
k á keho pôsobenia lhkos i (od niekoko dní až po Ň–3 mesiace) sa našich zemepisných
ší kach z yčajne nes ihne žiadna nákaza hubami oz inú. Vemi nega í ne plý ajú na d e ené
konš ukcie aj nep iedušné s y podláh (nap . z PVCĽ alebo z gumy)Ľ pod k o ými sa môže
neod e aná lhkos h omadiĽ alebo (po ha a ijnom za ečení ody) sa am dlho ud ží. Iným
p ípadom sú sekundá ne zd oje lhkos iĽ k o ými sú s a ých s a bách ôzne doda očné násypyĽ
skládky s a ebnej su iny či nepo ebných ecí (ša s aĽ papie aĽ náby ku a podobne). Taký o
odpad je čas o za lhnu ý a uskladuje p iamom kon ak e s d e enými konš ukciami.
8. Realizácia chemických opa ení na och anu d e a
Ži o nos neoše ených d e ených konš ukcií sa (poda no iem) in e ié i odhaduje na
120–200 oko , ex e ié i na Ř–15 oko [ŽákĽ J. – Reinp ech Ľ L.Ľ 1řřŘ]Ľ a šak najmä
p iazni ých podmienkachĽ hodnými konš ukčnýmiĽ p ípadne aj chemickými opa eniami sa dá
p edĺži aj na niekokonásobok. Chemické opa enia z yšujú odolnos d e ených konš ukcií
nielen p o i hmyzuĽ hubám a plesniamĽ ale aj p o i UV žia eniuĽ a o nielen po cho oĽ ale p i
hodnej aplikácii aj hĺbko o. A šak - pôsobenie chemických och anných opa ení je časo o
obmedzené...
P íp a ky na chemickú och anu d e a obsahujú jednuĽ alebo aj iac sme o ých účinných lá okĽ
čí ane ôznych sp ie odných lá okĽ k o é delíme na [An ošo ἠN.Ľ Ň01Ň]:
 Bak e icídy (účinné p o i bak é iám)Ľ
 Fungicídy (účinné p o i d e okazným a d e os a bujúcim hubám a plesniam),
 Insek icídy (účinné oči hmyzu)Ľ
 ůn ipy ény ( e a dé y ho enia)Ľ
 Inhibí o y po e e nos ných ply o (z yšujú odolnos d e a oči ode a UV žia eniu)
 Inhibí o y chemickej ko ózie (z yšujú odolnos d e a oči ag esí nym chemickým lá kam).
Chemické p íp a ky by sa mali použí a až ako doplnok hodných konš ukčných opa ení.
Účinnos chemických opa ení je p iamo zá islá od p ieniku (pene ácie) účinnej lá ky do d e nej
hmo yĽ k o á šak p ieniku kladie p i odzený odpo . P ienik o ply uje p edo še kým [An ošo áĽ
N., 2012]:
 Š uk ú a d e a (daná d uhom d e a a jeho nasiaka osou)Ľ
 T a a ozme y d e eného p ku ( enké p o ily sa da í imp egno a ahšie)Ľ
 ůplikačné las nos i p os iedku ( iskozi aĽ hus o aĽ eplo aĽ po cho é napä ie...)Ľ
 D uh a in enzi a lako ých síl ( yšší lak/pod lakĽ di úzia)Ľ
 Možnos plného yuži ia aplikačnej echnológie.
Na e ie d e a
Ako ná e y sa použí ajú lá ky obsahujúce ungicídne a insek icídne p os iedkyĽ dodá ané
ako bez a ebné ná e yĽ ale aj s p ísadou p ies i ných či nep ies i ných a ebných pigmen o .
S a bené p íp a ky síce umožujú ahko iden i iko a ozsah oše ených d e ených konš ukciíĽ
a šak menia p i odzenú a bu d e a. P e pamia ko é budo y a pohado o expono ané
konš ukcie sú p e o hodné iba bez a ebné p os iedky [LáskaĽ V. – Schube , A. – Š ulcĽ J.Ľ
1řř7]. Na ná e y d e ených konš ukcií sa použí a aj dech alebo yjazdený mo o o ý olej. Obe
ie o lá ky z yšujú ži o nos d e a – eda p edo še kým jeho po cho ej s eĽ keže ich
86
p ieniko á schopnos je malá. A šak ich použí anie nie je ani z en i onmen álneho hadiska
hodné.
D e o sa na ie a oz okmi och anných p íp a ko š e cami alebo alčekmi z yčajne 2–3
s ách. ahko znečis ené d e o je p ed ná e om možné umy pomocou ho úcej ody a yžo ej
ke yĽ p ípadne p eb úsi b úsnym papie om ( ekos i cca Ň50-400). Nanáša alšie ná e o é
s y je dob é až po u či ej echnologickej p es á ke poda údajo ý obcu p os iedku.
Všeobecne pla íĽ že alší ná e oz okmi na báze o ganických ozpúšadiel sa ealizuje po Ň4
hodináchĽ na odnej báze asi po 1Ň-Ň4 hodinách. Teplo a by p i na ie aní nemala klesnú pod 5º C
p i o ganických ozpúšadlách a pod 10ºC p i odných. Vo šeobecnos i pla íĽ že na k ali u ná e u
( o nako aj nás eku) zmysle p ieniku och annej lá ky do d e a plý a cha ak e po chu p ku.
Pílené p ky s y hanými láknami d e a majú ý azne yššiu saciu schopnosĽ ako ohobo anéĽ
alebo k esané po chy.
Nás ek d e a
Technológie nás eku d e a och annými oz okmi je hodné použí a len p i ažko
dos upných alebo zloži ých konš ukciáchĽ kde sa nemožno yzicky dos a ná e om. Oše o anie
nás ekom eba ealizo a o iace ých s áchĽ p e ože p i jedno li ých nás ekoch sa na d e o
dos á a len málo p íp a ku. Minimálnu účinnos má nás ek najmä p i aplikácii ex e ié i (nap . na
šindo ej k y ine). Pene ácia nás eko ej lá ky do d e a je ok em oho aj ak emi ply ká [Baie Ľ J.
– TýnĽ Z. Ľ 1řř6].
Napúšanie d e a
D e ené konš ukcie sa napúšajú najlepšie kúpeliĽ pod lakom a dlhšiu dobu [An ošo áĽ
N.Ľ Ň01Ň]. Dosahuje sa p i om hĺbko é a ( zhadom na po ch) pome ne o nome né napus enie
d e a och annou lá kou. Vý azne o z yšuje ži o nos d e aĽ ale ani o o iešenie nie je p i
s a ebných konš ukciách absolú ne účinné. Och anná lá ka jednak z yčajne nep enikne celou
h úbkou h ubších d e ených konš ukcií (nap . ámo ) a účinne o á i len po cho ú s u
d e a
117Ľ k o á sa silno nasý i chemickými lá kami. Tak o oše ené konš ukcie sú p e o hodné
najmä do neobý aných p ies o o (k ôli množnému nega í nemu dopadu na udské zd a ie)Ľ
p ípadne ako koly do zeme (be ónu).
Injek áž a in úzia d e a
Och ana d e a injek ážou alebo in úziou ( lako ým alebo „bez lako ým“118 napúšaním)
pa í k echnológiámĽ k o é sa použí ajú najmä na eš au á o ské konze o anie his o icky či
umelecky hodno ných pamia ko ých konš ukciíĽ alebo na imp egnáciu kolo . Realizujú sa
p a idelne ozmies nenými mi (nap íklad s p ieme om 6–Ř mmĽ p i lako ej injek áži ňĽ5mmĽ
a šak alej od seba)Ľ k o é sa naplnia och anným p os iedkom Ň–ň k á . Riziko lako ej injek áže
s a šieho d e eného p ku spočí a o ak eĽ že s a šie d e o bý a ozsušené iace ými
p iebežnými ýsušnými hlinami. P i injek áži po om injek ážne lá ka z yčajne ide ces ou
najmenšieho odpo uĽ čo znamenἠže namies o pene o ania d e a y ečie hlinami. P e o eba
hliny op ed upchaĽ čo je ale z yčajne dos ná očnéĽ či dokonca až nemožné. Každopádne
eba p oces injek áže p iebežne kon olo a a okolie injek o aného p ku up a i akĽ aby bolo
schopné y ekajúcu lá ku zachy i.
Bandážo anie d e a
Bandážo anie d e a je pos upĽ p i k o om sa imp egno aná čas d e a ob iaže bandážou
napus enou chemickou konze ačnou lá kou. Účinná lá ka sa p i om do d e a u ouje pos upneĽ
pôsobením osmo ických a di úznych síl [An ošo ἠN.Ľ Ň01Ň].
117 Nez iedka je p axi idie gua inyĽ k o é majú zacho anú ob odo ú šk upinu imp egno aného d e aĽ a šak nú o komple ne chýba.
118 Úplne bez lako é napúšanie sku očnos i neexis ujeĽ p e ože p i napúšaní pôsobí a mos é ický lakĽ p ípadne osmo ické laky.
87
Fumigácia d e a
P i zaplyno aní ( umigácii) d e a sa oše enie d e nej hmo y s a ebných konš ukcií
ealizuje napus ením oxickými plynmi. Napus enie sa ealizuje p iebehu 24 – 4Ř hodín
dokonale izolo aných mies nos iach objek u alebo po demon áži oše o aných p ko
izolo aných komo ách. Fumigácia d e a je hodná najmä p o i d e okaznému hmyzuĽ ale pôsobí
aj na huby a plesne. P e ože pôsobí k á kodoboĽ je hodné p a idelne ju opako a alebo
kombino a s inými me ódami.
