Od mona chie k epublike:
Symbolické u á anie e ejného p ies o u
a „no ých“ iden í na p íklade Banskej Bys ice
(1918–1922)
alica Ku hajco á
FROM EMPIRE TO REPUBLIC: SYMBOLIC FORMATION OF PUBLIC SPACE
AND “NEW” IDENTITIES CITING THE EXAMPLE OF BANSKÁ BYSTRICA (1918–1922)
This a icle explo es he issue o symbolic disposi ion o public space o Banská Bys ica in 1918–1922,
desc ibes he ep esen a ions o he own c ea ed by he con empo a y p ess, he a i udes o he lo-
cal eli es owa ds he cons i u ional changes, and inally he eal and symbolic akeo e by he a my
and he au ho i ies.
KEYWORDS:
Czechoslo ak iden i y; his o ical memo y; symbolic ep esen a ions a e 1918; Banská Bys ica;
28 hOc obe celeb a ions; Masa yk bi hday celeb a ions
Legi imizácia š á op á nych zmien, no ej poli ickej moci a no ej š á nej ideoló-
gie p ebieha sp a idla nielen eálnej poli ickej, ale aj kul ú no-symbolickej o-
ine p os edníc om p eskupenia či zno uzade ino ania mies pamä i o e ejnej
p ies o e. Slo ami his o ičky Mony Ozou o ej, enujúcej sa ancúzskym e oluč-
ným s ia kom z konca 18. s o očia (ako ôbec p ým poli icko-ná odným s ia -
kom Eu ópe), no ému uspo iadaniu e ejného p ies o u bola a aj je p ipiso aná
eľak á äčšia dôleži osť než no ému poli ickému uspo iadaniu, „neu edomo ané
p ies o o é uspo iadanie musí us úpiť p emyslenému plánu — p ehľadnému a či-
a eľnému na p ý pohľad.“1 Súčasťou oh o p og amu bolo p emeno á anie ulíc,
námes í a e ejných inš i úcií, ničenie znako s a ého ežimu a y ýčenie symbo-
liky oho no ého, inš alo anie hodných sôch, osadzo anie pamä ných abúľ a ne-
poslednom ade zno uzade ino anie kalendá a š á nych s ia ko a pamä ných dní.
Tá o p ax sa o e ejnom p ies o e mies odz kadlila aj po oku 1918, pop e a-
o om období, čase pos upného začleňo ania územia Slo enska do Českoslo en-
ska a eš e aj po ús a nom uko ení zniku Českoslo enskej epubliky (ďalej ČSR),
keď išlo o dekla o anie p incípo demok acie a slobody, českoslo enskej o iciálnej
ideológie a an imona chis ického a p o iuho ského, čiže epublikánskeho š á neho
z iadenia.
His o ik Ľubomí Lip ák sú islos i s ou o p oblema ikou ymedzil š y i spô-
soby, akými boli dôsledku p e a u oku 1918 zasiahnu é s a ebné kamene o i-
ciálnej his o ickej pamä i, čiže š á ne s ia ky, pomníky, náz y ulíc, š á ne i ná odné
symboly. Na jednej s ane sa u á ali no é adície o iciálnej pamä i, na d uhej s ane
1 Mona OZOUF, Re oluční s á ky 1789–1799, B no 2006, s. 146–147.
34 HISTORIE — OTÁZKY — PROBLÉMY 1/2016
časť zdedených adícií bola p eb aná a ponechaná, časť odbú aná a y lačená z o ici-
álnej českoslo enskej pamä i a napokon časť „oduho čená“ a sadená do no ého slo-
enského, esp. českoslo enského kon ex u. Po o naním niekoľkých mies na území
Slo enska dospel k zá e u, že „ sku očnos i poslo enčenie mies nepok očilo ak,
ako sa o demonš o alo na onok. Symboly iba ykolíko ali p ies o zloži ých poli-
ických, ekonomických, kul ú nych, sociálnych p emien, k o é yžado ali dlhý čas.“2
Z ú ah spomenu ých au o o yplý a, že skô než sa nas upujúca š á na a mies na
eli a poli icky e ablo ala no ou o ených mocenských š uk ú ach, po ebo ala si
o ládnu ý p ies o symbolicky označiť a oh aničiť, aby jej ná oky naň boli opods a -
nené a his o icky podložené (hoci aj len naoko). Zamýšľala p emeniť e ejný p ies o
na ýkladnú sk iňu š á nej ideológie a poli ickej moci. Keďže empo eálneho (mo-
cenského) i symbolického posunu — od mona chie k epublike — podmieňo ali e-
gionálne z láš nos i, en o p oces demonš ujeme na konk é nom u bánnom p ies-
o e, na Banskej Bys ici, k o á bola do oku 1923 sídlom Z olenskej župy. Vzhľadom
na o, že od poslednej e iny 19. s o očia bol e ejný p ies o mes a in enzí ne naci-
onalizo aný duchu uho sko-maďa skej š á nej idey, bude zaujíma é sledo ať, ako
sa z oho is ého p ies o u ymazá ali okoch 1918–1922 uho sko-maďa ské, ale aj
mona chis ické eminiscencie, ako sa nego ala ná odná pamäť maďa skej čas i oby-
a eľs a p ospech slo enskej a iež ako sa legi imizo ala idea českoslo enskej š á -
nos i a upe ňo ala slo enská, esp. českoslo enská š á na a ná odná iden i a. Nač -
nu ím ej o p oblema iky na lokálnej ú o ni sa môžeme zá o eň p iblížiť k odpo edi
na o ázku, akú podobu malo p ihlásenie sa k českoslo enskému p ojek u u bansko-
bys ických Slo áko — pochopili ho hneď alebo až s ods upom času?3
OBRAZ BANSKEJ BYSTRICE A SYMBOLICKÉ USPORIADANIE
JEJ VEREJNÉHO PRIESTORU DO ROKU 1918
Mes o Banská Bys ica od konca 18. s o očia až do akúsko-uho ského y o nania zo-
h á alo oz íjaní kul ú y a škols a Slo áko nemalú olu. Spočia ku išlo o ak i i y
slo enských e anjelických zdelanco , päťdesia ych a šesťdesia ych okoch 19.s o-
očia už aj ka olíckych okolo edakcií no ín a časopiso s kul ú no-náboženským
zame aním,4 neho o iac o zásluhách banskobys ického biskupa ímskoka olíckej
ci k i Š e ana Moysesa na z eľaďo aní slo enského s edného a ľudo ého škols a
mes e ( čí ane založenia ka olíckej p epa andie). Význam mes a kon ex e slo-
2 Ľubomí LIPTÁK, Rok 1918 a ekonš ukcia his o ickej pamä i mes ách na Slo ensku, in:
Ac a con empo anea: k pě ašedesá inám Viléma P ečana, ed. Jindřich Pecka, P aha 1998,
s. 180–191.
