Sociálna opo a, yb ané komponen y sebaob azu
a zmysel ži o a bezdomo co 1
Dana Roso á, Oľga O oso á, E a Žiako á
SÚHRN
Cieľom š údie je skúmať zmysel ži o a bezdomo co d och dimenziách (ak uálny zmysel ži o a,
dlhodobé hľadanie zmyslu ži o a) o zťahu k spokojnos i so sociálnou opo ou a yb aným
komponen om sebaob azu ( eziliencie, chu i p aco ať, chu i pomáhať iným).
Výskumu sa zúčas nilo 104 bezdomo co z Inš i ú u K is a Veľkňaza (IKV) Žako ciach, k o ým
bol p edložený do azník o zmysle ži o a (S ege , F azie , Oishi, S. e al. 2006) o pociťo anej ú o ni
sociálnej opo y so s any okolia. Sebaob az bol skúmaný me odikou Sel (Vý os In: Vasiľo á —
Bendžalo á 2004).
Spokojnosť so sociálnou opo ou, komponen y sebaob azu ( eziliencia, chuť pomáhať iným)
signi ikan ne, pozi í nom sme e, p ediko ali ak uálny zmysel ži o a. Spokojnosť so sociálnou
opo ou, komponen sel ( eziliencia) signi ikan ne, pozi í nom sme e, p ediko ali dimenziu
hľadania zmyslu ži o a. Kon o ané p emenné od a dĺžka poby u inš i ú e sa na sile eg esných
modelo ak uálneho zmyslu ži o a a hľadaného zmyslu ži o a ýznamne nepodieľali.
Výsledky naznačujú dôleži osť posky o ania sociálnej opo y, posilňo ania eziliencie, ocho y
pomáhať iným ámci sociálnej p áce s bezdomo cami.
ABSTRACT
The aim o he esea ch was o examine he meaning in li e in homeless people, look h ough he
di e ences in hei meanings in li e in wo dimensions ( he ac ual meaning in li e, and he long-
e m sea ching o li e sense) in ela ion o he gende and deg ee o sa is ac ion wi h social suppo
p o ided by su oundings.
The esea ch was unde gone by 104 homeless people om The Ins i u e o Ch is High P ies (CHP)
in Zako ce who we e p esen ed a su ey ques ionnai e on he meaning in hei li e (S ege , F azie ,
Oishi, S. e al. 2006) and on pe cei ed le el o social suppo hey we e p o ided om su oundings.
Vasiľo á, Bendžalo á (2004), s udied sel -image using he „Me hodology o he Sel . “
Sa is ac ion wi h social suppo , he componen s o he sel -image, esis ance, commi men o help
o he s signi ican ly in a posi i e di ec ion, assume he cu en o he meaning o li e.
Sa is ac ion wi h social suppo , a componen o he sel , signi ican ly in a posi i e di ec ion, he
dimension o he sea ch assumed he meaning o li e.
Coun e ed and leng h o s ay in he Ins i u e is a genus o a iables in eg ession models, he
cu en s eng h o he meaning o li e and wha he meaning o li e signi ican ly in ol ed.
The esul s sugges he impo ance o conside ing gende ai s in measu ing pe sonal sa is ac ion
wi h one’s li ing condi ions and need o social suppo , which is p o ided unde social wo k wi h
homeless people.
1 Ten o p íspe ok znikol ámci iešenia g an o ej úlohy Vega VEGA MŠ SR č. 1/0282/12
s náz om: In e discipliná na analýza zmyslu ži o a a jeho komponen o sociálne ý-
znamných skupinách adolescen o z hľadiska jeho o mo ania a možnej in e encie.
10 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 2/2014
BEZDOMOVECTVO
Absolú na chudoba p eds a uje jeden z ážnych globálnych p oblémo ľuds a, p i-
čom kľúčo ou cha ak e is ikou absolú nej chudoby je boj o každodenné p eži ie.
