Historické krovy Moravy, Slezska a Slovenska
Abstract
Monografie vznikla jako výsledek bádání řešitelů projektového úkolu operačního programu Rozvoj spolupráce vysokých škol v oblasti historické architektury č. 22410320032 a dalších odborníků z České a slovenské republiky. Hlavním tématem monografie jsou historické krovy, zkoumané metodami stavebně historického průzkumu, archivního bádáním metodami technických oborů. Sledovaný a vyhodnocovaný materiál až na výjimky pochází z oblastí řešení projektu, tedy z Moravskoslezského kraje v České republice a Žilinského kraje ve Slovenské republice. Vyhodnocování pak bylo realizováno společnými silami badatelů v ČR i SR, zvláště z Fakulty stavební Vysoké školy báňské – Technické univerzity Ostrava a Stavebnej fakulty Žilinskej republiky v Žilině. Do bádání a dokumentace byli zapojeni rovněž studenti bakalářského, magisterského i doktorského stupně studia v Ostravě a v Žilině, kteří přispěli k výsledkům výzkumu zvláště nákresy a vizualizacemi. Monografie obsahuje kapitoly věnované plošným výzkumům, realizovaným na území Slovenské republiky (regiony Turiec, Orava, Kysuce Liptov Žilina a Bytča Gemer Stredné Považie - Púchov, Považská Bystrica, Prievidza, Partizánske, Bánovce nad Bebravou), metodické kapitoly k výzkumu a ochraně historických krovových konstrukcí a kapitoly, zabývající se významnými krovy historických staveb jednotlivě (fara v Bartošovicích, kostel sv. Šebestiána v Třemešné v ČR, kostel sv. Valentina v Bravanticích v ČR, kostel Všech Svatých v Kopřivnici – Vlčovicích, kostel sv. Petra z Alkantary v Okoličném a zámek Krásná Horka). Zhodnocení plošného výzkumu historických krovů realizovaného na území SR poukazuje na potřebu systematického sběru údajů, doplňujících komplexnost informací o památkovém fondu ve vztahu k památkové hodnotě jednotlivých objektů jako celku, kde krov je jejich neoddělitelnou součástí se svou hodnotou. Kapitoly zabývající se jednotlivými historickými krovy ve svém celku představují prostor na vzájemné srovnávání a zhodnocení rozdílnosti přeshraničních regionů a vzájemných vlivů. S obnovou je spojeno množství technických problémů, na část kterých se poukazuje v posledních kapitolách věnovaných technickým záležitostem památkové obnovy historických krovů a aktuálními výzkumu, který probíhá v dané oblasti.
Full text
Historické krovy MoravyĽ Slezska a Slovenska Lucie AugustinkovἠPeter Krušinský a kolektiv
1 Podkování: Odborná monografie Historické krovy MoravyĽ Slezska a Slovenska vznikla v rámci operačního programu Rozvoj spolupráce vysokých škol v oblasti historické architektury č. ŇŇ410ňŇ00ňŇ. Materiály poskytli: Státní okresní archiv Nový Jičín (SOkA Nový Jičín), František Holub z Nového JičínaĽ Národní památkový ústavĽ územní odborné pracoviště OstravaĽ Zemský archiv v BrněĽ Ing. Václav JurgaĽ ProjekceĽ průzkumyĽ inženýrská činnost. Obr. na titulním listě K. KarlsederĽ Půdorys nového krovu nad farou v BartošovicíchĽ nákresĽ 1Ř7Ň. SOkA Nový Jičín. Editoi: Mgr. Lucie AugustinkovἠPh.D.Ľ ing. Arch. Peter KrušinskýĽ PhD. Autoi: Mgr. Lucie AugustinkovἠPh.D.Ľ FAST VŠB – TU Ostrava RNDr. Eva CapkovἠPhD.Ľ Žilinská univerzita v ŽiliněĽ Fakulta humanitných vied Ing. arch. Karol urianĽ Krajský pamiatkový úrad Martin Ing. Josef GocálĽ PhD.Ľ Žilinská univerzita v Žilině Ing. arch. Zuzana GrúovἠPhD., Žilinská univerzita v Žilině Ing. Miloš KekeliakĽ Žilinská univerzita v Žilině doc. Ing. Renáta KorenkovἠŽilinská univerzita v Žilině PhDr. Danuška KouilovἠFAST VŠB – TU Ostrava Ing. arch. Peter KrušinskýĽ PhD.Ľ Žilinská univerzita v Žilině Ing. et Ing. Soa KivánkovἠMetodické pracoviště Sanace devaĽ Brno doc. Ing. Oto MakýšĽ PhD.Ľ Slovenská technická univerzita v Bratislave Ing. Andrea NasswettrovἠPh.D.Ľ Metodické pracoviště Sanace devaĽ Brno Ing. Václav PotůčekĽ FAST VŠB – TU Ostrava Ing. Lubor SuchýĽ Krajský památkový úrad Prešov Ing. Pavel ŠmíraĽ Ph.D.Ľ Metodické pracoviště Sanace devaĽ Brno Ing. Jií WinklerĽ FAST VŠB – TU Ostrava Mgr. Daniela ZachaovἠKrajský pamiatkový úrad Trnava Lektoroval: Ing. Jií BláhaĽ Ph.D. Recenzovali: prof. Ing. arch. Pavel Gregor, PhD. doc. Ing. arch. Jana GregorovἠPhD. © Lucie AugustinkovἠPeter KrušinskýĽ Ň015 Vydavatel: VŠB TU OstravaĽ Fakulta stavební ISBN 978-80-248-3869-4
2 OBSAH Úvod (LAĽ PK) 3 Plošný výskum historických krovov v regiónoch Slovenska (PKĽ RKĽ KDĽ LSĽ ZG) 4 Analýza historických konštrukcií striech severného Slovenska (RK, PK) 11 Historické krovy v Žilinskom samosprávnom kraji (PKĽ KDĽ RKĽ DZ) 19 Vývoj zastešení fary v Bartošovicích v historických pramenech (LA, PK) 29 Kostel sv. Šebestiána v Temešné – oprava historického krovu (LA, DK) 35 Krov kostela sv. Valentina v Bravanticích (LA, VP) 44 Nálezy z podkroví kostela Všech Svatých ve Vlčovicích (LA, JW) 51 Historické krovy kláštorného kostola sv. Petra z Alkantary (PK, RK, KD, LS) 59 Geometrická a statická analýza priečnej väzby krovu nad svätyou kostola kláštora františkánou sv. Petra z Alkantary v Okoličnom (PKĽ ECĽ JG) 64 Príprava a realizácia ochrany drevených konštrukcií (OM) 71 Využitie akustickej ňd tomografie pri diagnostike historických drevených konštrukcií (RK, PK) 78 Prirodzená a umelá ochrana drevených konštrukcií (OM) 83 Historické krovy na hrade Krásna Hôrka – pamiatková hodnota tesárskych konštrukcií pred požiarom v roku 2012 (LS) 90 Záchrana devěných prvků konstrukcí v Moravskoslezském kraji pomocí horkého vzduchu (PŠĽ ANĽ SK) 99 Stiffness of carpentry connections (MK) 104 Závěr 112 Summary 113 Literatura 114 Rejstíky 120
3 ÚVOD Monografie vznikla jako výsledek bádání ešitelů projektového úkolu operačního programu Rozvoj spolupráce vysokých škol v oblasti historické architektury č. 22410320032 a dalších odborníků z České a slovenské republiky. Hlavním tématem monografie jsou historické krovyĽ zkoumané metodami stavebně historického průzkumuĽ archivního bádáníĽ metodami technických oborů. Sledovaný a vyhodnocovaný materiál až na výjimky pochází z oblastí ešení projektuĽ tedy z Moravskoslezského kraje v České republice a Žilinského kraje ve Slovenské republice. Vyhodnocování pak bylo realizováno společnými silami badatelů v ČR i SRĽ zvláště z Fakulty stavební Vysoké školy báské – Technické univerzity Ostrava a Stavebnej fakulty Žilinskej republiky v Žilině. Do bádání a dokumentace byli zapojeni rovněž studenti bakaláskéhoĽ magisterského i doktorského stupně studia v Ostravě a v ŽiliněĽ kteí pispěli k výsledkům výzkumu zvláště nákresy a vizualizacemi. Monografie obsahuje kapitoly věnované plošným výzkumůmĽ realizovaným na území Slovenské republiky (regiony Turiec, Orava, Kysuce Liptov Žilina a Bytča Gemer Stredné Považie - Púchov, Považská Bystrica, Prievidza, Partizánske, Bánovce nad Bebravou), metodické kapitoly k výzkumu a ochraně historických krovových konstrukcí a kapitolyĽ zabývající se významnými krovy historických staveb jednotlivě (fara v BartošovicíchĽ kostel sv. Šebestiána v Temešné v ČRĽ kostel sv. Valentina v Bravanticích v ČRĽ kostel Všech Svatých v Kopivnici – VlčovicíchĽ kostel sv. Petra z Alkantary v Okoličném a zámek Krásná Horka). Zhodnocení plošného výzkumu historických krovů realizovaného na území SR poukazuje na potebu systematického sběru údajůĽ doplujících komplexnost informací o památkovém fondu ve vztahu k památkové hodnotě jednotlivých objektů jako celku, kde krov je jejich neoddělitelnou součástí se svou hodnotou. Kapitoly zabývající se jednotlivými historickými krovy ve svém celku pedstavují prostor na vzájemné srovnávání a zhodnocení rozdílnosti peshraničních regionů a vzájemných vlivů. S obnovou je spojeno množství technických problémůĽ na část kterých se poukazuje v posledních kapitolách věnovaných technickým záležitostem památkové obnovy historických krovů a aktuálními výzkumu, který probíhá v dané oblasti.
4 PLOŠNÝ VÝSKUM HISTORICKÝCH KROVOV V REGIÓNOCH SLOVENSKA Peter Krušinský, Renáta Korenková, Karol urian, Lubor Suchý, Zuzana Grúová Abstrakt: Plošný stavebno-historický a stavebno-technický výskum historických krovov na území Slovenska začal v roku 2008 vaka grantovej podpore Ministerstva kultúry SR. Postupne sa preskúmalo v rôznej úrovni podrobnosti takmer 450 objektov, vaka čomu sa získalo velké množstvo údajov pre hlbšiu analýzu. Získaný grant VEGA 1/1296/1.2 sa zaoberá hlbším, najmä štatistickým spracovaním získaných údajov. 1 ÚVOD Plošný stavebno-historický výskum historických krovov na území Slovenska vznikol vaka podpore grantov získaných Katedrou pozemného stavitestva SvF ŽU v Žilne v grantovom programe Ministerstva kultúry SR od roku Ň00Ř. Granty boli postupne zamerané na historické krovy v regióne Turca 1, Liptova, Oravy a Kysúc2 a stredného Považia. Samostatnú čas tvoria prieskumy regiónov GemeraĽ časti stredného Považia a Hornej Nitry. Výsledky výskumov dávajú prehad o vývoji konštrukcií krovov v skúmaných regiónoch a naznačujú vývoj v rámci celého Slovenska. Po zvážení rozlohyĽ počtu objektov, geomorfológie a základných vedomostí o historickom vývoji regiónov vo vzahu k historickým krovom bol zvolený trojetapový postup. V prvej etape ide o predbežný prieskum vybraných objektovĽ kde kritériami výberu objektov bol vek objektu a tvar strechy. Samotný prieskum pozostával z krátkeho vizuálneho zhodnotenia konštrukcie krovuĽ jeho typologického zaradenia a predpokladaného veku. Výsledky určujú zaradenie do skupiny krovov pre realizáciu druhej etapy – podrobnejší terénny výskum. Terénny výskum realizuje štyri až pä skupín a dendrochronológ. Jednotlivé skupiny sa skladajú minimálne z dvoch udí. Ich súčinnos si vyžaduje vysokú logistickú prepracovanos vzhadom na vzdialenosti v rámci skúmaného regiónu a zabezpečenie prepravy. V tretej etape ide o spracovanie získaných údajov a podrobný výskum zachytávajúci širší kontext. 1 L. SuchýĽ P. KrušinskýĽ Z. BabjakovἠK. Burian, Historické krovy sakrálních stavieb Turca, Žilinská univerzita v ŽilineĽ Katedra pozemného stavitestva a urbanizmuĽ Stavebná fakultaĽ Žilina Ň00Ř. 2 L. Suchý Ľ P. KrušinskýĽ Z. GrúovἠK. urianĽ D. ZacharovἠR. Korenková, Historické krovy v regiónoch Oravy a Kysúc, Žilinská univerzita v Žiline - Stavebná fakulta - Katedra pozemného stavitestva u M. Gibala KNM 2010, Realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
5 Región Zdokumentované a preskúmane Predprieskum Celkovo Turiec 49 20 69 Orava 88 30 118 Kysuce 18 10 28 Liptov 75 30 105 Žilina a Bytča 53 17 70 Gemer 15 10 25 Stredné Považie ĚPúchov, Považská Bystrica, Prievidza, Partizánske, Bánovce nad Bebravou) 10 15 25 440 Tab.1: Prehad preskúmaných krovov v jednotlivých regiónoch Obr.1: Mapa regiónov kde bol realizovaný plošný prieskum a výskum 2 METODIKA STAVEBNO-HISTORICKÉHO VÝSKUMU Etapy výskumu: 1. Etapa - príprava - zahŕa výber objektov v regióne poda viacerých faktorov.
6 - predbežný terénny prieskum - realizuje sa v teréne vizitáciou vybraných objektov v tesnej nadväznosti na prípravuĽ taktiež sa sleduje základný stavebnotechnický stav konštrukcie. 2. Etapa - terénny výskum – pozostáva zo zameranie a dokumentovania spolu s prieskumom stavebnotechnického stavuĽ vrátane merania vybraných charakteristík. - spracovanie dát z terénneho výskumu – vypracováva sa dokumentáciaĽ v niektorých prípadoch ňD modely konštrukcieĽ popis konštrukcie s výskumom. 3. Etapa - spracovanie získaných údajov a podrobný výskumĽ určenie veku a typologické zaradenie krovovĽ vrátane analýzy stavebnotechnického stavu krovov. ň. Prvá etapa - príprava a prieskum V rámci prípravy celého výskumu sa realizuje širší výber objektov pre prieskum. Kritériami pre výber objektov sú: - vek objektov poda dostupných informáciíĽ - vzhad na dobových fotografiích, pohadniciachĽ grafikách a vedutách (poukazuje či boli robené zásadné zmeny v tvare a konštrukcii strechy)Ľ - tvar a sklon strechy (eventuálne sanktusnika)Ľ ktorý dáva predpoklad pre konštrukciu historického krovu. Prieskum regiónu sa realizuje v tesnej nadväznosti na prípravuĽ zvyčajne v spolupráci s KPÚĽ v rámci ktorého viac členná skupina zbežným prieskumom prejde jednotlivé objekty. Výstupom sú jednoduché teréne škiceĽ fotodokumentácia jednotlivých konštrukcií a aktuálneho stavebnotechnického stavu (Obr. 2, ň). Získane materiály slúžia pre užší výber pre samotný výskumĽ keže jednotlivé konštrukcie krovov sa dajú predbežne typologicky zaradi. Zvyčajne sa navštívi v rámci prieskumu približne 50 až Ř0 objektov v závislosti od vekosti regiónu a rozsahu získaného materiálu v rámci prípravy. Obr.2: Terénna škica – Rkk Lipt. Matiašovce Obr.3: 3D terénna škica
7 4. Druhá etapa - terénny výskum Na základe podkladov získaných prieskumom sa vyberajú objektyĽ na základe predbežného typologického zaradeniaĽ s hodnotnými historickými krovovými konštrukciami. Poda odhadnutého času sa počas približne dvoch týždov piatimi pracovnými skupinami (vždy špecialista so študentom – dobrovoníkom) realizuje terénny výskum. Ich súčinnos si vyžaduje vysokú logistickú prepracovanos aj vzhadom na vzdialenosti v rámci skúmaného regiónuĽ ktoré sú ovplyvnené časom sprístupnenia jednotlivých objektov. Stavebno-historickýĽ stavebno-technický výskum je doplnený v rámci možnosti o archívny výskum. Počas terénneho výskumu sa v jednotlivých krovoch realizuje: - zameriavanie vrátane detailovĽ - terénne škice detailovĽ - podrobná fotodokumentácia konštrukcie krovu vrátane detailovĽ - zdokumentovanie tesárskych značiekĽ v niektorých prípadoch vrátane frotážeĽ - vo vybraných krovoch dendrochronologické datovanieĽ prípadne aj jednotlivé etapy obnov, - stavebnotechnický stavĽ vrátane merania vybraných charakteristík. 5. Tretia etapa - spracovanie dát z terénneho výskumu Dáta a informácie získané počas terénneho výskumu sa postupne spracovávajú do Informácie a dáta sa postupne spracovávajú do jednotlivých výstupov: - výkresová dokumentáciaĽ v niektorých prípadoch ňD modely konštrukcie krovuĽ - stavebný vývoj objektu spracovaný na základe historiografického a archívneho výskumuĽ - popis konštrukcie krovu s typologickým zaradenímĽ - porovnanie s analogickými konštrukciami krovov v kontexte regiónuĽ Slovenska a EurópyĽ - podrobná slohová analýza s farebným vyznačením jednotlivých vývojových etáp v prípade mimoriadne hodnotných krovových konštrukcií. (Obr. 4) Sumárnym výstupom základného výskumu je knižná publikácia o historických krovoch v skúmanom regióneĽ ktorá obsahuje vyššie spomínané výstupy. Súčasou je aj zhodnotenie aktuálneho stavebnotechnického stavu.
8 Obr. č. 4: Slohová analýza plnej väzby krovu nad loou Dómu sv. Martina v Bratislave 3 6. STAVEBNO-TECHNICKÝ VÝSKUM Plošný stavebno-technický výskum pozostáva z dvoch základných častíĽ a to: - Dokumentovanie stavebno-technického stavu strešnej konštrukcie. Strešného plášaĽ nosnej konštrukcie a samotnej konštrukcie krovu (stavebno-technický prieskum) - Analýza a vyhodnotenie zistených údajov. Predbežný stavebno-technický prieskum sa vykonáva za plnej prevádzky objektuĽ realizuje sa najmä vizuálnou prehliadkou objektuĽ resp. konštrukcie súbežne s prieskumom a terénnym výskumom. Na základe výsledkov predbežného stavebno-technického prieskumu v prípade zistenia závažných porúch strešnej konštrukcie sa doporučuje realizova podrobný stavebno3 L. Suchý, P. Glos, K. urian, P. Krušinský, Stavebno historický prieskum krovov nad Dómom sv. Martina v Bratislave, Dějiny staveb : sborník příspěvků z konference Dějiny staveb 2011: [v Nečtinech konané ve dvech 25.3.-27.3.2011]. - Plzeň, Klub Augusta Sedláčka ve spolupráci se Sdružením pro stavebněhistorický průzkum, 2012, s. 213-222.
15 Z vyhodnotenia striech poda tvaru je zrejméĽ že najčastejší je výskyt valbových striech (cca 55%)Ľ ktoré sú tradičným tvarom sakrálnych budovĽ najmä pre ukončenie strechy nad polygonálnym záverom svätyne. Pri obnove historického krovu dochádza k výmene krytiny najčastejšie po skončení životnosti pôvodného materiálu. Významnú úlohu tu zohráva metodické usmerovanie pamiatkarovĽ v rámci ktorého (na základe architektonicko-historického výskumu) môžu predpísa druh vhodnej krytiny 10. V súčasnosti prevládajúcou krytinou je pozinkovaný plech (cca 4Ň%)Ľ čoho hlavným dôvodom je jeho cenová dostupnos (väčšina výmen krytín sa odohrala po roku 1ř45). Tento výber však nesie so sebou veké riziko v podobe ovplyvovania mikroklímy podstrešného (povalového) priestoru s následným ovplyvnením životnosti drevenej konštrukcie11. Podiel jednotlivých druhov krytín v súčasnosti je uvedený na obr. 6. Z obrázku je zrejmé najväčšie zastúpenie krytiny z pozinkovaného plechu – 4Ň %. Druhé najväčšie tvorí medený plech a potom drevený šinde. Keramická krytina je použitá v 6 % prípadovĽ resp. vyhodnocovaných krovov. Z celkového počtu krovov bol v 11 % použitý sanktusnikĽ tak v rámci historických krovov alebo celkovo. Námetky používané na ukončenie strešnej roviny pri odkvapeĽ zvýraznenie a zmenu sklonuĽ sú použité v 56 % skúmaných krovov. Obr. č. 6: Podiel strešných krytín v rámci skúmaných krovov Strešný pláš historického krovu je spravidla tvorený strešnou krytinou na pomocnej konštrukcii. Veakrát je v súčasnej dobe pri výmene krytiny aplikovaná aj podstrešná fólia ako poistná hydroizolácia. Zo skúmaných krovov je podstrešná fólia aplikovaná v 7Ľ6 % prípadov. Z toho ale v takmer Ňň % prípadov je táto fólia nesprávne či nevhodne aplikovaná. V oblasti historických krovov dochádza taktiež k obnovám z dôvodu šetrenia energiíĽ dochádza k zatepovaniu kleniebĽ resp. stropov nad posledným podlažím (v rámci podstrešného priestoru historického krovu). Realizované je to formou voného položenia tepelnej izolácie na plochu stropnej konštrukcie. Tepelná izolácia je najčastejšie z minerálnej vlnyĽ ale zaznamenané boli tiež prípady perlitových vankúšov. Na horný povrch tepelnej izolácie býva vone položený papierĽ prípadne fólia. V 1 % prípadov bola vone položená na stropnú konštrukciu iba fóliaĽ v takmer Ň % prípadov lepenka – najmä na drevené klenby. Realizácia položenia tepelnej izolácie býva rôznorodἠvemi často s rôznym stupom degradácieĽ zjavné je podceovanie realizácie zateplenia. V niektorých prípadoch – cca 1 %Ľ bola tepelná izolácia položená aj na rebrá kleniebĽ resp. prečnievajúce múry. 10 O. Makýš, Vývoj strešných krytín na našom územíĽ Eurostav: recenzovaný odborný časopis z oblasti stavebníctva a architektúry, roč. 11Ľ č. 3. s. 8-12. 11 R. KorenkovἠP. KrušinskýĽ P. Pisca, Analysis of the impact of microclimate in a roof space on a ghotic truss construction, in: Communications. No.: 4/2013, s. 27-31.
16 Na mikroklímu podstrešného priestoru má okrem iného 12 (krytinaĽ zateplenie stropuĽ podstrešná fóliaĽ at.) vplyv aj druh konštrukcie stropu. Ako vidno na obr. 7Ľ najväčšie zastúpenie majú ažké klenby (kamenné a tehlové murovanéĽ betónové). Vysoký podiel ažkých stropných konštrukcií (cca Ř0%) vyplýva zo samotného veku budov a priebežného ekonomického rastu jednotlivých regiónov. V rámci preskúmaných regiónov bolo tiež analyzované zastúpenie jednotlivých konštrukčných sústav historických krovov. Prevládajúca základná konštrukčná schéma s hambálkom s pozdĺžnym viazaním vyplýva z rozpätia skúmaných objektovĽ pre ktoré je daný typ konštrukcie optimálny13Ľ nesúvisí to s vekom konštrukcieĽ resp. obdobím kedy bola realizovaná. Podiel krokvových krovov celkom je 5ř% (spolu bez pozdĺžneho viazania a s pozdĺžnym viazaním)Ľ podiel väznicových krovov je 40% a väzníkové krovy sú zastúpené iba v 1 % - vi. obr. 8. Obr. č. 7: Podiel druhov stropných konštrukcií v rámci skúmaných krovov Z porovnania zastúpenia jednotlivých sústav vo vybraných regiónoch vyplývaĽ že najväčšie zastúpenie krokvových sústav je v regióne Liptov – až řŇ % krovov. V regióne Kysuce je to 61 %Ľ Turiec 57 %, Orava 50 % a najmenšie zastúpenie je v regióne Žilina – 47 %. Z porovnania v väznicových sústav vyplývaĽ že najväčšie zastúpenie je v regióne Žilina – 53 %, na Orave je 48 %, Turiec 43%, Kysuce 39 % a na Liptove je ich najmenejĽ iba Ř % zo skúmaných krovov. Z celkového počtu skúmaných krovov je zastúpenie krokvových sústav 5Ř %Ľ väznicových sústav je 40 % a vlašských väzníkových sú Ň %. V rámci krokvových sústav je najviac zastúpenou skupinou práve krokvová sústava s hambálkom. Tieto sústavy sú zastúpené až v 57 %Ľ pričom prostých krokvových sústav sú celkovo len Ň %. Obr. č. 8: Zastúpenie krovov v rozdelení konštrukčných sústav: IA – väzníkové vlašské, IIC – krokvové bez pozdĺžneho viazania, IID – krokvové s pozdĺžnym viazaním, III – väznicové sústavy 12 R. KorenkovἠP. KrušinskýĽ The analysis of moisture regime of the under-roof space in historical truss, in: Theoretical foundation of civil engineering: XXI Russian - Slovak - Polish Seminar. 3.07-6.07.2012. Arkhangelsk: Politechnika Warszawska. 13 J. VinaĽ V. Kufner, Historické krovy – konstrukce a statika, Grada, Praha 2004.
