Robinzonády v ľudovom čítaní na Slovensku v 19. storočí
Abstract
36
Full text
Robinzonády vľudovom čítaní na Slovensku v19.storočí Martina Kubealaková Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela vBanskej Bystrici, Katedra slovenskej literatúry aliterárnej vedy martina.kubealako[email protected] SYNOPSIS Robinsonades in 19th-Century Slovakian Popular Prose Romances The aim of this study is to present the basic context of literary research on popular literature in Slovakia, following studies by Věra Brožová (2008) and Jiří Hrabal (2022), looking specifically at the forms of 19th-century Robinsonades, including Czech Robinsonades reprinted in Slovakia from the late 18th century through the 19th century. With the exception of asingle edition of Pavel Šulc’s adaptation, we know of no adaptations of Defoe’s Robinson Crusoe in the Czech context to have been published in Slovak editions; this is surprising considering the popularity of the theme and rich history of Czech adaptations, and we believe that further investigation is required. This study therefore distinguishes between the ‘Robinsonade’ and ‘folk Robinsonade’, with respect to the different motivations for adapting Defoe’s work in the context of Slovakian popular literature: that is, between the Robinsonade as aline started by the Czech translation of J.Campe’s German adaptation Robinson der Jüngere (and subsequent adaptations by V.Kramerius’s and others; the ‘Czech Story’ follows, for example, the aforementioned study by Hrabal), and various other works that draw instead on the success of Defoe’s novel to create adventure stories based on the Robinson theme. The heroes of these stories— Berthold, Ildegert, Spelhofen, and Engelbrecht— are known from both Czech and Slovak editions. The results of this comparison, together with an examination of the factors that may have caused these changes at all investigated levels, are formulated as manifestations of specific forms of inter-literary reception, namely ‘retellings’ with omission and expansion (Robinson der Jüngere), and— as examples of the ‘folk Robinsonade’— adaptation (Berthold), plagiarism (Ildegert), interliterary allusion (Spelhofen), and allusion (Engelbrecht). Changes in form are found to be directly proportional to the degree of application of the poetics of popular literature. KĽÚČOVÉ SLOVÁ / KEYWORDS Knižky ľudového čítania; ľudové robinzonády; robinzonády; Daniel Defoe; prerozprávanie; adaptácia; alúzia; plagiát; ponáška / popular prose romances; folk Robinsonade; Robinsonade; Daniel Defoe; retelling; adaptation; allusion; plagiarism. DOI https://doi.org/10.14712/23366680.2024.1.2 Cieľom štúdie je predstaviť základný kontext literárnovedného výskumu knižiek ľudového čítania na Slovensku avnadväznosti na štúdiu Věry Brožovej (2008) aJiřího Hrabala (2022) preskúmať podoby robinzonád, vydávaných vo forme knižiek ľudoOPEN ACCESS
MARTINA KUBEALAKOVá 37 vého čítania na Slovensku. Keďže vskúmanom období konca 18.acelého 19.storočia sa vrámci produkcie knižiek ľudového čítania pretláčali ich české verzie, vštúdii sa sleduje aj tento kontext. Konštatuje sa, že nateraz nie sú známe— svýnimkou jedného vydania verzie Pavla Šulca— žiadne slovenské vydania českých adaptácií Defoeovho Robinsona, čo je prekvapivé zistenie vzhľadom na populárnosť robinsonovskej témy ana bohatosť českých verzií ažiada sa jeho ďalšie preskúmanie. Aj preto pre potreby diferenciácie motivácie vzniku adaptácií Defoeovho Robinsona vkontexte produkcie knižiek ľudového čítania na Slovensku vtexte rozlišujeme robinzonády (línia, ktorú započal český preklad nemeckého originálu od J.Campeho ana ktorú nadviazala úprava V.Krameria anasledovali ďalšie verzie, ich „český príbeh“ sleduje napríklad zmienená Hrabalova štúdia /2022/) atzv.ľudové robinzonády, ktoré nepokračujú vlínii Campeho, Krameria aďalších, ale čerpajú zúspešnosti Defoeovho románu, adaptujú tému avznikajú tak dobrodružné príbehy srobinsonovskou témou. Ide oosudy hrdinov Bertholda, Ildegerta, Spelhofena aEngelbrechta, ktoré sú známe tak zčeských, ako aj slovenských vydaní. Populárne čítanie je vsúčasnosti bežný fenomén, no málokto vie, že jeho korene siahajú až do antiky asrozvojom kníhtlače, vzdelanosti aknižného trhu mohutnejú abohato sa rozvetvujú. Vdejinách literatúry akultúry je známe pod rôznymi označeniami,1 vslovenskom ičeskom kontexte sa pre produkciu tohto typu najmä v19.storočí ustálilo neutrálne knižky ľudového čítania, v20.storočí sa preferuje pojem populárna literatúra avjeho závere do našej slovnej zásoby preniká slovo cudzieho pôvodu bestseller. Literárnovedná reflexia tejto slovesnej produkcie vslovenskom prostredí bola do 19.storočia výrazne kritická,2 až neskôr vďaka malej skupine odborníkov aodborníčok dochádza kjej vedeckému skúmaniu akritickému posúdeniu,3 