Tú o jej o mu p eds a uje bezdomo ec o, k o é pa í medzi p oblémy pos mode -
nej spoločnos i mnohých š á och s e a. Aj na Slo ensku sa bezdomo ec o s alo
súčasťou našej spoločnos i. Bezdomo ec o za aďujeme medzi sociálno-pa ologické
ja y. Sociálna pa ológia de inuje ie o ja y ako deš uk í ne alebo au odeš uk í ne
sp á anie ľudí. Pa í sem pa ologické sp á anie, pa ogénne podmienky, spoločenské,
kul ú ne podmienky a p ocesy y olá ajúce alebo zap íčiňujúce pa ologické sp á a-
nie (Balogo á e al. 2003). „Bezdomo com môže byť k okoľ ek. Muž, žena, dieťa, celé
odiny, mladý, s a ý, cho ý, zd a ý, zames naný, nezames naný, zá islý alebo abs i-
nen , bý alý äzeň, ý aná žena či mladík z de ského domo a“ (Beňo á 2008, s. 10).
Giddens (1999) upozo ňuje na sku očnosť, že posledných okoch bol pojem bez-
domo ec p enesený na ka egó iu ých ľudí, k o í ôbec nemajú kde spať a p e o p es-
pá ajú na uliciach, alebo schá aných, opus ených uby o niach, či nachádzajú do-
časné ú očisko cha i a í nych ú ulkoch. V EÚ sa za bezdomo co nepo ažujú len
ľudia, k o í sú p iamo idi eľní na ulici alebo ú ulkoch, ale aj sk y í, po ulujúci sa
z uby o ne na uby o ňu, alebo p espá ajúci pod mos ami a na iných mies ach. Za po-
enciálnych bezdomo co sa po ažujú aj ľudia, k o ým h ozí s a a p ís ešku, či neza-
mes naní, obe e domáceho násilia, k o é nie sú schopné pla iť nájomné (Beňo á 2008).
Schwa zo á (2005, In: Ma oušek 2005) ho o í o objek í nych a subjek í nych
ak o och o ply ňujúcich s a u domo a u ľudí. Medzi objek í ne ak o y za aďuje
hla ne poli iku zames nanos i, pos a enie e nických mino í , sociálnu poli iku š á u.
Subjek í ne ak o y sú isia s celko ou sociálnou si uáciou jedno li ca. H adecká —
H adecký (1996) sa zmieňujú sú islos i s ľuďmi bez domo a o ex émnom ylúčení.
Bezdomo ci sú äčšinou nezames naní. P i hľadaní zames nania majú p oblém p e
zanedbaný zhľad, ne hodné oblečenie, zlý zd a o ný s a , k o é o ply ňujú zames -
ná a eľa p i ýbe e s ojich zames nanco . Ma eš (1994) u ádza, že nezames naní zo-
s á ajú čas o osamo ení, yhýbajú sa kon ak om s os a nými nezames nanými, ale aj
inými ľuďmi, uza á ajú sa do seba.
Vágne o á (2004) konš a uje, že bezdomo ci majú äčšinou neuspokojené po-
eby a pod ply om nep iazni ých skúsenos í čas o ezignujú, už nič od ži o a ne-
čakajú, následkom čoho u mnohých dominuje pos oj ezignácie, apa ie a a alizmu.
ZMYSEL ŽIVOTA
Po ozumenie zmyslu ži o a p eds a uje hla ný bod chápaní seba samého. Ak ho-
o íme o zmysle ži o a, nemusí ísť ždy iba o jeden zmysel, čiže môžeme ho o iť
o z . plu ali e zmyslo . Každej s é e s ojho ži o a o iž p ikladáme iný zmysel. Tie o
zmysly sa môžu na zájom umocňo ať (ak dosiahnem jeden zmysel, umožní mi o e-
alizo ať ďalší), alebo sa môžu aj ylučo ať, edy šak ho o íme o pa ológii zmyslu
našej exis encie (Šula íko á — Sejčo á 2008).
