Poli ikum a p i a um
O podobách uskej dokumen á nej d ámy
Romana Š o ko á mali i
Filozo ická akul a Uni e zi y Ka lo y P aze
Poli ické, sociálne k i ické a komuni né di adlo po ebujú exis o ať čase a p ies-
o e, k o é ho s ojou nalieha osťou, po ebou e lexie a kon on ácie názo o yži-
ujú. Zdá sa, že našich časoch a ak uálnom kon ex e diania na nielen eu ópskom
kon inen e sa o nedos a ok pálči ých ém obá ať nemusíme. Je ich až p íliš eľa. Ne-
bude žiadnym p ek apením, keď sa di adelní umelci á ia o s ojej o be k zd oju
z počia ku 90- ych oko — edy o s ojich monod ámach p iekopníčka no odobej
o my sociálne k i ického di adla, he ečka Anna Dea e e Smi ho á1 če pala z ozho-
o o s účas níkmi e nických a aso ých kon lik o a odoh ala ich ždy p iamo p ed
ich očami. Boli o jedinečné, doslo a „ e apeu ické“ p eds a enia, p i k o ých si ne-
p ia elia z newyo ských a losangeleských gango podá ali uky a objímali sa.2
Východiskom a bázou dnešnej podoby poli ického a sociálne k i ického di adla
je akme ždy eše š p í omných či minulých eálií a dokumen á ny ma e iál. Do-
kumen á ne di adlo, ja isko á podoba diela a jeho ex o á eda li e á na podoba sú
absolú ne p epojené a las ne neoddeli eľné. „Dokud áma“ nie je u čená na čí anie —
musí byť bezpodmienečne p ed edená, hoci aj ja isko om minimalizme, aby na-
s ala žiadaná kon on ácia zdieľaného ak u, in o mácie, posols a, názo u s publi-
kom, eda e ejnosťou.
Je p i odzené, že dokumen á ne di adlo podobe, akej ho poznáme dnes, p i-
šlo na p elome isíc očí do pos komunis ického egiónu zo západu.3 Bolo p edsa ne-
možné, aby k i ické, seba e lexí ne, p iame, p iamočia e, su o é, o s ojej p a de
1 Anna Dea e e Smi ho á (1950), ame ická di adelná a ilmo á he ečka, d ama ička a pe-
dagogička. Účinko ala mnohých inscenáciách na O B oadwayských scénach, no známa
je p edo še kým s ojimi au o skými p ojek mi oblas i dokumen á neho di adla. H ala
iež známych ilmoch nap . Filadel ia, Ame ický p eziden či Ren .
2 Nap . Ohne z kadle (Fi es in he Mi o ), 1991; Súm ak Los Angeles (Twiligh Los Angeles),
Vzbu a na C own Heigh s (C own Heigh s Rio ), 1992.
3 Samoz ejme, ho o íme o období p elomu isíc očí a o me odologickom p ínose p e znik
a oz oj dokumen á neho di adla podobe me ódy „ e ba im“. Ne enujeme sa myšlien-
ko ým a koncepčným zd ojom uského dokumen á neho di adla, k o é ychádza z li-
e a ú y ak u, li e á neho dokumen a izmu 60- ych oko , poli ickej publicis iky Di a-
dla na Taganke, či eš e s a ších ýchodísk nap . odkazu di adelnej skupiny Mod é blúzy.
