scieee AI-readable full text Open interactive document viewer

Od konfliktu k dialógu: Perspektívy deliberatívnej demokracie v kontexte polarizovanej spoločnosti na Slovensku

Žac, Matúš

Abstract

Viacero vedeckých disciplín, vrátane politológie a politickej filozofie, sa od svojho vzniku zaoberajú fundamentálnymi otázkami týkajúcich sa optimálne spravovanej spoločnosti a efektívneho politického usporiadania. Tieto diskusie sú neoddeliteľne späté s historickými, spoločenskými a kultúrnymi kontextmi, ktoré formovali a naďalej formujú a ovplyvňujú normatívne predstavy o spravodlivosti, právnom poriadku a uplatňovaní moci v rámci štátneho aparátu. Jedným z kľúčových konceptov, ktoré vznikli na priesečníku týchto úvah, je liberálna demokracia. Táto koncepcia sa historicky vyvinula ako syntéza dvoch významných politických tradícií – liberalizmu a demokracie. Liberalizmus, so svojím dôrazom na ochranu individuálnych práv, právny štát a obmedzenie moci prostredníctvom ústavných garancií, predstavoval východiskový bod pre formovanie politického usporiadania založeného na slobode jednotlivca.

Full text

https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-22 407 Od konfliktu k dialógu: Perspektívy deliberatívnej demokracie v kontexte polarizovanej spoločnosti na Slovensku Matúš Žac The polarisation of Slovak society poses a fundamental challenge to the stability of the democratic order and the functionality of institutions. This paper explores deliberative democracy as a conceptual framework that enables the mitigation of ideological conflicts through argument-based debate and participatory decision-making. The paper analyses deliberative democracy's normative underpinnings, practical applications and ability to enhance the legitimacy of policy decisions. Particular attention is paid to the specifics of implementation in the Slovak context, identifying institutional, logistical and social barriers limiting the effectiveness of the deliberative model. Úvod Viacero vedeckých disciplín, vrátane politológie a politickej filozofie, sa od svojho vzniku zaoberajú fundamentálnymi otázkami týkajúcich sa optimálne spravovanej spoločnosti a efektívneho politického usporiadania. Tieto diskusie sú neoddeliteľne späté s historickými, spoločenskými a kultúrnymi kontextmi, ktoré formovali a naďalej formujú a ovplyvňujú normatívne predstavy o spravodlivosti, právnom poriadku a uplatňovaní moci v rámci štátneho aparátu. Jedným z kľúčových konceptov, ktoré vznikli na priesečníku týchto úvah, je liberálna demokracia. Táto koncepcia sa historicky vyvinula ako syntéza dvoch významných politických tradícií – liberalizmu a demokracie. Liberalizmus, so svojím dôrazom na ochranu individuálnych práv, právny štát a obmedzenie moci prostredníctvom ústavných garancií, predstavoval východiskový bod pre formovanie politického usporiadania založeného na slobode jednotlivca. Demokracia, na druhej strane, kládla dôraz na princíp suverenity ľudu, https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-22 408 mechanizmy politickej participácie a procesy reprezentatívneho rozhodovania. V priebehu vývoja politických inštitúcií sa tieto dve ideové tradície začali navzájom ovplyvňovať a postupne integrovať, čím vznikol model liberálnej demokracie, ktorý je dnes dominantnou formou demokratického vládnutia predovšetkým v západných politických systémoch. Tento vývoj možno historicky vystopovať až k obdobiu osvietenstva, keď sa začali systematicky formulovať myšlienky týkajúce sa individuálnej autonómie, spoločenskej zmluvy a legitímnych foriem štátnej moci (J. Locke, Ch. Montesquieu, J. J. Rousseau). S rozvojom moderných štátov a prehlbovaním princípov ústavnosti, parlamentarizmu a občianskej participácie sa liberálna demokracia etablovala ako najstabilnejšia a najrozšírenejšia