Kurz Otvorená veda v praxi - Základy otvorenej vedy (prezentácie)

OTVORENÁ VEDA V PRAXI ZÁKLADY OTVORENEJ VEDY Proces vedeckej komunikácie Zuzana Stožická Táto prezentácia je šírená pod licenciou Creative Commons 4.0 Attribution OBSAH  Úvod  Očakávania  Veda a výskum  Životný cyklus výskumu  História a vývoj vedeckej komunikácie  Súčasný stav a trendy  Úloha zainteresovaných strán  Zhrnutie Obrázky: Photosforclass:16856397832 - http://www.photosforclass.com, unsplash: https://unsplash.com/photos/8XFcmzA4WO8, https://unsplash.com/photos/Y94yKEyNjVw, https://unsplash.com/photos/PkbZahEG2Ng, https://unsplash.com/photos/VK284NKoAVU ÚVOD  Prečo sa zaoberať vedeckou komunikáciou? „Vedecká práca nie je hotová, kým nie je komunikovaná.“ (Mark Walport)  Načo toľko histórie? Treba vedieť, ako sme dospeli do súčasného stavu a chápať, že tento stav nie je fixný. Svet sa mení, nevyhovujúce praktiky zanikajú – ale prichádzajú aj nové príležitosti.  Prečo na otvorenom prístupe záleží? „Otvorený prístup prospieva doslova každému z rovnakých dôvodov, z akých doslova každému prospieva výskum.“ (Peter Suber) OČAKÁVANIA  vedieť popísať historický vývoj procesu vedeckej komunikácie,  vysvetliť životný cyklus výskumu v sociálno-ekonomickom kontexte,  pochopiť úlohu rôznych zúčastnených strán, najmä knihovníkov. Úlohou modulu „Úvod do otvoreného prístupu“ je položiť základy a vybaviť účastníkov terminologickým aparátom na to, aby mohli obhajovať a propagovať otvorený prístup. Ďalšie moduly kurzu sa zaoberajú infraštruktúrou pre otvorenú vedu, budovaním kultúry otvorenej vedy a výskumnými dátami. KDE HĽADAŤ INFORMÁCIE  učebnica: Sprievodca svetom vedeckého publikovania (II. vydanie, 2023) DOI: 10.5281/zenodo.3236329 https://zenodo.org/record/3236329#  príručka pre doktorandov: Cesta k otvorenej vede https://zenodo.org/records/7346039#  učebnica Úvod do otvoreného prístupu (posledná aktualizácia z r. 2018) https://zenodo.org/records/4704871#.YLYhDKFnqUk  Stránky EIZ: http://eiz.cvtisr.sk/  Otvorená veda: https://otvorenaveda.cvtisr.sk/  Massive Open Online Course o otvorenej vede https://opensciencemooc.eu/ VEDA A VÝSKUM  Čo je veda?  Čo je výskum?  Čo je motorom výskumu?  Čo je cieľom výskumu?  A čo je brzdou výskumu? Foto: Jeremy Thomas, unsplash: https://unsplash.com/photos/silhouette-photo-of-person-standing-rMmibFe4czY VEDA A VÝSKUM  veda - spôsob osvojovania si sveta  výskum – proces zväčšovania a prehlbovania ľudského poznania  motorom výskumu je zvedavosť, problémy  cieľom výskumu sú odpovede, riešenia  výskum brzdia bariéry (ekonomické, právne), nedostatky (systémové, ľudské), neefektivita Foto: Rohan Makhecha, unsplash: https://unsplash.com/photos/clear-glass-bulb-on-human-palm-jw3GOzxiSkw VEDA A VÝSKUM  veda je ľudská, tvoria ju ľudia, jej plody žnú (a za omyly platia) ľudia – nie je neomylná, ale má samoopravný mechanizmus, čo z nej robí najlepší nástroj poznania, aký má ľudstvo zatiaľ k dispozícii.  efektivita fungovania vedy a stupeň jej prispenia k dobru spoločnosti závisí od spoločenského nastavenia  spoločenské nastavenie závisí od mnohých faktorov – ale aj od Vás! zvedavosť, problémy odpovede, riešenia (+ nové problémy) veda ako čierna skrinka  nikdy nemožno dosť zdôrazniť význam vedy a výskumu pre každého človeka a pre celé ľudstvo a že, hoci tvorí vlastný svet a vlastný „jazyk“, nie je svetom len sama pre seba. Obrázok: Z. Stožická Vykresľovanie vedy ako čiernej skrinky (nepriehľadnej, nepochopiteľnej, izolovanej od „normálnych“ ľudí) podporuje stereotypy a mýty – škodí vede i ľuďom. Veda aj spoločnosť potrebujú pre dobré fungovanie komunikáciu a transparentnosť! ŽIVOTNÝ CYKLUS VÝSKUMU  Čo je životný cyklus?  