Ob .1 S ojné yba enie na ealizáciu e mosanácie ( o o ia: Te mosansce.cz)
Realizácia yzikálnych opa ení na och anu d e a
Och ana d e a yzikálnymi opa eniami je len k á kodobá a jedno ázo á – zničí škodco . Je
síce okamži e účinnἠale dlhodobú och anu d e eným konš ukciám neposky ne.
S e ilizácia d e a eplom Ě e mosanáciaě
P i ej o echnológii sa musí zabezpeči zah ia ie celej d e enej hmo y ( eda aj hlboko jej
nú i) na eplo u minimálne 55°C. P ies o sanácie sa p e o zah ie a ho úcim zduchom
o eplo e100-1Ň0°C
119 po dobu 6-10 hodín. U edené dos a očné zah ia ie o nú i d e a musí by
dosiahnu é minimálne na dobu jednej hodinyĽ počas k o ej sa zničia p í omné hmyzo é in ekcie o
še kých š ádiách ich ý oja. P o i hubo ým in ekciám nie je á o me óda dos a očne účinná.
Po ebnú eplo u možno dosiahnu nap íklad sušia ach d e aĽ do k o ých sa musí
demon o ané d e o zo s a by dop a i. D uhouĽ pods a ne ýhodnejšouĽ možnosou je sanácia
p iamo na mies e osadenia konš ukcie.
Teplo u p eh ia ia d e a je po ebné p iebežne kon olo a zapus enými eplome mi. Ak sa
sys ém eplome o p ipojí na p enosný počí ačĽ je možné po skončení sanácie odo zda
maji eo i objek u e i ikačnú sp á uĽ k o á po dí dod žanie sp á neho p aco ného pos upu.
Konš ukcia sa môže zah ie a in ače enými žia ičmi alebo eš e lepšie eplo zdušnými
dúchadlami (ŇŇ0/ňŘ0V en ilá o mi s ýkonom cca 4500-7600m3 zduchu/hod). Zd oj epla ak
môže by mimo budo u a ho úci zduch sa ku konš ukciámĽ či skô do p ies o uĽ kde sú
konš ukcie umies nenéĽ háa pomocou p užných ú . Použi ie ho úceho zduchu je ýhodné
p edo še kým omĽ že ide o zd a o ne a en i onmen álne neškodnú echnológiu.
Sano aný p ies o Ľ kde dochádza k aplikácii echnológie sa musí op ed p ip a i – musí
by zba ený nadby očného p achuĽ d obných kúsko d e a a iných zápalných lá ok. Takis o je
po ebné ods áni še ky elek ické oz odyĽ zásu kyĽ an ény a za iadenia ci li é na z ýšenú
eplo u. Tie p kyĽ k o é nie je možné ods áni je po ebné epelne izolo a (nap . plas o é okná).
119 V p ípade iných konš ukciíĽ alebo p ko ci li ých na eplo sa p acuje s nižšou eplo ou okolo 100°C.
88
V p ies o ochĽ do k o ých je sažený p ís up ho úceho zduchuĽ alebo sa am nachádzajú aj iné
nedemon o a ené (či neoch áni ené) ma e iályĽ ci li é na ysoké eplo yĽ nie je použi ie ej o
echnológie hodné.
Me óda je p e s oju nein azí nos a nedeš uk í nos hodná aj na jedno azo é oše enie
d e a pamia ko o hodno ných budo Ľ najmä k o o . P i ealizácii s a be nie je eba p iebežne
kon olo a bezpečnos oči požia u – naj yššia eplo a mies nos i môže dosaho a hodno y
maximálne okolo Ř0-100ºC a dá sa dob e egulo a eplo ou háaného zduchu
120. Každopádne
šak eba upozo ni na oĽ že á o echnológia je len jedno ázo o účinná – lik idačnἠnie
p e en í ne pôsobiaca. Z yčajne šak bý a aj inančne ýhodná ( po o naní s inými
echnológiami).
S e ilizácia d e a ádioak í nym žia ením
In iko ané d e o možno oše i aj oža o aním lúčmi gama oža o acích komo ách.
Oža o anie nižšími dá kami žia enia je účinné p o i d e okaznému hmyzuĽ oža o anie äčšími
dá kami aj p o i hubám.
S e ilizácia d e a UV žia ením
In iko ané d e o možno ožia i aj UV žia enímĽ k o é nep eniká do äčšej hĺbky d e a a
p e o sa ním môžu niči len po cho é pleso é in ekcie.
Vlno á s e ilizácia d e a
P i om o spôsobe sa špeciálnymi p ís ojmiĽ p iloženými na d e o (aj pô odnom uložení
konš ukcií budo e) ozkmi ajú molekuly ody ži ých o ganizmoch ( ozmedzí 100kHz až
100GHz poda p ís oja)Ľ čo ich následne usm í až do hĺbky 50cm d e e. Použí a sa môže p i
d e e lhkom ozmedzí od 5 do 40%.
Vákuo anie d e a
Vákuo anie d e a spočí a niekokohodino om ysa í zduchu z d e enej konš ukcie.
To o oše enie je účinné p o i d e okaznému hmyzu a je ho možné ealizo a len špeciálnych
komo áchĽ akže sa použí a skô na sanáciu d obných p edme o (nap íklad náby kuĽ sôch
a pod.).
Zm azenie d e a
Oše o anie d e ených konš ukcií zm azením d e a pa í medzi menej účinné me ódyĽ
p e ože äčšina škodco je p ispôsobená na p eží anie d e e aj p i nízkych eplo ách (p ibližne
do –Ň0°C). P e o je ýhodné yuži (alebo zabezpeči m aziacom boxe) pods a ne nižšiu eplo u
(aspo –50°C)Ľ pôsobiacu dlhší čas.
Úp a a po chu d e a yskaním
P i yskaní g anúl suchého adu (zm azený CO2) na po ch d e a pod lakom, s použi ím
špeciálneho zducho ého lako ého s ojaĽ dochádza k úp a e jeho po cho ej š uk ú y. Ná azy
g anúl dokážu zlomku sekundy ods áni po cho ú s ičku mäkších le ných p í as ko d e nej
hmo y (le né d e o) h úbke cca ň-5mmĽ p ičom dšie ja né p í as ky ná azom odolá ajú. P i
yskaním yšším lakom znikne h boa á po cho á š uk ú aĽ k o á ý azne p ipomína
z áska ené d e o zos a nu é o odeg adáciou. Tá o echnológia sa použí a na y á anie umelej
pa iny nez e aného (p ípadne aj če s ého) d e a.
120 Teplo a zplanu ia d e a je okolo 230°C.
95
alých konš ukcií (s iech). Riešenia na ho aných jedno li ých esá skych konš ukcií
kompliko ala sku očnosĽ že ani jeden objek nemal p a idelný pôdo ysĽ zá o e ýšky h ebeo
sedlo ých s iech neboli na p o iahlých s anách iden ickéĽ ale dochádzalo k ozdielom aj niekoko
desia ok cen ime o . Ale aká bola eali a a aj p edchádzajúce s echyĽ čo dokladujú dodnes
zacho ané od lačky s iech na mu i ách. S ým o hendikepom sa museli yspo iada aj esá i
1ř. s o očí a o nako je po ebné ie o ozdiely ešpek o a aj dnes. Z hadiska pamia ko ej
och any akej ýznamnej ná odnej kul ú nej pamia kyĽ akou je h ad K ásna Hô kaĽ nie je žiaduce
aby boli a y s iech „z o nané“ do podobyĽ k o á sa upla uje na no ýchĽ p esne konš uo aných
s a bách.
ZÁVER
Do le a Ň014 boli z ealizo ané základné ámo é oš y na še kých objek och z dubo ého
d e a a esá ske p áce je možné hodno i kladne. Mimo iadne p ecízne boli ykonané esá ske
spoje a napojenie no ých pomu níc k niek o ým zacho aným úsekom pô odných pomu níc (šikmé
s ná ožné plá o anie is ené d e enými kolíkmiĽ d e ené kolíky boli použi é k o och len na
zais enie esá skych spojo základných ámo ých oš o – ýmenyĽ k á ča á a pomu níc).
V súčasnos i sú no ým dodá a eom ukončo ané p áce na alých s echách dolného h adu
(objek kasá ní) a s ednom h ade (Rákocziho palác). Aj ie o p áceĽ k o é sú ealizo ané
z mäkkého d e aĽ spoje ixo ané eplikami ko aných klinco sú ykonanéĽ čo sa ýka a o ého
iešenia p iečnych äzieb a spojo , na ysokej ú o ni.