forma demokratického vládnutia. Napriek jej širokej akceptácii však pretrvávajú akademické diskusie o jej ideálnom fungovaní, efektívnosti a udržateľnosti, pričom sa objavujú výzvy vyplývajúce z globalizácie, technologického pokroku či krízy dôvery voči demokratickým inštitúciám. Z hľadiska súčasného vývoja čelí liberálna demokracia rôznym výzvam, medzi ktoré patrí vzostup populizmu, oslabovanie právneho štátu, fragmentácia verejného diskurzu a otázka, do akej miery je tento model schopný adaptovať sa na nové geopolitické, ekonomické a spoločenské podmienky. V ostatných rokoch sa v akademických kruhoch i v širšej verejnej diskusii čoraz intenzívnejšie rozoberajú otázky súvisiace s oslabovaním demokratických inštitúcií a potenciálnou dekonsolidáciou demokracie. Kým v minulosti bola stabilita demokratických režimov v rozvinutých krajinách považovaná za samozrejmosť, súčasný vývoj naznačuje narastajúcu nespokojnosť občanov nielen s konkrétnymi vládami, ale aj so samotným fungovaním demokratického systému. Tento trend je sprevádzaný rastúcou podporou autoritatívnych či populistických alternatív https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-22 409 k liberálnej demokracii, čo poukazuje na jej krehkosť v podmienkach sociálno-ekonomickej neistoty a politickej polarizácie.1 Tento vývoj podnietil rozšírenú akademickú debatu o príčinách a dôsledkoch krízy liberálnej demokracie, pričom viacerí autori2 upozorňujú na viaceré faktory, ktoré prispievajú k erózii demokratických noriem. Medzi ne patrí nárast politickej nedôvery, oslabovanie tradičných strán, informačná manipulácia a rozmach tzv. postpravdy v mediálnom diskurze, ako aj prehlbujúca sociálna nerovnosť. V strednej Európe, ktorá prešla transformačným procesom od totalitných režimov k demokraciám po roku 1989, sú tieto výzvy obzvlášť viditeľné. Táto časť Európy je často uvádzaná ako príklad regiónu, kde sa za posledné desaťročia kvalita demokracie výrazne znížila, pričom viaceré štáty čelia posunom smerom k neliberálnym formám vládnutia. Výskumy poukazujú na oslabovanie princípov právneho štátu, marginalizáciu nezávislých médií a koncentráciu moci v rukách exekutívy.3 Empirické merania demokratického vývoja navyše potvrdzujú tento regres. Rôzne indexy4 zaznamenávajú pokles kvality demokracie v takmer všetkých krajinách strednej Európy, 1 FOA, R. S.; MOUNK, Y.: The Signs of Deconsolidation. In: Journal of Democracy, Vol. 28, No. 1, 2017, s. 5-16. [online], [cit. 20/12/2024]. Dostupné na internete: <https://doi.org/10.1353/jod.2017.0000>. 2 KRASTEV, I.: Liberalism Failure to Deliver. In: Journal of Democracy. Vol. 27, No. 1, 2016, s. 35-38. [online], [cit. 20/12/2024]. Dostupné na internete: <https://doi.org/10.1353/jod.2016.0001>; MOUNK, Y.: The People vs. Democracy. Why Our Freedom is in Danger and How to Save It. Cambridge, MA: Harvard University Press, 2018. [online], [cit. 20/12/2024]. Dostupné na internete: <https://doi.org/10.4159/9780674984776>; GALSTON, W.: The Enduring Vulnerability of Liberal Democracy. In: Journal of Democracy, Vol. 31, No. 3, 2020, s. 8-24. [online], [cit. 20/12/2024]. Dostupné na internete: <https://doi.org/10.1353/jod.2020.0042>. 3 BUSTIKOVA, L.; GUASTI, P.: The Illiberal Turn or Swerve in Central Europe? In: Politics and Governance. Vol. 5, No. 4, 2017, s. 166-176. [online], [cit. 20/12/2024]. Dostupné na internete: <https://doi.org/10.17645/pag.v5i4.1156>. 