3 Vychádzajúc z ú ah: E ienne BOISSERIE, Zjednodušený — inš i ucionálny pohľad na Ma inskú
dekla áciu, in: Mi osla Michela — László Vö ös a kol. (edd.), Rozpad Uho ska a T ianonská
mie o á zmlu a: K poli ikám pamä i na Slo ensku a Maďa sku, B a isla a 22013, s. 65–82.
4 Nap íklad B. Bys ici ychádzali S a é no iny li e ního umění (1785–1786), H onka
(1836–1838), Cy ill a Me hod (1852–1856), Slo enský ná odný uči eľ (1860–1861), E anjelická
škola (1877–1879).
aLIca KuRHajcOVÁ 35
enského ná odnoemancipačného hnu ia podčia ko ali nielen eálne ýsledky kul-
ú no- zdelá acej oblas i, ale aj ná hy a p eds a y o Banskej Bys ici ako o mes skom
ná odnom cen e Slo áko , budúcom sídle Ma ice slo enskej či dokonca ako o hla -
nom mes e slo enského au onómneho územia — ie sa od me uôsmeho oka obja-
o ali no ino ých článkoch, ná hoch a p og amo ých dokumen och ná odne
angažo aných Slo áko a im naklonených jedno li co (nap . u publicis u Daniela
Licha da, elabo á e g ó a Jána Majlá ha z p elomu oko 1848/1849 či o Vieden-
skom memo ande oku 1861). Neocho u „mes a“ p emeniť ie o ú ahy na sku očnosť
signalizo al laxný pos oj jeho poli ickej ep ezen ácie, edy dominan ne nemeckej,
k o ý zaujala o ázke umies nenia po olenej Ma ice do Bys ice.5 Reze o aný pos oj
zaujala aj oči p oslo enskej činnos i čelných p eds a i eľo k esťanských kon esií
mes e — biskupa Š. Moysesa a supe in enden a e anjelickej ci k i augsbu ského
yznania Ka ola Kuzmányho (d uhý z nich sa okoch 1860 a 1864 s al obeťou mies -
nych ý žníko ).6 P i om s ia očná a mos é a šesťdesia ych oko , keď sa bys ic-
kých zdelaneckých a š uden ských k uhoch každo očne (s ôznou in enzi ou) slá-
ili memo ando é ý očia a s ia ok s . Cy ila a Me oda, nenas edčo ala omu, žeby
Banskej Bys ici chýbalo zázemie p e slo enské ná odné ak i i y.
Bezp os edne po akúsko-uho skom y o naní a následne po z e o mo aní
uho skej e ejnej sp á y sedemdesia ych a osemdesia ych okoch ( dôsledku
e o my sa z ýšila kon ola župných o gáno nad uho skými župami a mes ami,
a eda aj nad Banskou Bys icou ako mes om so z iadeným magis á om) začali byť
ideou uho ského las enec a a ideou maďa ského ná oda a jazyka — ako ná oda
a jazyka jediného š á neho — čo az iac p eniknu é e ejné ú ady mes a, mies ne
školy, spolky či edakcie no ín a časopiso . Zmena poli ického ku zu p ospech am-
bícií maďa skej ládnucej eli y bola p e ši šiu banskobys ickú e ejnosť či a eľná
nielen o šedné p aco né, ale aj o s ia očné dni. Najskô oku 1867, keď sa š u-
den i ka olíckeho gymnázia „lúčili“ nielen so slo enskými uči eľmi, s jeho sp á com
a slo enským yučo acím jazykom, ale po zno uzade ino aní školských slá nos í aj
s do edy s ä enými pa ónmi školy — so s . Cy ilom a Me odom. Nah adili ich uho -
skí s ä ci z a pádo skej dynas ie, ý očia ko uno ácie F an iška Joze a za uho ského
k áľa a jeho meniny. Uči eľský zbo ich spolu s banskobys ickým š uden s om osla-
o al, aby ak yjad il podpo u dualis ickému š á nemu z iadeniu a apoš olskému
k áľo i ako nosi eľo i s ä oš e anskej ko uny. Na le né p ázdniny p ipadli na ode-
niny cisá a a k áľa, p eds a ujúce jediný spoločný íšsky s ia ok, keď sa zdá ala
úc a a p eukazo ala lojali a mona cho i a zá o eň naj yššiemu eli eľo i spoločnej
cisá skej a k áľo skej a mády. Dynas ické slá nos i boli pop e ká ané nielen sym-
bolmi a a bami ládnucej dynas ie, ale aj ojenskou a uho sko-maďa skou symbo-
likou, p e olá alo sa k áľo i na slá u, p ipíjalo sa na jeho zd a ie a slá nos ných
p eja och sa ho o ilo o milujúcom k áľo i, jeho o co skej láske a eľkodušnos i.
5 Dušan ŠKVARNA, O ázka mes ského ná odného cen a 19. s o očí, in: Minulosť a p í om-
nosť Banskej Bys ice I, edd. Im ich Nagy — Igo G aus, Banská Bys ica 2006, s. 281–286.
