issn 0008-7386 © ilozo ická akul a, uni e zi a ka lo a p aze
ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 100, 2018, Č.1, S. 95–105
Ces a b azílskej po ugalčiny od jazyka kolonizá o o
až po jazyk nezá islého ná oda1
Jana Fabo á (Olomouc)
THE JOURNEY OF BRAZILIAN PORTUGUESE FROM THE LANGUAGE OF COLONIZERS
TO THE LANGUAGE OF AN INDEPENDENT NATION
The jou ney o B azilian Po uguese begins a he end o he 15 h cen u y wi h he Bula Cae e a
T ea y signed in 1493 and wi h he T ea y o To desillas in 1494. Acco ding o hese ea ies, he B a-
zilian e i o y was di ided be ween he Kingdoms o Po ugal and Cas ile. By he second o hese
ea ies, mos o he e i o y, now called B azil, was handed o e o he Po uguese C own, which
mean ha he e was now mo e in e es in his e i o y han in he p e ious pe iod. P epa a ions
began o he i s na al expedi ion o ha unknown land. In 1500, unde he leade ship o Ped o Ál-
a es Cab al, Po uguese colonize s came o a e i o y whe e hey encoun e ed mo e han a hou-
sand indigenous languages, which g ea ly complica ed he coloniza ion p ocess. In his a icle Iwill
highligh he sociolinguis ic his o y o B azilian Po uguese, which is he ou come o i e cen u ies
o (in e nal) de elopmen and (ex e nal) his o ical e en s which ha e also inc eased he numbe o
B azilian Po uguese speake s.
KEYWORDS
coloniza ion, Po uguese, B azilian Po uguese, A ican sla es, indigenous ibes, language policy
KĽÚČOVÉ SLOVÁ
kolonizácia, po ugalčina, b azílska po ugalčina, a ickí o oci, domo odé kmene, jazyko á poli ika
1. ÚVOD
Po ugalčina, ako jazyk iace ých kolónií, získala ôzne pos a enia na ôznych
mies ach s e a. Rozši o anie po ugalského impé ia iedlo k omu, že sa en o jazyk,
k o ý sa použí a na pia ich kon inen och, s al jedným zo siedmich naj ozší enejších
jazyko s e a. Aj keď sa po ugalčina s ala o iciálnym jazykom o še kých po ugal-
ských kolóniách, každodenná si uácia sa značne líši ačas od času po ugalčina za-
s á a pos a enie p edo še kým ná odného jazyka, nie jazyka o iciálneho.2
1 Ten o článok je súčasťou p ojek u IGA_FF_2017_043 “Románské jazyky ali e a u y: mezi kon-
lik em adialogem” na Filozo ickej akul e Uni e zi y Palackého, Olomouc, Česká epublika
2 O iciálny jazyk k ajiny sa použí a p i o iciálnych úkonoch aje po inným jazykom p e celú
populáciu. Ná odný jazyk je jazyk použí aný o ymedzenej oblas i, k o ý dá a s ojim po-
uží a eľom po edomie op íslušnos i ku či ej e nickej skupine. Ná odný jazyk je jazyk ná-
oda alebo územia, alebo jazyk, k o ý sa na danom území najčas ejšie použí a. Vo äčšine
p ípado sa ú adný aná odný jazyk môžu po ažo ať za jazyky, k o é sa použí ajú na ná-
odnej ú o ni, p e ože na u či ej ú o ni ich použí a u či á skupina populácie.
OPEN ACCESSOPEN ACCESS
96 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 100, 2018, Č.1
S a us po ugalčiny  ámci luzo ónneho, eda po ugalsky ho o iaceho s e a,
ždy zá isel od dĺžky ania po ugalskej lády aod lokalizácie mies a, k o á u čila
poče po ugalských kolonizá o o . Ako p íklad môžeme u iesť už spomínanú B a-
zíliu, Angolu alebo Mozambik. V ých o k ajinách ala po ugalská láda dlhšie,
a ým ponechala hlbšie známky oblas i jazyka, za iaľ čo k ajinách sodľahlejšou
geog a ickou polohou, ako nap íklad Macau alebo Goa, nezos alo akme žiadne de-
dičs o po ugalčiny (Sil a Ne o, 1960).
VB azílii en o jazyk p ešiel mnohými obdobiami. Nap iek p o ným úskaliam
počas kolonizácie, kedy sa Po ugalčanom nepoda ilo p esadiť s oj jazyk medzi do-
mo odým oby a eľs om, sa po ugalčina nakoniec s ala o iciálnym jazykom B azílie,
ikeď o alo päť s o očí.
