Roz oj p ie azu ans o má o o om oleji 35
ROZVOJ PRIERAZU V TRANSFORMÁTOROVOM OLEJI
THE DEVELOPMENT OF BREAKDOWN IN TRANSFORMER OIL
Joze Kúdelík
Elek o echnická akul a –, Ka ed a yziky
Žilinská uni e zi a Žiline, Veký diel, 010 26 Žilina
Abs ak Podmienky, p i k o ých nas á a p ie az na ozh aní izolácií k apaliny a ma e iálu, nap íklad ans o má o e,
h ajú dôleži ú úlohu p i p ojek o aní akých o izolácií. Poia oné š ádia oz oja p ie azu sú ys e lené na základe oz oja
s eame u kanálikoch nižsej hus o y. Celko ý p iebeh p ie azu ans o má o o om oleji je možné in e p e o a pomocou
RLC ob odu a zá islý na pa ame och onkajšieho ob odu.
Summa y The condi ions unde which b eakdown o composi e liquid - solid insula ion can be occu ed, e.g. in ans o me ,
play an impo an ole in designing o such insula ion. The ini ial s a e o b eakdown de elopmen is explained based on
de elopmen o s eame s in ca i a ions. The whole b eakdown de elopmen in ans o me oil is ep esen ed by RLC ci cui
and i depends on he pa ame e s o ou e ci cui .
1. ÚVOD
K apalné dielek iká sú aka s ojim
las nos iam uži onejšie a e ek í nejšie izolané
ma e iály ako pe né alebo plynné. Jedným
z dô odo je, že hus o a k apalného a pe ného
ma e iálu je obyajne 10
3
-k á äšia ako plynu
a od ia z Pascheno ho zákona [1] yplý a, že
majú pods a ne yššiu dielek ickú pe nos, ádu
10
7
V/cm. Tak iež, k apalina o nako ako plyn
ypa celý izolaný p ies o a súasne ozp yuje
eplo p údením. Olej je 10 k á e ek í nejší
celko ej schopnos i p es upu epla
ans o má o e zhadom na zduch alebo dusík.
K apalné dielek iká sa použí ajú hla ne ako
imp egnaná lá ka o ysoko napäo ých kábloch
a kondenzá o och i ako náplne do ans o má o o ,
ypínao ok uho a . Ich yuži ie je iež p i
p es upe epla ans o má o och, zhášaní oblúka
a p i ypínaní ob odo . Pe olejo ý olej
( ans o má o o ý olej) je najbežnejšie použí ané
k apalné dielek ikum. Nežiadúcim ja om p i
použí aní k apalných dielek ík o emi ysokých
poliach je p ie az. Cieom ýskumu om o lánku
je pod obnejšie sa zaobe a p ocesmi
p ebiehajúcimi p ed znikom a poas p iebehu
p ie azu k apalných dielek ikách so zame aním
sa na ans o má o o ý olej ITO 100.
2. TEORETICKÁ AS
Na popis p ie azu k apalných dielek ikách
exis ujú d a základné eo e ické modely:
elek óno á a e málna eó ia. Poda elek óno ej
eó ie sú oné elek óny k apalnej áze
u ýcho ané silným elek ickým poom.
U ýcho ané elek óny ionizujú z ážkami okoli é
molekuly, o edie k z ýšeniu po u oných
elek óno , .j. ku zniku elek óno ej la íny a po
p ek oení ich k i ickej koncen ácie k jej p echodu
do s eame u. Tá o eó ia je akme iden ická
s eó iou zniku s eame o plynoch a emi dob e
ys e uje ozdielnu džku s eame o p i kladnej
a zápo nej ko óne, pozo o anú nap . [2].
V e málnej eó ii [3, 4] sa p edpokladá, že
elek óno é la íny sa oz íjajú pa ách zniknu ých,
alebo už p ed ým exis ujúcich bubliniek. Tie o
bublinky znikajú aka objemo ému zah ie aniu
k apaliny – bu silným okom ióno ého p údu
dielek iku, alebo lokálnemu zah ie aniu p údom
elek óno emi o aných poom z mik oskopických
ne o nos í na anóde. P údy p esahujú hus o y
1 A/cm
3
a ene giu 10
7
W/cm
2
[5]. Ani jeden
z u edených modelo šak nedokáže popísa še ky
ja y pozo o ané elek ických ýbojoch, nap .