Je výskum naozaj cyklus? - z pohľadu konkrétnej idey - materiálu - výskumníka Obrázok: Z. Stožická VEDECKÁ KOMUNIKÁCIA Vedecká komunikácia verzus komunikácia vedy Rôzni adresáti vyžadujú rôzne komunikačné formy a rôznu úroveň terminológie Schéma: Z.Stožická Od komunikácie závisí reprodukovateľnosť, integrita, rýchlosť pokroku, dosah, prenos do praxe, aj verejná podpora vedy a financovanie vedeckej sféry.  vedecký článok (primárny zdroj, prvá správa o výskume) -originalita (pôvodnosť – „urobil som to ja, vlastnými rukami“) - novosť („ešte nikto predo mnou na to neprišiel“) -integrita výskumu (správne metódy, kvalitne realizované) - vedecký prínos (ako to posúva dopredu pochopenie sveta, prípadne otvára možnosti ďalšieho rozvoja vedy) HISTÓRIA A VÝVOJ VEDECKEJ KOMUNIKÁCIE Vzor článku: https://sk.pinterest.com/pin/79164905926339460/ Extrémne úsilie o korektnosť má svoj význam – keď do sa komunikácie dostane nepresnosť už na začiatku, nemôže z nej vyjsť na konci nič užitočné.  základné typy článkov: -pôvodný (dlhý) výskumný článok/Original Research Article -krátky výskumný článok/Short Communication -prehľadový článok/Review -komentár, názor/Commentary, Opinion -klinická štúdia/Clinical Trial -kazuistika/Case Study -dátový článok/Data Article -recenzia vedeckej knihy/Book Review... HISTÓRIA A VÝVOJ VEDECKEJ KOMUNIKÁCIE Vzor článku: https://sk.pinterest.com/pin/79164905926339460/  článok z pohľadu redakčného procesu: -rukopis (manuscript) -pre-print (verzia rukopisu, ktorú autor posiela na recenzovanie. Túto verziu často zároveň ukladá do preprintového repozitára.) -článok v tlači (in press) -finálna verzia, post-print (verzia vedeckého záznamu – aj túto verziu môže autor uložiť do repozitára, ale musí brať do úvahy podmienky vydavateľa, napr. embargo) HISTÓRIA A VÝVOJ VEDECKEJ KOMUNIKÁCIE Embargo – časovo ohraničený zákaz zverejnenia článku (napr. 6, 12, alebo 24 mesiacov po vydaní). Ingelfingerovo pravidlo – Franz J. Ingelfinger, šéfredaktor The New England Journal of Medicine: Neuverejniť to, čo už inde zverejnili. Embargo v popularizácii – uverejnenie článkov na „horúce témy“ až v dohodnutom čase. Foto F. J. Ingelfinger: http://www.bumc.bu.edu/academies/namesakes/ingelfinger/, článok na zamyslenie, Embargo Watch: Scientists like the gag order of the Ingelfinger Rule, says new paper https://embargowatch.wordpress.com/2013/08/22/scientists-like-the-gag-order-of-the-ingelfinger-rule-says-new-paper/#comments  vedecký časopis – uverejňuje pôvodný výskum (verzus odborný a popularizačný) Hlavné funkcie časopisu:  registrovanie (napr. priority)  certifikácia (kontrola kvality, peer-review)  šírenie (publikovanie, distribúcia)  archivácia HISTÓRIA A VÝVOJ VEDECKEJ KOMUNIKÁCIE  Internet a digitálne technológie umožňujú, aby všetky tieto funkcie časopisu úspešne prevzal e-časopis alebo publikačná platforma. Predísť konfliktom záujmov by mohlo aj to, keby recenzné konanie a distribúcia boli nezávislé. Časopisy, ilustračné foto: W. Brandt, unsplash: https://unsplash.com/photos/eXPiqCWfNkA HISTÓRIA A VÝVOJ VEDECKEJ KOMUNIKÁCIE Ako vedci komunikovali pred érou časopisov?  starovek: reč, rozhovor (limity ústneho podania) Raffaello Sanzio de Urbino: Aténska škola (freska v Apoštolskom paláci vo Vatikáne, 16. stor.), Wikipedia https://sk.wikipedia.org/wiki/At%C3%A9nska_%C5%A1kola#/media/S%C3%BAbor:%22The_School_of_Athens%22_by_Raffaello_Sanzio_da_Urbino.jpg antický fragment Euklidovho zvitku nájdený v Egypte: Jitse Niesen, Wikipedia https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/8/8d/P._Oxy._I_29.jpg L. Wilkinson (2010) – článok o Platónovom dialógu Phaedrus („argument proti písmu“ a čo tým Platón v skutočnosti myslel) https://senseandreference.wordpress.com/2010/10/27/reading-writing-and-what-plato-really-thought/  zapisovanie dialógov, zvitky, spisy... (limity písomného záznamu – napr. Platónov dialóg Phaedrus)  Vznik nových spôsobov spestril možnosti šírenia informácií, ale staré spôsoby nezanikli. HISTÓRIA A VÝVOJ VEDECKEJ KOMUNIKÁCIE Ako vedci komunikovali pred érou časopisov?  