Dve optiky nazerania na ageizmus v slovenskej spoločnosti

Dve optiky nazerania na ageizmus vslovenskej spoločnosti1 TWO OPTICS OF VIEWING AGEISM IN SLOVAK SOCIETY Jana Levická (Univerzita sv.Cyrila aMetoda vTrnave) Zuzana Strculová (Univerzita sv.Cyrila aMetoda vTrnave) Jana Levická — Zuzana Strculová ABSTRAKT Ageizmus je pomerne rozšírený sociálny jav, ktorého prítomnosť sa vrôznych obmenách vyskytuje dlhodobo vľudskej spoločnosti. Nepriateľské nastavenie voči starším členom spoločnosti niektorí autori spájajú stzv.západnou kultúrou. Pod vplyvom globalizácie sa však čoraz častejšie stretávame sprvkami ageizmu aj vo východných kultúrach. Cieľom príspevku je ponúknuť výsledky vlastných empirických zistení zameraných na reflexiu ageizmu vslovenskej spoločnosti. Pre získanie dát bol použitý zmiešaný výskumný dizajn. Vkvantitatívnej časti výskumu boli prostredníctvom obsahovej analýzy vybrané sociálne významné organizácie, sreprezentantmi ktorých sme realizovali kvalitatívnu časť výskumu za použitia pološtrukturovaných rozhovorov. Celkový počet členov výskumného súboru bol 14. Získané výsledky potvrdzujú pretrvávajúce rozdiely vnázoroch na výskyt ageizmu vslovenskej spoločnosti. KĽÚČOVÉ SLOVÁ: Ageizmus. Predsudky. Negatívne stereotypy. Politiky. Sociálne významné organizácie. ABSTRACT Ageism is arelatively widespread social phenomenon, the presence of which occurs in various forms in human society for along time. Some authors associate the hostile attitude towards older members of society with the so-called western culture. However, under the influence of globalization, we are increasingly encountering elements of ageism in Eastern cultures as well. The aim of the paper is to offer the results of our own empirical findings focused on the reflection of ageism in Slovak society. Amixed research design was used to obtain the data. In the quantitative part of the research, socially important organizations were selected through content analysis, with representatives of which we carried out the qualitative part of the research using semi-structured interviews. The total number of members of the research group was 14. The obtained results confirm the persistent differences in opinions on the occurrence of ageism in Slovak society. KEYWORDS: Ageism. Prejudices. Negative stereotypes. Politics. Socially important organizations. ÚVOD Súčasné dynamické zmeny prebiehajúce vglobálnej spoločnosti odsúvajú niektoré vážne témy do úzadia. Jednou znich je aj vplyv sociálneho prostredia na vytváranie 1 Príspevok vznikol vrámci riešenia projektu APVV-20-0094 Environmentálna spravodlivosť vkontexte sociálnej práce. OPEN ACCESS JANA LEvICKÁ — ZUZANA STRCULOvÁ 43 audržiavanie negatívnych stereotypov. Vkontexte dlho trvajúcej celosvetovej pandémie vyvolanej ochorením COVID 19, či narušenia mieru vstrednej Európe sa otázka reflektovania ageizmu vslovenskej spoločnosti skutočne môže javiť ako nevýznamná. Zprežívania dopadov tohto nežiaduceho sociálneho javu však vyplýva, že ageizmus vážne negatívne zasahuje životy seniorov aich rodín. Vsúvislosti snegatívnymi dopadmi pandémie bolo nevyhnutné zvýšiť pozornosť azdôrazniť potrebu spoločenskej zodpovednosti asolidarity vo vzťahu knajrizikovejším skupinám obyvateľstva, ku ktorým patria aj seniori (Vaceková, Valigurská 2021). Ukazuje sa tak, že hoci aktuálne trendy sociálnej práce poukazujú na potrebu budovania ekosociálneho sveta, ktorý by vsebe obsahoval aj bazálne princípy trvalo udržateľného sveta pre všetkých, nie je možné opomínať význam sociálneho prostredia, ktoré sa podieľa na tvorbe verejnej mienky atým ovplyvňuje aj verejné politiky ovplyvňujúce každodenný život jedincov, rodín akomunít (Stein 1960). Práve vsociálnom prostredí sú zakorenené rôzne formy aprejavy sociálnej nespravodlivosti. Vnasledovnej časti nášho príspevku sa zameriame na objasnenie základných informácií ovzniku ageizmu anásledne omechanizmoch udržiavajúcich tento sociálno-patologický jav vslovenskej spoločnosti. 