Exis ujú d a d uhy o ázok, k o é ozlišujeme keď sa zaobe áme zmysluplnosťou
našej exis encie z pohľadu psychológie. P ou je yuži ie chápania zmysluplnos i
DaNa ROSO Á, Oľga OROSO Á, E a ŽIakO Á 11
a d uhou je o ba zmyslu. Vy á anie chápania zmyslu ži o a môžeme chápať ako
p oces. Ľudia om o p ocese posudzujú, p ehodnocujú a p e e ujú ýznam uda-
los í p i obja o aní zmyslu ži o a. Taylo o á (In: Kři ohla ý 2006) s ojimi zis eniami
dí, že z ýšená požiada ka nachádzať zmysel om, čo sa deje, nas á a hla ne si-
uácii, k o á p e člo eka p eds a uje eľké ápenie. T o ba zmyslu je ys e ľo aná
ako niečo, čo je najpo ebnejšie, či naj iac dôleži é ej danej si uácii. Viace í au o i
usudzujú, že dispozícia nachádzať zmysel je niečo, čo je člo eku odené. Vy á a-
nie oh o zmyslu je p e člo eka nesmie ne dôleži é, p e ože mu napomáha u o iť si
p esnejšiu podobu s ojej las nej iden i y, ak is o mu napo ie o jeho hodno e. Ži o
člo eka je po encionálne zmysluplný bez ohľadu na si uáciu, k o ej sa člo ek na-
chádza. Podľa P. Maceka (2003) našej kul ú e snaha nebyť niekým iným, len samým
sebou, byť si edomý s ojej hodno y a zamýšľať sa nad ýhľadom do budúcna, pa í
k cholu hie a chie hodnô a záujmo člo eka.
P oblema ike zmyslu ži o a sa eno ali iace í ýznamní au o i o s ojich p á-
cach a ýznamne o ply nili aj naze anie na zmysel ži o a. Boli o Al ed Adle , Ca l
G. Jung, E ich F omm, Vik o E. F ankl, Ab aham H. Maslow a I in D. Yalom (In:
Halama 2007).
P eží anie zmyslu ži o a má di e en né enzie, indi iduálny cha ak e a o my
nímania sa menia p iebehu ži o a. Znamená o, že cha ak e esp. po aha a cel-
ko á pe cepcia jedinca sa p e a í do hľadania zmyslu ži o a a zá o eň sa y o í ima-
ginácia, kam sme uje ľudská exis encia (Žiako á — Ščensná 2009).
Niek o í naši au o i Zelina, Ko áč, Komá ik, Halama p is upujú k zmyslu ži-
o a jedinca, cez analýzu úlohy zmyslu ži o a, u ádzaním komponen o a dimenzií
zmysluplnos i, k o ých sa zmysel ži o a môže p eží ať a oz íjať. Konk é ne ide
o po denie p í omnos i ele an ných a ýznamných cieľo , hodnô , p es edčení,
ži o ných ašpi ácií, pláno ži o e člo eka. Ži o né ciele, k o é sý ia ži o zmyslom,
sú ýsledkom ungo ania p es edčení, a sú s nimi na oľko z iazané, že ich nemožno
oddeliť. Ži o né pláno anie a ži o né ciele sú eálne ak o y podieľajúce sa na egulá-
cii ľudského sp á ania. Výskumy po dzujú, že p os edníc om ich analýzy možno
usudzo ať, nakoľko p e e o ané osobné hodno y, nachádzajú s oj sku očne kogni-
í ny od az na ú o ni zmysluplnos i a ži o ných cieľo člo eka. Sys ém u edených
p es edčení má posky o ať jedinco i kon ex , u či ú o mu pozná ania onkajšieho
s e a a u edomo anie si zmysluplnos i s e a a las ného ži o a. Nie je s a ický, zá-
o eň sebe obsahuje po enciu elimino ať nega í ne ja y p eží aní s následnými
exis enciálnymi sku očnosťami. Funkciou sys ému p es edčení je ak iež posky o a-
nie u či ých k i é ií sp á ania. Zmysel ži o a o s ojej obsaho ej s ánke p eds a uje
súbo cieľo , hodnô a p es edčení, k o é dá ajú člo eku poci hodno y a účelnos i
jeho ži o a (O oso á 1991).
KOMPONENTY ZMYSLU ŽIVOTA
Naj ozší enejší model ýkajúci sa zmyslu ži o a je ojkomponen o ý model zmyslu
ži o a, k o ý sebe zahŕňa i komponen y. Au o mi oh o modelu boli G. T. Reke
a P.T.Wong (In: Halama 2007). Zmysel ži o a chápali ako iacdimenzionálny konš uk
obsahujúci kogni í nu, mo i ačnú a a ek í nu zložku, k o é sa na zájom o ply ňujú.