OPEN ACCESS
126 SVĚT LITERATURY 53
obnažené, jazyko o a li e á ne záme ne nedokonalé diela, na p incípe dokumen a-
is ického ýskumu, znikali našom p ies o e p ed zmenou ežimu. A po zmene,
90. okoch, di adelná kul ú a doháňala zameškané insceno aním absu dnej, exis-
enciálnej a inej „zakázanej“ d ama iky, či obja o aním angloame ickej si uačnej
a kon e začnej, čas o s ednop údo ej d ama iky. Po eba no ej o my yjad enia sa
k eali e, či e lexii minulého a p í omného, šak bola e iden ná. Di adlo ýchodného
bloku de ini í ne p išlo o špeci ický spôsob me a o ického, „sk y ého“ komen o ania
spoločensko-poli ickej si uácie. A p išiel čas o eali e a iden i e spoločnos i ozp á-
ať inak. Zá o eň je kul ú ne a umelecké spoločens o ýchodného bloku boha šie
o k u é ozča o anie a dezilúziu zo zmeny ežimu a s a y z neho yplý ajúcich is ô
a neskô z ka as o y podobe ojno ého kon lik u na Balkáne:
Bola o inak 70. a 80. okoch, keď bolo poli ické di adlo Eu ópe (odlišným
spôsobom na jednej a d uhej s ane železnej opony) ele an ným ak o om
mnohých e ejných diskusiách. H anica medzi západom a ýchodom bola
jasná, di adlo sa zapájalo do každodennej poli iky, ep ezen ujúcej s e o é uda-
los i — od ojny o Vie name, alebo apa heid A ike, až po lokálne p oblémy
s ednej iedy. Či už no ej d áme alebo ak ualizo anej klasike, bola adi-
kálna in e p e ácia ex u naj ýznamnejšou cha ak e is ikou z . Regie hea e
( ežisé skeho di adla), k o é, aj nap iek mnohom no á o skému p ís upu,
os á alo mime ickej s é e. Vo ýchodnom bloku o bola h a sk y ých odkazo ,
na západe boli ýznamnou súčasťou epe oá o o o ené p o okácie, p i k o-
ých boli demonš a í ne odchádzajúci di áci skô p a idlom než ýnimkou.4
Tým iným o má om p e komen o anie s a u spoločnos i a jedno li ca sa s alo p á e
dokumen á ne di adlo. T alo o šak 10–15 oko , kým umelci pocí ili po ebu a zís-
kali schopnosť yjad o ať sa dokumen á nou me ódou. V každej k ajine ýchodného
bloku má s oje ý azné zas úpenie a ýznamné osobnos i. Dokumen á nou me ó-
dou o í s oje inscenácie äčšina di adelných ežisé o mladej či s ednej gene ácie,
p eds a i eľo au o ského di adla či d ama iko . Slo enská ea ologička D. Podma-
ko á zaujíma o klasi iko ala podoby slo enského dokumen á neho di adla a d ámy
ychádzajúc z cha ak e is iky dokumen á neho di adla podľa Di adelného slo níka
Pa ica Pa isa. P ým a ian om dokumen á neho di adla je y o enie di adel-
ného ob azu z čo najau en ickejšieho ma e iálu, d uhým a ian om je ex na základe
zbe u ma e iálo dokumen á neho a his o ického cha ak e u a e í a ian , p á e
p e slo enské, ale iež české a poľské di adlo ýznamný, o ia ex y, k o é e lek ujú
minulosť p os edníc om indi iduálnej pamä e.5
Tá o endencia je p á e najslabšie p í omná uskej dokumen á nej d áme. V ej
p e ládajú p ojek y, k o é sú ysoko ak uálne a e lek ujú pá mesiaco či ýždňo
s a é kauzy, alebo dokonca nah ádzajú s ojim hodno ením a obja om sú islos í in-
es iga í nu žu nalis iku.
Poli ické di adlo má s a e ak uálnej uskej di adelnej kul ú y s oju jedno-
značnú podobu dokumen á nom di adle. Dokumen á na d áma je naj ý aznejším
4 Malzache 2015.
5 Podmako á 2011.
ROmANA ŠTORKOVá mALITI 127
p údom no ej uskej d ámy. Dokumen á ne di adlo, p edo še kým podaní mos-
ko ského Tea .doc, je u by os ne spä é s ak uálnou spoločenskou a poli ickou si uá-
ciou. A p e o je sledo ané, hodno ené, ži é a nep iehľadnu eľné. P e s oju ak uálnosť,
k i ickosť a o o enosť sa s alo lakmuso ým papie ikom ak uálneho diania Rusku:
Ak môže poli ické di adlo exis o ať iba kon ex e, k o om sa e í, že s e sa
dá meniť, a k o om chce byť samo né di adlo súčasťou ej o zmeny, k o om
je publikum, k o é si želá byť ak í nou súčasťou p ieskumu oho, čím by á
zmena mala byť — po om je jasné, p ečo je aké zloži é u ažo ať o akom o di-
adle dnes spoločnos i, k o á je pa alyzo aná symp ómami pos -poli ických
ideológií, majúcich endenciu p eds ie ať, že sú pozi i is ický p agma izmus,
uplakaná ezignácia či ados ná p ehnaná spokojnosť.6
Ak ak o súčasná západná di adelná eda skep icky konš a uje, že poli ické di adlo
neexis uje, a ak exis uje, nemá akú silu a schopnosť meniť s e ako p ed 20 či 30
okmi, ak p e uské dokumen á ne di adlo ako o me poli ického di adla o u či e
nepla í.