1 CHARAKTERISTIKA AGEIZMU Postavenie starších ľudí vspoločnosti sa menilo pomaly, pričom sa mladšia generácia čoraz častejšie odkláňala od akceptácie seniorov ako najskúsenejších ľudí vspoločnosti. Hoci zhľadiska vývoja spoločnosti sa nejedná onový jav, kjeho masívnemu rozšíreniu prišlo až vpolovici 20.storočia. Azulai (2014) konštatoval, že pohľad spoločnosti na seniorov výrazne ovplyvnil nástup printových médií, ktoré postupne začali ovplyvňovať názory verejnosti na seniorov. Vplyv médií na šírení niektorých negatívnych obrazov sénia by nebol taký výrazný, ak by sa vspoločnosti dhodobo nevyskytovali predsudky spojené so starobou astarnutím. Za ďalší významný moment je možné pokladať nástup priemyselnej revolúcie astým spojené prezentovanie mladej generácie ako flexibilnej adynamickej pracovnej sily, ktorá pripútaním sa silnými väzbami ksvojej biologickej rodine stráca šance na napredovanie vpracovnej kariére. Oslabenie rodinných väzieb sa neodohralo len mikroúrovni, ale zasiahlo spoločnosť ako celok. Prirodzená medzigeneračná súdržnosť percipovaná predovšetkým vo vnútri rodinných systémov napokon vyústila do medzigeneračnej priepasti (Azulai 2014), ktorá sa približne od 60.rokov minulého storočia spája snarastajúcim negatívnym vzťahom kstarším členom spoločnosti, ktorý sa vsúčasnosti označuje ako ageizmus. Zpočiatku bol meniaci sa prístup kstarým ľuďom pokladaný za prechodný sociálne nežiaduci jav, pričom sa nepredpokladalo jeho rozširovanie apretrvanie. Jedným zpredpokladov podporujúcich toto tvrdenie bolo, že tradične bol vzťah medzi mladou astaršou, resp.starnúcou generáciou vnímaný ako problematický, pričom spribúdajúcim vekom mladých ľudí sa tento vzťah pozitívne premieňal. Až Butler (1969) sa jednoznačne vyjadril, že nepriateľský vzťah spoločnosti kstarým ľuďom je patologický, škodlivý anepriaznivý pre celkový vývoj spoločnosti. Na pomenovanie tohto vzťahu použil termín ageizmus. Ageizmus charakterizoval ako patologický sociálny vzťah produktívnej vekovej skupiny voči mladšej astaršej vekovej skupine vspoločOPEN ACCESS 44 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1/2022 nosti. Toto nepriateľstvo objasňoval ako dôsledok skutočnosti, že produktívna časť spoločnosti je aktuálnym tvorcom spoločenského bohatstva, zktorého sú podporované ako jedinci vpredproduktívnom veku (deti amládež), tak ijedinci vpostproduktívnom veku (seniori). Termín ageizmus vtomto období sa teda rovnako používal na označenie nevhodných postojov voči deťom amládeži, ktorí boli závislí na podpore „produktívnej časti spoločnosti“, ako voči seniorom. Butler, ktorý patrí medzi odborníkov zaoberajúcich sa otázkami ageizmu dlhodobo acielene, postupne zužoval obsah pojmu ageizmus až jeho obsah napokon ustálil len na vzťah spoločnosti kseniorom. Podľa Butlera (1980) agizmus je výsledkom dlhodobého procesu systematickej stereotypizácie adiskriminácie ľudí pre ich starobu. Starí ľudia sú kategorizovaní ako senilní, rigidní vo svojom myslení aspôsoboch, staromódni vmorálke azručnostiach. Takýto obraz sénia umožňuje mladším generáciám vidieť starších ľudí ako odlišných od nich samých apreto im bráni aby sa so staršími ľuďmi identifikovali ako srovnakými ľudskými