17 Obr. 9: Zastúpenie počtu historických krovov z pohľadu pôvodnosti krovu vzhľadom na dobu výstavby budovy Autenticita konštrukcií historických krovov je významným faktorom pri návrhu obnov a sanácií týchto konštrukcií. 14 Z pohadu koncepcie ochrany pamiatkového fondu je potrebné pozna hodnotu jednotlivých konštrukcií nielen z hadiska jej pôvodnosti (primárnosti)Ľ treba zohadni vekĽ spôsob a druh použitej dreviny pri obnovách v minulosti.15 Z obr. 9 vyplývaĽ že najviac pôvodných konštrukcií krovov je v regióne KysúcĽ v ktorom sa nachádza málo pôvodne stredovekých objektov (nachádzajú sa najmä na dolných Kysuciach)Ľ čo súvisí so štruktúrou a spôsobom osídovania regiónu. Hlavným stavebným materiálom na Kysuciach bolo drevoĽ ktoré bolo pomerne neskoro nahradzované murovanými konštrukciami.16 V regióne TurcaĽ vzhadom na pomerne vysoký počet stredovekých sakrálnych objektov (1ň.-14. storočie) je výrazný podiel sekundárnych konštrukcií krovov. Hlavný vplyv na ich výmenu mali hlavne stavebné úpravy objektov (prístavbyĽ dodatočne vložené klenbyĽ požiare apod.). Vo všeobecnosti malý rozdiel v počte primárnych a sekundárnych konštrukcií súvisí s vekom skúmaných objektovĽ so spôsobom osídovania jednotlivých oblastí v regiónochĽ dejinných udalosti a ich ekonomickým vývojom. Podiel originálnych (primárnych) konštrukcií je 4Ř %Ľ podiel sekundárnych (druhotných) k veku budovy je 5Ň %. Pre historické krovy je charakteristické opracovanie drevených prvkov tesaním (resp. kresaním). V konštrukciách krovov sa v obmedzenom množstve nachádzajú aj pílené prvkyĽ najmä v rámci rôznych opráv. Z vyhodnotenia výsledkov výskumu vyplývaĽ že najväčšie zastúpenie majú krovy s kresanými drevenými prvkami prakticky vo všetkých regiónoch. Pílené krovy v celom rozsahu reálne nemajú zastúpenie v regióne Liptov – obr. 10. V severných regiónoch Slovenska bola ažba a spracovanie dreva jednou z hlavných hospodárskych činnostíĽ taktiež dlhodobo bolo drevo hlavným stavebným materiálom. ObjektyĽ na ktorých sa zachovali primárne krovy pochádzajú najmä z 18. a 1ř. storočiaĽ prípadne obnova alebo výmena krovov bola realizovaná ešte v obdobíĽ ke neboli rozvinuté technológie na priemyselné spracovanie dreva (18. a prvá pol. 1ř. storočia). Celkovo väčší podiel kresaných konštrukcií krovov súvisí s obdobím realizácieĽ dlhodobou tradíciou ručného spracovávania dreva a ekonomickou situáciou v regiónoch. Podiel plne kresaných konštrukcií je 57 %Ľ pílených v plnom rozsahu je 1ň %. Zvyšok tvoria kombinácie. Obr. č. 10: Spôsoby opracovania drevených prvkov 14 P. Ižvolt, Zachráte historické krovyĽ Všetko o streche, Bratislava, Jaga Group 2006. 15 O. MakýšĽ Spôsoby a postupy obnovy pamiatok, Bratislava, Renesans, 2013. 16 L. SuchýĽ P. KrušinskýĽ Z. GrúovἠK. urianĽ D. ZacharovἠR. KorenkovἠHistorical Trusses in the Regions of Orava and KysuceĽ Žilina Ň010Ľ M. Gibala KNM.
18 ň. ZÁVER Výsledky jednotlivých čiastkových analýz môžeme zhrnú do nasledovných poznámok: Väčší počet skúmaných krovov ako je počet objektov vyplýva z použitia viacerých samostatných konštrukciíĽ napríklad krov nad loou a svätyouĽ ktoré sú často oddelené štítovou stenou. Nižší podiel profánnych objektov (cca 14Ľň%) vyplýva z nepovolenia vstupu do krovov zväčša súkromnými vlastníkmi (nedoriešené majetko-právne vzahy). Celkovo vysoký podiel konštrukcií s 1ř. a prelomu 1ř. a Ň0. storočia vyplýva zo stavebných aktivít najmä v regiónoch Hornej Oravy a Horných Kysúc (prechod z celodrevených objektov na murovanéĽ časté stavebné úpravy aj po požiarochĽ ktoré si vyžadovali novú konštrukciu krovu). Celkovo prevládajúci podiel striech so sklonom 40°- 4ř° (cca ň6%) vyplýva najmä s vysokého podielu konštrukcií z 1ř. stor. a prelomu 1ř. a Ň0. storočia. V skúmaných regiónoch je valbová strecha prevládajúca (cca 55%)Ľ čo pravdepodobne primárne tiež súvisí s vekovou skladbou krovov. V súčasnosti prevládajúcou krytinou je pozinkovaný plech (cca 51%)Ľ čoho hlavným dôvodom je výmena strešnej krytiny po dobe životnosti v kombinácií s jej cenovou dostupnosou v dobe realizácie. Väčšina výmen krytín sa odohrala po roku 1ř45. Vysoký podiel stropných konštrukcií z kamenného a tehlového muriva (cca Ř0%) vyplýva zo samotného veku budov a priebežného ekonomického rastu jednotlivých regiónov. Prevládajúca základná konštrukčná schéma s hambálkom s pozdĺžnym viazaním vyplýva zo šírky skúmaných objektovĽ pre ktoré je daný typ konštrukcie optimálnyĽ nesúvisí to s vekom konštrukcieĽ resp. obdobím kedy bola realizovaná. Podiel krokvových krovov celkom je 57%. malý rozdiel v počte primárnych a sekundárnych konštrukcií súvisí s vekom skúmaných objektovĽ so spôsobom osídovania jednotlivých oblastí v regiónochĽ dejinných udalosti a ich ekonomickým vývojom. Podiel originálnych konštrukcií je 4Ř %Ľ podiel sekundárnych k veku objektu je 52 %. Celkovo väčší podiel kresaných konštrukcií krovov súvisí s obdobím realizácieĽ dlhodobou tradíciou ručného spracovávania dreva a ekonomickou situáciou v regiónoch. Podiel plne kresaných konštrukcií je 57 %Ľ pílených je 1ň %. Zvyšok tvoria kombinácie. Získané dáta z realizovaných grantov od roku Ň00Ř z jednotlivých regiónov zostavených do databázy poskytujú možnosti na analyzovanie a hadanie vzájomných súvislostí medzi jednotlivým parametrami. Už doterajšie výsledky štatisticky poukazujú na faktyĽ ktoré výrazným spôsobom môžu prispie k trvalej udržatenostiĽ častokrát jedinečných historických konštrukcií. Významné sa ukazujú závislosti poukazujúce napríklad na vzahy úprav a zmien v režime užívania budovy k biotickému poškodeniu krovovĽ taktiež na vplyvy ktoré ho môžu spôsobova. Výstupy štatistického spracovania získaných dát môžu výrazným spôsobom pomôc pri metodike obnovy historických budov a tiež prispie k zachovaniu kultúrneho dedičstva do budúcnosti.
19 HISTORICKÉ KROVY V ŽILINSKOM SůMOSPRÁVNOM KRůJI Peter Krušinský, Karol Ďurian, Renáta Korenková, Daniela Zacharová Abstrakt Článok predstavuje prehľad vývoja konštrukcií historických krovov na území Žilinského samospravného kraja, ktorí je tvorený regiónmi Turca, Kysúc, Oravy, Liptova, Žilinska a Bytčianska. Vo vybraných regiónech beží riadený plošný dlhodobý výskum historických krovových konštrukcií podporovaný viacerými grantmi, z kterého informácie sa stávajú podkladom pre hlbší analytický výskum. 1 ÚVOD Severozápad Slovenska tvoria regióny TurcaĽ KysúcĽ OravyĽ LiptovaĽ Žilinskej kotliny s priahlými dolinami a región okolia Bytče. V súčasnosti tvoria Žilinský samosprávný kraj. Jednotlivé regióny boli rôznou intenzitou a spôsobom osídlené pod tlakom dejinných udalostí. Medzi kontinuálne osídlené regióny patria TuriecĽ Liptov a Žilinská kotlinaĽ ktoré boli osídlené minimálne už od staroslovanských a vekomoravských dôb. Dochovali sa románske a ranogotické stavby s úpravami v rôznom rozsahu. Región Oravy bol osídlený hlavne okolo jednej z vetiev jantárovej cestyĽ prechádzajúcej z Poska cez Tvrdošín a Dolný Kubín na juh. Trvalé osídlenie v súčasnej štruktúre na Liptove a Kysuciach prebiehalo vo viacerých vlnách od 1ň. po 17. storočie. Ň STREDOVEKÉ KROVY Ědo polovice 16. storočiaě Prevládajúcou drevinou v dochovaných gotických historických krovoch je červený smrek s vysoko kvalitným a trvanlivým drevom. Reprezentantmi stredovekých konštrukcií v typologickej čistote sú krovy na sakrálnych stavbáchĽ na rímskokatolíckych kostoloch napríklad v obciach BeláDulice (140řd) a Abramová (1470/71d) v Turci 17, na Orave18 v kostole Všetkých svätých v Tvrdošíne (145ň/54d). V regióne Liptova sú to krovy na kostoloch v obciach Liptovský Ján 1Ňř1/řŇd a 1467/6ŘdĽ Smrečany (1ňř0/ř1d) (obr.ň)Ľ Liptovský Michal (1ň16/17d) a vo farskom 17 L. SuchýĽ P. KrušinskýĽ Z. BabjakovἠK. urianĽ Historické krovy sakrálnych stavieb TurcaĽ Žilinská univerzita v ŽilineĽ Katedra pozemného stavitestva a urbanizmuĽ Stavebná fakultaĽ Žilina Ň00Ř. 18 L. SuchýĽ P. KrušinskýĽ Z. Grúová, K. urianĽ D. ZacharovἠR. KorenkovἠHistorické krovy v regiónoch Oravy a Kysúc, Žilinská univerzita v Žiline - Stavebná fakulta - Katedra pozemného stavitestva u M. Gibala KNM 2010.
20 kostole kláštorného komplexu v Okoličnom 19 (14ŘŘ/Řřd)Ľ ktorý je treou najväčšou stredovekou konštrukciou na Slovensku s troma úrovami hambálkov. Cenným stredovekým skvostom je krov nad loou v Rím.-kat. kostole Sv. Jána Krstitea v Liptovskom Jáne20Ľ v ktorom sa našli zvyšky zatia najstaršieho krovu na území Slovenska z rokov 1291/92d (obr.1, Ň). SúčasnýĽ typologicky čistý stredoveký krovĽ dendrochronologicky datovaný rokmi 1467/6ŘdĽ je umiestnený o niečo vyššie oproti pôvodnej konštrukcii. Je krokvovýĽ s dvoma úrovami hambálkovĽ šikmými klasovými vzperami a pätnými vzperami. Pozdĺžne je viazaný hrebeovou rámovou stojatou stolicouĽ ktorej zavetrenie zabezpečujú dlhé diagonálne vzpery – ondrejské kríže. Krov nad svätyou je menšíĽ datovaný do rokov 1517/1ŘdĽ z konštrukčno-typologického hadiska podobnej krokvovej hambálkovej konštrukcie. Pozdĺžne je tiež viazaný pod hrebeom rámovou stojatou stolicou. Ku krovomĽ ktoré tvoria prechod od stredovekých k renesančným môžeme zaradi krov nad kostolom sv. Štefana Kráa v ŽilineĽ ktorého základ je datovaný do rokov 1555/1561d. 19 P. KrušinskýĽ R. KorenkovἠK. urianĽ Research of the roof trusses of the franciscan monastery in OkoločnéĽ in: Theoretical foundation of civil engineering: XXI Russian - Slovak - Polish Seminar : Moscow - Arkhangelsk, 3.076.07.2012. - Warszawa: Politechnika Warszawska, 2012, s. 335-342. 20 P. KrušinskýĽ L. SuchýĽ K. urianĽ Z. GrúovἠHistorical roof construction of churches in the region Liptov, in: XX Polish - Russian - Slovak seminar "Theoretical foundation of Civil Engineering", Warszawa-Wroclaw, 5.-10. 09. Ň011Ľ printed ŽU v Žiline. Obr. 2 RK kostol v Liptovskom Jáne – dochované fragmenty pôvodného krovu nad loou Obr. 1 RK kostol v Liptovskom Jáne – krov nad loou kostola s fragmentami pôvodného krovu
21 3 RENESůNČNÉ KROVY Ěod polovice 16. storočia do polovice 1Ř. storočiaě Krovy realizované v období renesancie sa svojou geometrickou koncepciou nelíšia od stredovekýchĽ najmä gotických krovov. Rozdiel je v menšom objeme použitého dreva a väčšom počte medziahlých väzieb. Príkladmi konštrukcie krovov z tohto obdobia na Liptove sú krovy nad konventom kláštora v OkoličnomĽ kostola sv. Šimona a Júdu v Liptovských Sliačoch 1570Ľ kostola sv. Ladislava v Liptovských Matiašovciach 16ř5/ř6dĽ kostola sv. Ondreja v Liptovskom Ondreji 1700/01d. V Turci sú to krovy napríklad na kostole sv. Šimona a Júdu v Príbovciach 16ň6(d). Na Orave sú príkladom krovy na kostole svätej Trojice v Hornej Lehote 16Ř4/Ř5d (obr.4).Ľ kostole sv. Michala vo Veličnej 17ň6 /ň7d. V Žilinskej kotline sú príkladom krovy na kostole Michala archanjela v Turí 16ň0-ňŇd (obr.5) a kostole sv. Mikuláša vo Fačkove 1761/6Ňd (obr.6). Obr.3: Smrečany, RK kostol Obetovania Pána, vľavo pohľad na kostol, v strede pohľad do krovu, vpravo pohľad na zavetrenie latami Obr.4: Horná Lehota, rez konštrukciou krovu a pohľad do krovu.
22 Z typologického hadiska dané obdobie reprezentujú krovy nad krídlami konventu kláštora v Okoličnom. Krovy východnéhoĽ západného a južného krídla sú krokvové s hambálkamiĽ pozdĺžne viazané hrebeovou rámovou stojatou stolicou (obr. 7). Horizontálne sú členené väznými trámami s dvoma úrovami hambálkovĽ plátovanými na rybinu do krokiev. V osi priečnych väzieb je na väzné trámy položený priebežný prahový trám. V plných väzbách je do pozdĺžneho prahového trámu pod hrebeom krovu čapovaný stĺpik. V priečnom smere plnú väzbu krovu stabilizujú klasové vzperyĽ ktoré sa pod prvým hambálkom rozbiehajú do krokiev a sú rybinovo preplátované medzi prvým a druhým hambálkom. Vzpery šikmým plátom pretínajú prvý hambálok. Zavetrenie plných väzieb medzi krokvami a väznými trámami dopĺajú rybinovo plátované šikmé pätné vzpery. Krovy jednotlivých krídiel pochádzajú z obdobia 16řŘ/řřd až 1710/11d. Obr. 6 RK kostol vo Fačkove – pohľad do krovu Obr. 5 RK kostol v Turí – pohľad do krovu Obr.7: Pohľad do krovov nad krídlami konventu kláštora v Okoličnom
23 4 BůROKOVÉ KROVY Ěod polovice 1Ř. storočia do polovice 1ř. storočiaě Jednou z dvoch najčastejších konštrukčných schém tohoto obdobia sú hambálkové konštrukcie s ležatými stolicami a centrálnym vešiakom. Tu patria napríklad krovy nad kostolmi: sv. Alžbety v Oravskom Veselom 1Ř00/0ňd na OraveĽ sv. Jána Krstitea v Skalitom 17ř0/řŇd na KysuciachĽ sv. Bartolomeja vo Vrícku 17Ř7/ŘŘ v TurciĽ sv. Barbory v Žiline (vyspelá forma) 1Ř17/1řd v Žiline. Zo svetských stavieb krov na kaštieli v Gbelanoch (obr. 8), v Istebnom. Reprezentantom prvého typu je krov Kostola sv. Jána Krstitea v Skalitom 17ř0/řŇd. Plnú väzbu tvorí väzný trám s párom krokiev a dvoma úrovami hambálkov. Súčasou plnej väzby je vzperadlo situované bezprostredne pod nižším hambálkom a krokvamiĽ ktoré tvoria ležaté stĺpiky čapované do päbokej prahovej väznice a päbokej stredovej väzniceĽ taktiež vodorovná rozpera medzi stĺpikmi tesne pod spodným hambálkom. Priečnu tuhos zabezpečujú krátke šikmé pásiky medzi rozperou a ležatým stĺpikomĽ do oboch prvkov čapované. Tuhos rámu vzperadla oproti väznému trámu zabezpečujú tiež sekundárne šikmé stĺpiky čapované do väzného trámuĽ spoj je často istený kramou. V strede plnej väzby je stĺpik vo funkcii vešiakaĽ uchytený strmemi o väzný trám. Do stĺpika sú vo vrchole preplátované krokvy. V mieste jednostranného preplátovania dvojice horizontálnych trámov – rozpery a hambálka má profil stĺpika väčšiu hrúbku. V pozdĺžnom smere zabezpečujú tuhos krovu stredové väznice v dvoch úrovniach a prahové väznice navzájom zavetrené diagonálnymi vzperami (obr.ř). Obr.8 Krov nad krídlom kaštieľa v Gbelanoch
24 Druhým charakteristickým typom sú krokvovo hambálkové konštrukcie s jednoduchým vešiakom 21 laterálnymi stojatými stolicamiĽ ako boli realizované napr. v evanjelickom kostole vo Vyšnej Boci 17Ř5 na LiptoveĽ Rím.kat. kostole sv. Trojice v Lokci 17Řň/Ř4d na OraveĽ na kaštieli vo Veličnej 1ŘŇŘ/Ňřd a inde. Aj v bližšom okolí Žiliny je viacero krovov z tohoto obdobia, primárnych so stavbou kostolaĽ napríklad v Petroviciach. Príkladom pre druhý typ je krov na Evanjelickom kostole vo Vyšnej Boci. Krov je hambálkovýĽ s postrannými stojatými stolicamiĽ v plných väzbách so zdvojeným vešadlom. Charakteristická plná priečna väzba má väzný trám kampovaný na jednoduché pomúrnice. Na presahujúce konce väzného trámu sú čapované krokvy. Krokvy sú vo vrchole čapované so stĺpikom a fixované drevenými kolíkmi. Väzný trám vynáša v strede stĺpik vo funkcii vešiakaĽ ktorý prechádza až do hrebea strechy. Približne v polovici výšky vešadla je s ním prechádzajúci hambálok spojený rovným plátom a fixovaný dreveným kolíkom. Hambálok je kampovaný zhora na väznice stolíc. Priečna väzba je stabilizovaná dvoma pármi vysokých podkrokvových vzpierĽ ktoré pod vrcholom symetricky podporujú stĺpik. Stĺpik je zabezpečený dvojicou pätných vzpier spojených rybinovým krytým plátovaním. Zavetrenie postranných stojatých stolíc v pozdĺžnom smere je zabezpečené pásikmi (obr. 10). 21 Časté sú zdvojené stĺpiky vo funkcii vešiaka. Obr. č. 10: Evanjelický kostol vo Vyšnej Boci – pohľad do krovu Obr. č. 9: RK kostol v Skalitom – priečny rez a pohľad do krovu
31 Obr. č. 3: K. Karlseder, Plán starého a nového zastešení fary v BartošovicíchĽ 1Ř7Ň. SOkA NJ. Krov Zakreslená původní konstrukce je s vysokou pravděpodobností zaznamenána schematicky. Na objektech barokních far v pípadech mansardových tvarů lomených stech se často používaly ležaté stolice. Na nákresu je sice dodrženo základní schémaĽ ale chybí více charakteristických prvků. Na plánu není zejmé vlastní uložení krokví. Z toho pohledu konstrukci chybí vázání pětibokou vaznicíĽ pětibokým prahovým trámemĽ rozpěrou mezi vzpěrami ležaté stolice a šikmé zavětrování ležaté stolice v podélném směru. I když v ezu chybí výměny vazných trámůĽ vazné trámy byly v každé plné vazbě. 34 (Obr. 5) Druhá interpretace může poukazovat na lomenou stechuĽ jejímž základem je konstrukce z krokví a hambalků. Na základě často používaných schémat je možné konstatovatĽ že se jedná pouze o nepesný nákres skutečného stavu konstrukce ped realizací nové stechyĽ protože původní měla být odstraněna kvůli špatnému technickému stavu.35 34 L. Suchý, P. Krušinský, Z. GrúovἠK. urian, D. Zacharová, R. KorenkovἠHistorické krovy v regiónoch Oravy a Kysúc. Žilinská univerzita v Žiline - Stavebná fakulta - Katedra pozemného stavitestva u M. Gibala KNM 2010. 35 L. SuchýĽ P. KrušinskýĽ Z. GrúovἠK. BurianĽ D. ZacharovἠR. Korenková, Historické krovy v regiónoch Oravy a Kysúc. Žilinská univerzita v Žiline - Stavebná fakulta - Katedra pozemného stavitestva u M. Gibala KNM 2010, s. 86.