2. LINGVISTICKÝ VÝVOJ NA BRAZÍLSKOM ÚZEMÍ V16. STOROČÍ
Na začia ku 16. s o očia bolo do ej o no oobja enej k ajiny yslaných mnoho po u-
galských kolonizá o o , ýskumníko ahis o iko , k o í mali za cieľ p eskúmať ako-
lonizo ať b azílske územie, a ak y o iť ú odnú pôdu p e expanziu po ugalčiny.
Keď šak Po ugalčania p išli do B azílie, s e li sa s eľmi odlišnou k ajinou, k o ej
žili mnohé domo odé kmene, k o é použí ali na s oju komunikáciu s o ky domo o-
dých jazyko .
Po ugalskí kolonizá o i p ichádzali zgeog a icky odlišných území az ôznych
spoločenských ied, od gu e né o až po exilo . Ten o kolonizujúci kon ingen sa
usídlil na b azílskom pob eží, k o ý mal geog a ické podmienky podobné ich las i.
Ďalšou skupinou kolonis o boli jezui i, k o í p išli  oku 1549, aby sa eno ali zde-
lá aniu, zakladali školy, ší ili ka olícku ie u apok esťančo ali pô odné ná ody.
Podľa údajo au o a Albe a Mussu, p om s o očí kolonizácie počí ame s oma
e nikami, k o é obý ali b azílske územie. V16. s o očí, od oku 1538 do oku 1600
in eg o aní indiáni, . j. indiáni, k o í sa in eg o ali do spoločnos i po ugalských
osadníko , p eds a o ali 50 % oby a eľs a, Eu ópania, eda kolonizá o i, p eds a o-
ali 30 % aA ičania 20 % (Mello— Al enho en— Raso, 2011).
P íchod po ugalských osadníko adikálne zmenil ži o b azílskych indiáno .
Počia očný kon ak možno opísať ako p ek apenie, obdi adokonca ešpek . Po u-
galskí kolonizá o i ukázali domo odcom eľa no ých ecí, k o é indiáni p ijali s ďač-
nosťou. T ans o mácia nas ala až edy, keď sa začal z yšo ať záujem Po ugalča-
no odoby ie no ých oblas í aindiáni im s áli ces e. Kolonizá o i, k o í po ažo ali
domo odé e nikum za menejcenné, začali indiáno yuží ať na s oje služby. No o
obja ená kolónia ekonomicky ás la hla ne ďaka cuk o ým plan ážam anáslednej
ý obe cuk u, p e o bolo po ebné uspo iadať p ácu. Najp p aco nú silu zas á alo
domo odé oby a eľs o, ale keďže nespĺňalo p eds a y po ugalských osadníko , p e-
ože domo odci neboli z yknu í na ťažkú p ácu aumie ali na plan ážach, no á p a-
co ná sila sa začala p i ážať zA iky od oku 1538. Indiáni, k o í p ežili, pos upne s a-
ili s oje z yky akul ú u, akcep o ali kul ú u anábožens o kolonizá o o , a ak o
úplne s a ili pô odnú iden i u. Poče in eg o aných indiáno sa pos upne znižo al
cho obami, k o é p iniesli kolonizá o i, a akis o úmyselnými masak ami, čo iedlo
OPEN ACCESS
JANA FABOVÁ 97
kb u álnemu poklesu pô odného oby a eľs a na 2 % polo ici 19. s o . Indiáni,
k o í sa nein eg o ali do spoločnos i kolonizá o o , u iekli do b azílskeho nú o-
zemia, za iaľ čo koloniálny p oces bol sús edený hla ne na pob eží (Teyssie , 1982).
2.1 JAZYKY POUŽÍVANÉ NA BRAZÍLSKOM ÚZEMÍ V16. S OROČÍ
Ako sme p á e ideli, 16. s o očí sa B azílii usku očnilo s e nu ie och úplne od-
lišných e ník o še kých aspek och. Takže denné spoluži ie ých o ná odo na jed-
nom území yžado alo u či é spojenie, p e ože každá skupina ho o ila s ojimi las -
nými jazykmi. Vzhľadom na ši okú škálu jazyko môžeme ho o iť omul iling álnom
období. Komunikácia začala ges ami amimikou, k o é boli pos upne nah adené ôz-
nymi a ian mi in e komunikačných jazyko .