4 Napr. V-DEM: Democracy Facing Global Challenges. V-Dem Annual Democracy Report 2019. [online], [cit. 29/12/2024]. Dostupné na internete: <https://oidp.net/en/publication.php?id=1569>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-22 410 vrátane Slovenska.5 Tento trend naznačuje, že proces demokratickej konsolidácie nemusí byť nezvratný a že aj krajiny, ktoré prešli úspešnou transformáciou, môžu čeliť výzvam spojeným s eróziou demokratických inštitúcií a hodnotových základov, Slovensko nevynímajúc. Napriek týmto zisteniam zostáva otázka budúceho vývoja demokracie otvorená. Zatiaľ čo niektoré teórie predpovedajú možnosť postupného prispôsobenia sa novým podmienkam prostredníctvom reforiem a inovácií v oblasti demokratickej správy vecí verejných, iné varujú pred hrozbou dlhodobej autokratizácie a straty liberálnodemokratických noriem. Vývoj v nasledujúcich rokoch tak bude závisieť nielen od politických elít, ale aj od samotných občanov a ich ochoty brániť demokratické hodnoty a inštitúcie. Liberálna demokracia však naďalej zostáva základným referenčným rámcom pre diskusie o spravodlivosti, legitímnosti politickej moci a ochrane základných práv v moderných spoločnostiach. V tomto kontexte sa ako jeden z možných spôsobov prekonania spomínaných výziev, v slovenskej spoločnosti prejavujúcej sa najmä v podobe spoločenskej polarizácie, ponúka deliberatívna demokracia, ktorá kladie dôraz na otvorenú, argumentačne podloženú diskusiu a aktívne zapojenie občanov do rozhodovacích procesov. Modely deliberatívnej demokracie by mohli prispieť k posilneniu dôvery v inštitúcie a k zmierneniu konfliktov medzi rôznymi skupinami spoločnosti tým, že umožnia inkluzívnejšiu a participatívnejšiu formu demokratického rozhodovania. Ich úspešná aplikácia by preto mohla podporiť obnovu politického dialógu a zmiernenie radikalizácie spoločnosti, čím by sa vytvorili predpoklady pre dlhodobú stabilitu liberálnej demokracie na Slovensku. 5 BABOŠ, P.; DOLNÝ, B.: Vnímanie liberálnej demokracie na Slovensku: latentné profily občanov. In: Sociológia. 53/2021, s. 91-92. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-22 411 Politická a spoločenská polarizácia na Slovensku Politická polarizácia na Slovensku predstavuje jeden z najvýraznejších fenoménov súčasnej politickej a spoločenskej dynamiky. Táto polarizácia sa prejavuje v extrémnom rozdelení verejnej mienky a politických preferencií medzi obyvateľstvom, ktoré je čoraz menej schopné nájsť konsenzus v základných otázkach riadenia štátu a smerovania spoločnosti. Politická polarizácia nie je len výsledkom ideologických rozdielov medzi politickými subjektmi, ale aj dôsledkom štrukturálnych, historických a sociokultúrnych faktorov. Na Slovensku sa politická polarizácia často manifestuje ako antagonizmus medzi konzervatívnymi a liberálnymi hodnotovými rámcami, pričom tieto konflikty zasahujú široké spektrum politických, sociálnych a kultúrnych tém. Základným rysom politickej polarizácie je, že niektoré politické strany a ich lídri sa stavajú do pozície buď úplného odmietnutia, alebo silnej podpory konkrétnych ideologických smerov. Tieto rozdiely sú zosilňované negatívnou rétorikou, ktorá obmedzuje dialóg medzi zástancami rôznych názorových prúdov. Historické udalosti, ako sú obdobie po r. 1948, následná transformácia po roku 1989 a členstvo v medzinárodných organizáciách, vytvorili podhubie pre rozdielne interpretácie politických a ekonomických procesov. Konzervatívne a národne orientované skupiny často vyzdvihujú tzv. tradičné hodnoty a národnú identitu, zatiaľ čo liberálni aktéri presadzujú väčšiu integráciu do globálnych štruktúr a modernizačné prístupy. Zásadnú úlohu v prehlbovaní polarizácie zohrávajú politickí lídri a kľúčoví politickí aktéri. Na Slovensku, ale nielen tu, možno v posledných rokoch pozorovať trend rastu podpory tých politických lídrov, ktorí využívajú polarizačnú rétoriku na mobilizáciu svojich voličov. Tieto taktiky zahŕňajú manipuláciu verejnej mienky prostredníctvom skreslených informácií (alebo dezinformácií), eskaláciu konfliktov v rôznych otázkach ako je napr. migrácia, LGBTI+ https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-22 412 práva, názory na vojnové