32 Krov zobrazený ve výkresové dokumentaci z roku 1Ř7Ň má jednu z typických konstrukcí používaných v daném období. Její základ tvoí obvyklá konstrukce z krokví a hambalků s postranními stolicemi a doplkovými šikmými bočními stolicemi a vazný trám upevněný pomocí kovového opásání. Pibližně v Ň/ň výšky je umístěný hambalekĽ který je čepovaný do krokví a průběžným plátem spojený s věšadlem. Pibližně v 1/ň délky krokve je umístěná postranní stolice. Tato konstrukce pravděpodobně nebyla realizovánaĽ nebo v plánu jsou některé prvky škrtnuty. Z korekcí plánu tužkou se dá dedukovatĽ že skutečně realizován byl až modernější typ konstrukce. Obr. 4: Fara v BartošovicíchĽ fotoĽ 1ŘŘ0. SOkA NJ Zredukovaná konstrukce byla konstrukcí krokvovouĽ která využívala k podélnému vázání šikmé postranní stolice. Vazné trámy byly v plných vazbáchĽ v mezilehlých byla použita krátčata. Do vazných trámů byly šikmo čepovány sloupkyĽ které podepíraly vnější vzpěry rovnoběžné s krokvemi. Na sloupky byly čepovány nakoso uložené stedové vaznice. Hambalky byly s krokvemi plátovanéĽ bez podepení postranními stojatými stolicemi. (obr. 7) V průběhu realizace
33 zejmě došlo ke změně v koncepci konstrukceĽ úpravou podle dobově rozšíených ešení a publikovaných poznatků. 36 Následné opravy krovu fary Problémové situace v podloží působily samozejmě i dál a nový krov byl brzy také poškozen. Rozpočet z roku 1ř07 zahrnuje opravu napadených rohů stechy. Šlo o sedlovou stechu trojúhelného frontonu na uliční straně. Už tehdy bylo poškození poměrně výraznéĽ krytina se rozestupovala a krokve ničil déš a tající sníh. Voda zatekla až do interiéru a promáčela strop jídelny v pate. Stecha u obytných části nebyla bezpečná z hlediska požární bezpečnosti a musí zde být v tomto zájmu zízena plechová vížka. V témže materiálu je i poznámka o žlabechĽ které mají pocházet z roku 1Ř7ňĽ jsou zprohýbané a dále nepoužitelné. Mají být tedy dodány nové žlaby a oba svody. 1.ň Zízení nové stechy na konci Ň0. století V 70. letech 20. století začali faru užívat ochránci pírodyĽ kteí tu pečovali o handicapované živočichy z ad volně žijících tvorů. V 80. letech začali faru opravovat. 36 G. A. Breymann, Allgemeine Bau-Constructions-Lehre, Constructionen in Holz, Hoffmann'sche VerlagsBuchhandlung, Stuttgart, 1851. Obr. č. 5: Krov kaštiea v Považskom Podhradí Obr. č. 6: Krov objektu starej pošty v Oravskom podzámku
34 V roce 1řř7 dostala fara nový krov. Tvarem se zastešení vrátilo k mansardové podobě staršího krovuĽ známého tehdy z veduty kostela a fary z konce 18. století. 37 Ň. ZÁVR Podle souboru písemností a ikonografických pramenů k fae v Bartošovicích se jevíĽ že nový krov dostala fara skutečně již v roce 1872 a rok 1884 figuruje pouze v účetní dokumentaci jako datum svolení k využití konkrétních finančních prostedků ke krytí výdajů na stavbu. Nicméně i nový krovĽ naplánovaný K. Karlsederem v nákresuĽ doznal pi skutečné realizaci některých změnĽ takže výsledkem byla konstrukce se šikmou stolicí. Tento krov nesl nízkou valbovou stechu fary do roku 1řř7Ľ kdy byla nahrazena volnou kopií stechy mansardové. 37 L. AugustinkovἠDějiny fary v Bartošovicích. Nálezová zpráva. Ostrava Ň015. Nepublikovaný materiál uložený v archivu Základní organizace Českého svazu ochránců pírody Nový Jičín v Bartošovicích. Obr. 7 Hypotetický rez spracovaný poda škíc v pôvodnom projekte na základe analógii a dostupnej literatury.
35 KOSTEL SV. ŠEBESTIÁNA V TEMEŠNÉ - OPRůVů HISTORICKÉHO KROVU Danuška KOUILOVÁ, Lucie ůUGUSTINKOVÁ Abstrakt Krov kostela sv. Šebestiána v Temešné (okres BruntálĽ ČR) prochází od roku Ň006 celkovou opravouĽ která měla být v roce Ň015 ukončena. Krov se dvěma úrovněmi hambalkůĽ patními sloupky a klasovými vzpěrami nad lodí a presbytáem je signovaný a datovaný autentickým nápisem na jižním boku stedové podélné vaznice ped jejím zakotvením do východního věšadla poslední plné vazby nad presbytáem: E. G. B. M. ANNO 17ňň. Konstrukci tohoto typu je však z typologického hlediska možno označit jako renesančníĽ navíc pekvapuje odvozením ze způsobu stavění na principech ještě stedověké tesaské tradice. Obr. č. 1 a 2: Kostel od západuĽ fotoĽ Ň00ř. Kostel na kresbě F. B. WerneraĽ 1716 – 1729. Pevzato z Wiecekova článku. 1. ÚVODNÍ FůKTů 1.1 Stručný historický kontext stavby Kostel sv. Šebestiána v Temešné (okr. Bruntál) je barokní architektura z let 173017ňňĽ vystavěná na základech a patrně i s použitím části zdiva původního sakrálního objektu
36 s obdélnou lodí a kvadratickým kněžištěmĽ zpevněným odstupněnými opěrákyĽ který můžeme datovat již na počátek 14. století a o němž vímeĽ že byl kolem roku 1600 renovován a na jeho západní straně pibyla v잼 částečně zapuštěná do půdorysu lodi. Tento stav dokládá veduta F. B. Wernera z doby mezi lety 1716 – 1729. 38 Autorem barokní pestavby byl Felix Anton Hammerschmied z NisyĽ tesaské práce provedl Elias Gross z Temešné; jehož monogram je obsažen i v datovacím nápisu s letopočtem 17ňň v krovu presbytáe. Ped rokem 1750 byla k jižní straně lodi pistavěna kaple sv. Anny. Roku 17Ř0 došlo ze statických důvodů k úpravám západní věže podle projektu krnovského stavitele Johanna MihatscheĽ tesaské práce provedl Wenzel Sitta z Krnova; současně s pracemi na věži byla vyspravena prasklá klenba kostela. V polovině Ň0. let 1ř. století bylo provedeno nové ukončení věže cibulovou bání s lucernouĽ jak je známe dosud; úprava je doložena plánem architekta Jana Sarkandera Thalherra.39 Velkou opravu kostela v letech 1836-1Řň7 po poškození větrnou smrští ídil krajský inženýr Johann Anton Englisch. Byla upravena okna a nově bidlicí pokryta sakristie a kaple sv. Anny. V letech 1849-1Ř50 byla také stecha nad lodí a presbytáem pokryta bidlicí namísto dosavadního šindeleĽ obnovena byla krytina věžeĽ na kterou byla osazena nová pozlacená makovice. Roku 1ř1ň se opravovala bidlice na stechách kostela a objekt byl vybaven okapními žlaby a svody. Roku 1ř17 byl pro válečné účely nejprve rekvírován měděný plech ze sanktusní věžičky a nahrazen železnýmĽ nakonec byla celá zchátralá věžička stržena. V roce 1řŇň byl objekt stažen železnými kotvami. Obr. č. ň: Zákres značení krovu do Jurgova půdorysuĽ Ň00ř. 38 A. Wiecek, Slezská města na kresbách B. B. Wernera, in: Časopis Slezského muzea-BĽ VIĽ 1ř57Ľ č. 1Ľ 45s.Ľ cit. s. 41, obr. 46. 39 ZA BrnoĽ fond Zemské stavební editelstvíĽ fond B 18 - Provinční stavební editelství BrnoĽ detail z plánu J. S. Teilherra pro kostel v TemešnéĽ okr. BruntálĽ inv. č. 10Ň5Ľ kart. 1ň. č. j. Ř44.
37 1.2. Popis konstrukce krovu Jednolodní kostel sv. Šebestiána v Temešné s obdélnou lodí a užším pibližně čtvercovým presbytáem je završen sedlovou stechou. Trojúhelný západní štít se pimyká k pedstavené hranolové věžiĽ na východě nad presbytáem ukončuje objem stechy štít barokních forem s postranními volutovými kídly a segmentovým nástavcem odděleným profilovanou ímsou. Úměrně většímu rozponu lodi je krov nad ní vyšší a širší než krov nad presbytáem. Obr. č. 4: V. Jurga, Podélný ez, nákres, Ň006. Nad lodí i presbytáem jsou rozvinuty krokevní krovy s hambalky a s rozvinutým podélným vázáním hebenovou stojatou stolicí. Mezi plné píčné vazby jsou v hustém sledu azeny vždy dvojice vazeb mezilehlých. Vazné trámy jsou po stranách podloženy dvojicemi pozednic a pi okrajích spojené s krokvemi takka svislými patními vzpěrami. Krov má dvě úrovně hambalků. Celý systém doplují dlouhé podkrokevní vzpěry. V ose krovu jsou postaveny stedové sloupky věšadlaĽ sepnuté s prahovou vaznicí kovanými železnými svorkami. Sloupky plných vazeb mají v píčném směru symetrické patní zápory a nahoe dvojici klasových vzpěr krokví. Mezilehlé vazby mají dvě dvojice klasových vzpěr. V ose konstrukce vede podélná rámová stolice ztužená v podélném směru šikmýmiĽ navzájem se kižujícími vzpěrami ve tech výškových úrovníchĽ oddělených v jednotlivých polích podélnými rozpěrami čepovanými do věšákových sloupků. Mezi dvěma východními plnými vazbami nad lodí jsou patrné stopy ukotvení odstraněné polygonální sanktusní věžičky štenýové konstrukce. Krov presbytáe je konstrukčně pibližně stejnýĽ pouze horní vaznice a hambalky vedou nížeĽ než v presbytái. Celý krov je popsán úhlednou soustavou rytých značek. Podélné číslování se děje adou ímských ciferĽ na trámu v presbytái je kromě toho i datace ANNO 1733. Číselná ada začíná u štítu presbytáe od jedné a končí u věže ŇŇ. vazbou a dává tak informaci o postupu konstrukce krovu od východního štítu presbytáe po věž. Mezi 12. a 16. vazbou (počítáno podle poadí tesaských značek od východního štítu presbytáe) je v lodi nasazen sanktusník. Ň. PůMÁTKOVÁ OBNOVů KROVU Ň.1. Diagnóza stavu
38 V roce Ň005 byly zahájeny pípravné práce na opravě krovové konstrukce a stechy nad lodí a presbytáem. Stav krovu ped zahájením oprav a výměnou prvků byl z uměleckohistorického hlediska popsán s definicí hodnotových parametrů a nastavením postupových kroků jeho záchrany cestou restaurace maxima autentických prvků v posudku D. Prixe. 40 V roce 2006 byly odebrány vzorky pro dendrochronologické datování41 a byla zpracována projektová dokumentace sanace stechy a krovu kostela42 a elaborát ke stavebně-technickému a biologickému průzkumuĽ který konstatoval nevyhovujícíĽ místně až havarijní stav konstrukce krovu s doporučením ešit situaci dílčími tesaskými substitucemi a chemickou sanací deva i zdiva.43 V tomtéž roce byly zahájeny vlastní práce na opravě krovuĽ jejichž průběh byl od počátku sledován a dokumentován odbornými pracovníky Národního památkového ústavuĽ územního pracoviště v Ostravě. SituaceĽ odkryté v prvních fázích opravĽ jsou podchyceny v nálezové zprávě.44 Obr. č. 5 a 6: V. JurgaĽ ez plnou vazbou a ez mezilehlou vazbouĽ nákres Ň006. Pro dendrochronologické datování bylo z konstrukcí nad lodí a presbytáem odebráno celkem 14 vzorků ze 1ň prvkůĽ a to z vazných trámůĽ krokvíĽ šikmých vzpěr a sloupkůĽ pičemž u vazných trámů byly odběry provedeny jak z původníĽ tak z nastavované partie. Všechny trámy byly z jedlového deva mimo jeden z nastavovaných kusůĽ který byl smrkový. Vzhledem k tomu, 40 D. Prix, Umělecko-historický předběžný posudek krovu římsko-katolického kostela sv. Šebestiána v Třemešné, okr. Bruntál. PrahaĽ 7. 4. Ň005. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Ostrava. 41 T. Kyncl, Dendrochronologické datování dřevěných konstrukčních prvků kostela sv. Šebestiána v Třemešné (okr. Brutnál). Výzkumná zpráva č.058a-06, Brno, 2006. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Ostrava. 42 V. Jurga, PD sanace střechy s krovu kostela sv. Šebestiána. Projekce, průzkumy, inženýrská a stavební činnost. Frýdek-Místek, 05/2006. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Ostrava. 43 V. Jurga, M. Janek, Krov a střecha kostela sv. Šebestiána v Třemešné u Krnova. Stavebně-technický a biologický průzkum krovu, projekt sanace krovu a střechy. Frýdek-Místek, 06/2006 (samostatná příloha:Technická zpráva výměn, srpen 2006). 44 D. KouilovἠH. PavelkovἠTřemešná, farní kostel sv. Šebestiána, dokumentace nálezových situací při sanaci krovové konstrukce nad presbytářem a části lodi, Ostrava 2010. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Ostrava.
39 že témě u všech vyhodnocovaných prvků byly dochovány již zcela vytvoené podkorní letokruhyĽ datující období vegetačního klidu (tj. íjen - duben) i rok kácení stromů (1730/31), vznikla velmi pesvědčivá a do historických dat zapadající chronologie vyzvednutí i oprav krovu. Pevažuje devo kácené v období píprav a shromažování materiálu na nový krov takĽ aby se devo píliš nevysušilo a dalo se ještě jako čerstvé dobe opracovávat. U čty vzorkůĽ odebraných pouze z vazných trámůĽ je datum skácení určeno takto: Ň vzorky odebrané z nastavení vazného trámu jsou datovány skácením 1Ř4ř/1850d (jeden je onen smrkový)Ľ další Ň jsou již jedlové s datem skácení 1Ř50/1851d; tato data ukazují na dílčí opravy v krovuĽ provedené patrně současně s výměnou stešní krytiny v polovině 1ř. století. Obr. č. 7 a 8: Lo - zavětrování ondřejskými kříži ve spodní úrovni centrální stolice, nápis s datací 1733 a iniciálami E.G.B.M. na jedné z podélných rozpěr krovu presbytáře. Podrobný průzkum stavu krovové konstrukce potvrdilĽ že došlo k výměnám částí prvků u pevážného počtu vazných trámů. Tyto opravy pak ovlivnily stabilitu původní konstrukce, kdy v důsledku průhybu nastavovaných podpor - vazných trámů došlo k omezení funkčnosti a petížení dalších prvků konstrukce – krokvíĽ patních vzpěr i šikmých vzpěr plných vazeb. Novější zásahy byly snadno rozpoznatelnéĽ oproti původní konstrukci opracované tesáním a s odpovídajícími tesaskými spoji – čepyĽ plátyĽ rybinové plátyĽ kampyĽ jištěné devěnými kolíky i kovanými hebyĽ svorníkyĽ objímkami a svorkami se identifikovaly ezaným materiálemĽ nedostatečnými pláty a tupými spoji drženými hebíky. Větší zásah byl registrován zhruba nad vrcholem klenbyĽ tedy asi ve stedu délky většiny vazných trámůĽ které byly rozezány a nově napojeny vloženým kusem nezachovávajícím rozměrový modul vazných trámů. Spojení mateského dílu s implantátem bylo provedeno dvěma svorníky s pomocí železných kovaných matic a šroubů. Pláty se nacházely pesně v místech pod stedovou vaznicí - stedovým prahemĽ na nějž pak dosedá stedový věšákový sloupek se systémem píčných vzpěr a podélného zavětrování. Pláty s tupými konci byly naprosto nevhodné. Plát byl orientován v horizontálním směruĽ čímž byla dimenze trámu de facto oslabena o celou polovinu svého profilu. Propojení nového a starého prvku zajišoval pouze heb s vrutem a obepnutá pásovina, proto se pláty začaly
40 prohýbat a rozevírat. U vazného trámu byl viditelný velký průhyb v jedné z nejvíce zatížených části krovového systému. Dalo se tedy pedpokládatĽ že systém stedového sloupu s klasovými vzpěrami a mohutným podélným zavětrováním neroznáší působení sil takĽ jak by bylo pro stabilitu krovové konstrukce tohoto rozpětí žádoucí. Tupé pláty uprosted vazných trámu byly navíc položeny opačně a toto otočení spoj, a dlouhodobé zatížení způsobilo podélné trhliny od plátu do zbývající části profilu; tesaský spoj působil jako kloub a pomalu se dlouhodobým zatížením rozevíral. Obr. č. 9, 10 a 11: Lo – celkový pohled po sanaci prvků, Presbytář – sanace výměnou Presbytář – opravené vazné trámy sestavené ze dvou kusů 2.2. Návrhy ešení Autoi stavebně-technického a biologického průzkumu krovu zhodnotili situaci následovně: „…stav krovu je ovlivněn dlouhodobými stávajícími, ale i starými zátoky...místy došlo k zásadním napadením a destrukcím dřevní hmoty jednotlivých konstrukčních prvků. Byl zjištěn výskyt dřevokazných hub, především napadení dřevomorkou domácí…a houbami z čeledi chorošovitých a konioforovitých....Dřevo je dále degradováno požerkem dřevokazného hmyzu z čeledi červotočovitých a tesaříkovitých... Na základě statisticky vyhodnocené zkušenosti a vzhledem k přístupovým možnostem a bionomii jednotlivých dřevokazných škůdců je zjištěný rozsah napadení 70 až 80% celkového napadení.“ 45 V technické zprávě výměnĽ zpracované jako píloha výše uvedeného průzkumu a projektu sanaceĽ jsou definovány tyto nezbytné zásahy: postupná výměna vazných trámů za nové nastavované cca v 1/ň rozpětí s provedením spojů jako šikmočelný plát fixovaný svorníky s vložkami typu Bulldog a zesílením oboustrannými fošnovými píložkami; 45 V. Jurga, M. Janek, Krov a střecha kostela sv. Šebestiána v Třemešné u Krnova. Stavebně-technický a biologický průzkum krovu, projekt sanace krovu a střechy. Frýdek-Místek, 06/2006 (samostatná příloha:Technická zpráva výměn, srpen 2006).
47 v mezilehlých vazbách. Sloupky byly s vaznými trámy spojeny patními vzpěrami rybinovými plátyĽ po kterých zůstaly dlaby. Mezilehlá vazba je redukovaná kvůli vložení klenby o vazný trám. Vrchní hambalek chybí. V první úrovni jdou vzpěry do krokví ve stejné geometrii jako v pípadě spodních klasových vzpěr v plné vazbě. Vyšší klasové vzpěry v plné vazbě jsou nahrazeny vzpěrami ve tvaru ondejského kížeĽ peplátovanými rybinovými pláty se spodními hambalky a krokvemi. V podélném směru je krov ztužen hebenovou stolicíĽ kterou tvoí sloupky čepované do prahového trámuĽ stabilizované patními záporami v podélném směruĽ rozpěrami a ve dvou úrovních nad sebou umístěnými vzpěrami tvoícími ondejské kíže. Zdi lodi jsou v partii nad existující klenbou omítané do výšky omítkové hranyĽ probíhající vodorovně asi ň0 cm pod korunou zdiva. Hrana velmi pravděpodobně vymezuje výšku podhledu plochého stropu kostela. Obr. 5 a 6: Podkroví lodi, foto, 2013. Ztužení v úrovni koruny zdiva, foto, 2013. Kromě popsaného byla v podkroví kostela viditelná nesouslednost současného krovu s obvodovými zdmi. Na sloupcích krovu jsou patrné dlaby pro nasazení patních zápor. Z jejich sklonu a polohy ve vztahu k vazným trámům je viditelná úprava ve spodní části krovuĽ která musela být provedena v souvislosti se zaklenutím. Místo rámu z vazných trámů v rovině se ve spodní části krovu nachází prostorová konstrukce ze sloupk a páskĽ které podporují vazné trámy v plných vazbách. Shora jsou do vazných trámů pásky kotveny kovovými závlačemi. V mezilehlých vazbách jsou samozejmě krátčata. Horní partie krovu s trojí úrovní hambalků zůstala nezměněna. Další nálezy skýtalo podkroví nad presbytáem. Ve štítě mezi lodí a presbytáem stále existuje ze strany presbytáe otisk krajní vazby krovu se stojatou stolicí s jedním sloupkem v ose (shodné konstrukceĽ jako je dodnes dochována v lodi se změnou spodní části). Současný krov presbytáe charakterizuje dvojice stojatých stolic a systém výměnĽ pomocí nichž se tesai vyrovnali s tvarem závěru.
48 Další vývoj stavby Pestavba kostela je datována do roku 1672 stále ještě se zasvěcením Nanebevzetí P. MarieĽ které bylo teprve později změněno na sv. Valentina podle patrocinia bočního oltáe. 54 Protože prvky krovu lodi byly dendrochronologicky datovány do let 166Ň/6ňĽ55 lze k pestavbě Hermannem blíže neurčené co do rozsahu změn zaadit instalaci nového krovuĽ podle výsledků dendrochronologického datování prokazatelně dochovaného v partii lodi. Obr. 7, 8 a 9: Dveře do podkroví sestavené z desek podhledu, foto, 2013. Otisk vazby krovu v podkroví presbytáře, foto, 2013. Podkroví presbytáře, foto, 2013. V roce 1779 byl kostel na náklady tehdejšího majitele panství Friedricha z Berečka peklenut. Regionální literatura tady požívá adjektivum kuppelartig,56 ale ve skutečnosti jde o pruské klenby nad lodí i presbytáem a o konchu v závěru.57 Klenutí kostela a kaple vedl v pozici stavitele Václav Thalherr (24. 9. 1738 – 13. 10. 1788) z Fulneku.58 KapleĽ orato a sakristie byly tehdy nově pokryty.59 Zaklenutí pruskými klenbami a konchou vybudovali pesně v duchu prastarých stavebních zvyklostíĽ kdy byla stavba nejdíve pekryta krovem a teprve poté se klenulo. Krov presbytáe mohl být ponechán v podobě z roku 167Ň (s dendrochronologickou datací do roku 166Ň/6ň). Krov lodi 54 K. Hermann, Das Heimatbuch von Brosdorf. Kreis Wagstadt – Ostsudetenland, 1979. 55 T. Kyncl, Výzkumná zpráva na dendrochronologické datování krovu kostela v Bravanticích, Brno 2013. Nepublikovaný materiál uložený v knihovně VŠB – TU Ostrava. 56 K. Hermann, Das Heimatbuch von Brosdorf. Kreis Wagstadt – Ostsudetenland. 1979, s. 18. 57 K. Hermann, Das Heimatbuch von Brosdorf. Kreis Wagstadt – Ostsudetenland. 1979, s. 18. 58 B. IndraĽ Fulnecká rodina stavitelů – architektů Thallherrů. Vlastivědný sborník okresu Nový Jičín 1974Ľ roč. XIVĽ s. 35 – 50. 59 K. Hermann, Das Heimatbuch von Brosdorf. Kreis Wagstadt – Ostsudetenland. 1979, s. 18.
49 byl ve spodní části odíznutĽ sloupky bylyĽ jak se dá usuzovat podle současné pozice dlabů po záporáchĽ zkráceny. Pozednice byly openy o systém podélného ztužení v úrovni koruny zdiva, které prochází pod vaznými trámy a nasedá na čvrtpilíeĽ které podporují klenbu. Horní partie krovu byly ponechány v původní podobě. Obr. č. 10, 11, 12, 13: V. Potůček, nákresy krovu, ztužující rám v úrovni koruny zdiva, plná vazba, mezilehlá vazba, zavětrování střední stolice, 2014. Pi této úpravě byly znovu použity všechny prvkyĽ které opětovně využít šlo. Vazné a zárove stropní trámy byly znovu použityĽ nicméně tentokrát jen v plných vazbách. Vodorovné prvky mezilehlých vazeb byly vyešeny pomocí systému výměn a krátčatĽ v tomto pípadě zejmě i kvůli klenbámĽ jejichž vrcholy sahají těsně pod vazné trámy. V 1ř. století byl sejmut krov presbytáe a nahrazen novou konstrukcí s dvojicí postranních stojatých stolicĽ respektive seazených půdorysně do tvaru U. Obr. č. 14 a 15: V. Potůček, nákres krovu s plnými vazbami, nákres celého krovu, 2014. ZÁVR Kostel sv. Valentina v Bravanticích náleží k objektůmĽ u kterých se velmi podstatná informací ke stavebnímu vývoji ukrývala v podkroví. V podkroví byly nalezeny stopy po starším
50 završení kostelní lodi s malovaným podhledem a zde existují stopy po změnách krovové konstrukce. Na základě dosavadních znalostí z literatury a již zmiovaných nálezů se tak podailo doložit podobu starších stavebních fází stavby. Kostel byl postaven v rozsahu presbytáe a lodi nejspíš v 1. polovině 14. století. V 1. tetině 17. století byla pistavěna věž. Zásadní stavební proměnou prošel kostel v roce 1672Ľ kdy dostal nový krovĽ jehož vazné trámy byly zárove nepohledovými trámy stropu s podhledem z desek na sraz. Krov se stojatou stolicí v ose se dvěma dvojicemi šikmých vzpěr do krokví se v lodi dochoval po úpravěĽ v presbytái byl nahrazen v 19. století. Zásadní úprava spodní části krovu souvisela se zaklenutím kostela v roce 177ř. Horní partie se dochovaly beze změnĽ vespod bylo pod ponechané vazné trámy vloženo devěné ztužení koruny zdiva.