2.1.1 DOMORODÉ JAZYKY
Na začia ku kolonizácie sa B azílii použí alo iac ako isíc domo odých jazyko ,
pochádzajúcich zniekoľkých jazyko ých skupín. Pokiaľ ide op esný poče domo o-
dých jazyko p e-koloniálnej B azílii, eda na začia ku 16. s o očia, podľa odhado
A yona Rod iguesa o bolo 1175, zk o ých akme 85 % zmizlo počas decimo ania in-
diáno koloniálnom období, ich pokles, ako aj pokles ich použí a eľo pok ačuje
dodnes (Mello— Al enho en— Raso, 2011).
Podľa An ônia Houaissa sa poče domo odých jazyko minulos i pohybo al až
okolo 1500. Medzi najpouží anejšie jazyky pa ili ie zkmeňa Tupi, konk é ne zja-
zyko ej odiny Tupi-Gua ani. Naj ozší enejšie boli i kmene, k o é osídlili b azílske
pob ežie, kmeň upinambá, upiniquim agua ani. Boli o p á e jazyky ých o kmeňo ,
sk o ými po ugalskí kolonizá o i p išli do bezp os edného kon ak u na začia ku
kolonizácie (Houaiss, 1985).
2.1.2 JAZYK KOLONIZÁ OROV
Eu ópska po ugalčina, ako jazyk zjedno ený azdokumen o aný 13. s o očí, p išiel do
B azílie  oku 1500. Ten o jazyk mal boha ú dialek ickú ozmani osť, eda nemal o -
naké cha ak e is iky. Hoci äčšina kolonizá o o p išla zLisabonu aCoimb y, kde sa
ho o í š anda dnou po ugalčinou, nes ačilo o, aby sa á o čis á po ugalčina implan-
o ala aj B azílii. Čo sa ýka ozdielu medzi po ugalskými a ian mi pochádzajúcimi
zEu ópy, neboli o len geog a ické dialek y, ale aj sociálne ná ečia. Sociálny s a us ko-
lonizá o o o ply nil aj ich jazyk. Iba menšina po ugalskej populácie bola  ej dobe
g amo ná. Takže môžeme usúdiť, že p ých koloniálnych s o očiach sa na b azílskom
území na odila zmes egionálnych asociálnych dialek o eu ópskej po ugalčiny.
Podľa Lis u Pe a Vaz de Caminhu, p í po ugalskí osadníci nep išli do B azílie
ší iť s oj jazyk, ale naopak, p išli sa naučiť jazyk domo odco , a ak neskô p iniesť
k esťans o amyšlienky eu ópskej kul ú y. Tá o jazyko á poli ika bola plne imple-
men o aná jezui mi, k o í 17. s o očí zg ama ikalizo ali jazyk upinambá, najpouží-
anejší domo odý jazyk na pob eží, použi ím š uk ú po ugalskej g ama iky. Ten o
jazyk je po ažo aný za p ý š anda dný jazyk ( iz 3.2.1). Jazyko á si uácia šes -
OPEN ACCESS
98 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 100, 2018, Č.1
nás om s o očí ukázala, že po ugalčina nebola dominan ným jazykom b azílskej
kolónii, ale p eds a uje len jeden zmnohých jazyko , k o ý bol použí aný na om o
iacjazyčnom území (Houaiss, 1985).
2.1.3 AFRICKÉ JAZYKY
Keďže po ugalský jazyk p eds a o al jeden zhla ných p os iedko kolonizácie, p i
ob o skom p íle e o oko Po ugalčania museli zab ániť p íchodu a ických jazyko .
Na splnenie oh o cieľa použili eľmi k u ú poli iku, k o á začala už a ických p í-
s a och. Jej hla nou myšlienkou bolo zmiešať o oko z ôznych k ajín použí ajúcich
ôzne ma e inské jazyky anechať ich niekoľko ýždňo až mesiaco na lodi p ed yplá-
aním do B azílie. Po ugalčanom sa en o cieľ poda ilo splniť a ak zab ániť použí aniu
a ických jazyko na b azílskom území. P á e p e o bol p oces impo o ania o oko
do B azílie aký dlhý azloži ý. O oci si počas doby, kedy boli kon ak e sinými a ic-
kými jazykmi museli y o iť spoločný komunikačný jazyk, k o ý obsaho al p ky ja-
zyka naj ozší enejšieho. Podľa his o ika Albe a Mussu mal jazyk ban u naj yšší poče
použí a eľo , a o každom období kolonizácie, 16. s o očí až 35 %. A šak ani omu o
jazyku sa nepoda ilo získať ú odnú pôdu no ej kolónii (Fio in— Pe e , 2008).
