h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-4
65
Voľby menšino ých samosp á a pa lamen ných
poslanco Slo insku1
I an Halász
This a icle deals wi h mino i y igh s and elec o al egula ions in Slo enia. The oo s o he
Slo enian model go back o he socialis Yugosla ia uled by Josip B oz Ti o. In Slo enia,
h ee ypes o mino i ies a e dis inguished - he au och humous, he mig a o y and he
special Roma mino i y. Hunga ians and I alians in he i s ca ego y a e in he bes posi ion,
as hey also ha e hei own gua an eed pa liamen a y ep esen a ion and elec ed mino i y
sel -go e nmen s. Bo h mino i ies play an impo an ole no only in he dis ibu ion o
inancial suppo p o ided o hem, bu also in he compila ion and upda ing o hei own
elec o al olls. The Slo enian model is indeed gene ous, as i also p o ides plu al su age
o mino i y o e s. A he same ime, in he case o bo h au och honous mino i ies, hey a e
small communi ies ha do no cause ea in he majo i y socie y, all he mo e so because hey
a e good in eg a ed communi ies.
Ú od
P ed okom 1918 Slo inci žili oboch čas iach dualis ickej Rakúsko-
uho skej mona chie. Väčšino é oby a eľs o o ili p edo še kým
habsbu skej ko unnej k ajine K ajna, ale pome ne eľké slo inské
komuni y sa nachádzali aj Ko u ánsku, Š aje sku a západnom
Uho sku. Po ozpade mona chie sa Slo inci s ali š á o o ným
ná odom K áľo s a S bo , Cho á o a Slo inco , čo yjad o al aj
samo ný názo oh o š á neho ú a u, k o ý sa až na p elome 20. a 30.
oko 20. s o očia o iciálne s al Juhoslá iou. Sku očnú au onómiu šak
nedos ali. Juhoslo anské k áľo s o sa síce pokúšalo budo ať
spoločnú juhoslo anskú iden i u, ale nap iek ým o pokusom naďalej
išlo o cen alis ický š á so s bskou dominanciou.
Vnú o né ná odnos né ozpo y, zah aničnopoli ický ý oj
a p edo še kým ag esia š y och susedných š á o nakoniec oku
1 P íspe ok bol yp aco aný ámci p ojek u VEGA č. 1/0474/24 Audi slo enskej olebnej
a e e endo ej legisla í y.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-4
66
1941 znamenali koniec oh o ambiciózneho p ojek u a susedné š á y si
medzi sebou ozdelili bý alé juhoslo anské územia. Zá o eň sa začala
las enecká ojna oči okupan om, k o ú šak sp e ádzali aj
in e e nické k a é ozb oje medzi jedno li ými mies nymi
ná odnosťami. Nie náhodou sa p e o ámci hnu ia odpo u čo az
dominan nejší juhoslo anskí komunis i pod edením Josipa B oza Ti a,
k o ý pochádzal p á e z cho á sko-slo inského pomedzia, ozhodli
oslobodenú k ajinu ede alizo ať. Išlo o pos upný p oces, k o ý
y cholil 70. okoch 20. s o očia.
Ti o síce bezp os edne po skončení ojny po olil eľké ep esie
p o i kolabo an om, pa ikulá nym nacionalis om (medziiným aj
Slo incom spolup acujúcim s Nemcami a Talianmi) a jedno li ým
neslo anským ná odnos iam ( . j. hla ne p o i Nemcom a Maďa om),
k o é si yžiadali s á isíce mŕ ych, a šak po ich ukončení začal
ealizo ať ná odnos ne ela í ne zmie li ú poli iku. Tá sko o každému
ná odu a ná odnos i posky la u či ý – celku slušný – menšino ý
š anda d, a šak p i odzene mala aj s oje limi y, k o ých p ek očenie
edajší ežim p ísne es al.
Hla ným heslom ej o poli iky bolo „B a s o a jedno a“, k o é
spomienkach s a ších gene ácií občas dodnes ezonuje.
Inš i ucionálnym základom ej o poli iky bola ede ácia a sys ém
ozličných o iem au onómie, ako aj pa icipácie na sp á e ecí
e ejných. Socialis ická Juhoslá ia mala p ime ane omu iacú o ňo ý
ús a ný sys ém, ako aj sys ém iace ých š á nych občians ie .