51 NÁLEZY Z PODKROVÍ KOSTELů VŠECH SVůTÝCH V KOPIVNICI - VLČOVICÍCH Lucie Augustinková, Jiří Winkler Abstrakt Kostel Všech Svatých ve Vlčovicích (místní část města Kopřivnice, okres Nový Jičín, ČR) donedávna náležel mezi památky ne příliš poznané, charakteristické velmi se různícími teoriemi o jeho stáří a významu. V roce 2012 zde pracovníci Národního památkového ústavu, územního odborného pracoviště v Ostravě, realizovali archeologický výzkum. Zaměstnanci FAST VŠB TU Ostrava zkoumali v rámci projektu Příhraniční spolupráce vysokých škol v oblasti historické architektury podkroví kostela, které už při zběžné prohlídce skýtalo cenné nálezy. Krov při tom zaměřil Ing. Jiří Winkler. Kapitola není shrnutím stavebního vývoje kostela, ale zabývá se dokumentací a vyhodnocením nálezů v podkrovních prostorách a jejich relevancí ke stavebnímu vývoj svatyně. Obr. č. 1: Vlčovice, císařský otisk stabilního katastru, 1633. ÚAZK Praha. KOSTEL VŠECH SVůTÝCH V KOPIVNICI – VLČOVICÍCH Kostel Všech Svatých v místní části Kopivnice Vlčovicích je jednolodní stavbou s polygonálním presbytáemĽ postavený na hbitově na plošině nad cestou a potokem. Má sedlovou, dnes plechem krytou stechuĽ zvalbenou nad presbytáemĽ na jižní straně pesahující nad jižní boční loĽ kterou autoi často označují jako kapli (nap. konzervátor Rosmaël roku
52 1895) 60 a která byla později funkčně proměněna v sakristii. Jižní boční lo je osvětlena od severu jedním oknem se záklenkem tvaru nejvíc se blížícímu oblouku oslí hbet a od severu jedním oknem tvaru lomeného oblouku a je zaklenuta valeně s mírně stlačenou ídící kivkou klenby, protnuté dvěma dvojicemi styčných výsečí a dalšími dvěma asymetricky rozazenými výsečemiĽ jejichž hrany jsou akcentovány výraznými hebínky. Obr. 2 a 3: Vlčovice, kostel od severu, foto, 2006, jižní kaple, foto, 2006. Na západní straně kostela piléhá věž s nárožními armaturami z masivních tesaných kamenůĽ viditelných nejen v partii soklu pi jeho opravěĽ ale i ve vyšších etážích věžeĽ kde zůstaly kameny ponechány jako pohledové pi poslední historizující úpravě.61 Obr. 4 a 5: Vlčovice, pohlednice, patrně 1. republika, západní strana, foto, 2012. ZůLOŽENÍ KOSTELů I když autoi literatury i některých zprostedkovaných pramenů spekulovali o starším původu kostela pedevším na základě formální analýzy architektonických prvkůĽ62 60 R. RosovἠArchivní rešeršeĽ s. 5Ľ in: F. Kolá a kol., Vlčovice, kostel Všech Svatých. Nálezová zpráva č. Ř0/1Ň NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. Ostrava Ň01ň. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. 61 Nároží bylo takto upraveno bez vazby na znalost starší povrchové úpravy a dokonce i za cenu odebrání autentické omítkové hmoty. Nárožní kvádry zbavené omítky totiž v poslední úpravě výrazně ustupují za líc omítky.
53 z archeologického výzkumu provedeného v presbytái kostela vzešlo zjištěníĽ že zděný presbytá byl založen v průběhu Ň. poloviny 16. století a porušil pitom existující pohebiště. 63 Obr. č. 6: Vlčovice, půdorys kostela se zákresem situace archeologických sond, 2012. NPÚ, ú.o.p. Ostrava. Kostel byl vysvěcen olomouckým biskupem Stanislavem Pavlovským 10. srpna 15ř7.64 O donační činnosti biskupa Pavlovského a jejím stylovém vyznění píše O. Jakubec.65 Obr. č. 7 a 8: Vlčovice, podkroví lodi v severozápadní části, foto, 2012, podkroví lodi s klenbou vloženou do starších obvodových zdí, foto, 2012. NÁLEZY Z PODKROVÍ KOSTELů 62 Napíklad konzervátor Rosmaël spekuluje podle tloušky zdí a klenbyĽ že by kostel mohl být románský. NPÚ v BrněĽ Starý spisový archiv. 63 F. Kolá a kol., Vlčovice, kostel Všech Svatých. Nálezová zpráva č. Ř0/1Ň NPÚĽ ú.o.p. v OstravěĽ Ostrava 2013. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. 64 R. RosovἠArchivní rešeršeĽ s. 5Ľ in: F. Kolá a kol., Vlčovice, kostel Všech Svatých. Nálezová zpráva č. Ř0/1Ň NPÚĽ ú.o.p. v OstravěĽ Ostrava 201ň. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. 65 O. Jakubec, Kulturní prostředí a mecenát olomouckých biskupů potridentské doby, Olomouc 2003. – O. Jakubec, Forma sleduje funkci. Sakrální gotizující architektura renesance na Moravě v průsečíku demonstrace konfesionality a rodových tradic, Artis HistoriaĽ Ň006Ľ č. 1Ľ s. 6Ř – 75. O. Jakubec, Umění jako nástroj katolické reformy a protireformace. Konfesionalizace a mecenát vratislavských a olomouckých biskupů na pelomu 16. a 17. stoletíĽ in: Slezsko. Země Koruny české. Historie a kultura 1300 – 1740, Praha 2008, s. 203 – 312.
54 Krov lodi je jednoduché poměrně archaické konstrukceĽ složené jen z krokví, šikmých vzpr a jediné úrovn hambalk. Vazné trámyĽ procházející nad klenbou, jsou zesílené dalšími masivními prvky. Podle dendrochronologického datováníĽ provedeného na vazných trámech a zesilujících vazných trámechĽ bylo devo na původní krovovou konstrukci smýceno po roce 1586. Pidané prvky pochází z let 1767/68. 66 Obr. 9 a 10, J. Winkler, Vlčovice, kostel, vazba krovu lodi, vazba krovu presbytáře, nákres, 2013. Nad lodí existuje cihlová klenba s výsečemi. S jistou nepravidelností půdorysu se pi klenutí vyrovnali pomocí rubového pasuĽ vedeného nikoli v jednom pruhuĽ ale nastaveného pibližně v polovině své délky. Obr. 11 a 12: Vlčovice, detail zarážky v podkroví jižní kaple, foto, 2012, detail nárožní ryté bosáže na severní stěně věže v podkroví předsíně, foto, 2012. Na obvodových zdech lodi se v prostoru nad současnou klenbou dochovala líčená omítka témě až ke koruně zdiva. 66 T. Kyncl, Výzkumná zpráva na dendrochronologické datování krovu kostela Všech svatých v Kopřivnici – Vlčovicích, Brno Ň01ň. Nepublikovaný materiál uložený v knihovně VŠB – TU Ostrava.
55 V podkroví kostela se dochovala rovněž stopa povrchové historické úpravy – rytá kresba ztvárnní nároží ornamentemĽ pravděpodobně iluzivním bosováním. Nejlépe dochovanou část ryté kresby na severním průčelí věže zakrývá krokev krovu nad severní pedsíní. Na tesané krokvi je viditelný doklad technologické úpravy – červená linka tesaského značení tzv. šoení. Obr. č. 13: J. Winkler, Vlčovice, kostel, podélný řez krovem, nákres, 2013. Nejzávažnější nálezy byly ukryty v podkroví nad jižní boční lodi s pultovou stechou. V podkroví je viditelný rub výsečové klenby opatený nepravidelnou vrstvou omítky vyteklé ze spár a ledabyle rozetené po klenbě. Na severní zdi boční lodi (jižní obvodové zdi hlavní lodi) upravené bělavou exteriérovou omítkou zůstalo okno s mladší zazdívkou a úpravou ostní v podob malovaného iluzivního kvádrování v barv temné žluté vpraveného do rastru rytých linek. Do prostoru podkroví pesahují vazné trámy lodiĽ na které jsou plátované a kolíkem zajištěné svislé zarážky. Pesahující část konstrukce je ještě navíc zajištěna šikmým páskem, plátovaným jak na vazný trámĽ tak na zarážku. Sestava je ve větší míe zachována u západní zarážkyĽ nicméně pásek musel být odštípnut pi zízení pultové stechy nad jižní boční lodí. Západně od okna se nachází svislý pruh neomítaného kamenného zdiva s rovnou lící. Podle všeho nejde o zboený opěrákĽ ale o otisk svislé zdi pi jižní straně kostelní lodi. DůLŠÍ VÝVOJ KOSTELů
56 LoĽ evidentně sekundárně klenutἠbyla podle Samka 67 zaklenuta ve Ň. polovině 17. století. Podle popisu v děkanské matrice z roku 1764 byl kostel zcela klenutý a krytý šindelem. Sakristie na evangelijní straně byla popsána jako zděnἠklenutἠvlhká a tmavἠbez repozitáe.68 Obr. č. 14, 15 a 16: Vlčovice, podkroví jižní kaple – pohled k východu, detail malovaného ostění okna z kvádrů, detail zarážky, foto, 2012. Další podstatné údaje se vztahují k roku 1767, kdy byl obnoven hlavní oltá a provedena nová cihlová podlaha.69 Opravy kostela musely být většího rozsahu a týkaly se rovněž krovu a stechy podle dendrochronologického datování70 a zmínky v děkanské matrice z roku 1771, kde se uvádíĽ že kostel byl nedávno nově kryt šindelem.71 Podle všeho musel být tehdy upraven krovĽ některé vazné trámy zesíleny a jižní kaple musela být pekryt pesahem jižní strany stechy. Tehdy zejmě zanikl i systém pesahujícího krovu se zarážkami. Sakristie na evangelijní straně je zmíněna ještě v inventái z roku 1808. V roce 1877 byly zazděny se severní i jižní vstup do věže a místo nich proražen vstup od západu. Fará také navrhoval pesunutí sakristie ze severní strany presbytáe do „pístavku“ na jižní straně lodiĽ72 takže tehdy musela existovat severní sakristie i jižní kaple. 67 B. Samek, Umělecké památky Moravy a Slezska. Díl IIĽ J – N, Praha 1994, s. 141. 68 R. RosovἠArchivní rešeršeĽ s. 5Ľ in: F. Kolá a kol., Vlčovice, kostel Všech Svatých. Nálezová zpráva č. Ř0/1Ň NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. Ostrava Ň01ň. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. 69 R. RosovἠArchivní rešeršeĽ s. 5Ľ in: F. Kolá a kol., Vlčovice, kostel Všech Svatých. Nálezová zpráva č. Ř0/1Ň NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. Ostrava Ň01ň. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. 70 T. Kyncl, Výzkumná zpráva na dendrochronologické datování krovu kostela Všech svatých v Kopřivnici – Vlčovicích, Brno Ň01ň. Nepublikovaný materiál uložený v knihovně VŠB – TU Ostrava. 71 R. RosovἠArchivní rešeršeĽ s. 5Ľ in: F. Kolá a kol., Vlčovice, kostel Všech Svatých. Nálezová zpráva č. Ř0/1Ň NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. Ostrava Ň01ň. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. 72 R. RosovἠArchivní rešeršeĽ s. 5. in: F. Kolá a kol.: Vlčovice, kostel Všech Svatých. Nálezová zpráva č. Ř0/1Ň NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. Ostrava Ň01ň. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě.
63 V čase stavebno-historického výskumu bol stav pláša v krove nad svätyou v nevyhovujúcom stave. V celej rovine strešného pláša boli viditené škáry a netesnostiĽ degradované prestupy strešnou konštrukciouĽ styky strešnej roviny so štítovou stenou. Spomínané poruchy zapríčiovali zatekanie s následným vlhnutím prvkov krovuĽ čo zapríčinilo poškodenie hnilobou a plesami v miestach stykov drevených prvkov a muriva (pomúrniceĽ väzné trámy v kapsách). Nameraná vlhkos prostredia sa pohybovala v rozmedzí 45 – 63 % a teplota 18 - 35 °C. Rýchlos prúdenia vzduchu sa pohybovala v rozmedzí 0ĽŇ - 1ĽŇ m/s čomu zodpovedala aj vlhkos drevených konštrukcií na úrovni približne 14 %. Vzhadom na dlhodobé poškodenie krovovĽ kde boli hnilobou napadnuté pomúrniceĽ konce väzných trámovĽ krokievĽ novšie klieštinyĽ bolo nutné vykona komplexnú obnovuĽ ktorá bola realizovaná v roku 2010 a 2011. V rámci rekonštrukcie všetky poškodené prvky boli vymenenéĽ spevnené formou protéz a príložiekĽ opravené poškodené spojeĽ zhlavia krokiev a väzných trámov. Zdvojená pomúrnica bola vzhadom na rozsiahlu degradáciu vymenená takmer po celom obvode objektu. Pri realizácii sanačných úprav boli použité tesárske spoje stabilizované oceovými svorníkmi. Nové prvky krovu boli opatrené ochranným náterom. Krytina bola vymenená aj s latovanímĽ pod ktoré bola umiestnená poistná hydroizolácia. 8. ZÁVER Spomínané krovy z konštrukčno-typologického hadiska môžeme zaradi k vyspelým historickým krokvovým hambalkovým konštrukciámĽ typické pre dané obdobie. Svojou vekosou, ale aj historickou hodnotou ich môžeme radi hne za krovmi nad trojlodim Katedrály sv. Martina v Bratislave (1439d) a Katedrály sv. Martina V Spišskej Kapitule (146Řd). Krov nad svätyou je zo všetkých troch zachovaných neskorostredovekých tesárskych konštrukcií najmenšímĽ typologicky však príbuzným. Zárove je najmladším z triády uvedených konštrukciíĽ datovaný do rokov zoatia použitých drevín 14řř/00d.
64 GEOMETRICKÁ ů STůTICKÁ ůNůLÝZů ůNůLÝZů PRIEČNEJ VÄZBY KROVU NůD SVÄTYOU KOSTOLů KLÁŠTORů FRANTIŠKÁNOU SV. PETRů Z ALKANTARY V OKOLIČNOM Peter KrušinskýĽ Eva CapkovἠJozef Gocál Abstrakt V minulosti boli publikované geometrické analýzy mnohých historických budov, ktoré sa týkali takmer výhradne pôdorysov, rezov, detailov bez krovovej konštrukcie, pričom geometrická analýza krovových konštrukcií bola marginalizovaná. Treba principiálne rozlišovať medzi poznatkami a informáciami o konštruktívnej geometrii s aplikáciou na zobrazovacie metódy pre tesárov a geometriou zaoberajúcou sa proporciami. Práve geometria zaoberajúca proporciami bola základom pri navrhovaní architektúry konštrukcie a objektu. 1. ÚVOD Jednou z impozantných národných kultúrnych pamiatok Žilinského kraja patrí nepochybne komplex stredovekého františkánskeho kláštora a kostola sv. Petra z AlkantaryĽ ktorý je situovaný na rovinatom teréne pri rieke Váh v rámci bývalej obce Okoličné. Prvá písomná zmienka o františkánoch v Okoličnom je v listine z r. 1477Ľ ktorá obsahuje výsady františkánskeho rádu. Od roku 14Ř0 je možné doloži výstavbu rímskokatolíckeho kostola sv. Petra z Alkantary v neskorogotickom slohu. Výstavbu rímskokatolíckeho kostola sv. Petra z Alkantry vedenú liptovským županom Matúšom Czeczeiom KisomĽ familiárom Jána Korvína. Korvínovci si svoj rodový majetok zveaovali aj reprezentatívnymi stavbami financovanými z vlastných príjmov. Kostol tvoria tri hlavné priestory – pre mendikánsky rád netypické halové trojlodieĽ svätya a na severnej strane kaplnka na ktorými sa nachádzajú pôvodné krovové konštrukcie. KostolĽ ktorý bol dokončený v ř0. rokoch 15. storočia je dodnes ukončený monumentálnymi strechamiĽ s primárnymi historickými krovovými konštrukciami. Súčasne s výstavbou kostola na konci 15. storočia založili aj františkánsky kláštor. Samotný kláštorný komplex spolu s kostolom bol do súčasnej podoby ku kostolu pristavaný v roku 1697. Ň. KROV NůD SVÄTYOU Krov nad svätyou je zo všetkých troch zachovaných neskorostredovekých tesárskych konštrukcií na kostole najmenším a najmladším 14řř/00dĽ typologicky obdobný. Krov je ukončený trojbokou valbou nad polygonálnym záverom presbytéria. Konštrukcia je krokvová s dvoma hambalkamiĽ viazaná centrálnou stojatou stolicou. Centrálna stolica je tvorená stĺpikmi čapovanými do prahového trámu a vzájomne rozopretými rozperami. Vo vrchole sú s krokvami spojené plátovaním. V pozdĺžnom smere je zavetrená ondrejskými krížmi. Plné priečne väzby sú doplnené o vysoké pätné vzpery medzi väznými trámami i krokvami a medzi väznými trámami
65 a stĺpikmi. Vzpery pri stĺpikoch dopĺajú a pretínajú vysoké klasové vzperyĽ ktoré taktiež pretínajú spodné hambálky. Vrchný hambálok je umiestnený v hornej časti blízko vrcholu. Všetky prvky sú spájané a navzájom spájané rybinovými plátmi s fixované drevenými kolíkmi. Krokvy sú do väzných trámov čapované a taktiež fixované kolíkom. (Obr. 1ĽŇ) ň. GEOMETRICKÁ ůNůLÝZů PRIEČNEJ VÄZBY KROVU NůD SVÄTYů Geometrická analýza plnej priečnej väzby krovu nad svätyou vychádza zo základného štvorca ABCD so stranou dĺžky a (obr. 3), ktorá je rovná polovici šírky krovu. 88 Analogická konštrukciaĽ resp. konštrukcia využívajúca myšlienku základného štvorca sa nachádza pri geometrickej analýze aj iných krovových konštrukcií z územia SlovenskaĽ napr. v plnej priečnej väzbe krovu nad loou rímsko-katolíckeho kostola v obci Belá Dulice.89 Výška krovu (bod V) bola získaná pomocou kružnice 1k, ktorej stred je v bode C a prechádza priesečníkom uhlopriečok základného štvorca ABCD a jej polomer sa rovná polovici dĺžky základného štvorca . Pomerový vzah medzi šírkou a výškou krovu nad svätyou môžeme číselne vyjadri nasledovne: . Takýmto spôsobom bol definovaný sklon strechy, ako ak krokva AV. Umiestnenie hlavného hambálku sa nachádza v troch štvrtinách dĺžky základného štvorca (. Umiestnenie vyššie položeného hambálku sme získali konštrukciou kružnice 2k so stredom 88 A. StruhárĽ Geometric harmony of historical architecture in Slovakia, Bratislava, Pallas 1977. 89 J. GocálĽ P.KrušinskýĽ E. CapkovἠM. KekeliakĽ Geometric and Static Analysis of the Historical Truss in Village Belá Dulice Structural and physical aspects of civil engineering - 2nd international scientific conference: November 27-ŇřĽ Ň01ňĽ High TatrasĽ Štrbské PlesoĽ SR. – Technical University KošiceĽ Ň01ň. Obr. č. 1 a 2: Pohľad do krovu kláštorného kostol sv. Petra z Alkantary v Okoličnom.
66 v bode C a polomerom Ľ ktorá pretína úsečku CV (hlavný stĺpik) v bode F. Pätné vzpery medzi krokvami a väzným trámom majú svoje ukončenia na krokve (bod I) vo výške rovnajúcej sa polovici dĺžky základného štvorca a analogicky ukončenia na väznom tráme (bod J) sa nachádzajú v jednej polovici dĺžky základného štvorca v horizontálnom smere. Pätné vzpery medzi hlavným stĺpikom a väzným trámom sú ukončené na väznom tráme v jednej tretine dĺžky základného štvorca (bod L). Ukončenie pätných vzpier na hlavnom stĺpiku sme získali konštrukciou kružnice 3kĽ ktorá má stred v bode B a polomer rovný . Zaujímavým prvkom sú klasové vzperyĽ ktorých umiestnenie na krokvách je definované priesečníkom kružnice 2k s krokvou AV (bod E) a ich umiestnenie na hlavnom stĺpiku sa nachádza vo výške rovnajúcej sa šestine dĺžky základného štvorca. 4. STůTICKÁ ůNůLÝZů KROVU 5. Geometria výpočtového modelu Numerický model krovu je vytvorený v programovom prostredí SCIA Engineer, 90 využívajúcom metódu konečných prvkov. Nosná konštrukcia je modelovaná ako priestorová prútová sústavaĽ v ktorej sú jednotlivé konštrukčné prvky modelované pomocou nosníkových prvkov. Všetky spoje sú uvažované ako kĺbové. Materiál dreva je vzhadom na namáhanie jednotlivých prvkov krovu a vyšetrované veličiny uvažovaný ako izotropnýĽ s materiálovými charakteristikami zodpovedajúcimi 90 SciaEngineer 2010. Software for structural analysis. http://nemetschek-scia.com/sk Obr. č. 3: Geometrická analýza priečnej väzby krovu nad svätyňou
67 triede pevnosti CŇ4 poda STN EN ňňŘ. 91 Prierezy drevených prvkov a geometria krovu definovaná v numerickom modeli korešponduje s geometriouĽ opísanou vo vyššie uvedenej geometrickej analýze tohto krovu. Základné geometrické parametre numerického modelu sú zobrazené na obr. 4 a 5. Prierezy jednotlivých prvkov sú označené v tvare b×hĽ kde „b“ je šírka a „h“ je výška prierezu v milimetroch. Vzdialenosti medzi priečnymi väzbami sú 1015 mmĽ pričom každá druhá priečna väzba je plná. Vizualizácia výpočtového modelu je znázornená na obr. 6. PLNÁ VÄZBA PRÁZDNA VÄZBA Obr. č. 4: Numerický model krovu - Priečne väzby. Obr. č. 5: Numerický model krovu – Pozdĺžny rez. 91 STN EN ňňŘ Structural timber. Strength classes. SÚTNĽ Bratislava Ň004.
68 Obr. č. 6: Vizualizácia výpočtového modelu. 6. Modelovanie uzlov Všetky spoje prvkov krovu sú modelované ako kĺbové s tuhým pripojením prútov pre posun v osi prúta s počiatočným popustením v spoji v smere osi prúta o vekosti 1 mm kvôli zohadneniu vplyvu netesností spojovĽ medzier a trhlín v oblastiach spojov. Vplyv popustenia v spojoch bol predmetom parametrickej štúdie prezentovanej v norměĽ 92 poda ktorej popustenie v spojoch o hodnote 1 mm malo za následok nárast napätí v hlavných nosných prvkoch o približne 10%Ľ pričom alšie zväčšovanie hodnoty počiatočného popustenia sa výraznejšie prejavilo už len na náraste deformácií. Hambálky a väzné trámy prázdnych väzieb sú k hornému a dolnému trámu pozdĺžnej stolice pripojené len na prenos tlaku (označené na obr. ň ako CJ – „compression joints“). Lokálne oslabenie prierezu tesárskymi spojmi nie je zohadnené v modeli. 7. Zaťaženia Zaaženie krovu je uvažované v zmysle príslušných častí Eurokódov.93 Zaaženie predstavujú stále zložky zaaženia - vlastná tiaž krovu a tiaž krytiny; a premenné zložky zaaženia - zaaženie 92 STN EN 1995-1-1 + A1 Eurocode 5. Design of timber structures. Part 1-1: General. Common rules and rules for buildings. SÚTNĽ Bratislava Ň00Ř. 93 STN EN 1991-1-1 Eurocode 1. Actions on structures. Part 1-1: General actions. Densities, self-weight, imposed loads for buildings. SÚTNĽ Bratislava Ň007. STN EN 1991-1-4 Eurocode 1. Actions on structures. Part 1-4: General actions - Wind actions. SÚTNĽ Bratislava 2007. STN EN 1995-1-1 + A1 Eurocode 5. Design of timber structures. Part 1-1: General. Common rules and rules for buildings. SÚTNĽ Bratislava Ň00Ř.
