scieee AI-readable full text Open interactive document viewer

Naratívy o gruzínskych parlamentných voľbách v slovenskom informačnom priestore

Sinicyn, Sergej

Abstract

Hneď po získaní nezávislosti v 90. rokoch bolo Gruzínsko (s výnimkou pobaltských republík) jediným postsovietskym štátom,ktorý sa po rozpade Sovietskeho zväzu nestal súčasťou Spoločenstva nezávislých štátov. Aj keď sa Gruzínsko stalo súčasťou Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (obrannej aliancie zloženej z postsovietskych štátov pod vedením Ruska), neskôr z aliancie vystúpilo a zadefinovalo vstup do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie ako hlavný cieľ svojej zahraničnej politiky. Gruzínsko taktiež upevňovalo vzťahy s Ukrajinou a Moldavskom, s ktorými koordinovali úsilie o európsku a euroatlantickú integráciu. Od roku2017 je integrácia do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie dokonca zakotvená v gruzínskej ústave. Gruzínsko bolo v tomto zahranično-politickom smerovaní konzistentné aj napriek tomu, že čelilo zo strany Ruska zastrašovaniu, obchodnej a energetickej blokáde a teritoriálnym stratám. Navyše, reakcie Európskej únie a NATO na gruzínske snaženie boli v podstate až donedávna pomerne vlažné. Gruzínsko získalo status kandidátskej krajiny v roku 2023.

Full text

https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-28 507 Naratívy o gruzínskych parlamentných voľbách v slovenskom informačnom priestore Sergej Sinicyn The aim of this paper is to identify the prevailing narratives related to the 2024 Georgian parliamentary elections within the Slovak online information space. The study is based on analysis of social media posts collected during the pre-election, election, and immediate postelection period surrounding the 2024 parliamentary elections in Georgia. The findings indicate that narrative frameworks dominant in the Georgian information space, particularly those concerning Western interference in domestic politics, the orchestration of protests, and the so-called imposition of the “LGBT agenda”, were also strongly present in Slovak public discourse. These narratives were primarily disseminated by representatives of the SMERSSD and Republika parties, who instrumentalized developments in Georgia to reinforce their own political messaging. Úvod Hneď po získaní nezávislosti v 90. rokoch bolo Gruzínsko (s výnimkou pobaltských republík) jediným postsovietskym štátom, ktorý sa po rozpade Sovietskeho zväzu nestal súčasťou Spoločenstva nezávislých štátov. Aj keď sa Gruzínsko stalo súčasťou Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (obrannej aliancie zloženej z postsovietskych štátov pod vedením Ruska), neskôr z aliancie vystúpilo a zadefinovalo vstup do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie ako hlavný cieľ svojej zahraničnej politiky. Gruzínsko taktiež upevňovalo vzťahy s Ukrajinou a Moldavskom, s ktorými koordinovali úsilie o európsku a euroatlantickú integráciu. Od roku 2017 je integrácia do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie dokonca zakotvená v gruzínskej ústave.1 Gruzínsko bolo v tomto zahranično-politickom smerovaní konzistentné aj napriek tomu, že 1 CONSTITUTION OF GEORGIA. [online], [cit. 28/06/2025]. Dostupné na internete: <https://matsne.gov.ge/en/document/view/30346?publication=36>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-28 508 čelilo zo strany Ruska zastrašovaniu, obchodnej a energetickej blokáde a teritoriálnym stratám. Navyše, reakcie Európskej únie a NATO na gruzínske snaženie boli v podstate až donedávna pomerne vlažné. Gruzínsko získalo status kandidátskej krajiny v roku 2023.2 Úsilie o integráciu do európskych a euroatlantických štruktúr vedie