2.1.3.1 POS UP OSVOJOVANIA SI POR UGALČINY
Keď p išli A ičania do B azílie azačali spolunaží ať sosadníkmi, museli spolu ko-
muniko ať, čo p e nich znamenalo naučiť sa jazyk bielych kolonizá o o . Ten o dl-
hodobý kon ak mal za následok znik jazyka s ý aznými č ami jazyka dominan -
ného,  om o p ípade po ugalského aznalos i a ických jazyko , eda základo
ma e inských jazyko použí aných počas pla by do B azílie. A ický pidgin, do o-
zumie ací jazyk a ických o oko , bol jednoduchý, ale účinný azoh al úlohu p ého
do ozumie acieho jazyka medzi Po ugalčanmi aA ičanmi. Ten o jazyk bol neskô
skomple izo aný pokiaľ ide og ama iku alexikum, ozší il sa as al sa ma e inským
jazykom p e po omko o oko akolonizá o o apos upne sa ozší il po celom území
(Fio in— Pe e , 2008).
Ako už bolo po edané, jazyko á poli ika z iadená po ugalskými kolonizá o mi
anaučenie sa jazyka ší eného ús nou o mou boli hla nými ak o mi, k o é sú zod-
po edné za ôzno odosť eu ópskej ab azílskej po ugalčiny. Po innosťou po ugal-
ských páno bolo naučiť o oko základy po ugalčiny, aby po ozumeli ozkazom. P e
nich bola á o minimálna znalosť jazyka pos ačujúca. Takže už p om s o očí kolo-
nizácie môžeme ho o iť oz ode no ej po ugalčiny, eda po ugalčiny, k o á znikla
zkon ak u medzi A ičanmi aPo ugalčanmi.
3. JAZYKOVÁ SITUÁCIA V17. STOROČÍ
Vpo o naní so 16. s o očím sa populácia 17. s o očí s ala ozmani ejšou p íchodom
no ých e nických skupín. Kým p om s o očí po obja ení B azílie môžeme ho o-
iť iba o och e nických skupinách, . j. Eu ópania, indiáni aA ičania, os o oko
OPEN ACCESS
JANA FABOVÁ 99
neskô už môžeme počí ať aj sich po omkami, . j. populácia sa oboha ila obielych
B azílčano , eda po omko Po ugalčano na odených B azílii, ob azílskych če -
nocho , eda po omko A ičano na odených B azílii, aomula o , eda po omko
Po ugalčano aA ičano . Malé pe cen o populácie o ili aj mameluci, eda po om-
ko ia A ičano aindiáno , ames ici, po omko ia indiáno abelocho . Nap iek omu
ie o d e menšiny nie sú u edené o iciálnych demog a ických údajoch, p e ože ich
poče bol p a depodobne ne ýznamný po o naní nap íklad spopuláciou mula o .
3.1 E NIKÁ OBÝVAJÚCE BRAZÍLIU V17. S OROČÍ
Poče in eg o aných indiáno klesol dôsledku b u álnej decimácie acho ôb z50 %
16. s o . na 10 % 17. s o . ana 8 % 18. s o . Poče Eu ópano sa iež znížil, z30 %
16.s o . na 25 % 17. s o . ana 22 % 18. s o . To o zníženie poč u Eu ópano nezna-
mená, že osadníci p es ali p ichádzať, ale je ýsledkom miešania bieleho oby a eľs a
sa ickými o okmi a y o ením populácie mula o , a iež ďaka no ému p ku,
asíce po omkom bielych Po ugalčano na odených B azílii nazý aných bieli B a-
zílčania, k o í p eds a o ali 5 % spoločnos i, ale 18. s o . už 10 %, poče mula o bol
17.s o . 10 % a 18. s o . sa akme zd ojnásobil, na 19 %. Poče A ičano z ás ol
z20 % 16.s o . na 30 % 17. s o . aopäť klesol na 20 % 18. s o . Tu si môžeme šim-
núť, že poče A ičano klesol 18. s o ., čo šak neznamená, že o oci boli menej
po ební, a šak už 17. s o . sa z odila populácia čie nych B azílčano , eda po om-
ko a ických o oko . Na konci 17. azačia kom 18. s o . z ás ol dopy po o okoch
hla ne k ôli ťažbe d ahých kameňo acenných ko o . Oby a elia, k o í  ej o dobe
p išli do B azílie, boli odoslaní do š á o Minas Ge ais, Ma o G osso aGoiás, kde bola
po ebná a ická p aco ná sila p i ťažbe zla a adiaman o . Neskô sa á o p aco ná
sila p esunula do Ria de Janei a zdô odu p áce na cuk o ých plan ážach (Mello—
Al enho en— Raso, 2011).