žiada sa však dodať, že na minuciózne bádanie aprekladateľskú činnosť Zuzany Hurtajovej, ktorá sa sústredila na knižky ľudového čítania staršej proveniencie, slovenský výskum dodnes nenadväzuje.4 Ani výskum populárnej literatúry 20.storočia 1 Masová literatúra, jarmočná literatúra, lacné čítanie, lacné knižky, grošová (grajciarová) literatúra, brožúrková literatúra, komerčná literatúra akonzumné čítanie, knižky ľudového čítania, literatúra pre ľud, ľudové čítanie, volksbuchy, moderná rozprávka pre dospelých, zábavná literatúra alebo zábavné čítanie, oddychová literatúra arekreačná literatúra, literatúra bez kritiky, triviálne čítanie, poklesnutá literatúra, banálna literatúra, braková literatúra, gýč, bulvárna literatúra, menejcenná literatúra, nízka (nižšia) literatúra, paraliteratúra. 2 Slovenská inteligencia 19.storočia nepodporovala šírenie inonárodnej zábavnej literatúry pre ľud, pretože ju pokladala za príčinu nízkeho záujmu odomácu tvorbu, čo nevyhnutne (podľa nich) znižovalo vzdelanostnú úroveň národa. Až tvorba Martina Kukučína je dokladom možnosti priblížiť sa domácou literárnou tvorbou ľudovému prostrediu apubliku. Výrazný krok vtomto smere urobila aj Terézia Vansová dielom Sirota Podhradských (1889), slovenským románom pre slovenské ženy, vktorom prekročila národnoobrodenecký úzus anapísala pútavý príbeh sľúbostnou zápletkou akonfliktmi zo slovenského prostredia ako pendant úspešnej nemeckej autorke Hedvige Courthsovej-Mahlerovej (1867–1950), ktorá vydala viac než dvesto románov snákladom prevyšujúcim 30 miliónov výtlačkov. 3 Vslovenskom kontexte ide predovšetkým oliterárnovedné práce Petra Libu (1970) aZuzany Hurtajovej (2000; 2004). 4 Osihoteným pokusom je monografia Literatúra zokraja (Ostrava 2011), ktorá je výsledkom doktorandského štúdia autorky. Vnej ide oprvý náčrt podoby knižiek ľudového čítania OPEN ACCESS
38 SLOVO A SMYSL 44 slovenská literárna veda systematicky nerealizuje, okrem štúdií venovaných najmä genológii, apokiaľ ide osúčasnosť, evidujeme izolované sondy skúmajúce tzv.žánrovky5 alebo niekoľko literárnovedných štúdií, prípadne recenzií skúmajúcich nástroje, vďaka ktorým sa niektoré literárne diela stávajú bestsellermi. Dôsledkom je aj istá terminologická vágnosť synonymického radu, uvedeného vprvej poznámke.6 Vnázve je použité označenie ľudové čítanie v19.storočí amyslí sa tým produkcia označovaná pojmom knižky ľudového čítania. Heslo knižky ľudového čítania sa objavuje až vEncyklopedii literárních žánrů (2004, s.305–308) autorského tímu sústredeného okolo Dagmar Mocnej aJosefa Peterku adefinuje ich ako „souhrnné označení literatury směřující kzábavě, výchově apoučení nejširších čtenářských vrstev ve městě ana venkově“ (Mocná— Peterka 2004, s.305). DEFOEOV ROBINSON CRUSOE VSLOVENČINE Hoci je stále sporné, či Defoea kvytvoreniu hrdinu Robinsona inšpirovali zážitky moreplavca Alexandra Selkirka, surčitosťou vieme, že dosiahol mimoriadny úspech. Prvé vydanie románu Robinson Crusoe sa datuje 25.aprílom 1719 aúdajne ešte do konca roka vyšli ďalšie štyri jeho vydania, svedčí to onevídanom čitateľskom záujme,7 na mladšej proveniencie, vydávaných na Slovensku, avýsledkom je okrem iného formulovanie štyroch téz, ktoré by mohli zmeniť záujem oskúmanie tohto typu slovesného umenia: 1. Špecifická štýlová ajazyková archaickosť knižiek ľudového čítania sa hodnotila ako anachronizmus, bezhodnotový systém, nevhodný pre obdobie 18.a19.storočia, zabúdajúc pri tom, že odolnosť poetiky voči času môže byť vnímaná aj pozitívne— ako jedinečný povahový znak, ktorý nás spája so staršou medzinárodnou tradíciou. 2.Populárnu literatúru netvoria len ploché, interpretačne jasné happyendové príbehy, devalvujúce recepciu na úroveň nízkeho konzumu dramatického deja. 3.Populárna literatúra sa vyvíja. Rozhodne nekonzervuje stredoveký obraz sveta, ale reflektuje dobovú spoločensko-sociálnu si tuáciu, reaguje na historicko-kultúrne premeny atvorivo sa snimi konfrontuje. 4.Populárna literatúra sa nevyvíja izolovane, medzi knižkami ľudového čítania atzv.reprezentatívnou literatúrou na jednej strane aknižkami ľudového čítania alátkovou paradigmou na strane druhej existujú prestupy apresahy. Je zrejmé, že od svojich prapočiatkov sa literatúra vyvíja vo svojej masovej areprezentatívnej vetve, avšak tieto vetvy nebežia včase povedľa seba ako koľajnice železnice, naopak, rôzne sa prepletajú, krížia, odstrkujú, aby sa opäť ksebe priblížili. Tak spoločne utvárajú dejiny literatúry, resp.dejiny literárnej kultúry. 5 Napríklad medzinárodná konferencia SAV Vražda vzasadačke (2009) či monografia Tomáša Horvátha Tajomstvo avražda. Model adejiny detektívneho žánru (2011). 6 Stručný prehľad populárnej literatúry vslovenskej literárnej vede ponúka vrovnomennej kapitole aj Stanislava Sivčová (2022). 7 Žiada sa uviesť, že už vroku 1720 vychádza pokračovanie Robinsona pod názvom Ďalšie dobrodružstvá Robinsona Crusoea: ktoré sú druhou aposlednou časťou jeho života azvláštnych podivuhodných ciest troma svetadielmi spriloženou mapou sveta, na ktorej sú vyznačené Robinsonove cesty. Vtom istom roku vychádza aj tretí diel— nepredstavuje už cesty, ale Robinsonove úvahy: Vážne úvahy Robinsona Crusoea počas jeho života apodivuhodných dobrodružstiev sjeho vidinou anjelského sveta. Všetky tri knihy sú vydané unakladateľa W.Taylora, ale celosvetovo je najzásadnejšia anajznámejšia práve kniha prvá. OPEN ACCESS