k tomu, že sa Gruzínsko snaží aspoň rétoricky približovať k Európe a dištancovať od svojho geografického zaradenia do regiónu Južného Kaukazu či širšieho postsovietskeho priestoru. Tento posun je zreteľný napríklad v oficiálnych dokumentoch, kde sa Gruzínsko neoznačuje ako štát patriaci do regiónu Južného Kaukazu, ale prezentuje sa ako východoeurópsky alebo čiernomorský štát. Ako sa uvádza v Koncepcii národnej bezpečnosti pre rok 2018, „Jednou z hlavných priorít zahraničnej a bezpečnostnej politiky Gruzínska je členstvo v NATO a Európskej únii. Ako čiernomorská a juhovýchodoeurópska krajina je Gruzínsko geograficky, politicky a kultúrne súčasťou Európy, no historické kataklizmy ho odrezali od jeho prirodzeného vývoja.“3 Vnútropolitické dianie v Gruzínsku v posledných rokoch však môže naznačovať zmenu tohto zahraničnopolitického smerovania. Hoci vládnuca strana Gruzínsky sen na deklaratívnej úrovni naďalej zdôrazňuje orientáciu na EÚ a NATO, praktické kroky, prijatá legislatíva a politická rétorika čoraz častejšie naznačujú opačný trend. Zákony o zahraničných agentoch, zákony zakazujúce “LGBTI+ propagandu”, či rétorika namierená voči občianskej spoločnosti sú v rozpore s hodnotami Európskej únie. Napokon gruzínsky premiér Irakli Kobakhidze po voľbách oznámil, že prístupové rokovania budú 2 Parlamentné voľby v Gruzínsku vyhrala proruská vládna strana, opozícia neuznáva výsledky. [online], [cit. 28/06/2025]. Dostupné na internete: <https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/728617-vo-volbach-v-gruzinsku-zvitaziliprozapadne-strany-naznacuje-naznacuje-exit-poll/>. 3 National Security Concept of Georgia. s. 15. [online], [cit. 28/06/2025]. Dostupné na internete: <https://mod.gov.ge/uploads/2018/pdf/NSC-ENG.pdf>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-28 509 pozastavené do roku 2028.4 Preberanie ruských naratívov a isté zbližovanie s Ruskom v posledných rokoch predstavuje odklon od dlhodobého zahranično-politického smerovania Gruzínska. Vzhľadom k politike ktorú strana Gruzínsky sen presadzovala v poslednom volebnom období, sa parlamentné voľby v októbri 2024 dajú interpretovať ako hlasovanie o zahraničnopolitickej orientácii Gruzínska. Parlamentné voľby v Gruzínsku, ktoré sa konali 26. októbra 2024, podľa oficiálnych výsledkov vyhrala vládna strana Gruzínsky sen s výsledkom 54,08%. Opozícia výsledok volieb neuznala a poukázala na početné pochybenia vrátane kupovania hlasov, opakovaného hlasovania a zastrašovania voličov, tieto tvrdenia potvrdili aj pozorovatelia OBSE. Po voľbách v Gruzínsku vypukli rozsiahle protesty, ktorými opozícia reagovala na údajnú manipuláciu volieb a žiadala ich anulovanie.5 Naratívy v gruzínskom informačnom priestore Počas volieb v októbri 2024, sa nasledujúce tri naratívy dajú považovať za najdominantnejšie proruské naratívy v gruzínskom informačnom priestore. 1. Západ sa usiluje vtiahnuť Gruzínsko do vojenského konfliktu, Gruzínsko má predstavovať druhý front v súboji Západu s Ruskom. V rámci tohto naratívu je strana Gruzínsky sen prezentovaná ako jediný aktér schopný ochrániť krajinu pred vojnou, pričom sa systematicky marginalizuje alebo úplne 4 Georgian prime minister suspends EU membership talks until end of 2028. [online], [cit. 28/06/2025]. Dostupné na internete: <https://www.euronews.com/myeurope/2024/11/28/georgian-prime-minister-suspends-eu-membership-talks-untilend-of-2028>. 