Robinzonády v ľudovom čítaní na Slovensku v 19. storočí

Robinzonády vľudovom čítaní na Slovensku v19.storočí Martina Kubealaková Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela vBanskej Bystrici, Katedra slovenskej literatúry aliterárnej vedy martina.kubealako[email protected] SYNOPSIS Robinsonades in 19th-Century Slovakian Popular Prose Romances The aim of this study is to present the basic context of literary research on popular literature in Slovakia, following studies by Věra Brožová (2008) and Jiří Hrabal (2022), looking specifically at the forms of 19th-century Robinsonades, including Czech Robinsonades reprinted in Slovakia from the late 18th century through the 19th century. With the exception of asingle edition of Pavel Šulc’s adaptation, we know of no adaptations of Defoe’s Robinson Crusoe in the Czech context to have been published in Slovak editions; this is surprising considering the popularity of the theme and rich history of Czech adaptations, and we believe that further investigation is required. This study therefore distinguishes between the ‘Robinsonade’ and ‘folk Robinsonade’, with respect to the different motivations for adapting Defoe’s work in the context of Slovakian popular literature: that is, between the Robinsonade as aline started by the Czech translation of J.Campe’s German adaptation Robinson der Jüngere (and subsequent adaptations by V.Kramerius’s and others; the ‘Czech Story’ follows, for example, the aforementioned study by Hrabal), and various other works that draw instead on the success of Defoe’s novel to create adventure stories based on the Robinson theme. The heroes of these stories— Berthold, Ildegert, Spelhofen, and Engelbrecht— are known from both Czech and Slovak editions. The results of this comparison, together with an examination of the factors that may have caused these changes at all investigated levels, are formulated as manifestations of specific forms of inter-literary reception, namely ‘retellings’ with omission and expansion (Robinson der Jüngere), and— as examples of the ‘folk Robinsonade’— adaptation (Berthold), plagiarism (Ildegert), interliterary allusion (Spelhofen), and allusion (Engelbrecht). Changes in form are found to be directly proportional to the degree of application of the poetics of popular literature. KĽÚČOVÉ SLOVÁ / KEYWORDS Knižky ľudového čítania; ľudové robinzonády; robinzonády; Daniel Defoe; prerozprávanie; adaptácia; alúzia; plagiát; ponáška / popular prose romances; folk Robinsonade; Robinsonade; Daniel Defoe; retelling; adaptation; allusion; plagiarism. DOI https://doi.org/10.14712/23366680.2024.1.2 Cieľom štúdie je predstaviť základný kontext literárnovedného výskumu knižiek ľudového čítania na Slovensku avnadväznosti na štúdiu Věry Brožovej (2008) aJiřího Hrabala (2022) preskúmať podoby robinzonád, vydávaných vo forme knižiek ľudoOPEN ACCESS MARTINA KUBEALAKOVá 37 vého čítania na Slovensku. Keďže vskúmanom období konca 18.acelého 19.storočia sa vrámci produkcie knižiek ľudového čítania pretláčali ich české verzie, vštúdii sa sleduje aj tento kontext. Konštatuje sa, že nateraz nie sú známe— svýnimkou jedného vydania verzie Pavla Šulca— žiadne slovenské vydania českých adaptácií Defoeovho Robinsona, čo je prekvapivé zistenie vzhľadom na populárnosť robinsonovskej témy ana bohatosť českých verzií ažiada sa jeho ďalšie preskúmanie. Aj preto pre potreby diferenciácie motivácie vzniku adaptácií Defoeovho Robinsona vkontexte produkcie knižiek ľudového čítania na Slovensku vtexte rozlišujeme robinzonády (línia, ktorú započal český preklad nemeckého originálu od J.Campeho ana ktorú nadviazala úprava V.Krameria anasledovali ďalšie verzie, ich „český príbeh“ sleduje napríklad zmienená Hrabalova štúdia /2022/) atzv.ľudové robinzonády, ktoré nepokračujú vlínii Campeho, Krameria aďalších, ale čerpajú zúspešnosti Defoeovho románu, adaptujú tému avznikajú tak dobrodružné príbehy srobinsonovskou témou. Ide oosudy hrdinov Bertholda, Ildegerta, Spelhofena aEngelbrechta, ktoré sú známe tak zčeských, ako aj slovenských vydaní. Populárne čítanie je vsúčasnosti bežný fenomén, no málokto vie, že jeho korene siahajú až do antiky asrozvojom kníhtlače, vzdelanosti aknižného trhu mohutnejú abohato sa rozvetvujú. Vdejinách literatúry akultúry je známe pod rôznymi označeniami,1 vslovenskom ičeskom kontexte sa pre produkciu tohto typu najmä v19.storočí ustálilo neutrálne knižky ľudového čítania, v20.storočí sa preferuje pojem populárna literatúra avjeho závere do našej slovnej zásoby preniká slovo cudzieho pôvodu bestseller. Literárnovedná reflexia tejto slovesnej produkcie vslovenskom prostredí bola do 19.storočia výrazne kritická,2 až neskôr vďaka malej skupine odborníkov aodborníčok dochádza kjej vedeckému skúmaniu akritickému posúdeniu,3 žiada sa však