stredovek: spisy (písané slovo prekoná čas a priestor)  ručne písané knihy – kódexy (náročné a drahé)  preklady stratených antických klasikov z Arabčiny (výhoda šírenia kópií spisov do rôznych častí sveta)  centrá vzdelanosti: kláštory, univerzity (a v nich ľudia, ktorí si mohli dovoliť venovať čas prepisovaniu kníh – technické prostriedky by nestačili, keby zároveň neexistovala organizačná štruktúra, ktorá ich uplatní). Mních prepisujúci rukopis: Jean La Tavernier, Wikipedia https://en.wikipedia.org/wiki/European_science_in_the_Middle_Ages#/media/File:Escribano.jpg Rytina stredovekej knižnice Univerzity v Leydene, J. C. Woudanus, 1610: http://historyreadings.com/uk/med_lib/index.html Taylor McCall – článok o vede v stredoveku s ukážkami z dobových kódexov (https://www.bl.uk/medieval-english-french-manuscripts/articles/medieval-science-and-mathematics), napr. Rukopis s rukami opisujúci počítanie pomocou prstov, British Library: https://www.bl.uk/medieval-english-french-manuscripts/articles/medieval-science-and-mathematics Aritmetická tabuľka zdobená zvieratami z matematickej učebnice od rímskeho filozofa Boetia, British Library: https://www.bl.uk/medieval-english-french-manuscripts/articles/medieval-science-and-mathematics HISTÓRIA A VÝVOJ VEDECKEJ KOMUNIKÁCIE 1439 – Guttenbergova kníhtlač (pohyblivý font, farba na olejovom základe) Knihy prestávajú byť luxusom: lacné, ľahké a rýchle šírenie vedomostí.  sedemnáste storočie – Respublica literaria  vedecká revolúcia Portrét Johannesa Guttenberga, Wikipedia: https://en.wikipedia.org/wiki/Johannes_Gutenberg#/media/File:Gutenberg.jpg Guttenbergova biblia, Retinart: http://retinart.net/wp-content/uploads/media/images/gutenberg-book-changed-world/page8B.jpg Mikroskop R. Hookea, jeho kniha Micrographia a obrázok, na ktorom prvý raz opísal bunku („cell“), Wikipedia:https://en.wikipedia.org/wiki/Micrographia#/media/File:Hooke-microscope.png, https://en.wikipedia.org/wiki/Micrographia#/media/File:Micrographia_title_page.gif, https://en.wikipedia.org/wiki/Micrographia#/media/File:RobertHookeMicrographia1665.jpg ... ešte predtým: Erbauliche Monaths Unterredungen (1663-1668, nemecký časopis, vydával a väčšinu obsahu písal teológ a básnik Johann von Rist) HISTÓRIA A VÝVOJ VEDECKEJ KOMUNIKÁCIE  1665: Journal des sçavans - Časopis učencov.  Denis de Sallo (spisovateľ, právnik): „Všetko, čo sa oplatí vedieť z Republiky listov.“  šírenie karteziánstva (Descartovskej filozofie) a vedeckej metódy: jendotná veda na matematickom základe, ars inveniendi – umenie objavovať...  z multidisciplinárneho pokrytia časopis postupne prešiel k humanitným vedám  s prestávkou spôsobenou francúzskou revolúciou vychádza dodnes. Obrázky: https://en.wikipedia.org/wiki/Journal_des_s%C3%A7avans#/media/File:1665_journal_des_scavans_title.jpg, http://www.junglekey.fr/wiki/definition.php?terme=Denis_de_Sallo HISTÓRIA A VÝVOJ VEDECKEJ KOMUNIKÁCIE  1665: Philosophical transactions of the Royal Society of London Filozofické pojednania Kráľovskej spoločnosti v Londýne, Prvý nepretržite dodnes vychádzajúci vedecký časopis Henri Oldenburg (teológ, diplomat a polyglot): korešpondencia učenej spoločnosti. Ďalšie z raných vedeckých časopisov:  taliansky Giornale de' letterati (1668, vyd. Francesco Nazzari),  nemecké Acta eruditorum Lipsiensium (Lipsko; 1682),  francúzke exilové Nouvelles de la République des Lettres (1684, vyd. Pierre Bayle, v Holandsku, aby sa vyhol cenzúre). Prvá strana Philosophical Transactions: https://en.wikipedia.org/wiki/Philosophical_Transactions_of_the_Royal_Society#/media/File:Philosophical_Transactions_Volume_1_frontispiece.jpg