scieee Science in your language
[sk] (orig)

„Je to tvoj priateľ alebo PRIATEĽ-priateľ?“ Fonologické vlastnosti kontrastívnej reduplikácie (CR) v angličtine

Abstract

160

Read accessible full text

„Je to tvoj priateľ alebo PRIATEĽ-priateľ?“ Fonologické vlastnosti kontrastívnej reduplikácie (CR) v angličtine

Author: Petrechová, Sára
Publisher: Univerzita Karlova, Filozofická fakulta,Praha
Year: 2024
DOI: 10.14712/23366591.2024.2.3
Source: https://dspace.cuni.cz/bitstream/20.500.11956/191084/1/Sara_Petrechova_160-175.pdf
ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 106, 2024, Č.2, S. 160–175
„Je o oj p ia eľ alebo PRIATEĽ-p ia eľ?“
Fonologické las nos i
kon as í nej eduplikácie (CR) anglič ine
Sá a Pe echo á (P aha)
“IS HE YOUR FRIEND OR FRIEND-FRIEND?”: THE PHONOLOGICAL PROPERTIES
OF CONTRASTIVE REDUPLICATION (CR) IN ENGLISH
Con as i e eduplica ion (CR) (e.g., milk-milk o soy milk) has eme ged as ano able linguis ic phe-
nomenon in bo h spoken and w i en English, d awing a en ion ac oss a ious linguis ic dimen-
sions, including mo phology, seman ics, and p agma ics. Howe e , he phonology and p osody
aspec s o CR emain ela i ely unexplo ed. This pape ep esen s asumma y o an MA hesis
(Pe echo á, 2022) add essing his gap by conduc ing acomp ehensi e analysis o app oxima ely
200 spoken exce p s o CR. The CR co pus encompasses di e se sou ces such as li e a u e, adio,
mo ies, and TV se ies, wi h manually cu a ed spoken examples. The analysis in es iga es he o e -
all in ona ion pa e ns o CR cons uc ions, wi h special a en ion gi en o acous ic p ope ies,
including con as i e ea u es in e ms o in ona ion, o e all du a ion o elemen s, and measu e-
men s such as F1 and F2 o s essed owels. The in es iga ion aims o shed ligh on he nuanced in-
e play o p osody and phonology in exp essing con as wi hin CR cons uc ions. The s udy also
analyses he in e connec ion o acous ic and p osodic ea u es o CR and o he obse ed a iables,
such as he speake ’s gende , CR p agma ic unc ions, and he posi ion o CR in asen ence. The
s udy p o ides e idence ha he i s elemen o CR ends o be mo e p ominen and s essed, and
ha he in ona ion pa e n o CR depends on he o e all in ona ion pa e n o he whole clause in
which CR occu s.
KEY WORDS
eduplica ion, con as i e eduplica ion, phonology, p osody, s ess
KLÍČOVÁ SLOVA:
eduplikácia, kon as í na eduplikácia, onológia, p ozódia, p íz uk
DOI
h ps://doi.o g/10.14712/23366591.2024.2.3
1. ÚVOD1
Reduplikácia, ling is ické zd ojo anie slo ných komponen o , či už čas í slo alebo
celých áz, je šadep í omný p oces s ôzno odým yuži ím, od de skej li e a ú y
1 Výsledky p ezen o ané  om o článku sú zh nu ím mojej magis e skej p áce obhájenej
na Filozo ickej akul e UK  oku 2022. Analýza, ýpoč y acelý ko pus CR sú kdispozícii
 ej o p áci.
OPEN
ACCESS
SÁRA PETRECHOVÁ 161
až po populá ne médiá akaždodenné ozho o y. Reduplikácia zahŕňa sys ema ické
opako anie komponen o , k o é slúži na séman ické, g ama ické alebo p agma ické
účely (Huddles on— Pullum, 2002).
Ten o článok sa zame ia a na špeci ický yp eduplikácie naz aný kon as í na
eduplikácia (con as i e eduplica ion = CR; Ghomeshi akol., 2004b), k o ý zahŕňa
zd ojo anie o nakých komponen o scieľom zdô azniť p o o ypické ýznamy slo ,
nap . Do you wan some soy milk o milk-milk? CR zahŕňa ad séman ických, syn ak ic-
kých, mo osyn ak ických a onologických aspek o (Ghomeshi akol., 2004b, s.307).
