Dve optiky nazerania na ageizmus v slovenskej spoločnosti
Abstract
42
Full text
Dve optiky nazerania na ageizmus vslovenskej spoločnosti1 TWO OPTICS OF VIEWING AGEISM IN SLOVAK SOCIETY Jana Levická (Univerzita sv.Cyrila aMetoda vTrnave) Zuzana Strculová (Univerzita sv.Cyrila aMetoda vTrnave) Jana Levická — Zuzana Strculová ABSTRAKT Ageizmus je pomerne rozšírený sociálny jav, ktorého prítomnosť sa vrôznych obmenách vyskytuje dlhodobo vľudskej spoločnosti. Nepriateľské nastavenie voči starším členom spoločnosti niektorí autori spájajú stzv.západnou kultúrou. Pod vplyvom globalizácie sa však čoraz častejšie stretávame sprvkami ageizmu aj vo východných kultúrach. Cieľom príspevku je ponúknuť výsledky vlastných empirických zistení zameraných na reflexiu ageizmu vslovenskej spoločnosti. Pre získanie dát bol použitý zmiešaný výskumný dizajn. Vkvantitatívnej časti výskumu boli prostredníctvom obsahovej analýzy vybrané sociálne významné organizácie, sreprezentantmi ktorých sme realizovali kvalitatívnu časť výskumu za použitia pološtrukturovaných rozhovorov. Celkový počet členov výskumného súboru bol 14. Získané výsledky potvrdzujú pretrvávajúce rozdiely vnázoroch na výskyt ageizmu vslovenskej spoločnosti. KĽÚČOVÉ SLOVÁ: Ageizmus. Predsudky. Negatívne stereotypy. Politiky. Sociálne významné organizácie. ABSTRACT Ageism is arelatively widespread social phenomenon, the presence of which occurs in various forms in human society for along time. Some authors associate the hostile attitude towards older members of society with the so-called western culture. However, under the influence of globalization, we are increasingly encountering elements of ageism in Eastern cultures as well. The aim of the paper is to offer the results of our own empirical findings focused on the reflection of ageism in Slovak society. Amixed research design was used to obtain the data. In the quantitative part of the research, socially important organizations were selected through content analysis, with representatives of which we carried out the qualitative part of the research using semi-structured interviews. The total number of members of the research group was 14. The obtained results confirm the persistent differences in opinions on the occurrence of ageism in Slovak society. KEYWORDS: Ageism. Prejudices. Negative stereotypes. Politics. Socially important organizations. ÚVOD Súčasné dynamické zmeny prebiehajúce vglobálnej spoločnosti odsúvajú niektoré vážne témy do úzadia. Jednou znich je aj vplyv sociálneho prostredia na vytváranie 1 Príspevok vznikol vrámci riešenia projektu APVV-20-0094 Environmentálna spravodlivosť vkontexte sociálnej práce. OPEN ACCESS
JANA LEvICKÁ — ZUZANA STRCULOvÁ 43 audržiavanie negatívnych stereotypov. Vkontexte dlho trvajúcej celosvetovej pandémie vyvolanej ochorením COVID 19, či narušenia mieru vstrednej Európe sa otázka reflektovania ageizmu vslovenskej spoločnosti skutočne môže javiť ako nevýznamná. Zprežívania dopadov tohto nežiaduceho sociálneho javu však vyplýva, že ageizmus vážne negatívne zasahuje životy seniorov aich rodín. Vsúvislosti snegatívnymi dopadmi pandémie bolo nevyhnutné zvýšiť pozornosť azdôrazniť potrebu spoločenskej zodpovednosti asolidarity vo vzťahu knajrizikovejším skupinám obyvateľstva, ku ktorým patria aj seniori (Vaceková, Valigurská 2021). Ukazuje sa tak, že hoci aktuálne trendy sociálnej práce poukazujú na potrebu budovania ekosociálneho sveta, ktorý by vsebe obsahoval aj bazálne princípy trvalo udržateľného sveta pre všetkých, nie je možné opomínať význam sociálneho prostredia, ktoré sa podieľa na tvorbe verejnej mienky atým ovplyvňuje aj verejné politiky ovplyvňujúce každodenný život jedincov, rodín akomunít (Stein 1960). Práve vsociálnom prostredí sú zakorenené rôzne formy aprejavy sociálnej nespravodlivosti. Vnasledovnej časti nášho príspevku sa zameriame na objasnenie základných informácií ovzniku ageizmu anásledne omechanizmoch udržiavajúcich tento sociálno-patologický jav vslovenskej spoločnosti. 