Portrét Henriho Oldenburga: https://royalsociety.org/journals/publishing-activities/publishing350/history-philosophical-transactions/ HISTÓRIA A VÝVOJ VEDECKEJ KOMUNIKÁCIE Na úsvite digitálnej revolúcie  1934: Paul Otlet – Mondotheque  1945: Vannevar Bush – Memex  prvé e-časopisy 1987-93: Flora Online 1990-: Postmodern culture  1991: internet (verejný) vznik prvého repozitára vedeckých článkov arXiv  digitálna vedecká komunikácia – návrat k nerivalitnej spotrebe  Komerční vydavatelia: „ochrana obsahu“ (obmedzenie prístupu) Obrázky (Mondotéka): https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Mondoth%C3%A8que_01.jpg, http://www.mondotheque.be/wiki/index.php/File:EUM8.Farde_EUM73.Monde.jpg, memex: https://www.darpa.mil/program/memex HISTÓRIA A VÝVOJ VEDECKEJ KOMUNIKÁCIE  Robert Maxwell (1923-1991)  1948: vydavateľstvo Pergamon Press  zakladanie nových a skupovanie existujúcich časopisov: z pôvodných 6 časopisov mal v roku 1959 až 40 (4 x viac ako v tom čase Elsevier)  rozprávkovo zbohatol, expandoval do celého sveta, ale nestačilo mu to...  ostatní vydavatelia prebrali jeho praktiky – časopisecká kríza.  1991: Pergamon Press predaný Elsevieru (odkaz pokračuje v schopných rukách stabilnej firmy). Obrázok R. Maxwell: Britannica https://www.britannica.com/biography/Robert-Maxwell , Logo Pergamon Press: https://www.trademarkia.com/logo-74197149 HISTÓRIA A VÝVOJ VEDECKEJ KOMUNIKÁCIE  neudržateľný rast cien  kríza prístupu  rušenie individuálnych predplatných  „Big Deal“ (bundle) opatrenie vydavateľov proti rušeniu predplatného zo strany knižníc  veľkí vydavatelia – väčšie zisky ako ropné spoločnosti (2010: Exxon Mobil 28,1 %, Elsevier 35,7 %)  rozpočty knižníc ale skôr klesajú – nevyhnutnosť škrtov Prečo? Lebo mohli! Graf. Z. Stožická podľa Dingley, B.(2005), U.S. Periodical Prices, US: ALA, http://www.ala.org/alcts/sites/ala.org.alcts/files/content/resources/collect/serials/ppi/05usppi.pdf HISTÓRIA A VÝVOJ VEDECKEJ KOMUNIKÁCIE Časopisecká kríza spôsobila aj:  presúvanie financií z kníh na časopisy  následok: kríza monografií  problémy s archiváciou  neprehľadnosť situácie, únava (premenlivosť politík, neustále vyjednávanie)  V skratke – namiesto deklarovanej symbiózy to skôr pripomína exploatáciu akademických zdrojov veľkými komerčnými vydavateľmi. Obrázky: https://walt.lishost.org/2013/05/the-big-deal-and-the-damage-done/, https://openreflections.wordpress.com/2015/01/29/the-monograph-crisis-revisited/ HISTÓRIA A VÝVOJ VEDECKEJ KOMUNIKÁCIE  Veľkí vydavatelia stále získavajú nové časopisy, malí strácajú.  Graf: percentuálny podiel článkov z oblasti prírodných a lekárskych vied (vľavo) a sociálnych a humanitných vied (vpravo) publikovaných piatimi najväčšími vydavateľmi, 1973–2013. (červená línia – „ostatní“, teda malí vydavatelia) Larivière V, Haustein S, Mongeon P (2015) The Oligopoly of Academic Publishers in the Digital Era. PLoS ONE 10(6): e0127502. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0127502 HISTÓRIA A VÝVOJ VEDECKEJ KOMUNIKÁCIE  obchodné praktiky Elsevieru hraničiace s vydieraním neostali bez odozvy:  Stevan Harnad 1994: podvratný návrh (subversive proposal)  1997 CogPrints, GNU E-Prints - otvorený software pre repozitáre  2000 PLoS (Public Library of Science)  2003: PLoS Biology, 2006: PLoS ONE Obrázok: D.M. Schultzc, http://eloquentscience.com/2012/02/the-boycott-of-elsevier/ R Zlatá cesta časopisy okamžitý otvorený prístup licencie CC-BY autorské poplatky (Article Processing Charge) nevýhoda: dodatočné náklady pre autora, trend zvyšovania cien Zelená cesta autoarchivácia (ukladanie článkov) v repozitároch pre autora bez poplatku kompatibilita s publikovaním v „tradičných“ časopisoch nevýhoda: závislosť na politike časopisu (umožňuje archivovať