3.2 POUŽÍVANÉ JAZYKY V17. S OROČÍ
Keďže od začia ku 17. s o . bola kolonizácia ykoná aná o äčšej mie e, čo az iac sa
obja o ala po eba spoločného jazyka. Ale ani kolonizačný p oces, ani e anjelizácia
počas p ých desať očí kolonizácie nedokázali dos ať po ugalčinu na ú o eň p ého
komunikačného jazyka. Ok em oh o p oblému na začia ku 17. s o . museli Po ugal-
čania čeliť aj jazyku holandských osadníko , k o í počas och desať očí okupo ali
b azílske územie. Nap iek myšlienke ší enia po ugalského jazyka boli o ždy p á e
domo odé jazyky, k o é zas á ali úlohu p os iedko komunikácie.
3.2.1 LÍNGUAS GERAIS3
Te mín š anda dné jazyky sa zťahuje na jazyky, k o é znikli zkon ak u eu ópskej
po ugalčiny sdomo odými jazykmi kmeňa upi ajazyko ej odiny upi-gua ani. Keď
3 Línguas ge ais (jed. č. língua ge al), našom p eklade š anda dné jazyky, boli p ými ko-
munikačnými jazykmi medzi po ugalskými kolonizá o mi adomo odým oby a eľs om,
OPEN ACCESS

100 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 100, 2018, Č.1
sa z ýšil poče miešanco , p í omnosť po ugalčiny klesla aPo ugalčania už nemohli
ďalej popie ať ú o p e ahu a ýznam domo odých jazyko . Tak znikla ú odná pôda
p e znik a o mo anie š anda dných b azílskych jazyko . P ý š anda dný jazyk,
.j.língua ge al, bol y o ený na základe p ko jazyka upinambá, k o ý bol naj ozší-
enejším jazykom na b azílskom pob eží, kde boli sús edení bieli kolonizá o i aindi-
áni ôznych kmeňo , apo ugalčiny, k o á dala omu o jazyku g ama ickú š uk ú u.
Língua ge al sa s ala komunikačným jazykom a ak iež ma e inským jazykom
p e po omko še kých e nických skupín na odených na území, kde sa en o jazyk
použí al, á ane čas i če nošského e nika, k o é obý alo o o územie. Ten o jazyk
zab ánil p e ládnu iu po ugalčiny B azílii, p e ože sa ší il eľmi ýchlo as al sa
jazykom kolonizácie. A šak ým, že bol p enášaný iba ús nou o mou sa s al eľmi
he e ogénnym, akeďže bol s ále ozší enejším na ak eľkom území ako bolo o b a-
zílske, bolo nemožné, aby sa zab ánilo jeho oz ieš eniu do egionálnych a ian o ,
zk o ých boli najpouží anejšími língua ge al paulis a, k o á znikla zkon ak u po -
ugalčiny ajazyka upi abola použí aná pob ežnej oblas i š á u São Paulo alíngua
ge al amazônica, k o á pozos á ala zp ko po ugalčiny ajazyka upinambá, en o
jazyk sa čias očne zacho al jazyku nheenga u, k o ý je dodnes použí aný po odí
ieky Rio Neg o š á e Amazonas (Ma os e Sil a, 2004).
3.2.2 LINGVIS ICKÁ POLI IKA MARKÍZA DE POMBALA
V17. s o . bola populácia b azílskych belocho , k o í nadobudli po ugalčinu od s o-
jich odičo , jediným ší i eľom po ugalčiny, k o á bola naj iac podobná po ugalčine
eu ópskej. Je šak po ebné upozo niť na sku očnosť, že skaždou gene áciou b a-
zílskych belocho sa po ugalčina pos upne odkláňala od po ugalčiny, k o á p išla
sp ými po ugalskými osadníkmi. Tá o mala byť ší ená jezui ských školách, a šak
nebol na ňu kladený p íliš eľký dô az. Re o ma ma kíza de Pombala bola 18. s o .
najdôleži ejším momen om p e b azílsku jazyko ú poli iku. Tá o e o ma, p o-
spech po ugalčiny,  oku 1757 zakázala použí anie š anda dných jazyko ala in-
činy. Od a oky neskô ,  oku 1759, ma kíz de Pombal s ojím ozhodnu ím úplne
zmenil jazyko ú budúcnosť B azílie, k o á mohla byť mul iling álnou k ajinou, a y-
hlásil po ugalčinu za ú adný jazyk kolónie, za po inný jazyk o iciálnej dokumen-
ácii ajediný yučo ací jazyk.