dodať, že na minuciózne bádanie aprekladateľskú činnosť Zuzany Hurtajovej, ktorá sa sústredila na knižky ľudového čítania staršej proveniencie, slovenský výskum dodnes nenadväzuje.4 Ani výskum populárnej literatúry 20.storočia 1 Masová literatúra, jarmočná literatúra, lacné čítanie, lacné knižky, grošová (grajciarová) literatúra, brožúrková literatúra, komerčná literatúra akonzumné čítanie, knižky ľudového čítania, literatúra pre ľud, ľudové čítanie, volksbuchy, moderná rozprávka pre dospelých, zábavná literatúra alebo zábavné čítanie, oddychová literatúra arekreačná literatúra, literatúra bez kritiky, triviálne čítanie, poklesnutá literatúra, banálna literatúra, braková literatúra, gýč, bulvárna literatúra, menejcenná literatúra, nízka (nižšia) literatúra, paraliteratúra. 2 Slovenská inteligencia 19.storočia nepodporovala šírenie inonárodnej zábavnej literatúry pre ľud, pretože ju pokladala za príčinu nízkeho záujmu odomácu tvorbu, čo nevyhnutne (podľa nich) znižovalo vzdelanostnú úroveň národa. Až tvorba Martina Kukučína je dokladom možnosti priblížiť sa domácou literárnou tvorbou ľudovému prostrediu apubliku. Výrazný krok vtomto smere urobila aj Terézia Vansová dielom Sirota Podhradských (1889), slovenským románom pre slovenské ženy, vktorom prekročila národnoobrodenecký úzus anapísala pútavý príbeh sľúbostnou zápletkou akonfliktmi zo slovenského prostredia ako pendant úspešnej nemeckej autorke Hedvige Courthsovej-Mahlerovej (1867–1950), ktorá vydala viac než dvesto románov snákladom prevyšujúcim 30 miliónov výtlačkov. 3 Vslovenskom kontexte ide predovšetkým oliterárnovedné práce Petra Libu (1970) aZuzany Hurtajovej (2000; 2004). 4 Osihoteným pokusom je monografia Literatúra zokraja (Ostrava 2011), ktorá je výsledkom doktorandského štúdia autorky. Vnej ide oprvý náčrt podoby knižiek ľudového čítania OPEN ACCESS 38 SLOVO A SMYSL 44 slovenská literárna veda systematicky nerealizuje, okrem štúdií venovaných najmä genológii, apokiaľ ide osúčasnosť, evidujeme izolované sondy skúmajúce tzv.žánrovky5 alebo niekoľko literárnovedných štúdií, prípadne recenzií skúmajúcich nástroje, vďaka ktorým sa niektoré literárne diela stávajú bestsellermi. Dôsledkom je aj istá terminologická vágnosť synonymického radu, uvedeného vprvej poznámke.6 Vnázve je použité označenie ľudové čítanie v19.storočí amyslí sa tým produkcia označovaná pojmom knižky ľudového čítania. Heslo knižky ľudového čítania sa objavuje až vEncyklopedii literárních žánrů (2004, s.305–308) autorského tímu sústredeného okolo Dagmar Mocnej aJosefa Peterku adefinuje ich ako „souhrnné označení literatury směřující kzábavě, výchově apoučení nejširších čtenářských vrstev ve městě ana venkově“ (Mocná— Peterka 2004, s.305). DEFOEOV ROBINSON CRUSOE VSLOVENČINE Hoci je stále sporné, či Defoea kvytvoreniu hrdinu Robinsona inšpirovali zážitky moreplavca Alexandra Selkirka, surčitosťou vieme, že dosiahol mimoriadny úspech. Prvé vydanie románu Robinson Crusoe sa datuje 25.aprílom 1719 aúdajne ešte do konca roka vyšli ďalšie štyri jeho vydania, svedčí to onevídanom čitateľskom záujme,7 na mladšej proveniencie, vydávaných na Slovensku, avýsledkom je okrem iného formulovanie štyroch téz, ktoré by mohli zmeniť záujem oskúmanie tohto typu slovesného umenia: 1. Špecifická štýlová ajazyková archaickosť knižiek ľudového čítania sa hodnotila ako anachronizmus, bezhodnotový systém, nevhodný pre obdobie 18.a19.storočia, zabúdajúc pri tom, že odolnosť poetiky voči času môže byť vnímaná aj pozitívne— ako jedinečný povahový znak, ktorý nás spája so staršou medzinárodnou tradíciou. 2.Populárnu literatúru netvoria len ploché, interpretačne jasné happyendové príbehy, devalvujúce recepciu na úroveň nízkeho konzumu dramatického deja. 3.Populárna literatúra sa vyvíja. Rozhodne nekonzervuje stredoveký obraz sveta, ale reflektuje dobovú spoločensko-sociálnu si tuáciu, reaguje na historicko-kultúrne premeny atvorivo sa snimi konfrontuje. 4.Populárna literatúra sa nevyvíja izolovane, medzi knižkami ľudového čítania atzv.reprezentatívnou literatúrou na jednej strane aknižkami ľudového čítania alátkovou paradigmou na strane druhej existujú prestupy apresahy. Je zrejmé, že od svojich prapočiatkov sa literatúra vyvíja vo svojej masovej areprezentatívnej vetve, avšak tieto vetvy nebežia včase povedľa seba ako koľajnice železnice, naopak, rôzne sa prepletajú, krížia, odstrkujú, aby sa opäť ksebe priblížili. Tak spoločne utvárajú dejiny literatúry, resp.dejiny literárnej kultúry. 5 Napríklad medzinárodná konferencia SAV Vražda vzasadačke (2009) či monografia Tomáša Horvátha Tajomstvo avražda. Model adejiny detektívneho žánru (2011). 6 Stručný prehľad populárnej literatúry vslovenskej literárnej vede ponúka vrovnomennej kapitole aj Stanislava Sivčová (2022). 