12 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 2/2014
KOGNITÍVNA ZLOŽKA
Tá o kogni í na zložka sa zťahuje ku kogni í nemu ámcu, obsahujúcemu sys ém
p es edčení, ýznamnos i a očaká aní o ien ujúcich sa na seba, s e a s oj las ný
ži o . Vzťahuje sa aj na sku očnosť, ako člo ek p ipisuje zmysel s ojmu ži o u, ako sa
dokáže y o ná ať so ži o nými si uáciami a ak is o sa zťahuje aj na o ázky y o ná-
ania sa s konečným zmyslom. Tá o zložka dá a člo eku ýznam ži o a. Medzi ďalšie
ýznamy ej o zložky môžeme za adiť o, že umožňuje pochopenie zmyslu ozmani-
ých ži o ných si uácii a dá a ich do uspo iadaného a sú islého ámca. Ak je á o ko-
gni í na zložka oz inu á, p eja uje sa o ysokou mie ou zmyslu ži o a, u edomenie
si uspo iadania ži o e a ak is o s ojho poslania či konečného cieľa. Naopak ne oz-
inu ie ej o zložky spôsobí zmä ok ži o e a exis enciálnu úzkosť (Halama 2007).
MOTIVAČNÁ ZLOŽKA
P i ej o zložke ide o usku očňo anie ôznych cieľo , činnos í a hodnô , k o é sám člo ek
po ažuje p e neho za pods a né o s ojom ži o e. Člo ek obe uje množs o sily a s ojho
času do činnos í, k o é p ispie ajú k naplneniu jeho cieľa. P i oz inu í ej o zložky mô-
žeme ho o iť o p í omnos i ozličných hodnô , cieľo a p í omnosť snahy o naplnenie
ých o cieľo , aj na zdo y neúspešnos i. De ici činnos í, ži o ných cieľo , ak is o nudu
či nezáujem pozo ujeme p i nedos a očnom oz inu í ej o zložky (Halama 2007).
AFEKTÍVNA ZLOŽKA
Člo ek p os edníc om oho, že ykoná a a dosahuje s oje ciele, p os edníc om
záži ko , k o é p eží a a ďaka s ojmu pozi í nemu pohľadu na ži o nachádza poci
spokojnos i a naplnenia. Jednoducho po edané, p i oz inu í ej o zložky sa p eja-
ujú u člo eka poci y šťas ia, spokojnos i so ži o om, ak je á o zložka málo oz inu á,
člo ek je naopak o s ojom ži o e nešťas ný, dep esí ny a smu ný (Halama 2007).
SEBAOBRAZ
Sebaob az môžeme de ino ať ako men álnu ep ezen áciu nímaných las ných cha-
ak e is ík a kompe encií jedinca, k o á zniká anom eku, modi ikuje sa počas
celého ži o a jedinca a má ý azný ply na jeho sp á anie, nímanie a p eží anie.
V ámci sebaob azu možno de ino ať i jeho aspek y: kogni í ny aspek ho o í
o obsahu a š uk ú e sebaob azu, a ek í ny aspek yjad uje zťah jedinca k sebe,
jeho sebahodno enie, kona í ny aspek yjad uje endenciu ku konaniu spôsobom
p ime aným poznaniu a hodno eniu samého seba (Bla ný a kol. 1993; Macek 1997).
Množs o ýskumo poukázalo na sku očnosť, že nímanie hodno y samého seba má
kľúčo ý ýznam p e ha monické p eží anie jedinca. Pozi í ny sebaob az znižuje i-
ziká zniku d ogo ej a iných zá islos í, iziko samo aždy (S empelo á 1998). Z celej
eó ie ýkajúcej sa ýskumu sebaob azu má asi naj äčší p ak ický ýznam š údium
DaNa ROSO Á, Oľga OROSO Á, E a ŽIakO Á 13
jeho a ek í nej zložky — sebahodno enia. Roge s ýs ižne a p i om jednoducho de i-
nuje sebahodno enie ako o, do akej mie y má jedinec pozi í ny zťah k sebe, áži si
a akcep uje samého seba (Hoyle a kol. 1999).
Poci sebahodno y je silno o ply ňo aný spä nou äzbou zo sociálneho okolia
a p e o má po eba pozi í neho sebahodno enia podpo nú úlohu, o be a ud žia-
aní medziľudských zťaho .