Jedno li í oby a elia o iž boli občanmi z äzo ého š á u aj s ojej
epubliky. P á a jedno li ých ná odnos í zasa ga an o ali ok em ús a
aj osobi né p á ne no my.2
Tá o eľko ysosť šak nakoniec na začia ku 90. oko 20. s o očia
nedokázala zab ániť ozpadu ede ácie a dokonca ani začia ku k a ej
2 SZENTE, Z.: Az eu ópai alko mány - és pa lamen a izmus ö éne 1945-2005. Budapes :
Osi is, 2005, s. 145.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-4
67
e nickej ojny. Ekonomicko-sociálne p oblémy a nacionalis ické ko ene
mies nom myslení sa o iž ukázali byť silnejšími, než adície
pozi í neho spolunaží ania. Ten o p oces sa ne yhol ani najboha šej
a naj yspelejšej čas i ozpadá ajúcej sa Juhoslá ie – Slo insku. Jeho
šťas ím bolo aspoň o, že na jeho území nežili eľké a au och ómne
s bské, p ípadne cho á ske komuni y. Vojna ede a í nej Juhoslá ie
edy už pod edením S bo a osamos a ňujúcim sa Slo inskom le e
1991 p e o ala len desať dní a skončila sa dohodou. Slo insko získalo
možnosť osamos a niť sa, čo eš e om is om oku aj yužilo. Jeho
no á demok a ická ús a a bola p ija á ak iež om o oku.
Ús a né pos a enie mino í Slo insku a olebné p á o do
pa lamen u
Pos oj jedno li ých eľmocí a susedných š á o o ázke ozpadu
Juhoslá ie bol ý azne odlišný. Väčšina západných eľmocí a Ruska sa
ozpadu ne ešila, a šak Nemecko, Taliansko, Va ikán a Maďa sko
en o ak ne ideli až ak d ama icky. Ok em juhoslo anských adícií
och any menšino ých spoločens ie p a depodobne aj en o ak
zoh al úlohu om, že d e málopoče né, ale au och ónne ( eda
k ajine už oddá na žijúce) menšiny si Slo insku zacho ali iac-
menej pos a enie, k o é im pô odne ga an o ala už aj epubliko á
ús a a Slo inskej socialis ickej epubliky z oku 1974. Konk é ne išlo
o maďa skú a aliansku ná odnosť.
Podľa sčí ania ľudu z oku 1991 Slo insku žilo 8503 Maďa o
a 3063 Taliano . Maďa i žili a dodnes žijú na ýchode k ajiny, pia ich
obciach p i h aniciach s Maďa skom.3 V ámci Slo inska ide o menej
oz inu ý, p e ažne ag á ny idiek. Ich hla ným cen om je malé
mes o Lenda a (Lend a). Naopak, Taliani p eds a ujú skô u bánne
spoločens o oz úsené mes ách a mes ečkách na malom
3 DOBOS, B.: A személyi el ű kisebbségi au onómiák Kele -Közép-Eu ópában. Budapes : TK -
Kallig am, 2020, s. 111-112.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-4
68
jad anskom pob eží Slo inska. Ich hla ným cen om je p ís a né mes o
Kope (Capodis ia). Nap iek eľmi podobnému až o ožnému
p á nemu pos a eniu oboch menšino ých komuní exis uje medzi
nimi jeden dôleži ý ozdiel, k o ý sa p eja il už aj období socializmu.
Pos a enie alianskej menšiny o iž čias očne sú iselo aj
s medziná odným memo andom podpísaným Londýne o o ázke
T ies u a okolia. Maďa ská menšina žijúca na ýchode Slo inska
nebola akej o p iamej o me spomenu á nijakom medziná odnom
dokumen e sp ed oku 1989.
Obe spomínané menšiny každom p ípade podpo ili p oces
osamos a nenia sa Slo inskej epubliky od Juhoslá ie. Slo inský
ús a oda ný zbo zasa oku 1991 na s edoeu ópske pome y
mimo iadne eľko yso up a il pos a enie ých o d och menšín
no ej demok a ickej ús a e, k o á ná odnos nej o ázke mnohom
nad iazala na p edchádzajúcu slo inskú socialis ickú ús a u. Maďa i
a Taliani si zacho ali pos a enie p á ne pome ne z ýhodnenej
au och ónnej menšiny s osobi ými p á ami na ud žia anie kon ak o
so s ojou ma e skou k ajinou, so špeciálnou o mou kul ú no-
jazyko ej au onómie oblas iach, kde p e ažne žili a so špeciálnym,
ale zá o eň plnohodno ným pa lamen ným zas úpením.