7 Žiada sa uviesť, že už vroku 1720 vychádza pokračovanie Robinsona pod názvom Ďalšie dobrodružstvá Robinsona Crusoea: ktoré sú druhou aposlednou časťou jeho života azvláštnych podivuhodných ciest troma svetadielmi spriloženou mapou sveta, na ktorej sú vyznačené Robinsonove cesty. Vtom istom roku vychádza aj tretí diel— nepredstavuje už cesty, ale Robinsonove úvahy: Vážne úvahy Robinsona Crusoea počas jeho života apodivuhodných dobrodružstiev sjeho vidinou anjelského sveta. Všetky tri knihy sú vydané unakladateľa W.Taylora, ale celosvetovo je najzásadnejšia anajznámejšia práve kniha prvá. OPEN ACCESS MARTINA KUBEALAKOVá 39 ktorého vlnu nadviazali mnohí napodobňovaním alebo voľným inšpirovaním až tak, že už vroku 1731, teda len 12 rokov od prvého vydania, možno vdejinách literatúry uvažovať osubžánri robinzonáda. Vznikalo aj veľa nepresných prekladov, prerozprávaní, skrátených verzií, upravených vydaní, adaptácií amnožstvo najrôznejších zásahov nám na dlhú dobu skutočného Robinsona vzdialilo. Dokonca aj dnes, keď pátrame po slovenskom preklade Defoeovho originálu, nie je úplne jednoduché zistiť, ktorý to je. Je to Robinson Crusoe vydaný bratislavským Tatranom vroku 1951 asilustráciami Ľubomíra Kellenbergera avpreklade Antona Petráša? Je to Robinson Crusoe vydaný vMladých letách vroku 1959 asilustráciami Vincenta Hložníka avpreklade Alfonza Bednára? Alebo je to Robinson Crusoe vydaný vTatrane vroku 1978 avpreklade Juraja Vojteka? Je to dokonca Námorník Robinson Crusoe zYorku zvydania zroku 1964 alebo 1977? Či máme siahnuť po Živote adobrodružstvách Robinsona Crusoea vpreklade Viktora Krupu zroku 1991? Alebo je to Robinson Crusoe vpreklade Silvie Kotuličovej, vydaný vPerfekte vroku 2003? Máme vôbec dnes kompletný slovenský preklad Defoeovho originálu?8 Ak sa pozrieme na situáciu vČechách, podľa Věry Brožovej (2008, s.293) bol prvý diel Defoeovho Robinsona preložený do češtiny vroku 1920 apreklad druhého dielu vyšiel vroku 1933. Ztýchto informácií by malo vyplynúť, že v18.ani 19.storočí nemohol český ani slovenský čitateľ čítať Defoeov originál včeskom či slovenskom preklade, pravdepodobne však mal kdispozícii napríklad preklad nemecký. Vychádzajúc zpopularity originálu, obrovskej škály napodobnenín arýchlo sa zrodiaceho termínu robinzonáda, môžeme predpokladať, že robinsonovská látka prenikla do ľudového čítania. Včeskom prostredí to potvrdzuje niekoľko výskumov, osobitne heslo „robinzonáda“ vpublikácii Lenky Kusákovej (2003) aukážka zdiela Mladší Robinson vpridruženej antológii, ďalej štúdia Věry Brožovej (2008) či Jiřího Hrabala (2022). Uviedli sme, že cieľom štúdie je preskúmať podoby robinzonád, vydaných na Slovensku vpodobe knižiek ľudového čítania. Texty boli identifikované na základe štúdia súpisu tlačí škarniclovskej9 kníhtlačiarne (Špetko 1958), ako aj mnohých iných katalógov,10 8 Slovenské preklady románu z20.azačiatku 21.storočia skúma Jana Javorčíková vštúdii Robinsom Crusoe perom cenzora— ideové aideologické rozdiely prekladov (2012). 9 Vskúmanom období 18.a19.storočia bolo na území dnešného Slovenska činných 50 tlačiarní, ztoho 34 vzniklo tesne pred rokom 1898 a„len“ tlačiarne v16 mestách majú kurčenému časovému horizontu významnejšie postavenie. Sú to tlačiarne vBanskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Bardejove, Bratislave, Komárne, Košiciach, Levoči, Nitre, Novom Meste nad Váhom, Prešove, Rimavskej Sobote, Rožňave, Skalici, Trenčíne, Trnave aŽiline. Ikeď sa vcharakteristikách tlačovín viacerých tlačiarní nachádzajú zmienky ovydávaní slovenských kníh, vsúvislosti svydávaním knižiek ľudového čítania si popredné miesto počas celej svojej existencie zachovala škarniclovská tlačiareň vSkalici. 10 Kompletný zoznam je uvedený vPrílohe AMetodika súpisu svetských prozaických knižiek ľudového čítania mladšej proveniencie, ktorá je súčasťou monografie Literatúra zokraja (2011), na tomto mieste len ilustratívne: osemzväzkový Katalóg slovacikálnych tlačí Univerzitnej knižnice vBratislave do roku 1918 (Provizórny súpis); Bibliothecae Slovacae Neosolienses : Slovacikálne tlače 18.a19.storočia na území mesta Banská Bystrica od Imricha Nagya aTlače do roku 1900 vo fonde ŠVK Banská Bystrica, zostavené Teréziou Uherkovou. Ďalej Banskobystrické púťové tlače Borisa Bálenta (1974), Bibliografia jarmočných apúťových tlačí 18.a19.stoOPEN ACCESS 40 SLOVO A SMYSL 44 archívneho výskumu11 adôležitým zdrojom bol aj Souborný katalog, digitálna databáza na serveri Filozofického ústavu Akadémie vied ČR, Kabinetu pre klasické štúdiá. Uvedený heuristický aarchívny výskum sa realizoval vrokoch 2005–2009 ajeho cieľom bolo zmapovať, analyzovať ainterpretovať produkciu knižiek ľudového čítania mladšej proveniencie (1761–1898) na Slovensku. Výsledky sú sústredené vmonografii Literatúra zokraja (2011), vnej sa vrámci typológie knižiek ľudového čítania mladšej proveniencie konštatuje