69 vetrom. Zaaženie vetrom poda lokality stavby je uvažované pre vetrovú oblas II a kategóriu terénu III. Referenčná výška pre výpočet tlaku vetra je 15 m. Vzhadom na sklon strechy nie je konštrukcia zaažená snehom. Zaaženie vlastnou tiažou je generované výpočtovým programom. Jednotlivé zaažovacie stavy sú navzájom kombinované v zmysle STN EN 1990. 94 Ř. Výsledky numerickej analýzy Výsledky numerickej analýzy predstavujú hodnoty maximálnych ahových (+) a tlakových (-) napätí ako a deformácií vypočítaných na jednotlivých prvkoch krovu priečnych väzieb pre rozhodujúce kombinácie zaažení. Obálky maximálnych a minimálnych normálových napätí v hlavných konštrukčných prvkoch sú znázornené na obr. 7. Uvedené hodnoty nezahŕajú prípadné účinky vzperu tlačených prvkovĽ ktoré sú najmä v krokvách vzhadom na malý podiel napätí od tlakovej sily zanedbatené (v podstate len od stálych zaažení). Obálky vypočítaných deformácií sú prezentované na obr. 8. PLNÁ VÄZBA PLNÁ VÄZBA PRÁZDNA VÄZBA Obr. č. 7: Normálové napätia (MPa) v hlavných konštrukčných prvkoch. PLNÁ VÄZBA PRÁZDNA VÄZBA Obr. č. 9 Zvislé deformácie (mm) hlavných konštrukčných prvkov. 94 STN EN 1řř0 Eurocode. Basis of structural design. SÚTNĽ Bratislava Ň00ř.
70 Na základe výsledkov numerickej analýzy je možné konštatovaĽ že normálové napätia v prvkoch prázdnej väzby sú poda očakávania ovea väčšie v porovnaní s prvkami plnej väzby. Súčasne je možné konštatovaĽ že maximálne napätia v najviac namáhaných konštrukčných prvkoch sú výrazne menšie ako hodnoty návrhových pevností v ohybe (fmd = 16,6 MPa) a tlaku (fc,0,d = 16,6 MPa), stanovených v súlade s STN EN 1řř5-11 [ř]. Konštrukcia krovu je teda výrazne predimenzovanἠa to aj z pohadu súčasných normových predpisov. ř. ZÁVER Celkovo môžeme konštatovaĽ že historický gotický krov je geometricky a pomerovo precízne koncipovaný. Krov nad svätyou kláštorného kostola sv. Petra z Alkantary má vysokú spoahlivos. Konštrukcia ako celok má viacej prvkovĽ čo vyplýva z maximálneho využitia pomerových možností základného štvorca čoho výsledkom je podopretie krokvy v štyroch miestach a optimálnejšie vzdialenosti uzlov spojov na väznom tráme. Uvedené fakty majú dopad na vyššia spoahlivos konštrukcie. Dá sa predpokladaĽ že na konštrukciu krovu nad svätyouĽ vzhadom na vyšší význam kostola sv. Petra z Alkantary v OkoličnomĽ boli kladené vysoké nároky na spoahlivos a životnos konštrukcie. Čomu zodpovedali adekvátne finančné zabezpečenie stavby.
71 PRÍPRůVů ů REůLIZÁCIů OCHRůNY DREVENÝCH KONŠTRUKCIÍ Oto Makýš Abstrakt Príprave dreva pre stavebnú činnosť je potrebné venovať náležitú pozornosť. Avšak súčasný veľký tlak na nízke ceny a krátke dodávacie lehoty, za súbežného problému s nedostatočnou odbornosťou pri posudzovaní kvality vedie k rozpačitým výsledkom. Všeobecnému znižovaniu kvality stavených prác, veľmi prispieva súčasný systém súťaženia, ktorý preferuje cenu a kritérium kvality odsunul ako menej dôležité. Výsledkom je naopak vyššie plytvanie peniazmi na nápravu zle odvedenej práce. 1. PRÍPRůVů STůVEBNÉHO DREVů V minulých storočiach bývalo samozrejmosou (isteže nie úplne vždy) aži drevo v obdobíĽ v ktorom to bolo z hadiska kvality drevnej hmoty najvýhodnejšie - napríklad v zime. Na transport dreva sa zasa po stáročia využívali vodné toky, 95 čo v konečnom dôsledku prispievalo k vyššej kvalite drevnej hmoty (to platilo najmä do obdobia širokého rozmachu železníc).96 Kmene sa splavovali zviazané do pltí (dodnes sa na niektorých starých trámoch dajú nájs stopy po húžvachĽ ktorými boli plte zviazané). Z dreva sa pri plavení vyplavili látkyĽ ktoré sa podieajú na jeho objemových zmenách a tiež sa vyplavovali aromatické látkyĽ ktoré predstavujú voavé lákadlo pre drevokazný hmyz. Splavovanie však bolo závislé najmä na stave vodných tokov a teda drevo sa splavovalo najmä na jarĽ alebo na jese. V medziobdobí bolo drevo uskladnené na skládkach a „odležiavalo“ sa. Pri transporte dreva sa aj rozlišoval účelĽ ku ktorému sa drevo transportovalo – prirodzene vysokú kvalitu drevnej hmoty vyžadovalo napríklad práve stavebníctvoĽ nízku zasa napríklad chemickýĽ či hutný priemysel. Pred zabudovaním sa drevoĽ okrem tohoĽ zvyčajne sušilo prirodzenou cestou. Problém sušenia dreva pred zabudovaním je však zložitejšíĽ pretože drevo sa najahšie a najlepšie spracováva kresaním v čerstvomĽ teda „od prírody“ vlhkom stave. Drevené zrubové domy – ich hrubé stavby - sa preto stavali z čerstvéhoĽ nevysušeného drevaĽ avšak dokončovali sa až po niekokých týždoch - mesiacoch (aj dlhšej dobe) schnutia. Takisto sa skladali aj krovyĽ pri ktorých sa drevo zrejme tiež najprv okresalo za čerstva a zabudovávalo sa vyschnuté. Pri stavbe krovu Dómu Sv. Martina v Bratislave bolo použité drevoĽ 95 Na Slovensku to boli najmä oba hlavné toky – Váh aj HronĽ ktoré splavovali drevo z TatierĽ OravyĽ Kysúc a alších karpatských pohorí smerom k Dunaju. V PrešporkuĽ Komárne a v ich okolí sa zasa využívalo alpské drevoĽ splavované po Dunaji. 96 Znižovaniu kvality drevnej hmoty prispel aj (paradoxne) úzky rozchod. TýmĽ že sa a dali natiahnu úžitkové trate takmer do každej dolinyĽ sa k ažobným priestorom v lesoch priblížil vemi výkonný dopravný prostriedok. aži a dopravova drevo sa už potom dalo kedykovek.
72 ktoré bolo aspo Ň-ň roky niekde dobre uskladnené. Výnimkou nebolo ani skladovanie dreva 10 rokovĽ či dokonca aj viac rokov. Preto nebolo potrebné trámy natiera sfarbujúcimi kontrastnými látkami (na zelenoĽ na modro) proti plesniam a životnos takýchto konštrukcií niekoko násobne prevyšuje dnešné normové odhady životnosti súčasného dreva. Vyššej kvalite historickej drevnej hmoty prispieval aj iný systém pestovania lesaĽ ktorý sa cielene a vedome šíril najmä v 1Ř.storočí. Lesy bývali vysádzané hustejšou výsadbou - stromy tak mali menšie sezónne prírastky a ich drevo bolo hutnejšie. V Karpatoch na dnešnom území Slovenska (vtedy Horného Uhorska) sa dokonca pestovali vysoko kvalitné stromyĽ určené na stavbu lodí! Na kvalite drevnej hmoty sa ale tiež podpísal aj stav klímyĽ keže viemeĽ že v niektorých storočiach bola v Strednej Európe chladnejšie ako v inýchĽ či prispelo k rastu „hustejších stromov“ a tak podobne. Z uvedeného je zrejméĽ že k zachovaným historickým drevené konštrukciámĽ ktoré sú v dobrom technickom staveĽ je potrebné pristupova s podstatne väčším rešpektomĽ než ako je to dnes bežné v prístupe k modernému drevu. Je totiž pravdepodobnéĽ že historické drevo má ešte stále značnú rezervu technického života. 2 NÁVRH RIEŠENIA OPRAVY DREVENÝCH KONŠTRUKCIÍ Predpoklady úspešného použitia ochrany drevených konštrukcií v stavbe sú dané výberom vhodného stavebného dreva. Stavebné drevo sa rozdeuje poda stromovĽ z ktorých sa aží na: mäkké (ihličnaté stromy – smrekĽ jedaĽ borovicaĽ smrekovec)Ľ tvrdé (listnaté a ovocné stromy – bukĽ dubĽ orechĽ jaseĽ jelšaĽ agátĽ čereša)Ľ vemi tvrdé (tropické drevo – ebenĽ mahagón). V niektorej literatúre sa mäkké drevo rozdeuje poda sfarbenia rezu na európske biele (smrekové) a európske červené (smrekovcovéĽ borovicové). Poda trvanlivosti sa drevo delí na: málo trvanlivé (zo smrekaĽ z bukaĽ brezyĽ hrabuĽ lipyĽ javoraĽ jelšeĽ topoa)Ľ trvanlivé (z jedleĽ jaseaĽ borovice)Ľ vemi trvanlivé (z agátuĽ dubaĽ tisaĽ smrekovca). Drevo sa poda hŕč a rôznych iných kazov zatrieuje do niekokých akostných tried. Na výrobu nábytku sa vyžaduje drevo bez hŕčĽ kým na obkladanie interiérov je atraktívnejšie drevo s hrčami. Stavebné drevoĽ ktoré bude znáša určité zaaženieĽ musí ma primeranú pevnos. Keže je dnes nedostatok lacného kvalitného drevaĽ vyrábajú sa viaceré drevené stavebné výrobky z lepeného drevaĽ ktoré má nižšiu kvalituĽ avšak po zlepení do výrobku dosahuje kvalitu dostatočnú. Na rôzne druhy stavebných konštrukcií sa vzhadom na ich vlastnosti hodia rôzne druhy dreva. Drevo ažené neskoro na jese a v zime je ovea kvalitnejšieĽ ako drevo ažené na jar a v lete. Drevo je zvyčajne vlhké a miera jeho vlhkosti závisí od vlhkosti prostrediaĽ v ktorom sa uloží. Pri nesprávnom vysychaní sa drevo môže deformova a krútiĽ preto je dôležitéĽ aby sa stavebné drevo vysušovalo riadnym postupom a neobsahovalo pred zabudovaním viac ako Ň0% vlhkosti. Výnimku tvoria drevené stavby a konštrukcieĽ ktoré sa vytvárajú z otesaného dreva. Otesáva je najlepšie čerstvé drevoĽ čo najskôr po jeho vyažení. Opracované drevo sa potom
79 Smerom zhora nadol ide o zdravé drevo – tmavo zelenἠpokračuje žltá a červenἠktorá charakterizuje už hnilobu a najnižšie je modrἠktorá charakterizuje dutiny. Ň. PRÍKLůDY MERůNÍ IN SITU 3. Turzovka – rímskokatolícky kostol, krov nad svätyou Drevený krov nad kostolom (lo aj svätya) je pôvodný z roku 1759 110Ľ použitá drevina je smrekĽ prvky sú tesané. Čas krovu nad svätyou je osídlená netopiermiĽ jednotlivé drevené prvky nesú výrazné stopy po výkaloch netopierov. Meraný bol hambálok v krove v blízkosti centrálnej stolice. Rýchlos šírenia zvuku klesá so vzrastajúcou vlhkosou dreva pretože voda vypĺa kapiláryĽ v ktorých sa predtým nachádzal vzduch. V dôsledku toho sa zvyšuje odpor prostredia proti šíreniu ultrazvukovej vlny. Hambálok má rozmer naležato 1ř0/140 mm. Viditené je mierne neaktívne poškodenie drevokazným hmyzom. Prvok vykazuje viditené trhliny na spodnej strane prierezuĽ šírka trhliny pri povrchu max. 5 mm. Z vyhodnotenia grafického rozloženia rýchlostí vyplývaĽ že v spodnom rohu prierezu sa nachádzajú dutinyĽ prípadne trhliny väčšieho počtu alebo rozmerov. Vizuálne hodnotenie tomu nenasvedčuje. Meranie môže by ovplyvnené netopierím trusom. Obr. č. 1: Hambálok , krov na kostole v Turzovke. Vyobrazenie rýchlostí v čiarach a plošne, vpravo foto z merania. 4. Turzovka – rímskokatolícky kostol, krov nad hlavnou loou Krov nad loou je v relatívne dobrom stave.111 Výrazné poškodenie je lokálneĽ najmä v päte krovu. Meraná bola pätná vzpera centrálneho stĺpika na južnej strane s rozmermi 1Ř0/Ň15 mm. Na základe vizuálnej prehliadky je viditené povrchové poškodenie vplyvom drevokazného hmyzu a starnutím materiálu. Drevokazný hmyz nie je aktívnyĽ jedná sa o červotoče. Viditené sú trhliny šírky pri povrchu max. 5 mmĽ ktorých hĺbka nie je jasná. Z grafického vyhodnotenia rýchlostí je zrejméĽ že poškodenie je len povrchovéĽ v hĺbke prierezu je drevený prvok zdravý. 110 Ľ. Suchý a kol., Historické krovy v regiónoch Oravy and Kysúc. Miroslav Gibala KNM, 2010, p. 224 + 1 DVD. 111 Ľ. Suchý a kol., Historické krovy v regiónoch Oravy and Kysúc. Miroslav Gibala KNM, 2010, p. 224 + 1 DVD.
80 Obr. 2 Pätná vzpera, krov nad loou v kostole v Turzovke. Vyobrazenie rozloženia rýchlostí ultrazvuku vo dvoch úrovniach v odsadení 300 mm, vpravo foto z merania. 5. Príklady meraní in labo 6. Čas drevenej vzpery z krovu na kostole v Čiernom Váhu Krov na kostole v Čiernom Váhu bol datovaný na roky 1Ř0ň(d) 112. Drevený prvok je zo smrekuĽ meraný prierez má rozmer 1ř0/170 mm. Vlhkos dreva je 10 %. Vizuálnou diagnostikou sme zistili výrazné trhlinyĽ tiež povrchovú degradáciu dreva spôsobenú drevokazným hmyzom a degradáciu materiálu starnutím. Výrazná trhlina má hĺbku 70 mmĽ prechádza takmer do stredu meraného prierezu. Šírka trhliny pri povrchu je 1Ň mmĽ smerom do stredu sa zužuje. Na snímke s vyhodnotenými rýchlosami nie je trhlina výrazne zachytená. V čiarovom vyhodnotení vidieĽ že medzi snímačmi s číslami 6 a 8 je miesto s defektomĽ avšak v plošnom vyobrazení tento defekt nie je zrejmý. Obr. č. 3: Časť vzpery, krov v Čiernom Váhu. Vyobrazenie plošného rozloženia rýchlostí, vpravo foto z merania 7. Čas stĺpika krovu na kostole v Kamennej Porube Konštrukcia krovu je z roku 1Ř70. Meraný bol drevený prvok s rozmermi 230/190 mm. Vlhkos dreva je 10 %. Použitá drevina je smrek. Vizuálnou prehliadkou prvku môžeme konštatovaĽ že drevený prvok nesie známky povrchového poškodenia vplyvom pôsobenia drevokazného hmyzu. V prvku sa nachádza výrazná trhlinaĽ ktorá siaha do hĺbky 100 mm smerom do stredu prierezu. Šírka trhliny je pri povrchu 10 mmĽ smerom do stredu sa zužuje. V plošnom 112 R. Korenková P. Krušinský, The analysis of roof structures of historical trusses in selected regions of Slovakia, in: Civil and environmental engineering: scientific technical journal. Vol. 9, No. 1 2013, s. 21-26.
81 rozložení rýchlostí nie je trhlina viditenἠaj napriek svojej relatívne vekej hĺbke. V čiarovom rozložení rýchlostí tento defekt takisto nie je zrejmý. Šírka trhliny v blízkosti stredu prierezu má šírku cca 1 mm. Obr. č. 4 Časť stĺpika z krovu v Kamennej Porube. Plošné rozloženie rýchlostí, vpravo foto z merania. Ř. Čas vzpery z krovu na kostole v Socovciach Historický krov na kostole v Socovciach bol datovaný na rok zoatia drevín 1775(d) 113. Drevená vzpera je zo smrekového dreva. Rozmer prierezu je 1ř0/150 mm. Vlhkos dreva je 10 %. Viditené je povrchové poškodenie dreva drevokazným hmyzomĽ viaceré trhliny šírky max. 3 mm pri povrchu. Jedna trhlina hlboká 50 mmĽ šírky pri povrchu 10 mm. V plošnom rozložení rýchlostí nie je trhlina viditená. V čiarovom rozložení vidie defekt medzi snímačmi č. Ň a ň. Zrejmé je povrchové poškodenie prvku v stredných častiach prierezu. Obr. 5 Vzpera z krovu v Socovciach. Vyobrazenie rýchlostí v čiarach a plošne, vpravo foto z prípravy merania v laboratóriu. ř. Závery Akustický tomograf Fakopp je prístrojĽ ktorý bol vyvinutý pre diagnostikovanie technického stavu živo rastúcich stromov.114 V oblasti ochrany historických krovov je nevyhnutné používa nedeštruktívne diagnostické metódy115. V oblasti zisovania technického stavu drevených prvkov 113 L. SUCHÝ a kol.: Historické krovy v regióne Turiec. Miroslav Gibala KNM, 2008, p. 102. + 1 DVD. 114 E. A. Gilbert, E. T. Smiley, Picus sonic tomography for the quantification of decay in white oak (quercus alba) and hickory (carya spp.). Journal of Arboriculture and Urban Forestry, vol. 30( No. 5): September 2004. 115 Z. Havířová, P. Kubů, Reliability and service life of constructions and buildings of wood, In Wood Research 51, 2007, pp. 15 – 28.
82 s pamiatkovou a historickou hodnotou je potrebné používa nedeštruktívne diagnostické metódy vzhadom na snahu predís znehodnoteniu cenných informácií. V oblasti stanovenia technického stavu historického krovu je preto žiadúce využíva najmä zmyslové hodnotenie (vizuálneĽ hmatovéĽ sluchové)Ľ ktoré však nie je vždy dostatočné. Je vhodné tieto metódy podpori prístrojovouĽ najlepšie nedeštruktívnou metódou 116. Cieom príspevku bolo poukáza na rozdiely výsledkov vizuálnej prehliadky a výsledkov diagnostiky akustickým tomografom Fakopp ňD. Vyobrazené sú merania 6 drevených prvkov. Z prezentovaných výsledkov je zrejméĽ že medzi vyhodnotením vizuálnym a prístrojovým sú rozdiely. Na prvkoch v laboratóriuĽ na ktorých boli viditené výrazné trhlinyĽ sa v grafickom vyobrazení rýchlostí šírenia zvuku tieto defekty nezobrazili. Vzhadom na poškodenie dreveného prvku trhlinouĽ ktorá prechádzala takmer do polovice prierezuĽ môžeme konštatovaĽ že táto meracia metóda nebola v tomto konkrétnom prípade úspešnἠresp. vhodná na detekovanie trhlín drevených prierezov s malým rozmerom. Trhlina nebola prístrojom detekovaná a vykreslená takĽ ako sme predpokladali. Zohadni treba aj určité nevýhody meraniaĽ a to najmä skutočnosĽ že vyhodnocujeme vždy len jeden prierezĽ teda jednu plochu prvku. Napriek tomu, v spojení so zmyslovými metódami je vhodné alej pokračova v testovaní použitia tohto prístroja na účely hodnotenia technického stavu drevených prvkov s historickou hodnotou a pokúsi sa bližšie špecifikovaĽ čo ovplyvuje kvalitu a presnos meraní prístrojom Fakopp. 116 O. Makýš, Spôsoby a postupy obnovy pamiatok, Bratislava: Renesans, 2013. 126 s.
83 PRIRODZENÁ ů UMELÁ OCHRůNů DREVENÝCH KONŠTRUKCIÍ Oto Makýš Abstrakt Odolnosť jednotlivých druhov dreva proti znehodnoteniu biologickými škodcami sa označuje ako prirodzená trvanlivosť dreva. Závisí od konkrétneho druhu dreva (stromu) – obsahu trieslovín, flavonoidov, terpenoidov a pod. v drevne hmote. Zvýšenú odolnosť však môže mať iba jadro dreva. Stavebné drevo možno chrániť viacerými spôsobmi – konštrukčnými, fyzikálnymi a chemickými opatreniami, ktoré je vhodné kombinovať. 2. PRIRODZENÁ TRVůNLIVOS DREVů Údaje o prirodzenej trvanlivosti dreva udáva norma EN ň50-Ň. Prirodzená odolnos dreva sa dá rozdeli takto: Drevo náchylné k napadnutiu Fúzačom krovovým – beové drevo všetkých európskych a väčšiny neeurópskych ihličnatých drevín. Drevo náchylné k napadnutiu Červotočom – beové drevo väčšiny ihličnatých a listnatých drevín. Jadrové drevo býva napádané zriedka. Drevo náchylné k napadnutiu Hrbohlavom – be niektorých listnatých drevín s vyšším obsahom škrobu. Pre prirodzenú trvanlivos vrstveného dreva a materiálov na báze dreva platí: Vrstvené drevo a materiály na báze dreva (drevotrieskové doskyĽ preglejky) môžu by tiež napadnuté škodcami – predovšetkým hubami. Odolnos voči napadnutiu hmyzom je podstatne zvýšená vaka použitému lepidlu. Napadnutie vrstveného dreva (preglejok) Fúzačom krovovým nebolo doteraz zistené. Bolo však zistené napadnutie Červotočom. Drevovláknité a drevotrieskové dosky súĽ vaka ich zvláštnej štruktúreĽ voči napadnutiu hmyzom (s výnimkou termitov) odolné. Drevotrieskové dosky spájané cementom a sadrovláknité dosky nie sú napádané ani hubami ani hmyzomĽ avšak môžu sa na nich uchyti plesne. 3. UMELÁ OCHRůNů DREVENÝCH KONŠTRUKCIÍ Stavebné drevo možno chráni viacerými spôsobmi – konštrukčnýmiĽ fyzikálnymi a chemickými opatreniamiĽ ktoré je vhodné kombinova. Spôsoby ochrany a sanácie drevených konštrukcií – trámovéhoĽ fošovéhoĽ doskovéhoĽ či iného tvaru sú skoro totožné a možno ich (poda situácie) použi ako pre sanovanie stropovĽ tak aj krovovĽ okienĽ dveríĽ celodrevených stavieb a podobne.