6 Daniela KODAJOVÁ, Osla o anie Ka ola Kuzmányho a Š e ana Moysesa. Modelo anie ob azu
ná odného h dinu p os edníc om oslá , S udia Academica Slo aca 41, 2012, s. 313–325, zde
s. 322–323.
36 HISTORIE — OTÁZKY — PROBLÉMY 1/2016
Ďalšie e ejné osla y s ý azne poli ickým a ná odným pod ex om, k o é sa
zťaho ali len na zali a skú časť mona chie, od ážali záme maďa ských ládnu-
cich ied upe ňo ať uho ský pa io izmus a sup emáciu Maďa o h aniciach
Uho ska. Od sedemdesia ych a najmä od konca osemdesia ych oko sa súčasťou
banskobys ických ulíc, e ejných p ies ans ie a budo s ali o las eneckom a aj
maďa skom ná odnom duchu uspo adú ané osla y š á nych i maďa ských ná od-
ných s ia ko : či už išlo o s ä enie pamia ky p ého uho ského k áľa s . Š e ana,
alebo o okázalé či pie ne p ipomínanie si 15. ma ca (od oku 1898 už aj 11. ap íla) a 6.
ok ób a — pamä ných dní, k o ými sa osla o al úspešný začia ok a agický koniec
e olúcie Uho sku okoch 1848/1849. Ten o s ia očný ob az bol z nacionálneho
hľadiska jedno á ny (dominan ne maďa ský), no za o z hľadiska pos ojo a ideí
demonš o aných oči iedenskému d o u a pano níko i ambi alen ný: na jednej
s ane p ohabsbu ský, na s ane d uhej e olučný a p o idynas ický. Podčia ko-
ali a do á ali ho aj jubileá na odenia a úm ia maďa ských š á niko , p o ihabs-
bu ských e olucioná o , spiso a eľo a básniko , ako aj jedinečná osla a milénia
oku 1896 a ôzne ďalšie župné a mes ské, spolko é a školské las enecké poduja-
ia, majálesy, ýs a y a konce y.7
Vypuknu ie p ej s e o ej ojny a následnú mobilizáciu mužo na ojno ý kon-
lik sp e ádzali Bys ici, podobne ako iných uho ských mes ách, oduše nené
í anie ojny, las enecká mani es ácia a lampióno ý sp ie od občano mes a a o-
jako .8 Počia očné augus o é ojno é pseudonadšenie pomáhali ud žia ať aj dynas-
ické slá nos i, 18. augus a na odeniny a 4. ok ób a meniny F an iška Joze a. Tie o,
ako aj ďalšie každo očne konané osla y š á nych a ná odných s ia ko „p eží ali“ aj
o ojno ých časoch, aj p e o, že sa adap o ali na no é podmienky. Ich o ganizá o i
a účas níci ub ali na onkajšej pa áde, no eš e äčšmi siahli na ich obsaho ú s ánku
a y o ili z nich nás oje ojno ej p opagandy. S ali sa médiami ojno ej pamä i
a p opagá o mi jedno ného las eneckého on u.9
POPREVRATOVÝ OBRAZ BANSKEJ BYSTRICE
P e ahu po maďa sky ho o iacich oby a eľo niekdajšej slo ensko-nemeckej Banskej
Bys ice mali období dualizmu dokladať aj o iciálne sčí ania ľudu. To posledné sčí a-
nie z oku 1910 p ezen o alo už maďa sko-slo enské mes o, kde sa k maďa skému ja-
zyku p ihlásilo 48,8 % oby a eľo a k slo enskému 40,7 %. S a égia ykazo ania p e-
ahy ej-k o ej ná odnos i číslach sa nezmenila ani p ých d och pop e a o ých
7 Bližšie na ému e ejných oslá B. Bys ici: Alica KURHAJCOVÁ, Ve ejné osla y a his o ic-
ká pamäť (1867–1914). Na p íklade Banskej Bys ice, Z olena, Lučenca a Rima skej Sobo y, Ban-
ská Bys ica 2015.
8 A le oly hé képe á osunkban [Ob az uplynulého ýždňa našom mes e], Besz e cebánya
és idéke [Banská Bys ica a okolie], 2. 8. 1914, č. 31, s. 2.
9 Na ú o ému publiko ala: Gab iela DUDEKOVÁ, H dinskí las enci a ba ba skí nep ia elia.
P opaganda p ej s e o ej ojne, in: S o očie p opagandy. Slo ensko osídlach ideológií,
edd. Vale ián Bys ický — Ja osla a Roguľo á, B a isla a 2005, s. 7–21.
aLIca KuRHajcOVÁ 37
sčí aniach; podľa sčí aní z oko 1919 a 1921 p e ážila Banskej Bys ici českoslo enská
ná odnosť (77 %),10 no dobo ej egionálnej publicis ike bol eš e s ále pe ak o aný
ob az pomaďa čeného, maďa ónskeho alebo maďa sko-žido ského mes a. Niek o í
au o i článko sa poho šo ali nad použí aním maďa činy niek o ými obchodníkmi,11
ú adníkmi, maďa skými p o eso mi12 či ko zujúcimi,13 iní zas nad neods ánením
maďa činy z nápiso na e ejných budo ách,14 zo železničnej s anice či z o iciálneho
písomného s yku (nap . decemb i 1919 boli eš e obehu maďa ské ú adné lači á
a azidlá s maďa ským nápisom a uho ským znakom).15 Vnímanie Bys ice ako po-
maďa čeného mes a podčia ko ali z lášť ie články, k o é yzý ali na poslo enčenie
Z olenskej župy a jej mies . Ak aj časť publicis o poukázala na slo enskosť mes a,
a gumen o ala skô oman izujúcom duchu o „p ebúdzaní sa Slo áko zo spánku
po oku 1918“. Podľa malia a, publicis u a spiso a eľa Janka Alexyho za ým o s a om
eba hľadať mo í odmlčania sa niek o ých Slo áko — sk y ú či u ajo anú iden i u,
k o ú si p iebehu dualizmu z olili, aby sa yhli označeniu panslá a konzek en-
ciám z oh o yplý ajúcim.16 Podľa iných p i odzené slo enské jad o mes e o ili
nielen akpo ediac bý alí panslá i, ale aj obo nícka s a ( emeselníci, hospodá i)
a časť mies nych ú adníko .