V oku 2002 skupina uských d ama iko a d ama ičiek pod edením Jeleny G e-
mino ej a Michaila Uga o a založili Mosk e di adlo Tea .doc. Pi ničné di adielko
minimálnych ozme o spôsobilo okamži e oz uch. Inšpi áciou p e jeho založenie
boli seminá e me ódy o by dokumen á neho di adla z . echniky e ba im, k o é
sa okoch 1999 a 2000 konali Mosk e pod edením S ephena Dald yho, Elise Do-
dgsono ej, Jamesa McDonaldsa a Ramina G aya z londýnskeho Royal Cou Thea e.
Technika e ba im (z la inského „doslo ne“) je me ódou di adelného písania a zniku
di adelného ex u o mou p episu eálnych záznamo ozho o o . Vzhľadom na ý-
aznú mie u dokumen á nos i a by os ného kon ak u s eali ou sa p e ažne spája
s di adlom sociálne k i ickým a ho o í o sociálnych skupinách na ok aji spoločnos i.
T o i ý ím si ybe ie ému a kladie ôzne o ázky eálnym ľuďom. Do azník alebo
sé ia o ázok je eľmi dôleži á, lebo je základom koncepcie budúceho p eds a enia.
Odpo ede esponden o sa zaznamená ajú a p episujú, alebo p iamo zapisujú a so
su o ým ex om sa následne p acuje. Môže sa ponechať jeho absolú na au en ici a,
au o či ím au o o ho p e á ajú o mou koláže, alebo s ním he ec na ába o mou
imp o izácie a následného ixo ania.
Tá o me óda zniku di adelného diela sa obja ila osemdesia ych okoch 20. s o-
očia o Veľkej B i ánii a USA ako p os iedok p e jednoduché a p iame sp aco anie
a podanie epo ážneho ma e iálu o sociálnych p oblémoch. Pop i už spomenu ej
o be Anny Dea e e Smi ho ej má ok em iných dokumen á ny základ iež legen-
dá na h a E e Ensle o ej Monológy agíny (The Vagina Monologues, 1996),7 kde sa zo
spo edí žien o ich pohla í yskladal ýk ik au o ky o sociálnej a odo ej nesp a od-
li os i. V oku 1987 u iedlo londýnske Royal Cou Thea e škandálny poli ický mu-
6 Malzache 2015.
7 E e Ensle o á (1953), edúca osobnosť z . V-Day, s e o ého hnu ia p o i násiliu páchané-
mu na ženách. S o ky žien ozp á alo E e Ensle o ej s oje p íbehy o agíne, znásilnení,
inces e, domácom násilí a geni álnej mu ilácií. Z ých o p íbeho znikla s e oznáma di-
adelná h a.
128 SVĚT LITERATURY 53
zikál Ca yl Chu chilo ej a Maxa S a o da-Cla ka Se iózne peniaze (Se ious Money)
o londýnskej bu ze cenných papie o a p edčasných oľbách pa lamen e Ma ga e
Tha che o ej. Ho o o á eč bu zo ých maklé o a op manažé o ychádza z ozho-
o o , k o ých au o ka odhalila poe ický ozme endujúci až k e šu s edo ekej
d ámy.
V mosko skom Tea .doc kombino ali echniku e ba im s echnikou li e game,
h y naži o, kde sa cha ak e y á a spolup áci he ca a hľadiska o mou hľada-
nia odpo ede na o ázky o op ed danej p oblema ike. Nie náhodou činnosť di adla
Tea .doc začala seminá mi a diskusiami, k o é sa konali za p í omnos i nielen di a-
delníko , ale iež p eds a i eľo iných umeleckých žán o a oblas í e ejného ži o a.