1 CHARAKTERISTIKA AGEIZMU Postavenie starších ľudí vspoločnosti sa menilo pomaly, pričom sa mladšia generácia čoraz častejšie odkláňala od akceptácie seniorov ako najskúsenejších ľudí vspoločnosti. Hoci zhľadiska vývoja spoločnosti sa nejedná onový jav, kjeho masívnemu rozšíreniu prišlo až vpolovici 20.storočia. Azulai (2014) konštatoval, že pohľad spoločnosti na seniorov výrazne ovplyvnil nástup printových médií, ktoré postupne začali ovplyvňovať názory verejnosti na seniorov. Vplyv médií na šírení niektorých negatívnych obrazov sénia by nebol taký výrazný, ak by sa vspoločnosti dhodobo nevyskytovali predsudky spojené so starobou astarnutím. Za ďalší významný moment je možné pokladať nástup priemyselnej revolúcie astým spojené prezentovanie mladej generácie ako flexibilnej adynamickej pracovnej sily, ktorá pripútaním sa silnými väzbami ksvojej biologickej rodine stráca šance na napredovanie vpracovnej kariére. Oslabenie rodinných väzieb sa neodohralo len mikroúrovni, ale zasiahlo spoločnosť ako celok. Prirodzená medzigeneračná súdržnosť percipovaná predovšetkým vo vnútri rodinných systémov napokon vyústila do medzigeneračnej priepasti (Azulai 2014), ktorá sa približne od 60.rokov minulého storočia spája snarastajúcim negatívnym vzťahom kstarším členom spoločnosti, ktorý sa vsúčasnosti označuje ako ageizmus. Zpočiatku bol meniaci sa prístup kstarým ľuďom pokladaný za prechodný sociálne nežiaduci jav, pričom sa nepredpokladalo jeho rozširovanie apretrvanie. Jedným zpredpokladov podporujúcich toto tvrdenie bolo, že tradične bol vzťah medzi mladou astaršou, resp.starnúcou generáciou vnímaný ako problematický, pričom spribúdajúcim vekom mladých ľudí sa tento vzťah pozitívne premieňal. Až Butler (1969) sa jednoznačne vyjadril, že nepriateľský vzťah spoločnosti kstarým ľuďom je patologický, škodlivý anepriaznivý pre celkový vývoj spoločnosti. Na pomenovanie tohto vzťahu použil termín ageizmus. Ageizmus charakterizoval ako patologický sociálny vzťah produktívnej vekovej skupiny voči mladšej astaršej vekovej skupine vspoločOPEN ACCESS
44 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1/2022 nosti. Toto nepriateľstvo objasňoval ako dôsledok skutočnosti, že produktívna časť spoločnosti je aktuálnym tvorcom spoločenského bohatstva, zktorého sú podporované ako jedinci vpredproduktívnom veku (deti amládež), tak ijedinci vpostproduktívnom veku (seniori). Termín ageizmus vtomto období sa teda rovnako používal na označenie nevhodných postojov voči deťom amládeži, ktorí boli závislí na podpore „produktívnej časti spoločnosti“, ako voči seniorom. Butler, ktorý patrí medzi odborníkov zaoberajúcich sa otázkami ageizmu dlhodobo acielene, postupne zužoval obsah pojmu ageizmus až jeho obsah napokon ustálil len na vzťah spoločnosti kseniorom. Podľa Butlera (1980) agizmus je výsledkom dlhodobého procesu systematickej stereotypizácie adiskriminácie ľudí pre ich starobu. Starí ľudia sú kategorizovaní ako senilní, rigidní vo svojom myslení aspôsoboch, staromódni vmorálke azručnostiach. Takýto obraz sénia umožňuje mladším generáciám vidieť starších ľudí ako odlišných od nich samých apreto im bráni aby sa so staršími ľuďmi identifikovali ako srovnakými