konflikty vo svete a pod. a zveličovanie ideologických rozdielov medzi politickými stranami. Významnú úlohu v dynamike politickej polarizácie na Slovensku zohrávajú spoločenské faktory, pričom medzi najvýznamnejšie patrí prehlbovanie sociálnych nerovností a regionálnych rozdielov. Tieto faktory priamo ovplyvňujú formovanie politických postojov obyvateľstva a prispievajú k rozdielnemu vnímaniu politických alternatív a riešení. Výrazná diferenciácia medzi jednotlivými sociálnymi vrstvami a geografickými oblasťami Slovenska vedie k preferencii odlišných ideologických a programových prístupov, čím sa spoločenská polarizácia ešte viac prehlbuje. Dôležitým aspektom politickej polarizácie je aj subjektívne vnímanie sociálnej spravodlivosti a pocitu marginalizácie. Skupiny obyvateľstva, ktoré sa cítia ekonomicky alebo sociálne vylúčené, majú vyššiu tendenciu podporovať politické subjekty s autoritárskou rétorikou, ktoré sľubujú ochranu pred domnelými vonkajšími hrozbami, alebo identifikujú konkrétnych „vinníkov“ zlej sociálnoekonomickej situácie. Tento jav je obzvlášť viditeľný v prípadoch, kde sa politické strany uchyľujú k polarizačnej rétorike založenej na zdôrazňovaní rozdielov medzi „elitami“ a „obyčajnými ľuďmi“, čím umelo posilňujú spoločenské napätie. Na druhej strane, skupiny obyvateľstva, ktoré sa cítia byť súčasťou sociálneho a ekonomického progresu, majú sklon vnímať politiku menej konfrontačne a preferujú pragmatické riešenia založené na inkluzívnom dialógu. Táto dynamika vytvára výrazné rozdiely v politickom správaní obyvateľstva v závislosti od ich sociálno-ekonomického postavenia. Túto dynamiku dokazujú viaceré vedecké štúdie6, ktoré analyzujú okrem iného podporu Európskej únie a stotožnenie sa jej občanov 6 GABEL, M.: Public support for European integration: an empirical test of five theories. In: Journal of Politics. 60/1998, s. 333-354; CLEMENTS, B.: Understanding“ utilitarian” support https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-22 413 s európskym projektom. Tá sa líši podľa stupňa občianskej kognitívnej mobilizácie a politického povedomia, sociálnych hodnôt a miery národnej identity. Pri vytváraní svojho názoru na EÚ občania sledujú podnety národných politikov a médií, pričom ich postoje k EÚ sú ovplyvnené dôverou v národné inštitúcie. Ekonomické teórie7 ukazujú, že pozitívnejší názor na EÚ majú tí, ktorí pociťujú ekonomický prínos integrácie. Empirické výskumy8 potvrdzujú, že miera dôvery v EÚ a jej inštitúcie závisí od makroekonomických ukazovateľov, ako sú nezamestnanosť, inflácia a celková hospodárska situácia krajiny. Niektorí autori9 hovoria o tzv. geografii nespokojnosti – teda o tom, že obyvatelia menej rozvinutých regiónov majú nižšiu dôveru v inštitúcie, čo môže prispievať k politickej nestabilite. Iné výskumy10 for European integration in Scotland and Wales: The role of economic interests, national identity and party support. In: Regional and Federal Studies. 21/2011, s. 1-21; HOOGHE. L.; MARKS, G.: Does identity or economic rationality drive public opinion on European inte-gration? In: Political Science and Politics. 37/2004, s. 415-420; HOOGHE, L.; MARKS, G.: Calculation, community and cues: Public opinion on European Integration. In: European Union Politics. 6/2005, s. 419-443. 7 VERHAEGEN, S.; HOOGHE, M.; QUINTELIER, E.: European identity and support for European integration: a matter of perceived economic benefits? In: Kyklos. 67/2014, 295-314. 8 DUSTMANN, C.; EICHENGREEN, B.; OTTEN, S.; SAPIR, A.; TABELLINI, G.; ZOEGA, G.: Europe’s trust deficit: causes and remedies. Monitoring International Integration. London: CEPR Press, 2017, s. 93.; FOSTER, C.; FRIEDEN, J.: Crisis of trust: Socio-economic determinants of Europeans’ confidence in government. In: European Union Politics. 18/2017, s. 511-535. 