MARTINA KUBEALAKOVá 39 ktorého vlnu nadviazali mnohí napodobňovaním alebo voľným inšpirovaním až tak, že už vroku 1731, teda len 12 rokov od prvého vydania, možno vdejinách literatúry uvažovať osubžánri robinzonáda. Vznikalo aj veľa nepresných prekladov, prerozprávaní, skrátených verzií, upravených vydaní, adaptácií amnožstvo najrôznejších zásahov nám na dlhú dobu skutočného Robinsona vzdialilo. Dokonca aj dnes, keď pátrame po slovenskom preklade Defoeovho originálu, nie je úplne jednoduché zistiť, ktorý to je. Je to Robinson Crusoe vydaný bratislavským Tatranom vroku 1951 asilustráciami Ľubomíra Kellenbergera avpreklade Antona Petráša? Je to Robinson Crusoe vydaný vMladých letách vroku 1959 asilustráciami Vincenta Hložníka avpreklade Alfonza Bednára? Alebo je to Robinson Crusoe vydaný vTatrane vroku 1978 avpreklade Juraja Vojteka? Je to dokonca Námorník Robinson Crusoe zYorku zvydania zroku 1964 alebo 1977? Či máme siahnuť po Živote adobrodružstvách Robinsona Crusoea vpreklade Viktora Krupu zroku 1991? Alebo je to Robinson Crusoe vpreklade Silvie Kotuličovej, vydaný vPerfekte vroku 2003? Máme vôbec dnes kompletný slovenský preklad Defoeovho originálu?8 Ak sa pozrieme na situáciu vČechách, podľa Věry Brožovej (2008, s.293) bol prvý diel Defoeovho Robinsona preložený do češtiny vroku 1920 apreklad druhého dielu vyšiel vroku 1933. Ztýchto informácií by malo vyplynúť, že v18.ani 19.storočí nemohol český ani slovenský čitateľ čítať Defoeov originál včeskom či slovenskom preklade, pravdepodobne však mal kdispozícii napríklad preklad nemecký. Vychádzajúc zpopularity originálu, obrovskej škály napodobnenín arýchlo sa zrodiaceho termínu robinzonáda, môžeme predpokladať, že robinsonovská látka prenikla do ľudového čítania. Včeskom prostredí to potvrdzuje niekoľko výskumov, osobitne heslo „robinzonáda“ vpublikácii Lenky Kusákovej (2003) aukážka zdiela Mladší Robinson vpridruženej antológii, ďalej štúdia Věry Brožovej (2008) či Jiřího Hrabala (2022). Uviedli sme, že cieľom štúdie je preskúmať podoby robinzonád, vydaných na Slovensku vpodobe knižiek ľudového čítania. Texty boli identifikované na základe štúdia súpisu tlačí škarniclovskej9 kníhtlačiarne (Špetko 1958), ako aj mnohých iných katalógov,10 8 Slovenské preklady románu z20.azačiatku 21.storočia skúma Jana Javorčíková vštúdii Robinsom Crusoe perom cenzora— ideové aideologické rozdiely prekladov (2012). 9 Vskúmanom období 18.a19.storočia bolo na území dnešného Slovenska činných 50 tlačiarní, ztoho 34 vzniklo tesne pred rokom 1898 a„len“ tlačiarne v16 mestách majú kurčenému časovému horizontu významnejšie postavenie. Sú to tlačiarne vBanskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Bardejove, Bratislave, Komárne, Košiciach, Levoči, Nitre, Novom Meste nad Váhom, Prešove, Rimavskej Sobote, Rožňave, Skalici, Trenčíne, Trnave aŽiline. Ikeď sa vcharakteristikách tlačovín viacerých tlačiarní nachádzajú zmienky ovydávaní slovenských kníh, vsúvislosti svydávaním knižiek ľudového čítania si popredné miesto počas celej svojej existencie zachovala škarniclovská tlačiareň vSkalici. 10 Kompletný zoznam je uvedený vPrílohe AMetodika súpisu svetských prozaických knižiek ľudového čítania mladšej proveniencie, ktorá je súčasťou monografie Literatúra zokraja (2011), na tomto mieste len ilustratívne: osemzväzkový Katalóg slovacikálnych tlačí Univerzitnej knižnice vBratislave do roku 1918 (Provizórny súpis); Bibliothecae Slovacae Neosolienses : Slovacikálne tlače 18.a19.storočia na území mesta Banská Bystrica od Imricha Nagya aTlače do roku 1900 vo fonde ŠVK Banská Bystrica, zostavené Teréziou Uherkovou. Ďalej Banskobystrické púťové tlače Borisa Bálenta (1974), Bibliografia jarmočných apúťových tlačí 18.a19.stoOPEN ACCESS