Mul idiscipliná nosť, p elínanie umenia/di adla s inými disciplínami a eali ou,
bežným ži o om, p ek ačo anie h aníc di adla, s ano ila sme o anie di adla. Di a-
dlo sa s alo p ies o om in elek uálnych debá o poli ike, spoločnos i, umení. V oku
2004 Tea .doc ydal zbo ník ex o a záznamo u edených di adelných p ojek o .8
Vše ky ex y (ok em Vy ypaje o ho Kyslíka) znikli ôznymi me ódami a ú o ňami
dokumen á neho di adla.
Tea .doc zniklo najmä s cieľom p aco ať na echnike e ba im a p e uské p o-
s edie celkom no ej o me dokumen á neho di adla. D ama ici a d ama ičky za-
znamená ali ozho o y s bezdomo cami, alkoholikmi, zlodejmi, ahmi, baníkmi,
ma kami pô odniciach a p episo ali ich do di adelných ex o . Väčšina p odukcií
di adla Tea .doc záme ne popie a umelecký záme a es e ické ciele ja isko ej o my.
O eľa dôleži ejšie je, že na scéne ho o ia pos a y jazykom bežných Ruso . A eš e pod-
s a nejšie je, že obja ilo cha ak e y, p íbehy a émy, k o é uské di adlo zob azo alo
iba z iedka. Tea .doc sa pos a il do jednoznačnej opozície oči adičnej di adelnej
li e a ú e. V ypickom p eds a ení oh o di adla účinkujú he ci ci ilnom oblečení
a s oje epliky yslo ujú indi e en ne na úplne p ázdnej scéne. Tea .doc sa iadi mo-
om eálnos i, p a di os i a au en ici y: „… di adlo k o om nik o neh á“.
Cieľom Uga o a a G emino ej je obísť klasické d ama ické o my. V oku 2005
u iedli h u Sep embe .doc (Сентябрь.doc) o e o is ickom ú oku na školu Beslane se-
e nom Ose sku. Monológy znikli na podklade komen á o z in e ne o ých s ánok
( ó a, cha y a blogy webo ých s ánok). Nap iek k á kej ži o nos i dokumen á neho
diela epe oá i di adla bol Sep embe .doc jedinou ele an nou eakciou uského
di adla na beslanskú agédiu. V oku 2010 Tea .doc u iedol ďalší od ážny poli ický
komen á h e Hodina 18 (Час 18). H a je o ajoms om zahalenej sm i Se geja Mag-
nického, k o ý bol u äznený p e ko upciu a daňo é úniky. Po oku äznenia a súdo
decemb i 2009 zom el za do e az neobjasnených okolnos í. H a je zložená z desia-
ich monológo de ia ich pos á (nap . ma ka Magnického, sudkyňa, leká ka, ses a
p ej pomoci), k o é skompono ala Jelena G emino á z ozho o o lači. Hodina
osemnásť je p esný čas, za k o ý Magnickij bez p ej pomoci um el o s ojej cele.
Medzi ďalšie inscenácie di adla Tea .doc, k o é je po ebné spomenúť, pa ia:
Vojna molda ano o ka óno ú ška uľu (Война молдoван за картонную коробку,
2003) Alexand a Rodiono a, k o á znikla na základe ozho o o s neus ále as-
úcou komuni ou obo níko , p ichádzajúcich za p ácou do Mosk y, či Demok acia.
doc (Демократия.doc, 2006), in e ak í ne p eds a enie ežisé a Geo ga Genouxa,
8 Tea .doc. Dokumen aľnyj ea . P‘jesy. Mosk a: T i k ad a a, 2004.
ROmANA ŠTORKOVá mALITI 129
d ama ičky Niny Belenickej a psychológo A mana Bekeno a a Jeleny Ma go o podo-
bách demok acie Rusku.