3.2.3 Š ANDARDNÁ BRAZÍLSKA POR UGALČINA
Š anda dná b azílska po ugalčina, eda po ugalčina naučená aší ená ús nej
podobe exis o ala od 17. s o ., a šak s oje mies o b azílskej spoločnos i našla až
18.s o ., po implemen o aní Pombalo ho zákazu použí ať š anda dné jazyky. Naj-
poče nejšími ší i eľmi oh o jazyka boli a ickí če nosi, k o í  ej dobe p ichádzali do
B azílie. Podľa his o ika Albe a Mussu nemožno pop ieť účasť A ičano na o mo-
aní b azílskej po ugalčiny. S ým o nedos a očne získaným jazykom sa o oci oz-
k o é sa pos upne ozší ili azačali slúžiť aj če nošskému e niku, k o é obý alo ýchodné
pob ežie B azílie.
OPEN ACCESS
JANA FABOVÁ 101
ší ili na celom b azílskom území a ykoná ali ôzne unkcie, od p áce na cuk o ých
plan ážach až po pomocné činnos i  odinách kolonizá o o (Ma os e Sil a, 2004).
Vd uhej polo ici 18. s o . b azílska po ugalčina počí ala len smalým ply om do-
mo odých jazyko , ie boli pozo o ané iba lexikálnej oblas i, p e ože indiáni, k o í
p ežili boli buď in eg o aní, alebo u iekli do ch ánených lokalí , kde sa im sčas i po-
da ilo zacho ať s oje jazyky. Jazyko á si uácia sa  ých o d och s o očiach po o -
naní so 16. s o . značne zmenila. Pokiaľ ide oš anda dné jazyky y o ené 17.s o .,
ie slúžili nielen domo odcom ajezui om, ale aj A ičanom a akis o oby a eľom bielej
asy, k o í p išli do B azílie a s úpili do domo odých komuní . Ok em š anda dných
b azílskych jazyko y o ených na základe po ugalčiny adomo odých jazyko
exis o ali aj a ické šeobecné jazyky, ok o ých šak nemáme eľa in o mácií, ieme
len o, že sa použí ali oblas iach kde sa nachádzalo mnoho A ičano , nap . na
plan ážach a oblas iach ťažby d ahých kameňo . Pokiaľ ide opo ugalčinu, nap iek
š a ú u o iciálneho jazyka kolónie eš e nemôžeme ho o iť ojej íťazs e. Hoci eu-
ópska po ugalčina zoh á ala modelo ú úlohu, nes ačilo o, aby mala po ugalčina
použí aná B azílii o naké cha ak e is iky ako á eu ópska. Š anda dná b azílska
po ugalčina, eda p edchodca dnešnej b azílskej po ugalčiny, znikla zkon ak u
domo odého, a ického apo ugalského oby a eľs a (Ma os e Sil a, 2004).
4. SOCIÁLNO-HISTORICKÁ SITUÁCIA V19. A20. STOROČÍ
Obdobie 19. a20. s o . bolo eľmi boha é na his o ické udalos i, k o é o ply nili B a-
zíliu nielen zling is ického hľadiska. V ej o dobe sa usku očnilo mnoho sociokul-
ú nych, poli ických ajazyko ých e o iem. V oku 1808 sa s ala najdôleži ejšia uda-
losť oh o s o očia, . j. p esun po ugalského k áľo ského d o a zLisabonu do Ria de
Janei o, k o é sa s alo no ým hla ným mes om po ugalského k áľo s a. To o oz-
hodnu ie bolo y olané ú okom Napoleona na Po ugalsko, k o é nedod žalo kon i-
nen álnu blokádu apok ačo alo obchodo aní sAnglickom. Sp íchodom k áľo skej
odiny sa pos a enie po ugalčiny B azílii eš e iac posilnilo. V om is om oku za-
ložila k áľo ská odina p ú lačia eň, nazý anú Royal P ess, na publiko anie li e á -
nych diel. Z iadená bola aj k áľo ská ojenská akadémia amnoho ďalších škôl, p e-
ože zdelá anie bolo jedným znajdôleži ejších cieľo po ugalskej k áľo skej odiny.
Neskô boli z iadené múzeá aknižnice (Klíma, 2011).
Od oku 1808 začala u banizácia. Bolo o hla ne biele oby a eľs o, k o é sa usa-
dilo mes ách, kde malo p ís up k zdelá aniu, za iaľ čo os a né e niká naďalej obý-
ali idiecke oblas i. Tým o pa ilo biele oby a eľs o kp i ilego anej spoločenskej
iede. Po p íchode k áľo skej odiny začali p ichádzať p isťaho alci, najskô po u-
galskí, po om imig an i ziných k ajín. P isťaho alec o bolo eľmi dôleži é p e p o-
spe i u adi e zi ikáciu b azílskeho hospodá s a. Najpoče nejšie jazyko é skupiny,
k o é p išli do B azílie, boli nepochybne a abčina, japončina, čínš ina, kó ejčina, an-
glič ina, holandčina, španielčina, aliančina anemčina.