40 SLOVO A SMYSL 44 archívneho výskumu11 adôležitým zdrojom bol aj Souborný katalog, digitálna databáza na serveri Filozofického ústavu Akadémie vied ČR, Kabinetu pre klasické štúdiá. Uvedený heuristický aarchívny výskum sa realizoval vrokoch 2005–2009 ajeho cieľom bolo zmapovať, analyzovať ainterpretovať produkciu knižiek ľudového čítania mladšej proveniencie (1761–1898) na Slovensku. Výsledky sú sústredené vmonografii Literatúra zokraja (2011), vnej sa vrámci typológie knižiek ľudového čítania mladšej proveniencie konštatuje existencia piatich robinzonád. Kich opätovnému preskúmaniu ma inšpirovala štúdia J.Hrabala „Český příběh“ oRobinsonu Crusoeovi v19.století vkontextu tehdejší cestopisné literatury (2022). Ak v19.storočí evidujeme päť kľúčových po slovensky vydaných robinzonád v50 rôznych vydaniach knižiek ľudového čítania, v20.storočí situácia nie je onič jednoduchšia. Lucie Seibertová (2006) eviduje 92 českých vydaní prekladov alebo adaptácií aJ.Javorčíková (2012) 19 slovenských, surčitosťou však vieme povedať, že minimálne tých slovenských je viac. Primárny literárnovedný význam Defoeovho Robinsona však nespočíva vzáujme, ktorý vyvolal, ale predovšetkým vrealistickej metóde, ktorou bol napísaný. Tým sa stáva, ako uvádza Jozef Olexa (1978, s.9–10), umením pre ľud, čím sa do literatúry dostávajú nové prvky, nové látky či noví hrdinovia. Aj Július Pašteka (2005) zdôrazňuje vierohodnosť štýlu, vďaka ktorému mnohí uverili, že ide oskutočné príhody skutočného Robinsona. SUBŽÁNER ROBINZONÁDA V19.STOROČÍ Pojmom robinzonáda, utvoreným podľa hrdinu Defoeovho románu Robinson Crusoe, ustálene označujeme formu dobrodružného románu rozvíjajúceho motív stroskotania na pustom ostrove abudovania podmienok ľudskej existencie od základu. Lenka Kusáková (2003, 1, s.56) pod robinzonádami myslí „kratší povídky, které využívaly kvýchovnému záměru dobrodružných motivů. Látkově navazovaly na známý Defoeův román Život azvláštní podivuhodná dobrodružství Robinsona Crusoe, námořníka zYorku (1719), zvláště však na jeho pedagogickou úpravu zpera německého filantropistického pedagoga J.H.Campea (do češtiny přeložena V.M.Krameriem— Mladší Robinson, 1808; časopisecky PM 1828–30)“. Miera inšpirácie Defoeovým románom môže súvisieť iba shlavným motívom stroskotania, napríklad Jules Verne, Dva roky prázdnin (1888), alebo môže ísť ovedomé adaptácie, napríklad Švajčiarsky Robinson (1812) od Johanna Davida Wyssa. Prvýkrát sa slovo robinzonáda objavuje vpredhovore nemeckého spisovateľa Johanna Gottfrieda Schnabela vjeho románe Insel Felsenburg (1731), pojmom priznal motivickú inšpiráciu Defoeom, no zároveň dobrodružnú líniu románu posunul do sociálnej utópie. ročia zúzemia Slovenska, zostavená Agátou Klimekovou akolektívom (1996), príloha monografie Čítanie starých otcov od Petra Libu (1970), Vobrov súpis Knížky lidového čtení zfondů Universitní knihovny vBrně (1973) amnohé ďalšie. 11 VSlovenskej národnej knižnici vMartine, vUniverzitnej knižnici vBratislave, vŠtátnej vedeckej knižnici vBanskej Bystrici, vŠtátnom okresnom archíve vSkalici, vNárodní knihovne České republiky, vPamátníku národního písemníctví, vKnihovně Národního muzea avKrálovské kanonii premonstrátů na Strahově. OPEN ACCESS
MARTINA KUBEALAKOVá 41 Defoeov román mal výrazný vplyv na vývoj dobrodružnej literatúry minimálne vtom, že jeho pútavosť aexotickosť inšpirovala mnohých ďalších autorov, ktorí sa srôznou motiváciou nechali Robinsonovými príhodami inšpirovať. Vtejto štúdii sa však pozornosť bude venovať iba tým dielam, ktoré Robinsonove osudy adaptujú azároveň vznikli scieľom osloviť väčšinového čitateľa, hlavným formálnym indikátorom preto je, aby dielo bolo v19.storočí vydané vskalickej tlačiarni Škarniclovcov, najväčšej tlačiarni produkujúcej tzv.knižky ľudového čítania na územím dnešného Slovenska.12 Predmetom porovnávania bude päť ľudových robinzonád, ktoré uvádzame vchronologickom poradí podľa najstaršieho známeho skalického vydania. Vmonografii Literatúra zokraja sme týchto päť textov označili za robinzonády, pretože spĺňali definíciu žánru, bližšiu pozornosť sme im však nevenovali. Teraz aj pod vplyvom už zmienených novších výskumov bude cieľom overiť, vakom vzťahu sú kDefoeovmu pretextu anajmä vakom sú vzájomnom vzťahu. Vchronológii ide otýchto päť textov: 1. Martin Engelbrecht, geho Přjhody aCesty. Spowolenjm cýs. král. Cenzury. WSkalicy, pjsmem Frantiska X.Škarnycla aSynův. 1841. 88 s. 2. Pamětné Přjhody gednoho na moři do Indye se plawjcýho Engličana gménem Bertholda. WSkalicy, pjsmem Frantisska Xaw. Škarnycla Synů. 1856. 91 s.— zo súpisu Jozefa Špetka vieme, že by malo existovať aj skalické vydanie zroku 1827. 3. Mladší Spelhosen, aneb: Příhody Robinsona na Tichém moři. [Hýbl, Jan] WSkalici, Fr. X.Škarnicla Synů, 1859. 96 s. 4. Ildeğert, po neywětssjm nesstěstj ssťastný Anğličan. Pěkný přjběh pro wyraženj mysli. WSkalici, pjsmem Frantisska Xaw. Škarnycla Synů. 1860. 94 s. 5. Robinson. Obraz ze života pro mládež ipro dospělé. WSkalici, pjsmem Fr. Xaw. Škarnicla Synůw. 