bytosťami ako sú oni sami Butler poukazuje na skutočnosť, že ageizmus sa manifestuje vrámci širokého spektra fenoménov ako na individuálnej, tak aj na inštitucionálnej úrovni. Palmore (1999) podobne ako Butler chápal ageizmus ako neprijateľský vzťah produktívnej časti spoločnosti voči tým vekovým skupinám, ktoré sú závislé od jej príspevkov do verejných zdrojov. Butler (1969) aPalmore (1999) sa zhodujú tiež vnázore, že ageizmus nemusí byť vždy len negatívne zameraný. Podľa nich sa vspoločnosti stretávame aj spozitívne orientovaným ageizmom, ktorého cieľom je nadmerná ochrana určitej vekovej skupiny. Palmore objasňuje ageizmus ako akýkoľvek predsudok alebo diskrimináciu namierenú proti alebo vprospech vekovej skupiny. Podľa neho je potrebné vnímať predsudky voči niektorej vekovej skupine ako negatívne stereotypy, alebo ako na stereotypoch založené negatívne postoje. Palmore (2015) zdôrazňuje, že diskriminácia voči nejakej vekovej skupine je nepatričné, nemiestne negatívne zaobchádzanie sčlenmi tejto vekovej skupiny. Obaja tiež poukazujú na negatívny vplyv médií na prehlbovanie sa problematického vzťahu medzi mladou, produktívnou generáciou aseniormi. Vďaka médiám začala spoločnosť seniorov vnímať ako jedincov postupne strácajúcich fyzické akognitívne schopnosti, teda ako jedincov uktorých je len otázkou času, kedy sa prejaví ich závislosť na iných. Palmore (2015) si uvedomuje, že spoločnosť vníma starobu negatívne. Staroba síce predstavuje pre človeka postupný úbytok fyzických akognitívnych schopností amožností. Neznamená to však, že človek vo vyššom veku vždy musí stratiť kontrolu nad vlastným životom azostať odkázaný na pomoc iných. Prezentovanie obdobia sénia len ako problematickej etapy života je budované na vnímaní seniorov ako sociálnej minority, ktorá ako celok je nositeľom negatívnych vlastností. Ageizmus je nielen nepriateľským postojom voči starým ľuďom, ale vo svojej podstate je odmietaním procesu starnutia ako celku. Tento prístup je vspoločnosti ukotvovaný aj vďaka kultu mladosti. Prezentovanie seniorov vmédiách ako sociálnej minority potláča vo verejnosti vnímanie seniorov na individuálnej úrovni, ako jednotlivcov svlastnými životnými príbehmi. Anonymná sociálna minorita sa ľahšie stáva predmetom diskriminácie. Levy et al. (2018) vo svojej práci poukazujú na dopad ageizmus na jednotlivca, pričom prepájajú tento sociálny jav sobmedzenými možnosťami seniora niečo na danom stave meniť. Ageizmus na individuálnej úrovni prejavuje svoj ďalší rozmer atým je vplyv na sociálne vzťahy. Negativistický prístup kstarobe astarnutiu naOPEN ACCESS JANA LEvICKÁ — ZUZANA STRCULOvÁ 45 rušuje prirodzenú medzigeneračnú solidaritu, čo sa zdlhodobého pohľadu môže prejaviť aj vpracovnej sfére, keď produktívna časť spoločnosti prestane vnímať starostlivosť oseniorov ako sociálnu hodnotu, čo sa môže prejaviť ako výrazný pokles zamestnancov vsociálnych službách orientovaných na seniorov. Ako konštatujú Levy et al. (2018), keďže sa ageizmus spája sľudským vekom, je pravdepodobné, že sa každý človek môže stretnúť snejakým ageistickým prejavom namiereným voči jeho osobe. Medzi najzávažnejšie dopady ageizmu na subjektívnej úrovni zaradil Butler (1980) fakt, že samotní starí ľudia sa identifikujú sobrazom, ktorý onich ako osociálnej skupine vytvára časť médií. Shiovitz-Ezra et al. (2018) poodhaľujú ďalší rozmer ageizmu atým je vplyv systému na pretrvávanie, respektíve šírenie ageizmu vspoločnosti. Štátne politiky zamerané na seniorov prispievajú kudržiavaniu negatívne nastavených mechanizmov voči seniorom. Štátne politiky tak obmedzujú možnosti seniorov na vedenie uspokojivého života, čo nepriamo podkopáva ich osobnú dôstojnosť. 