P ehodno enie nedá nej minulos i mes a a lojálnos i jeho eli y oči českoslo en-
skému š á u sa zin enzí nilo čase iešenia o ázky župného sídla, od eb uá a 1920,
keď sa ús a ne uko ilo p esunu ie župného sídla z Banskej Bys ice do Z olena — za-
iaľ šak len o málne ( p axi od januá a 1923).17 Zo súpe enia oboch mies ychádzala
Banská Bys ica ako bý alé hniezdo maďa izácie a Z olen ako hniezdo pansla izmu.18
Eš e aj oku 1922 bola Banská Bys ica p ezen o aná ako pomaďa čené cen um
župy, a í, k o í ju blízkej budúcnos i ideli ako úplne slo enskú, p opago ali zá-
s oj slo enského idieka ej o o ázke: „Mes á ud žujú a ozmnožujú s oju ľudna osť
p íli om z idieka. Ak je en o idiek čis o slo enský, musí sa s ať aj mes o — keďže
sa minul maďa izačný lak — k á kej dobe slo enským.“19 V sú islos i s p ocesom
poslo enčo ania sa o nako zdô azňo ala aj úloha škôl a hospodá s a. Išlo eda o ie
is é nás oje, k o é yuží ali p e s oje plány na y o enie maďa ského ná odného
š á u uho ské ládne k uhy.
10 Pa ol TIŠLIAR, Mimo iadne sčí anie ľudu na Slo ensku z oku 1919. P íspe ok k populačným
dejinám Slo enska, B a isla a 2007, s. 69.
11 „Ú adná“ eč bys ických obchodníko je maďa ská?, H onské no iny (ďalej len H N), 8. 8.
1920, č. 33, s. 3.
12 D aja „Maďa i“ p o eso i, H N, 28. 10. 1920, č. 45, s. 3.
13 Maďa čine Banskej Bys ici, H N, 12. 11. 1922, č. 4, s. 4.
14 Maďa ské nápisy nemocnici, H N, 26. 9. 1920, č. 40, s. 3.
15 Maďa ská ú adná eč Baňskej Bys ici, H N, 24. 7. 1919, č. 14, s. 2; Poslo enčme Z olenskú
župu, H N, 7. 12. 1919, č. 33, s. 1.
16 Janko ALEXY, Janko Alexy o B. Bys ici, H N, 25. 6. 1921, č. 25, s. 2.
17 Bys ica alebo Z olen?, H N, 29. 10. 1922, č. 44, s. 3; Eš e az o župnom sídle, H N, 3. 12.
1922, č. 49, s. 1.
18 O ázka župného sídla, H N, 16. 12. 1921, č. 50, s. 1.
19 Aká je Banská Bys ica?, H N, 1. 10. 1922, č. 40, s. 1.

38 HISTORIE — OTÁZKY — PROBLÉMY 1/2016
Ob az maďa ónskej Banskej Bys ice de e mino ali spomienky na zás oj mes a
ší ení uho skej š á nej ideológie a maďa ského ducha období dualizmu, pop e a-
o é uho sko-maďa ské ezíduá p ies o och mes a, ale aj pos oje banskobys ickej
eli y k š á op á nym zmenám ok ób i 1918. Ako sa k nim pos a ila niekdajšia uho -
ská mies na eli a a ňou u á aná komunálna poli ika? Adap o ala sa na no é pome y
či naopak kládla odpo ? Rezigno ala či zaujala yčká ací pos oj?
POSTOJ KOMUNÁLNEJ ELITY K ŠTÁTOPRÁVNYM
ZMENÁM NA PRELOME ROKOV 1918/1919
V mesiacoch sep embe a ok óbe 1918 opozičný poli ický ýždenník Figyelő,20 d oj-
jazyčné p opagačné lači á (le áky, plagá y, obežníky), eleg amy, ako aj p ípisy z o-
lenského podžupana Má yása Répasiho a mešťanos u Banskej Bys ice Júliusa Csesz-
náka (Česnáka) ohlaso ali ozklad mnohoná odnos ných š á nych sys émo a ámci
neho aj podobu budúceho Uho ska — poli icky a hospodá sky samos a ného, nezá-
islého, demok a ického, sociálneho.21 Dňa 28. ok ób a bol P ahe dekla o aný znik
ČSR a o d a dni na o sa Slo enská ná odná ada Ma ine p ihlásila k česko-slo-
enskému š á u, no banskobys ická p ouho ská eli a za eago ala až na u o enie
ľudo ej lády g ó a Mihálya Ká olyiho 31. ok ób a 1918. Nasledujúc na iadenie Ná-
odnej ady Budapeš i a ýz y slo ensko-maďa ských le áko na ud žanie e ej-
ného po iadku a disciplíny k ajine, ohlásila 1. no emb a u o enie mies nej Maďa -
skej ná odnej ady (ďalej MNR).22 P eds a ens o mes a ým po dilo zo á anie
p i budapeš ianskom cen e. „Nech žije mie “, „nech žije nezá islé, demok a ické
Uho sko“ — akými o heslami sa p edseda ýkonného ýbo u mies nej Rady Osz-
ká Pe ogalli ob acal na ci ilné i ojenské oby a eľs o mes a, aby sa jej záujme
uho skej las i a zacho ania pokoja a bezpečnos i pod olilo.23 Po om, čo p ých
no emb o ých dňoch p e zala Ká olyiho láda sp á u nad celým územím, pozas a-
ila aj banskobys ická Rada s oju ýkonnú činnosť a ponechala si len posudzo a-
eľskú a kon olnú unkciu.24 Pop i om o ganizo ala občiansku (ná odnú) s áž, zlo-
20 Figyelő [Pozo ník] ychádzal Banskej Bys ici okoch 1905–1919.
21 Jö őnk, Besz e cebánya, ok . 13. [Naša budúcnosť, B. Bys ica, 13. ok .], Figyelő, 13. 10. 1918,
č. 41 (603), s. 1.