9 ALGAN, Y.; GURIEV, S.; PAPAIOANNOU, E.; PASSARI, E.: The European trust crisis and the rise of populism. In: Brookings Papers on Economic Activity. 2/2017, s. 309-400; RODRÍGUEZ-POSE, A.: The revenge of the places that don’t matter (and what to do about it). In: Cambridge Journal of Regions, Economy and Society. 11/2018, s. 189-209.; MCCANN, P.: Perceptions of regional inequality and the geography of discontent: insights from the UK. In: Regional Studies. 54/2020, s. 256-267. 10 ESSLETZBICHLER, J.; DISSLBACHER, F.; MOSER, M.: The victims of neoliberal globalisation and the rise of the populist vote: a comparative analysis of three recent electoral decisions. In: Cambridge Journal of Regions, Economy and Society. 11/2018, s. 73-94; DIJKSTRA, L.; POELMAN, H.; RODRÍGUEZ-POSE, A.: The geography of EU discontent. In: Regional Studies. 54/2020, s. 737-753. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-22 414 dokazujú, že obyvatelia ekonomicky slabších regiónov majú väčšiu tendenciu voliť populistické a euroskeptické strany. Tieto zistenia poukazujú na silnú väzbu medzi socioekonomickými podmienkami, dôverou v inštitúcie a politickou polarizáciou, ktorá môže mať zásadný vplyv na demokratickú stabilitu krajín, vrátane Slovenska. Perspektívy deliberatívnej demokracie na Slovensku V kontexte rastúcej politickej a sociálnej polarizácie na Slovensku predstavuje deliberatívna demokracia alternatívny model riadenia spoločnosti, ktorý kladie dôraz na otvorenú diskusiu a výmenu argumentov medzi občanmi. Na rozdiel od tradičných demokratických systémov, ktoré sú primárne založené na princípe volieb a reprezentatívnom zastupovaní, deliberatívny prístup preferuje aktívnu participáciu občanov na rozhodovacom procese prostredníctvom inkluzívnej a transparentnej diskusie. Táto forma demokracie vychádza z predpokladu, že konštruktívny dialóg a racionálna argumentácia môžu viesť k formulovaniu kvalitnejších a legitímnejších politických rozhodnutí, ktoré reflektujú širšie spektrum verejných záujmov a hodnôt. V polarizovanej spoločnosti, kde je verejný diskurz často poznačený konfliktom medzi antagonistickými skupinami, môže deliberatívna demokracia prispieť k prekonaniu nedostatku demokratickej legitímnosti tým, že vytvára priestor pre širšie zapojenie občanov do politického procesu. Posilňovanie občianskej participácie prostredníctvom deliberatívnych mechanizmov, ako sú občianske zhromaždenia, participatívne fóra či poradné komisie, umožňuje zníženie napätia a hľadanie konsenzu aj v otázkach, ktoré sú predmetom hlbokej spoločenskej kontroverzie. Kľúčové princípy deliberatívnej demokracie – rovnosť prístupu k rozhodovacím procesom, inkluzívnosť a transparentnosť – sú nevyhnutné pre posilnenie dôvery občanov v demokratické inštitúcie, https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-22 415 ktorá je na Slovensku dlhodobo nízka. Deliberatívne a participatívne formáty, ktoré dávajú občanom možnosť priamo sa podieľať na tvorbe verejných politík, majú potenciál znižovať frustráciu vyplývajúcu zo sociálnych nerovností a regionálnych rozdielov, ktoré sú jedným z hlavných faktorov politickej polarizácie. V porovnaní s tradičnými modelmi zastupiteľskej demokracie ponúka deliberatívny prístup významné výhody, najmä v podmienkach spoločnosti, kde prevláda informačná manipulácia a kde verejná diskusia často smeruje k radikalizácii a fragmentácii. Jedným z hlavných prínosov deliberatívnej demokracie je podpora aktívnej a informovanej účasti občanov na politických rozhodovacích procesoch. Prostredníctvom dôkladnej diskusie získavajú jednotlivci lepšie porozumenie komplexným politickým otázkam, čím sa znižuje pravdepodobnosť, že rozhodnutia budú povrchné alebo populisticky motivované. Tento aspekt nadobúda osobitný význam v súčasnej informačnej ére, ktorá