ľudskými bytosťami ako sú oni sami Butler poukazuje na skutočnosť, že ageizmus sa manifestuje vrámci širokého spektra fenoménov ako na individuálnej, tak aj na inštitucionálnej úrovni. Palmore (1999) podobne ako Butler chápal ageizmus ako neprijateľský vzťah produktívnej časti spoločnosti voči tým vekovým skupinám, ktoré sú závislé od jej príspevkov do verejných zdrojov. Butler (1969) aPalmore (1999) sa zhodujú tiež vnázore, že ageizmus nemusí byť vždy len negatívne zameraný. Podľa nich sa vspoločnosti stretávame aj spozitívne orientovaným ageizmom, ktorého cieľom je nadmerná ochrana určitej vekovej skupiny. Palmore objasňuje ageizmus ako akýkoľvek predsudok alebo diskrimináciu namierenú proti alebo vprospech vekovej skupiny. Podľa neho je potrebné vnímať predsudky voči niektorej vekovej skupine ako negatívne stereotypy, alebo ako na stereotypoch založené negatívne postoje. Palmore (2015) zdôrazňuje, že diskriminácia voči nejakej vekovej skupine je nepatričné, nemiestne negatívne zaobchádzanie sčlenmi tejto vekovej skupiny. Obaja tiež poukazujú na negatívny vplyv médií na prehlbovanie sa problematického vzťahu medzi mladou, produktívnou generáciou aseniormi. Vďaka médiám začala spoločnosť seniorov vnímať ako jedincov postupne strácajúcich fyzické akognitívne schopnosti, teda ako jedincov uktorých je len otázkou času, kedy sa prejaví ich závislosť na iných. Palmore (2015) si uvedomuje, že spoločnosť vníma starobu negatívne. Staroba síce predstavuje pre človeka postupný úbytok fyzických akognitívnych schopností amožností. Neznamená to však, že človek vo vyššom veku vždy musí stratiť kontrolu nad vlastným životom azostať odkázaný na pomoc iných. Prezentovanie obdobia sénia len ako problematickej etapy života je budované na vnímaní seniorov ako sociálnej minority, ktorá ako celok je nositeľom negatívnych vlastností. Ageizmus je nielen nepriateľským postojom voči starým ľuďom, ale vo svojej podstate je odmietaním procesu starnutia ako celku. Tento prístup je vspoločnosti ukotvovaný aj vďaka kultu mladosti. Prezentovanie seniorov vmédiách ako sociálnej minority potláča vo verejnosti vnímanie seniorov na individuálnej úrovni, ako jednotlivcov svlastnými životnými príbehmi. Anonymná sociálna minorita sa ľahšie stáva predmetom diskriminácie. Levy et al. (2018) vo svojej práci poukazujú na dopad ageizmus na jednotlivca, pričom prepájajú tento sociálny jav sobmedzenými možnosťami seniora niečo na danom stave meniť. Ageizmus na individuálnej úrovni prejavuje svoj ďalší rozmer atým je vplyv na sociálne vzťahy. Negativistický prístup kstarobe astarnutiu naOPEN ACCESS
JANA LEvICKÁ — ZUZANA STRCULOvÁ 45 rušuje prirodzenú medzigeneračnú solidaritu, čo sa zdlhodobého pohľadu môže prejaviť aj vpracovnej sfére, keď produktívna časť spoločnosti prestane vnímať starostlivosť oseniorov ako sociálnu hodnotu, čo sa môže prejaviť ako výrazný pokles zamestnancov vsociálnych službách orientovaných na seniorov. Ako konštatujú Levy et al. (2018), keďže sa ageizmus spája sľudským vekom, je pravdepodobné, že sa každý človek môže stretnúť snejakým ageistickým prejavom namiereným voči jeho osobe. Medzi najzávažnejšie dopady ageizmu na subjektívnej úrovni zaradil Butler (1980) fakt, že samotní starí ľudia sa identifikujú sobrazom, ktorý onich ako osociálnej skupine vytvára časť médií. Shiovitz-Ezra et al. (2018) poodhaľujú ďalší rozmer ageizmu atým je vplyv systému na pretrvávanie, respektíve šírenie ageizmu vspoločnosti. Štátne politiky zamerané na seniorov prispievajú kudržiavaniu negatívne nastavených mechanizmov voči seniorom. Štátne politiky tak obmedzujú možnosti seniorov na vedenie uspokojivého života, čo nepriamo podkopáva ich osobnú dôstojnosť. 