192 s. Hoci titulný list neobsahuje informáciu oautorstve ani vročenie, predpokladá sa, že jeho autorom je Pavol Šulc avytlačené bolo vroku 1874. Heuristické pátranie po najstarších slovenských robinzonádach nás nutne privádza do českého prostredia, keďže vprípade knižiek ľudového čítania ide zväčša opreklady znemčiny do češtiny ana Slovensku vSkalici opätovne vydané. Nejde teda vpravom zmysle oslovenské verzie robinzonád, ale včeskom jazyku napísané (do češtiny preložené) knihy vytlačené na území Slovenska. Chronológia českých vydaní je odlišná: 1. Mladssi Robinson, kPřigemnému aVžitečnému obweselenj welkých, ymalých djtek. Zněmeckého na česky gazyk přeložen. Djl prwnj/Djl druhj. CAMPE, Joachim Heinrich von. WHoře Kuttný, 1797. wytisstěno vFrantisska Winc: Korecz. 212 s. 2. Plawba gednoho nessťastného, ku koncy ale bohatého Engličana zLondonu gmenem Bertholda. Spowolenjm cýs. král. Censury. Na Horách Kuttných wýtisstěno akdostánj vJozeffa Ant. Wondráčka, 1811. 96 s. 3. Ildeğert, po neywětssjm nesstěstj ssťastný Anğličan. Pěkný přjběh pro wyraženj mysli. WPraze. 1813. Kdostánj wČeské Expedycý, na starém městě wdominykánské vlicy Nře. 232. 1813. 87 s. 12 Dejiny Škarniclovskej kníhtlačiarne vSkalici výborne spracoval Jozef Špetko vrovnomennej monografii, vydanej Maticou slovenskou vMartine vroku 1958. OPEN ACCESS
42 SLOVO A SMYSL 44 4. Mladssj Spelhofen, aneb přjhody nowého Robinzona na Tichém moři. Wčesstině wydané od Jana Hýbla. WJindřichowě Hradcy, 1818. Pjsmem anákladem Jozefa Landfrasa. 118 s. 5. Martin Engelbrecht, jeho příhody acesty. 1.vyd. Litomyšl, 1829. [b. s.], najstaršie dostupné litomyšlské vydanie je zroku 1838, titulný list prezrádza, že ide opreklad znemčiny. Zdá sa, že poradie, vktorom vychádzali skalické tlače, je náhodné ačasovo dokonca výrazne oneskorené. Môže to súvisieť stým, že českých vydaní je viac aistotne boli na území Slovenska známe avzhľadom na jazykovú príbuznosť aj šírené ačítané. Ak porovnáme litomyšlské vydanie zroku 1838 askalické vydanie zroku 1841 príhod aciest Martina Engelbrechta, zistíme, že ide oidentické vydanie, dokonca aj obrázky na titulnom liste sú rovnaké. Krovnakému záveru prídeme aj pri robinzonáde Mladší Spelhofen, najstaršie známe české vydanie zroku 1818 askalické zroku 1877 (vydanie zroku 1859 sme nemali kdispozícii) sú identické, líšia sa len obrázkom na titulnom liste (obrázok na skalickom vydaní Spelhofena je identický sobrázkom zEngelbrechtových vydaní). Pokiaľ ide oosudy Ildegerta, zporovnania pražského vydania zroku 1813 askalického vydania zroku 1860 vyplýva, že ide orovnaké vydanie stým rozdielom, že pražské vydanie je delené na pätnásť kapitol akaždá kapitola má na začiatku stručný obsah, kým skalické vydanie členenie na kapitoly neobsahuje ahranica pôvodných kapitol je naznačená vodorovnou čiarou. Zporovnania kutnohorského vydania zroku 1811 askalického vydania zroku 1856 zistíme, že skalické vydanie Bertholdových osudov je mierne štylisticky upravené, skalické vydanie zrejme preberá neskoršie české vydanie, vktorom došlo kjazykovým úpravám. Zaujímavým zistením však je, že škarniclovská tlačiareň vSkalici (ani žiadna iná slovenská tlačiareň) pravdepodobne nikdy nevydala najznámejšiu, najstaršiu anajrozšírenejšiu prvú českú verziu Robinsona— Mladssi Robinson, kPřigemnému aVžitečnému obweselenj welkých, ymalých djtek (Kutná Hora, 1797)—, ktorá je prekladom znemeckého originálu Joachima Heinricha Campeho. Zbohatšieho vejára včeštine tlačených robinzonád sa na Slovensku v19.storočí vydalo pravdepodobne len päť, samozrejme, vo viacerých vydaniach. Chronológia jednotlivých vydaní naznačuje, že škarniclovská tlačiareň začala tlačiť robinzonády snajväčšou pravdepodobnosťou až potom, keď sa prerušila ich produkcia vČechách.13 Pohľad do Prílohy Avmonografii Literatúra zokraja (2011) potvrdzuje, že tento postup sa uplatňoval pri viacerých (nie všetkých) knižkách ľudového čítania. Ztoho sa dá súdiť, že české vydania boli na Slo13 Osudy Bertholda vyšli vČechách vroku 1811, 1812, 1820, 1822, 1851 aminimálne štyrikrát bez vročenia, na Slovensku vroku 1856, 1873. Jozef Špetko síce uvádza tlač zroku 1827 pod názvom Pametne Prihodi gedneho na Mori do Indie… kde len na základe analógie názvu priraďujeme tlač do línie Pamětné Přjhody gednoho na moři do Indye se plawjcýho Engličana gménem Bertholda. WSkalicy, pjsmem Frantisska Xaw. Škarnycla Synů. 1856. 91 s., no toto vydanie sa doteraz nepodarilo potvrdiť aj iným zdrojom. Osudy Ildegerta vyšli vČechách dvakrát v1813 araz vroku 1820, na Slovensku vroku 1860. Osudy Engelbrechta boli vČechách vydané vroku 1829, 1838 aminimálne raz bez vročenia, na Slovensku vroku 1841, 1852 a1869. Osudy Spelhofena vyšli vČechách vrokoch 1818, 1845 (dvakrát), 1848 a1858, na Slovensku vroku 1859 a1877. OPEN ACCESS