existencia piatich robinzonád. Kich opätovnému preskúmaniu ma inšpirovala štúdia J.Hrabala „Český příběh“ oRobinsonu Crusoeovi v19.století vkontextu tehdejší cestopisné literatury (2022). Ak v19.storočí evidujeme päť kľúčových po slovensky vydaných robinzonád v50 rôznych vydaniach knižiek ľudového čítania, v20.storočí situácia nie je onič jednoduchšia. Lucie Seibertová (2006) eviduje 92 českých vydaní prekladov alebo adaptácií aJ.Javorčíková (2012) 19 slovenských, surčitosťou však vieme povedať, že minimálne tých slovenských je viac. Primárny literárnovedný význam Defoeovho Robinsona však nespočíva vzáujme, ktorý vyvolal, ale predovšetkým vrealistickej metóde, ktorou bol napísaný. Tým sa stáva, ako uvádza Jozef Olexa (1978, s.9–10), umením pre ľud, čím sa do literatúry dostávajú nové prvky, nové látky či noví hrdinovia. Aj Július Pašteka (2005) zdôrazňuje vierohodnosť štýlu, vďaka ktorému mnohí uverili, že ide oskutočné príhody skutočného Robinsona. SUBŽÁNER ROBINZONÁDA V19.STOROČÍ Pojmom robinzonáda, utvoreným podľa hrdinu Defoeovho románu Robinson Crusoe, ustálene označujeme formu dobrodružného románu rozvíjajúceho motív stroskotania na pustom ostrove abudovania podmienok ľudskej existencie od základu. Lenka Kusáková (2003, 1, s.56) pod robinzonádami myslí „kratší povídky, které využívaly kvýchovnému záměru dobrodružných motivů. Látkově navazovaly na známý Defoeův román Život azvláštní podivuhodná dobrodružství Robinsona Crusoe, námořníka zYorku (1719), zvláště však na jeho pedagogickou úpravu zpera německého filantropistického pedagoga J.H.Campea (do češtiny přeložena V.M.Krameriem— Mladší Robinson, 1808; časopisecky PM 1828–30)“. Miera inšpirácie Defoeovým románom môže súvisieť iba shlavným motívom stroskotania, napríklad Jules Verne, Dva roky prázdnin (1888), alebo môže ísť ovedomé adaptácie, napríklad Švajčiarsky Robinson (1812) od Johanna Davida Wyssa. Prvýkrát sa slovo robinzonáda objavuje vpredhovore nemeckého spisovateľa Johanna Gottfrieda Schnabela vjeho románe Insel Felsenburg (1731), pojmom priznal motivickú inšpiráciu Defoeom, no zároveň dobrodružnú líniu románu posunul do sociálnej utópie. ročia zúzemia Slovenska, zostavená Agátou Klimekovou akolektívom (1996), príloha monografie Čítanie starých otcov od Petra Libu (1970), Vobrov súpis Knížky lidového čtení zfondů Universitní knihovny vBrně (1973) amnohé ďalšie. 11 VSlovenskej národnej knižnici vMartine, vUniverzitnej knižnici vBratislave, vŠtátnej vedeckej knižnici vBanskej Bystrici, vŠtátnom okresnom archíve vSkalici, vNárodní knihovne České republiky, vPamátníku národního písemníctví, vKnihovně Národního muzea avKrálovské kanonii premonstrátů na Strahově. OPEN ACCESS MARTINA KUBEALAKOVá 41 Defoeov román mal výrazný vplyv na vývoj dobrodružnej literatúry minimálne vtom, že jeho pútavosť aexotickosť inšpirovala mnohých ďalších autorov, ktorí sa srôznou motiváciou nechali Robinsonovými príhodami inšpirovať. Vtejto štúdii sa však pozornosť bude venovať iba tým dielam, ktoré Robinsonove osudy adaptujú azároveň vznikli scieľom osloviť väčšinového čitateľa, hlavným formálnym indikátorom preto je, aby dielo bolo v19.storočí vydané vskalickej tlačiarni Škarniclovcov, najväčšej tlačiarni produkujúcej tzv.knižky ľudového čítania na územím dnešného Slovenska.12 Predmetom porovnávania bude päť ľudových robinzonád, ktoré uvádzame vchronologickom poradí podľa najstaršieho známeho skalického vydania. Vmonografii Literatúra zokraja sme týchto päť textov označili za robinzonády, pretože spĺňali definíciu žánru, bližšiu pozornosť sme im však nevenovali. Teraz aj pod vplyvom už zmienených novších výskumov bude cieľom overiť, vakom vzťahu sú kDefoeovmu pretextu anajmä vakom sú vzájomnom vzťahu. Vchronológii ide otýchto päť textov: 1. Martin Engelbrecht, geho Přjhody aCesty. Spowolenjm cýs. král. Cenzury. WSkalicy, pjsmem Frantiska X.Škarnycla aSynův. 1841. 88 s. 2. Pamětné Přjhody gednoho na moři do Indye se plawjcýho Engličana gménem Bertholda. WSkalicy, pjsmem Frantisska Xaw. Škarnycla Synů. 1856. 91 s.— zo súpisu Jozefa Špetka vieme, že by malo existovať aj skalické vydanie zroku 1827. 3. Mladší Spelhosen, aneb: Příhody Robinsona na Tichém moři. [Hýbl, Jan] WSkalici, Fr. X.Škarnicla Synů, 1859. 96 s. 4. Ildeğert, po neywětssjm nesstěstj ssťastný Anğličan. Pěkný přjběh pro wyraženj mysli. WSkalici, pjsmem Frantisska Xaw. Škarnycla Synů. 1860. 94 s. 5. Robinson. Obraz ze života pro mládež ipro dospělé. WSkalici, pjsmem Fr. Xaw. Škarnicla Synůw. 