2 SÚČASTI AGEIZMU Ageizmus pozostáva zkombinácie predsudkov anegatívnych postojov voči starým ľuďom aprocesu starnutia ainštitucionálnych politík, ktoré podporujú negatívne stereotypy voči staršej generácií, dôsledkom čoho je sociálne vylúčenie starých ľudí (Van den Heuvel 2012, Levy et al. 2018, Voss et al. 2018). Ktakémuto objasneniu pretrvávania ageizmu vspoločnosti sa priklonila aj WHO (2021), podľa ktorej ageizmus vsebe obsahuje stereotypy, predsudky adiskrimináciu na základe veku. Predsudok je zpohľadu sociálnej psychológie chápaný ako vopred fixovaný postoj kniečomu, či niekomu, ktorý sa prejavuje bez ohľadu na individuálny rozmer sociálneho javu, či objektu (Hayes 2007). Súčasťou predsudku sú aj rigidné, prevažne afektívne postoje, ktoré sa prejavujú pri priraďovaní jedinca, prípadne javu do určitých schém, pričom toto priradenie vykazuje črty negativizmu. Palmore (2015) konštatuje, že pri ageisme pretrvávajú najmä nasledovné predsudky: závislosť na pomoci, strata kognitívnych schopností, impotencia, prípadne strata záujmu osexuálny život, rigidita vkonaní, škaredosť. Podobný názor zastáva aj Vagnerová (2000), podľa ktorej predstavuje ageizmus obecne zdieľané presvedčenie onízkej kompetentnosti ahodnote staroby aprejavuje sa podceňovaním starých ľudí. Podľa Azulai (2014) práve pretrvávanie predsudku, že starnutie robí ľudí menej atraktívnymi, inteligentnými aproduktívnymi prispieva ktomu, že ageizmus je spoločnosťou akceptovaná forma diskriminácie starých ľudí. Ayalon aTesch-Rőmer (2018) upozorňujú na posilňovanie negatívneho správania spoločnosti, ktoré vychádza zočakávania opierajúceho sa práve opredsudky. Ak teda spoločnosť od starnutia očakáva samé negatíva, bude aj konanie apostoje majority smerovať kodmietaniu samotného procesu starnutia akjeho finálnemu výsledku— starobe. Toto konanie môže byť skryté, alebo aj manifestované prostredníctvom rôznych aktivít, ktoré zdanlivo nie sú nepriateľsky zamerané Medzi tieto aktivity patrí masívna reklama na výrobky spomaľujúce starnutie (krémy), alebo jeho vybrané prejavy napr. lieky na potenciu apod. Problémom nie je samotná existencia spomínaných produktov, ale skutočnosť, že pri ich ponuke sa OPEN ACCESS
46 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1/2022 opakovane zdôrazňuje, že zabraňuje starnutiu, čím sa posilňuje vnímanie starnutia ako sociálne nežiaduci jav. Stereotyp je súbor stabilných predstáv, ktoré sa vo vedomí jednotlivca vytvárajú postupne na základe osobných životných skúseností aza podpory rôznych informačných zdrojov. Sociálny stereotyp je fenomén, ktorý sa vytvára vkontakte sinými jedincami. Sociálne stereotypy nie sú výlučne len negatívne, môžu ľuďom pomáhať pri riešení rizikových situácií, pri zvládaní záťaže apod. Vsúvislosti sageizmom sú predmetom záujmu odborníkov negatívne sterotypy, ktoré sa spájajú so spôsobmi akými spoločnosť, alebo jej majoritné súčasti uvažujú osenioroch. Podľa Van den Heuvel (2012) je sociálne vylúčenie starých ľudí dôsledkom pretrvávajúcich negatívnych stereotypov primárne na pracovnom trhu. Negatívne sterotypy vychádzajú zkognitívneho rozmeru ageizmu, teda zo spôsobu ako človek otejto problematike rozmýšľa (Iversen et al. 2009). Vekové stereotypy predchádzajú vekovej diskriminácii (Ayalon, Tesch-Rőmer 2018). Predsudky spolu snegatívnymi stereotypmi napomáhajú vzniku azakoreneniu sa negatívnych prístupov spoločnosti kseniorom, čo napokon vyúsťuje do ich diskriminácie. Prerastanie izolovaných negatívnych prístupov do