MARTINA KUBEALAKOVá 43 vensku rozšírené ačítané avčase ich bohatej českej produkcie ich najproduktívnejší slovenský tlačiar knižiek ľudového čítania nepretláčal. Až jeho neskoršie vydania predlžujú život týchto príbehov vľudovom čítaní na Slovensku.14 Spoločným menovateľom najstarších vČechách vydaných robinzonád je, že ide oprerozprávanie vnaratíve dramatickej povahy, ktorá je prevzatá zCampeho prerozprávania Defoeovho románu, Campe text rozdelil na tzv.tridsať večerov (atri časti), ktoré predstavujú tridsať dní, počas ktorých otec, uvedomelý hospodár žijúci vduchu hesla modli sa apracuj, rozpráva Robinsonove príbehy svojim deťom, ako aj deťom zo susedstva. Samotné rozprávanie sa začína rozhovorom otca sdeťmi odôležitosti oddychu po dobre odvedenej práci napríklad pri rozprávaní apočúvaní zábavných príbehov, samozrejme však, deti pri počúvaní nemajú zaháľať, ale môžu napríklad preberať hrach alebo pšenicu. Deti prejavujú nadšený záujem počúvať asúčasne pri tom pracovať aaj neskôr do samotného rozprávania Robinsonových osudov neraz vstupujú rôznymi otázkami alebo komentármi, napríklad vyjadrujú túžbu po cestovaní alebo kriticky komentujú Robinsonovo rozhodnutie vydať sa na plavbu do Londýna bez zvolenia rodičov. Tieto dialógy vedené sokratovskou metódou spomaľujú samotné rozprávanie Robinsonových dobrodružstiev, zároveň umožňujú vniesť poučenia plynúce zRobinsonových príhod atým napĺňať mravoučnú povahu tohto typu literatúry. Neznámy autor prvého prerozprávania využíva aj poznámky pod čiarou, v ktorých vysvetľuje neznáme reálie alebo slová, čím napĺňa aj vzdelávaciu funkciu. Tento naratív dramatickej povahy umožňuje Campemu aneskôr aj Krameriovi aďalším vniesť do samotného dobrodružného príbehu výchovné alebo vzdelávacie prvky, čím Robinsonov príbeh nadobúda výrazné výchovné akcenty, ale zároveň dialogická forma odkazuje na formu cestopisu 18.storočia. Súčasne sa tu odtláča aj iný diskurz, cestopisný žáner síce vždy stál medzi vecnou aumeleckou literatúrou, no dobovým (17./18. storočie) presvedčením bolo, že cestopis sa zakladá na historických, spoločenských ageografických faktoch ajednou zjeho funkcií je zábavným spôsobom odovzdávať faktografické informácie. Čitateľstvo tohto obdobia ešte nebolo pripravené prijímať cestopisné prvky vrománovej forme ako vymyslené či predstierané,15 aj to zrejme stojí za úspechom Defoeovho Robinsona— presvedčenie, že prijímame pravdivé zážitky. Analýzy Defoeovho textu však odhaľujú viaceré nepresnosti (alebo nedôslednosti), ktorých sa autor dopúšťa aktoré narúšajú hodnovernosť výpovede aposúvajú misky váh na stranu fiktívneho naratívu. Ahoci sa Defoe zrejme inšpiroval skutočnými zápiskami námorníkov, zrejme škótskeho dobrodruha Alexandra Selkirka, pravdepodobne denníkové zápisky Robinsona Crusoea vedome konštruoval ako fiktívny príbeh, pričom využil dobovo úspešné postupy cestopisu adobrodružného románu anajmä recepčné očakávania, spojené spoznaním funkcií týchto dvoch žánrov, aj keď vjeho prevedení sú cestopisné prvky potlačené vprospech rozpráva14 Za zmienku stojí aj hypotéza ooneskorenom čítaní predmetných príbehov na Slovensku oproti Čechám, pokladám ju však vzhľadom na geografickú ajazykovú blízkosť za menej pravdepodobnú. Dopátrať sa jasnej odpovede by sa však dalo štúdiom napríklad dobovej tlače či knižných zoznamov dobových kultúrnych inštitúcií. 15 Upozorňujeme napríklad aj na literárnovedný diskurz ohodnovernosti zápiskov najznámejšieho slovenského cestovateľa Augusta Mórica Beňovského (Kunec— Kubealaková 2016). OPEN ACCESS
44 SLOVO A SMYSL 44 nia. Paradoxne, vCampeho Mladšom Robinsonovi azneho vychádzajúcej Krameriovej verzii sú Robinsonove osudy podané značne zjednodušene, no doplnené sú vysvetľujúce aopisné pasáže či reálie, preto ľudové podoby prvých českých/slovenských robinzonád obsahujú viac toponym, ktoré odkazujú na skutočný svet, ako Defoeov originál (pozri aj Hrabal 2022, s.57). Oďalších významových posunoch vo verziách, ktoré sa pripisujú už nie Krameriovi, ale Gräbnerovi či Hockerovi, sa opäť zmieňuje Jiří Hrabal, celkovo jeho štúdia mapuje premeny príbehu Robinsona včeských prerozprávaniach 19.storočia.16 Ako však už bolo uvedené, okrem Šulcovej robinzonády nie sú nateraz známe žiadne slovenské vydania českých robinzonád, počnúc prekladmi Campeho. V. Brožová iJ.Hrabal sa venujú tým robinzonádam, ktoré vyšli po česky ahlásili sa ksujetu Defoeovho originálu, askúmajú české adaptácie, resp.český príbeh Defoeovho Robinsona. Ak by sme chceli preskúmať „slovenský príbeh“ oRobinsonovi Crusoeovi v19.storočí, museli by sme najskôr exaktne potvrdiť znalosť arozšírenosť českých vydaní na Slovensku. Nateraz sa vieme obmedziť len na už uvedené konštatovanie, že najproduktívnejšia slovenská tlačiareň zameraná na vydávanie knižiek ľudového čítania na Slovensku v19.storočí pretlačila až vroku 1874 práve aiba Šulcovu verziu. Vnasledujúcej časti príspevku preto zameriame pozornosť na tie robinzonády, ktoré vznikli na základe adaptácie témy apotvrdzujú Brožovej (2008, s.294) konštatovanie, že Európu vďaka popularite Defoeovho románu „zaplavili desítky robinsonád ataké Robinsony různých národností aobého pohlaví“. Ide oosudy