22 Jej ýkonný ýbo pozos á al zo zás upco mešťano , ojens a i obo níc a. A Nemze-
i Tanács megalakulása Besz e cebányán, no . 2. [Vznik Ná odnej ady B. Bys ici, 2. no .],
Figyelő, 3. 11. 1918, č. 44, s. 1; Š á ny a chí Banská Bys ica (ďalej len ŠA BB) — pobočka
Banská Bys ica (ďalej len pob. BB), Mes o Banská Bys ica (1020) 1255–1922 (Mes o BB),
sign. II.-446, ka ón č. 512, in . č. 9274/1918, Teleg am mešťanos u Csesznáka p e Ná odnú
adu do Budapeš i o u o ení NR BB; P opagačný le ák — Mešťania, obo níci, ojaci, z 1.
11. 1918; in . č. 11 530/1918, Poslanie idieckych členo do banskobys ickej Ná odnej ady.
23 ŠA BB — pob. BB, Mes o BB, sign. II.-446, ka ón č. 512, in . č. 9274/1918, Mešťania, obo -
níci, ojaci.
24 Működésben a Nemze i Tanács — no . 8. [Pôsobenie Ná odnej ady — 8. no .], Figyelő, 10. 11.
1918, č. 45, s. 2.
aLIca KuRHajcOVÁ 39
ženú z las eneckých, dob o oľne sa hlásiacich ojako a dôs ojníko , ako aj z elesne
zda ných mešťano a obo níko .25 Keďže úlohou s áže bolo zabezpečiť och anu osôb
a maje ku, ob anu mes a a jeho bezp os edného okolia a p ina á iť doň po iadok
(čo sa jej aj načas na ozdiel od idieka poda ilo),26 od jej dob o oľníko a o nako aj
od župných aj mes ských zames nanco sa očaká alo zloženie o iciálnej p ísahy bu-
dapeš ianskej láde; k 12. no emb u ju z ado banskobys ických e ejných unk-
cioná o zložilo 52 osôb.27 P ouho ská eli a Banskej Bys ice u obila eš e niekoľko lo-
jálnych ges sme om k Budapeš i: 14. no emb a sa členo ia mies nej MNR zasadacej
mies nos i mes skej adnice yjad ili za epubliku ako š á nu o mu Uho ska (o i-
ciálne yhlásenej o d a dni),28 29. no emb a p ijalo zas mes ské zas upi eľs o ná h
banskobys ického magis á u na zacho anie územnej in eg i y Uho ska. V d uhom
p ípade mes skí poslanci o o ene namie ali, „aby sídlo Z olenskej župy, dôleži é
kul ú ne cen um Ho niako [Fel idék], bolo y hnu é z ela d ahej las i a p ipo-
jené k inému š á nemu ú a u, […] p o i omu, aby bola in eg i a las i a š á na jed-
no a ozob a á, lebo blahoby ľudí idia zabezpečený jedine h aniciach Uho ska.“29
V posledný no emb o ý deň oku 1918 sa mes e u o il už aj mies ny ýbo Slo-
enskej ná odnej ady (ďalej SNR), p edsedal mu I an Tu zo a podp edsedami sa s ali
A nold Bobok a Milan Izák. Výbo sa, podobne ako ná odná ada o ien o aná na Bu-
dapešť, angažo al za nas olenie e ejného po iadku a bezpečnos i mes e.30
REÁLNE A SYMBOLICKÉ PREVZATIE MOCI
ČESKOSLOVENSKÝMI VOJSKAMI A ORGÁNMI
Obdobie do 22. decemb a 1918 — čiže do p íchodu českoslo enských ojsk do Banskej
Bys ice — yužil špecializo aný ú ad K ajinská kancelá ia p e p opagandu [O s-
zágos P opaganda I oda] súčinnos i s mies nou p ouho skou eli ou na p opagáciu
25 ŠA BB — pob. BB, Mes o BB, sign. II.-446, ka ón č. 512, in . č. 9472/1918, Mešťania, obo -
níci, ojaci; in . č. 9338/1918, O ganizo anie sa občianskej s áže; in . č. 9332/1918 Hi -
de mény — Oznam zo 4. 11. 1918.
26 Megszünnek a za a gások a á megyében — no . 9. [P es anú nepokoje župe — 9. no .], Fi-
gyelő, 10. 11. 1918, č. 45 (607), s. 2.
27 ŠA BB — pob. BB, Mes o BB, sign. II.-446, ka ón č. 512, in . č. 11 650/1918, O iciálne zlo-
ženie p ísahy še kých municipálnych, mes ských a obecných e ejných zames nanco ;
in . č. 9494, Hlásenie z 12. 11. 1918 p e podžupana o zložení p ísahy mes skými zames -
nancami.
28 Dön és a köz á saság melle . A Nemze i Tanács ülése — no . 16. [Uznesenie za epubliku.
Schôdza Ná odnej ady — 16. no .], Figyelő, 17. 11. 1918, č. 46 (608), s. 3.
29 Vá osi közgyülés. A kép iselő es üle állás oglalása az o szág e üle i in eg i ása melle — no .
30. [Mes ské zh omaždenie. S ano isko mes ského zas upi eľs a p ospech územnej in-
eg i y š á u — 30. no .], Figyelő, 1. 12. 1918, č. 48 (610), s. 3.
30 A Nemze i Tanács ujjásze ezése. Megalakul a szlo ák nemze i ibo . Polgá ő ség elálli ása —
dec. 7. [Reo ganizácia Ná odnej ady. Vznikol ýbo Slo enskej ná odnej ady. Z iadenie
občianskej s áže], Figyelő, 8. 12. 1918, č. 49 (611), s. 3; Szlo ák nemze i álasz mány Besz e ce-
bányán [Výbo Slo enskej ná odnej ady B. Bys ici], Figyelő, 15. 12. 1918, č. 50 (612), s. 3.