diskriminácie na makroúrovni je možné práve preto, že ich existenciu ignorujeme vdôsledku čoho nám unikajú účinky nerovnosti založenej na veku. Jedným zdôvodov pre takéto konanie je skutočnosť, že sociálna konštrukcia staroby sprevádza spoločnosť počas viacerých storočí, pričom tento konštrukt kulminoval vdruhej polovici 20.storočia. Staroba ako sociálny konštrukt je prítomná vsubjektívnom vnímaní jednotlivých členov spoločností atiež vspoločnosti ako takej (Ayalon aTesch-Rőmer 2018). Pretrvávanie predsudkov anegatívnych stereotypov spojených so seniormi astarnutím vo vedomí spoločnosti uľahčuje, aby na makroúrovni boli prijímané inštitucionalizované prístupy apolitiky, vďaka ktorým sú predsudky astereotypy voči seniorom posilňované audržiavané (Voss et al. 2018). Práve oficiálne prijaté sociálne normy, pravidlá aniekedy aj legislatíva sú spájané sbehaviorálnou dimenziou ageizmu, ktorá je vo svojej podstate na diskriminácii založenom správaní. Stvrdením, že inštitúcie, ktoré vspoločnosti predstavujú určitú autoritu, majú potenciál prostredníctvom svojich aktivít apolitík podporovať audržiavať ageizmus vspoločnosti prišiel už Butler (1969, 1980). Vsúvislosti stým sa vliteratúre udomácnilo slovné spojenie sociálne významné inštitúcie, ide oinštitúcie, ktoré pre jedincov predstavujú vysokú mieru ochrany astarostlivosti. Zároveň stým konštatoval, že zinštitucionálnej úrovne (ktorá vprevažnej väčšine predstavuje makroúroveň) sa ageizmus šíri na nižšie úrovne spoločnosti. Od začiatku milénia na tento pyramídový efekt šírenia ageizmu vglobálnom priestore poukazujú viacerí autori. Ich názory potvrdila svojimi zisteniami aj WHO, ktorá vroku 2021 publikovala správu pod názvom Global report on ageism, vktorej zdôrazňuje, že ageizmus je systémová forma útlaku, podobne ako rasizmus, či sexizmus. Na rozdiel od nich je potrebné ageizmus chápať ako univerzálnu opresiu, pretože ho môže zažiť každý. WHO upozorňuje na fakt, že ageizmus, ktorý je zakomponovaný do legislatívy apolitiky, ktoré obsahujú vsebe ageistické prvky, spôsobujú sociálnu exklúziu starších ľudí. WHO varuje, že posilňovanie ageizmu vspoločnosti môže zhoršiť prístup starších ľudí kzdravotnej starostlivosti, nájsť si audržať zamestnanie alebo získať určitý finančný produkt, či službu. Podľa WHO ageizmus dokonca zvyšuje mieru zraniteľnosti starších ľudí voči násiliu azneužívaniu (WHO 2021). WHO preto vyzýva jednotlivé štáty, aby boli aktívnejšie vboji proti ageizmu. OPEN ACCESS
JANA LEvICKÁ — ZUZANA STRCULOvÁ 47 3 SLOVENSKO AAGEIZMUS Napriek všeobecnému rozšíreniu pojmu ageizmus vodbornej aj laickej komunikácii, vlegislatívnych dokumentoch EU sa stýmto pojmom stretneme len ojedinele. Legislatíva EU prioritne pracuje spojmom veková diskriminácia. Podobná situácia je aj na Slovensku. Zákaz vekovej diskriminácie môžeme nájsť vzákone č.365/2004 Z. z. orovnakom zaobchádzaní vniektorých oblastiach aoochrane pred diskrimináciou, ktorý je uslovenskej verejnosti známy ako antidiskriminačný zákon. Aj vtomto zákone sa však možnosť diskriminácie na základe veku rieši skôr okrajovo. V§ 3 „každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania voblasti pracovnoprávnych aobdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov aslužieb avo vzdelávaní“ (Zákon č.365/2004 Z. z. vaktuálnom znení). Zákon upravuje aj to, čo vpodmienkach Slovenska nie je možné za diskrimináciu pokladať. Diskrimináciou na základe veku tak nie je : „minimálna alebo maximálna veková hranica ako podmienka na vstup do zamestnania; prístup kzamestnaniu alebo kodbornému vzdelávaniu, vrátane odmeňovania aprepúšťania; podmienky