Vedci dali CR ôzne náz y, k o é od ážajú jej e minologickú a eo e ickú zloži osť,
nap íklad „alexical clone“ (Ho n, 2018), „ he double“ ap oces „iden ical cons i uen
compounding“ (Hohenhaus, 2004) alebo „ eal-X-TR“ ( o al eduplica ion, TR = úplná
eduplikácia; S olz akol., 2012).
Výsledky p ezen o ané  om o p íspe ku suma izujú moju diplomo ú p ácu ob-
hájenú na Filozo ickej akul e UK  oku 2022 (Pe echo á, 2022). P áca sa špeci icky
zame ia a na onologické aspek y oh o enoménu snahe s ano iť u či é onolo-
gické las nos i apodmienky CR, keďže en o aspek je s ále ela í ne málo p eskú-
maný. V ej o p áci sú dos upné analýzy, ýpoč y acelý ko pus CR.
Reduplikácia je po ažo aná za po enciálny uni e zálny jazyko ý ja , k o ý má po-
enciál podneco ať ôzne ling is ické analýzy (Mo a csik, 1978). Gooden (2003) zdô-
azňuje kľúčo é onologické p edpoklady eduplikácie zmedzijazyko ého hľadiska,
čo o í základ p e analýzu akus ických ap ozodických las nos í obsiahnu ej  ej o
š údií. Analýza o e uje, či medzi d oma edupliko anými komponen ami CR exis ujú
ýznamné ozdiely p ozódii aakus ike, p ičom po o ná a anie dĺžky slo , me a-
nie o man o F1 aF2 zdô aznených samohlások ain onáciu, ako aj p ieme nú ýšku
ónu. Článok, š uk ú o aný do š y och hla ných čas í, obsahuje s učné eo e ické
ýchodiská analýzy CR, p ezen áciu dá ame odológie, empi ickú analýzu a zá e e
diskusiu o ýsledkoch.
2. REDUPLIKÁCIA VANGLIČTINE
Fenomén eduplikácie je p edme om ôznych ýskumo už iac ako s o oko , p i-
čom p é ypologické analýzy sa da ujú do p áce Augus a F ied icha Po a z oku
1862. Kon as í na eduplikácia (CR), ako pome ne no šia oblasť ýskumu edupli-
kácie, šak zos á a s ále nedos a očne p eskúmaná.
Reduplikácia zahŕňa ôzne ypológie, k o é sa p imá ne ka ego izujú ako úplná
ačias očná eduplikácia. P i úplnej eduplikácii je základ a edupliká o naký a o-
ený aspoň jedným slo om alebo äčším celkom, kým čias očná eduplikácia zahŕňa
základ a edupliká menší ako samos a né slo o, čas o a ix (Gil, 2011, s.33). Rozlišuje
sa aj medzi p esnou anep esnou eduplikáciou, kde eduplikan je buď dokonalou
kópiou základu konš ukcie, alebo nep esnou kópiou (Ma es, 2014, s.36). Ghomeshi
akol. (2004b, s.309) klasi ikujú ďalšie ypy eduplikácie na základe unkčných las -
nos í, p ičom u ádzajú CR ako jednu zmožných ypo eduplikácie (milk-milk o soy
milk). Kďalším ypom pa í „baby- alk“ eduplikácia (choo-choo), iacnásobná edu-
plikácia (hap-hap-happy), shm- eduplikácia ( ancy-shmancy), ýmo é kombinácie
OPEN
ACCESS
162 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 106, 2024, Č.2
(supe -dupe ), ablau o é kombinácie (hip-hop) ain enzi ikačná eduplikácia (asick
sick sick pe son).
3. KONTRASTÍVNA REDUPLIKÁCIA (CR) VANGLIČTINE
CR ho o o ej anglič ine, k o ej p iekopníkmi sú Ghomeshi akol. (2004b), zahŕňa
eduplikáciu celých slo ( he salad-salad o una-salad) alebo áz (you like him o you
like-him-like-him). Cha ak e is ickým znakom CR je jeho jedinečná unkcia, k o á zu-
žuje in e p e áciu základu konš ukcie na p o o ypickejší alebo doslo nejší ýznam
(Ghomeshi akol., 2004b, s.307; Ho n, 2018; Hohenhaus, 2004; S olz akol. 2012).