pre-print, post-print?; uplatňuje embargo?) výhoda: priestor pre dáta a informácie, ktoré sa v časopisoch neuplatnia APC APC APC Hybridný otvorený prístup: publikovanie v „tradičnom“ časopise (viazanom na predplatné) autor platí dodatočný poplatok, aby jeho článok vyšiel v režime OA Platinová cesta: časopis má vlastný zdroj financií libre OA bez autorských poplatkov HISTÓRIA A VÝVOJ VEDECKEJ KOMUNIKÁCIE Otvorený prístup – Open Access vždy online vždy bezplatný pre čitateľa (gratis OA) snaží sa odstraňovať právne bariéry (licencie CC-BY → libre OA) Bronzový otvorený prístup: publikovanie bezplatne pre čitateľa, ale bez použitia verejnej licencie HISTÓRIA A VÝVOJ VEDECKEJ KOMUNIKÁCIE HISTÓRIA A VÝVOJ VEDECKEJ KOMUNIKÁCIE SÚČASNÝ STAV A TRENDY  rozvoj OA  podpora štátov, donorov financií  informačná explózia pokračuje a robí z otvoreného prístupu nutnosť  Zatiaľ verejné financie trpia dvojnásobne: platia sa predplatné a zároveň APC (ktoré stále stúpajú).  našťastie rastie aj autoarchivácia (aj v disciplínach, kde predtým nebola zvykom, napr. v biológii). Obrázok: http://www.prepubmed.org/monthly_stats/ SÚČASNÝ STAV A TRENDY DOAJ – Directory of Open Access Journals a DOAB – Directory of Open Access Books začínal v roku 2003 v 300 časopismi (idea vznikla v 2002 na severskej konferencii o vedeckej komunikácii (spočiatku grant od Open Society Foundation, neskôr Lundská univerzita, od r. 2012 DOAJ prevádzkuje britská „community interest company“ Infrastructure Services for Open Access (IS4OA), chod financujú sponzori DOAJ – nezávislosť). 2014: sprísnenie kritérií (ako reakcia na „Bohannon sting“ z 2013) dnes: vyše 15 000 časopisov (preverovaných redaktormi DOAJ za pomoci siete dobrovoľníkov z celého sveta) V spolupráci s DOAJ vznikol v roku 2012 (OAPEN foundation) aj DOAB – Directory of Open Access Books, pre oblasť otvorených monografií (v súčasnosti: vyše 5000 kníh). Podmienky DOAB: akademické, recenzované knihy. https://doaj.org/ https://www.doabooks.org/ akvizícia služieb vyvinutých nezávisle alebo „zdola“ z vedeckej komunity (Elsevier kúpil sociálnu sieť/citačný manažér Mendeley, repozitár spoločenských vied SSRN, producenta altmetrík Plum Alanytics, redakčné systémy Aries, analytickú spoločnosť Science-Metrix... Clarivate kúpil Publons – systém umožňujúci recenzentom získať kredit, Kopernio – vyhľadávač open access obsahu, SequenceBase – patentové informácie o sekvenciách...), Wiley nedávno kúpil OA vydavateľstvo Hindawi... niektorí sa prestávajú nazývať vydavateľmi, uprednostňujú termín dátová spoločnosť (Elsevier) nové služby smerujú k manažmentu dát, monitorovaniu, hodnoteniu a prezentovaniu (showcasing) výsledkov výskumu pre inštitúcie (opäť: vedia, že rozhodujú a platia inštitúcie, nie jednotliví vedci – a podľa toho formujú svoju ponuku) Posada a Chen 2018: Publishers are increasingly in control of scholarly infrastructure and why we should care. A Case Study of Elsevier.zaujímavé čítanie: Inequality in Knowledge Production: The Integration of Academic Infrastructure by Big Publishers (Posada a Chen 2018) https://pdfs.semanticscholar.org/4bb0/2d560d5d7b74560b9f9a6a6fe1493 150f393.pdf SÚČASNÝ STAV A TRENDY  Komerční vydavatelia zakladajú vlastné megačasopisy napr. Scientific Reports (Nature), SAGE Open, Medicine (Wolters Kluwer), Heliyon (Elsevier)...  spojenia a nákupy, napr. Springer + Macmillan (Nature) = Springer Nature (2015)  Zároveň sa snažia monetizovať výskumný workflow, skupujú akademické sociálne siete a producentov altmetrík. SÚČASNÝ STAV A TRENDY  No nie všetci noví vydavatelia zachovávajú akademické hodnoty – problém kontroly kvality a konfliktu záujmov – PREDÁTORSKÉ (pochybné) PUBLIKOVANIE. Nie je len problémom rozvojových krajín – možno polovica z ich článkov pochádza z krajín so strednými a vyššími príjmami.  