2 SÚČASTI AGEIZMU Ageizmus pozostáva zkombinácie predsudkov anegatívnych postojov voči starým ľuďom aprocesu starnutia ainštitucionálnych politík, ktoré podporujú negatívne stereotypy voči staršej generácií, dôsledkom čoho je sociálne vylúčenie starých ľudí (Van den Heuvel 2012, Levy et al. 2018, Voss et al. 2018). Ktakémuto objasneniu pretrvávania ageizmu vspoločnosti sa priklonila aj WHO (2021), podľa ktorej ageizmus vsebe obsahuje stereotypy, predsudky adiskrimináciu na základe veku. Predsudok je zpohľadu sociálnej psychológie chápaný ako vopred fixovaný postoj kniečomu, či niekomu, ktorý sa prejavuje bez ohľadu na individuálny rozmer sociálneho javu, či objektu (Hayes 2007). Súčasťou predsudku sú aj rigidné, prevažne afektívne postoje, ktoré sa prejavujú pri priraďovaní jedinca, prípadne javu do určitých schém, pričom toto priradenie vykazuje črty negativizmu. Palmore (2015) konštatuje, že pri ageisme pretrvávajú najmä nasledovné predsudky: závislosť na pomoci, strata kognitívnych schopností, impotencia, prípadne strata záujmu osexuálny život, rigidita vkonaní, škaredosť. Podobný názor zastáva aj Vagnerová (2000), podľa ktorej predstavuje ageizmus obecne zdieľané presvedčenie onízkej kompetentnosti ahodnote staroby aprejavuje sa podceňovaním starých ľudí. Podľa Azulai (2014) práve pretrvávanie predsudku, že starnutie robí ľudí menej atraktívnymi, inteligentnými aproduktívnymi prispieva ktomu, že ageizmus je spoločnosťou akceptovaná forma diskriminácie starých ľudí. Ayalon aTesch-Rőmer (2018) upozorňujú na posilňovanie negatívneho správania spoločnosti, ktoré vychádza zočakávania opierajúceho sa práve opredsudky. Ak teda spoločnosť od starnutia očakáva samé negatíva, bude aj konanie apostoje majority smerovať kodmietaniu samotného procesu starnutia akjeho finálnemu výsledku— starobe. Toto konanie môže byť skryté, alebo aj manifestované prostredníctvom rôznych aktivít, ktoré zdanlivo nie sú nepriateľsky zamerané Medzi tieto aktivity patrí masívna reklama na výrobky spomaľujúce starnutie (krémy), alebo jeho vybrané prejavy napr. lieky na potenciu apod. Problémom nie je samotná existencia spomínaných produktov, ale skutočnosť, že pri ich ponuke sa OPEN ACCESS 46 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1/2022 opakovane zdôrazňuje, že zabraňuje starnutiu, čím sa posilňuje vnímanie starnutia ako sociálne nežiaduci jav. Stereotyp je súbor stabilných predstáv, ktoré sa vo vedomí jednotlivca vytvárajú postupne na základe osobných životných skúseností aza podpory rôznych informačných zdrojov. Sociálny stereotyp je fenomén, ktorý sa vytvára vkontakte sinými jedincami. Sociálne stereotypy nie sú výlučne len negatívne, môžu ľuďom pomáhať pri riešení rizikových situácií, pri zvládaní záťaže apod. Vsúvislosti sageizmom sú predmetom záujmu odborníkov negatívne sterotypy, ktoré sa spájajú so spôsobmi akými spoločnosť, alebo jej majoritné súčasti uvažujú osenioroch. Podľa Van den Heuvel (2012) je sociálne vylúčenie starých ľudí dôsledkom pretrvávajúcich negatívnych stereotypov primárne na pracovnom trhu. Negatívne sterotypy vychádzajú zkognitívneho rozmeru ageizmu, teda zo spôsobu ako človek otejto problematike rozmýšľa (Iversen et al. 2009). Vekové stereotypy predchádzajú vekovej diskriminácii (Ayalon, Tesch-Rőmer 2018). Predsudky spolu snegatívnymi stereotypmi napomáhajú vzniku azakoreneniu sa negatívnych prístupov spoločnosti kseniorom, čo napokon vyúsťuje do ich diskriminácie. Prerastanie izolovaných negatívnych prístupov do diskriminácie