Ob . č. 1: Ho ný h ad - jus ícia, his o ický k o p ed
požia om – 2011 09 (au o : D. Maczinsky – Va ša a)
Ob . č. 2: H ad K ásna Hô ka po požia i 2012 03

96
Ob . č. 3: S edný h ad - kaplnka, ko una mu i a po
požia i so zacho anými kapsami po äzných
ámoch
Ob . č. 4: Dolný h ad – k á ke ýchodné k ídlo, ob ys
p edchádzajúceho a u sedlo ej s echy asáde
kaplnky
Ob . 5 S edný h ad – Rákocziho palác, deš ukcia
alenej klenby po páde mu o aného š í u kaplnky
Ob . 6 Dolný h ad – Ho ný h ad – Go ický palác,
obno a s iech – p o izó ne zas ešenie 2013 01
Ob . 7 Ho ný h ad – Go ický palác, p iečny ez plnou
äzbou k o u p ed požia om, PD-LIGNOSERVIS
1994
Ob . 8 SV baš a – pôdo ys k o u baš y p ed
požia om, PD-LIGNOSERVIS 1994
Ob . 9 Ho ný h ad – go ický palác, ez plnou
p iečnou äzbou, PD obno y s iech – alé
zas ešenie (1. a 2. e apa, A elié ZIGO Košice
2013)
97
Ob . 10 SV baš a – pôdo ys k o u, PD obno y
s iech – alé zas ešenie (1. a 2. e apa, A elié
ZIGO Košice 2013)
Ob . 11: SV baš a – ez k o om, PD obno y s iech
– alé zas ešenie (1. a 2. e apa, A elié ZIGO
Košice 2013)
Ob . 12: S edný h ad – kaplnka, obno a pomu níc –
šikmé plá o anie pô odnej čas i pomu nice z oku
1817 (zacho ané ná ožné kampy) so súčasnou
pomu nicou (spoj ixo aný d e enými kolíkmi)
98
Fo odokumen ácia: Ing. ubo SuchýĽ Dominik MaczinskiĽ A chí KPÚ P ešo
Ob . 13: SV baš a – no ý adiálny ámo ý oš
z oku 2013, konš ukčná kópia pô odných z 19.
s o očia
Ob . 14 Ho ný h ad – go ický palác, no ý ámo ý
oš z oku 2013, konš ukčná kópia pô odného
z 19. s o očia (no é esá ske spoje kampo anie
a čapo anie pomu níc, äzných ámo , k á ča
ýmen)
Ob . 15 Dolný h ad – objek kasá ní, no ý k o po obno e alých
k o o (2014 11) - konš ukčná kópia pô odných z 19. s o očia
99
ZÁCHRůNů DEVNÝCH PRVK KONSTRUKCÍ
V MORůVSKOSLEZSKÉM KRůJI POMOCÍ HORKÉHO VZDUCHU
Pa el Šmí a, ůnd ea Nasswe o á, Soa Ki ánko á
Abs ak
Sanace dře ěných p ků kons ukcí ho kým zduchem je me oda u čená p o lik idaci
ak i ního dře okazného hmyzu. Jedná se o způsob, k e ý je nedes uk i ní a hodný p o sanaci
dře ěných p ků kons ukcí přede ším his o ických, sak álních a pamá ko ě ch áněných objek ů,
ale i oubených s a eb ypických p o daný k aj, měšťanských a odinných domů, chalup apod.
Příspě ek u ádí samo ný p incip me ody a ealizo ané p ojek y Mo a skoslezském k aji.
ÚVOD
De o disponuje elkou mnoho á nos í danou ůs o ými podmínkamiĽ p os edím a
dědičnými dispozicemi. Ta o a iabili a las nos í je pa ná nejen ámci d uhuĽ ale i u ni 
jednoho kmene a pedu čuje de o k anizo opnímu cho ání.
130 Díky s ému cha ak e uĽ k e ý je
dán os linným pů odemĽ je de o ale ys a eno deg adačním p ocesům zejména bio ické
(de okazné houby a de okazný hmyz)Ľ ale i en i onmen ální (nebiologické) po ahy.131
V důsledku é o deg adace dochází k ýznamným změnám yzikálníchĽ mechanických a
chemických las nos í. Rozsah poškození zá isí na p os edíĽ e k e ém se en o ma e iál ob ykle
nachází a p ocesůmĽ k e ým je ys a eno.132 Z pohledu kons ukčních p ků je ýznamná změna
pe nos i de a. Dlouhodobé působení zejména bio ických čini elů může konečném důsledku
zapíčini nesplnění unkce a z á u in eg i y kons ukčního p kuĽ po ažmo celé kons ukce. V
podmínkách lhkos i na mezi hyg oskopici y se elice čas o s á ἠže kons ukce je napadena
hmyzem a houbou současně. V ěch o pípadech napadení de ěných kons ukcí se ukázala jako
účinná me oda ho ko zdušné s e ilizace de a s následným použi ím lik idačně účinných
insek icidů. Lik idačním ak o em je u é o me ody eploĽ k e é působí o nomě ně celém
p os o uĽ pi zacho ání pamá ko é hodno y objek u. U edenou me odou se úspěšně podailo
zach áni his o ickou hodno u de ěných kons ukcí ady pamá ek na území České i Slo enské
epubliky. V Mo a skoslezském k aji se me oda zasloužila napíklad o zách anu chalupy e
Veo icích ( ealizace p o edena . Ň014)Ľ oubeného domu e známé Ja oko ě uličce e
Š ambe ku ( ealizace p o edena . Ň01ň)Ľ měšanského domu Od ách ( ealizace p o edena
. Ň01ň)Ľ k o u kaple s . Anny Hů ce u Jeseníku nad Od ou ( ealizace p o edena . Ň01Ň)Ľ
his o ického sklepu pod komplexem domů čp. 5 až 7 na náměs í e Š ambe ku ( ealizace
p o edena . Ň01Ň)Ľ bý alého oubeného ojs í Mos ech u Jablunko a ( ealizace p o edena
. Ň01Ň)Ľ mlýnu Wesselsky Loučkách u Ode ( ealizace p o edena . Ň011) a k o u his o ické
budo y mís ního ojs í Kozlo icích ( ealizace p o edena . Ň010)Ľ ob . 1.
130 D. Fengel, G. Wegene , Wood – chemis y, ul as uc u e, eac ions, 2003, Ve lag Kessel. 613 s.
131 C. M. Popescu, C. M. Tibi na, C. Vasile, XPS cha ac e iza ion o na u ely agend wood. Applied Su ace Science
256 (2009) 1355-1360.
132 M. Yokoyama, J. G il, M. Ma suo, H. Yano, J. Sugiyama, S. Kubode a T. Mis u ani, M. Sakamo o, H. Ozaki, M.
Imamu a, S. Kawai, Mechanical cha ac e is ics o aged Hinoki wood om Japanese his o ical buildings.
Comp es Rendus Physique, 10 (2009) 601 - 611.
100
Ob . č. 1.: Realizo ané p ojek y Mo a skoslezském k aji me odou e mosanace ( o o Jan Š ěpánek).
2. PRINCIP HORKOVZDUŠNÉ SANACE
Lik idace de okazného hmyzu ho kým zduchem je os ědčený p oces uzná aný no mou DIN 6Ř
Ř00 čás 4.
133 Tepelný p oces působí akĽ že jsou li em dos a ečně ysoké eplo y napíč celým
p ůezem de a usm cena eške á ý ojo á s adia hmyzuĽ k e á se e de ě nacházejí ( ajíčkaĽ
la yĽ kukly i dospělí jedinci)Ľ ob . Ň. P o úspěšnou lik idaci bio ických škůdců je nu né de o ohá
na eplo u 55 °C po dobu 60 min.Ľ pi é o eplo ě a čase dochází ke koagulaci bílko in hmyzu a
jejího usm cení.134 Dena u ace bílko in se p oje uje ozpadem polypep ido ého e ězceĽ k e ý ak
z ácí s ou cha ak e is ickou s uk u u. Působením epla se ak jejich spi ály ozpadají a y áejí
náhodné kon igu ace.135 Ok ajo é oblas i de a jsou z pohledu napadení nejk i ič ějšími čás mi
ši okém spek u d uhů de in i s áí. Ho ko zdušná me oda je po ažo ána za účinnou i z hlediska
smě u šíení eplaĽ k e é působí od po cho ých s e Ľ kde je napadení nejčas ější. P á ě zde
jsou p ních e apách ohe u eplo y nej yšší. Lik idační eplo a a čas 55 °C/60 min.Ľ je dána na
základě ady pokusůĽ jejichž ýsledky a p ak ické dopo učení u ádí smě nice 1-1, 87, k e ou ydal
Wissenscha lich- echnische A bei sk eis ü Denkmalp lege und Bauwe ksanie ung e. V.,
(Vědecká společnos p o sanace s a eb a péči o pamá ko é objek y) e e á “Och ana de a”.136
133 D. G osse , Smě nice 1-1,87, Vědecká společnos p o sanace s a eb a péči o pamá ko é objek y, Mnicho , a A.
Weiss od , Bo gholzhausen.
J. T. Hein, Ho ko zdušná me oda lik idace ži očišných škůdců dře a kons ukcích. Nah azuje le ák 1-1-87. WTA
Publica ions. WTA Wissenscha lich- echnische A bei sk eis ü Denkmalp lege und Bauwe ksanie ung. 2008.
134 J. T. Hein, Ho ko zdušná me oda lik idace ži očišných škůdců dře a kons ukcích. Nah azuje le ák 1-1-87. WTA
Publica ions. WTA Wissenscha lich- echnische A bei sk eis ü Denkmalp lege und Bauwe ksanie ung. 2008.
135 D. G osse , Smě nice 1-1, 87, Vědecká společnos p o sanace s a eb a péči o pamá ko é objek y, Mnicho , a A.
Weiss od , Bo gholzhausen.
136 D. G osse , Smě nice 1-1,87, Vědecká společnos p o sanace s a eb a péči o pamá ko é objek y, Mnicho , a A.
Weiss od , Bo gholzhausen.

101
Pa ame y ho ko zdušné lik idace de okazného hmyzuĽ i jako me oda sama, je dle DIN 68 800
čás 4 po oleným způsobem oše ení s a eb.