40 HISTORIE — OTÁZKY — PROBLÉMY 1/2016
Ká olyiho ežimu, ýsledko občiansko-demok a ickej e olúcie a z á enia ozpadu
Uho ska. Paci is ickými, epublikánskymi a p o imona chis ickými le ákmi osla o-
ali no ú, mie o ú a slobodnú uho skú epubliku — „bez k áľa a poli iky panského
huncú s a“ — a na o nos á skom p incípe hlásali b a s o medzi ná odnosťami.31
Súčasťou ej o p opagandy bolo aj a o anie Slo áko p ed „nep ia eľmi ľudu“, k o í
by mohli o o ene či ajne pláno ať obno enie mona chie či zánik uho ského š á u.
S elesňo ali ich k áľo skí lokaji, zdo o i í ľudia bý alého ežimu, ý žníci a z lášť
í, čo dekla o ali od hnu ie slo enského územia od Maďa ska, dobo om ža góne
označo aní ako „služobníci českého impe ializmu“ (mysliac ým nap íklad skupinu
okolo Ma úša Dulu Ma ine či And eja Hlinku Ružombe ku).32 P opagačné le-
áky a plagá y om o duchu sa p iho á ali še kým — občanom, ojakom, ale aj že-
nám: „Ma ky! Manželky! Po d uhý az dá e s ojim synom ži o , ak ich uch áni e p ed
k áľo s om, lebo kým bude k áľ — bude aj ojna. Nech žije epublika!“33 Pop i p o-
pagačných lači ách namie ených p o i k áľo s u či českým snahám sa ysky li aj
p o imaďa ské ýz y. Išlo o skupiny, k o é odmie ali akékoľ ek cudzie pans o (české
aj maďa ské), a hlásali samos a nú slo enskú epubliku (nap . Joze Va echa mene
slo enských obo níko ).34
Ší iť p opagandu p ospech „no ého Uho ska“ pomáhal aj doznie ajúci poli ický
ýždenník Figyelő. V jeho článkoch z ok ób a 1918 eš e nachádzame známky op imi-
zmu, ie u lepšiu budúcnosť a dokonca aj p es edčenie o dob ých slo ensko-ma-
ďa ských zťahoch o Z olenskej župe a jej mes ách.35 V decemb i sa šak jeho ón
pod ply om ýchlo sa meniacich pome o a ozhodnu í Dohody mení. Niek o í au-
o i článko sa snažili e ejnosť ubezpečiť o no ých časoch Uho sku, o ozchode
s jeho minulosťou a ná odnos nou poli ikou, k o á y olala nená isť Nemaďa o
oči Maďa om. Iní šak ideli p oblém ne zdelanos i a ne edomos i ľudo ých más,
k o é podľa nich neboli dos a očne oboznámené s ýznamom e olúcie, s duchom
doby a s ideami no ého Uho ska, k o é malo nah adiť o u láča eľské.36
Rozkaz z Pa íža, aby sa maďa ské ojenské posádky s iahli z mies na území Slo-
enska, a očaká anie p íchodu českoslo enských ojsk pos upne doliehali aj na ban-
skobys ickú p ouho skú a maďa skú eli u. Až ak, že jej sp á anie sa menilo na ne-
kon lik né p ijímanie nas olenej eali y. Nekladenie odpo u mohlo p ameniť z poci u
31 A ó ság jö ője, Besz e cebánya, no . 30. [Budúcnosť Slo áko , B. Bys ica, 30. no .], Figyelő,
1. 12. 1918, č. 48 (610), s. 1–2.
32 ŠA BB — pob. BB, Mes o BB, sign. II.-446, ka ón č. 512, Tes é ek igyázza ok! [B a ia,
maj e sa na pozo e!], s. 86–87; A ó ság ellenségei [Nep ia elia Slo áko ], Figyelő, 24. 11.
1918, č. 47 (609), s. 1–2.
33 ŠA BB — pob. BB, Mes o BB, sign. II.-446, ka ón č. 512, Anyák! Hi esek! [Ma ky! Man-
želky!], s. 93.
34 ŠA BB — pob. BB, Mes o BB, sign. XIV., ka ón č. 522, Teleg am z Budapeš i ad eso aný
mešťanos o i B. Bys ice 22. 11. 1918; ŠA BB — pob. BB, Mes o BB, sign. 880, ka ón č. 522,
in . č. 10 167/1918, B a ia naši Slo áci!; sign. 900/1918, Teleg am J. Va echu.
35 A ó ok el idéken, ok óbe 26. [Slo áci na Ho niakoch, 26. ok óbe ], Figyelő, 27. 10., č. 43
(605), s. 1–2.
36 P opaganda, — dec. 21, Figyelő, 22. 12. 1918, č. 51 (613), s. 1.
aLIca KuRHajcOVÁ 41
bezmocnos i a nemožnos i zdo o ať a ys upo ať p o i silnejším ( íťazným eľmo-
ciam), z oz ahy a z úsilia y a o ať sa nep emyslených čino a zby očnej ag esi i y,
ako aj z ie y sp a odli é ozhodnu ie mie o ých oko aní.37 Známky ezignácie
a adap ácie banskobys ickej eli y na no é pome y p edznamenali začia ok od-
pú a ania sa mes a od uho ského ideologicko-mocenského ámca a jeho čleňo anie
do českoslo enského š á u. Na en o ob a upozo nili eálnej mocenskej poli ike
súčinnos i so symbolickou aspoň i momen y.