na makroúrovni je možné práve preto, že ich existenciu ignorujeme vdôsledku čoho nám unikajú účinky nerovnosti založenej na veku. Jedným zdôvodov pre takéto konanie je skutočnosť, že sociálna konštrukcia staroby sprevádza spoločnosť počas viacerých storočí, pričom tento konštrukt kulminoval vdruhej polovici 20.storočia. Staroba ako sociálny konštrukt je prítomná vsubjektívnom vnímaní jednotlivých členov spoločností atiež vspoločnosti ako takej (Ayalon aTesch-Rőmer 2018). Pretrvávanie predsudkov anegatívnych stereotypov spojených so seniormi astarnutím vo vedomí spoločnosti uľahčuje, aby na makroúrovni boli prijímané inštitucionalizované prístupy apolitiky, vďaka ktorým sú predsudky astereotypy voči seniorom posilňované audržiavané (Voss et al. 2018). Práve oficiálne prijaté sociálne normy, pravidlá aniekedy aj legislatíva sú spájané sbehaviorálnou dimenziou ageizmu, ktorá je vo svojej podstate na diskriminácii založenom správaní. Stvrdením, že inštitúcie, ktoré vspoločnosti predstavujú určitú autoritu, majú potenciál prostredníctvom svojich aktivít apolitík podporovať audržiavať ageizmus vspoločnosti prišiel už Butler (1969, 1980). Vsúvislosti stým sa vliteratúre udomácnilo slovné spojenie sociálne významné inštitúcie, ide oinštitúcie, ktoré pre jedincov predstavujú vysokú mieru ochrany astarostlivosti. Zároveň stým konštatoval, že zinštitucionálnej úrovne (ktorá vprevažnej väčšine predstavuje makroúroveň) sa ageizmus šíri na nižšie úrovne spoločnosti. Od začiatku milénia na tento pyramídový efekt šírenia ageizmu vglobálnom priestore poukazujú viacerí autori. Ich názory potvrdila svojimi zisteniami aj WHO, ktorá vroku 2021 publikovala správu pod názvom Global report on ageism, vktorej zdôrazňuje, že ageizmus je systémová forma útlaku, podobne ako rasizmus, či sexizmus. Na rozdiel od nich je potrebné ageizmus chápať ako univerzálnu opresiu, pretože ho môže zažiť každý. WHO upozorňuje na fakt, že ageizmus, ktorý je zakomponovaný do legislatívy apolitiky, ktoré obsahujú vsebe ageistické prvky, spôsobujú sociálnu exklúziu starších ľudí. WHO varuje, že posilňovanie ageizmu vspoločnosti môže zhoršiť prístup starších ľudí kzdravotnej starostlivosti, nájsť si audržať zamestnanie alebo získať určitý finančný produkt, či službu. Podľa WHO ageizmus dokonca zvyšuje mieru zraniteľnosti starších ľudí voči násiliu azneužívaniu (WHO 2021). WHO preto vyzýva jednotlivé štáty, aby boli aktívnejšie vboji proti ageizmu. OPEN ACCESS JANA LEvICKÁ — ZUZANA STRCULOvÁ 47 3 SLOVENSKO AAGEIZMUS Napriek všeobecnému rozšíreniu pojmu ageizmus vodbornej aj laickej komunikácii, vlegislatívnych dokumentoch EU sa stýmto pojmom stretneme len ojedinele. Legislatíva EU prioritne pracuje spojmom veková diskriminácia. Podobná situácia je aj na Slovensku. Zákaz vekovej diskriminácie môžeme nájsť vzákone č.365/2004 Z. z. orovnakom zaobchádzaní vniektorých oblastiach aoochrane pred diskrimináciou, ktorý je uslovenskej verejnosti známy ako antidiskriminačný zákon. Aj vtomto zákone sa však možnosť diskriminácie na základe veku rieši skôr okrajovo. V§ 3 „každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania voblasti pracovnoprávnych aobdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov aslužieb avo vzdelávaní“ (Zákon č.365/2004 Z. z. vaktuálnom znení). Zákon upravuje aj to, čo vpodmienkach Slovenska nie je možné za diskrimináciu pokladať. Diskrimináciou na základe veku tak nie je : „minimálna alebo maximálna veková hranica ako podmienka na vstup do zamestnania; prístup kzamestnaniu alebo kodbornému vzdelávaniu, vrátane odmeňovania aprepúšťania; podmienky