192 s. Hoci titulný list neobsahuje informáciu oautorstve ani vročenie, predpokladá sa, že jeho autorom je Pavol Šulc avytlačené bolo vroku 1874. Heuristické pátranie po najstarších slovenských robinzonádach nás nutne privádza do českého prostredia, keďže vprípade knižiek ľudového čítania ide zväčša opreklady znemčiny do češtiny ana Slovensku vSkalici opätovne vydané. Nejde teda vpravom zmysle oslovenské verzie robinzonád, ale včeskom jazyku napísané (do češtiny preložené) knihy vytlačené na území Slovenska. Chronológia českých vydaní je odlišná: 1. Mladssi Robinson, kPřigemnému aVžitečnému obweselenj welkých, ymalých djtek. Zněmeckého na česky gazyk přeložen. Djl prwnj/Djl druhj. CAMPE, Joachim Heinrich von. WHoře Kuttný, 1797. wytisstěno vFrantisska Winc: Korecz. 212 s. 2. Plawba gednoho nessťastného, ku koncy ale bohatého Engličana zLondonu gmenem Bertholda. Spowolenjm cýs. král. Censury. Na Horách Kuttných wýtisstěno akdostánj vJozeffa Ant. Wondráčka, 1811. 96 s. 3. Ildeğert, po neywětssjm nesstěstj ssťastný Anğličan. Pěkný přjběh pro wyraženj mysli. WPraze. 1813. Kdostánj wČeské Expedycý, na starém městě wdominykánské vlicy Nře. 232. 1813. 87 s. 12 Dejiny Škarniclovskej kníhtlačiarne vSkalici výborne spracoval Jozef Špetko vrovnomennej monografii, vydanej Maticou slovenskou vMartine vroku 1958. OPEN ACCESS 42 SLOVO A SMYSL 44 4. Mladssj Spelhofen, aneb přjhody nowého Robinzona na Tichém moři. Wčesstině wydané od Jana Hýbla. WJindřichowě Hradcy, 1818. Pjsmem anákladem Jozefa Landfrasa. 118 s. 5. Martin Engelbrecht, jeho příhody acesty. 1.vyd. Litomyšl, 1829. [b. s.], najstaršie dostupné litomyšlské vydanie je zroku 1838, titulný list prezrádza, že ide opreklad znemčiny. Zdá sa, že poradie, vktorom vychádzali skalické tlače, je náhodné ačasovo dokonca výrazne oneskorené. Môže to súvisieť stým, že českých vydaní je viac aistotne boli na území Slovenska známe avzhľadom na jazykovú príbuznosť aj šírené ačítané. Ak porovnáme litomyšlské vydanie zroku 1838 askalické vydanie zroku 1841 príhod aciest Martina Engelbrechta, zistíme, že ide oidentické vydanie, dokonca aj obrázky na titulnom liste sú rovnaké. Krovnakému záveru prídeme aj pri robinzonáde Mladší Spelhofen, najstaršie známe české vydanie zroku 1818 askalické zroku 1877 (vydanie zroku 1859 sme nemali kdispozícii) sú identické, líšia sa len obrázkom na titulnom liste (obrázok na skalickom vydaní Spelhofena je identický sobrázkom zEngelbrechtových vydaní). Pokiaľ ide oosudy Ildegerta, zporovnania pražského vydania zroku 1813 askalického vydania zroku 1860 vyplýva, že ide orovnaké vydanie stým rozdielom, že pražské vydanie je delené na pätnásť kapitol akaždá kapitola má na začiatku stručný obsah, kým skalické vydanie členenie na kapitoly neobsahuje ahranica pôvodných kapitol je naznačená vodorovnou čiarou. Zporovnania kutnohorského vydania zroku 1811 askalického vydania zroku 1856 zistíme, že skalické vydanie Bertholdových osudov je mierne štylisticky upravené, skalické vydanie zrejme preberá neskoršie české vydanie, vktorom došlo kjazykovým úpravám. Zaujímavým zistením však je, že škarniclovská tlačiareň vSkalici (ani žiadna iná slovenská tlačiareň) pravdepodobne nikdy nevydala najznámejšiu, najstaršiu anajrozšírenejšiu prvú českú verziu Robinsona— Mladssi Robinson, kPřigemnému aVžitečnému obweselenj welkých, ymalých djtek (Kutná Hora, 1797)—, ktorá je prekladom znemeckého originálu Joachima Heinricha Campeho. Zbohatšieho vejára včeštine tlačených robinzonád sa na Slovensku v19.storočí vydalo pravdepodobne len päť, samozrejme, vo viacerých vydaniach. Chronológia jednotlivých vydaní naznačuje, že škarniclovská tlačiareň začala tlačiť robinzonády snajväčšou pravdepodobnosťou až potom, keď sa prerušila ich produkcia vČechách.13 Pohľad do Prílohy Avmonografii Literatúra zokraja (2011) potvrdzuje, že tento postup sa uplatňoval pri viacerých (nie všetkých) knižkách ľudového čítania. Ztoho sa dá súdiť, že české vydania boli na Slo13 Osudy Bertholda vyšli vČechách vroku 1811, 1812, 1820, 1822, 1851 aminimálne štyrikrát bez vročenia, na Slovensku vroku 1856, 1873. Jozef Špetko síce uvádza tlač zroku 1827 pod názvom Pametne Prihodi gedneho na Mori do Indie… kde len na základe analógie názvu priraďujeme tlač do línie Pamětné Přjhody gednoho na moři do Indye se plawjcýho Engličana gménem Bertholda. WSkalicy, pjsmem Frantisska Xaw. Škarnycla Synů. 1856. 91 s., no toto vydanie sa doteraz nepodarilo potvrdiť aj iným zdrojom. Osudy Ildegerta vyšli vČechách dvakrát v1813 araz vroku 1820, na Slovensku vroku 1860. Osudy Engelbrechta boli vČechách vydané vroku 1829, 1838 aminimálne raz bez vročenia, na Slovensku vroku 1841, 1852 a1869. Osudy Spelhofena vyšli vČechách vrokoch 1818, 1845 (dvakrát), 1848 a1858, na Slovensku vroku 1859 a1877. OPEN ACCESS MARTINA KUBEALAKOVá 43 vensku rozšírené ačítané avčase ich bohatej českej produkcie ich najproduktívnejší slovenský tlačiar knižiek ľudového čítania nepretláčal. Až jeho neskoršie vydania predlžujú život týchto príbehov vľudovom čítaní na Slovensku.14 Spoločným menovateľom najstarších vČechách vydaných robinzonád je, že ide oprerozprávanie vnaratíve dramatickej