137
Ob . č. 2: P oces e mosanace a simulace p os upu epla sano ané kons ukci138 [6]
Ň.1 Technika p o ho ko zdušnou sanaci
Ho ký zduch o eplo ě 100–120 oC je gene o án e ýkonných mobilních ho ko zdušných
ag egá ech Nol ing o ýkonu ho kého zduchu 7500 [m3/h] (ob . ň) a Heime o ýkonu ŇŇ 500
[m3/h]. Mobilní ohí ače jsou yba eny ekologickými hoáky na LTO (lehké opné oleje)Ľ k e é jsou
napojeny na í ázo ý p oud (ňŘ0 V). P os ednic ím po ubí je ho ký zduch háněn do
sanačního p os o u zp a idla s ešními o o y nebo p ůniky e s ešním pláš i. S ešní p os o je
nu né smě em en co nejlépe u ěsni Ľ k omu o účelu jsou použi y e mo ólieĽ k e é he me icky
uza í ají sano aný p os o . Malé ne ěsnos i u dos a ečně elkého množs í ohá ého zduchu
zlepšují ci kulaci zduchu a zab aují o bě zducho ých polš áů s malou odi os í.139
Ob . č. 3: Realizace sanace mobilními ohří ači Nol ing na objek ech - kos el S ě í s . Jana Kř i ele Dolních
Chab ech, kos el s . Jakuba B ně a Ka ed ála s . Ma ina B a isla ě ( o o Jan Š ěpánek).
ň. MENÍ STERILIZůČNÍHO ÚČINKU
3.1 Moni o o ání eplo při ho ko zdušné sanaci
Teplo a sano aných kons ukčních p ků se s ano uje měenímĽ nikoli ýpoč em. Měení
eplo y se p o ádí p a idelných in e alech. Celý p oces ho ko zdušné sanaceĽ je ak
137 J. T. Hein, Ho ko zdušná me oda lik idace ži očišných škůdců dře a kons ukcích. Nah azuje le ák 1-1-87.
WTA Publica ions. WTA Wissenscha lich- echnische A bei sk eis ü Denkmalp lege und Bauwe ksanie ung. 2008.
138 NASSWETTROVÁ, A., ŠMÍRA, P.: Po o nání ho ko zdušné a mik o lnné s e ilizace dře ěných p ků na základě
pohybu a ozložení eplo ních polí. In.: Sbo ník ědeckých a odbo ných příspě ků z kon e ence No é nedes uk i ní
me ody diagnos iky a sanace dře ěných kons ukcí. 2014, s. 75-86. 1. VYD. ŠMÍRA - PRINT, s. .o..
139 A. Nasswe o ἠP. Šmí aĽ Po o nání ho ko zdušné a mik o lnné s e ilizace de ěných p ků na základě pohybu
a ozložení eplo ních políĽ in.: Sbo ník ědeckých a odbo ných příspě ků z kon e ence No é nedes uk i ní me ody
diagnos iky a sanace dře ěných kons ukcí. 2014, s. 75-86.
102
moni o o án a dokumen o án. Významná je eplo a zduchu a eplo a sano aného kons ukčního
p ku, ob . 4. Te moelek ické snímačeĽ měící eplo u u ni  de aĽ musejí bý umís ěny
geome ických s edech p kůĽ aby bylo možné označi sanaci za úspěšně p o edenou. P ohá í
s edo é čás í de aĽ kde je eplo a nižší než na jejím po chu p obíhá pomocí edení eplaĽ k e é
je ýznamně zá islé na objemo é hmo nos i de a.
140
ob . 4.: Te moelek ické snímače měřící eplo u zduchu a dře a při sanaci141 [6]
3.1.1 Te mo izní kame a p o snímání eplo ních polí
Snímání ozložení po cho ých eplo je možné pomocí in ače ené e mo izní kame y FLIR
B4Ň5 (ň0 HzĽ Ň010 model) ob . 5Ľ s eplo ní ci li os í (0Ľ0Ř oC) a k ali ou ob azu 320 x 240 pixel.
Kame a ukládá e mální snímky z . e mog amy jako 14 – bi o é ob ázky e o má u JPEG.
U edená kame a je kalib o ána p o pímé odečí ání eplo na nějším po chu zo ků.142
ob . 5: Zob azení snímání eplo e mokame ou FLIR B425 [6]
4. KONTROLA STERILIZůČNÍHO ÚČINKU
Pi ho ko zdušné sanaci se účinnos zjišuje na základě moni o o ání dosažení s e ilizačních
eplo geome ickém s edu de ěných p ků a p os ednic ím kon olních zo ků. Kon olní
zo ky o ozmě u 150 x 100 x Ň5 mm jsou dle no my ČSN EN 1ňř0 nain iko anými 6 la ami
140 A. Nasswe o ἠP. Šmí a, Po o nání ho ko zdušné a mik o lnné s e ilizace de ěných p ků na základě pohybu
a ozložení eplo ních políĽ in: Sbo ník ědeckých a odbo ných příspě ků z kon e ence No é nedes uk i ní me ody
diagnos iky a sanace dře ěných kons ukcí. 2014, s. 75-86.
141 NASSWETTROVÁ, A., ŠMÍRA, P.: Po o nání ho ko zdušné a mik o lnné s e ilizace dře ěných p ků na základě
pohybu a ozložení eplo ních polí. In.: Sbo ník ědeckých a odbo ných příspě ků z kon e ence No é nedes uk i ní
me ody diagnos iky a sanace dře ěných kons ukcí. 2014, s. 75-86. 1. VYD. ŠMÍRA - PRINT, s. .o..
142 A. Nasswe o ἠP. Šmí a, Po o nání ho ko zdušné a mik o lnné s e ilizace de ěných p ků na základě pohybu
a ozložení eplo ních políĽ in: Sbo ník ědeckých a odbo ných příspě ků z kon e ence No é nedes uk i ní me ody
diagnos iky a sanace dře ěných kons ukcí. 2014, s. 75-86.
103
esaíka k o o ého (Hylo upes bajulus L.) o u či é hmo nos iĽ ob . 6. Pi sanaci jsou zo ky
umís ěny na nej íce k i ická mís aĽ po sanaci jsou zo ky ozš ípnu y a zjišuje se mo ali a
nain iko aných la e . U edené kon olní měení se p o ádí e spolup áci s Výzkumným a
ý ojo ým ús a em De aským Beznici.
143
ob . 6: Dokumen ace nain iko aných zo ků, me oda š ípání a kon ola mo ali y la e po sanaci,
če ně RTG snímku [7]
5. ZÁVR
Využi í ho kého zduchu umožuje sano a p ky de ěné kons ukce komplexněĽ p ky
elkých p ůezů a celém objemu. Jde o klasický způsob umělého sušení de a o šem
apliko aný na elký p os o k o o ých kons ukcí. Umožuje pi ozenější pohyb lhkos ního pole
e s uk ue de a a zab auje zniku hlin díky kondenzaci lhkos i na po chu p ků. P oces je
moni o o án a o jak po cho ě ak i objemu p ků. Ho ko zdušná sanace není použi elná amĽ
kde není možné zajis i dos a ečný pís up ho kého zduchu. Dále pípaděĽ že se sano aném
p os o u nachází ma e iályĽ k e é neodolá ají ysokým eplo ám (cca 100 oC). Sanaci není aké
hodné p o ádě zimních měsícíchĽ z dů odu zá islos i na enko ních eplo ách zduchu. Po
ho ko zdušné sanaci je nu né p o és p e en i ní chemické oše ení sano aných de ěných
kons ukčních p ků s a by.
143 A. Součko ἠOdbo né yjádření, č. VZL-N-14/10 - S ano ení lik idačního účinku ho ko zdušné s e ilizace dře a
p o i la ám dře okazného hmyzu Hylo upes bajulus dle no my ČSN EN 1390. Výzkumný a ý ojo ý ús a
de aský BezniciĽ Ň000, 9 s.
104
STIFFNESS OF CARPENTRY CONNECTIONS
Miloš Kekeliak
Abs ac
In his o ical imbe s uc u es, ca pen y join s ansmi o ces be ween imbe elemen s by
di ec con ac and ic ion. The load-displacemen esponse o imbe s uc u e esul s om
s uc u al beha iou o wood membe s and hei connec ions. In scope o s i ness o ca pen y
s uc u e, he s i ness o ca pen y connec ions plays signi ican ole. In his pape , expe imen al
es s ocused on he con ac beha iou o ca pen y connec ion a e p esen ed. The con ac
beha iou is expe imen ally analysed on small wood blocks used in comp ession es s.
4. CARPENTRY STRUCTURES AND CONNECTIONS
S uc u al beha iou o any s uc u e is de e mined by beha iou o s uc u al membe s and
connec ions, which a e linked oge he in o one s uc u al sys em – s uc u e. The in luence o
pa icula s uc u al membe on o e all beha iou o whole s uc u e is dependen on geome ical
and mechanical p ope ies o a wood membe and also on he ype o i s connec ion o ano he
s uc u al membe . Na u ally he in luence o join s s i ness ( o a ional o ansla ional) on he
o e all beha iou o s uc u e may be signi ican as he join ´s beha iou de e mines he size o
ela i e displacemen s and o a ions in join s, wha also ela es o in e nal o ces (no mal and
shea o ces, momen s) ansmi ed by join s and o hei dis ibu ion on pa icula s uc u al
membe . On he o he side, he con ibu ion o pa icula s uc u al membe o o e all s uc u al
esponse o s uc u e as a whole may be negligible o limi ed due o connec ion o membe .
Impo an ole in p ocess o assessmen o s uc u al beha iou plays he s uc u al model
assumed o s uc u al analysis and i s adequacy o ep esen eal s uc u al beha iou .
Ca pen y connec ions do no beha e as o a ionally igid, bu nei he as a pe ec hinges.
144
Mo eo e , high numbe o s uc u al membe s and connec ions including hei s uc u al
impe ec ions, which a e commonly p esen in exis ing oo s uc u es, esul in o complex
s uc u al sys em ha is highly s a ically inde e mina e and he e ec o pa icula s uc u al
membe on o e all beha iou o oo s uc u e may a y depending on load con igu a ion. Cu en
144 Piazza M., Candelpe ghe L., Mechanics o adi ional connec ions wi h me al de ices in imbe oo s uc u es, In
P oc. o he 7 h In . Con . STREMAH, Bologna (IT), 2001, 415-424.