Predátori: najsilnejší tam, kde sa zahraničné publikovanie cení, ale kontrola je slabá. Ďalšie fenomény publikácií s nízkou kvalitou, ktoré môžu, ale aj nemusia byť open access: Research paper mills – podnikanie s publikovaním často spojené s neetickými praktikami ako plagiátorstvo, falšovanie vedy, podvody v recenznom konaní a predaj autorstva, ktorého výsledkom býva veľké množstvo nekvalitných článkov (book mills – podobná situácia pre monografie) Sivá zóna vedeckého publikovania – časopisy (vydavateľstvá), ktoré spĺňajú základné formálne podmienky (recenzné konanie, deklarácie o etike, členstvo v COPE, môžu byť indexované v medzinárodných databázach), ale ich spôsob práce (napr. priveľa špeciálnych vydaní s externými editormi) zvyšuje pravdepodobnosť chyby alebo zneužitia. SÚČASNÝ STAV A TRENDY Predátorské publikovanie ničí ten najcennejší element vedeckej komunikácie – dôveru. Predátorské publikovanie: Zneužitie princípu zlatej cesty k otvorenému prístupu – časopisy, ktoré generujú zisk z vyberania autorských poplatkov, bez toho, že by za ne poskytovali protihodnotu v podobe serióznej redakčnej práce. Chýba motivácia získavať čitateľov a predplatiteľov, aj dôvod zaujímať sa o kvalitu – naopak: výhodné je prilákať čo najviac platiacich autorov. - weby koncipované ako reklama pre autorov, nie aby prilákali čitateľov. (porovnaj: toll-access časopisy s dodatočnými poplatkami) Kvôli absencii kontroly v nich kvitnú publikačné nešváry: •opakované publikovanie tých istých výskumov •falšovanie dát •Plagiátorstvo •kopírovanie textov bez citovania zdroja... -Jeffrey Beall: Ako knihovník Coloradskej univerzity vytvoril v r. 2010 zoznam predátorských časopisov a vydavateľov. - V januári 2017 zoznam stiahol (vydavatelia sa vyhrážali súdmi jemu aj jeho zamestnávateľovi). Zoznam poslúžil účelu zviditeľnenia problematiky, ale nebol celkom objektívny (niektoré časopisy sa na ňom ocitli neprávom). - Na webe ostali stránky Stop Predatory Journals (anonymne spravované skupinou akademikov), Predatory Reports a spoplatnená služba Cabell's (Whitelist – Journalytics/Blacklist – Predatory Reports). Iné zoznamy na základe Beallovho (Kscien list, Dolos list) zatiaľ nepreukázali opodstatnenosť SÚČASNÝ STAV A TRENDY Predátorské publikovanie: Rakovina vedeckej komunikácie - Agresívne sa šíri - Rýchlo sa množí - Konzumuje zdroje určené pre „poctivé publikovanie“ - Do prostredia šíri svoj odpad - Maskuje sa pred imunitným systémom - Mení stratégie - Metastázuje (napr. do oblasti monografií) 2 % Slovensko má z krajín OECD druhý najvyšší podiel predátorského publikovania v databáze Scopus - hneď za Južnou Kóreou (Macháček a Shrolec 2017). Riešenia:  starať sa o to, kde vedci publikujú (vedúci výskumných skupín, knihovníci, decizori)  šíriť osvetu (napr. Think-Check-Submit)  podporovať/vyžadovať otvorené recenzné konanie Predátorské časopisy v Scopuse v krajinách OECD 2013-2015 (v %) MACHÁČEK, Vít – SRHOLEC, Martin. Pod pokličou Beallových seznamů [online]. Praha: Národohospodářský ústav AV ČR, 2017. May2017 [cit. 2017-10-27]. ISBN 978-80-7344-407. Dostupné na: https://idea.cerge-ei.cz/files/IDEA_Studie_6_2017_Pod_poklickou_Beallovych_seznamu/files/downloads/IDEA_Studie_6_2017_Pod_poklickou_Beallovych_seznamu.pdf https://thinkchecksubmit.org/ Niektorí pochybní vydavatelia sa odvrátili od otvoreného prístupu, alebo prešli na hybridný (žiadajú predplatné aj publikačné poplatky). STOP PREDATORY PRACTICES PRE TÝCH, KTORÍ NEVERIA NA ZOZNAMY – UČEBNÝ MODUL V ANGLIČTINE A ČEŠTINE (TÍM TEREZY ŠÍMOVEJ, AVČR) https://www.stoppredatorypractice.com/teaching-module SÚČASNÝ STAV A TRENDY Vývoj v oblasti publikačnej etiky Ako ukázala kríza seriálov (aj monografií), efektívne, spravodlivé a etické vedecké publikovanie