povahy, ktorá je prevzatá zCampeho prerozprávania Defoeovho románu, Campe text rozdelil na tzv.tridsať večerov (atri časti), ktoré predstavujú tridsať dní, počas ktorých otec, uvedomelý hospodár žijúci vduchu hesla modli sa apracuj, rozpráva Robinsonove príbehy svojim deťom, ako aj deťom zo susedstva. Samotné rozprávanie sa začína rozhovorom otca sdeťmi odôležitosti oddychu po dobre odvedenej práci napríklad pri rozprávaní apočúvaní zábavných príbehov, samozrejme však, deti pri počúvaní nemajú zaháľať, ale môžu napríklad preberať hrach alebo pšenicu. Deti prejavujú nadšený záujem počúvať asúčasne pri tom pracovať aaj neskôr do samotného rozprávania Robinsonových osudov neraz vstupujú rôznymi otázkami alebo komentármi, napríklad vyjadrujú túžbu po cestovaní alebo kriticky komentujú Robinsonovo rozhodnutie vydať sa na plavbu do Londýna bez zvolenia rodičov. Tieto dialógy vedené sokratovskou metódou spomaľujú samotné rozprávanie Robinsonových dobrodružstiev, zároveň umožňujú vniesť poučenia plynúce zRobinsonových príhod atým napĺňať mravoučnú povahu tohto typu literatúry. Neznámy autor prvého prerozprávania využíva aj poznámky pod čiarou, v ktorých vysvetľuje neznáme reálie alebo slová, čím napĺňa aj vzdelávaciu funkciu. Tento naratív dramatickej povahy umožňuje Campemu aneskôr aj Krameriovi aďalším vniesť do samotného dobrodružného príbehu výchovné alebo vzdelávacie prvky, čím Robinsonov príbeh nadobúda výrazné výchovné akcenty, ale zároveň dialogická forma odkazuje na formu cestopisu 18.storočia. Súčasne sa tu odtláča aj iný diskurz, cestopisný žáner síce vždy stál medzi vecnou aumeleckou literatúrou, no dobovým (17./18. storočie) presvedčením bolo, že cestopis sa zakladá na historických, spoločenských ageografických faktoch ajednou zjeho funkcií je zábavným spôsobom odovzdávať faktografické informácie. Čitateľstvo tohto obdobia ešte nebolo pripravené prijímať cestopisné prvky vrománovej forme ako vymyslené či predstierané,15 aj to zrejme stojí za úspechom Defoeovho Robinsona— presvedčenie, že prijímame pravdivé zážitky. Analýzy Defoeovho textu však odhaľujú viaceré nepresnosti (alebo nedôslednosti), ktorých sa autor dopúšťa aktoré narúšajú hodnovernosť výpovede aposúvajú misky váh na stranu fiktívneho naratívu. Ahoci sa Defoe zrejme inšpiroval skutočnými zápiskami námorníkov, zrejme škótskeho dobrodruha Alexandra Selkirka, pravdepodobne denníkové zápisky Robinsona Crusoea vedome konštruoval ako fiktívny príbeh, pričom využil dobovo úspešné postupy cestopisu adobrodružného románu anajmä recepčné očakávania, spojené spoznaním funkcií týchto dvoch žánrov, aj keď vjeho prevedení sú cestopisné prvky potlačené vprospech rozpráva14 Za zmienku stojí aj hypotéza ooneskorenom čítaní predmetných príbehov na Slovensku oproti Čechám, pokladám ju však vzhľadom na geografickú ajazykovú blízkosť za menej pravdepodobnú. Dopátrať sa jasnej odpovede by sa však dalo štúdiom napríklad dobovej tlače či knižných zoznamov dobových kultúrnych inštitúcií. 15 Upozorňujeme napríklad aj na literárnovedný diskurz ohodnovernosti zápiskov najznámejšieho slovenského cestovateľa Augusta Mórica Beňovského (Kunec— Kubealaková 2016). OPEN ACCESS 44 SLOVO A SMYSL 44 nia. Paradoxne, vCampeho Mladšom Robinsonovi azneho vychádzajúcej Krameriovej verzii sú Robinsonove osudy podané značne zjednodušene, no doplnené sú vysvetľujúce aopisné pasáže či reálie, preto ľudové podoby prvých českých/slovenských robinzonád obsahujú viac toponym, ktoré odkazujú na skutočný svet, ako Defoeov originál (pozri aj Hrabal 2022, s.57). Oďalších významových posunoch vo verziách, ktoré sa pripisujú už nie Krameriovi, ale Gräbnerovi či Hockerovi, sa opäť zmieňuje Jiří Hrabal, celkovo jeho štúdia mapuje premeny príbehu Robinsona včeských prerozprávaniach 19.storočia.16 Ako však už bolo uvedené, okrem Šulcovej robinzonády nie sú nateraz známe žiadne slovenské vydania českých robinzonád, počnúc prekladmi Campeho. V. Brožová iJ.Hrabal sa venujú tým robinzonádam, ktoré vyšli po česky ahlásili sa ksujetu Defoeovho originálu, askúmajú české adaptácie, resp.český príbeh Defoeovho Robinsona. Ak by sme chceli preskúmať „slovenský príbeh“ oRobinsonovi Crusoeovi v19.storočí, museli by sme najskôr exaktne potvrdiť znalosť arozšírenosť českých vydaní na Slovensku. Nateraz sa vieme obmedziť len na už uvedené konštatovanie, že najproduktívnejšia slovenská tlačiareň zameraná na vydávanie knižiek ľudového čítania na Slovensku v19.storočí pretlačila až vroku 1874 práve aiba Šulcovu verziu. Vnasledujúcej časti príspevku preto zameriame pozornosť na tie robinzonády, ktoré vznikli na základe adaptácie témy apotvrdzujú Brožovej (2008, s.294) konštatovanie, že Európu vďaka popularite Defoeovho románu „zaplavili desítky robinsonád ataké Robinsony různých národností aobého pohlaví“. Ide oosudy hrdinov