minimálnej vekovej hranice, odbornej praxe alebo odpracovaných rokov na prístup kzamestnaniu alebo určitým výhodám vzamestnaní“ (Zákon č.365/2004 vaktuálnom znení). Na posilnenie boja proti neprimeranému zaobchádzaniu so seniormi SR v2014 zriadila Radu vlády SR pre práva seniorov aprispôsobovanie verejných politík procesu starnutia populácie. Jej hlavným cieľom je navrhovať, koordinovať akontrolovať opatrenia, ktoré sú zamerané na práva seniorov atiež na elimináciu negatívnych dôsledkov starnutia populácie (MPSVaR SR 2014). VŠtatúte sa tiež konštatuje, že Rada je stálym odborným, poradným, koordinačným ainiciatívnym orgánom vlády Slovenskej republiky ato voblasti práv seniorov. Vláda SR sa tak môže na Radu obracať pri hľadaní riešenia vsúvislosti so životnými podmienkami seniorov, sdodržiavaním princípu rovnosti príležitostí arovnakého zaobchádzania so seniormi apod. (MPSVaR SR 2014). 4 METODIKA VÝSKUMU: CIEĽ, METÓDY, VÝSKUMNÁ VZORKA Vzhľadom kuvedenému by sme mohli predpokladať, že SR sa aktívne zapája do preventívnych aktivít zameraných na elimináciu ageizmu vspoločnosti. Vychádzajúc ztohto predpokladu sme realizovali výskum2, ktorého hlavná výskumná otázka (ďalej len HVO) bola Ako vnímajú ageizmus reprezentanti areprezentantky slovenských sociálne významných organizácií ageizmus? Vnadväznosti na HVO sme formulovali nasledovné čiastkové výskumné otázky (ďalej len ČVO) 1) ČVO: Ktoré organizácie vSR je možné označiť ako sociálne významné? 2) ČVO: Obracajú sa na tieto organizácie občania spodnetmi vsúvislosti sprejavmi ageizmu? 3) ČVO: Ako reagujú jednotlivé sociálne významné organizácie na prípadné podnety? 4) ČVO: Ako vnímajú jednotlivé sociálne významné organizácie ageizmus? 2 Výskum bol realizovaný vrámci prípravy diplomovej práce: Strculová Zuzana: Reflektovanie ageizmu vslovenskej spoločnosti, 2021 OPEN ACCESS 48 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1/2022 Hlavným cieľom nášho výskumu bolo teda zistiť, ako je ageizmus raflektovaný sociálne významnými organizáciami vSR. Adekvátne kstanovenému cieľu sme sa rozhodli pre využitie zmiešanej výskumnej stratégie (Gavora 2007). Scieľom identifikovať sociálne významné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú právami seniorov sme použili kvantitatívnu formu obsahovej analýzy (Gavora 2007). Predmetom obsahovej analýzy boli internetové stránky oreganizácií, ktoré na svojich webových stránkach uvádzali, že ich aktivity sú zamerané na seniorov. Vsúlade sodporúčaniami Equinet (2021, 2018) sme sa zamerali na organizácie, ktorých aktivity sú focusované na niektorú zo štyroch oblastí ato: pracovný trh, zdravotná starostlivosť, finančné produkty aslužby, verejné priestranstvo. Ďalšími kritériami nášho výberu boli: a) organizácia má kompetencie vniektorej oblasti antidiskriminančnej praxe, b) organizácia má dosah na celú slovenskú populáciu seniorov, c) ochota kspolupráci. Celkovo sme analyzovali webové stránky 42 organizácií, zktorých sme 5 vylúčili, pretože nesplnili niektoré znašich kritérií. Písomne sme sa na zvyšných 37 organizácií obrátili so žiadosťou oparticipáciu na našom výskumu, stým, že sme ich požiadali okontakt na tých zamestnancov, ktorí majú vpracovnej náplni niektoré aspekty práv seniorov. Len 6 znich zareagovalo na našu žiadosť aposlali nám kontakty na svojich zamestnancov/členov. Prehľad nami vybraných organizácií uvádzame vnasledovnej tabuľke. Sociálne významná inštitúcia Zameranie organizácie Verejný ochranca práv Základné práva aslobody Slovenské národné stredisko pre ľudské práva Všeobecné ľudské práva Zásada rovnakého zaobchádzania Ministerstvo