Palma, P., C uz, H., Mechanical beha iou o adi ional imbe ca pen y join s in se ice condi ions- esul s o
mono onic es s. In F om ma e ial o S uc u e–Mechanical beha iou and ailu es o he imbe s uc u es XVI
in e na ional symposium, Venice, I aly, ICOMOS IWC, 2007.
B anco J.M., In luence o he join s s i ness in he mono onic and cyclic beha iou o adi ional imbe usses.
Assessmen o he e icacy o di e en s eng hening echniques. PhD hesis, Uni e si y o Minho and Uni e si y o
T en o, 2008.
111
du ing any es and he es s we e e mina ed a e angen modulus became e y low (nea he
la pa o he load– el. displacemen cu e). The mean alues o ela i e displacemen s “w” and
“p”, co esponding o load s age Fc,90,max, a e 1.31 mm and 8.86 mm, espec i ely. The mean alue
o maximum s ess c,90 calcula ed is 2.36 MPa.
6. CONCLUSIONS
The assessmen o s uc u al beha iou o exis ing imbe s uc u es is s ongly in luenced
by unce ain ies, which ela e o hei s uc u al condi ion, quali y o diagnosis, compu a ion models
and me hods, e c. These unce ain ies highligh he need o de ailed analysis o wood ma e ial,
he s uc u al membe s and i s connec ions, and subsequen ly de elopmen o design models and
ules o imbe s uc u es. The expe imen al es s p esen ed a e ocused on s uc u al esponse o
wood elemen s in e ms o he s i ness beha iou in he con ac , whe e he load applied is
ansmi ed in o wood elemen . Fu he s ep is he assessmen o s uc u al esponse measu ed
and e alua ion o s i ness cha ac e is ics o con ac in e aces.

112
ZÁVR
Pedložená monog a ie je sh nu ím yb aných bada elských p oblémů ýkajících se
his o ických k o ů na území Mo a yĽ Slezska a Slo enska. His o ické k o y byly zkoumány po
s ánce kons ukční celém časo ém ozsahu docho aného ondu his o ických k o ů. Z území
Mo a skoslezského k aje byly ýznamně doplněny dosa adní znalos i z láš ě o enesančních a
ba okních k o ech se speci ickými p kyĽ jako je iden i ikace a časo é za ídění elik ů
enesančního k o u kos ele e Vlčo icích se za ážkami nebo naopak ypických k o o ých
kons ukcí ba okaĽ jako jsou s echy mansa do é a jejich yhodnocení kon ex u ý oje
k o o ých kons ukcí na pomezí Mo a yĽ Slezska a Slo enska. Dále byly nas íněny možnos i
diagnos iky a me od och any his o ických k o o ých kons ukcí na sledo aném území.
Na základě zhodnocení e énních ýzkumů ealizo aných ámci p ojek u na území
egionů Mo a y a Slezska ČR a Žilinském samosp á ném k aji SR se dá poukáza na
cha ak e is ické společné ysy kons ukcí his o ických k o ů podobně jako na jejich ozdílnos Ľ
způsobenou p a děpodobně ozdílnými kul u ními li y a his o ickým ý oje e zkoumaných
egionech.
P incipiálně můžeme kons a o a Ľ že z ypologického hlediska byl ý oj kons ukcí émě
iden ický. Rozdílnos se p oje ila ealizaci jedno li ých de ailůĽ p a děpodobně p opo čních
z ahůĽ použi ých pi ná hu kons ukceĽ sys émech mě Ľ použí aných jedno li ých egionech.
To o může yplý a z pí omnos i ůzných s a ebních skupin z jiných oblas í (I álieĽ Německo…).
Nas íněné hypo ézy je eba podloži ozsáhlejším s o ná acím ýzkumem ě šího soubo u
his o ických k o ů. Jednoznačný ozdíl ady exis uje kons ukcích sank usníko ých ížekĽ pi om
h anicí je ady hbe Ka pa . Hla ní ozdíl spočí á oš u pods a y sank usníku. Ve Slezsku a
Čechách pe ládá pap sko á kons ukce ycházející z ok ogonu. Na Slo ensku se použí aly
ýh adně o my p a oúhlých ámo ých oš ů. U edené éma si jis ě o něž zaslouží samos a ný
ýzkum.
Monog a ie y oila p os o p o p ezen aci ýsledků ýzkumů zaměených na his o ické
k o o é kons ukce a zá o e poukázala na další možnos i směo ání z láš ě e s o ná acích
s udiíchĽ zkoumajících ozdíly obou oblas íĽ kul u ní li y a ans e echnologií.
113
SUMMARY
The monog aph is a summa y o some p oblems ela ed o explo a ion o his o ic oo s in
Mo a ia, Silesia, and Slo akia. The examina ion was ocused on all he p ese ed his o ic usses
and hei cons uc ion. Exis ing eco ds on Renaissance and Ba oque usses wi h speci ic
ea u es in Mo a ia and Silesia we e supplemen ed wi h an iden i ica ion and ime classi ica ion o
elics om he Renaissance uss wi h end s oppe s in he chu ch in Vlčo ice o Ľ on he o he
hand, he ypical Ba oque uss s uc u es, such as mansa d oo s, and hei e alua ion in e ms o
he his o ical de elopmen on he bo de s o Mo a ia, Silesia, and Slo akia. The su ey has
ou lined he me hods o diagnos ics and p o ec ion o he his o ic uss s uc u es in he moni o ed
egions.
Based on he examina ion conduc ed unde he p ojec in Mo a ia and Silesia in he Czech
Republic and in he egion o Žilina in he Slo ak RepublicĽ i can be s a ed ha he ypical
common ea u es as well as he di e ences in uss s uc u es we e p obably caused by a ious
cul u al in luences and his o ical de elopmen .
In p inciple we can say ha he de elopmen o uss s uc u es was almos iden ical in
e ms o ypology. The di e ences we e in he cons uc ion o de ails, p obably in p opo ional
ela ionships used in he cons uc ion design and he measu emen sys em used in indi idual
egions. I may p obably be a consequence o he p esence o di e en g oups o building wo ke s
om o he pa s o Eu ope (I aly, Ge many, e c.). This hypo hesis needs o be suppo ed wi h a
mo e ex ensi e compa a i e in es iga ion o a la ge a ie y o his o ic oo s. The clea di e ence
is in he cons uc ion o u e s, whe e he bo de is he Ca pa hian idge. The main di e ence is in
a bo om g id o he u e . In Silesia and he Czech Republic, he ay s uc u e based on he
oc agon is signi ican ly p e alen . In Slo akia, only o ms o ec angula beam g ids we e used.
Since he e is no explo a ion ocused on he cons uc ion o u e s and hei ypology, he issue
should be sepa a ely s udied.
This monog aph c ea ed a space o p esen he esul s o examina ion o his o ic uss
s uc u es and poin ed ou o he possible su ey di ec ions, especially compa a i e s udies
examining he di e ences, cul u al in luences, and echnology ans e .
114
LITERATURA
 AMBROŽOVÁĽ E.: Ná ě y de a. P aha: G ada PublishingĽ Ň000Ľ 7Ň pp.
 ANTOŠOVÁ, N.: Pa ológia s a ieb I. – yb ané čas i z p ednášokĽ B no, 2013: T ibun EU.
 ASHURST, J. – ASHURST, N.: P ac ical Building Conse a ion. Vol. 5. Wood, Glass and
Resins, Han s: English He i age Technical Handbook, Gowe Technical P ess, 1989.
 AUGUSTINKOVÁĽ L. – DUDEK, J.: Špi ální kaple s . Ba bo y (nyní obadní sí) Bílo ci.
Podk o í a k o Ľ sejmu í omí ek pízemí. Os a a Ň007. Nepubliko aná nálezo á zp á a uložená
a chi u NPÚĽ ú.o.p Os a ě.
 AUGUSTINKOVÁĽ L.: Dějiny a y Ba ošo icích. Nálezo á zp á a. Os a a Ň015.
Nepubliko aný ma e iál uložený a chi u Základní o ganizace Českého s azu och ánců pí ody
No ý Jičín Ba ošo icích.
 AUGUSTINKOVÁĽ L.: Nejs a ší de ěné kons ukce e Š ambe ku (kos el s . Ka einy
Tamo icích a š ambe ská z onice). In: De os a by a kons ukce na bázi de a. Sbo ník p ací
z ědecké kon e ence s meziná odní účas íĽ poádané 11. – 12- 11. Ň00ř e Š ambe ku. Os a a
2009, s. 103 – 113.
 AUGUSTINKOVÁĽ L.: Podoby sak ální a chi ek u y e Ň. pol. 16. a na poč. 17. s ole í
Mo a skoslezském k aji. Os a a 201ň. Dise ační p áce ČVUT P aze.
 AUGUSTINKOVÁĽ L.: P oměny a ní budo y Ba ošo icích. POODí Ň015Ľ oč. XVIIIĽ č. ŇĽ
s. 19 – 24.
 AUGUSTINKOVÁĽ L.: S a ý zámek B a an icích - 1. NP a 2. NP. Os a a 2007.
Nepubliko aný ma e iál uložený a chi u au o ky.
 BEIERĽ J.Ľ TÝNĽ Z.: Och ana de aĽ G ada PublishingĽ P aha (ČR)Ľ 1řř6.
 BRANCO, J.M.: In luence o he join s s i ness in he mono onic and cyclic beha iou o
adi ional imbe usses. Assessmen o he e icacy o di e en s eng hening echniques. PhD
hesis, Uni e si y o Minho and Uni e si y o T en o, 2008.