minimálnej vekovej hranice, odbornej praxe alebo odpracovaných rokov na prístup kzamestnaniu alebo určitým výhodám vzamestnaní“ (Zákon č.365/2004 vaktuálnom znení). Na posilnenie boja proti neprimeranému zaobchádzaniu so seniormi SR v2014 zriadila Radu vlády SR pre práva seniorov aprispôsobovanie verejných politík procesu starnutia populácie. Jej hlavným cieľom je navrhovať, koordinovať akontrolovať opatrenia, ktoré sú zamerané na práva seniorov atiež na elimináciu negatívnych dôsledkov starnutia populácie (MPSVaR SR 2014). VŠtatúte sa tiež konštatuje, že Rada je stálym odborným, poradným, koordinačným ainiciatívnym orgánom vlády Slovenskej republiky ato voblasti práv seniorov. Vláda SR sa tak môže na Radu obracať pri hľadaní riešenia vsúvislosti so životnými podmienkami seniorov, sdodržiavaním princípu rovnosti príležitostí arovnakého zaobchádzania so seniormi apod. (MPSVaR SR 2014). 4 METODIKA VÝSKUMU: CIEĽ, METÓDY, VÝSKUMNÁ VZORKA Vzhľadom kuvedenému by sme mohli predpokladať, že SR sa aktívne zapája do preventívnych aktivít zameraných na elimináciu ageizmu vspoločnosti. Vychádzajúc ztohto predpokladu sme realizovali výskum2, ktorého hlavná výskumná otázka (ďalej len HVO) bola Ako vnímajú ageizmus reprezentanti areprezentantky slovenských sociálne významných organizácií ageizmus? Vnadväznosti na HVO sme formulovali nasledovné čiastkové výskumné otázky (ďalej len ČVO) 1) ČVO: Ktoré organizácie vSR je možné označiť ako sociálne významné? 2) ČVO: Obracajú sa na tieto organizácie občania spodnetmi vsúvislosti sprejavmi ageizmu? 3) ČVO: Ako reagujú jednotlivé sociálne významné organizácie na prípadné podnety? 4) ČVO: Ako vnímajú jednotlivé sociálne významné organizácie ageizmus? 2 Výskum bol realizovaný vrámci prípravy diplomovej práce: Strculová Zuzana: Reflektovanie ageizmu vslovenskej spoločnosti, 2021 OPEN ACCESS
48 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1/2022 Hlavným cieľom nášho výskumu bolo teda zistiť, ako je ageizmus raflektovaný sociálne významnými organizáciami vSR. Adekvátne kstanovenému cieľu sme sa rozhodli pre využitie zmiešanej výskumnej stratégie (Gavora 2007). Scieľom identifikovať sociálne významné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú právami seniorov sme použili kvantitatívnu formu obsahovej analýzy (Gavora 2007). Predmetom obsahovej analýzy boli internetové stránky oreganizácií, ktoré na svojich webových stránkach uvádzali, že ich aktivity sú zamerané na seniorov. Vsúlade sodporúčaniami Equinet (2021, 2018) sme sa zamerali na organizácie, ktorých aktivity sú focusované na niektorú zo štyroch oblastí ato: pracovný trh, zdravotná starostlivosť, finančné produkty aslužby, verejné priestranstvo. Ďalšími kritériami nášho výberu boli: a) organizácia má kompetencie vniektorej oblasti antidiskriminančnej praxe, b) organizácia má dosah na celú slovenskú populáciu seniorov, c) ochota kspolupráci. Celkovo sme analyzovali webové stránky 42 organizácií, zktorých sme 5 vylúčili, pretože nesplnili niektoré znašich kritérií. Písomne sme sa na zvyšných 37 organizácií obrátili so žiadosťou oparticipáciu na našom výskumu, stým, že sme ich požiadali okontakt na tých zamestnancov, ktorí majú vpracovnej náplni niektoré aspekty práv seniorov. Len 6 znich zareagovalo na našu žiadosť aposlali nám kontakty na svojich zamestnancov/členov. Prehľad nami vybraných organizácií uvádzame vnasledovnej tabuľke. Sociálne významná inštitúcia Zameranie organizácie Verejný ochranca práv Základné práva aslobody Slovenské národné stredisko pre ľudské práva Všeobecné ľudské práva Zásada rovnakého zaobchádzania