P ý sa zťaho al na inicia í u banskobys ického mešťanos u J. Csesznáka, k o ý
po sp á ach o pos upujúcom českoslo enskom ojsku k mes u ubezpečil Minis e s o
s plnou mocou p e sp á u Slo enska Žiline o nep í omnos i akýchkoľ ek nep ia-
eľských pos ojo mes ského oby a eľs a oči českoslo enskému ojsku, ako aj o zá-
me e plniť p íkazy jeho eli eľs a (s ým boli uz ozumení aj eli elia mies neho hon-
éds a a ná odnej s áže).38 Dokonca sa osobne spolu s hla ným mes ským no á om
Vincen om Cse helyim, policajným kapi ánom Jánom Tichým a so zás upcami mies -
neho ýbo u SNR angažo al na ne ušenom p esune ojska zo Z olena do Banskej
Bys ice. Tým o a aj k á kym u í acím ce emoniálom na železničnej s anici chceli
ep ezen an i mes a ukázať, že ší iace sa sp á y o pláno anom ozb ojenom odpo e
Bys ičano boli alošné.39 Za pome ne k á ky čas českoslo enská láda za pomoci o-
jenskej sily p e zala kon olu nad s a egickými bodmi mes e (nad poš ou, ele ón-
nym spojením, železnicou) a po nás upe no ého z olenského župana aj nad župnou
adminis a í ou.40 Po zložení p ísahy a sľubu e nos i ČSR si dokonca časť š á nych
zames nanco ud žala s oje unkcie, nap . hla ný mes ský no á V.Cse helyi, poli-
cajný kapi án J. Tichý, mes ský policajný leká Adol Schick.41 Sp a il o aj Csesznák,
keď ho Va o Š obá o eb uá i 1919 opä o ne ymeno al za mešťanos u Banskej
Bys ice ( ú ade zo al do konca decemb a 1922).42
To o počia očné mocenské p eskupo anie sp e ádzali symboly českoslo enskej
š á nos i a slo enskej ná odnej iden i y. V p om p ípade ich p edpiso alo na iade-
nie mies neho ojenského eli eľs a. Týkalo sa nosenia a ieb ČSR a bielo-mod o-
-če ených odznako , y esenia českoslo enských zás a šade, kde bolo ojsko s -
37 En en e — impe iálizmus, Besz e cebánya, no . 7. [Dohoda — impe ializmus, B. Bys ica, 7.no .],
Figyelő, 8. 12. 1918, č. 49 (611), s. 1; A el idék magya sága. Besz e cebánya, dec. 14. [Maďa i
na Ho niakoch, B. Bys ica, 14. dec.], Figyelő, 15. 12. 1918, č. 50 (612), s. 1; A magya sághoz.
Besz e cebánya, dec. 21. [K Maďa om. B. Bys ica, 21. dec.], Figyelő, 22. 12. 1918, č. 51 (613),
s. 1.
38 ŠA BB — pob. BB, Mes o BB, sign. XIV., ka ón č. 552, in . č. 898/1918, P íchod čs. ojako
a obsadenie Banskej Bys ice.
39 A cseh-szlo ák csapa ok Besz e cebányán [Česko-slo enské oddiely B. Bys ici], Figyelő,
29.12. 1918, č. 52 (614), s. 2.
40 A magya sághoz. Besz e cebánya, dec. 21. [K Maďa om. B. Bys ica, 21. dec.], Figyelő, 22. 12.
1918, č. 51 (613), s. 1.
41 ŠA BB — pob. BB, Mes o BB, sign. II., ka ón č. 535, in . č. 175/2920, Výťahy zo zápisnice
zasadnu í sp á neho ýbo u mes a B. Bys ica, z 22. 5. 1920.
42 ŠA BB — pob. BB, Mes o BB, sign. II./42, ka ón č. 522, Po denie poťažne ymeno ania
ú adníckeho sbo u p e sl. mes o B. Bys ica.
48 HISTORIE — OTÁZKY — PROBLÉMY 1/2016
uho ský a českoslo enský ežim — zmysle, čo sme mali p ed okom 1918 a čo máme
dnes. V om o óne sa 28. ok ób a 1922 niesol aj p eja iadi eľa banskobys ickej Ná-
odnej banky Viliama Paulinyho na p eds a ení mies neho di adelného zd uženia:
„Celá š á na moc bý alého Uho ska so še kými adminis a í nymi, školskými, hos-
podá skymi p os iedkami a azia skými p e íkanosťami s ála službe maďa izácie
ná oda slo enského. […] a čo je dnes, po š o očnom aní epubliky. Máme slo-
enské školy ľudo é, s edné, odbo né a B a isla e o á ajú sa i ysoké školy —
uni e zi a. Česi nám neza á ajú Ma icu a školy, nekon iškujú maje ky kul ú nych
s ánko , ale nám pomáhajú zno u zk iesiť, oži o o iť Ma icu slo enskú […]. Na
celom Slo ensku ú aduje sa po slo ensky, máme Slo áko župano , poslanco , mini-
s o a čosi-kamsi y ojí sa zo slo enských škôl oľko odu e nej, učenej in eligencie,
že si celú sp á u Slo enska budeme môcť ziať do úk s ojich las ných […]. Máme
biskupo ci k ách. Že sa na Slo ensku yučuje po slo ensky […], ú aduje a ojenčí
po slo ensky, o e u na en o čas ďakujeme jedine ým ideálnym b a om Čechom.“60
V Paulinyho eči ys upo ali uho sko-maďa ské eli y ako bý alí zo očo a elia,
na k o ých zane el, nenap a i eľní maďa óni zase ako súčasní nep ia elia epub-
liky a Česi ako b a ia Slo áko , k o í im pomáhali s há ať pu á „ isíc očnej po oby“,
a bez k o ých by si slobodu ne ydobyli. Na ma go slo enskej iden i y poznamenal:
„Spiso né d a jazyky, . j. slo enský a český nemôžu a ani nebudú a ani nie sú p ekáž-
kou omu, aby s dcom a duchom sjedno ený bol česko-slo enský ná od a á o jedno -
nosť ničom neobmedzí úžbu a p á o nás Slo áko po samoby nos i, s oj áznos i,
slo enskos i!“61
NA ZÁVER: OD MONARCHIE K REPUBLIKE?