hrdinov Bertholda, Ildegerta, Spelhofena aEngelbrechta, ktoré poznali čitatelia zčeských aj slovenských vydaní. Aby sme ich odlíšili od prvej českej robinzonády vychádzajúcej ako preklad nemeckej predlohy J.Campeho aďalších robinzonád vychádzajúcich po česky, ale nevydávaných na Slovensku, ostatné štyri príbehy označujeme ako ľudové robinzonády. Prívlastkom ľudové zvýznamňujeme, že vychádzajú zrobinsonovskej látky, stvárnenej Defoeom, asúčasne znakovou povahou potvrdzujú všetky atribúty knižiek ľudového čítania. Prvú známu ľudovú robinzonádu vytlačili vKutnej Hore vroku 1811 pod názvom Plawba gednoho nessťastného, ku koncy ale bohatého Engličana zLondonu gmenem Bertholda amožno ju pokladať za prvú knižnú adaptáciu. Známych je ďalších sedem českých vydaní atri slovenské, všetky zo skalickej tlačiarne Škarniclovcov, prvé zroku 1827 pod názvom Pametne Prihodi gedneho na Mori do Indie… Oexistencii tohto vydania vieme len vďaka súpisu Jozefa Špetka, zachované skalické vydanie, ktoré 16 Znich vyberáme: „Transformace na heterodiegetické vyprávění umožňuje zapojit do vyprávění příběhu ipoznatky, jež Robinson jako vyprávěcí postava mít nemohl akteré ani vdobě 17.století nebyly známy, ato poznatky zoblasti botaniky, zoologie, geografie ad. Sou časně Gräbnerovo aHöckerovo převyprávění marginalizuje Robinsonovy náboženské reflexe, které jsou vnich pouze doprovodnými okolnostmi cestovatelského aobjevitelského příběhu. Jinak řečeno: příběh Robinsonovy cesty, který Defoe podal jako příběh cesty hledání Boha auvědomování si morálních aspolečenských hodnot anglické středostavovské vrstvy, Gräbner iHöcker do značné míry transformují vcestu objevitelskou apoznávací. Obě tato převyprávění tak crusoeovský příběh přibližují dobové cestopisné literatuře výrazněji, než tomu bylo vpřípadě Campeho převyprávění, které mělo především výchovnou funkci“ (Hrabal 2022, s.56–57). OPEN ACCESS
MARTINA KUBEALAKOVá 51 veľké klišé, ale také, ktoré sa vďaka rýchlym zmenám prostredia, osôb či dynamickým dialógom dobre číta. Nemá ambíciu poúčať, naopak, je to zábavné, napínavé, vkonečnom dôsledku však oddychové čítanie plné najkomplikovanejších anajneuveriteľnejších príhod. Príbeh Bertholda ajeho plagiátu Ildegerta umiestňujeme medzi zábavného Spelhofena apoučného Campeho Robinsona. Kým sa Campeho Robinson snaží príbehom poúčať aneznáme predmety, rastliny azvieratá čitateľovi vysvetľovať, vBertholdovi aanalogicky aj Ildegertovi sa výchovný aspekt redukuje na poučenia plynúce zkonania postáv (napr. ťažkosti pri plavbe sú vysvetľované ako trest za neuposlúchnutie rodičovského napomínania), dominuje vnich úsilie ozaujímavý ačitateľsky úspešný príbeh, preto mnohé pasáže siahajú po senzácii asú tak schopné konkurovať aj gýčovému Spelhofenovi. Najstaršie české vydanie poslednej skúmanej ľudovej robinzonády je známe zroku 1829, avšak ztitulného listu zvydania zroku 1839 vieme, že ide opäť opreklad znemčiny. Ide onajmladšiu skúmanú ľudovú robinzonádu Martin Engelbrecht, jeho příhody acesty, ktorá sa zároveň od predtextu aj najvýraznejšie vzďaľuje— vretrospektívnom rozprávaní priameho rozprávača totiž nesledujeme iba osudy hlavného hrdinu, ale spoznávame aj príbeh jeho otca ajeho milej. Záverom skúmania robinzonád vľudovom čítaní na Slovensku v19.storočí je identifikácia piatich rôznych spôsobov vyrovnávania sa sDefoeovým originálom. Campeho prerozprávanie predstavuje snahu síce čo najvernejšie pretlmočiť Defoeov predtext, no súčasne pracuje svynechaním arozšírením, doplnené poučné pasáže deformujú konexiu textu, čo však ľudový čitateľ rád ospravedlní, pretože je na takýto typ prózy zvyknutý.17 Bertholdove osudy sú Campeho (viac Defoeova) adaptácia, ťažia zčitateľskej úspešnosti robinsonovskej fabuly avsnahe čitateľský záujem ešte zvýšiť neznámy autor Bertholdových osudov využíva aj poetiku knižiek ľudového čítania. Rovnako tak postupuje autor Ildegertových osudov, ktoré sú vzhľadom na podobnosť až rovnakosť Bertholdovým plagiátom. Autor Mladšieho Spelhofena vy - užíva postupy medzitextovej alúzie, zúspešnej amódnej robinsonovskej témy si vytvára rámec samostatných napínavých príbehov, ktoré sú spojené spredtextom primárne tým, že sa odohrávajú na ostrove. Vostatných aspektoch (kompozícia, jazykové prostriedky, sujet) je dielo poplatné poetike knižiek ľudového čítania azhľadiska kvality spracovania ho možno hodnotiť ako gýč, napriek tomu dosiahlo značný čitateľský aj vydavateľský záujem, čo je opäť dôkaz toho, že ľudový čitateľ bol na takýto typ oddychového čítania zvyknutý avyhľadával ho. Najmladšia skúmaná ľudová robinzonáda opríhodách Martina Engelberta je už len ponáškou na predtext avretrospektívnom rozprávaní priameho rozprávača sledujeme životné osudy hlavného hrdinu Martina, jeho otca ajeho milej. Jedine skalické vydanie Robinsonových osudov zroku 1874 možno pokladať za verné prerozprávanie Defoeovho originálu, keď jeho pravdepodobný autor Pavel Šulc nepoužil Campeho sokratovský poučný dialóg, vyhol sa dopĺňaniam postáv, vymýšľaniu nových príhod, upustil od vysvetľujúcich exkurzov asústredí sa na vlastnú dobrodružnú líniu Robinsonových osudov. 17 Ďalší vývoj Campeho českých adaptácií komentuje vo svojej štúdii Jiří Hrabal (2022). OPEN ACCESS