Ministerstvo práce, sociálnych vecí arodiny SR Pracovný trh— pracovnoprávne vzťahy, ochrana zamestnanca, vekový manažment, pracovné právo Sociálna starostlivosť— deti, rodiny, seniori, sociálne služby aporadenstvo, sociálne vylúčenie, chudoba Rodová politika arovnosť príležitostí Národný inšpektorát práce Pracovný trh— pracovnoprávne vzťahy Ochrana zamestnanca Bezpečnosť aochrana zdravia pri práci Ministerstvo zdravotníctva SR Zdravotná starostlivosť aochrana zdravia — deti, dospelí, seniori Úrad pre dohľad zdravotnou nad starostlivosťou Dohľad nad poskytovaním zdravotnej aošetrovateľskej starostlivosti— deti, dospelí, seniori Národná banka Slovenska Finančná oblasť— hypotéky, úvery, poistenia Tabuľka 1.Vybrané sociálne významné inštitúcie Zdroj: Strculová, 2021, s.42–43, upravené OPEN ACCESS
JANA LEvICKÁ — ZUZANA STRCULOvÁ 49 Vkvalitatívnej časti výskumu bola použitá metóda pološtrukturovaných rozhovorov (Chráska 2007) scieľom získať pohľad reprezentantov sociálne významných organizácií na reflektovanie problematiky ageizmu ich organizáciou na Slovensku. Pri tvorbe výskumného súboru sme použili zámerný výber (Gavora 2007), pri ktorom sme sledovali len dve kritériá. Prvým znich bolo, že informanti pracujú vniektorej nami vybranej organizácii. Druhým bola dobrovoľná účasť na výskume. Názov organizácie Počet reprezentantov Kancelária verejný ochranca práv— KVOP 1 Slovenské národné stredisko pre ľudské práva— SNSPLP 1 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR— MPSVaR SR 7 Národný inšpektorát práce— NIP 1 Ministerstvo zdravotníctva SR— MZ SR 1 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou UPDZS 1 Národná banka Slovenska— NB SR 2 Tabuľka 2.Prehľad sociálne významných organizácií Zdroj: Vlastný, 2022 Zrodového hľadiska konštatujeme, že zcelkového počtu 14 informantov boli len 3 muži azvyšných 9 boli ženy. Počet informantov sme početne neobmedzovali. Celkový počet kontaktov za jednu organizáciu sme vnímali aj ako prejav záujmu organizácie onami sledovanú problematiku. Všetkým informantom boli položené rovnaké výskumnícke otázky. 5 INTERPRETÁCIA VLASTNÝCH ZISTENÍ Pri spracovaní získaného materiálu sme použili analýzu zacielenú na zodpovedanie čiastkových výskumných otázok za použitia priamych výpovedí informantov (Kvale, 1996, Carey, 2012). ČVO 2 bola formulovaná na základe predpokladu, že vprípade porušenia práv seniorov, alebo zažívania ich diskriminácie, sa seniori obrátia na niektorú sociálne významnú organizáciu. Informant na otázku, či Kancelária verejného ochrancu práv eviduje nejaké podnety od občanov kporušovaniu ich práv odpovedal: „Kancelária neeviduje podnety podľa takéhoto rozlišovacieho znaku (t.j. diskriminácia na základe veku)… Ani právnici Kancelárie nemajú vpamäti taký podnet, ktorý by sa týkal vekovej diskriminácie.“ Zrozhovoru vyplynulo, že zo svojej celkovej histórie KVOP neregistruje žiadny individuálny prípad, kedy by občan, namietal porušovanie svojich práv na základe veku zo strany oficiálnych úradov, či inštitúcií. Obdobné stanovisko zaujal aj informant zastupujúci SNSLP, ktorý uviedol, že „za uplynulé obdobie Stredisko neeviduje podnety, vrámci ktorých by klientky aklienti namietali tzv.vekovú diskrimináciu „starších osôb“. SNSLP sa zaoberá vekovou diskrimináciou, ale nie výlučne starších osôb. Vroku 2020 zo všetkých riešených 107 individuálnych OPEN ACCESS