Väčšina p o o ypických p íklado CR p ezen o aných li e a ú e (po o . he sa-
lad-salad Ghomeshi akol., 2004b; S olz akol. 2012; Ho n, 2018; Hohenhaus, 2004)
p eds a uje úplnú ap esnú eduplikáciu, zn.d e o naké slo á alebo ázy sú p esne
aiden icky edupliko ané. A šak niek o é p íklady CR, ako upozo ňuje Ghomeshi
akol. (2004b), zahŕňajú aj neúplné edupliká y bez lek í nych mo émo . Sk aco-
anie skloňo ania a ynechanie p ípon je súlade s ono ak ickými p incípmi, aby
sa p edišlo zhlukom iace ých spoluhlások, ako je o idieť nap íklad p i alk- alked,
k o ý je p ija eľnou e ziou CR op o i * alked- alked. A šak iné g ama ické o my, ako
je nep a idelná o ma plu álu, sa plne eduplikujú (nap . people-people), ako aj de i-
ačné mo émy (nap . ela ionship- ela ionship) acelé zložené slo á (nap . boy iend-
boy iend). Vos a ných p íkladoch zCR sa základy dlhšie ako jedno slo o z yknú plne
edupliko ať, najmä ak je základom slo eso alebo p ída né meno sich doplnkami
podobne zámena alebo p edložiek, nap . conside ed-i -conside ed-i aa aid-o -him-
a aid-o -him. Zámená môžu mať CR p íz učné alebo nep íz učné kli ické a y
(nap . like-’em-like-’em). (Ghomeshi akol., 2004b, s.323–324)
3.1 FUNKCIE ASéMANTIKA CR
P imá nou unkciou CR je zúžiť in e p e áciu samos a ného slo a na jeho p o o y-
pický ýznam akon as o ať ho sjeho menej p o o ypickými in e p e áciami. Redu-
pliko ané pods a né mená sa čas o iadia zo om XX is ap ope /p o o ypical X (XX je
po iadné/p o o ypické X), kým slo esá ap íslo ky sa p ispôsobujú zo u XX = eally/
p ope ly/ex emely X (XX = sku očne/sp á ne/ex émne X) (Hohenhaus, 2004, s.301).
Funkcia yjad iť p o o ypický ýznam sa upla ňuje p i ôznych slo ných d uhoch.
Najčas ejšie použí aným slo ným d uhom CR sú pods a né mená, po nich nasle-
dujú p ída né mená, p íslo ky, číslo ky, alebo las né mená (Ghomeshi akol., 2004b,
s.308). Výnimkami sú nap íklad menej obsaho é unkčné p edložky, nap . A: Did you
go o Mon eal? B: *Well, no o– o. P i las ných menách anáz och lokalí sa môže po-
uží ať CR na ozlíšenie ýznamo špeci ických kon ex och, nap . God-God, no any
god. (Ghomeshi akol., 2004b, s.313)
Ho n (2018, s.241–253) ozši uje zoznam unkcií CR á ane unkcie yjad enia
p o o ypického ýznamu (some milk-milk, no soy-milk), doslo ného ýznamu (he is
dead-dead, no dead-exhaus ed), in enzi iko aného ýznamu (Iam all, bu he is all-
all) ap idaného ýznamu. Je pozo uhodné, že unkcia p idaného ýznamu sa opie a
OPEN
ACCESS
SÁRA PETRECHOVÁ 163
hla ne okon ex aokolie jedno li ých p íklado CR. Nanasledujúcom p íklade mô-
žeme idieť, že p idaný ýznam sa od íja aj od negácie, k o á je použi á p ed CR. Bez
negácie naznačuje eduplikácia ýznam spolubý ania, snegáciou si ýznam edupli-
kácie spojíme skô s oman ickým zťahom:
P idaný ýznam Doslo ný ýznam
A: Ihea you guys a e, um, li ing oge he now.
B1: Well, we’ e no li ing oge he -li ing oge he .
( oman ický zťah)
(Ghomeshi akol., 2004b, s.315)
B2: Well, we’ e only
li ing oge he -li ing oge he .
(spolubý anie)
TABUĽKA 1.P idaný ýznam adoslo ný ýznam CR
Doslo né ýznamy CR čas o implikujú eu emis ické al e na í y, k o é dodá ajú nu-
ansy ý azom ako nap . Iam only coming o e o co ee-co ee, no sex-co ee.
Funkcie CR sú zh nu é nasledujúcej abuľke:
P agma ické unkcie CR P íklady
P o o ypická unkcia So by “ iend” do you mean iend- iend. gay iend. o
“ex-boy iend who you’ e Pla onic wi h bu s ill migh ha e
a hing o you” iend? [The Big Bang Theo y, S03E07]2
Doslo ná unkcia In hose momen s when youʾ e no su e he undead a e eally
dead-dead. donʾ ge all s ingy wi h you bulle s. [Zombieland,
2009; Ghomeshi akol., 2004a]
Funkcia p idaného
ýznamu So ell me abou i . Did you. uh. did you ge aca ?