SOCIÁLNA OPORA
Pojem sociálna opo a sa odbo nej li e a ú e sa použí a zh uba 30 oko . O jeho za e-
denie sa zaslúžili aja báda elia: Caplan, Cassel a Cobb (In: Ma eš 2001). Te mín ej o
podobe sa šak použí a zh uba od d uhej polo ice 90. oko , kedy nas ala e minolo-
gická zmena z pô odnej „sociálnej podpo y“ na „sociálnu opo u“. S alo sa ak z dô odu
yplácania peňažných dá ok — š á nej sociálnej podpo y yb aným skupinám občano
a opods a nenej oba y zo zamieňania ých o d och pojmo (Vý os — Slaměník 2001).
Sys ém sociálnej opo y je chápaný ako u či ý ná azníko ý, či lmiaci sys ém,
k o ý ch áni ľudí p o i po encionálnemu škodli ému ply u s eso ých si uácií.
S ým o dením sa zhoduje mnoho našich i zah aničných au o o . Tí jedinci, k o í
disponujú akým o silným sys émom sociálnej opo y, sa p e o ja ia lepšie yba ení
k z ládaniu zá ažných ži o ných zmien i každodenných m zu os í (Cohen, Wills, In:
Kři ohla ý 2001). Sociálnou opo ou ši šom zmysle slo a ozumieme pomoc, k o á
je posky o aná d uhými ľuďmi člo eku, k o ý sa nachádza záťažo ej si uácii. Emo-
cionálnou podpo ou a celko ým podpo ným pôsobením od d uhých, člo ek dos á a
silu, na mobilizo anie las ných psychických zd ojo Tým, že jedinec cí i za sebou
niekoho, k o ho podpo í, komu sa môže y ozp á ať zo s ojich s a os í, je schopný
če pať silu na las ný boj so s esom a s eso ými si uáciami.
Kebza (2005) ozlišuje i ú o ne sociálnej opo y:
1) Mak oú o eň — ú o eň pa icipácie na ak i i ách najbližšej komuni y.
2) Mezoú o eň — ozsah a k ali a š uk ú y a podpo ných unkcií sociálnej sie e
jedno li ca.
3) Mik oú o eň — k ali a in ímnych zťaho jedno li ca.
Podľa Kři ohla ého (2001) sociálnej in e akcii ypu sociálnej opo y možno ozlíšiť
päť k oko :
1. Vyslanie signálu „hľadám pomoc“ osobou núdzi — úspech zá isí od ôle
osoby núdzi; od schopnos i osoby núdzi yjad iť p osbu o pomoc, yslať
signál.
2. P ija ie signálu po encionálnym posky o a eľom pomoci — úspech zá isí od
dosiahnu eľnos i posky o a eľa pomoci; od ocho y zachy iť signál olania o po-
moc; os po ozumenia signálu olania o pomoc.
3. Vyjad enie ocho y pomôcť — úspech zá isí od ocho y po encionálneho posky-
o a eľa pomoci; od jeho možnos i posky núť pomoc; od jeho spôsobilos i byť
opo ou a pomocou.

14 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 2/2014
4. P íjem pomoci — úspech zá isí od ôle osoby núdzi; schopnos i osoby nú-
dzi p ijať ponúkanú pomoc; od po ozumenia, sp á nej in e p e ácie ponúka-
nej pomoci.
Je dokázané, že p íjemco ia sociálnej opo y sa snažia yhnúť zá islos i na s ojej so-
ciálnej sie i a požiadajú o pomoc až o ch íli, kedy sa še ky Copingo e s a égie uká-
zali ako neúčinné (Ecken ode — We hing on, In: K ause 1995). We hing on a Kessle
(1986, In: K ause 1995) dia, že najlepšou opo ou sú í jedinci, k o í pomáhajú okam-
ži e, ale nechá ajú člo eka nejaký čas samého hľadať iešenia p oblémo ej si uácie.
Tým zab ánia y olá aniu poci o zá islos i a las nej neschopnos i p íjemcu. Jedi-
nec ak získa a poci las nej schopnos i uchopiť p oblém a možnosť nájsť e en u-
álne iešenia, čím posilňuje s oje sebahodno enie a sebaúc u. Podľa Sa i o ej (1994)
je edomie las nej hodno y ces ou k nad iazaniu i ud žaniu zťahu a k hodnému,
účinnému, zodpo ednému sp á aniu.
INŠTITÚT KRISTA VEĽKŇAZA ŽAKOVCE — CHARITATÍVNY PROJEKT
P eds a ený a š a u á Inš i ú u K is a Veľkňaza je Ing. Mg . Ma ián Ku a, D .h.c.