Bertholda, Ildegerta, Spelhofena aEngelbrechta, ktoré poznali čitatelia zčeských aj slovenských vydaní. Aby sme ich odlíšili od prvej českej robinzonády vychádzajúcej ako preklad nemeckej predlohy J.Campeho aďalších robinzonád vychádzajúcich po česky, ale nevydávaných na Slovensku, ostatné štyri príbehy označujeme ako ľudové robinzonády. Prívlastkom ľudové zvýznamňujeme, že vychádzajú zrobinsonovskej látky, stvárnenej Defoeom, asúčasne znakovou povahou potvrdzujú všetky atribúty knižiek ľudového čítania. Prvú známu ľudovú robinzonádu vytlačili vKutnej Hore vroku 1811 pod názvom Plawba gednoho nessťastného, ku koncy ale bohatého Engličana zLondonu gmenem Bertholda amožno ju pokladať za prvú knižnú adaptáciu. Známych je ďalších sedem českých vydaní atri slovenské, všetky zo skalickej tlačiarne Škarniclovcov, prvé zroku 1827 pod názvom Pametne Prihodi gedneho na Mori do Indie… Oexistencii tohto vydania vieme len vďaka súpisu Jozefa Špetka, zachované skalické vydanie, ktoré 16 Znich vyberáme: „Transformace na heterodiegetické vyprávění umožňuje zapojit do vyprávění příběhu ipoznatky, jež Robinson jako vyprávěcí postava mít nemohl akteré ani vdobě 17.století nebyly známy, ato poznatky zoblasti botaniky, zoologie, geografie ad. Sou časně Gräbnerovo aHöckerovo převyprávění marginalizuje Robinsonovy náboženské reflexe, které jsou vnich pouze doprovodnými okolnostmi cestovatelského aobjevitelského příběhu. Jinak řečeno: příběh Robinsonovy cesty, který Defoe podal jako příběh cesty hledání Boha auvědomování si morálních aspolečenských hodnot anglické středostavovské vrstvy, Gräbner iHöcker do značné míry transformují vcestu objevitelskou apoznávací. Obě tato převyprávění tak crusoeovský příběh přibližují dobové cestopisné literatuře výrazněji, než tomu bylo vpřípadě Campeho převyprávění, které mělo především výchovnou funkci“ (Hrabal 2022, s.56–57). OPEN ACCESS MARTINA KUBEALAKOVá 51 veľké klišé, ale také, ktoré sa vďaka rýchlym zmenám prostredia, osôb či dynamickým dialógom dobre číta. Nemá ambíciu poúčať, naopak, je to zábavné, napínavé, vkonečnom dôsledku však oddychové čítanie plné najkomplikovanejších anajneuveriteľnejších príhod. Príbeh Bertholda ajeho plagiátu Ildegerta umiestňujeme medzi zábavného Spelhofena apoučného Campeho Robinsona. Kým sa Campeho Robinson snaží príbehom poúčať aneznáme predmety, rastliny azvieratá čitateľovi vysvetľovať, vBertholdovi aanalogicky aj Ildegertovi sa výchovný aspekt redukuje na poučenia plynúce zkonania postáv (napr. ťažkosti pri plavbe sú vysvetľované ako trest za neuposlúchnutie rodičovského napomínania), dominuje vnich úsilie ozaujímavý ačitateľsky úspešný príbeh, preto mnohé pasáže siahajú po senzácii asú tak schopné konkurovať aj gýčovému Spelhofenovi. Najstaršie české vydanie poslednej skúmanej ľudovej robinzonády je známe zroku 1829, avšak ztitulného listu zvydania zroku 1839 vieme, že ide opäť opreklad znemčiny. Ide onajmladšiu skúmanú ľudovú robinzonádu Martin Engelbrecht, jeho příhody acesty, ktorá sa zároveň od predtextu aj najvýraznejšie vzďaľuje— vretrospektívnom rozprávaní priameho rozprávača totiž nesledujeme iba osudy hlavného hrdinu, ale spoznávame aj príbeh jeho otca ajeho milej. Záverom skúmania robinzonád vľudovom čítaní na Slovensku v19.storočí je identifikácia piatich rôznych spôsobov vyrovnávania sa sDefoeovým originálom. Campeho prerozprávanie predstavuje snahu síce čo najvernejšie pretlmočiť Defoeov predtext, no súčasne pracuje svynechaním arozšírením, doplnené poučné pasáže deformujú konexiu textu, čo však ľudový čitateľ rád ospravedlní, pretože je na takýto typ prózy zvyknutý.17 Bertholdove osudy sú Campeho (viac Defoeova) adaptácia, ťažia zčitateľskej úspešnosti robinsonovskej fabuly avsnahe čitateľský záujem ešte zvýšiť neznámy autor Bertholdových osudov využíva aj poetiku knižiek ľudového čítania. Rovnako tak postupuje autor Ildegertových osudov, ktoré sú vzhľadom na podobnosť až rovnakosť Bertholdovým plagiátom. Autor Mladšieho Spelhofena vy - užíva postupy medzitextovej alúzie, zúspešnej amódnej robinsonovskej témy si vytvára rámec samostatných napínavých príbehov, ktoré sú spojené spredtextom primárne tým, že sa odohrávajú na ostrove. Vostatných aspektoch (kompozícia, jazykové prostriedky, sujet) je dielo poplatné poetike knižiek ľudového čítania azhľadiska kvality spracovania ho možno hodnotiť ako gýč, napriek tomu dosiahlo značný čitateľský aj vydavateľský záujem, čo je opäť dôkaz toho, že ľudový čitateľ bol na takýto typ oddychového čítania zvyknutý avyhľadával ho. Najmladšia skúmaná ľudová robinzonáda opríhodách Martina Engelberta je už len ponáškou na predtext avretrospektívnom rozprávaní priameho rozprávača sledujeme životné osudy hlavného hrdinu Martina, jeho otca ajeho milej. Jedine skalické vydanie Robinsonových osudov zroku 1874 možno pokladať za verné prerozprávanie Defoeovho originálu, keď jeho pravdepodobný autor Pavel Šulc nepoužil Campeho sokratovský poučný dialóg, vyhol sa dopĺňaniam postáv, vymýšľaniu nových príhod, upustil od vysvetľujúcich exkurzov asústredí sa na vlastnú dobrodružnú líniu Robinsonových osudov. 