You know. aca wi h a“wo king engine”? You know? R- - -
- . You know? Aca -ca . Aca ha you could ha e sex wi h.
[Fo eign Exchange, 2008; Ghomeshi akol., 2004a]
In enzi ikačná unkcia A: You a e way sma e han me. You always ha e been. since
we we e kids. B: You a e sma .
A: Yeah. bu you a e sma . like sma -sma . Like could-
ac ually-ha e agood-li e sma . [Sex Educa ion, S01E08]
TABUĽKA 2.P agma ické unkcie CR
Je dôleži é zdô azniť, že schopnosť CR yjad o ať iace o ýznamo môže čas o iesť
kd ojznačnos i, najmä p i po enciálne iac ýznamo ých slo ách. Ho n (2018, s.241)
o skúma p agma icky apoukazuje na o, že o ba CR je pome ne men álne namá-
ha á amá endenciu byť menej in o ma í na p e jej kompliko aný ýklad. P e o CR
2 P íklady označené ašpeci iko ané h ana ou zá o kou snáz om zd oja pochádzajú zko -
pusu CR p íklado zozbie aných au o kou p iebehu p íp a y azbe u dá na analýzu
 ámci š údie od Pe echo ej (2022). P i p íkladoch, k o é boli p e za é zo zoznamu CR
p íklado od Ghomeshi akol. (2004a) alebo iných au o o , je á o in o mácia špeci iko aná.
OPEN
ACCESS
164 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 106, 2024, Č.2
yuží a onológiu ako in e p e ačný nás oj aďalšie kon ex o é p ky, k o é čas o
sp e ádzajú CR konš ukcie, napomáhajú in e p e ácii p os edníc om negácie,
kon as u alebo o o me o ázok.
3.2 PROZÓDIA AFONOLÓGIA CR
Ghomeshi akol. (2004b, s.334–336) u ádzajú niek o é p ozodické obmedzenia CR
pozo o ané na základe las ných údajo oCR. Nap íklad ho o iaci up ednos ňujú
eduplikáciu k a ších slo sp e e o aným dô azom na p om slo e konš ukcie. Po-
kiaľ ide oin onáciu CR, eba zdô azniť, že konš ukcie CR sa čas o obja ujú o áz-
kach, e ách snegáciou alebo o e ách yžadujúcich kon as í ne z ý aznenie. Kon-
as í ne z ý aznenie zdô azňuje člen o e e, k o ý je z yčajne označený dô azom
alebo p íz ukom as ojou pods a ou e okuje možné al e na í y (Samek-Lodo ici,
2019, s.59). P ky CR sa čas o obja ujú na konci e y po enciálne k ôli ich úlohe p i
posky o aní no ej in o mácie alebo ich spojeniu skon as í nym z ý aznením (Gho-
meshi akol., 2004b, s.336). Kon as í ny dô az sa upla ňuje p os edníc om klesa-
o-s úpa ej in onačnej kon ú y na p om slo e konš ukcie CR (Bing, 1983, s.147).
P agma ika, p ozódia a onológia CR spoločne p ispie ajú kjej špeci ickému použí-
aniu jazyku. Tie o p edpoklady o onológii CR sú síce š údii od Ghomeshi akol.
(2004b) p ezen o ané, ale nebola publiko aná žiadna empi ická š údia s eálnymi
dá ami, k o é by denia po dili.
Ho n (2018, s.243–244) iež upozo ňuje, že ôzne in onačné zo y môžu nazna-
čo ať ozdiely o ýzname, ako je nap íklad klesa á in onácia p e p o o ypické ý-
znamy as úpa á „ús e o á“ in onácia p e eu emis ickejšie alebo p idané ýznamy,
e okujúca a i ma í nejšiu ane innejšiu in onáciu. Tá o „in onácia so zd ihnu ým
obočím“ je použi á na yjad enie nuáns záme u ho o iaceho p ípadoch ako nap í-
klad A e you ho , o ^^ho -ho ?
4. DÁTA AMETODOLÓGIA
Základným p es edčením, ok o é sa opie a á o analýza je, že p ozódia a onológia
zoh á ajú kľúčo ú úlohu p i o be apouží aní CR. Cieľom š údie je pod obne p e-
skúmať p ozodické aakus ické ozdiely medzi edupliko aným členom azákladom
konš ukciách CR ahľadať zákoni os i, k o é sa môžu obja iť  ôznych p ípadoch
CR. Tie o ozdiely spočí ajú  ozdielnej dĺžke a aní základu a edupliká u,  oz-
dielnych las nos iach F1 aF2 o man o zdô aznených samohlások a  ozdieloch
p ieme ných ýškach ónu ain onačných kon ú ach jedno li ých CR slo .