5 Parlamentné voľby v Gruzínsku vyhrala proruská vládna strana, opozícia neuznáva výsledky. [online], [cit. 28/06/2025]. Dostupné na internete: <https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/728617-vo-volbach-v-gruzinsku-zvitaziliprozapadne-strany-naznacuje-naznacuje-exit-poll/>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-28 510 ignoruje úloha Ruskej federácie v predchádzajúcich ozbrojených konfliktoch na území Gruzínska. Tento naratív šíria nielen predstavitelia Ruskej federácie,6 no reprodukujú ho aj predstavitelia strany Gruzínsky sen. Irakli Kobakhidze, predseda strany Gruzínsky sen v tomto kontexte označuje západ ako “globálnu stranu vojny”.7 2. Ďalší rozšírený naratív obviňuje Západ z podpory opozičných protestov, ktoré sú v diskurze prokremeľsky orientovaných aktérov často označované ako pokusy o tzv. „farebné revolúcie“ či „majdanizáciu“ Gruzínska – teda ako umelo vyvolané prevraty s cieľom zmeniť legitímne zvolenú vládu v prospech Západu. Tento naratív Západ vykresľuje ako vonkajšieho nepriateľského aktéra, ktorý zasahuje do vnútropolitických procesov Gruzínska, vrátane ovplyvňovania volieb, či financovania občianskej spoločnosti. Predošlý naratív je často dopĺňaný kultúrno-civilizačnými motívmi, ako napríklad vnucovanie „LGBT agendy“ zo strany Západu. Tá má predstavovať ohrozenie tradičných hodnôt, čím cieli najmä na konzervatívnejšie časti spoločnosti.8 6 No Reason to Doubt Georgia's Words That West Pushing Tbilisi Into War With Russia – Lavrov. [online], [cit. 28/06/2025]. Dostupné na internete: <https://sputnikglobe.com/20241022/no-reason-to-doubt-georgias-words-that-westpushing-tbilisi-into-war-with-russia---lavrov-1120639965.html>; Georgia Unrest Part of West’s Grand Strategy to Use Russia’s Neighbors as Pawns in Hybrid War. [online], [cit. 28/06/2025]. Dostupné na internete: <https://sputnikglobe.com/20241029/georgiaunrest-part-of-wests-grand-strategy-to-use-russias-neighbors-as-pawns-in-hybrid-war1120717188.html>. 7 GD Chair Kobakhidze Talks “Second Front,” “Radical Opposition,” Lavrov’s Remarks. [online], [cit. 28/06/2025]. Dostupné na internete: <https://civil.ge/archives/522057>. 8 Georgian Dream's Win is Undisputable and Mass Protests in Tbilisi are Unlikely – Analyst. [online], [cit. 28/06/2025]. Dostupné na internete: <https://sputnikglobe.com/20241027/georgian-dreams-win-is-undisputable-andmass-protests-in-tbilisi-are-unlikely---analyst--1120695680.html>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-28 511 Naratívy ohľadom gruzínskych volieb v slovenskom informačnom priestore Cieľom tohto príspevku je identifikovať prevládajúce naratívy ohľadom gruzínskych parlamentných volieb v slovenskom online informačnom priestore. Cieľ bol realizovaný prostredníctvom analýzy dát. Zber dát bol realizovaný prostredníctvom monitorovacej platformy Gerulata Juno, pričom sme sa zamerali na príspevky na rôznych sociálnych sieťach, ktoré obsahovali vybrané kľúčové slová. Časový rámec bol stanovený na obdobie od 1. októbra do 30. novembra 2024, aby pokrýval predvolebnú kampaň, samotné voľby, aj obdobie bezprostredne po zverejnení výsledkov. Za relevantné boli považované len príspevky s viac ako 500 interakciami. Po vylúčení príspevkov, ktoré neobsahovali žiadny zo sledovaných naratívov, sme pracovali so vzorkou 39 príspevkov. Naratívy, ktoré sme mohli sledovať v Gruzínsku v čase volieb sa do značnej miery objavili aj v slovenskom informačnom priestore, pričom jednotlivé naratívy by sme vedeli zaradiť do rovnakých kategórií. Západ sa snaží Gruzínsko vtiahnuť do vojny s Ruskom; Západ sa snaží o zvrhnutie gruzínskej vlády; Západ sa snaží zasahovať do vnútornej politiky Gruzínska a presadzovať LGBT propagandu. Aj napriek tomu, že otázka práv LGBTI+ osôb nepredstavovala kľúčovú tému parlamentných volieb, v analyzovanom súbore sa objavila až v 10 z 39 príspevkov. Ide tak o druhý najfrekventovanejší naratív, len s minimálnym odstupom od najčastejšieho naratívu o zasahovaní Západu do vnútroštátnej politiky Gruzínska (11 príspevkov). Naratív o tom, že Západ ťahá Gruzínsko do vojny, sa vyskytol v menšej miere (5 príspevkov). Aktérov v súbore vybraných príspevkov vieme zaradiť do dvoch skupín: politickí aktéri a alternatívne médiá. Medzi analyzovanými https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-28 512 príspevkami prakticky absentujú aktéri zo súčasnej parlamentnej opozície. Naratívy spojené s gruzínskymi voľbami boli komunikované prevažne politikmi strany SMER-SSD, mimoparlamentnej strany Republika a alternatívnymi médiami, čo odráža skutočnosť, že väčšina z analyzovaných príspevkov preberala naratívy ruskej propagandy. Informačný priestor bol počas sledovaného obdobia výrazne ovplyvnený aktérmi zdieľajúcimi pro-ruské, anti-EÚ a anti-západné naratívy. Mnohí z aktérov využívali dianie v Gruzínsku na projekciu vlastných postojov v slovenskom kontexte (delegitimizácia protestov, spochybňovanie Európskej únie, spochybňovanie NATO, boj proti “LGBTI+ propagande”). Najväčší počet príspevkov z analyzovanej vzorky pochádza od predstaviteľov strany SMER–SSD, konkrétne od europoslancov Ľuboša Blahu, Erika Kaliňáka a poslanca Národnej rady SR Mariána Kéryho. V príspevkoch Ľuboša Blahu boli prítomné všetky vyššie identifikované naratívy. Vo svojich vyjadreniach na sociálnej sieti Telegram napríklad uviedol: ”Ako som povedal, je vrcholne nemorálne, že Západ bojuje s Ruskom cudzími rukami a necháva umierať Ukrajincov. Teraz chce to isté od Gruzíncov a tí to v demokratických voľbách celkom logicky odmietli.”9 Alebo: ”V EP prijali rezolúciu, v ktorej útočili na gruzínsku vládu, lebo ju chceli zbaviť moci - len preto, že udržuje pragmatické vzťahy s Ruskom a odmieta LGBTI ideológiu. Západu ďalší majdan nevyšiel.”10 Keďže boli príspevky zverejnené prostredníctvom platformy Telegram, mali menší dosah. Príspevky Erika Kaliňáka a Mariána Kéryho sa tematicky sústredili najmä na naratív o zasahovaní západu do gruzínskych volieb. 9 BLAHA, Ľ.: Bojujete s Ruskom cudzími rukami, vy západní zbabelci! príspevok zo dňa 20.11.2024. [online], [cit. 28/06/2025]. Dostupné na internete: <https://t.me/LubosBlahaSmer/2112>. 10 BLAHA, Ľ.: Gruzínsko si uchránilo suverenitu pred imperialistami z EÚ – gratulujem. príspevok zo dňa 27.10.2024. [online], [cit. 28/06/2025]. Dostupné na internete: <https://t.me/LubosBlahaSmer/2079>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-28 513 Druhú skupinu medzi politickými aktérmi tvoria predstavitelia mimoparlamentnej strany Republika. Téme gruzínskych volieb sa vo svojich príspevkoch venovali Milan Uhrík, Milan Mazurek a Marek Géci. Tí vo svojich príspevkoch reflektovali dianie v Gruzínsku najmä cez prizmu vlastnej politickej agendy. Výrazným príkladom je príspevok Milana Uhríka, v ktorom reagoval na uznesenie Európskeho parlamentu. „VŽDY STOJÍME ZA TRADIČNOU RODINOU! Doma na Slovensku, aj v EÚ! Európsky parlament sa rozhodol prijať odsudzujúce uznesenie voči Gruzínsku, lebo odmietlo moderné dúhové nezmysly a označilo politické sorošové mimovládky, ktoré čerpajú peniaze zo zahraničia, za zahraničných agentov. Drzosť europoslancov je nekonečná. Myslia si, že sú osvietení a majú právo vnucovať svoje progresívne názory všetkým a všade. A presne na tomto musí EÚ stroskotať. Lebo o ich dúhovú ideológiu na svete nie je záujem a všetci nad nami budú čoraz viac krútiť hlavami. REPUBLIKA CHRÁNI TRADIČNÉ HODNOTY!