84 3. Realizácia konštrukčných opatrení na ochranu dreva Najzákladnejšou a najjednoduchšou prevenciou proti poškodeniu drevených konštrukcií je ich vhodné uloženie v stavbeĽ ktoré znižuje riziko navlhnutiaĽ následného nakazenia a požiaru na minimum. V drevených historických budovách pôsobí škodlivo najmä: pokrytie podlahy krytom neprepúšajúcim vodnú paru (PVCĽ linoleom)Ľ natretie stien náterom neprepúšajúcim paru (olejovou farbou)Ľ vytvorenie betónového alebo asfaltového chodníka v blízkosti obvodových stienĽ umiestnenieĽ alebo ponechanie trámov v tesnom kontakte s okolitou zeminou, odpadom, alebo iným zásobníkom vlhkostiĽ dlhodobé opustenie a uzatvorenie budovy bez priebežného vetrania. Priebežná údržba drevených stavieb sa musí zamera na: zamedzenie zatekania dažovej vody do stavby, zamedzenie zavĺhania drevených konštrukcií stavbyĽ včasné zistenie aktivity biologických škodcovĽ včasná likvidácia škodcov a spevnenie poškodených drevených konštrukciíĽ neodkladné odstránenie neošetreného dreva napadnutého biologickými škodcami. 4. Rýchle odtekanie vody Cieom opatrení je zabráni zvýšeniu vlhkosti drevených konštrukcií zatekaním dažovej vody. Drevené konštrukcie treba realizova tak (v takom skloneĽ opatri strieškami proti dažu) aby z nich mohla dažová voda rýchlo odteka. Zvýšenie rýchlosti odtokuĽ resp. zníženie nasiakavosti možno dosiahnu aj vhodnými povrchovými nátermi. Vemi nevhodné je vytváranie takých detailovĽ do ktorých môže voda zatiec a kde sa môže dlhšie zdržiava bez tohoĽ aby sa rýchlo odparila. 5. Účinná izolácia proti vlhkosti Izoláciou drevených konštrukcií možno zníži vzlínanie vody do konštrukciíĽ avšak izolácia proti vlhkosti nesmie by prekážkou odvetrávania konštrukčných prvkov alebo miestom zhromažovania sa vody. Pôsobeniu zemnej vlhkosti sa vystavujú najmä konštrukcie zapustené do zeme (koly)Ľ ktoré treba impregnova nevylúhovatenými chemickými látkami. Trvalo zabráni rozkladu dreva podporovaného zemnou vlhkosou nie je možné. Proces sa však dá spomali. Účinným opatrením je napríklad výber takého druhu dreva na zapustenie kola do zemeĽ ktoré je viac odolné proti rozkladu (napr. dubové alebo agátové drevoĽ ktoré je v našich biotopoch obzvláš odolné voči rozkladu). Na asi dvojnásobok dokáže životnos dreveného kola zvýši aj jeho umiestnenie do betónového základuĽ ktorý je silne alkalický. 6. Zamedzenie priamemu kontaktu Najúčinnejšiu „izoláciou“ proti vzlínajúcej vode možno dosiahnu zamedzením priameho kontaktu dreva so zemou alebo s okolitou vlhkou konštrukciou. Drevené konštrukcie stavebných objektov by sa mali umiestni minimálne Ň0cm nad zemou a najlepšie jeĽ ak sa pod nimi zabezpečí primeraná vzduchová odvetrávacia medzera. V minulosti sa zrubové drevené stavby udového stavitestva „izolovali“ (teda pôsobeniu kapilárnej vzlínajúcej vody bránili) uložením na hutné nárožné kamene vyčnievajúce nad terén a podmurovky trámov sa realizovali z nasucho poskladaných plochých kameov bez spojovacej malty. Náhrada podmuroviek betónovými konštrukciamiĽ alebo ich spevnenie injektovanouĽ či striekanou cementovou zmesou nie je vhodná z estetického ani z pamiatkového hadiska - okrem toho zvyčajne pôsobí aj z hadiska izolovania drevenej stavby od podložia vyslovene negatívne – vytvorením hmoty náchylnej na kapilárnu nasiakavosĽ ktorá tak zabezpečí prísun vlhkosti až ku dreveným trámom. Na účinné zamedzenie kontaktu (vrátane odvetrávania) stačí odvetrávaná medzera medzi dreveným prvkom a okolitou vlhkou konštrukciou široká Ň–ňcm. Avšak uloženie zhlavia drevených trámom do muriva s okolitou vzduchovou medzerou uvedenej hrúbkyĽ ktoré sa vyskytuje
85 u viacerých novších stavieb z konca 19. a začiatku Ň0. storočia zrejme nie je nevyhnutné. Pred spomínaným obdobím sa trámy bežne zamurovávali do suchého muriva natesnoĽ bez medzery. Napriek tomu sa u nich napadnutie dreva hnilobou bežne nevyskytuje a takto uložené trámy sú často funkčné ešte aj dnes (napríklad barokovéĽ alebo gotické stropy). 7. Účinné odvetrávanie Pri zavlhnutí drevenej konštrukcie zatečením alebo kondenzáciou vodnej pary treba zabezpeči rýchle vysušenieĽ aby vlhkos pôsobila na drevnú hmotu čo najkratší čas. Počas krátkeho pôsobenia vlhkosti (od niekoko dní až po Ň–3 mesiace) sa v našich zemepisných šírkach zvyčajne nestihne žiadna nákaza hubami rozvinú. Vemi negatívne vplývajú na drevené konštrukcie aj nepriedušné vrstvy podláh (napr. z PVCĽ alebo z gumy)Ľ pod ktorými sa môže neodvetraná vlhkos hromadiĽ alebo (po havarijnom zatečení vody) sa tam dlho udrží. Iným prípadom sú sekundárne zdroje vlhkostiĽ ktorými sú v starých stavbách rôzne dodatočné násypyĽ skládky stavebnej sutiny či nepotrebných vecí (šatstvaĽ papieraĽ nábytku a podobne). Takýto odpad je často zavlhnutý a uskladuje v priamom kontakte s drevenými konštrukciami. 8. Realizácia chemických opatrení na ochranu dreva Životnos neošetrených drevených konštrukcií sa (poda noriem) v interiéri odhaduje na 120–200 rokov, v exteriéri na Ř–15 rokov [ŽákĽ J. – ReinprechtĽ L.Ľ 1řřŘ]Ľ avšak najmä v priaznivých podmienkachĽ vhodnými konštrukčnýmiĽ prípadne aj chemickými opatreniami sa dá predĺži aj na niekokonásobok. Chemické opatrenia zvyšujú odolnos drevených konštrukcií nielen proti hmyzuĽ hubám a plesniamĽ ale aj proti UV žiareniuĽ a to nielen povrchovoĽ ale pri vhodnej aplikácii aj hĺbkovo. Avšak - pôsobenie chemických ochranných opatrení je časovo obmedzené... Prípravky na chemickú ochranu dreva obsahujú jednuĽ alebo aj viac smerových účinných látokĽ včítane rôznych sprievodných látokĽ ktoré delíme na [AntošovἠN.Ľ Ň01Ň]: Baktericídy (účinné proti baktériám)Ľ Fungicídy (účinné proti drevokazným a drevosfarbujúcim hubám a plesniam), Insekticídy (účinné voči hmyzu)Ľ ůntipyrény (retardéry horenia)Ľ Inhibítory poveternostných vplyvov (zvyšujú odolnos dreva voči vode a UV žiareniu) Inhibítory chemickej korózie (zvyšujú odolnos dreva voči agresívnym chemickým látkam). Chemické prípravky by sa mali používa až ako doplnok vhodných konštrukčných opatrení. Účinnos chemických opatrení je priamo závislá od prieniku (penetrácie) účinnej látky do drevnej hmotyĽ ktorá však prieniku kladie prirodzený odpor. Prienik ovplyvuje predovšetkým [AntošovἠN., 2012]: Štruktúra dreva (daná druhom dreva a jeho nasiakavosou)Ľ Tvar a rozmery dreveného prvku (tenké profily sa darí impregnova ahšie)Ľ ůplikačné vlastnosti prostriedku (viskozitaĽ hustotaĽ teplotaĽ povrchové napätie...)Ľ Druh a intenzita tlakových síl (vyšší tlak/podtlakĽ difúzia)Ľ Možnos plného využitia aplikačnej technológie. Natretie dreva Ako nátery sa používajú látky obsahujúce fungicídne a insekticídne prostriedkyĽ dodávané ako bezfarebné náteryĽ ale aj s prísadou priesvitných či nepriesvitných farebných pigmentov. Sfarbené prípravky síce umožujú ahko identifikova rozsah ošetrených drevených konštrukciíĽ avšak menia prirodzenú farbu dreva. Pre pamiatkové budovy a pohadovo exponované konštrukcie sú preto vhodné iba bezfarebné prostriedky [LáskaĽ V. – Schubert, A. – ŠtulcĽ J.Ľ 1řř7]. Na nátery drevených konštrukcií sa používa aj decht alebo vyjazdený motorový olej. Obe tieto látky zvyšujú životnos dreva – teda predovšetkým v jeho povrchovej vrstveĽ keže ich
86 prieniková schopnos je malá. Avšak ich používanie nie je ani z environmentálneho hadiska vhodné. Drevo sa natiera roztokmi ochranných prípravkov štetcami alebo valčekmi zvyčajne v 2–3 vrstvách. ahko znečistené drevo je pred náterom možné umy pomocou horúcej vody a ryžovej kefyĽ prípadne prebrúsi brúsnym papierom (vekosti cca Ň50-400). Nanáša alšie náterové vrstvy je dobré až po určitej technologickej prestávke poda údajov výrobcu prostriedku. Všeobecne platíĽ že alší náter roztokmi na báze organických rozpúšadiel sa realizuje po Ň4 hodináchĽ na vodnej báze asi po 1Ň-Ň4 hodinách. Teplota by pri natieraní nemala klesnú pod 5º C pri organických rozpúšadlách a pod 10ºC pri vodných. Vo všeobecnosti platíĽ že na kvalitu náteru (rovnako aj nástreku) v zmysle prieniku ochrannej látky do dreva vplýva charakter povrchu prvku. Pílené prvky s vytrhanými vláknami dreva majú výrazne vyššiu saciu schopnosĽ ako ohobovanéĽ alebo kresané povrchy. Nástrek dreva Technológie nástreku dreva ochrannými roztokmi je vhodné používa len pri ažko dostupných alebo zložitých konštrukciáchĽ kde sa nemožno fyzicky dosta náterom. Ošetrovanie nástrekom treba realizova vo viacerých vrstváchĽ pretože pri jednotlivých nástrekoch sa na drevo dostáva len málo prípravku. Minimálnu účinnos má nástrek najmä pri aplikácii v exteriéri (napr. na šindovej krytine). Penetrácia nástrekovej látky do dreva je okrem toho aj tak vemi plytká [BaierĽ J. – TýnĽ Z. Ľ 1řř6]. Napúšanie dreva Drevené konštrukcie sa napúšajú najlepšie v kúpeliĽ pod tlakom a dlhšiu dobu [AntošovἠN.Ľ Ň01Ň]. Dosahuje sa pritom hĺbkové a (vzhadom na povrch) pomerne rovnomerné napustenie dreva ochrannou látkou. Výrazne to zvyšuje životnos drevaĽ ale ani toto riešenie nie je pri stavebných konštrukciách absolútne účinné. Ochranná látka jednak zvyčajne neprenikne celou hrúbkou hrubších drevených konštrukcií (napr. trámov) a účinne otrávi len povrchovú vrstvu dreva 117Ľ ktorá sa silno nasýti chemickými látkami. Takto ošetrené konštrukcie sú preto vhodné najmä do neobývaných priestorov (kvôli množnému negatívnemu dopadu na udské zdravie)Ľ prípadne ako koly do zeme (betónu). Injektáž a infúzia dreva Ochrana dreva injektážou alebo infúziou (tlakovým alebo „beztlakovým“118 napúšaním) patrí k technológiámĽ ktoré sa používajú najmä na reštaurátorské konzervovanie historicky či umelecky hodnotných pamiatkových konštrukciíĽ alebo na impregnáciu kolov. Realizujú sa pravidelne rozmiestnenými vrtmi (napríklad s priemerom 6–Ř mmĽ pri tlakovej injektáži ňĽ5mmĽ avšak alej od seba)Ľ ktoré sa naplnia ochranným prostriedkom Ň–ň krát. Riziko tlakovej injektáže staršieho dreveného prvku spočíva vo fakteĽ že staršie drevo býva rozsušené viacerými priebežnými výsušnými trhlinami. Pri injektáži potom injektážne látka zvyčajne ide cestou najmenšieho odporuĽ čo znamenἠže namiesto penetrovania dreva vytečie trhlinami. Preto treba trhliny vopred upchaĽ čo je ale zvyčajne dos náročnéĽ či dokonca až nemožné. Každopádne treba proces injektáže priebežne kontrolova a okolie injektovaného prvku upravi takĽ aby bolo schopné vytekajúcu látku zachyti. Bandážovanie dreva Bandážovanie dreva je postupĽ pri ktorom sa impregnovaná čas dreva obviaže bandážou napustenou chemickou konzervačnou látkou. Účinná látka sa pritom do dreva uvouje postupneĽ pôsobením osmotických a difúznych síl [AntošovἠN.Ľ Ň01Ň]. 117 Nezriedka je v praxi vidie guatinyĽ ktoré majú zachovanú obvodovú škrupinu impregnovaného drevaĽ avšak vnútro kompletne chýba. 118 Úplne beztlakové napúšanie v skutočnosti neexistujeĽ pretože pri napúšaní pôsobí atmosférický tlakĽ prípadne osmotické tlaky.
87 Fumigácia dreva Pri zaplynovaní (fumigácii) dreva sa ošetrenie drevnej hmoty stavebných konštrukcií realizuje napustením toxickými plynmi. Napustenie sa realizuje v priebehu 24 – 4Ř hodín v dokonale izolovaných miestnostiach objektu alebo po demontáži ošetrovaných prvkov v izolovaných komorách. Fumigácia dreva je vhodná najmä proti drevokaznému hmyzuĽ ale pôsobí aj na huby a plesne. Pretože pôsobí krátkodoboĽ je vhodné pravidelne ju opakova alebo kombinova s inými metódami. Obr.1 Strojné vybavenie na realizáciu termosanácie (foto via: Termosansce.cz) Realizácia fyzikálnych opatrení na ochranu dreva Ochrana dreva fyzikálnymi opatreniami je len krátkodobá a jednorázová – zničí škodcov. Je síce okamžite účinnἠale dlhodobú ochranu dreveným konštrukciám neposkytne. Sterilizácia dreva teplom Ětermosanáciaě Pri tejto technológii sa musí zabezpeči zahriatie celej drevenej hmoty (teda aj hlboko v jej vnútri) na teplotu minimálne 55°C. Priestor sanácie sa preto zahrieva horúcim vzduchom o teplote100-1Ň0°C 119 po dobu 6-10 hodín. Uvedené dostatočné zahriatie vo vnútri dreva musí by dosiahnuté minimálne na dobu jednej hodinyĽ počas ktorej sa zničia prítomné hmyzové infekcie vo všetkých štádiách ich vývoja. Proti hubovým infekciám nie je táto metóda dostatočne účinná. Potrebnú teplotu možno dosiahnu napríklad v sušiarach drevaĽ do ktorých sa musí demontované drevo zo stavby dopravi. DruhouĽ podstatne výhodnejšouĽ možnosou je sanácia priamo na mieste osadenia konštrukcie. Teplotu prehriatia dreva je potrebné priebežne kontrolova zapustenými teplomermi. Ak sa systém teplomerov pripojí na prenosný počítačĽ je možné po skončení sanácie odovzda majiteovi objektu verifikačnú správuĽ ktorá potvrdí dodržanie správneho pracovného postupu. Konštrukcia sa môže zahrieva infračervenými žiaričmi alebo ešte lepšie teplovzdušnými dúchadlami (ŇŇ0/ňŘ0V ventilátormi s výkonom cca 4500-7600m3 vzduchu/hod). Zdroj tepla tak môže by mimo budovu a horúci vzduch sa ku konštrukciámĽ či skôr do priestoruĽ kde sú konštrukcie umiestnenéĽ vháa pomocou pružných rúr. Použitie horúceho vzduchu je výhodné predovšetkým v tomĽ že ide o zdravotne a environmentálne neškodnú technológiu. Sanovaný priestorĽ kde dochádza k aplikácii technológie sa musí vopred pripravi – musí by zbavený nadbytočného prachuĽ drobných kúskov dreva a iných zápalných látok. Takisto je potrebné odstráni všetky elektrické rozvodyĽ zásuvkyĽ antény a zariadenia citlivé na zvýšenú teplotu. Tie prvkyĽ ktoré nie je možné odstráni je potrebné tepelne izolova (napr. plastové okná). 119 V prípade iných konštrukciíĽ alebo prvkov citlivých na teplo sa pracuje s nižšou teplotou okolo 100°C.
88 V priestorochĽ do ktorých je sažený prístup horúceho vzduchuĽ alebo sa tam nachádzajú aj iné nedemontovatené (či neochránitené) materiályĽ citlivé na vysoké teplotyĽ nie je použitie tejto technológie vhodné. Metóda je pre svoju neinvazívnos a nedeštruktívnos vhodná aj na jednorazové ošetrenie dreva pamiatkovo hodnotných budovĽ najmä krovov. Pri realizácii v stavbe nie je treba priebežne kontrolova bezpečnos voči požiaru – najvyššia teplota v miestnosti môže dosahova hodnoty maximálne okolo Ř0-100ºC a dá sa dobre regulova teplotou vháaného vzduchu 120. Každopádne však treba upozorni na toĽ že táto technológia je len jednorázovo účinná – likvidačnἠnie preventívne pôsobiaca. Zvyčajne však býva aj finančne výhodná (v porovnaní s inými technológiami). Sterilizácia dreva rádioaktívnym žiarením Infikované drevo možno ošetri aj ožarovaním lúčmi gama v ožarovacích komorách. Ožarovanie nižšími dávkami žiarenia je účinné proti drevokaznému hmyzuĽ ožarovanie väčšími dávkami aj proti hubám. Sterilizácia dreva UV žiarením Infikované drevo možno ožiari aj UV žiarenímĽ ktoré nepreniká do väčšej hĺbky dreva a preto sa ním môžu niči len povrchové plesové infekcie. Vlnová sterilizácia dreva Pri tomto spôsobe sa špeciálnymi prístrojmiĽ priloženými na drevo (aj v pôvodnom uložení konštrukcií v budove) rozkmitajú molekuly vody v živých organizmoch (v rozmedzí 100kHz až 100GHz poda prístroja)Ľ čo ich následne usmrtí až do hĺbky 50cm v dreve. Používa sa môže pri dreve vlhkom v rozmedzí od 5 do 40%. Vákuovanie dreva Vákuovanie dreva spočíva v niekokohodinovom vysatí vzduchu z drevenej konštrukcie. Toto ošetrenie je účinné proti drevokaznému hmyzu a je ho možné realizova len v špeciálnych komoráchĽ takže sa používa skôr na sanáciu drobných predmetov (napríklad nábytkuĽ sôch a pod.). Zmrazenie dreva Ošetrovanie drevených konštrukcií zmrazením dreva patrí medzi menej účinné metódyĽ pretože väčšina škodcov je prispôsobená na prežívanie v dreve aj pri nízkych teplotách (približne do –Ň0°C). Preto je výhodné využi (alebo zabezpeči v mraziacom boxe) podstatne nižšiu teplotu (aspo –50°C)Ľ pôsobiacu dlhší čas. Úprava povrchu dreva tryskaním Pri tryskaní granúl suchého adu (zmrazený CO2) na povrch dreva pod tlakom, s použitím špeciálneho vzduchového tlakového strojaĽ dochádza k úprave jeho povrchovej štruktúry. Nárazy granúl dokážu v zlomku sekundy odstráni povrchovú vrstvičku mäkších letných prírastkov drevnej hmoty (letné drevo) v hrúbke cca ň-5mmĽ pričom tvrdšie jarné prírastky nárazom odolávajú. Pri tryskaním vyšším tlakom vznikne hrboatá povrchová štruktúraĽ ktorá výrazne pripomína zvráskavené drevo zostarnuté fotodegradáciou. Táto technológia sa používa na vytváranie umelej patiny nezvetraného (prípadne aj čerstvého) dreva. 120 Teplota vzplanutia dreva je okolo 230°C.
95 trvalých konštrukcií (striech). Riešenia navrhovaných jednotlivých tesárskych konštrukcií komplikovala skutočnosĽ že ani jeden objekt nemal pravidelný pôdorysĽ zárove výšky hrebeov sedlových striech neboli na protiahlých stranách identickéĽ ale dochádzalo k rozdielom aj niekoko desiatok centimetrov. Ale taká bola realita a aj predchádzajúce strechyĽ čo dokladujú dodnes zachované odtlačky striech na murivách. S týmto hendikepom sa museli vysporiada aj tesári v 1ř. storočí a rovnako je potrebné tieto rozdiely rešpektova aj dnes. Z hadiska pamiatkovej ochrany takej významnej národnej kultúrnej pamiatkyĽ akou je hrad Krásna HôrkaĽ nie je žiaduce aby boli tvary striech „zrovnané“ do podobyĽ ktorá sa uplatuje na novýchĽ presne konštruovaných stavbách. ZÁVER Do leta Ň014 boli zrealizované základné trámové rošty na všetkých objektoch z dubového dreva a tesárske práce je možné hodnoti kladne. Mimoriadne precízne boli vykonané tesárske spoje a napojenie nových pomurníc k niektorým zachovaným úsekom pôvodných pomurníc (šikmé s nárožné plátovanie istené drevenými kolíkmiĽ drevené kolíky boli použité v krovoch len na zaistenie tesárskych spojov základných trámových roštov – výmenyĽ krátčatá a pomurníc). V súčasnosti sú novým dodávateom ukončované práce na trvalých strechách dolného hradu (objekt kasární) a strednom hrade (Rákocziho palác). Aj tieto práceĽ ktoré sú realizované z mäkkého drevaĽ spoje fixované replikami kovaných klincov sú vykonanéĽ čo sa týka tvarového riešenia priečnych väzieb a spojov, na vysokej úrovni. Obr. č. 1: Horný hrad - justícia, historický krov pred požiarom – 2011 09 (autor: D. Maczinsky – Varšava) Obr. č. 2: Hrad Krásna Hôrka po požiari 2012 03
96 Obr. č. 3: Stredný hrad - kaplnka, koruna muriva po požiari so zachovanými kapsami po väzných trámoch Obr. č. 4: Dolný hrad – krátke východné krídlo, obrys predchádzajúceho tvaru sedlovej strechy fasáde kaplnky Obr. 5 Stredný hrad – Rákocziho palác, deštrukcia valenej klenby po páde murovaného štítu kaplnky Obr. 6 Dolný hrad – Horný hrad – Gotický palác, obnova striech – provizórne zastrešenie 2013 01 Obr. 7 Horný hrad – Gotický palác, priečny rez plnou väzbou krovu pred požiarom, PD-LIGNOSERVIS 1994 Obr. 8 SV bašta – pôdorys krovu bašty pred požiarom, PD-LIGNOSERVIS 1994 Obr. 9 Horný hrad – gotický palác, rez plnou priečnou väzbou, PD obnovy striech – trvalé zastrešenie (1. a 2. etapa, Ateliér ZIGO Košice 2013)
97 Obr. 10 SV bašta – pôdorys krovu, PD obnovy striech – trvalé zastrešenie (1. a 2. etapa, Ateliér ZIGO Košice 2013) Obr. 11: SV bašta – rez krovom, PD obnovy striech – trvalé zastrešenie (1. a 2. etapa, Ateliér ZIGO Košice 2013) Obr. 12: Stredný hrad – kaplnka, obnova pomurníc – šikmé plátovanie pôvodnej časti pomurnice z roku 1817 (zachované nárožné kampy) so súčasnou pomurnicou (spoj fixovaný drevenými kolíkmi)
98 Fotodokumentácia: Ing. ubor SuchýĽ Dominik MaczinskiĽ Archív KPÚ Prešov Obr. 13: SV bašta – nový radiálny trámový rošt z roku 2013, konštrukčná kópia pôvodných z 19. storočia Obr. 14 Horný hrad – gotický palác, nový trámový rošt z roku 2013, konštrukčná kópia pôvodného z 19. storočia (nové tesárske spoje kampovanie a čapovanie pomurníc, väzných trámov, krátčat výmen) Obr. 15 Dolný hrad – objekt kasární, nový krov po obnove trvalých krovov (2014 11) - konštrukčná kópia pôvodných z 19. storočia
99 ZÁCHRůNů DEVNÝCH PRVK KONSTRUKCÍ V MORůVSKOSLEZSKÉM KRůJI POMOCÍ HORKÉHO VZDUCHU Pavel Šmíra, ůndrea Nasswettrová, Soa Kivánková Abstrakt Sanace dřevěných prvků konstrukcí horkým vzduchem je metoda určená pro likvidaci aktivního dřevokazného hmyzu. Jedná se o způsob, který je nedestruktivní a vhodný pro sanaci dřevěných prvků konstrukcí především historických, sakrálních a památkově chráněných objektů, ale i roubených staveb typických pro daný kraj, měšťanských a rodinných domů, chalup apod. Příspěvek uvádí samotný princip metody a realizované projekty v Moravskoslezském kraji. ÚVOD Devo disponuje velkou mnohotvárností danou růstovými podmínkamiĽ prostedím a dědičnými dispozicemi. Tato variabilita vlastností je patrná nejen v rámci druhuĽ ale i uvnit jednoho kmene a pedurčuje devo k anizotropnímu chování. 130 Díky svému charakteruĽ který je dán rostlinným původemĽ je devo trvale vystaveno degradačním procesům zejména biotické (devokazné houby a devokazný hmyz)Ľ ale i environmentální (nebiologické) povahy.131 V důsledku této degradace dochází k významným změnám fyzikálníchĽ mechanických a chemických vlastností. Rozsah poškození závisí na prostedíĽ ve kterém se tento materiál obvykle nachází a procesůmĽ kterým je vystaveno.132 Z pohledu konstrukčních prvků je významná změna pevnosti deva. Dlouhodobé působení zejména biotických činitelů může v konečném důsledku zapíčinit nesplnění funkce a ztrátu integrity konstrukčního prvkuĽ potažmo celé konstrukce. V podmínkách vlhkosti na mezi hygroskopicity se velice často stávἠže konstrukce je napadena hmyzem a houbou současně. V těchto pípadech napadení devěných konstrukcí se ukázala jako účinná metoda horkovzdušné sterilizace deva s následným použitím likvidačně účinných insekticidů. Likvidačním faktorem je u této metody teploĽ které působí rovnoměrně v celém prostoruĽ pi zachování památkové hodnoty objektu. Uvedenou metodou se úspěšně podailo zachránit historickou hodnotu devěných konstrukcí ady památek na území České i Slovenské republiky. V Moravskoslezském kraji se metoda zasloužila napíklad o záchranu chalupy ve Veovicích (realizace provedena r. Ň014)Ľ roubeného domu ve známé Jarokově uličce ve Štramberku (realizace provedena v r. Ň01ň)Ľ měšanského domu v Odrách (realizace provedena v r. Ň01ň)Ľ krovu kaple sv. Anny v Hůrce u Jeseníku nad Odrou (realizace provedena v r. Ň01Ň)Ľ historického sklepu pod komplexem domů čp. 5 až 7 na náměstí ve Štramberku (realizace provedena v r. Ň01Ň)Ľ bývalého roubeného fojství v Mostech u Jablunkova (realizace provedena v r. Ň01Ň)Ľ mlýnu Wesselsky v Loučkách u Oder (realizace provedena v r. Ň011) a krovu historické budovy místního fojství v Kozlovicích (realizace provedena v r. Ň010)Ľ obr. 1. 130 D. Fengel, G. Wegener, Wood – chemistry, ultrastructure, reactions, 2003, Verlag Kessel. 613 s. 131 C. M. Popescu, C. M. Tibirna, C. Vasile, XPS characterization of naturely agend wood. Applied Surface Science 256 (2009) 1355-1360. 132 M. Yokoyama, J. Gril, M. Matsuo, H. Yano, J. Sugiyama, S. Kubodera T. Mistutani, M. Sakamoto, H. Ozaki, M. Imamura, S. Kawai, Mechanical characteristics of aged Hinoki wood from Japanese historical buildings. Comptes Rendus Physique, 10 (2009) 601 - 611.