Cieľom skúmaných one ických las nos í je ozlíšiť zdô aznené alebo p omi-
nen né p ky CR od ich nezdô aznených náp o i ko . Dô az az ý aznenie slo o
ýpo edi sa spája s yššou ýškou ónu, dlhšou dobou ania slo ak ali ou sa-
mohlások (T ask, 2015, s.336; po o . Roach, 1991, s.85–86; Niebuh akol., 2012). Hoci
niek o í spájajú p íz uk aj sin enzi ou alebo hlasi osťou (La e , 2008, s.511, po o .
Roach, 1991, s.85), á o š údia ylučuje in enzi u zanalýzy k ôli echnickým p oblé-
mom spojeným shodno ením in enzi y jedno li ých slo .
OPEN
ACCESS

SÁRA PETRECHOVÁ 165
Dô az sa kladie nielen na iden i ikáciu po enciálnych ozdielo , ale aj na posú-
denie ich ýznamu. Také o ozdiely by mohli o ply niť celko ú z ozumi eľnosť CR
konš ukcií. P edpokladá sa, že nesp á ne umies nenie dô azu má ply na z ozu-
mi eľnosť slo a a ým aj celej konš ukcie (Le is, 2018, s.100).
Ok em oho sa  ámci ýskumu es uje, či je akus ická ealizácia CR o ply nená
inými p emennými, ako sú unkcie a ýznamy CR, pohla ie ho o iacich alebo pozícia
CR konš ukcie  ámci e y. 3
Pokiaľ ide ozbe dá , š údia zápasila sp oblémami sú isiacimi snízkou ek en-
ciou CR  adičných ko pusoch, ako je nap íklad B i ish Na ional Co pus (BNC, 2001;
po o . Widli zki, 2016; Hohenhaus, 2004). Riešením sa s ali ilmy ase iály ainé mul i-
médiá, k o é sú spoľahli ým zd ojom ho o eného ma e iálu. Se iály p eds a ujú 58 %
p íklado , ilmy 35 %, az yšných 7 % p eds a ujú ideá na You ube a TikToku, pod-
cas y alebo eklamy. P imá ny ko pus je od odený zčlánku „ he Salad-salad pape “
aknemu y o eného písaného ko pusu CR p íklado od Ghomeshiho akol. (2004a,
2004b; 72,5 % p íklado ), doplnený p íkladmi zHo na (2018; 5 % p íklado ) aHohen-
hausa (2004; 2 % p íklado ). P íklady od iných au o o boli zozbie ané len písanej
podobe anašou úlohou bolo ich nájsť azh omaždiť ho o enej podobe aup a iť do
podoby hodnej p e ďalšiu analýzu. Os a né no é p íklady (20,5 %) boli nájdené zák-
ladným náhodným pos upom pozo o ania, .j. ad libi um zbie anie dá (Lehne , 1991).
Konečná analyzo aná zo ku, pozos á ajúca z200 ho o ených p íklado CR, je
p edo še kým s a os li o yb aná zhľadiska k ali y, p ičom sa pozo ne zohľadňuje
šum ahudbu pozadí. Tie o p íklady zahŕňajú p esnú CR eduplikáciu jednosla-
bičných (92 p íklado ) a iacslabičných slo a áz (108 p íklado ) bez akejkoľ ek
mo ologickej a ian nos i (nap . *gun-guns). P íklady boli ozdelené do d och
skupínaoznačené X1 aX2 p e jednoslabičné slo á CR aY1 aY2 p e iacslabičné
slo á a ázy CR. P íklady CR boli umies nené buď up os ed e y alebo na konci
e y dekla a í nych alebo opy o acích e ách, čo sa neskô zohľadňuje našej š a-
is ickej analýze.
Z200 CR p íklado bolo 101 yp oduko aných mužskými ho o iacimi a99 žen-
skými ho o iacimi. K ôli nedos a ku akompliko anému zbe u dá sme neb ali do
ú ahy pô od aakcen ho o iaceho. Väčšina p íklado je šak zozbie aná zame ic-
kých ilmo , se iálo amul imédií.
Segmen ácia aano ácia bola ykonaná p og ame P aa (Boe sma aWeenink, 2019).
Vše ky š a is ické ýpoč y, š anda dizo ané skó e, es y no mali y a es y dokazujúce
š a is ickú ýznamnosť ozdielu boli ypočí ané p og ame R (R Co e Team, 2017).