Občania Slo inska a zá o eň p íslušníci amojšej maďa skej
a alianskej menšino ej komuni y o iž získali – na ozdiel od os a ných
oličo – d a hlasy o oľbách do slo inského Š á neho zh omaždenia.
Podobne ako os a ní slo inskí oliči mohli eda hlaso ať za
kandidá o , k o ých na hli amojšie poli ické s any a pa alelne s ým,
mohli ozhodnúť aj o om, k o bude zas upo ať ich menšinu
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-4
69
pa lamen e.4 Obe menšiny o iž získali po jednom ga an o anom
plnohodno nom mandá e 90 člennom zákonoda nom zbo e.5
P ed ým, ako mohli odo zdať s oj hlas sa museli za egis o ať ako
menšino í oliči, a šak pla ná olebná legisla í a akú o egis áciu
nepodmienila špeciálnymi, p ípadne objek í nymi ná odnos nými
k i é iami. Regis ácia bola a je dob o oľná a slobodná. V p ípade
maďa skej menšiny ide nap íklad p ibližne o 5400 osôb, k o é sa ďake
nej môžu podieľať na pa lamen ných oľbách, ako aj na oľbách
špeciálnej menšino ej samosp á y pos a enej na p incípe kul ú no-
jazyko ej pe sonálnej au onómie.
V p ípade pa lamen ného mandá u ide las ne o ealizáciu
plu álneho olebného p á a, k o é súčasná demok a ická olebná
legisla í a p íliš nepodpo uje. Tá o o ázka sa eda nie náhodou
minulos i už dos ala p ed slo inský ús a ný súd, k o ý ju šak na
základe in e p e ácie las nej ús a y označil za ús a nú, esp.
neoznačil za p o iús a nú. Súd o iž pozi í nu disk imináciu ej o
oblas i po ažo al za p ípus nú, dokonca žiadúcu. Keby sa o iž
menšino í oliči museli ozhodo ať medzi d oma možnými
olebnými p á ami, ak by s a ili jedno zo s ojich ús a ných p á
a p á e o by mohlo spôsobiť p o iús a ný s a .6
Vo šeobecnos i plu álnemu olebnému p á u síce p i eľmi nie je
naklonená ani judika ú a Eu ópskeho súdu p e ľudské p á a so sídlom
o ancúzskom Š asbu gu, k o á je ocho ná za ieť oči iac-menej len
p ípade z ýhodnenia ná odnos ných menšino ých spoločens ie .7
4 BALÁZS, Á. M.: A plu ális álasz ójog ogalma és megengedhe ősége napjainkban. In:
TÉGLÁSI, A. (Ed.): Tanulmányok a álasz ójog, a álasz ási endsze ek és a népsza azás
ak uális ké dései ől. Budapes : Dialóg Campus, 2019, s. 128-129.
5 Slo insko má 4 % uza ie aciu klauzulu p e poli ické s any.
6 Cons i u ional Cou o Slo enia. Case U-I-283/94. (12. Feb ua y 1998). [online]. Dos upné
online: <h ps://odloci e.su- s.si/us s/us-
odl.ns /o/63D0F88CC8BF4EB6C12571720028092A>.