práce, sociálnych vecí arodiny SR Pracovný trh— pracovnoprávne vzťahy, ochrana zamestnanca, vekový manažment, pracovné právo Sociálna starostlivosť— deti, rodiny, seniori, sociálne služby aporadenstvo, sociálne vylúčenie, chudoba Rodová politika arovnosť príležitostí Národný inšpektorát práce Pracovný trh— pracovnoprávne vzťahy Ochrana zamestnanca Bezpečnosť aochrana zdravia pri práci Ministerstvo zdravotníctva SR Zdravotná starostlivosť aochrana zdravia — deti, dospelí, seniori Úrad pre dohľad zdravotnou nad starostlivosťou Dohľad nad poskytovaním zdravotnej aošetrovateľskej starostlivosti— deti, dospelí, seniori Národná banka Slovenska Finančná oblasť— hypotéky, úvery, poistenia Tabuľka 1.Vybrané sociálne významné inštitúcie Zdroj: Strculová, 2021, s.42–43, upravené OPEN ACCESS JANA LEvICKÁ — ZUZANA STRCULOvÁ 49 Vkvalitatívnej časti výskumu bola použitá metóda pološtrukturovaných rozhovorov (Chráska 2007) scieľom získať pohľad reprezentantov sociálne významných organizácií na reflektovanie problematiky ageizmu ich organizáciou na Slovensku. Pri tvorbe výskumného súboru sme použili zámerný výber (Gavora 2007), pri ktorom sme sledovali len dve kritériá. Prvým znich bolo, že informanti pracujú vniektorej nami vybranej organizácii. Druhým bola dobrovoľná účasť na výskume. Názov organizácie Počet reprezentantov Kancelária verejný ochranca práv— KVOP 1 Slovenské národné stredisko pre ľudské práva— SNSPLP 1 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR— MPSVaR SR 7 Národný inšpektorát práce— NIP 1 Ministerstvo zdravotníctva SR— MZ SR 1 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou UPDZS 1 Národná banka Slovenska— NB SR 2 Tabuľka 2.Prehľad sociálne významných organizácií Zdroj: Vlastný, 2022 Zrodového hľadiska konštatujeme, že zcelkového počtu 14 informantov boli len 3 muži azvyšných 9 boli ženy. Počet informantov sme početne neobmedzovali. Celkový počet kontaktov za jednu organizáciu sme vnímali aj ako prejav záujmu organizácie onami sledovanú problematiku. Všetkým informantom boli položené rovnaké výskumnícke otázky. 5 INTERPRETÁCIA VLASTNÝCH ZISTENÍ Pri spracovaní získaného materiálu sme použili analýzu zacielenú na zodpovedanie čiastkových výskumných otázok za použitia priamych výpovedí informantov (Kvale, 1996, Carey, 2012). ČVO 2 bola formulovaná na základe predpokladu, že vprípade porušenia práv seniorov, alebo zažívania ich diskriminácie, sa seniori obrátia na niektorú sociálne významnú organizáciu. Informant na otázku, či Kancelária verejného ochrancu práv eviduje nejaké podnety od občanov kporušovaniu ich práv odpovedal: „Kancelária neeviduje podnety podľa takéhoto rozlišovacieho znaku (t.j. diskriminácia na základe veku)… Ani právnici Kancelárie nemajú vpamäti taký podnet, ktorý by sa týkal vekovej diskriminácie.“ Zrozhovoru vyplynulo, že zo svojej celkovej histórie KVOP neregistruje žiadny individuálny prípad, kedy by občan, namietal porušovanie svojich práv na základe veku zo strany oficiálnych úradov, či inštitúcií. Obdobné stanovisko zaujal aj informant zastupujúci SNSLP, ktorý uviedol, že „za uplynulé obdobie Stredisko neeviduje podnety, vrámci ktorých by klientky aklienti namietali tzv.vekovú diskrimináciu „starších osôb“. SNSLP sa zaoberá vekovou diskrimináciou, ale nie výlučne starších osôb. Vroku 2020 zo všetkých riešených 107 individuálnych OPEN ACCESS 50 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1/2022 prípadoch sa 6 prípadov týkalo vekovej diskriminácie ako príčiny menej priaznivého zaobchádzania, ktorú identifikovali samotní sťažovatelia. SNSLP však neuvádza, či sa tieto prípady týkali starších ľudí. Zaujímavosťou je, že len jeden prípad zo spomínaných šiestich bol identifikovaný ako antidiskriminačný. Aj informant zMPSVaR SR uviedol, že: „Občania sa zriedkavo obracajú na ministerstvo spodnetom, že čelili vekovej diskriminácií. Ochranu pred diskrimináciou primárne rieši inšpekcia práce, resp.