Ten o ýskumný dizajn kombinuje adičnú ko puso ú analýzu sino a í nymi
me ódami zbe u dá , so š a is ickou analýzou dá as dôsledným hodno ením spoľah-
li os i ano ácie a ýpoč o , čím posky uje komplexný ámec p e dôkladný ýskum
onologických ap ozodických aspek o konš ukcií CR anglič ine.
3 Výbe pohla ia ako jednej zo skúmaných p emenných sa opie a oli e a ú u, k o á spá-
ja kon as í nu eduplikáciu (CR) p e ažne so ženskými ho o iacimi (po o . Ho n, 2018;
Widli zki, 2016). Tie o konš ukcie sú, podľa Ho na (2018, s.251), spájané sdie čenským
alebo mies ami a ek o aným yjad o aním. Pohla ie spoji os i sin onáciou CR môže byť
zaujíma ý socioling is ický doda ok ej o š údie.
OPEN
ACCESS
166 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 106, 2024, Č.2
5. ANALÝZA
Analýza je ozdelená do och základných čas í, k o é sa zame ia ajú na akus ické
las nos i: dĺžka ania slo  ámci CR, me anie o man o F1 aF2 zdô aznených
samohlások slo ách CR ap ieme nú ýšku ónu ain onáciu CR. Každý úsek je ďalej
ozdelený na základe ypu p íklado CR, p ičom sa ozlišujú edupliko ané jednosla-
bičné slo á (X) alebo iacslabičné slo á a ázy (Y).
5.1 DĹžKA TRVANIA SLOV
Skúmanie empo álnych las nos í jazyku zoh á a kľúčo ú úlohu p i pochopení
konš ukcie, použí ania a nímania CR. V om o kon ex e sa zame ia ame na dĺžku
ania celých slo , .j. časo ú dĺžku slo , p e ože sa p edpokladá, že dĺžka yslo enia
slo a p iamo naznačuje jeho ýznam adô az o zťahu kos a ným p kom  ámci
konš ukcie. Všeobecne sa uzná a, že dlhšia doba yslo enia sa spája so zdô azne-
nými slabikami aslo ami. Nap íklad G eenbe g akol. (2003, s.9) zis ili, že zdô az-
nené slabiky sú o šeobecnos i o60–100 % dlhšie ako ich nezdô aznené náp o i ky.
5.1.1 DĹžKA TRVANIA SLOV: JEDNOSLABIČNé SLOVÁ
Analýza po o ná a d e jednoslabičné slo á ako cieľo é komponen y konš ukci-
ách CR a anie ich yslo enia. Nasledujúci p íklad p eds a uje jeden zp íklado
CR s edupliko anými jednoslabičnými slo ami:
CR sjednoslabičnými slo ami
Ma ge: Ac ually. We’ e done.
Ba : Done-done.
[Simpsons, S11E16; Ghomeshi akol., 2004a]
In enzi ikačná unkcia
Klesajúca in onácia
TABUĽKA 3.P íklad konš ukcie CR sjednoslabičným slo om
Po no malizácii ýchlos i eči jedno li ých ho o iacich sa ypočí alo z-skó e4 na
iden i ikáciu a ylúčenie š a is icky odchýlených hodnô . Shapi o-Wilko es 5 uká-
zal nedos a ok no mali y p e p ú skupinu slo (X1) aj p e d uhú skupinu (X2).
Nepa ame ický Wilcoxono es 6 odhalil ne ýznamný ozdiel medzi oboma sku-
pinami (V= 1577; p-hodno a = 0,08207).
4 Š a is ické odchýlky sú slo á, k o é majú skó e pod –2,99 anad 2,99  es e z-skó e.
5 Vykazo anie Shapi o-Wilko ho es u no mali y: W= hodno a es o acej š a is iky, p-hod-
no a= < 0,05/0,05 >.
6 Vykazo anie Wilcoxono ho es u: V= hodno a es o acej š a is iky, p-hodno a =
< 0,05/0,05 >.
OPEN
ACCESS
SÁRA PETRECHOVÁ 167
P ieme ná doba yslo enia CR slo síce naznačuje mie ny ná as ap edĺženie
p ípade d uhého slo a (X2), ozdiel šak nie je š a is icky ýznamný:
Jednoslabičné slo á CR X1X2
P ieme ná dĺžka ania (s) 0,293634 0,312479
TABUĽKA 4.P ieme né anie d och jednoslabičných slo CR
Je pozo uhodné, že 39 % p íklado ukazuje, že p é slo o je dlhšie, kým 61 % ukazuje,
že d uhé slo o je dlhšie, čo je  ozpo e shypo ézou, že p é slo á CR sú zdô aznené
adlhšie. Ďalšia analýza p ieme ného ania slo na základe oho, k o ý komponen
je dlhší, p ináša nep es edči é ýsledky.