V oku 2008 založil ežisé Geo ge Genoux iliálku di adla Tea .doc pod náz om
Di adlo Josepha Beuysa9 (Театр им. Йозефа Бойса). Di adlo je d uhým domo om
p e au o o a au o ok dokumen á neho di adla a s oje inscenácie u ádza jednak
na scéne Tea .doc, ale iež p ies o och Múzea a cen a And eja Sacha o a. T o ba
Genouxa posú a h anice „chudobného di adla“ e ba imu, expe imen uje s ý azom,
es e ikou, o mou. Neinscenuje len au o ské dokumen á ne p ojek y, ale aj adap ácie
ilmo , nap íklad inscenácia Fucking A… na mo í y ilmu Lukasa Moodyssona Ukáž
mi lásku (Show me lo e), alebo inscenácia súčasnej nemeckej h y o eu ópskom mus-
limizme Čie ne de y (Schwa ze Jung auen) Fe iduna Zaimoglu a Gün e a Senkela.
Z dokumen á nych p ojek o , k o é znikli poslednej sezóne, spomeňme insce-
no ané čí anie ko ešpondencie medzi äzneným podnika eľom Michailom Chodo -
ko ským a spiso a eľkou Ľudmilou Ulickou alebo inscenáciu Michaila Kalužského
B emeno mlčania (Груз молчания), inšpi o anú ýskumom iz aelského psychológa
Dana Ba -Ona medzi gene áciou de í nacis ických zločinco .
Me óda e ba im a dokumen á na d áma sa s ali no ou endenciou o by. P e-
do še kým zmysle me odologickom a echnickom (spôsob o by a š uk u o a-
nia ex u a ex o ého ma e iálu), ale dá sa po edať, že aj zmysle es e ickom (p áca
s monologickým ma e iálom, ho o o ý jazyk a jeho špeci iká, ci ilizmus, op os e-
nie od psychologickej mo i ácie pos á ). Spočia ku sa dokumen á na d áma ýkala
úzkeho ok uhu au o o a au o iek, k o í absol o ali spomínané seminá e a k o í
sa zd užili okolo es i alu Dokumen á ne di adlo, es i alu Ľubimo ka a di adla
Tea .doc. Dnes na p íncípe dokumen á neho di adla znikajú inscenácie mno-
hých di adlách, nielen Mosk e a Pe e bu gu, ale iež z . p o incii. Nie ždy ide
o škandálne a p o oka í ne diela. Nap íklad o onežské Komo né di adlo nedá no
u iedlo zaujíma ý p ojek ežisé a Michaila Byčko a Deň’ mes a: Monológy Vo onež-
čano (День города.Монологи воронежцев), k o ý je ýsledkom dokumen a is ic-
kého ýskumu ozličných sociálnych skupín mes e Vo onež a podá a nez yčajnú
dokumen á no-poe izujúcu š údiu p o inčného mes a a dopadu jeho in aš uk ú y,
minulos i a p í omnos i na oby a eľo .
Podobný p oces pos upnej implemen ácie me ódy dokumen á neho di adla
do š anda dných, adičných di adelných š uk ú p ebehol aj u nás, eda na Slo en-
sku i Čechách. Kým p é pokusy o dokumen á ne di adlo (nap . Pe žalské p íbehy,
Š údio 12 B a isla e, 2008) boli záleži osťou al e na í neho di adla, dnes sú diela
na ábajúce s dokumen á nym ma e iálom súčasťou epe oá u eľkých scén (nap í-
klad sé ia inscenácií Di adla A éna e lek ujúca his o ické osobnos i a udalos i slo-
enských a českoslo enských dejín — Tiso, D . Gus á Husák, Komunizmus, Po s anie).
Zaujíma é je, že slo enských a iež českých podmienkach sa s alo dokumen á ne
di adlo p edo še kým p os iedkom e lexie minulos i a jej p ehodno enia bez p ia-
mej snahy o o o enie spoločenskej diskusie na danú ému.
9 Joseph Beuys (1921–1986), ýznamný nemecký pe o me , umelec, p eds a i eľ hnu ia
umeleckých o iem Fluxus a happening, sochá , au o ý a ných inš alácií, g a ik, eo-
e ik a pedagóg umenia.