ozdielnu ýchlos ší enia sa s eame o p i kladnej
a zápo nej ko óne. A p e o iež exis ujú „bublino é“
modely, k o ých ionizácia a ná as p údu zaínajú
k apaline a sp ie odné zah ie anie edie ku zniku
bubliniek. V ých o modeloch [6, 7, 8, 9] sa
p edpokladá, že e málne p ocesy sú dominan né p e
asy µs a äšie a p e ela í ne slabé elek ické polia,
za ia o elek óno é p ocesy h ajú dôleži ejšiu úlohu
p i k a ších asoch a äších poliach. Pop i p ocesoch
p ebiehajúcich p ies o e nesmieme zabudnú aj na
mechanizmy (Lippmanno ja , Auge o e ek ), k o é
p ebiehajú na ozh aní medzi k apalinou a ko o ými
elek ódami p i ysokom elek ickom poli [10].
Ma on [11, 12] skúma iež expe imen álne
o bu, esp. ýs a bu elek ického kanála, k o ý
o í d áhu elek ického p ie azu. Rozp aco al
elek o- yzikálne zdô odnenie ýs a by odi ého
kanála (p echod od s eame o ého ýboja k ýboju
leade o ému) na báze aso ej zmeny koncen ácie
nosio elek ického náboja zá islos i od polohy.
Tie o ja y š uduje za súasnej in e akcie elek ického
a magne ického poa p os edí jednosme nom aj
s ieda om (50 Hz). Vo s ojich p ácach poukazuje na
i de ino ané e apy mechanizmu ýboja ámci
pozo o aného in e alu 500 ns: p edp ie azo ý,
36
Ad ances in Elec ical and Elec onic Enginee ing
p ie az a pos p ie azo ý s a , k o ý má silne
oscilaný cha ak e .
3. EXPERIMENTÁLNA APARATÚRA
A VÝSLEDKY
Ob ázok 1 p eds a uje schema ický nák es
expe imen álnej apa a ú y, k o ý obsahuje
ysokonapäo ý jednosme ný zd oj TESLA BS
221, elek ódo ý sys ém, elek ickú a op ickú
diagnos iku. Polguo é elek ódy mali polome
25 mm a ich zdialenos bola me aná s p esnosou
0.01 mm. Ako dielek ická k apalina sa použí al
no ý ans o má o o ý olej - ITO 100. Apliko ané
napä ie bolo me ané jednou ysokonapäo u
sondou na anóde a d uhou na ka óde a p úd
p os edníc om Pea son cie ky (110A) s aso ým
ozlíšením 20 ns. P iebeh p údu a napä í bol
zaznamená aný pomocou 200 MHz digi álneho
osciloskopu Tek onix TDS 2002. Lase o é s e lo
(10 mW, 650 nm) bolo okuso ané spojnou
šošo kou (
1
= 7 cm) do medzielek ódo ého
p ies o u a alšou d ojicou šošo iek (
1
= 7 cm,
2
= - 20 cm) na ienidlo. Výsledný ob az ýbojo ej
medze y na ienidle bol zaznamená aný pomocou
CCD kame y a digi álneho o oapa á u.
Ob . 1. Expe imen álna apa a ú a
Fig. 1. Expe imen al se up
P i pos upnom z yšo aní napä ia na
elek ódach možno od 20 – 30% hodno y
p ie azného napä ia pozo o a kanáliky
p epojujúce elek ódy, k o é sú neus ále pohybe.
T a akých o kanáliko , os e lených lase om
a zachy ených na ienidle pomocou sús a y
šošo iek p i napä í 1,2 kV a zdialenos i elek ód
0,4 mm, je zob azený na Ob .2.
aso ý p iebeh elek ických cha ak e is ík
p ie azu je znázo nený na Ob . 3. P iebeh
p ie azo ého p údu možno popísa
cha ak e is ickým lmený sínuso ým p iebehom.
Podobné p iebehy p ie azo ého p údu
ans o má o o om oleji me al iež Ma on [11,
12] s iným ypom p údo ej sondy, o ode
Timoshkin [13] a o zduchu Kijonka [14].
Ampli úda a pozo o aná doba p údu na as ali
s na as ajúcim zápalným napä ím. Me anie bolo
usku onené iež p e ôzne medzielek ódo é
zdialenos i (0.05, 0.15, 0.20 a 0.03 mm) [15, 16].