Analýza po om skúma po enciálne zťahy medzi ozdielmi  aní slo asledo a-
nými p emennými (pozícia, unkcia, pohla ie) pomocou K uskal-Walliso ho7 aWil-
coxono ho es u, p ičom nezis ila žiadne š a is icky ýznamné sú islos i.
5.1.2 DĹžKA TRVANIA SLOV: VIACSLABIČNé SLOVÁ AFRÁZY
Po analýze skupiny jednoslabičných slo sa analýza zame ia a na skupinu p íklado
CR, k o ú o ia iacslabičné slo á a iacslo né ázy. Nasledujúce p íklady p eds a-
ujú p íklady CR pozos á ajúce z iacslabičných slo alebo iacslo ných áz:
CR s iacslabičnými slo ami CR s iacslo nými ázami
Tha could be g ea . Imean. Iha enʾ
decided-decided. bu ha could be g ea .
[The New Twen y, 2008; Ghomeshi akol.,
2004a]
P o o ypická unkcia
Klesa o-s úpa á in onácia
Ididnʾ mean i like ha . Ididnʾ mean
I-ha e-you-I-ha e-you.
[P incess P o ec ion P og amme, 2009;
Ghomeshi akol., 2004a]
Doslo ná unkcia
S úpa o-klesa á in onácia
TABUĽKA 5.P íklady CR s iacslabičnými slo ami a iacslo nými ý azmi
Po ýbe e 108 p íklado sa ich hodno y ania učne zozbie ali zo sys ému P aa
podľa p ocesu segmen ácie s ano eného počia očných ázach zbe u asp aco ania
údajo . Hodno y ania slo sa po om no malizo ali podľa ek encie eči jedno li-
ých ho o iacich ano malizo ali sa na základe z-skó e, p ičom sa ylúčili š a is icky
odchýlené hodno y.
No malizo ané údaje sa následne es o ali na no mali u ozdelenia pomocou
Shapi o-Wilko ho es u. Vp ípade doby ania iacslabičných slo a iacslo ných
áz Shapi o-Wilko es p iniesol ýznamnú p-hodno u, eda nezis il žiadny dôkaz
7 Vykazo anie K uskal-Walliso ho es u: H (s upeň oľnos i) = chi-k ad á , p-hodno a =
< 0,05 / 0,05 >.
OPEN
ACCESS
168 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 106, 2024, Č.2
no mali y ozloženia dá , a o p ípade p ých slo Y1 (W= 0,93195; p-hodno a =
1,947e-06) aj d uhých slo Y2 CR (W= 0,9325; p-hodno a = 2,129e-06).
Na základe ýsledko es o no mali y sa analýze pok ačuje Wilcoxono ým
es om, k o ý sa použí a na po o ná anie d och skupín nepa ame ických (nie no -
málne ozložených) dá . Rozdiel medzi oboma súbo mi no malizo aných dôb ania
CR komponen o sa ukázal ako ýznamný:
Viacslabičné slo á
a iacslo né ázy CR: Wilcoxono es Š a is ická ýznamnosť
T anie Y1— T anie Y2
V= 3951,
p-hodno a = 0,008125 Významný
TABUĽKA 6.Výsledky Wilcoxono ho es u po o ná ajúceho anie d och iacslabičných slo / ý-
azo CR
Je dôleži é p ipomenúť, že ozdiel  aní jednoslabičných slo nebol ýznamný (V=
1577; p-hodno a = 0,08207). Podľa očaká ania eda exis ujú u či é ozdiely sú isiace
spoč om slabík adĺžky jedno li ých edupliko aných komponen o .
Keďže sa ukázalo, že ozdiel medzi oboma segmen mi Y1 aY2 je signi ikan ný,
poz eli sme sa na p ieme nú dobu ania oboch skupín CR komponen o , k o é su-
ma izuje nasledujúca abuľka:
Viacslabičné slo á
a iacslo né ázy CR: Y1Y2
P ieme ná dĺžka ania (s) 0,329283 0,299962
TABUĽKA 7.P ieme né anie iacslabičných slo / ý azo CR
P ieme né anie oboch súbo o segmen o ukazuje, že p é členy (Y1) sú yslo ené
dlhšie ako d uhé členy (Y2). Aby sme boli p esní, spočí ali sme, že len 62% p íkla-
do je p é slo o dlhšie ako d uhé, za iaľ čo 38% p íklado je anie d uhého slo a
dlhšie.