je poznačená šírením dezinformácií a povrchnými politickými debatami, v ktorých sa často prehliadajú dôležité fakty a dlhodobé dôsledky prijímaných opatrení. Praktickým príkladom deliberatívnej demokracie v praxi je model participatívneho rozpočtovania v samosprávach, kde občania kolektívne diskutujú o rozdelení časti verejných financií. Tento proces nielenže zvyšuje transparentnosť a zodpovednosť samosprávnych orgánov, ale zároveň posilňuje dôveru verejnosti v inštitúcie a podporuje ich legitímnosť. Navyše, zapojením obyvateľov do rozhodovacích procesov dochádza k efektívnejšiemu využívaniu verejných zdrojov, keďže investície sú smerované do oblastí, ktoré občania považujú za prioritné a ktoré najviac reflektujú ich potreby. Takýto mechanizmus posilňuje demokratickú kultúru, podporuje občiansku angažovanosť a zmierňuje riziko odcudzenia občanov od verejných inštitúcií. Ďalším významným prínosom deliberatívnej demokracie je posilnenie legitímnosti politických rozhodnutí. Ak rozhodnutia https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-22 422 DIJKSTRA, L.; POELMAN, H.; RODRÍGUEZ-POSE, A.: The geography of EU discontent. In: Regional Studies. 54/2020, s. 737-753. DUSTMANN, C.; EICHENGREEN, B.; OTTEN, S.; SAPIR, A.; TABELLINI, G.; ZOEGA, G.: Europe’s trust deficit: causes and remedies. Monitoring International Integration. London: CEPR Press, 2017, s. 93. ESSLETZBICHLER, J.; DISSLBACHER, F.; MOSER, M.: The victims of neoliberal globalisation and the rise of the populist vote: a comparative analysis of three recent electoral decisions. In: Cambridge Journal of Regions, Economy and Society. 11/2018, s. 73-94. FOA, R. S.; MOUNK, Y.: The Signs of Deconsolidation. In: Journal of Democracy. Vol. 28, No. 1, 2017, s. 5-16. [online], [cit. 20/12/2024]. Dostupné na internete: <https://doi.org/10.1353/jod.2017.0000>. FOSTER, C.; FRIEDEN, J.: Crisis of trust: Socio-economic determinants of Europeans’ confidence in government. In: European Union Politics. 18/2017, s. 511-535. GABEL, M.: Public support for European integration: an empirical test of five theories. In: Journal of Politics. 60/1998, s. 333-354. GALSTON, W.: The Enduring Vulnerability of Liberal Democracy. In: Journal of Democracy. Vol. 31, No. 3, 2020, s. 8-24. [online], [cit. 20/12/2024]. Dostupné na internete: <https://doi.org/10.1353/jod.2020.0042>. HOOGHE, L.; MARKS, G.: Does identity or economic rationality drive public opinion on European integration? In: Political Science and Politics. 37/2004, s. 415-420. HOOGHE, L.; MARKS, G.: Calculation, community and cues: Public opinion on European Integration. In: European Union Politics. 6/2005, s. 419-443. KRASTEV, I.: Liberalism Failure to Deliver. In: Journal of Democracy. Vol. 27, No. 1, 2016, s. 35-38. [online], [cit. 20/12/2024]. Dostupné na internete: <https://doi.org/10.1353/jod.2016.0001>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-22 423 MCCANN, P.: Perceptions of regional inequality and the geography of discontent: insights from the UK. In: Regional Studies. 54/2020, s. 256267. MOUNK, Y.: The People vs. Democracy. Why Our Freedom is in Danger and How to Save It. Cambridge, MA: Harvard University Press, 2018. [online], [cit. 20/12/2024]. Dostupné na internete: <https://doi.org/10.4159/9780674984776>. RODRÍGUEZ-POSE, A.: The revenge of the places that don’t matter (and what to do about it). In: Cambridge Journal of Regions, Economy and Society. 11/2018, s. 189-209. V-DEM: Democracy Facing Global Challenges. V-Dem Annual Democracy Report 2019. [online], [cit. 29/12/2024]. Dostupné na internete: <https://oidp.net/en/publication.php?id=1569>. VERHAEGEN, S.; HOOGHE, M.; QUINTELIER, E.: European identity and support for European integration: a matter of perceived economic benefits? In: Kyklos. 67/2014, s. 295-314.