Bol pozo o aný podobný p iebeh p ie azo ého
p údu ako na Ob . 3. Z po o nania p iebehu
p ie azo ých p údo p i o nakom apliko anom
napä í, ale ôznej elek ódo ej zdialenos i sa zis ilo,
že hodno y p údo ých impulzo a ich
cha ak e is ických hodnô zá isia hla ne na
zápalnom napä í.
Ob . 2. Ob az ýbojo ej medze y p i apliko anom napä í
1,2 kV a zdialenos i elek ód 0,4 mm.
Fig. 2. The pic u e o discha ge gap a he applied ol age
1,2 kV and gap dis ance 0,4 mm.
P iebeh p ie azo ého p údu má podobné
cha ak e is iky, aké by sme mohli pozo o a
sé io om RLC elek onickom ob ode [17]. P iebeh
p údu akom o ob ode sa dá popísa pomocou
unkcie danej zahom:
(
)
(
)
eI I
ω
τ
sin
/−
=
0
, (1)
p iom odpo edajúce hodno y R, L a C daného RLC
ob odu sú yjad ené na základe , , I
0
a U
z
pomocou nasledo ných zaho :
ω
0
I
U
L
Z
=
,
τ
L
R2
=
,
)(
22
1
−
+
=
τω
L
C
(2, 3, 4)
Z p edpokladu, že RLC ob od môže ep ezen o a
p iebeh p ie azo ého p údu, môžeme použi zahy
(2, 3, 4) k u eniu jeho zodpo edajúcich hodnô : R, L
a C. Name ané p iebehy p ie azo ého p údu poas
p ie azu p i danom zápalnom napä í U
Z
boli
in e polo ané unkciou (1) p og ame O igin, oho
ýsledkom boli zodpo edajúce hodno y unkcie: , 
a I
0
. Z analýzy ypoí aných p íslušných hodnô p e
ôzne medzielek ódo é zdialenos i a hodno y
zápalného napä ia, p i k o ých nas al p ie az, sa
zis ilo, že ypoí aná kapaci a C a induknos L
poas p ie azu sú p ibližne konš an né s hodno ami
252±8 nF, 3,31±0.16 H, danom po adí.
Vypoí aná hodno a odpo u nebola konš an ná
Roz oj p ie azu ans o má o o om oleji 37
a klesala od 4  po 1  so s úpajúcim zápalným
napä ím.
-400
-200
0
200
400
600
I
P úd, Napä ie [ A, V/diel]
as [ 3
µ
s/diel]
∆
U
Ob . 3. P iebeh p ie azo ého p údu a napä ia medzi
elek ódami p i zápalnom napä í 2810 V ITO 100
a zdialenos i elek ód 0,2 mm.
Fig. 3. De elopmen o b eakdown cu en and ol age
ac oss gaps a ol age 2810 V in ITO 10 and gap
dis ance o 0,2 mm.
Na základe p edchádzajúcich ýsledko boli
zme ané pomocou p og amo a eného RLCme a
(FLUKE PM6306) cha ak e is iky expe imen álnej
apa a ú y s olejom a p í odného edenia.
Z name aných údajo yplý a, že p í odné edenie
možno nah adi sé io ým ob odom R
V
L
V
a ýbojku s olejom pa alelným ob odom R
o
C
o
.
Name aná hodno a induknos i edenia a kapaci y
oleja sa menila ámci 10% p i zmene me acej
ek encie a zodpo edajúce hodno y boli L
V
= 2,75
F a C
o
= 4,2 pF. Hodno a odpo u p í odného
edenia R
V
sa menila okolo hodno y 4,5 , za ia
o odpo oleja R
o
sa ý azne menil s me acou
ek enciou, od neme a enej hodno y klesal
k hodno e niekokých Ohmo p i ek encii 1MHz.
Na Ob .3 je iež znázo nený p iebeh napä ia
medzi elek ódami U - o o napä ie zodpo edá
ozdielu napä ia na anóde a ka óde. Z p iebehu
napä ia je z ejmé, že napä ie po p ie aze p i
zápalnom napä í 2810 V p udko poklesne a opä s
lmenými osciláciami klesá na nulu na o nakom
aso om in e ale ako p ie azo ý p úd.
Z po o nania p iebehu napä ia medzi elek ódami
oi
napä iam na jedno li ých elek ódach bol
pozo o aný ázo ý posun zh uba 90
0
. Zo a enie
zd oja po p ie aze a opä o ný as napä ia na
pô odnú hodno u, p i k o ej nas al p ie az, á
i niekoko desia ok sekúnd.