Keďže en o ozdiel dobe yslo enia sa ukázal ako ýznamný, ďalším k okom
bolo o e enie po enciálnej sú islos i medzi ozdielmi dobe ania aďalšími sle-
do anými p emennými (pozícia o e e, unkcia, pohla ie). K uskal-Walliso aWil-
coxono es dokázali, že neexis uje š a is icky ýznamný zťah medzi ozdielmi
 aní slo CR a unkciou CR, jeho pozíciou o e e ani pohla ím ho o iacich. Tie o
ne ýznamné ozdiely ko ešpondo ali s o nakými š a is icky ne ýznamnými oz-
dielmi jednoslabičných slo CR.
5.2 HODNOTY F1 AF2
Analýza sa zaobe á ozdielmi hodno ách o man o F1 aF2 zdô aznených cen ál-
nych samohlások, p edo še kým po o náním d och súbo o cen álnych samohlá-
OPEN
ACCESS
SÁRA PETRECHOVÁ 175
Niebuh , O.— Ja zabkowska, P.— Lo enz,
U.— Schulz, C.— Sodigo , F. (2012): Say i
again, Sam! The p osodic p o iles o empha ic
eduplica ion in Ge man. In: P oceedings o he
6 h In e na ional Con e ence on Speech P osody,
SP 2012 (Vol. 1).
Pe echo á, S. (2022): An acous ic-p osodic
analysis o con as i e eduplica ion in English.
Diplomo á p áce. P aha: Uni e zi a Ka lo a,
Filozo ická akul a.
Po , A.F. (1862): Doppelung (Reduplika ion,
Ge mina ion) als eines de wich igs en
Bildungsmi el de Sp ache: Beleuch e aus
Sp achen alle Wel heile. Im Ve lage de
Meye ’schen Ho buchhandlung.
Qui k, R.— G eenbaum, S.— Leech, G.—
S a ik, J. (1985): AComp ehensi e g amma
o he English language. Longman.
R Co e Team (2017): R: Alanguage and
en i onmen o s a is ical compu ing. R
Founda ion o S a is ical Compu ing, Vienna,
Aus ia. URL h ps://www.R-p ojec .o g/.
Roach, P. (1991): English phone ics and phonology:
Ap ac ical cou se. Camb idge Uni . P ess.
Samek-Lodo ici, V. (2019): Con as , Con as i e
Focus, and Focus F on ing. h ps://doi.
o g/10.13140/RG.2.2.36271.38565.
S olz, T. (2009): To al eduplica ion: synde ic
s. asynde ic pa e ns in Eu ope. G aze
Linguis ische S udien, 17, s.99–113.
S olz, T.— S oh, C.— U dze, A. (2012):
To al Reduplica ion: The A eal Linguis ics o
aPo en ial Uni e sal. Akademie Ve lag. h ps://
doi.o g/doi:10.1524/9783050050973.
The B i ish Na ional Co pus, e sion 2. BNC
Wo ld. (2001): Dis ibu ed by Ox o d
Uni e si y Compu ing Se ices on behal
o he BNC Conso ium. URL: h p://www.
na co p.ox.ac.uk/.
T ask, R.L. (2015). ADic iona y o Phone ics and
Phonology. New Yo k Rou ledge.
Vogel, A.P.— Ma u , P.— Snyde , P.J.—
Mund , J.C. (2009): S anda diza ion o
pi ch- ange se ings in oice acous ic analysis.
Beha io Resea ch Me hods, 41, 2, s.318–324.
Widli zki, B. (2016). Talk alk, no jus small
alk. Explo ing English con as i e ocus
eduplica ion wi h he help o co po a.
ICAME Jou nal, 40. h ps://doi.o g/10.1515/
icame-2016-0008.
W igh , R.— Nichols, D. (2015): Measu ing
Vowel Fo man s. UW Phone ics/Sociolinguis ics
Lab Wiki. h ps://dep s.washing on.edu/
phonlab/ esou ces/measu ing- o man s.pd .
Sá a Pe echo á | Ús a anglického jazyka adidak iky,
Filozo ická akul a Uni e zi y Ka lo y | nám. Jana Palacha 2, 116 38 P aha 1
ORCID ID: 0009-0005-1361-8322
sa ape echo [email protected]
OPEN
ACCESS