Úvod

https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-1 7 Úvod Predložená publikácia s názvom Voľby 2023/2024: výsledky – hodnotenia – dôsledky reflektuje široké spektrum tém súvisiacich s volebnými procesmi, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2023 a 2024 na Slovensku, ako aj v zahraničí. Publikácia sa zaoberá jednak hodnotením aktuálne platnej volebnej legislatívy, vrátane návrhov na jej ďalšie zlepšovanie, jednak širšími spoločensko-politickými dôsledkami volieb v prepojení na demokratizačné a integračné procesy. Predložená publikácia vychádza ako výstup projektu VEGA č. 1/0474/24 Audit slovenskej volebnej a referendovej legislatívy, ktorého vedúcim projektu je prof. JUDr. Ladislav Orosz, CSc. z Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a na ktorom participuje aj Katedra politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Autori jednotlivých príspevkov sa vo svojich analýzach venujú všetkým druhom volieb, a to od komunálnych a regionálnych, cez parlamentné a prezidentské, až po voľby do Európskeho parlamentu. Kým časť autorov sa sústredila predovšetkým na lokálnu alebo regionálnu úroveň, iní zvolili prístup zameraný na úroveň národnú alebo nadnárodnú, pričom geografický rozsah skúmaných prípadov bol mimoriadne rôznorodý. Zastúpené sú nielen európske mikroštáty, ako San Marino, Andorra, Malta, Monako či Luxembursko, ale aj významné globálne mocnosti, ako Spojené štáty americké, Ruská federácia alebo India. Viaceré príspevky upozorňujú na existenciu súvzťažnosti medzi celonárodnými voľbami a tzv. voľbami druhého rádu, akými sú regionálne voľby či voľby do Európskeho parlamentu, pričom sa autori zhodujú v tom, že tejto prepojenosti by mala byť venovaná zvýšená odborná pozornosť. Uvedené je obzvlášť dôležité v kontexte narastajúcej nespokojnosti občanov s národnými či https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-1 8 federálnymi inštitúciami a ich čoraz častejšieho príklonu k regionálnym inštitúciám. Rovnako je potrebné mať na zreteli, že význam a dôsledky volieb neovplyvňujú výlučne život občanov len v danom štáte či regióne, ale majú aj cezhraničný dopad, pričom najintenzívnejšie to pociťujú občania žijúci v „susedstve“. V tematickom okruhu zameranom na legislatívne otázky sa viacerí autori kriticky vyjadrujú najmä k častým novelizáciám volebnej legislatívy. Kým niektoré zmeny boli hodnotené ako prínosné, iné ako menej významné či dokonca zbytočné. Medzi najčastejšie analyzované témy patrili volebná kampaň, rozdelenie volebných obvodov, volebná kaucia, moratórium, kvórum, uzatváracia klauzula, elektronický celoštátny zoznam voličov, financovanie politických strán, postavenie ústrednej volebnej komisie a jej vzťah k Ministerstvu vnútra SR, ako aj možnosti alternatívnych foriem hlasovania a podobne. Osobitnú pozornosť si zaslúži aj fenomén tzv. kryptokoalícií, ktoré sa v posledných volebných cykloch začali objavovať ako nová stratégia predvolebných aliancií mimo oficiálne deklarovaných koalícií. Najrozsiahlejším tematickým okruhom publikácie je oblasť venovaná politickým aktérom a širším spoločensko-politickým súvislostiam volieb. V prácach je zdôraznená úloha politických strán, či už koaličných alebo opozičných, ako kľúčových aktérov politického boja, pričom autori sa venujú aj ich ideologickému a hodnotovému ukotveniu a schopnosti ovplyvňovať verejnú politiku. Okrem politických strán sú analyzované aj ďalšie subjekty s vplyvom na priebeh a výsledky volieb, a to predovšetkým subjekty občianskej spoločnosti vrátane tzv. tretích strán, rôzne záujmové skupiny, sociálno-politické hnutia či elektronické i printové médiá, vrátane médií alternatívneho charakteru. Viacerí autori poukazujú na to, že činnosť týchto aktérov má výrazný vplyv https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-1 9 nielen na politickú mobilizáciu, ale aj na nárast populizmu, radikalizmu, politickej apatie a pokles volebnej účasti. Nízka voličská účasť pritom nie je izolovaným problémom Slovenska, ale má medzinárodný charakter. V nadväznosti na uvedené viacerí autori konštatujú pokles kvality demokracie a rast jej krehkosti, osobitne v sociálne a ekonomicky menej rozvinutých regiónoch. Ako prostriedky, ktoré tento trend podporujú, sú identifikované dezinformácie, fakenews a propaganda. Spochybňovanie spoľahlivosti sčítavania hlasov, výsledkov volieb a dôveryhodnosti volebného procesu ako takého sa postupne stáva spoločensky akceptovanou normou. Podpora autoritárskych a populistických alternatív medzi časťou populácie všade vo svete narastá. V niektorých prípadoch, ako napríklad v USA, Brazílii či Mexiku, nespokojnosť voličov prerástla až do fyzických útokov na vládne inštitúcie. Publikácia preto upozorňuje aj na súvislosti medzi volebnými procesmi a občianskou bezpečnosťou. Knižná publikácia prináša množstvo cenných poznatkov a informácií, ktoré súvisia s voľbami na Slovensku, ale aj za jeho hranicami. Tieto poznatky môžu poslúžiť nielen odbornej verejnosti, ale aj tvorcom verejných politík pri hľadaní ciest k stabilizácii demokratických procesov. Veríme, že publikácia prispeje k širšiemu porozumeniu volebnej problematike v súčasnom meniacom sa politickom prostredí. Zároveň môže podnietiť ďalšiu odbornú diskusiu o výzvach, ktorým čelí volebná legislatíva a prax na Slovensku i vo svete. Košice 2025 doc. PhDr. Jana Šutajová, PhD.