Na základe p áce Kijonka [14] môže by
ypoí aná ene gia p ie azu ans o má o o om
oleji a zodpo edajúca hodno a ýbojo ého kanála
R
e
. Zodpo edajúce hodno y ene gie p ie azu W,
ypoí ané in eg áciou me aných hodnô
p ie azo ého p údu a napä ia (Ob . 3), a hodno y
ene gie p údu W
I
, ypoí ané ako in eg ál š o ca
zme aného p ie azo ého p údu, ako unkcia asu sú
zob azo ané na Ob . 4.
0,0
0,1
0,2
0,3
0,4
0,5
0,6
R
e
W
I
W
Ene gia [ J ]
as [ 3
µ
s/diel]
0,0
0,5
1,0
1,5
2,0
2,5
3,0
R
e
[
Ω
]
410 m
Ω
Ob . 4. Hodno y ene gie p ie azu W, ene gie p údu W
I
a zodpo edajúce hodno y odpo u ýbojo ého kanála R
e
ako
unkcia

asu p e zápalné napä ie 2550 V.
Fig. 4. Values o b eakdown ene gy W, alues o cu en
ene gy W
I
and co esponding alues o esis ance o
b eakdown R
e
as a unc ion o ime o he ol age 2550 V.
Zodpo edajúca hodno a odpo u p ie azo ého
kanála ypoí aná ako W/W
I
je iež zob azená na
om o ob ázku. Z jeho p iebehu možno idie, že
hodno a odpo u sa us áli asi po 2 s na hodno e 410
m a je menšia ako hodno a odpo u R ypoí aná
z p iebehu p ie azo ého p údu. S na as ajúcou
hodno ou zápalného napä ia hodno a odpo u R
e
ýbojo ého kanála klesala.
4. DISKUSIA
P i pos upnom z yšo aní jednosme ného napä ia
na elek ódach pozo ujeme iace o p oceso a na
základe získaných ýsledko sa dá oz oj p ie azu
popísa nasledo ne. P i pomalom z yšo aní
a nízkom jednosme nom napä í pozo ujeme ôzne
ú a y, hla ne guo i ého a u a ôznej ekos i,
p echádzajúce od jednej elek ódy k d uhej. Jedná sa
o p esun nábojo ých zhluko a možných neis ô
ply om elek ického poa. P i dosiahnu í 20 – 30 %
hodno y p ie azného napä ia sa obja í kanálik
s p ieme om niekoko mik ome o , k o ý
p emosuje obid e elek ódy. Ten o kanálik nie je
s abilný, mení s oju polohu a ozme , ale nezaniká.
S alším z yšo aním napä ia poe kanáliko as ie
( i Ob . .2), p iom ich a iež nie je s ály, menia
sa a neus ále sú pohybe. Poe a ozloženie
kanáliko zá isí znanej mie e od zdialenos i
elek ód a apliko aného napä ia. P i äšej
zdialenos i elek ód sú iac sús edené okolo osi
elek ód. Tie o kanáliky sú pozo o ané aka s ojej
nižšej hus o e op o i okoli ému p os ediu, o
spôsobuje ozp yl s e la lase u na danom ozh aní.
P i napä í yššom ako je p ie azné napä ie sú
kanáliky emi zhus ené a pozo ujeme p ie az.
P ie az je sp e ádzaný mnohými p ocesmi ako sú:
z uko ý e ek , s e elný záblesk, lako á a akus ická
lna, p ie azo ý p úd p echádzajúci ob odom
a alšie. Po p ie aze pozo ujeme množs o bublín
ôzneho ozme u. Niekedy je následne po p ie aze
38
Ad ances in Elec ical and Elec onic Enginee ing
pozo o aný i d uhý p ie az podpo ený
p í omnosou silného p ies o o ého náboja.
Te az si pod obnejšie ozobe ieme p iebeh
p ie azu, ke napä ie na elek ódach pono ených
ans o má o o om oleji p esiahne hodno u
p ie azného. V om o p edp ie azo om s a e
medzielek ódo om p ies o e exis uje ea
kanáliko nižšej hus o y op o i hus o e oleja
(Ob . 2), k o ých sa môžu oz íja elek óno ej
la íny a po p ek oení ich k i ickej koncen ácie
y o i p imá ne s eame y (ionizané lny)
ší iace sa medzi elek ódami [2, 7, 8].