úrad voblasti poskytovania služieb zamestnanosti.“ Takmer totožné stanovisko nám poskytla aj jedna zinformantiek zastupujúcich MPSVaR SR, ktorá sa vyjadrila, že: „Sekcia sociálnej politiky nespracováva anedisponuje údajmi (ani štatistickými) na tému diskriminácie starších ľudí zdôvodu veku.“ Podobne stanovisko prezentovala aj ďalšia informantka MPSVaR SR, ktorá pracovala vSekcii práce MPSVaR SR: „Sekcia nespracováva štatistické podklady ktejto téme“. Informantky sa zhodujú vtom, že ochrana pred vekovou diskrimináciou vslovenskej reálií je upravená dostatočne ato najvyšším zákonom, teda Ústavou Slovenskej republiky azákonom č.365/2004 Z. z. orovnakom zaobchádzaní vniektorých oblastiach aoochrane pred diskrimináciou aozmene adoplnení niektorých zákonov, verejnosti známym ako antidiskriminačný zákon. Ďalšia informantka MPSVaR SR pridáva, že „odbor rovnosti žien amužov arovnosti príležitostí sa témou diskriminácie zaoberá len všeobecne, vsúvislosti simplementáciou antidiskriminačného zákona.“ Ďalšia informantka vo svojom stanovisku zdôrazňuje, že ministerstvo sa usiluje chrániť predovšetkým zamestnancov nad 50 rokov ato cielenou adôkladnou inšpekciou vedenou inšpektorátmi práce. „Inšpektoráty práce vykonávajú aj previerky, obsahom ktorých je kontrola stavu bezpečnosti aochrany zdravia skonkrétnym zameraním na vytvorenie vhodných pracovných podmienok zohľadňujúcich vyšší vek zamestnancov, úpravu ich pracovísk apracovných miest zergonomického hľadiska, podmienky práce so zohľadnením zdravotného stavu, psychosociálnej záťaže, faktorov spôsobujúcich stres avyvolávajúcich zdravotné problémy apod., ako aj kontrola hodnotenia rizík, t.j. či zamestnávatelia vpísomnom hodnotení rizík zohľadňujú špecifiká týkajúce sa vyššieho veku zamestnancov.“ Informantka ďalej dodáva, že: „zákon č.5/2004 Z. z. oslužbách zamestnanosti, ktorý upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti, upravuje zákaz diskriminácie vrámci práva na prístup kzamestnaniu vrátane diskriminácie zdôvodu veku. Na rovnakom princípe sa zákaz diskriminácie uplatňuje pri plnení povinností zamestnávateľa vo vzťahu kzverejňovaniu ponuky zamestnania.“ Informantka zastupujúca NIP zdôraznila, že jej úrad osobitne nesleduje rôzne druhy diskriminácie, napr. vekovú, etnickú, rasovú, i. Vo svojej agende eviduje len diskrimináciu ako takú. „Vroku 2018 bolo inšpektorátom práce doručených 220 podaní vo veci diskriminácie na pracovisku, vroku 2019 bolo doručených 244 podaní avroku 2020 to bolo 252 podaní. Jednalo sa opodnety zamestnancov, oznámenia bývalých zamestnancov, tretích osôb (osoby, ktoré nie sú zamestnanci alebo bývalí zamestnanci zamestnávateľa, proti ktorému smeruje evidované podanie), alebo anonymné oznámenia, ktoré svojím obsahom poukazovali podľa ich autorov na porušenie zásady rovnakého zaobchádzania adiskrimináciu zrôznych dôvodov, alebo porušenie iných ustanovení pracovnoprávnych predpisov súvisiacich sdodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania azákazu diskriminácie. Pokiaľ ide očlenenie podaní zameraných na diskrimináciu zamestnancov podľa veku, NIP ani inšpektoráty práce nevedú osobitnú databázu.“ Informantka zNIP sa domnieva, že slovenská antidiskriminačná legislatíva je dostatočná, avšak podľa nej je potrebné OPEN ACCESS