 BREYMANN, G. A.: Allgemeine Bau-Cons uc ions-Leh e, Cons uc ionen in Holz,
Ho mann'sche Ve lags-Buchhandlung, S u ga , 1851.
 DESCAMPS, T., LAMBION, J., LAPLUME, D.: Timbe S uc u es: Ro a ional s i ness o
ca pen y join s. Wo ld Con e ence on Timbe Enginee ing, Po land, USA, 2006.
 DESCAMPS, T., LEMLYN, P.: E ec s o he o a ional, axial and ans e sal s i ness o he
join s on he s a ic esponse o old imbe amings. In Con e ence on he p o ec ion o his o ical
buildings, Rome, I aly, 2009.
 DUDÁŠĽ M.: D e ené a ikulá ne a ole ančné ch ámy na Slo ensku. Lip o ský Mikuláš:
T anoscius, 2011, 356 s.
 Eu opean Commi ee o S anda diza ion (CEN), EN 1995-1-1:2004/A1:2008 Eu ocode 5:
Design o imbe s uc u es - Pa 1-1: Gene al - Common ules and ules o buildings.
 Eu opean Commi ee o S anda diza ion (CEN), STN EN 408+A1:2013-04 Timbe
s uc u es. S uc u al imbe and glued lamina ed imbe . De e mina ion o some physical and
mechanical p ope ies.
 FEIO, A. O.: Inspec ion and diagnosis o his o ical imbe s uc u es: NDT co ela ions and
s uc u al beha iou . PhD hesis, Uni e si y o Minho, Po ugal, 2006.
 FENGEL, D., WEGENER, G.: Wood – chemis y, ul as uc u e, eac ions. Ve lag Kessel,
2003, 613 s.
 GAVENDOVÁĽ M. - KOUBOVÁĽ M. - LEVÁĽ P.: Kul u ní pamá ky ok esu No ý Jičín. Os a a -
No ý Jičín 1řř7.
115
 GILBERT, E. A., SMILEY, E. T.: Picus sonic omog aphy o he quan i ica ion o decay in
whi e oak (que cus alba) and hicko y (ca ya spp.). Jou nal o A bo icul u e and U ban Fo es y,
ol. 30( No. 5): Sep embe 2004.
 GOCÁLĽ J.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.Ľ CAPKOVÁĽ E.Ľ KEKELIAKĽ M.: Geome ic and S a ic Analysis
o he His o ical T uss in Village Belá Dulice S uc u al and physical aspec s o ci il enginee ing -
2nd in e na ional scien i ic con e ence: No embe 27-ŇřĽ Ň01ňĽ High Ta asĽ Š bské PlesoĽ SR. –
Technical Uni e si y KošiceĽ Ň01ň.
 GROSSER, D.: Smě nice 1-1,87, Vědecká společnos p o sanace s a eb a péči o pamá ko é
objek y, Mnicho , a A. Weiss od , Bo gholzhausen.
 HAVIROVA, Z., KUBU, P., Reliabili y and se ice li e o cons uc ions and buildings o wood,
in Wood Resea ch 51, 2007, pp. 15 – 28.
 HEIN, J. T.: Ho ko zdušná me oda lik idace ži očišných škůdců dře a kons ukcích.
Nah azuje le ák 1-1-87. WTA Publica ions. WTA Wissenscha lich- echnische A bei sk eis ü
Denkmalp lege und Bauwe ksanie ung. 2008 978-3-8167-7752-6.
 HERMANN, K.: Das Heima buch on B osdo . K eis Wags ad – Os sude enland. 1979.
 HUDEČEKĽ J. - HANÁKĽ F. - HUDEČEKĽ P.: B a an ič í z Choban na Pe o sku a he aldická
pamá ka na jejich od. Sbo ník s á ního ok esního a chi u Pe o ě. Pe o Ň00ŇĽ s. Ňř - 35.
 INDRAĽ B.: Fulnecká odina s a i elů – a chi ek ů Thallhe ů. Vlas i ědný sbo ník ok esu
No ý Jičín 1ř74Ľ oč. XIVĽ s. ň5 – 50.
 IZVOLT, P. : Sa e His o ical T usses. All o he Roo . B a isla a: Jaga G oup (published in
Slo ak language). 2006.
 JAKUBECĽ O.: Fo ma sleduje unkci. Sak ální go izující a chi ek u a enesance na Mo a ě
p ůsečíku demons ace kon esionali y a odo ých adic. A is His o iaĽ Ň006Ľ č. 1Ľ s. 6Ř – 75.
 JAKUBEC, O.: Kul u ní p os ředí a mecená olomouckých biskupů po iden ské doby.
Olomouc 2003.
 JAKUBECĽ O.: Umění jako nás oj ka olické e o my a p o i e o mace. Kon esionalizace a
mecená a isla ských a olomouckých biskupů na pelomu 16. a 17. s ole í. In: Slezsko. Země
Ko uny české. His o ie a kul u a 1ň00 – 1740. P aha 2008, s. 203 – 312.
 JANIŠĽ J. – VÁCHAĽ Z. – VRLA, R.: K počá kům s a by kos ela Nejs ě ější T ojice e
Valašském Meziíčí. A chaeologia his o ica XXXVIIIĽ č. ŇĽ s. ň55 – 368.
 JIRKA, O., MIKES, K.: Semi- igid join s o imbe s uc u es. Pollack Pe iodica, 5(2), 2010,
19-26.
 JURGA, V., JANEK, M.: K o a s řecha kos ela s . Šebes iána Třemešné u K no a.
S a ebně- echnický a biologický p ůzkum k o u, p ojek sanace k o u a s řechy. F ýdek-Mís ek,
06/2006 (samos a ná příloha:Technická zp á a ýměn, s pen 2006).
 JURGA, V.: PD sanace s řechy s k o u kos ela s . Šebes iána. P ojekce, p ůzkumy,
inžený ská a s a ební činnos . F ýdek-Mís ek, 05/2006. Nepubliko aný ma e iál uložený na NPÚĽ
ú.o.p. Os a a.
 KLOIBERĽ M.Ľ KOTLÍNOVÁĽ M., Compa ison o Tes ing Me hods o Timbe on Medie al
Beams o a S o e House Floo o Cas le Pe ns ejn. In “5 h In e na ional Con e ence o NDT and
Technical Diagnos ics”. Mosk a : Russian Socie y o Non-Des uc i e Tes ing, 2006. p. 86-86.
 KOCH, H.; SEIM, W.: Load bea ing capaci y o adi ional oo s uc u es - modelling o join s.
In P oceedings o he 9 h Wo ld Con e ence on Timbe Enginee ing (WCTE), Po land, O egon,
USA, 2006.
 KÖCKĽ B.Ľ HOLZERĽ S. M.: Ba oque Timbe Roo s wi hou a Con inuous Tie beam. In
P oceedings o he Thi d In e na ional Cong ess on Cons uc ion His o y, 2009.
 KOHOUT, J. – TOBEK, A. – MULLER, P. (1996): Tesas í. T adice z pohledu dneška.
P aha: G ada Publishing, 1996. 256 pp. ISBN 80-7169-413-4.
116
 KoláĽ F. a kol.: Vlčo iceĽ kos el Všech S a ýchĽ Nálezo á zp á a č. Ř0/1Ň NPÚĽ ú.o.p.
Os a ě. Os a a Ň01ň. Nepubliko aný ma e iál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Os a ě.
 KORENKOVÁĽ R. – KRUŠINSKÝĽ P. – GRÚOVÁĽ Z. : Poškodenie his o ických k o o a ich
časná diagnos ikaĽ kon e encia z medziná odnou účasou "Po uchy a ekonš ukcie ob odo ých
plášo a s iech"Ľ Podbanské 7.-ř.4.Ň010Ľ TU Košiciach a Dom echniky, ISBN 978-80-232-
0307-3.
 KORENKOVÁĽ R.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.Ľ PISCAĽ P.: Analysis o he impac o mic oclima e in
a oo space on a gho ic uss cons uc ion. In: Communica ions. No.: 4/2013. EV 3672/09, s. 27 -
31.
 KORENKOVÁĽ R.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.: The analysis o oo s uc u es o his o ical usses in
selec ed egions o Slo akia. In: Ci il and en i onmen al enginee ing: scien i ic echnical jou nal.
Vol. 9, No. 1 2013, s. 21-26.
 KORENKOVÁĽ R.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.: The analysis o mois u e egime o he unde - oo space
in his o ical uss. In: Theo e ical ounda ion o ci il enginee ing: XXI Russian - Slo ak - Polish
Semina , 03-06 July 2012 (pp. 297-302). A khangelsk: Poli echnika Wa szawska.
 KORENKOVÁĽ R.: The analysis o me hods used in eno a ions o his o ical oo ames. In:
Ci il and en i onmen al enginee ing, Vol. 9, 2013, No. 2, p. 144 - 149.
 KOUILOVÁĽ D.Ľ PAVELKOVÁĽ H: Třemešná, a ní kos el s . Šebes iána, dokumen ace
nálezo ých si uací při sanaci k o o é kons ukce nad p esby ářem a čás i lodi. Os a a 2010.
Nepubliko aný ma e iál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Os a a.
KRUŠINSKÝ P.Ľ SUCHÝ L.Ľ URIAN K.Ľ GRÚOVÁ Z.: His o ical oo cons uc ion o
chu ches in he egion Lip o , In: XX Polish - Russian - Slo ak semina "Theo e ical ounda ion o
Ci il Enginee ing", Wa szawa-W oclaw, 5.-10. 0ř. Ň011Ľ p in ed ŽU ŽilineĽ ISBN Ř0ř70Ň4Ř6-1.