His o ické udalos i Po ugalsku  oku 1820 yžado ali ná a k áľa JánaVI.,
k o ý nechal s ojho syna, p inca Ped a I. B azílii. Od p íchodu po ugalskej odiny
sa B azílčania cí ili dôleži ejší, ich územie už malo še ky po ebné p edpoklady na
OPEN ACCESS
102 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 100, 2018, Č.1
o, aby mohlo ungo ať nezá isle. Nap iek nega í nym eakciám Po ugalska, k o é
nechcelo s a iť s oju kolóniu, po s á očia dodá ajúcu eľa su o ín, B azília yhlásila
s oju nezá islosť  oku 1822.
Od oku 1824 dôsledku ekonomických p oblémo eu ópskych k ajinách začali
p ichádzať Nemci aRakúšania, k o í sa usadili Riu G ande do Sul a San a Ca a ine,
Uk ajinci aPoliaci sa usadil hla ne š á e Pa aná, Taliani São Paule, San a Ca a ine
a Riu G ande do Sul. V20. s o . p išli Japonci, Kó ejci aČíňania. P isťaho alci zo-
h ali eľmi po ebnú p aco nú silu p e oz oj B azílie, p aco ali  ôznych obchod-
ných oblas iach, na ká o ých a mách, p iemysle apoľnohospodá s e.
Jeden zkľúčo ých momen o bol nepochybne p íchod oman izmu, kedy sa za-
čali publiko ať li e á ne diela po ugalskom jazyku, k o ý sa už zja ne odlišo al
od jazyka použí aného Po ugalsku. Indi idualizmus anacionalizmus sa k ajine
p ebúdzali p os edníc om li e a ú y, k o á yzd iho ala še ko b azílske a iež
o málnu oľnosť jazyko ej o my, čo iedlo k omu, aby sa b azílska po ugalčina
ozlišo ala eš e iac od ej eu ópskej.
V19. s o očí sa začali obja o ať mnohé s e o é o ganizácie, k o é požado ali oslo-
bodenie o oko . Aj do B azílie p išlo abolicionis ické hnu ie. Od oku 1870 boli na
juhu B azílie o oci nah adzo aní p isťaho alcami, k o í p aco ali p iemysle, za iaľ
čo na se e o ýchode, kde imig an i nedo azili, bola a ická p áca s ále po ebná, ale
nie  o nakej mie e ako p ed ým. P é k oky kz ušeniu o oc a nas ali  okoch
1850 a1871, keď de i o oko na odené po om o oku boli slobodné. So zla ým záko-
nom podpísaným p inceznou Izabelou  oku 1888 nas alo konečné anespo né oslo-
bodenie čie nych o oko B azílii. V oku 1889 sa skončilo obdobie cisá s a, kedy
b azílske p o incie získali š a ú š á o ede ácie aB azília sa s ala Fede a í nou e-
publikou, dekla o anou ús a ou z oku 1891 (Klíma, 2011).
V oku 1922 sa usku očnil Týždeň mode ného umenia São Paule. Hla ným
cieľom ej o udalos i bolo oslobodenie b azílskeho umenia od eu ópskych modelo
a y o enie ná odnej b azílskej kul ú y. Týždeň mode ného umenia inšpi o al b a-
zílske eli y, aby sa zaobe ali po ebou de ino ať b azílsky ná od, o znamená še ko,
čo bolo b azílske. P á e  om o období sa obja ila myšlienka obno enia b azílskej
kul ú y oblas i jazyka, k o ý cha ak e izuje ná odnú populáciu, o znamená po-
uží anie b azílskej po ugalčiny bez p edpiso las ných eu ópskej po ugalčine
(Sil a Ne o, 1986).
4.1 E NICKÉ SKUPINY
V oku 1808 dosiahol poče oby a eľo B azílie 4 milióny. Rio de Janei o ako hla né
mes o získalo sp íchodom po ugalského k áľo ského d o a 15 isíc Po ugalča-
no , k o í zd ojnásobili mes ské oby a eľs o. Na základe demog a ických údajo
z19.s o . sa p í omnosť in eg o aných indiáno aA ičano ý azne zmenšila. Vdô-
sledku oho klesol aj podiel b azílskych če nocho , kým populácia mula o s úpala.