nemožno dosiahnuť bez otvorenosti. Ako ukázala explózia predátorských/pochybných časopisov a paper mills, otvorený prístup neprináša úžitok bez dodržiavania princípov vedeckej integrity a publikačnej etiky. (Upozornenie: tieto negatívne javy nie sú spôsobené OA, sú ním len zviditeľnené. Pravými vinníkmi sú nezdravé motivácie, ktoré vytvára súčasný systém hodnotenia vedy a kultúra Publish or perish) Iniciatívy: COPE (od r. 1997, napr. https://doaj.org/apply/transparency/), Retraction Watch (2010, Ivan Oransky a Adam Marcus, https://retractionwatch.com/), Think-Check-Submit/Attend (https://thinkchecksubmit.org/, https://thinkcheckattend.org/), ENAI (European Network for Academic Integrity). AI – mení hru, môže slúžiť podvodom v publikovaní aj ich odhaľovaniu. Pravidlá si komunita zatiaľ len tvorí. Slovenská Univerzita Komenského už má smernicu, odporúčania a videá k etickému použitiu AI v akadémii. Vzdelávanie – príručky projektu Akademická etika v češtine: Jak se vyhnout plagiátorství (Černikovský et al. 2020) https://www.akademickaetika.cz/prirucka-pro-studenty/ Jak předcházet psaní na zakázku (Mach et al. 2021) https://www.akademickaetika.cz/aktuality/prirucka-jakpredchazet-psani-praci-na-zakazku/ Rady pre študentov, vyučujúcich, inštitúcie. Na stránkach ENAI nájdete veľa zdrojov k akademickej integrite: Bridge checklisty – kontrolné zoznamy pre študentov, doktorandov aj vedúcich, na rozprúdenie konverzácie o integrite výskumu. Databáza učebných materiálov Odporúčania na etické používanie AI vo vzdelávaní Portál na podporu obetí neetického správania v akademickom prostredí https://academicintegrity.eu/victims/ Open Science Manifesto (https://ocsdnet.org/manifesto/open-science-manifesto/): Open Science pýta viac – postupujeme síce správnym smerom, ale stále ostávajú vylúčené veľké skupiny ľudí (napr. vedcov z oblastí globálneho juhu), ktorí majú „limitované digitálne práva“. Otvorená veda by sa mala vyvíjať na otvorene spolupracujúcu vedu (open collaborative science). 7 hodnôt a princípov: zdieľanie vedomostí (knowledge commons), kognitívna spravodlivosť (cognitive justice), otvorenosť citlivá ku kontextu (situated openness – v prípade bývalých koloniálnych území „otvorenosť“ bola často zámienkou na využívanie/zneužívanie), právo skúmať (right to research), rovnoprávna spolupráca (equitable colaboration), inkluzívne infraštruktúry (inclusive infrastructures), udržateľný rozvoj (sustainable development). Rovnosť a inklúzia DORA: reforma hodnotenia vedy Kultúra výskumu: ľudia a hodnoty Otvorená veda Kto má slovo? Kto má prístup? Kto má moc? Sústrediť sa na výstupy: kvalita a rôznorodosť Zaujatosť a nespravodlivosť: postaviť sa čelom k histórii a vzdorovať stereotypom Schéma: https://sfdora.org/2020/08/18/the-intersections-between-dora-open-scholarship-and-equity/ PRESTÁVKA: 10.30 - 10.45 Foto: Jonathan Fink, unsplash: https://unsplash.com/photos/kitten-lying-on-red-and-white-quatrefoil-textile-Sa1z1pEzjPI CVIČENIE 4. Pomôžte Eme v Open Science Game: https://www.openscience.uzh.ch/en/moreopenscience/game.html Alebo si otestujte integritu https://www.academicintegrity.eu/survey/ 5. Vzťahy vo svete otvorenej vedy Od čoho závisí, či si jednotliví aktéri zvolia otvorené postupy? „Otvorená veda je jednoducho veda robená správne.“ (Jon Tennant) ÚLOHA ZAINTERESOVANÝCH STRÁN  Výskumní pracovníci  Vydavatelia  Knižnice  Financovatelia (EU, štáty, grantové agentúry)  Verejnosť Problém hodnotenia vedy: Štát chce podporiť najlepších. Má peniaze, ale nedostatok expertízy (môže síce použiť metriky, no tie samotné nestačia, ako ukázal príklad ČR a „kafemlejnku“). Vedci majú odbornosť, ale nedostatok peňazí. Keď však majú svoju odbornosť požičať štátu pri rozhodovaní o rozdelení financií, hrozí konflikt záujmov. Preto vyspelé štáty hodnotia výskumné inštitúcie pomocou skupín nezávislých zahraničných odborníkov. „Peniaze sú ako benzín pri motovýlete. Nechcete, aby sa vám minul, ale váš výlet nie je turné po čerpacích staniciach.