 KRUŠINSKÝĽ PĽ URIANĽ K.Ľ GRÚOVÁĽ Z.Ľ SUCHÝĽ L.: His o ické k o y Žilinskom
samosp á nom k aji / His o ical imbe oo s in Žilina au onomous egionĽ in: ň7. ědecká
meziná odní kon e ence ús a ů a ka ede pozemního s a i els í Os a a Ň01ň : „nejno ější
pozna ky obo u pozemního s a i els í”: Os a a ň.-6. záí Ň01ň. - Os a a: VŠB - TU, 2013. -
ISBN 978-80-248-3127-5. - S. 33-38.
 KRUŠINSKÝĽ P.Ľ KORENKOVÁĽ R.Ľ URIANĽ K.: Resea ch o he oo usses o he
anciscan monas e y in OkoločnéĽ In: Theo e ical ounda ion o ci il enginee ing : XXI Russian -
Slo ak - Polish Semina : Moscow - A khangelsk, 3.07-6.07.2012. - Wa szawa: Poli echnika
Wa szawska, 2012. - ISBN 978-83-7814-021-4. - S. 335-342.
 KRUŠINSKÝĽ P.Ľ KORENKOVÁĽ R.Ľ URIANĽ K.: Resea ch o he oo usses o he
anciscan monas e y in OkoločnéĽ In: Theo e ical ounda ion o ci il enginee ing : XXI Russian -
Slo ak - Polish Semina : Moscow - A khangelsk, 3.07-6.07.2012. - Wa szawa: Poli echnika
Wa szawska, 2012. - ISBN 978-83-7814-021-4. - S. 335-342.
 KRUŠINSKÝĽ P.Ľ KORENKOVÁĽ R.Ľ GRÚOVÁĽ Z.Ľ SUCHÝĽ L.:Go ické k o y egióne
Lis o a, in: S echy-Fasady-Izolace, 20 (1), 2013, 30-32. Os a a: Mise.
 KRUŠINSKÝĽ P.Ľ KORENKOVÁĽ R.Ľ GRÚOVÁĽ Z.Ľ ZACHAROVÁĽ D.; S učný ý oj
k o o ých konš ukcií se e ozápadného Slo enska. In: S a ebné hmo y. ISSN 1336-6041. Roč. řĽ
č. 1 (Ň01ň)Ľ s. ňŘ-42.
 KRUŠINSKÝĽ P.Ľ SUCHÝĽ L.Ľ URIANĽ K.Ľ GRÚOVÁĽ Z.: His o ical oo cons uc ion o
chu ches in he egion Lip o , XX PRS semina "Theo e ical ounda ion o Ci il Enginee ing",
Wa szawa-W oclaw, 5.-10. 0ř. Ň011Ľ ŽU ŽilineĽ ISBN Ř0ř70Ň4Ř6-, s .
 KRUŠISKÝ P.Ľ KORENKOVÁĽ R.Ľ SUCHÝĽ L.Ľ ZACHAROVÁĽ D.: Vý oj k o o egióne
Lip o a, 35. Vedecká kon e encia ka edie a ús a o konš ukcií pozemných s a ieb -

117
medziná odná kon e enciaĽ 7.- ř. sep emb a Ň011Ľ TelčĽ ČVUTĽ P ahaĽ Ň011Ľ ISBN ř7Ř-80-01-
04959-4.
 KYNCL, T.: Dend och onologické da o ání dře ěných kons ukčních p ků kos ela s .
Šebes iána Třemešné (ok . B u nál). Výzkumná zp á a č.058a-06, B no, 2006. Nepubliko aný
ma e iál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Os a a.
 KYNCLĽ T.: Výzkumná zp á a na dend och onologické da o ání k o u kos ela B a an icích.
B no 2013. Nepubliko aný ma e iál uložený kniho ně VŠB – TU Os a a.
 KYNCLĽ T.: Výzkumná zp á a na dend och onologické da o ání k o u kos ela Všech s a ých
Kopi nici – Vlčo icích. B no Ň01ň. Nepubliko aný ma e iál uložený kniho ně VŠB – TU
Os a a.
 LÁSKAĽ V. – SCHUBERT, A. – ŠTULCĽ J. : Péče o s echy his o ických budo . P aha 1řř7:
SÚPPĽ 1ř pp. ISBN Ř0-902305-4-7.
 Leona do da Vinci Pilo P ojec , Handbook 1 - Timbe S uc u es, Educa ional Ma e ials o
Designing and Tes ing o Timbe S uc u es – TEMTIS, 2008.
 MAKÝŠĽ O. – DUDÁŠĽ M. – KRUŠINSKÝĽ P. – An ošo ἠN. (Ň01Ň): S a ebné d e o p i
obno e pamia ok. B a isla a: S a ebná akul a STUĽ ISBN ř7Ř-80-89402-61-8.
 MAKÝŠĽ O.: Vý oj s ešných k y ín na našom území. Eu os a : ecenzo aný odbo ný časopis
z oblas i s a ebníc a a a chi ek ú y Roč.11Ľ č.ň. s. Ř--12. ISSN 1335-1249.
 MAKÝŠĽ O. Spôsoby a pos upy obno y pamia ok. B a isla a: Renesans, 2013. 126 s. ISBN
978-80-89402-6.
 MAKÝŠĽ O.: Technologie eno ace budo Ľ B a isla a: Jaga g oupĽ Ň004. ISBNŘ01-8076-
006-3, 262 pp.
 MAKÝŠĽ O.: S a ebná obno a pamia ok ámci p og amu OSSD. In Vý ojo é endy
oblas i na ho aniaĽ p íp a yĽ ealizácie a úd žby s a ieb [elek onický zd oj] : Zbo ník edeckých
p ác. B no: T ibun EUĽ Ň01ňĽ s. 14ň--148. ISBN 978-80-263-0544-6.
 MAKÝŠĽ O: Spôsoby a pos upy obno y pamia ok. B a isla a: RenesansĽ Ň01ň. 1Ň6 s. ISBN
978-80-89402-67-0.
 MEISEL A., MOOSBRUGGER, T., SCHICKHOFER, G.: Su ey and Realis ic Modelling o
Ancien Aus ian Roo S uc u es. In P oc. o Conse a ion o He i age S uc u e (CSHM-3),
O awa, Canada, 2010.
 NASSWETTROVÁĽ A.Ľ ŠMÍRAĽ P.: Po o nání ho ko zdušné a mik o lnné s e ilizace
dře ěných p ků na základě pohybu a ozložení eplo ních polí. In.: Sbo ník ědeckých a
odbo ných příspě ků z kon e ence No é nedes uk i ní me ody diagnos iky a sanace dře ěných
kons ukcí. 2014, s. 75-86. 1. VYD. ŠMÍRA - PRINT, s. .o. ISBN: 978-80-87427-83-5
 PALMA, P., CRUZ, H.: Mechanical beha iou o adi ional imbe ca pen y join s in se ice
condi ions- esul s o mono onic es s. In F om ma e ial o S uc u e–Mechanical beha iou and
ailu es o he imbe s uc u es XVI in e na ional symposium, Venice, I aly, ICOMOS IWC, 2007.
 PIAZZA, M., CANDELPERGHER, L.: Mechanics o adi ional connec ions wi h me al de ices
in imbe oo s uc u es, In P oc. o he 7 h In . Con . STREMAH, Bologna (IT), 2001, 415-424.
 POPESCU, C.M., TIBIRNA, C.M., VASILE, C. : XPS cha ac e iza ion o na u ely agend
wood. Applied Su ace Science 256 (2009) 1355-1360.
 PRIX, D. : Umělecko-his o ický předběžný posudek k o u římsko-ka olického kos ela s .
Šebes iána Třemešné, ok . B un ál. P aha, 7. 4. 2005. Nepubliko aný ma e iál uložený na NPÚĽ
ú.o.p. Os a a.
 QUINNĽ N.Ľ D’AYALAĽ D.: Assessmen o he Realis ic S i ness and Capaci y o he
Connec ions in Quincha F ames o De elop Nume ical Models. In Ad anced Ma e ials Resea ch
778, 2013, 526-533.
118
 REINPRECHT, L., HRIVNÁKĽ J.: Ul asonic and d illing esis ance ma e iology o deciduous
and logs. Ac a Facul a is Xylologiae Z olen. Z olen: TU Z olenĽ Ň01ŇĽ pp 54(1): 4ň −54. (In Slo ak
language)
 RODRIGUEZ LINAN, C.: MORALES CONDE, MA J.; RUBIO DE HITA, P.; e al., Inspeccion
wi h non des uc i e echniques o a his o ic building: o a o io San Felipe Ne i (Cadiz). In o mes
dela Cons uccion, Volume: 63 Issue: 521 Pages: 13-22 DOI: 10.3989/ic.10.032 Published:
JAN-MAR 2011
 ROSOVÁĽ R.: A chi ní eše še ke kos elu s . Valen ina B a an icích. Os a a 2006.
Nepubliko aný ma e iál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Os a ě.
 SAMEK, B. a kol.: Umělecké pamá ky Mo a y a Slezska. P aha 19ř4. Díl 1. A – I.
 SAMEKĽ B.: Umělecké pamá ky Mo a y a Slezska. Díl IIĽ J - N. P aha 1994.
 SciaEnginee 2010. So wa e o s uc u al analysis. h p://neme schek-scia.com/sk
 ŠIMUNKOVÁĽ E. – KUČEROVÁĽ I. : De oĽ P aha: Společnos p o echnologie och any
pamá ekĽ Ň000. ISBN Ř0-902668-4-3, 134 pp.
 ŠKABRADAĽ J.: Kons ukce his o ických s a eb. P aha Ň00ň.