17 Ďalší vývoj Campeho českých adaptácií komentuje vo svojej štúdii Jiří Hrabal (2022). OPEN ACCESS 52 SLOVO A SMYSL 44 PRAMENE Mladssi Robinson, kPřigemnému aVžitečnému obweselenj welkých, ymalých djtek. Zněmeckého na česky gazyk přeložen. Djl prwnj/Djl druhj. CAMPE, Joachim Heinrich von. WHoře Kuttný, 1797. wytisstěno vFrantisska Winc: Korecz. Mladssj Robinzon. Knjžka zwlásstnj sslechetné mládeži Cžeské ku povčenj awyraženj. Předtjm wNěmčině sepsaná od J.H.Kampe, nynj pak wCžeském gazyku Kraméryusowau pracý anákladem poprwé wydaná. WPraze, 1808. kdostánj wCžeské Expedycý wDominykánské vlicy, Nro. 232. Plawba gednoho nessťastného, ku koncy ale bohatého Engličana zLondonu gmenem Bertholda. Spowolenjm cýs. král. Censury. Na Horách Kuttných wýtisstěno akdostánj vJozeffa Ant. Wondráčka, 1811. Ildeğert, po neywětssjm nesstěstj ssťastný Anğličan. Pěkný přjběh pro wyraženj mysli. WPraze. 1813. Kdostánj wČeské Expedycý, na starém městě wdominykánské vlicy Nře. 232. 1813. Mladssj Spelhofen, aneb přjhody nowého Robinzona na Tichém moři. Wčesstině wydané od Jana Hýbla. WJindřichowě Hradcy, 1818. Pjsmem anákladem Jozefa Landfrasa. Pametne Prihodi gedneho na Mori do Indie… Škarnicel, 1827. [b. s.]. Martin Engelbrecht, jeho příhody acesty. 1.vyd. Litomyšl, 1829. [b. s.]. Přjhody aCesty Martina Enğelbrechta. Zněmeckého wčesstinu uwedené od Frantisska Xaw. Pohla. Spowolenjm cýs. král. Cenzury. WLitomyssli 1838. Wytisstěné uJana Turečkowých dědičů. Martin Engelbrecht, geho Přjhody aCesty. Spowolenjm cýs. král. Cenzury. WSkalicy, pjsmem Frantiska X.Škarnycla aSynův. 1841. Pamětné Přjhody gednoho na moři do Indye se plawjcýho Engličana gménem Bertholda. WSkalicy, pjsmem Frantisska Xaw. Škarnycla Synů. 1856. Mladší Spelhosen, aneb: Příhody Robinsona na Tichém moři. [Hýbl, Jan] WSkalici, Fr. X.Škarnicla Synů, 1859. Ildeğert, po neywětssjm nesstěstj ssťastný Anğličan. Pěkný přjběh pro wyraženj mysli. WSkalici, pjsmem Frantisska Xaw. Škarnycla Synů. 1860. Robinson. Obraz ze života pro mládež ipro dospělé. WSkalici, pjsmem Fr. Xaw. Škarnicla Synůw. 1874. LITERATÚRA Brožová, Věra: Robinson vČechách. Kčeským adaptacím Defoeova Robinsona v19.století. In: Kateřina Bláhová, Václav Petrbok (eds.): Cizí, jiné, exotické včeské kultuře 19.století. Sborník příspěvků z27.ročníku sympozia kproblematice 19.století. Academia, Praha 2008, s.293–305. Defoe, Daniel: Robinson Crusoe, prel. Juraj Vojtek, doslov Jozef Olexa. Tatran, Bratislava 1978. Ďurišin, Dionýz: Teória literárnej komparatistiky. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1985. Hrabal, Jiří: „Český příběh“ oRobinsonu Crusoeovi v19.století vkontextu tehdejší cestopisné literatury. Slovo asmysl 19, 2022, č.40, s.46–64. Hurtajová, Zuzana: Staršia európska zábavná próza vjarmočnom čítaní na Slovensku. Nový život. Mesačník pre literatúru akultúru 52, 2000, č.11–12, s.623–629. Hurtajová, Zuzana: Európska stredoveká rytierska poviedka vľudovom čítaní na Slovensku. Studia Slovaca 2004. Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica 2004, s.30–44. Javorčíková, Jana: Robinsom Crusoe perom cenzora— ideové aideologické rozdiely prekladov. Preklad atlmočenie 10: Nové výzvy, prístupy, priority aperspektívy. Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica 2012, s.201–208. Kubealaková, Martina: Literatúra zokraja. Ostravská univerzita, Ostrava 2011. OPEN ACCESS MARTINA KUBEALAKOVá 53 Kunec, Patrik— Kubealaková, Martina: Memoáre stredoeurópskeho dobrodruha Mórica Beňovského (1746–1786) ako obraz života emigranta aspoločenskej mobility v2.polovici 18.storočia. Via viatores quaerit. Mobilność społeczna wdziejach krajów Grupy Wyszehradskiej. Akademia Pomorska wSłupsku, Słupsk 2016, s.363–378. Kusáková, Lenka: Krásná próza raného obrození. Svazek 1: Studie. Svazek 2: Antologie. Karlova univerzita, Praha 2003. Liba, Peter: Čítanie starých otcov. Matica slovenská, Martin 1970. Mocná, Dagmar— Peterka, Josef akol.: Encyklopedie literárních žánrů. Paseka, Praha 2004. Pašteka, Július: Svet literatúry, literatúra sveta. Analýzy ainterpretácie (II. zväzok). Petrus, Bratislava 2005. Seibertová, Lucie: Bibliography of Czech Translations and Adaptations of Daniel Defoe’s Novel Robinson Crusoe. Bakalárska práca, Masarykova univerzita, Brno 2006 <http:// is.muni.cz/th/108795/ff_b/> [15.5.2023]. Sivčová, Stanislava: Medzi umeleckou apopulárnou prózou. Inšpirácie aašpirácie tzv.literatúry stredu. FACE, Fintice 2022. Špetko, Jozef: Dejiny Škarniclovskej kníhtlačiarne vSkalici. Matica slovenská, Martin 1958. OPEN ACCESS