S p ibližo aním p imá neho s eame u ku ka óde
pole p ed jeho hla ou silne as ie. Poas
p ie azo ého s a u p imá ny s eame dopadá na
ka ódou a pole mies e kon ak e sa s á a akým
silným, že poe elek óno y azených z ka ódy
ex émne na as ie a pozo ujeme ná as p ie azo ého
p údu spojený s ýchlym poklesom napä ia (Ob .
2), keže zd oj neud ží aký ysoký p úd – nie je
dos a one dý. Po kon ak e p imá neho
s eame u s ka ódou nas á a p ie az za p e ekania
ekých p údo a následného p eh ie ania kanála
za zniku isk y a sú splnené dos a oné podmienky
na š a sekundá neho s eame u z ka ódy
opanom sme e k anóde, kanála silne ionizo anej
plazmy. S upe ionizácie jeho kanála je o niekoko
ádo yšší ako kanála p imá neho s eame u.
Vysoký s upe ionizácie je spojený s dos a onou
odi osou kanála ( emi malý odpo ) na p enos
po enciálu ka ódy sekundá nym s eame om.
Dynamickú zmenu odpo u sekundá neho s eame u
emi dob e ep ezen uje ypoí aná hodno a R
e
[14] na ob . 4. Hodno y jeho odpo u poas doby
s ojho oz oja poklesnú zo s ojej poia onej
ela í ne ekej hodno y k minimálnej hodno e
ysky ujúcej sa p i p údo ej špike, ke jeho
ekos dosahuje niekoko s o iek miliOhmo .
V ase dosiahnu ia maxima p údu sa hodno a
odpo u ýbojo ého kanála s abilizuje a po om sa už
nemení. Podobné hodno y ýbojo ého kanála ádu
s o iek m o ode zme al Macke sie [9] a o
zduchu Kijonka [14]. Od oh o asu p ie azo ý
kanál – odpo p eds a uje as celko ého RLC
ob odu. Pozo ujeme eda lmené ha monické kmi y
p ie azo ého p údu, k o ý je ýsledkom ybi ia sa
kondenzá o a – ýbojo ej apa a ú y
s ans o má o o ým olejom danom ob ode.
Hodno a odpo u p ie azo ého kanála R
e
je
o ád menšia po o naní s odpo om edenia R
V
a aj ypoí anou hodno ou odpo u R, a eš e aj klesá
s as om zápalného napä ia. Z po o nania ých o
odpo o je idie, že yzikálne p ocesy
ans o má o o om oleji sú dôleži é hla ne
poia oných š ádiách oz oja p ie azu a po
ybudo aní p ie azo ého kanála už nemajú ply
na pozo o aný p iebeh p údu. Aj z alších me aní
[16] sa ukázalo, že p idanie onkajšieho odpo u má
ý azný ply na p iebeh p údu - na ampli údu
a dobu ania. Môžeme eda po eda, že
pozo o aný p iebeh p údu a od neho od odené
pa ame e sú zá islé hla ne na pa ame och
onkajšieho ob odu.
P echodom p ie azo ého p údu cez y o ený
p ie azo ý kanál nas á a jeho oh e následkom
in enzí neho Joulo ho epla. To o eplo spôsobuje
adiálny oz oj p ie azo ého-plazmo ého kanála do
du iny plnej ho úceho ionizo aného plynu s ysokým
lakom. Du inka p iebehu s ojej expanzie yža uje
in enzí nu ázo ú lnu, k o á sa okamži e p e o í
na akus ický lako ý impulz [15], ší iaci sa do
okoli ého eku ého p os edia lokálnou ýchlosou
z uku. Doba ania akého o akus ického impulzu
p esahuje s o ky mik osekúnd, za ia o p údo á
odoz a len pá desia ok mik osekúnd. P ie az eda
spôsobuje aj silný lokálny oh e dielek ika
Joulo ým eplom, o má za následok znik bublín
pozo o aných po každom p ie aze.
5. ZÁVER
Zá e om možno po eda, že boli zme ané
p ie azo é cha ak e is iky p e dielek ickú k apalinu
– izolaný olej ITO 100. Me al sa oz oj p údu
p ie azu a napä ia na elek ódach zá islos i na ase.
Na základe expe imen álnych ýsledko je možné
ho o i, že p ie az ans o má o o om oleji môže
by ep ezen o aný RLC ob odom. Vypoí aný
odpo p ie azo ého kanála ádu s o iek m bol
y á aný na základe ene gií p ie azu. Pozo o aný
p iebeh p ie azo ého p údu a jeho cha ak e is iky sú
silne zá islé od pa ame o onkajšieho ob odu.