 Slo enská ná odná knižnicaĽ A chí li e a ú y a umeniaĽ . Sal a o iánska p o inciaĽ Ac a
capi ula ia, sign. RHKS 451 Libe a ionum con en us Okolicsnensis, sign. RHKS 458. MV SR,
ŠABĽ . LŽ I.Ľ i. č. ř5ŘĽ k. 6Ř1.
 SOUČKOVÁ, A.: Odbo né yjádeníĽ č. VZL-N-14/10 - S ano ení lik idačního účinku
ho ko zdušné s e ilizace de a p o i la ám de okazného hmyzu Hylo upes bajulus dle no my
ČSN EN 1ňř0. Výzkumný a ý ojo ý ús a de aský BezniciĽ Ň00Ľ ř s.
 STN EN 1řř0 Eu ocode. Basis o s uc u al design. SÚTNĽ B a isla a Ň00ř.
 STN EN 1991-1-1 Eu ocode 1. Ac ions on s uc u es. Pa 1-1: Gene al ac ions. Densi ies,
sel -weigh Ľ imposed loads o buildings. SÚTNĽ B a isla a Ň007.
 STN EN 1991-1-4 Eu ocode 1. Ac ions on s uc u es. Pa 1-4: Gene al ac ions - Wind
ac ions. SÚTNĽ B a isla a Ň007.
 STN EN 1995-1-1 + A1 Eu ocode 5. Design o imbe s uc u es. Pa 1-1: Gene al. Common
ules and ules o buildings. SÚTNĽ B a isla a Ň00Ř.
 STN EN ňňŘ S uc u al imbe . S eng h classes. SÚTNĽ B a isla a Ň004.
 STRUHÁRĽ A. Geome ic ha mony o his o ical a chi ec u e in Slo akia. B a isla a. Pallas,
1977.
 SUCHÝ L.Ľ KRUŠINSKÝ P.Ľ BABJAKOVÁ Z.Ľ URIAN K.: His o ické k o y sak álnych
s a ieb Tu caĽ Žilinská uni e zi a ŽilineĽ Ka ed a pozemného s a i es a a u banizmuĽ S a ebná
akul aĽ Žilina Ň00Ř.
 SUCHÝ L.Ľ KRUŠINSKÝ P.Ľ GRÚOVÁ Z.Ľ URIAN K.Ľ ZACHAROVÁ D.Ľ KORENKOVÁ R.:
His o ické k o y egiónoch O a y a Kysúc. Žilinská uni e zi a Žiline - S a ebná akul a -
Ka ed a pozemného s a i es a u M. Gibala KNM Ň010Ľ ISBN ř7Ř-80-970171-1-8.
 SUCHÝĽ . a kol.: His o ical usses in egion Tu iec. Mi osla Gibala KNM, 2008, p. 102. + 1
DVD.
 SUCHÝĽ . a kol.: His o ical usses in egions O a a and Kysuce. Mi osla Gibala KNM,
2010, p. 224.
119
 SUCHÝĽ .Ľ GLOSĽ P.Ľ URIANĽ K.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.: S a ebno his o ický p ieskum k o o
nad Dómom s . Ma ina B a isla e, Dějiny s a eb: sbo ník píspě ků z kon e ence Dějiny s a eb
Ň011 : [ Neč inech konané e d ech Ň5. ň. - 27. 3. 2011]. - ISSN 1803-0777. - Plze: Klub
Augus a Sedláčka e spolup áci se Sd užením p o s a ebněhis o ický p ůzkumĽ Ň01Ň. - ISBN 978-
80-87170-19-9. - S. 213-222.
 SUCHÝĽ L.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.Ľ BABJAKOVÁĽ Z.Ľ URIANĽ K.: His o ické k o y sak álnych
s a ieb Tu ca. Zilina: Publishe M. Gibala KNM, 2008.
 SUCHÝĽ L.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.Ľ GRÚOVÁĽ Z.Ľ URIANĽ K.Ľ ZACHAROVÁĽ D.Ľ KORENKOVÁĽ
R.: His o ické k o y egiónoch O a y a Kysúc. Žilinská uni e zi a Žiline - S a ebná akul a -
Ka ed a pozemného s a i es a u M. Gibala KNM 2010, ISBN 978-80-970171-1-ŘĽ Realizo ané
s inančnou podpo ou Minis e s a kul ú y Slo enskej epubliky.
 SUCHÝĽ L.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.Ľ GRÚOVÁĽ Z.Ľ URIAN, K.Ľ ZACHAROVÁĽ D.Ľ KORENKOVÁĽ
R.: His o ical T usses in he Regions o O a a and Kysuce. Zilina: M. Gibala KNM, 2010.
 ŠUJANOVÁĽ O. – MIRZOVÁĽ M. : Odpo účania p e och anu d e ených konš ukcií objek o .
B a isla a: SÚPSOPĽ 1řŘ1Ľ 16ř pp.
 The Comple e Py hago as. In e ne e sion o Kenne h Syl an Gu h ie’s Py hago ean
Sou cebook and Lib a y (1922), ed. Pa ick Rousell. [Online] [Ci ed: 03 22, 2011.]
h p://www.comple epy hago as.ne
 TZOUMASOVÁĽ T.: B a an iceĽ kos el s . Valen ina. Rekons ukce objek u po zápla ách
oce 1řř7. P ojek p o s a ební po olení. Olomouc 1řřŘ.
 ULLRICHĽ J.: Klan endo im Jah e 1Ř17. Das Kuhländchen s . ňĽ 1řŇ1Ľ č. 6Ľ s. 41 – 45.
 VINAĽ J. – KUFNER, V. – HOROVÁĽ I. : His o ické k o y. P aha, EL Consul 1995, 92 pp.
ISBN 80-902076-0-X.
 VINAR, J. KUFNER, V.: His o ical T usses – hei S uc u e and S a ics. P aha: G ada
2004(published in Czech language).
 VÍTEKĽ T.: Píspě ek p ůzkumu k o ů ke s a ebním dějinám zámku Jánský V ch. P ůzkumy
pamá ekĽ XXIIĽ Ň015Ľ č. ŇĽ s. 17ř – 186.
 WALD, F., MAREŠĽ J.Ľ SOKOLĽ Z.Ľ DRDÁCKÝĽ M. : Componen me hod o his o ical imbe
join s. In The Pa amoun Role o Join s in o he Reliable Response o S uc u es, Sp inge
Ne he lands, 2000, s. 417-424.
 WIECEK, A., Slezská měs a na k esbách B. B. We ne a. In Časopis Slezského muzea-B, VI,
1ř57Ľ č. 1Ľ 45s.
 WOLNY, G.: Ki chliche Topog aphie on Mäh en, meis nach U kunden und Handsch i en. I.
4. B ünnĽ 1Ř6ŇĽ s. ň41-343.
 WOLNY, G.: Ki chliche Topog aphie, III. B no 1859.
 YOKOYAMA, M., GRIL, J., MATSUO, M., YANO, H., SUGIYAMA, J., KUBODERA, S.,
MISTUTANI, T., SAKAMOTO, M., OZAKI, H., IMAMURA, M., KAWAI, S. 2009: Mechanical
cha ac e is ics o aged Hinoki wood om Japanese his o ical buildings. Comp es Rendus
Physique, 10 (2009) 601 611.
 ŽÁKĽ J. – REINPRECHTĽ L. : Och ana de a e s a bě. P aha 1řřŘ: ABF/A ch.
120
REJSTÍK JMENNÝ ů MÍSTNÍ
Ab amo á 19, 57
Ba ošo ice (CZ) 3, 30–36
Belá –Dulice (SK) 10, 65
Bílo ec (CZ) 43
B a isla a (SK) 8, 63, 71
Cheb (CZ) 57
Englisch, Johann An on
s a i elĽ inžený 36
Gbeany (SK) 10, 23
G oss Elias z Temešné; esa 36
Habo ka (SK) 10
Hamme schmied z Nisy,
Felix An on, s a i el 36
Ja o ník (CZ) 58
Ka lsede Ľ K.Ľ s a i el Píboe 1, 30, 31, 34
Kledensky F anz, au o edu 58
Kočí u Ch udimi (CZ) 58
Kopi nice – Vlčo ice(CZ) 3, 52–59, 113
Kuja y
Lip o ské Sliače (SK) 10, 21
Lip o ský Ján (SK) 10, 20
Lip o ský Michal (SK) 10, 14
Ma in – P iekopa (SK) 10
Miha sch, Johann, s a i el 36
O a ské Veselé (SK) 10, 23
Pa lo ský S anisla Ľ biskup olomoucký 53
Pods a ský z P usino icĽ Jan Jose Ľ
kano ník olomoucké kapi uly 30
P íbo ce (SK) 10, 21
Radko (CZ) 57
Si a z K no a; WenzelĽ esa 36
S a á Ves u Bílo ce (CZ) 42
Š ambe k (CZ) 58, 100
Š ambe k – Tamo ice (CZ) 57
Tábo (CZ) 58
Thalhe Václa , s a i el 48
Thalhe , Jan Sa kande , a chi ek 36
Temešná (CZ) 36 - 44
Tu čiansky Pe e (SK) 10
Tu zo ka (SK) 10, 79, 80
Valašské Meziíčí (CZ) 58
Važec (SK) 10
z Be ečka F ied ich 48
Zákopčí (SK) 10
REJSTÍK VCNÝ
Dend och onologie 4, 7, 13, 20, 38,
42, 44, 48, 54, 56, 57, 58, 59, 60, 90, 112
S echa mansa do á 29, 30, 31, 34, 112
Plošný p ůzkum 3, 5 – 11
Za ážky k o u 54 – 58, 112
Záklop malo aný 46, 47