100 Obr. č. 1.: Realizované projekty v Moravskoslezském kraji metodou termosanace (foto Jan Štěpánek). 2. PRINCIP HORKOVZDUŠNÉ SANACE Likvidace devokazného hmyzu horkým vzduchem je osvědčený proces uznávaný normou DIN 6Ř Ř00 část 4. 133 Tepelný proces působí takĽ že jsou vlivem dostatečně vysoké teploty napíč celým průezem deva usmrcena veškerá vývojová stadia hmyzuĽ která se ve devě nacházejí (vajíčkaĽ larvyĽ kukly i dospělí jedinci)Ľ obr. Ň. Pro úspěšnou likvidaci biotických škůdců je nutné devo ohát na teplotu 55 °C po dobu 60 min.Ľ pi této teplotě a čase dochází ke koagulaci bílkovin hmyzu a jejího usmrcení.134 Denaturace bílkovin se projevuje rozpadem polypeptidového etězceĽ který tak ztrácí svou charakteristickou strukturu. Působením tepla se tak jejich spirály rozpadají a vytváejí náhodné konfigurace.135 Okrajové oblasti deva jsou z pohledu napadení nejkritičtějšími částmi v širokém spektru druhů devin i stáí. Horkovzdušná metoda je považována za účinnou i z hlediska směru šíení teplaĽ které působí od povrchových vrstevĽ kde je napadení nejčastější. Právě zde jsou v prvních etapách ohevu teploty nejvyšší. Likvidační teplota a čas 55 °C/60 min.Ľ je dána na základě ady pokusůĽ jejichž výsledky a praktické doporučení uvádí směrnice 1-1, 87, kterou vydal Wissenschaftlich-technischer Arbeitskreis für Denkmalpflege und Bauwerksanierung e. V., (Vědecká společnost pro sanace staveb a péči o památkové objekty) referát “Ochrana deva”.136 133 D. Grosser, Směrnice 1-1,87, Vědecká společnost pro sanace staveb a péči o památkové objekty, Mnichov, a A. Weissvrodt, Borgholzhausen. J. T. Hein, Horkovzdušná metoda likvidace živočišných škůdců dřeva v konstrukcích. Nahrazuje leták 1-1-87. WTA Publications. WTA Wissenschaftlich-technischer Arbeitskreis für Denkmalpflege und Bauwerksanierung. 2008. 134 J. T. Hein, Horkovzdušná metoda likvidace živočišných škůdců dřeva v konstrukcích. Nahrazuje leták 1-1-87. WTA Publications. WTA Wissenschaftlich-technischer Arbeitskreis für Denkmalpflege und Bauwerksanierung. 2008. 135 D. Grosser, Směrnice 1-1, 87, Vědecká společnost pro sanace staveb a péči o památkové objekty, Mnichov, a A. Weissvrodt, Borgholzhausen. 136 D. Grosser, Směrnice 1-1,87, Vědecká společnost pro sanace staveb a péči o památkové objekty, Mnichov, a A. Weissvrodt, Borgholzhausen.
101 Parametry horkovzdušné likvidace devokazného hmyzuĽ i jako metoda sama, je dle DIN 68 800 část 4 povoleným způsobem ošetení staveb. 137 Obr. č. 2: Proces termosanace a simulace prostupu tepla v sanované konstrukci138 [6] Ň.1 Technika pro horkovzdušnou sanaci Horký vzduch o teplotě 100–120 oC je generován ve výkonných mobilních horkovzdušných agregátech Nolting o výkonu horkého vzduchu 7500 [m3/h] (obr. ň) a Heimer o výkonu ŇŇ 500 [m3/h]. Mobilní ohívače jsou vybaveny ekologickými hoáky na LTO (lehké topné oleje)Ľ které jsou napojeny na tífázový proud (ňŘ0 V). Prostednictvím potrubí je horký vzduch vháněn do sanačního prostoru zpravidla stešními otvory nebo průniky ve stešním plášti. Stešní prostor je nutné směrem ven co nejlépe utěsnitĽ k tomuto účelu jsou použity termofólieĽ které hermeticky uzavírají sanovaný prostor. Malé netěsnosti u dostatečně velkého množství ohátého vzduchu zlepšují cirkulaci vzduchu a zabraují tvorbě vzduchových polštáů s malou vodivostí.139 Obr. č. 3: Realizace sanace mobilními ohřívači Nolting na objektech - kostel Stětí sv. Jana Křtitele v Dolních Chabrech, kostel sv. Jakuba v Brně a Katedrála sv. Martina v Bratislavě (foto Jan Štěpánek). ň. MENÍ STERILIZůČNÍHO ÚČINKU 3.1 Monitorování teplot při horkovzdušné sanaci Teplota sanovaných konstrukčních prvků se stanovuje měenímĽ nikoli výpočtem. Měení teploty se provádí v pravidelných intervalech. Celý proces horkovzdušné sanaceĽ je tak 137 J. T. Hein, Horkovzdušná metoda likvidace živočišných škůdců dřeva v konstrukcích. Nahrazuje leták 1-1-87. WTA Publications. WTA Wissenschaftlich-technischer Arbeitskreis für Denkmalpflege und Bauwerksanierung. 2008. 138 NASSWETTROVÁ, A., ŠMÍRA, P.: Porovnání horkovzdušné a mikrovlnné sterilizace dřevěných prvků na základě pohybu a rozložení teplotních polí. In.: Sborník vědeckých a odborných příspěvků z konference Nové nedestruktivní metody diagnostiky a sanace dřevěných konstrukcí. 2014, s. 75-86. 1. VYD. ŠMÍRA - PRINT, s.r.o.. 139 A. NasswettrovἠP. ŠmíraĽ Porovnání horkovzdušné a mikrovlnné sterilizace devěných prvků na základě pohybu a rozložení teplotních políĽ in.: Sborník vědeckých a odborných příspěvků z konference Nové nedestruktivní metody diagnostiky a sanace dřevěných konstrukcí. 2014, s. 75-86.
102 monitorován a dokumentován. Významná je teplota vzduchu a teplota sanovaného konstrukčního prvku, obr. 4. Termoelektrické snímačeĽ měící teplotu uvnit devaĽ musejí být umístěny v geometrických stedech prvkůĽ aby bylo možné označit sanaci za úspěšně provedenou. Prohátí stedové částí devaĽ kde je teplota nižší než na jejím povrchu probíhá pomocí vedení teplaĽ které je významně závislé na objemové hmotnosti deva. 140 obr. 4.: Termoelektrické snímače měřící teplotu vzduchu a dřeva při sanaci141 [6] 3.1.1 Termovizní kamera pro snímání teplotních polí Snímání rozložení povrchových teplot je možné pomocí infračervené termovizní kamery FLIR B4Ň5 (ň0 HzĽ Ň010 model) obr. 5Ľ s teplotní citlivostí (0Ľ0Ř oC) a kvalitou obrazu 320 x 240 pixel. Kamera ukládá termální snímky tzv. termogramy jako 14 – bitové obrázky ve formátu JPEG. Uvedená kamera je kalibrována pro pímé odečítání teplot na vnějším povrchu vzorků.142 obr. 5: Zobrazení snímání teplot termokamerou FLIR B425 [6] 4. KONTROLA STERILIZůČNÍHO ÚČINKU Pi horkovzdušné sanaci se účinnost zjišuje na základě monitorování dosažení sterilizačních teplot v geometrickém stedu devěných prvků a prostednictvím kontrolních vzorků. Kontrolní vzorky o rozměru 150 x 100 x Ň5 mm jsou dle normy ČSN EN 1ňř0 nainfikovanými 6 larvami 140 A. NasswettrovἠP. Šmíra, Porovnání horkovzdušné a mikrovlnné sterilizace devěných prvků na základě pohybu a rozložení teplotních políĽ in: Sborník vědeckých a odborných příspěvků z konference Nové nedestruktivní metody diagnostiky a sanace dřevěných konstrukcí. 2014, s. 75-86. 141 NASSWETTROVÁ, A., ŠMÍRA, P.: Porovnání horkovzdušné a mikrovlnné sterilizace dřevěných prvků na základě pohybu a rozložení teplotních polí. In.: Sborník vědeckých a odborných příspěvků z konference Nové nedestruktivní metody diagnostiky a sanace dřevěných konstrukcí. 2014, s. 75-86. 1. VYD. ŠMÍRA - PRINT, s.r.o.. 142 A. NasswettrovἠP. Šmíra, Porovnání horkovzdušné a mikrovlnné sterilizace devěných prvků na základě pohybu a rozložení teplotních políĽ in: Sborník vědeckých a odborných příspěvků z konference Nové nedestruktivní metody diagnostiky a sanace dřevěných konstrukcí. 2014, s. 75-86.
103 tesaíka krovového (Hylotrupes bajulus L.) o určité hmotnostiĽ obr. 6. Pi sanaci jsou vzorky umístěny na nejvíce kritická místaĽ po sanaci jsou vzorky rozštípnuty a zjišuje se mortalita nainfikovaných larev. Uvedené kontrolní měení se provádí ve spolupráci s Výzkumným a vývojovým ústavem Devaským v Beznici. 143 obr. 6: Dokumentace nainfikovaných vzorků, metoda štípání a kontrola mortality larev po sanaci, včetně RTG snímku [7] 5. ZÁVR Využití horkého vzduchu umožuje sanovat prvky devěné konstrukce komplexněĽ prvky velkých průezů a v celém objemu. Jde o klasický způsob umělého sušení deva ovšem aplikovaný na velký prostor krovových konstrukcí. Umožuje pirozenější pohyb vlhkostního pole ve struktue deva a zabrauje vzniku trhlin díky kondenzaci vlhkosti na povrchu prvků. Proces je monitorován a to jak povrchově tak i v objemu prvků. Horkovzdušná sanace není použitelná tamĽ kde není možné zajistit dostatečný pístup horkého vzduchu. Dále v pípaděĽ že se v sanovaném prostoru nachází materiályĽ které neodolávají vysokým teplotám (cca 100 oC). Sanaci není také vhodné provádět v zimních měsícíchĽ z důvodu závislosti na venkovních teplotách vzduchu. Po horkovzdušné sanaci je nutné provést preventivní chemické ošetení sanovaných devěných konstrukčních prvků stavby. 143 A. SoučkovἠOdborné vyjádření, č. VZL-N-14/10 - Stanovení likvidačního účinku horkovzdušné sterilizace dřeva proti larvám dřevokazného hmyzu Hylotrupes bajulus dle normy ČSN EN 1390. Výzkumný a vývojový ústav devaský v BezniciĽ Ň000, 9 s.
104 STIFFNESS OF CARPENTRY CONNECTIONS Miloš Kekeliak Abstract In historical timber structures, carpentry joints transmit forces between timber elements by direct contact and friction. The load-displacement response of timber structure results from structural behaviour of wood members and their connections. In scope of stiffness of carpentry structure, the stiffness of carpentry connections plays significant role. In this paper, experimental tests focused on the contact behaviour of carpentry connection are presented. The contact behaviour is experimentally analysed on small wood blocks used in compression tests. 4. CARPENTRY STRUCTURES AND CONNECTIONS Structural behaviour of any structure is determined by behaviour of structural members and connections, which are linked together into one structural system – structure. The influence of particular structural member on overall behaviour of whole structure is dependent on geometrical and mechanical properties of a wood member and also on the type of its connection to another structural member. Naturally the influence of joints stiffness (rotational or translational) on the overall behaviour of structure may be significant as the joint´s behaviour determines the size of relative displacements and rotations in joints, what also relates to internal forces (normal and shear forces, moments) transmitted by joints and to their distribution on particular structural member. On the other side, the contribution of particular structural member to overall structural response of structure as a whole may be negligible or limited due to connection of member. Important role in process of assessment of structural behaviour plays the structural model assumed for structural analysis and its adequacy to represent real structural behaviour. Carpentry connections do not behave as rotationally rigid, but neither as a perfect hinges. 144 Moreover, high number of structural members and connections including their structural imperfections, which are commonly present in existing roof structures, result into complex structural system that is highly statically indeterminate and the effect of particular structural member on overall behaviour of roof structure may vary depending on load configuration. Current 144 Piazza M., Candelpergher L., Mechanics of traditional connections with metal devices in timber roof structures, In Proc. of the 7th Int. Conf. STREMAH, Bologna (IT), 2001, 415-424. Palma, P., Cruz, H., Mechanical behaviour of traditional timber carpentry joints in service conditions-results of monotonic tests. In From material to Structure–Mechanical behaviour and failures of the timber structures XVI international symposium, Venice, Italy, ICOMOS IWC, 2007. Branco J.M., Influence of the joints stiffness in the monotonic and cyclic behaviour of traditional timber trusses. Assessment of the efficacy of different strengthening techniques. PhD thesis, University of Minho and University of Trento, 2008.
111 during any test and the tests were terminated after tangent modulus became very low (near the flat part of the load–rel. displacement curve). The mean values of relative displacements “w” and “p”, corresponding to load stage Fc,90,max, are 1.31 mm and 8.86 mm, respectively. The mean value of maximum stress fc,90 calculated is 2.36 MPa. 6. CONCLUSIONS The assessment of structural behaviour of existing timber structures is strongly influenced by uncertainties, which relate to their structural condition, quality of diagnosis, computation models and methods, etc. These uncertainties highlight the need for detailed analysis of wood material, the structural members and its connections, and subsequently development of design models and rules for timber structures. The experimental tests presented are focused on structural response of wood elements in terms of the stiffness behaviour in the contact, where the load applied is transmitted into wood element. Further step is the assessment of structural response measured and evaluation of stiffness characteristics for contact interfaces.
112 ZÁVR Pedložená monografie je shrnutím vybraných badatelských problémů týkajících se historických krovů na území MoravyĽ Slezska a Slovenska. Historické krovy byly zkoumány po stránce konstrukční v celém časovém rozsahu dochovaného fondu historických krovů. Z území Moravskoslezského kraje byly významně doplněny dosavadní znalosti zvláště o renesančních a barokních krovech se specifickými prvkyĽ jako je identifikace a časové zatídění reliktů renesančního krovu v kostele ve Vlčovicích se zarážkami nebo naopak typických krovových konstrukcí barokaĽ jako jsou stechy mansardové a jejich vyhodnocení v kontextu vývoje krovových konstrukcí na pomezí MoravyĽ Slezska a Slovenska. Dále byly nastíněny možnosti diagnostiky a metod ochrany historických krovových konstrukcí na sledovaném území. Na základě zhodnocení terénních výzkumů realizovaných v rámci projektu na území regionů Moravy a Slezska v ČR a v Žilinském samosprávném kraji v SR se dá poukázat na charakteristické společné rysy konstrukcí historických krovů podobně jako na jejich rozdílnostĽ způsobenou pravděpodobně rozdílnými kulturními vlivy a historickým vývoje ve zkoumaných regionech. Principiálně můžeme konstatovatĽ že z typologického hlediska byl vývoj konstrukcí témě identický. Rozdílnost se projevila v realizaci jednotlivých detailůĽ pravděpodobně proporčních vztahůĽ použitých pi návrhu konstrukceĽ v systémech měrĽ používaných v jednotlivých regionech. Toto může vyplývat z pítomnosti různých stavebních skupin z jiných oblastí (ItálieĽ Německo…). Nastíněné hypotézy je teba podložit rozsáhlejším srovnávacím výzkumem většího souboru historických krovů. Jednoznačný rozdíl tady existuje v konstrukcích sanktusníkových vížekĽ pitom hranicí je tady hbet Karpat. Hlavní rozdíl spočívá v roštu podstavy sanktusníku. Ve Slezsku a v Čechách pevládá paprsková konstrukce vycházející z oktogonu. Na Slovensku se používaly výhradně formy pravoúhlých trámových roštů. Uvedené téma si jistě rovněž zaslouží samostatný výzkum. Monografie vytvoila prostor pro prezentaci výsledků výzkumů zaměených na historické krovové konstrukce a zárove poukázala na další možnosti směování zvláště ve srovnávacích studiíchĽ zkoumajících rozdíly obou oblastíĽ kulturní vlivy a transfer technologií.
113 SUMMARY The monograph is a summary of some problems related to exploration of historic roofs in Moravia, Silesia, and Slovakia. The examination was focused on all the preserved historic trusses and their construction. Existing records on Renaissance and Baroque trusses with specific features in Moravia and Silesia were supplemented with an identification and time classification of relics from the Renaissance truss with end stoppers in the church in Vlčovice orĽ on the other hand, the typical Baroque truss structures, such as mansard roofs, and their evaluation in terms of the historical development on the borders of Moravia, Silesia, and Slovakia. The survey has outlined the methods of diagnostics and protection of the historic truss structures in the monitored regions. Based on the examination conducted under the project in Moravia and Silesia in the Czech Republic and in the region of Žilina in the Slovak RepublicĽ it can be stated that the typical common features as well as the differences in truss structures were probably caused by various cultural influences and historical development. In principle we can say that the development of truss structures was almost identical in terms of typology. The differences were in the construction of details, probably in proportional relationships used in the construction design and the measurement system used in individual regions. It may probably be a consequence of the presence of different groups of building workers from other parts of Europe (Italy, Germany, etc.). This hypothesis needs to be supported with a more extensive comparative investigation of a larger variety of historic roofs. The clear difference is in the construction of turrets, where the border is the Carpathian ridge. The main difference is in a bottom grid of the turret. In Silesia and the Czech Republic, the ray structure based on the octagon is significantly prevalent. In Slovakia, only forms of rectangular beam grids were used. Since there is no exploration focused on the construction of turrets and their typology, the issue should be separately studied. This monograph created a space to present the results of examination of historic truss structures and pointed out other possible survey directions, especially comparative studies examining the differences, cultural influences, and technology transfer.
114 LITERATURA AMBROŽOVÁĽ E.: Nátěry deva. Praha: Grada PublishingĽ Ň000Ľ 7Ň pp. ANTOŠOVÁ, N.: Patológia stavieb I. – vybrané časti z prednášokĽ Brno, 2013: Tribun EU. ASHURST, J. – ASHURST, N.: Practical Building Conservation. Vol. 5. Wood, Glass and Resins, Hants: English Heritage Technical Handbook, Gower Technical Press, 1989. AUGUSTINKOVÁĽ L. – DUDEK, J.: Špitální kaple sv. Barbory (nyní obadní sí) v Bílovci. Podkroví a krovĽ sejmutí omítek v pízemí. Ostrava Ň007. Nepublikovaná nálezová zpráva uložená v archivu NPÚĽ ú.o.p v Ostravě. AUGUSTINKOVÁĽ L.: Dějiny fary v Bartošovicích. Nálezová zpráva. Ostrava Ň015. Nepublikovaný materiál uložený v archivu Základní organizace Českého svazu ochránců pírody Nový Jičín v Bartošovicích. AUGUSTINKOVÁĽ L.: Nejstarší devěné konstrukce ve Štramberku (kostel sv. Kateiny v Tamovicích a štramberská zvonice). In: Devostavby a konstrukce na bázi deva. Sborník prací z vědecké konference s mezinárodní účastíĽ poádané 11. – 1211. Ň00ř ve Štramberku. Ostrava 2009, s. 103 – 113. AUGUSTINKOVÁĽ L.: Podoby sakrální architektury ve Ň. pol. 16. a na poč. 17. století v Moravskoslezském kraji. Ostrava 201ň. Disertační práce ČVUT v Praze. AUGUSTINKOVÁĽ L.: Proměny farní budovy v Bartošovicích. POODí Ň015Ľ roč. XVIIIĽ č. ŇĽ s. 19 – 24. AUGUSTINKOVÁĽ L.: Starý zámek v Bravanticích - 1. NP a 2. NP. Ostrava 2007. Nepublikovaný materiál uložený v archivu autorky. BEIERĽ J.Ľ TÝNĽ Z.: Ochrana devaĽ Grada PublishingĽ Praha (ČR)Ľ 1řř6. BRANCO, J.M.: Influence of the joints stiffness in the monotonic and cyclic behaviour of traditional timber trusses. Assessment of the efficacy of different strengthening techniques. PhD thesis, University of Minho and University of Trento, 2008. BREYMANN, G. A.: Allgemeine Bau-Constructions-Lehre, Constructionen in Holz, Hoffmann'sche Verlags-Buchhandlung, Stuttgart, 1851. DESCAMPS, T., LAMBION, J., LAPLUME, D.: Timber Structures: Rotational stiffness of carpentry joints. World Conference on Timber Engineering, Portland, USA, 2006. DESCAMPS, T., LEMLYN, P.: Effects of the rotational, axial and transversal stiffness of the joints on the static response of old timber framings. In Conference on the protection of historical buildings, Rome, Italy, 2009. DUDÁŠĽ M.: Drevené artikulárne a tolerančné chrámy na Slovensku. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 2011, 356 s. European Committee for Standardization (CEN), EN 1995-1-1:2004/A1:2008 Eurocode 5: Design of timber structures - Part 1-1: General - Common rules and rules for buildings. European Committee for Standardization (CEN), STN EN 408+A1:2013-04 Timber structures. Structural timber and glued laminated timber. Determination of some physical and mechanical properties. FEIO, A. O.: Inspection and diagnosis of historical timber structures: NDT correlations and structural behaviour. PhD thesis, University of Minho, Portugal, 2006. FENGEL, D., WEGENER, G.: Wood – chemistry, ultrastructure, reactions. Verlag Kessel, 2003, 613 s. GAVENDOVÁĽ M. - KOUBOVÁĽ M. - LEVÁĽ P.: Kulturní památky okresu Nový Jičín. Ostrava - Nový Jičín 1řř7.