130 SVĚT LITERATURY 53
Dokumen á ne di adlo sa iež s á a jedným z p os iedko zniku ex o ej bázy,
k o á šak o äčšine p ípado podlieha ý aznej au o skej, es e ickej koncepcii či
poe ike ežisé a a di adla (nap íklad p ípade inscenácie Tiso slo enského ežisé a
Ras isla a Balleka, iace ých p ojek o ežisé ky Slá y Daubne o ej, inscenácie De-
cho ka českého di adla Vos o5, či inscenácie Po same u Jiřího Adámka). Ruské doku-
men á ne di adlo sa naopak p og amo o op osťuje od akejkoľ ek di adelnos i, ja is-
ko ej es e izácie a ý azne enduje k ak uálnej a os ej k i ike poli icko-spoločenskej
si uácie a dokonca sa dá po edať, že ani nie ak k di adlu ako umeleckému žán u ako
skô k di adlu ako pla o me p e občiansky ak i izmus:
Nie je náhodné, že p á e Rusku našla á o me óda poslednom desať očí
ži nú pôdu. Ve ba im ako dokumen á na me óda u slúži na odhalenie me-
chanizmu moci a poli izácie pamä i. Slúži u ako ak í ny nás oj občianskej
spoločnos i, ako spôsob kolek í nej iden i ikácie poli ickej opozície, ako mies-
o p e o o enú deba u. P á e dokumen sa u eda s á a opozíciou k ideológii
a médiám, a eda k o iciálnym zd ojom in o mácií, k o é sú čas o nep a di é
a zmanipulo ané… Ide eda o z . malé dejiny, k o é nám p ezen uje e ba im.
Ide o p íbehy obyčajných ľudí, o indi iduálne e lexie udalos í a spoločnos i,
o subjek í ne p eži ky. Nedô e a k eľkým dejinám k ie jednak nedô e e
k médiám a spoli izo anej spoločnos i, ale je o aj ý azom pos mode nej en-
dencie k ozkladu eľkých p íbeho .10
P i a um, eda ne e ejné p íbehy a osudy obyčajných ľudí s a ia dokumen á ne di-
adlo do ši šieho e ejného, a nielen p iameho poli ického kon ex u. P íkladmi ej o
endencie dokud ámy sú d a inscenačné p ojek y di adla Tea .doc. P ým je už spo-
mínaný p ojek Hodina 18, ex -koláž o sm i p á nika Se geja Magnického. D ama-
ička Jelena G emino á y o ila ex z o iciálnych a neo iciálnych ma e iálo , a p á e
špeci ický zájomne si odpo ujúci cha ak e ex o y o il p o oka í nu myšlien-
ko ú kompozíciu. Tá o kompozícia je niečím ako ik í nym súdom, na k o om ypo-
edajú p iami i nep iami účas níci kauzy a je las ne akousi ekonš ukciou úm ia
Magnického o yše o acej äzbe. O iciálne leká ske sp á y, o iciálne yjad enia
p eds a i eľo äzenskej sp á y, médiách publiko ané ozho o y so sudkyňou
e zus denník a ko ešpondencia Magnického, či in e iew s jeho ma kou. Au o ský
ím kon on uje p o ichodné názo y, no nejde mu o y olanie kon on ácie pub-
liku, hľadanie p a dy alebo p ikláňanie sa k jednému či d uhému deniu. P ekla-
dajú p iamy, ecný a au o sky nep ik ášlený ma e iál s jediným cieľom — ad es-
nou k i ikou sys ému, k o ý do olí nesp a odli o u äzniť a nechať um ieť člo eka.
D uhým je inscenácia D aja ojom dome, k o á ak ako Hodina 18, p ek očila h a-
nice Ruska a p ispela k ši šej diskusii o p obléme zah aničí. P ojek inicio ala E a
Nekľaje o á, dcé a Vladimí a Nekľaje a, bielo uského básnika a disiden a, k o ý bol
ako jeden z kandidá o p eziden ských oľbách a ako nepohodlný opozičný poli-
ik, ob inený a odsúdený na domáce äzenie. V malom d ojizbo om by e žili pod do-
zo om a bez možnos i ho opus iť niekoľko mesiaco manželia Nekľaje o ci so š y mi
agen mi. V om o p ípade z dokumen á neho ma e iálu — in e iew z Vladimí om
10 B ede o á (online).
ROmANA ŠTORKOVá mALITI 131
a jeho ženou Oľgou — znikla pods a e klasicky ys a aná „modelo á h a“ e okuj-
úca diela exis enciálnej d ámy či absu dného di adla.