52 SLOVO A SMYSL 44 PRAMENE Mladssi Robinson, kPřigemnému aVžitečnému obweselenj welkých, ymalých djtek. Zněmeckého na česky gazyk přeložen. Djl prwnj/Djl druhj. CAMPE, Joachim Heinrich von. WHoře Kuttný, 1797. wytisstěno vFrantisska Winc: Korecz. Mladssj Robinzon. Knjžka zwlásstnj sslechetné mládeži Cžeské ku povčenj awyraženj. Předtjm wNěmčině sepsaná od J.H.Kampe, nynj pak wCžeském gazyku Kraméryusowau pracý anákladem poprwé wydaná. WPraze, 1808. kdostánj wCžeské Expedycý wDominykánské vlicy, Nro. 232. Plawba gednoho nessťastného, ku koncy ale bohatého Engličana zLondonu gmenem Bertholda. Spowolenjm cýs. král. Censury. Na Horách Kuttných wýtisstěno akdostánj vJozeffa Ant. Wondráčka, 1811. Ildeğert, po neywětssjm nesstěstj ssťastný Anğličan. Pěkný přjběh pro wyraženj mysli. WPraze. 1813. Kdostánj wČeské Expedycý, na starém městě wdominykánské vlicy Nře. 232. 1813. Mladssj Spelhofen, aneb přjhody nowého Robinzona na Tichém moři. Wčesstině wydané od Jana Hýbla. WJindřichowě Hradcy, 1818. Pjsmem anákladem Jozefa Landfrasa. Pametne Prihodi gedneho na Mori do Indie… Škarnicel, 1827. [b. s.]. Martin Engelbrecht, jeho příhody acesty. 1.vyd. Litomyšl, 1829. [b. s.]. Přjhody aCesty Martina Enğelbrechta. Zněmeckého wčesstinu uwedené od Frantisska Xaw. Pohla. Spowolenjm cýs. král. Cenzury. WLitomyssli 1838. Wytisstěné uJana Turečkowých dědičů. Martin Engelbrecht, geho Přjhody aCesty. Spowolenjm cýs. král. Cenzury. WSkalicy, pjsmem Frantiska X.Škarnycla aSynův. 1841. Pamětné Přjhody gednoho na moři do Indye se plawjcýho Engličana gménem Bertholda. WSkalicy, pjsmem Frantisska Xaw. Škarnycla Synů. 1856. Mladší Spelhosen, aneb: Příhody Robinsona na Tichém moři. [Hýbl, Jan] WSkalici, Fr. X.Škarnicla Synů, 1859. Ildeğert, po neywětssjm nesstěstj ssťastný Anğličan. Pěkný přjběh pro wyraženj mysli. WSkalici, pjsmem Frantisska Xaw. Škarnycla Synů. 1860. Robinson. Obraz ze života pro mládež ipro dospělé. WSkalici, pjsmem Fr. Xaw. Škarnicla Synůw. 1874. LITERATÚRA Brožová, Věra: Robinson vČechách. Kčeským adaptacím Defoeova Robinsona v19.století. In: Kateřina Bláhová, Václav Petrbok (eds.): Cizí, jiné, exotické včeské kultuře 19.století. Sborník příspěvků z27.ročníku sympozia kproblematice 19.století. Academia, Praha 2008, s.293–305. Defoe, Daniel: Robinson Crusoe, prel. Juraj Vojtek, doslov Jozef Olexa. Tatran, Bratislava 1978. Ďurišin, Dionýz: Teória literárnej komparatistiky. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1985. Hrabal, Jiří: „Český příběh“ oRobinsonu Crusoeovi v19.století vkontextu tehdejší cestopisné literatury. Slovo asmysl 19, 2022, č.40, s.46–64. Hurtajová, Zuzana: Staršia európska zábavná próza vjarmočnom čítaní na Slovensku. Nový život. Mesačník pre literatúru akultúru 52, 2000, č.11–12, s.623–629. Hurtajová, Zuzana: Európska stredoveká rytierska poviedka vľudovom čítaní na Slovensku. Studia Slovaca 2004. Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica 2004, s.30–44. Javorčíková, Jana: Robinsom Crusoe perom cenzora— ideové aideologické rozdiely prekladov. Preklad atlmočenie 10: Nové výzvy, prístupy, priority aperspektívy. Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica 2012, s.201–208. Kubealaková, Martina: Literatúra zokraja. Ostravská univerzita, Ostrava 2011. OPEN ACCESS
MARTINA KUBEALAKOVá 53 Kunec, Patrik— Kubealaková, Martina: Memoáre stredoeurópskeho dobrodruha Mórica Beňovského (1746–1786) ako obraz života emigranta aspoločenskej mobility v2.polovici 18.storočia. Via viatores quaerit. Mobilność społeczna wdziejach krajów Grupy Wyszehradskiej. Akademia Pomorska wSłupsku, Słupsk 2016, s.363–378. Kusáková, Lenka: Krásná próza raného obrození. Svazek 1: Studie. Svazek 2: Antologie. Karlova univerzita, Praha 2003. Liba, Peter: Čítanie starých otcov. Matica slovenská, Martin 1970. Mocná, Dagmar— Peterka, Josef akol.: Encyklopedie literárních žánrů. Paseka, Praha 2004. Pašteka, Július: Svet literatúry, literatúra sveta. Analýzy ainterpretácie (II. zväzok). Petrus, Bratislava 2005. Seibertová, Lucie: Bibliography of Czech Translations and Adaptations of Daniel Defoe’s Novel Robinson Crusoe. Bakalárska práca, Masarykova univerzita, Brno 2006 <http:// is.muni.cz/th/108795/ff_b/> [15.5.2023]. Sivčová, Stanislava: Medzi umeleckou apopulárnou prózou. Inšpirácie aašpirácie tzv.literatúry stredu. FACE, Fintice 2022. Špetko, Jozef: Dejiny Škarniclovskej kníhtlačiarne vSkalici. Matica slovenská, Martin 1958. OPEN ACCESS