U neho sa z odila myšlienka y o iť zo s a ej a my Žako ciach ok ese Kežma ok
esocializačné s edisko a ú ulok — dom p e bezdomo co . V ámci komuni nej p áce
s bezdomo cami sa zames nanci Inš i ú u snažia y o iť aké zázemie, k o é by po-
máhalo bezdomo com i p oblémo ým spoluobčanom esocializo ať sa a odš a o ať
do š anda dného ži o a, do odín kde by boli uži oční a o ili hodno y p e našu spo-
ločnosť. P oblémo ým ľuďom za iadení sa enujú 24 hodín denne a 7 dní ýždni,
nielen čase p aco nej e apie, ale aj po p áci. O ganizujú p e nich ôzne akcie a ak-
iež sa im enujú aj po eče och. P e ože í, k o í sa s a ajú o ich esocializáciu, s nimi
aj žijú. Bezdomo ci za iadení nie sú nečinní.
P i esocializácii použí ajú zames nanci Inš i ú u 3 základné p a idlá: 1/Zákaz
alkoholu a ná yko ých lá ok; 2/P e encia a zákaz es nej činnos i; 3/P aco ná e apia.
Bezdomo ci p i esocializácii p echádzajú oma š ádiami. V om p om, p i p íchode
do za iadenia im nezáleží na nikom a na ničom, dokonca ani na nich samo ných. V d u-
hom š ádiu im už záleží na nich samo ných a eťom š ádiu už nepoze ajú len sami na
seba, ale aj ako pomôcť eš e núdznejším, ako sú oni sami. Počas p aco nej e apie p acujú
bezdomo ci na p e ádzke za iadenia, kde bý ajú. Nakoľko náklady na zabezpečenie
s a y sú p íliš ysoké, snažia sa byť sebes ační základných po a inách a p e o nie-
k o í p acujú poľnohospodá skej p o ý obe (za iadenie je sebes ačné p odukcii
zemiako , mlieka, ajec, mäsa, čias očne p i p odukcii zeleniny). V a eály si z iadili
peká eň a sú sebes ační aj p odukcii chleba. Mnohí z mužo p acujú aj s a ebnej
oblas i. Dá sa po edať, že budo a p e elesne pos ihnu ých je dielom bezdomo co
a í aj cí ia, že sú uži oční, že ich niek o po ebuje, mnohí našli no ý zmysel ži o a.
V budo e p e elesne pos ihnu ých niek o í našli upla nenie ako úd žbá i, oše o a-
elia, kuchá i, ku iči. Základom esocializácie je zmeniť člo eka nielen z onku, ale aj
z nú a /h p://www.ik .sk/dbjs.ph m/.
DaNa ROSO Á, Oľga OROSO Á, E a ŽIakO Á 15
CIEĽ ŠTÚDIE
V ámci iešenia g an o ej úlohy Vega VEGA MŠ SR č. 1/0282/12 s náz om: In e disci-
pliná na analýza zmyslu ži o a a jeho komponen o sociálne ýznamných skupinách
adolescen o z hľadiska jeho o mo ania a možnej in e encie sme si s ano ili za cieľ
ej o š údie skúmať, či p i kon ole odu a dĺžky poby u inš i ú e, budú spokojnosť
so sociálnou opo ou a yb ané komponen y sebaob azu ( eziliencia, chuť p aco ať,
chuť pomáhať iným) š a is icky signi ikan ne p ediko ať dimenzie zmyslu ži o a bez-
domo co (dimenzia ak uálneho zmyslu ži o a, dimenzia hľadaného zmyslu ži o a).
VÝSKUMNÁ VZORKA
Výskumnú zo ku o ilo 175 bezdomo co Inš i ú u K is a Veľkňaza (IKV) Žako -
ciach, z oho 38 % žien, p ieme ný ek 42,6, SD = 10,21 (Minimum: 19 oko , maxi-
mum:66 oko ). Do analýz bolo za adených 104 bezdomo co s úplne yplnenými
do azníkmi. Os a né boli z analýzy ylúčené z dô odu neúplnos i yplnenia do az-
níka. Účasť na ýskume bola dob o oľná a anonymná, usku očnená so súhlasom
p eds a eného, š a u á a IKV Žako ciach.