Aspek ak í nej a o o enej k i ickos i dokumen á neho di adla ak ako Rusku
sa nepoda ilo dosiahnuť žiadnej di adelnej kul ú e ýchodného bloku. Dokumen-
á ne di adlo, konk é ne p á e o ba Tea .doc, začína byť p oblema izo aná poli-
ickými a o iciálnymi š uk ú ami. Di adlo je sledo ané, nedá no bolo ysťaho ané
zo s ojich p ies o o :
Od s ého z odu na samém počá ku 21. s ole í bý á no á d ama ika Rusku kon on-
o ána se s ou las ní po ěs í z . „če ného umění“ jako důsledku z . „p ozápadní“
p o anace „s e eo ypů no ém če ném umění“. Ve sku ečnos i je šak speci ickým
ysem uplynulé dekády uském di adle poly onní kako onie s a ších a no ějších
s ylů, akže akz ané „s e eo ypy“ om o případě las ně ne ungují. Ujaly se pouze
úzkých oblas ech umělecké o by, akže a o zdánli á podoba uského „če ného“
di adla zůs á á s ále inspi a i ním zd ojem k ex e ním deba ám o něm i k něk e ým
se iózním di adelním ýzkumům. V současnos i se šak a o si uace s á á ješ ě mno-
hem ak uálnější ýz ou: uský s á se snaží o čím dál ag esi nější pos oj ůči di adlu
a snaží se ak „p očis i “ si uaci, k e á je nahlížena z pe spek i y ěch o smyšlených
mý ů o no ém uském di adle. Mohou e o mní snahy namířené p o i neexis ujícím
an omům o li ni sku ečnou si uaci oblas i umění?11
11 Ma ienko (online).
LITERATURA
B ede o á, Ta iana. „Súčasné uské
doku men á ne di adlo ako ý az
demok a izácie myslenia“. [online].
[ci . 2015-12-01] Dos upné z:
h p://www.jamu.cz/img/di a/english/
b ede o a_ a iana_sk.pd .
Malzache , Flo ian. „No o ganum o ollow.
Possibili ies o poli ical hea e oday“. In No
jus a mi o : Looking o he poli ical hea e
o oday. Ed. Flo ian Malzache . Be lin :
Alexande Ve lag Be lin, 2015, s. 17–18.
Ma ienko, K is ina. „Cenzu ou p o i mý ům“.
[online]. [ci . 2015-12-01]. Dos upné z: h p://
www.c y idny.cz/wp-con en /uploads/czech-
c ash_p og am.pd .
Podmako á, Dagma . „D a s e y dokumen á -
neho di adla“. Slo enské di adlo: Re ue d ama-
ických umení, 2011, oč. 59, č. 2, s. 130–144.
POLITICUM AND PRIVATUM: DIFFERENT REPRESENTATIONS
OF THE RUSSIAN DOCUMENTARY DRAMA
In 2002, he hea e Tea .doc was es ablished in he Moscow by he g oup o Russian playw igh s
led by Yelena G emina and Mikhail Uga o . The e ba im me hod and documen a y d ama became
a new end o hei pe o ming a s c ea ion. The poli ical hea e is in he cu en Russian hea e
cul u e ep esen ed especially by he documen a y d ama and he wo k o he Tea .doc. The docu-
men a y d ama is he mos signi ican s eam o he Russian new d ama and is exis en ially ela ed
o he cu en social and poli ical si ua ion.
132 SVĚT LITERATURY 53
KLÍČOVÁ SLOVA:
současné uské di adlo — současné uské d ama — no é d ama — dokumen á ní di adlo — me oda
e ba im — poli ické di ado — sociálně k i ické di adlo — cenzu a
con empo a y Russian hea e — con empo a y Russian d ama — new d ama — documen a y
hea e — Ve ba im me hod — poli ical hea e — social issues based hea e — censo ship
Romana Š o ko á Mali i (* 1977) je absol en kou di adelní ědy na Di adelní akul ě Vysokej školy
múzických umení a e nologie na Filozo ické akul ě Uni e zi y Komenského B a isla ě. K omě
ea ologické činnos i se ěnuje překladu no é uské d ama iky do slo enš iny. Od oku 2014 je po-
sluchačkou pos g aduálního s udia na Ús a u ychodoe opských s udií Filozo ické akul y Uni-
e zi y Ka lo y P aze.