“ Tim O´Reilly Obrázky: https://www.iconfinder.com/icons/2674056/emotion_essential_happy_object_ui_web_icon#size=256, https://www.iconfinder.com/iconsets/accounting-auditor, https://www.iconfinder.com/iconsets/essential-part-1 ÚLOHA ZAINTERESOVANÝCH STRÁN Výskumní pracovníci:  produkujú OBSAH, no vzdávajú sa kontroly nad ním  „gift culture“ (kultúra darovania/dobrovoľníctva)  výskum, hodnotenie, učenie, mentoring, byrokracia...  Výzva: Zvýšiť povedomie, aktivizovať sa, zmeniť zvyky, hlásiť sa o svoje práva, prijať zodpovednosť. Otvorené publikovanie – ďalší z aspektov vedeckej etiky. Kreslený vtip: PhDcomics: https://theeconomyofmeaning.com/2013/06/01/funny-cartoon-the-evolution-of-intellectual-freedom ÚLOHA ZAINTERESOVANÝCH STRÁN Vydavatelia  sprostredkovanie peer review (nezávislosť a čestnosť!)  pridaná hodnota k výskumu: editovanie, grafická úprava, vizualizácia, marketing, predaj (pridávajú najmenšiu hodnotu, ale nárokujú si vlastníctvo finálneho produktu)  ochrana obsahu „content protection“ (zabraňovanie prístupu verejnosti k poznatkom, ktoré si už raz zaplatila).  výzva: vyjsť v ústrety potrebám autorov a čitateľov v otvorenej, digitálnej dobe  nájsť rovnováhu medzi vlastným prínosom a finančnými požiadavkami („fair gold“) P. Suber (2013): „Na vytvorenie vedomostí darujeme čas, prácu a verejné fondy – a potom kontrolu nad poznatkami odovzdáme podnikateľom, ktorí veria, že ich zisky závisia na obmedzovaní prístupu k týmto vedomostiam.“ ÚLOHA ZAINTERESOVANÝCH STRÁN Knižnice  manažment informačných zdrojov, asistencia pri vyhľadávaní,  vyjednávanie s vydavateľmi (sprostredkovanie medzi vydavateľmi a príjemcami informácií),  archivácia, udržiavanie a rozvoj infraštruktúry (napr. repozitáre), manažment dát a metadát,  podpora publikovania,  tréning používania elektronických zdrojov, kurzy o nových elektronických nástrojoch, osveta o otvorenom prístupe, predátorských vydavateľoch a pod.,  popularizácia vedy, služby s pridanou hodnotou pre komunitu. Výhody: nadhľad (na rozdiel od vedcov, špecializovaných na jeden odbor), sústredenie príkladov dobrej praxe. Výzva: neustále zvyšovanie vlastnej kvalifikácie, zlepšenie komunikácie s vedcami. ÚLOHA ZAINTERESOVANÝCH STRÁN Financovatelia (EU, štáty, grantové agentúry)  zabezpečenie dostatku financií na výskum, najmä základný (lebo aplikovaný nájde podporu ľahšie, napr. u súkromných firiem),  motivácia riešenia aktuálne dôležitých tém (musí byť v rovnováhe so slobodou výskumu),  vyžadovanie otvoreného prístupu,  spravodlivé prerozdelenie financií (stanoviť podmienky, ktoré odmenia dobrú vedu a nie podvodníkov alebo tých, ktorí sa „len vezú“), bez konfliktov záujmov,  zodpovedná kontrola plnenia podmienok grantov. Keď už vedcom velia „publikovať či nebyť“, môžu prikázať aj otvorený prístup (čo už členovia kOAlície S začali robiť prostredníctvom Plánu S). ÚLOHA ZAINTERESOVANÝCH STRÁN Verejnosť  spoločenská objednávka riešenia aktuálnych problémov, uplatňovania zodpovednosti a rozhodovania založeného na dôkazoch, vytváranie tlaku na štát („chceme viac výskumu, vedomostnú spoločnosť, chceme vidieť vedecké argumenty pri rozhodovaní o verejnom záujme!“)  Výzva: Zaujímať sa o svet a o to, čo poháňa dopredu pokrok, hlásiť sa o svoje práva (napr. právo na otvorený prístup k poznatkom, ktoré získali vedci financovaní z verejných zdrojov). Verejnosť je cieľom, konečným prijímateľom benefitov vedy a výskumu. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ Foto: Jonas Vincent, unsplash: https://unsplash.com/photos/tabby-cat-touching-persons-palm-xulIYVIbYIc