METODIKY
Na me anie dimenzií zmyslu ži o a bol použi ý do azník Meaning in Li e Ques ion-
nai e (MLQ, S ege , F azie , Oishi, S. e al. 2006). Do azník pozos á al z 10 položiek,
d och dimenzií zmyslu ži o a: 1. Dimenzia ak uálneho zmyslu ži o a (nakoľko Po cí ia,
že ich ži o má zmysel), 2. Dimenzia hľadania zmyslu ži o a (nakoľko sa Po usilujú nájsť
zmysel a ozumieť mu ich ži o och). Po odpo edajú na každú o ázku na 7 bodo ej
škále Like o ho ypu od 1 ( ôbec nesúhlasím) po 7 (úplne súhlasím). Hodno a C on-
bach’s Alpha p e MLQ bola 0,80.
Sebaob az bol sledo aný me odikou SELF, k o ej au o om je J. Vý os (Vasiľo á,
Bendžalo á 2004). P os edníc om Like o ej škály boli požiadaní o po o nanie sa
s inými ľuďmi zo s ojej sociálnej sie e na s upnici: 1-o eľa menej ako iní, 2-menej ako
iní, 3- iac ako iní, 4-o eľa iac ako iní komponen och eziliencie (schopnosť pozbie-
ať sa, zod ihnúť sa zo zeme, „o iasť sa“ a ísť ďalej), chuť p aco ať, chuť pomáhať iným.
Sociálna opo a bola sledo aná o ázkou „Na koľko pe cen s e spokojný s ým,
koľko ľudí má e, na k o ých sa môže e ob á iť, keď má e p oblém?….. %“.
ŠTATISTICKÉ SPRAVOVANIE
Výsledky boli sp aco ané SPSS 20 použi ím hie a chickej lineá nej eg esie (Me-
óda En e ). Nezá islé p emenné od a dĺžka poby u inš i ú e boli ložené do ana-
lýzy 1. k oku (Model 1: d e nezá islé p emenné), nezá islé p emenné spokojnosť so
sociálnou opo ou, sebaob az ( eziliencia, chuť p aco ať, chuť pomáhať iným) boli do
analýzy ložené 2. k oku (Model 2: Päť nezá islých p emenných). Zá islými p e-
16 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 2/2014
mennými modelo boli dimenzie zmyslu ži o a, k o é boli p e po eby hie a chickej
lineá nej eg esie loga i mo ané.
VÝSLEDKY
Hie a chická lineá na eg esia bola použi á s cieľom skúmať p edikčnú silu spokoj-
nos i so sociálnou opo ou a sebaob azu ( eziliencie, chu i p aco ať, chu i pomáhať
iným) o zťahu k zmyslu ži o a (dimenzia ak uálneho zmyslu ži o a, dimenzia hľa-
daného zmyslu ži o a), p ičom kon o anými p emennými boli od a dĺžka poby u
inš i ú e (Tabuľka 1).
Minimum Maximum P ieme SD
Dĺžka poby u inš i ú e ( mesiacoch) >1 43 8,19 7,95
Spokojnosť so sociálnou opo ou(%) 0100 39,36 25,57
Dimenzia ak uálneho zmyslu ži o a 11 35 22,43 5,03
Dimenzia hľadania zmyslu ži o a 14 35 24,29 4,26
Sel — eziliencia 1 4 2,71 0,93
Sel — chuť p aco ať 1 4 2,92 0,77
Sel — chuť pomáhať iným 1 4 2,67 0,88
abuľka 1. Desk ip í ne ýsledky skúmaných p emenných
Model hie a chickej lineá nej eg esie p e ak uálny zmysel ži o a yho o al naším
dá am a spĺňal k i é ia lineá nej eg esie (p-p g a , his og am, sca e plo ). Model 1
ys e ľo al 2 % a iabili y. Model 2 ys e ľo al 33 % a iabili y s celko ou signi iká-
ciou (F = 7,26, p < 0,001), p ičom spokojnosť so sociálnou opo ou, komponen y seba-
ob azu ( eziliencia, chuť pomáhať iným) signi ikan ne, pozi í nom sme e p ediko-
ali ak uálny zmysel ži o a (Tabuľka 2).
Be a T Sig.