“11 Tento príspevok dosiahol spomedzi všetkých analyzovaných najväčší počet reakcií a mal zďaleka najvyšší dosah. Zároveň predstavuje príklad toho, ako boli udalosti v Gruzínsku inštrumentalizované s cieľom propagovať vlastné politické názory. Záver Na záver možno konštatovať, že v gruzínskom informačnom priestore dominovali proruské naratívy, ktoré vykresľovali Západ ako destabilizačný prvok a protesty ako následok amerického alebo európskeho vplyvu. Tieto naratívy sa následne preniesli aj do slovenského informačného prostredia, kde ich šírili najmä politickí predstavitelia s proruskou a anti-západnou orientáciou. Z analýzy príspevkov na sociálnych sieťach vyplýva, že gruzínske voľby boli 11 MAZUREK, M.: Vždy stojíme za tradičnou rodinou! príspevok zo dňa 14.10.2024 [online], [cit. 28/06/2025]. Dostupné na internete: <https://www.facebook.com/407871987372759/videos/520596587503611>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-28 514 využité ako nástroj na posilňovanie vlastnej agendy v slovenskom kontexte, a to najmä v oblasti kritiky Európskej únie, Severoatlantickej aliancie, tém LGBTI+ a pod. Niektoré príspevky spájajú udalosti v Gruzínsku s vnútropolitickým dianím na Slovensku a čitateľovi sú predkladané ako analogický príklad. Ide najmä o naratívy týkajúce sa ovplyvňovania volieb, či protestov a angažovanosti občianskej spoločnosti. Téma gruzínskych volieb tak v podaní mnohých aktérov nebola objektívnou reflexiou diania v zahraničí, no slúžila skôr ako zrkadlo domácich kultúrno-politických bojov. Literatúra: CONSTITUTION OF GEORGIA. [online], [cit. 28/06/2025]. Dostupné na internete: <https://matsne.gov.ge/en/document/view/30346?publication= 36>. BLAHA, Ľ.: Bojujete s Ruskom cudzími rukami, vy západní zbabelci! príspevok zo dňa 20.11.2024. [online], [cit. 28/06/2025]. Dostupné na internete: <https://t.me/LubosBlahaSmer/2112>. BLAHA, Ľ.: Gruzínsko si uchránilo suverenitu pred imperialistami z EÚ – gratulujem. príspevok zo dňa 27.10.2024. [online], [cit. 28/06/2025]. Dostupné na internete: <https://t.me/LubosBlahaSmer/2079>. GD Chair Kobakhidze Talks “Second Front,” “Radical Opposition,” Lavrov’s Remarks. [online], [cit. 28/06/2025]. Dostupné na internete: <https://civil.ge/archives/522057>. Georgia Unrest Part of West’s Grand Strategy to Use Russia’s Neighbors as Pawns in Hybrid War. [online], [cit. 28/06/2025]. Dostupné na internete: <https://sputnikglobe.com/20241029/georgia-unrestpart-of-wests-grand-strategy-to-use-russias-neighbors-as-pawnsin-hybrid-war-1120717188.html>. Georgian Dream's Win is Undisputable and Mass Protests in Tbilisi are Unlikely – Analyst. [online], [cit. 28/06/2025]. Dostupné na internete: https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-28 515 <https://sputnikglobe.com/20241027/georgian-dreams-win-isundisputable-and-mass-protests-in-tbilisi-are-unlikely---analyst-- 1120695680.html>. Georgian prime minister suspends EU membership talks until end of 2028. [online], [cit. 28/06/2025]. Dostupné na internete: <https://www.euronews.com/my-europe/2024/11/28/georgianprime-minister-suspends-eu-membership-talks-until-end-of-2028>. MAZUREK, M.: Vždy stojíme za tradičnou rodinou! príspevok zo dňa 14.10.2024. [online], [cit. 28/06/2025]. Dostupné na internete: <https://www.facebook.com/407871987372759/videos/52059658 7503611>. National Security Concept of Georgia. s. 15. [online], [cit. 28/06/2025]. Dostupné na internete: <https://mod.gov.ge/uploads/2018/pdf/NSC-ENG.pdf>. No Reason to Doubt Georgia's Words That West Pushing Tbilisi Into War With Russia – Lavrov. [online], [cit. 28/06/2025]. Dostupné na internete: <https://sputnikglobe.com/20241022/no-reason-todoubt-georgias-words-that-west-pushing-tbilisi-into-war-withrussia---lavrov-1120639965.html>. Parlamentné voľby v Gruzínsku vyhrala proruská vládna strana, opozícia neuznáva výsledky. [online], [cit. 28/06/2025]. Dostupné na internete: <https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/728617-vo-volbach-vgruzinsku-zvitazili-prozapadne-strany-naznacuje-naznacuje-exitpoll/>.