Z yzikálneho hadiska sa dá po eda, že p i daných
expe imen álnych podmienkach celý oz oj p ie azu
p ebieha p os edí s nižšou hus o ou (kanálikoch)
ako má použi á dielek ická k apalina. P ie az je
spojený s oz ojom elek óno ých la ín kanálikoch
za zniku p imá neho a sekundá neho s eame u.
P ie az spôsobuje lokálny oh e k apaliny spojený so
znikom pozo o aných zducho ých bublín.
Poako anie
Tá o p áca bola podpo o aná g an o ou agen ú ou
VEGA z minis e s a škols a Slo enskej epubliky
pod íslom 1/2017/05
LITERATÚRA
[1] MARTIŠOVI, V.: Základy yziky plazmy,
MFIF UK, B a isla a, 2006
[2] SUN. J., SATO, M., CLEMENTS, J. S.: Op ical
s udy o ac i e species p oduced by a pulsed
s eame co ona discha ge in wa e , Jou nal o
Elec os a ics 39, 189-202 (1997)
[3] SMIDT, W.F. a kol.: Elec onic conduc ion and
b eakdown in liquid helium and liquid neon,
IEEE T ans. on Diel.and Elec . Insul Vol 10,
No. 6, 1012-1021, (2003)
[4] LISITSYN, I.V., NOMIYAMA, H., KATSUKI,
S., AKIYAMA, H.: The mal p ocesses in
Roz oj p ie azu ans o má o o om oleji 39
a s eame discha ge in wa e , IEEE
T ansac ions on Dielec ics and Elec ical
Insula ion Vol. 6., No. 3, 351-356, (1999)
[5] NAIDU, M.S., KAMARAJU, V.: High ol age
engene ing, McG ow-Hill, USA 1996
[6] BEROUAL, A.: Elec e onic and gaseous
p ocesses in he p eb eakdown phenomena o
dielec ic liquids, Jou nal o Applied Physics
73, 4526-4533, (1993)
[7] JONES, H.M., KUNHARDT, E.: De elopmen
o pulsed dielec ic b eakdown in liquids,
Jou nal Physics D: Applied physics 28, 178-
188, (1995)
[8] DEVINS, J. C., RZAD, J., SCHWABE, R. J.:
B eakdown and p eb eakdown phenomena in
liquids, Jou nal o Applied Physics 52, 4531-
4545, (1981)
[9] MACKERSIE, J. W. a kol: Gene a ion o high-
powe ul asound by spa k discha ges in wa e ,
IEEE T ansac ions on plasma science Vol. 33,
No. 5, 1715-1724, (2005)
[10] LEVIS, T.J.: B eakdown ini ia ing mechanism
a elec ode in e ace in liquid, IEEE T ans. on
Diel.and Elec . Insul Vol 10, No. 6, 948-955,
(2003)
[11] MARTON, K a kol.: P edp ie azo ý s a
izolaných k apalinách kombino anom
elek ickom a magne ickom poli, P ocedings
15 h In e na ional Con e ence DISEE 2004,
STU B a isla a, 24 – 27, (2004)
[12] MARTON, K. a kol.: The de elopmen o
elec ic b eakdown in magne ic luids in
combined magne ic and elec ic ields. Casopis :
P eglad Elek o echniczny, Sigma - NOT,
Wa szawa, Poland , No.1, 161-164 , (2005)
[13] TIMOSHKIN, I.V. a kol: Hyd odynamic
modelling o ansien ca i ies in luids
gene e ed by high ol age spa k discha ge, J.
Phys.Appl.Phys. Vol. 39, No. 22, 4808-4817,
(2006)
[14] KIJONKA, J., PETR, O., ŠIMANDL, L.:
Diagnos ika ene gie jisko o ého ýboje, 32.
Seši Ka ed y eo e ickej elek o echniky,
Vysoká škola báská - Technická uni e zi a,
Os a a 2005
[15] KÚDELÍK, J., GUTTEN, M.: Diagnos ika
ans o má o o ého oleja analýzou p ie azu
a ias ko ých ýbojo , No é sme y
diagnos ike a op a ách elek ických s ojo
a za iadení, Žilina, 117-120, (2006)
[16] KÚDELÍK, J.: Elek ická diagnos ika p ie azu
ans o má o o om oleji, 34. Seši Ka ed y
eo e ickej elek o echniky, 2006 ,15-18
[17] IMANEC, P.: Všeobecná yzika 2, B a isla a,
Al a, 1992