Biele oby a eľs o ás lo od d uhej polo ice 19. s o očia, po p íchode eu ópskych p i-
sťaho alco . Pokiaľ ide oEu ópano , í o boli menej poče ní, p e ože poče bielych
B azílčano neus ále z as al nielen p e o, že zahŕňal po omko kolonizá o o , ale aj
p isťaho alco , k o í začali p ichádzať  om o období, aich po omko . Smig áciou
OPEN ACCESS
JANA FABOVÁ 103
do azilo do B azílie iež no é e nikum, ázijská asa, k o á p iniesla japončinu, čín-
š inu akó ejčinu, iež nazý aná ako b azílska žl á asa (Sil a Ne o, 1986).
4.2 ROZDIELY MEDZI POR UGALČINOU VRÁMCI BRAZÍLIE
Rozdiely  ámci b azílskej po ugalčiny, eda hla ne jej ýslo nosť azčas i aj lexi-
kum, možno p ipísať his o ickému ý oju územia. B azília bola kolonizo aná ôz-
nymi ná odmi a  ôznych his o ických obdobiach. P íchod eu ópskych imig an o
mal eľký ply na po ugalčinu už ozší enú po celom b azílskom území, ie o oz-
diely sú idi eľné dodnes. Za iaľ čo na juhu došlo kmasí nemu p isťaho alec u Ta-
liano , Nemco aimig an o z ýchodnej Eu ópy, b azílsky se e o ýchod, hla ne š á
Pe nambuco, bol po dobu pá desať očí kolonizo aný Holanďanmi. B azílska po u-
galčina použí aná na b azílskom juhu, eda š á e San a Ca a ina aRio G ande do
Sul, sa yhla ply u če nošských jazyko abola o ply nená hla ne aliančinou, nem-
činou a ak iež španielčinou použí anou h aničiacich š á och, á o po ugalčina je
o ýslo nos i oniečo dšia po o naní spo ugalčinou použí anou na se e e
B azílie, kde je aj dodnes zja ný ply domo odých aa ických p ko . Vš á e Rio
de Janei o, k o é bolo sídlom po ugalského k áľo ského d o a možno nímať ply
p os edníc om ý azného po ugalského š. Se e ný egión B azílie bol dôsledku
geog a ickej zdialenos i menej ys a ený jazyko ému ply u imig an o , ap e o si
po ugalčina použí aná  ej o čas i zacho ala p íz uk podobný domo odým jazykom
(Ila i— Basso, 2006).
Veľmi čas o sa s á a, že ľudia zjuhu ne ozumejú iace ým ý azom, k o é použí-
ajú ľudia žijúci na se e e anaopak, ako p íklad môžeme u iesť p eklad slo a s e e ,
mikina, na se e e ocapo e, na juhu omole on. Po ugalčina južnej B azílie ahla ne
š á u Rio de Janei o je o ýslo nos i podobná po ugalčine eu ópskej, za iaľ čo g a-
ma ika bola po o naní seu ópskou po ugalčinou zjednodušená a  akej o me
sa zacho ala na celom b azílskom území. Čo sa ýka po ozumenia B azílčano eu-
ópskej po ugalčine, ak oby a elia se e u, k o í sa p ed ým s ou o po ugalčinou
nes e li jej akme ne ozumejú, p oblémy im spôsobuje ýslo nosť, komplexnejšia
g ama ika a ozdielne lexikum, za iaľ čo oby a elia juhu dokážu eu ópskej po ugal-
čine po ozumieť iac. Po ugalčania b azílskej po ugalčine ozumejú, dokonca adi
napodobňujú ýslo nosť, k o á im p ipadá exo ická.
4.3 NORMA BRAZÍLSKEJ POR UGALČINY
Po yhlásení b azílskej nezá islos i  oku 1822 sa z ýšilo ná odné po edomie a úžba
mať las ný jazyk oslobodený od adičných g ama ických p ko eu ópskej po -
ugalčiny. Vp ej ús a e  oku 1934 získala po ugalčina s a us ná odného jazyka
nezá islej k ajiny, ale až  oku 1988 sa s ala o iciálnym jazykom B azílie. Nap iek
omu, že spoločný jazyk je jedným z ozhodujúcich k i é ií, k o é o mujú ná odnú
iden i u, B azília, k o á je nezá islou k ajinou už akme d e s o očia, nedisponuje
žiadnou o iciálnou no mou, k o á by bola akcep o a eľná aodz kadľo ala by jazyk
äčšiny populácie. B azílska po ugalčina, nap iek ak u, že sa ý azne líši od ej eu-
ópskej, neus ále nasleduje no mu zako enenú  adičných po ugalských g ama i-
OPEN ACCESS