Poli ické a symbolické uspo iadanie e ejného p ies o u Banskej Bys ice p ebiehalo
na p elome oko 1918/1919 na spôsob spojených nádob s cieľom p e ziať kon olu
nad mes om a za iadiť ho ak, aby na onok legi imizo alo českoslo enskú š á nosť,
epublikánske z iadenie a demok a ický ežim. Počia očná in enzi a oh o endu
šak nemusela p e ať aj po ďalšie oky. Poukázala na o nap íklad p ax pomeno a-
nia ulíc a slabá inicia í a občano mes a p i odhaľo aní pomníko ýznamným osob-
nos iam. P á e ej o symbolickej o ine sa p eja ili egionálne špeci iká, nep iamo
odz kadľujúce či už pos oje mies nej eli y k českoslo enskému š á u, po ojno é ná-
lady občano mes a (ľahos ajnosť, znechu enosť) alebo ich slabé občianske po edo-
mie. P i nachádzaní opô o iciálnej nano o konš uo anej českoslo enskej pamä i sa
pods a e upla nili me ódy p edchádzajúceho ežimu — len sa im dal no ý obsah.
Ne az sa o dialo za asis encie ých is ých ľudí, k o í kon inuálne pok ačo ali pozí-
ciách e ejných čini eľo mes a.
V p ípade Banskej Bys ice mohli mať na e ejnosť ply najskô spomenu é
osla y, k o ých p imá nym záme om bolo oboznamo ať Bys ičano s nepoznaným
60 Ako yze alo Slo ensko p ed 28. ok ób om, poťažne 30. ok ób om 1918?, H N, 5. 11. 1922, č. 45,
s. 1.
61 Ako yze alo Slo ensko p ed 28. ok ób om…, s. 1.

aLIca KuRHajcOVÁ 49
alebo málo známym. Masa yko e slá nos i y á ali p ies o na s meľo anie obča-
no ČSR, a o p os edníc om osoby p eziden a ako symbolu š á nej jedno y, odcu
a och ancu českoslo enského ná oda, ale aj ako mo álneho zo u ôznych spoločen-
ských s ie a záujmo ých skupín. Osla ami 28. ok ób a sa upe ňo ala českoslo en-
ská zájomnosť a poci b a skej pomoci (Čech Slo áko i), objasňo al sa ýznam čes-
koslo enského š á u p e Slo áko z hľadiska ich ná odnej seba ealizácie, no zá o eň
sa pop i českoslo enskej ná odnej jedno e poukazo alo aj na s oj áznosť a samoby -
nosť slo enského ná oda ( o šak zá islos i do ideologickej a poli ickej o ien ácie
oho-k o ého slo enského p eds a i eľa).
Vzle ný názo „od mona chie k epublike“ sa dá ej o š údii chápať d ojako. Na
jednej s ane ako dlhodobejší p oces ymazá ania mona chis ickej adície z e ej-
ného disku zu mes a a e ablo ania sa a upe ňo ania no ej epublikánskej adície
jeho p ies o och ( u sledo ané do oku 1922). Na s ane d uhej, čis o inš i uciona-
lizo anej o ine, ako p oces ukončený 16. no emb om 1918 — o iciálnym yhlásením
ob . 5: P ednáška os e o ého e e en a kp . Rudol a Feis man la
banskobys ickom Kasíne p i p íleži os i nadchádzajúcich na odenín p eziden a oku 1922
(© Š á na edecká knižnica Banskej Bys ici).
50 HISTORIE — OTÁZKY — PROBLÉMY 1/2016
Uho skej epubliky. Z yšné obdobie by sa dalo naz ať ako posun „od epubliky k e-
publike“, čo nás edie k zamysleniu sa nad ým, či „Ká olyiho“ epublika zoh ala olu
p echodnej s anice zapúšťaní ko eňo no ej epublikánskej adície, a ým pomohla
čas i banskobys ickej eli y adap o ať sa ľahšie na no é podmienky, hoci aj p i zmene
jej poli ickej o ien ácie od Budapeš i sme om na P ahu.
RÉSUMÉ:
This pape explo es some ques ions conce ning he phenomenon o he symbolic occupa ion o
public space and he o ma ion o he new Czechoslo ak s a ehood and na ional iden i y a e he
collapse o he Aus o-Hunga ian mona chy. These ques ions a e examined in he public space o
Banská Bys ica, he sea o Z olen egion, whe e h ee ealms o memo y (Ge man, Slo ak, Hun-
ga ian/Magya ) had successi ely supe seded o had coexis ed in he his o y o he own. Gi en he
dominance o Hunga ian/Magya his o ical memo y in he space o he own om he las hi d o
he 19 h cen u y, we a e in e es ed in: he ‘image’ ha Banská Bys ica acqui ed be ween 1918–1922,
how he mona chis and Hunga ian pas was banished in his ansi ional pe iod and how he idea
o Czechoslo ak s a ehood was p omo ed, and las bu no leas , he p ocess o ma ginaliza ion o
he his o ical memo y o he Hunga ian/Magya popula ion in Banská Bys ica in a ou o i s Slo-
ak inhabi an s. We conside he socio-psychological cons an s such accep ance, adap a ion, and
esigna ion ha could cha ac e ize he beha iou o he local eli es and hei a i ude owa ds he
c ea ion o Czechoslo akia.
Mg . Alica Ku hajco á, Ph.D., odbo ná asis en ka na Ka ed e his ó ie Filozo ickej akul y Uni e -
zi y Ma eja Bela Banskej Bys ici, sa špecializuje na kul ú nohis o ické enomény mes ách Uho -
ska období dualizmu a medzi ojno om období — na nás oje u á ajúce his o ickú (ná odnú)
pamäť a kolek í nu ná odnú iden i u (s e ské osla y, i uály, symboly, pomníky, u banonymá;
alica.ku hajco [email protected]).