Model 1 Rod –0123 –119 0236
Dĺžka poby u inš i ú e ( mesiacoch) –010 0923
Model 2 Rod –0039 –045 0656
Dĺžka poby u inš i ú e ( mesiacoch) –0145 –162 0110
Spokojnosť so sociálnou opo ou 0409 446 <0,001
Sel — eziliencia 0238 252 0014
Sel - chuť p aco ať –0006 –006 0956
Sel — chuť pomáhať iným 0256 240 0019
abuľka 2. Reg esný model p edikujúci ak uálny zmysel ži o a bezdomo co
Model hie a chickej lineá nej eg esie p e hľadaný zmysel ži o a yho o al naším
dá am a spĺňal k i é ia lineá nej eg esie (p-p g a , his og am, sca e plo ). Model 1
DaNa ROSO Á, Oľga OROSO Á, E a ŽIakO Á 17
ys e ľo al 3 % a iabili y, Model 2 ys e ľo al 28 % a iabili y s celko ou signi iká-
ciou (F = 5,69, p < 0,001), p ičom spokojnosť so sociálnou opo ou, komponen sel ( e-
ziliencia) signi ikan ne, pozi í nom sme e p ediko ali dimenziu hľadania zmyslu
ži o a (Tabuľka 3).
Be a Sig.
Model 1 Rod –0,163 –1,60 0,113
Dĺžka poby u inš i ú e ( mesiacoch) 0,070 0,69 0,494
Model 2 Rod –0,108 –1,18 0,242
Dĺžka poby u inš i ú e ( mesiacoch) –0,027 –0,29 0,773
Spokojnosť so sociálnou opo ou 0,222 2,33 0,022
Sel — eziliencia 0,220 2,24 0,028
Sel - chuť p aco ať 0,195 1,73 0,087
Sel — chuť pomáhať iným 0,180 1,62 0,108
abuľka 3. Reg esný model p edikujúci dimenziu hľadania zmyslu ži o a bezdomo co
Kon o ané p emenné od a dĺžka poby u inš i ú e sa na sile eg esných modelo
(Model 1) ak uálneho a hľadaného zmyslu ži o a ýznamne nepodieľali.
DISKUSIA A ZÁVER
Je nespo né, že bezdomo ec o má zťah k d ama ickej s a e ži o ných očaká aní
(Nusselde e al. 2012). Zis ili sme, že yššia ú o eň spokojnos i so sociálnou opo ou
p ispie a k ú o ni ak uálneho zmyslu ži o a a hľadania zmyslu ži o a. U edené ý-
sledky ko ešpondujú so zá e mi š údií, k o é u ádzajú, že sociálna opo a je jedným
z ak o o , k o ý sa podieľa na p ocese edúcom k s a u bez domo a, ako aj jedným
z ak o o , k o ý má zťah k ži o ným očaká aniam bezdomo co , p ičom absencia
sociálnej opo y edie bezdomo co k zú als u, k suicidálnym myšlienkam a bezná-
deji ýkajúcej sa z ládnu ia ich ži o nej si uácie ( an Wyk 2011, Schu , Meschede,
Rie dan 1994).
Nega í ne následky bezdomo ec a na sebaob az jedno li ca je nespo ný a ý-
znamný ak , k o ý p iamo aj nep iamo o ply ňuje možnos i ýbe u me ód socio-
e apie s ou o skupinou klien o (Lynch 2005). Ako ýznamný bol zis ený podiel
komponen u sebaob azu s náz om: „chuť pomáhať iným“ k celko ej ú o ni ak uál-
neho zmyslu ži o a. Po dzuje dôleži osť indi iduálnej a skupino ej p áce, k o á
umožňuje oz oj sebaob azu a sebahodno enia bezdomo co . Socio e apia posky uje
množs o me ód a me odík, ako p aco ať so sebaob azom cez al uis ické enden-
cie jedinca, cez ôzne o my p osociálneho sp á ania, nakoľko pla í známe p a idlo,
„Keď pomáhaš iným, pomáhaš ým aj sebe“.
Tie o sku očnos i nás op á ňujú poukázať na ýznam sociálnej p áce a úlohu
sociál neho p aco níka p i p áci s ľuďmi bez domo a, hla ne o mou sociálneho po-
adens a a spomínanej skupino ej p áce (Roso á 2013). P ocesy p ebiehajúce sku-
pine p eds a ujú mocné sily úsilí o zmenu a o ply ňo anie ľudského myslenia,