115 GILBERT, E. A., SMILEY, E. T.: Picus sonic tomography for the quantification of decay in white oak (quercus alba) and hickory (carya spp.). Journal of Arboriculture and Urban Forestry, vol. 30( No. 5): September 2004. GOCÁLĽ J.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.Ľ CAPKOVÁĽ E.Ľ KEKELIAKĽ M.: Geometric and Static Analysis of the Historical Truss in Village Belá Dulice Structural and physical aspects of civil engineering - 2nd international scientific conference: November 27-ŇřĽ Ň01ňĽ High TatrasĽ Štrbské PlesoĽ SR. – Technical University KošiceĽ Ň01ň. GROSSER, D.: Směrnice 1-1,87, Vědecká společnost pro sanace staveb a péči o památkové objekty, Mnichov, a A. Weissvrodt, Borgholzhausen. HAVIROVA, Z., KUBU, P., Reliability and service life of constructions and buildings of wood, in Wood Research 51, 2007, pp. 15 – 28. HEIN, J. T.: Horkovzdušná metoda likvidace živočišných škůdců dřeva v konstrukcích. Nahrazuje leták 1-1-87. WTA Publications. WTA Wissenschaftlich-technischer Arbeitskreis für Denkmalpflege und Bauwerksanierung. 2008 978-3-8167-7752-6. HERMANN, K.: Das Heimatbuch von Brosdorf. Kreis Wagstadt – Ostsudetenland. 1979. HUDEČEKĽ J. - HANÁKĽ F. - HUDEČEKĽ P.: Bravantičtí z Choban na Perovsku a heraldická památka na jejich rod. Sborník státního okresního archivu v Perově. Perov Ň00ŇĽ s. Ňř - 35. INDRAĽ B.: Fulnecká rodina stavitelů – architektů Thallherrů. Vlastivědný sborník okresu Nový Jičín 1ř74Ľ roč. XIVĽ s. ň5 – 50. IZVOLT, P. : Save Historical Trusses. All of the Roof. Bratislava: Jaga Group (published in Slovak language). 2006. JAKUBECĽ O.: Forma sleduje funkci. Sakrální gotizující architektura renesance na Moravě v průsečíku demonstrace konfesionality a rodových tradic. Artis HistoriaĽ Ň006Ľ č. 1Ľ s. 6Ř – 75. JAKUBEC, O.: Kulturní prostředí a mecenát olomouckých biskupů potridentské doby. Olomouc 2003. JAKUBECĽ O.: Umění jako nástroj katolické reformy a protireformace. Konfesionalizace a mecenát vratislavských a olomouckých biskupů na pelomu 16. a 17. století. In: Slezsko. Země Koruny české. Historie a kultura 1ň00 – 1740. Praha 2008, s. 203 – 312. JANIŠĽ J. – VÁCHAĽ Z. – VRLA, R.: K počátkům stavby kostela Nejsvětější Trojice ve Valašském Meziíčí. Archaeologia historica XXXVIIIĽ č. ŇĽ s. ň55 – 368. JIRKA, O., MIKES, K.: Semi-rigid joints of timber structures. Pollack Periodica, 5(2), 2010, 19-26. JURGA, V., JANEK, M.: Krov a střecha kostela sv. Šebestiána v Třemešné u Krnova. Stavebně-technický a biologický průzkum krovu, projekt sanace krovu a střechy. Frýdek-Místek, 06/2006 (samostatná příloha:Technická zpráva výměn, srpen 2006). JURGA, V.: PD sanace střechy s krovu kostela sv. Šebestiána. Projekce, průzkumy, inženýrská a stavební činnost. Frýdek-Místek, 05/2006. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Ostrava. KLOIBERĽ M.Ľ KOTLÍNOVÁĽ M., Comparison of Testing Methods of Timber on Medieval Beams of a Store House Floor of Castle Pernstejn. In “5th International Conference for NDT and Technical Diagnostics”. Moskva : Russian Society for Non-Destructive Testing, 2006. p. 86-86. KOCH, H.; SEIM, W.: Load bearing capacity of traditional roof structures - modelling of joints. In Proceedings of the 9th World Conference on Timber Engineering (WCTE), Portland, Oregon, USA, 2006. KÖCKĽ B.Ľ HOLZERĽ S. M.: Baroque Timber Roofs without a Continuous Tie beam. In Proceedings of the Third International Congress on Construction History, 2009. KOHOUT, J. – TOBEK, A. – MULLER, P. (1996): Tesaství. Tradice z pohledu dneška. Praha: Grada Publishing, 1996. 256 pp. ISBN 80-7169-413-4.
116 KolἠF. a kol.: VlčoviceĽ kostel Všech SvatýchĽ Nálezová zpráva č. Ř0/1Ň NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. Ostrava Ň01ň. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. KORENKOVÁĽ R. – KRUŠINSKÝĽ P. – GRÚOVÁĽ Z. : Poškodenie historických krovov a ich včasná diagnostikaĽ konferencia z medzinárodnou účasou "Poruchy a rekonštrukcie obvodových plášov a striech"Ľ Podbanské 7.-ř.4.Ň010Ľ TU v Košiciach a Dom techniky, ISBN 978-80-2320307-3. KORENKOVÁĽ R.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.Ľ PISCAĽ P.: Analysis of the impact of microclimate in a roof space on a ghotic truss construction. In: Communications. No.: 4/2013. EV 3672/09, s. 27 - 31. KORENKOVÁĽ R.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.: The analysis of roof structures of historical trusses in selected regions of Slovakia. In: Civil and environmental engineering: scientific technical journal. Vol. 9, No. 1 2013, s. 21-26. KORENKOVÁĽ R.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.: The analysis of moisture regime of the under-roof space in historical truss. In: Theoretical foundation of civil engineering: XXI Russian - Slovak - Polish Seminar, 03-06 July 2012 (pp. 297-302). Arkhangelsk: Politechnika Warszawska. KORENKOVÁĽ R.: The analysis of methods used in renovations of historical roof frames. In: Civil and environmental engineering, Vol. 9, 2013, No. 2, p. 144 - 149. KOUILOVÁĽ D.Ľ PAVELKOVÁĽ H: Třemešná, farní kostel sv. Šebestiána, dokumentace nálezových situací při sanaci krovové konstrukce nad presbytářem a části lodi. Ostrava 2010. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Ostrava. KRUŠINSKÝ P.Ľ SUCHÝ L.Ľ URIAN K.Ľ GRÚOVÁ Z.: Historical roof construction of churches in the region Liptov, In: XX Polish - Russian - Slovak seminar "Theoretical foundation of Civil Engineering", Warszawa-Wroclaw, 5.-10. 0ř. Ň011Ľ printed ŽU v ŽilineĽ ISBN Ř0ř70Ň4Ř6-1. KRUŠINSKÝĽ PĽ URIANĽ K.Ľ GRÚOVÁĽ Z.Ľ SUCHÝĽ L.: Historické krovy v Žilinskom samosprávnom kraji / Historical timber roofs in Žilina autonomous regionĽ in: ň7. vědecká mezinárodní konference ústavů a kateder pozemního stavitelství Ostrava Ň01ň : „nejnovější poznatky v oboru pozemního stavitelství”: Ostrava ň.-6. záí Ň01ň. - Ostrava: VŠB - TU, 2013. - ISBN 978-80-248-3127-5. - S. 33-38. KRUŠINSKÝĽ P.Ľ KORENKOVÁĽ R.Ľ URIANĽ K.: Research of the roof trusses of the franciscan monastery in OkoločnéĽ In: Theoretical foundation of civil engineering : XXI Russian - Slovak - Polish Seminar : Moscow - Arkhangelsk, 3.07-6.07.2012. - Warszawa: Politechnika Warszawska, 2012. - ISBN 978-83-7814-021-4. - S. 335-342. KRUŠINSKÝĽ P.Ľ KORENKOVÁĽ R.Ľ URIANĽ K.: Research of the roof trusses of the franciscan monastery in OkoločnéĽ In: Theoretical foundation of civil engineering : XXI Russian - Slovak - Polish Seminar : Moscow - Arkhangelsk, 3.07-6.07.2012. - Warszawa: Politechnika Warszawska, 2012. - ISBN 978-83-7814-021-4. - S. 335-342. KRUŠINSKÝĽ P.Ľ KORENKOVÁĽ R.Ľ GRÚOVÁĽ Z.Ľ SUCHÝĽ L.:Gotické krovy v regióne Listova, in: Strechy-Fasady-Izolace, 20 (1), 2013, 30-32. Ostrava: Mise. KRUŠINSKÝĽ P.Ľ KORENKOVÁĽ R.Ľ GRÚOVÁĽ Z.Ľ ZACHAROVÁĽ D.; Stručný vývoj krovových konštrukcií severozápadného Slovenska. In: Stavebné hmoty. ISSN 1336-6041. Roč. řĽ č. 1 (Ň01ň)Ľ s. ňŘ-42. KRUŠINSKÝĽ P.Ľ SUCHÝĽ L.Ľ URIANĽ K.Ľ GRÚOVÁĽ Z.: Historical roof construction of churches in the region Liptov, XX PRS seminar "Theoretical foundation of Civil Engineering", Warszawa-Wroclaw, 5.-10. 0ř. Ň011Ľ ŽU v ŽilineĽ ISBN Ř0ř70Ň4Ř6-, str. KRUŠISKÝ P.Ľ KORENKOVÁĽ R.Ľ SUCHÝĽ L.Ľ ZACHAROVÁĽ D.: Vývoj krovov v regióne Liptova, 35. Vedecká konferencia katedier a ústavov konštrukcií pozemných stavieb -
117 medzinárodná konferenciaĽ 7.- ř. septembra Ň011Ľ TelčĽ ČVUTĽ PrahaĽ Ň011Ľ ISBN ř7Ř-80-0104959-4. KYNCL, T.: Dendrochronologické datování dřevěných konstrukčních prvků kostela sv. Šebestiána v Třemešné (okr. Brutnál). Výzkumná zpráva č.058a-06, Brno, 2006. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Ostrava. KYNCLĽ T.: Výzkumná zpráva na dendrochronologické datování krovu kostela v Bravanticích. Brno 2013. Nepublikovaný materiál uložený v knihovně VŠB – TU Ostrava. KYNCLĽ T.: Výzkumná zpráva na dendrochronologické datování krovu kostela Všech svatých v Kopivnici – Vlčovicích. Brno Ň01ň. Nepublikovaný materiál uložený v knihovně VŠB – TU Ostrava. LÁSKAĽ V. – SCHUBERT, A. – ŠTULCĽ J. : Péče o stechy historických budov. Praha 1řř7: SÚPPĽ 1ř pp. ISBN Ř0-902305-4-7. Leonardo da Vinci Pilot Project, Handbook 1 - Timber Structures, Educational Materials for Designing and Testing of Timber Structures – TEMTIS, 2008. MAKÝŠĽ O. – DUDÁŠĽ M. – KRUŠINSKÝĽ P. – AntošovἠN. (Ň01Ň): Stavebné drevo pri obnove pamiatok. Bratislava: Stavebná fakulta STUĽ ISBN ř7Ř-80-89402-61-8. MAKÝŠĽ O.: Vývoj strešných krytín na našom území. Eurostav: recenzovaný odborný časopis z oblasti stavebníctva a architektúry Roč.11Ľ č.ň. s. Ř--12. ISSN 1335-1249. MAKÝŠĽ O. Spôsoby a postupy obnovy pamiatok. Bratislava: Renesans, 2013. 126 s. ISBN 978-80-89402-6. MAKÝŠĽ O.: Technologie renovace budovĽ Bratislava: Jaga groupĽ Ň004. ISBNŘ01-8076006-3, 262 pp. MAKÝŠĽ O.: Stavebná obnova pamiatok v rámci programu OSSD. In Vývojové trendy v oblasti navrhovaniaĽ prípravyĽ realizácie a údržby stavieb [elektronický zdroj] : Zborník vedeckých prác. Brno: Tribun EUĽ Ň01ňĽ s. 14ň--148. ISBN 978-80-263-0544-6. MAKÝŠĽ O: Spôsoby a postupy obnovy pamiatok. Bratislava: RenesansĽ Ň01ň. 1Ň6 s. ISBN 978-80-89402-67-0. MEISEL A., MOOSBRUGGER, T., SCHICKHOFER, G.: Survey and Realistic Modelling of Ancient Austrian Roof Structures. In Proc. of Conservation of Heritage Structure (CSHM-3), Ottawa, Canada, 2010. NASSWETTROVÁĽ A.Ľ ŠMÍRAĽ P.: Porovnání horkovzdušné a mikrovlnné sterilizace dřevěných prvků na základě pohybu a rozložení teplotních polí. In.: Sborník vědeckých a odborných příspěvků z konference Nové nedestruktivní metody diagnostiky a sanace dřevěných konstrukcí. 2014, s. 75-86. 1. VYD. ŠMÍRA - PRINT, s.r.o. ISBN: 978-80-87427-83-5 PALMA, P., CRUZ, H.: Mechanical behaviour of traditional timber carpentry joints in service conditions-results of monotonic tests. In From material to Structure–Mechanical behaviour and failures of the timber structures XVI international symposium, Venice, Italy, ICOMOS IWC, 2007. PIAZZA, M., CANDELPERGHER, L.: Mechanics of traditional connections with metal devices in timber roof structures, In Proc. of the 7th Int. Conf. STREMAH, Bologna (IT), 2001, 415-424. POPESCU, C.M., TIBIRNA, C.M., VASILE, C. : XPS characterization of naturely agend wood. Applied Surface Science 256 (2009) 1355-1360. PRIX, D. : Umělecko-historický předběžný posudek krovu římsko-katolického kostela sv. Šebestiána v Třemešné, okr. Bruntál. Praha, 7. 4. 2005. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Ostrava. QUINNĽ N.Ľ D’AYALAĽ D.: Assessment of the Realistic Stiffness and Capacity of the Connections in Quincha Frames to Develop Numerical Models. In Advanced Materials Research 778, 2013, 526-533.
118 REINPRECHT, L., HRIVNÁKĽ J.: Ultrasonic and drilling resistance materiology of deciduous and logs. Acta Facultatis Xylologiae Zvolen. Zvolen: TU ZvolenĽ Ň01ŇĽ pp 54(1): 4ň −54. (In Slovak language) RODRIGUEZ LINAN, C.: MORALES CONDE, MA J.; RUBIO DE HITA, P.; et al., Inspeccion with non destructive techniques of a historic building: oratorio San Felipe Neri (Cadiz). Informes dela Construccion, Volume: 63 Issue: 521 Pages: 13-22 DOI: 10.3989/ic.10.032 Published: JAN-MAR 2011 ROSOVÁĽ R.: Archivní rešerše ke kostelu sv. Valentina v Bravanticích. Ostrava 2006. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. SAMEK, B. a kol.: Umělecké památky Moravy a Slezska. Praha 19ř4. Díl 1. A – I. SAMEKĽ B.: Umělecké památky Moravy a Slezska. Díl IIĽ J - N. Praha 1994. SciaEngineer 2010. Software for structural analysis. http://nemetschek-scia.com/sk ŠIMUNKOVÁĽ E. – KUČEROVÁĽ I. : DevoĽ Praha: Společnost pro technologie ochrany památekĽ Ň000. ISBN Ř0-902668-4-3, 134 pp. ŠKABRADAĽ J.: Konstrukce historických staveb. Praha Ň00ň. Slovenská národná knižnicaĽ Archív literatúry a umeniaĽ f. Salvatoriánska provinciaĽ Acta capitularia, sign. RHKS 451 Liber rationum conventus Okolicsnensis, sign. RHKS 458. MV SR, ŠABĽ f. LŽ I.Ľ i. č. ř5ŘĽ k. 6Ř1. SOUČKOVÁ, A.: Odborné vyjádeníĽ č. VZL-N-14/10 - Stanovení likvidačního účinku horkovzdušné sterilizace deva proti larvám devokazného hmyzu Hylotrupes bajulus dle normy ČSN EN 1ňř0. Výzkumný a vývojový ústav devaský v BezniciĽ Ň00Ľ ř s. STN EN 1řř0 Eurocode. Basis of structural design. SÚTNĽ Bratislava Ň00ř. STN EN 1991-1-1 Eurocode 1. Actions on structures. Part 1-1: General actions. Densities, self-weightĽ imposed loads for buildings. SÚTNĽ Bratislava Ň007. STN EN 1991-1-4 Eurocode 1. Actions on structures. Part 1-4: General actions - Wind actions. SÚTNĽ Bratislava Ň007. STN EN 1995-1-1 + A1 Eurocode 5. Design of timber structures. Part 1-1: General. Common rules and rules for buildings. SÚTNĽ Bratislava Ň00Ř. STN EN ňňŘ Structural timber. Strength classes. SÚTNĽ Bratislava Ň004. STRUHÁRĽ A. Geometric harmony of historical architecture in Slovakia. Bratislava. Pallas, 1977. SUCHÝ L.Ľ KRUŠINSKÝ P.Ľ BABJAKOVÁ Z.Ľ URIAN K.: Historické krovy sakrálnych stavieb TurcaĽ Žilinská univerzita v ŽilineĽ Katedra pozemného stavitestva a urbanizmuĽ Stavebná fakultaĽ Žilina Ň00Ř. SUCHÝ L.Ľ KRUŠINSKÝ P.Ľ GRÚOVÁ Z.Ľ URIAN K.Ľ ZACHAROVÁ D.Ľ KORENKOVÁ R.: Historické krovy v regiónoch Oravy a Kysúc. Žilinská univerzita v Žiline - Stavebná fakulta - Katedra pozemného stavitestva u M. Gibala KNM Ň010Ľ ISBN ř7Ř-80-970171-1-8. SUCHÝĽ . a kol.: Historical trusses in region Turiec. Miroslav Gibala KNM, 2008, p. 102. + 1 DVD. SUCHÝĽ . a kol.: Historical trusses in regions Orava and Kysuce. Miroslav Gibala KNM, 2010, p. 224.
119 SUCHÝĽ .Ľ GLOSĽ P.Ľ URIANĽ K.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.: Stavebno historický prieskum krovov nad Dómom sv. Martina v Bratislave, Dějiny staveb: sborník píspěvků z konference Dějiny staveb Ň011 : [v Nečtinech konané ve dvech Ň5. ň. - 27. 3. 2011]. - ISSN 1803-0777. - Plze: Klub Augusta Sedláčka ve spolupráci se Sdružením pro stavebněhistorický průzkumĽ Ň01Ň. - ISBN 97880-87170-19-9. - S. 213-222. SUCHÝĽ L.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.Ľ BABJAKOVÁĽ Z.Ľ URIANĽ K.: Historické krovy sakrálnych stavieb Turca. Zilina: Publisher M. Gibala KNM, 2008. SUCHÝĽ L.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.Ľ GRÚOVÁĽ Z.Ľ URIANĽ K.Ľ ZACHAROVÁĽ D.Ľ KORENKOVÁĽ R.: Historické krovy v regiónoch Oravy a Kysúc. Žilinská univerzita v Žiline - Stavebná fakulta - Katedra pozemného stavitestva u M. Gibala KNM 2010, ISBN 978-80-970171-1-ŘĽ Realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. SUCHÝĽ L.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.Ľ GRÚOVÁĽ Z.Ľ URIAN, K.Ľ ZACHAROVÁĽ D.Ľ KORENKOVÁĽ R.: Historical Trusses in the Regions of Orava and Kysuce. Zilina: M. Gibala KNM, 2010. ŠUJANOVÁĽ O. – MIRZOVÁĽ M. : Odporúčania pre ochranu drevených konštrukcií objektov. Bratislava: SÚPSOPĽ 1řŘ1Ľ 16ř pp. The Complete Pythagoras. Internet version of Kenneth Sylvan Guthrie’s Pythagorean Sourcebook and Library (1922), ed. Patrick Rousell. [Online] [Cited: 03 22, 2011.] http://www.completepythagoras.net TZOUMASOVÁĽ T.: BravanticeĽ kostel sv. Valentina. Rekonstrukce objektu po záplavách v roce 1řř7. Projekt pro stavební povolení. Olomouc 1řřŘ. ULLRICHĽ J.: Klantendorf im Jahre 1Ř17. Das Kuhländchen sv. ňĽ 1řŇ1Ľ č. 6Ľ s. 41 – 45. VINAĽ J. – KUFNER, V. – HOROVÁĽ I. : Historické krovy. Praha, EL Consult 1995, 92 pp. ISBN 80-902076-0-X. VINAR, J. KUFNER, V.: Historical Trusses – their Structure and Statics. Praha: Grada 2004(published in Czech language). VÍTEKĽ T.: Píspěvek průzkumu krovů ke stavebním dějinám zámku Jánský Vrch. Průzkumy památekĽ XXIIĽ Ň015Ľ č. ŇĽ s. 17ř – 186. WALD, F., MAREŠĽ J.Ľ SOKOLĽ Z.Ľ DRDÁCKÝĽ M. : Component method for historical timber joints. In The Paramount Role of Joints into the Reliable Response of Structures, Springer Netherlands, 2000, s. 417-424. WIECEK, A., Slezská města na kresbách B. B. Wernera. In Časopis Slezského muzea-B, VI, 1ř57Ľ č. 1Ľ 45s. WOLNY, G.: Kirchliche Topographie von Mähren, meist nach Urkunden und Handschriften. I. 4. BrünnĽ 1Ř6ŇĽ s. ň41-343. WOLNY, G.: Kirchliche Topographie, III. Brno 1859. YOKOYAMA, M., GRIL, J., MATSUO, M., YANO, H., SUGIYAMA, J., KUBODERA, S., MISTUTANI, T., SAKAMOTO, M., OZAKI, H., IMAMURA, M., KAWAI, S. 2009: Mechanical characteristics of aged Hinoki wood from Japanese historical buildings. Comptes Rendus Physique, 10 (2009) 601 611. ŽÁKĽ J. – REINPRECHTĽ L. : Ochrana deva ve stavbě. Praha 1řřŘ: ABF/Arch.
120 REJSTÍK JMENNÝ ů MÍSTNÍ Abramová 19, 57 Bartošovice (CZ) 3, 30–36 Belá –Dulice (SK) 10, 65 Bílovec (CZ) 43 Bratislava (SK) 8, 63, 71 Cheb (CZ) 57 Englisch, Johann Anton stavitelĽ inženýr 36 Gbeany (SK) 10, 23 Gross Elias z Temešné; tesa 36 Habovka (SK) 10 Hammerschmied z Nisy, Felix Anton, stavitel 36 Javorník (CZ) 58 KarlsederĽ K.Ľ stavitel v Píboe 1, 30, 31, 34 Kledensky Franz, autor vedut 58 Kočí u Chrudimi (CZ) 58 Kopivnice – Vlčovice(CZ) 3, 52–59, 113 Kujavy Liptovské Sliače (SK) 10, 21 Liptovský Ján (SK) 10, 20 Liptovský Michal (SK) 10, 14 Martin – Priekopa (SK) 10 Mihatsch, Johann, stavitel 36 Oravské Veselé (SK) 10, 23 Pavlovský StanislavĽ biskup olomoucký 53 Podstatský z PrusinovicĽ Jan JosefĽ kanovník olomoucké kapituly 30 Príbovce (SK) 10, 21 Radkov (CZ) 57 Sitta z Krnova; WenzelĽ tesa 36 Stará Ves u Bílovce (CZ) 42 Štramberk (CZ) 58, 100 Štramberk – Tamovice (CZ) 57 Tábor (CZ) 58 Thalherr Václav, stavitel 48 Thalherr, Jan Sarkander, architekt 36 Temešná (CZ) 36 - 44 Turčiansky Peter (SK) 10 Turzovka (SK) 10, 79, 80 Valašské Meziíčí (CZ) 58 Važec (SK) 10 z Berečka Friedrich 48 Zákopčí (SK) 10 REJSTÍK VCNÝ Dendrochronologie 4, 7, 13, 20, 38, 42, 44, 48, 54, 56, 57, 58, 59, 60, 90, 112 Stecha mansardová 29, 30, 31, 34, 112 Plošný průzkum 3, 5 – 11 Zarážky krovu 54 – 58, 112 Záklop malovaný 46, 47