50 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1/2022 prípadoch sa 6 prípadov týkalo vekovej diskriminácie ako príčiny menej priaznivého zaobchádzania, ktorú identifikovali samotní sťažovatelia. SNSLP však neuvádza, či sa tieto prípady týkali starších ľudí. Zaujímavosťou je, že len jeden prípad zo spomínaných šiestich bol identifikovaný ako antidiskriminačný. Aj informant zMPSVaR SR uviedol, že: „Občania sa zriedkavo obracajú na ministerstvo spodnetom, že čelili vekovej diskriminácií. Ochranu pred diskrimináciou primárne rieši inšpekcia práce, resp.úrad voblasti poskytovania služieb zamestnanosti.“ Takmer totožné stanovisko nám poskytla aj jedna zinformantiek zastupujúcich MPSVaR SR, ktorá sa vyjadrila, že: „Sekcia sociálnej politiky nespracováva anedisponuje údajmi (ani štatistickými) na tému diskriminácie starších ľudí zdôvodu veku.“ Podobne stanovisko prezentovala aj ďalšia informantka MPSVaR SR, ktorá pracovala vSekcii práce MPSVaR SR: „Sekcia nespracováva štatistické podklady ktejto téme“. Informantky sa zhodujú vtom, že ochrana pred vekovou diskrimináciou vslovenskej reálií je upravená dostatočne ato najvyšším zákonom, teda Ústavou Slovenskej republiky azákonom č.365/2004 Z. z. orovnakom zaobchádzaní vniektorých oblastiach aoochrane pred diskrimináciou aozmene adoplnení niektorých zákonov, verejnosti známym ako antidiskriminačný zákon. Ďalšia informantka MPSVaR SR pridáva, že „odbor rovnosti žien amužov arovnosti príležitostí sa témou diskriminácie zaoberá len všeobecne, vsúvislosti simplementáciou antidiskriminačného zákona.“ Ďalšia informantka vo svojom stanovisku zdôrazňuje, že ministerstvo sa usiluje chrániť predovšetkým zamestnancov nad 50 rokov ato cielenou adôkladnou inšpekciou vedenou inšpektorátmi práce. „Inšpektoráty práce vykonávajú aj previerky, obsahom ktorých je kontrola stavu bezpečnosti aochrany zdravia skonkrétnym zameraním na vytvorenie vhodných pracovných podmienok zohľadňujúcich vyšší vek zamestnancov, úpravu ich pracovísk apracovných miest zergonomického hľadiska, podmienky práce so zohľadnením zdravotného stavu, psychosociálnej záťaže, faktorov spôsobujúcich stres avyvolávajúcich zdravotné problémy apod., ako aj kontrola hodnotenia rizík, t.j. či zamestnávatelia vpísomnom hodnotení rizík zohľadňujú špecifiká týkajúce sa vyššieho veku zamestnancov.“ Informantka ďalej dodáva, že: „zákon č.5/2004 Z. z. oslužbách zamestnanosti, ktorý upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti, upravuje zákaz diskriminácie vrámci práva na prístup kzamestnaniu vrátane diskriminácie zdôvodu veku. Na rovnakom princípe sa zákaz diskriminácie uplatňuje pri plnení povinností zamestnávateľa vo vzťahu kzverejňovaniu ponuky zamestnania.“ Informantka zastupujúca NIP zdôraznila, že jej úrad osobitne nesleduje rôzne druhy diskriminácie, napr. vekovú, etnickú, rasovú, i. Vo svojej agende eviduje len diskrimináciu ako takú. „Vroku 2018 bolo inšpektorátom práce doručených 220 podaní vo veci diskriminácie na pracovisku, vroku 2019 bolo doručených 244 podaní avroku 2020 to bolo 252 podaní. Jednalo sa opodnety zamestnancov, oznámenia bývalých zamestnancov, tretích osôb (osoby, ktoré nie sú zamestnanci alebo bývalí zamestnanci zamestnávateľa, proti ktorému smeruje evidované podanie), alebo anonymné oznámenia, ktoré svojím obsahom poukazovali podľa ich autorov na porušenie zásady rovnakého zaobchádzania adiskrimináciu zrôznych dôvodov, alebo porušenie iných ustanovení pracovnoprávnych predpisov súvisiacich sdodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania azákazu diskriminácie. Pokiaľ ide očlenenie podaní zameraných na diskrimináciu zamestnancov podľa veku, NIP ani inšpektoráty práce nevedú osobitnú databázu.“ Informantka zNIP sa domnieva, že slovenská antidiskriminačná legislatíva je dostatočná, avšak podľa nej je potrebné OPEN ACCESS