7 BALÁZS, Á. M.: Többszö sza azni és egyenlőnek ma adni. A plu ális álasz ójog és a
nemze iségi kép isele . Budapes : Gondola , 2022, s. 127-129.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-4
70
Inak ide Eu ópe už skô o elik minulos i a dnes legisla í a skô
ychádza z p incípu „jeden olič – jeden hlas“, alebo o naký poče
hlaso ako os a ní oliči.8
Poli ickú pozíciu d och au och ónnych ná odnos ných menšín
posilnilo aj us ano enie slo inskej ús a y, k o á im dala o eciach ich
p á p á o e a. To znamená, že o dosiahnu om obsahu a ozsahu
menšino ých p á ých o spoločens ie nie je možné počas pla nos i
súčasnej ús a y bez súhlasu d och ná odnos ných poslanco . Ide
o mimo iadne silnú a eľko ysú ga anciu ná odnos ných p á .9
Taká o úp a a šak u obila záujme zacho ania dosiahnu ého
s a u p íslušníko a zás upco oboch ná odnos í slo inskom
pa lamen e oboz e nými a opa nými. Ich poslanci sa p e o po dlhý čas
usilo ali poli izo ať y ážene a neznep ia eliť si ani jeden z eľkých
bloko slo inskej poli ike. V o ázkach, k o é boli ci li é p e äčšino é
s any p e o adšej zacho á ali neu ali u alebo zd žanli osť. Naopak,
ak í nymi boli p edo še kým o ázkach, k o é sa ich bezp os edne
do ýkali. Konš uk í ne spolup aco ať sa snažili so še kými ládami,
s k o ými občas uza á ali dohodu o spolup áci.
P i odzene, á o ak ická poli ika nebola ealizo aná ždy
s o nakou dôslednosťou a občas sa ysky li aj ýnimky. Tie sa šak
z äčša menšinám ypoms ili. Dob ým p íkladom je súčasné napä ie
medzi maďa skou menšinou, esp. jej poslancom a súčasnou ládnou
koalíciou. V p edchádzajúcom olebnom cykle o iž pa lamen ný
zás upca maďa skej menšiny podpo o al p a ico ú ládnu koalíciu,
k o á sa odchodom u či ých akcií a jedno li co začala pos upne
zmenšo ať, čo objek í ne z yšo alo ýznam podpo y zo s any
menšino ého ná odnos ného poslanca. V edajšia láda ako
p o islužbu z yšo ala podpo u maďa skej menšiny, k o á bola
8 OROSZ, L.: Základy š á o edy. Košice: FVS UPJŠ, 2021, s. 95-97.
9 BALÁZS, Á. M.: Többszö sza azni és egyenlőnek ma adni. A plu ális álasz ójog és a
nemze iségi kép isele . Budapes : Gondola , 2022, s. 184.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-4
71
podpo o aná aj z Maďa ská. No á, libe álnejšia láda zasa naopak,
začala s oju podpo u zmenšo ať. Si uácia nie je d ama ická, ale p edsa
len plas icky dokumen uje limi y menšino ej poli iky a po ebu äčšej
opa nos i poli ickej ep ezen ácie menšiny o eciach äčšiny, ako aj
medziš á nych sú islos iach.
Slo inská ús a a ok em au och ónnych ná odnos ných menšín ako
osobi ný celok spomína aj ómsku komuni u, k o á má len niekoľko
isíc členo . Na ú o menšinu slo inská legisla í a a poli ika naze á,
ako na špeciálnu komuni u s osobi nými po ebami. Rómo ia eda
nezískali aké p i ilegizo ané pos a enie, ako Maďa i a Taliani.
Nemajú ani osobi né pa lamen né pos a enie. Slo inské lády sa
p oblémy ej o menšiny usilujú iešiť hla ne s pomocou peňazí.
T e iu skupinu menšín Slo insku p eds a ujú z . mig an ské
menšiny. Pod ým o pojmom sa ozumejú hla ne osoby s ko eňmi
z iných čas í bý alej Juhoslá ie, eda ide hla ne o Cho á o , S bo ,
Bosniako , Albánco a podobne. P i om minimálne p ých d och
p ípadoch ide o pods a ne poče nejšie komuni y, než aké p eds a ujú
mies ni Maďa i a Taliani. To je p a depodobne aj p íčina oho, že
nedos ali las né pa lamen né zas úpenie a plu álne olebné p á o.
Z d uhej s any ide sku očne o skupiny, k o é sa (možno s ýnimkou
Cho á o ) do Slo inska dos ali ďaka mig ácii o nú i k áľo skej
a neskô socialis ickej Juhoslá ie. O ázne je, či ak zniku danej
komuni y môže dlhodobo slúžiť ako základ zne ýhodnenia sme om
oči au och ónnym menšinám.
Špeciálny samosp á ny sys ém
D uhým pilie om menšino ej ep ezen ácie a poli izo ania je
exis encia sys ému olených ná odnos ných samosp á . Tu eba
zob ať do ú ahy aj cha ak e lokálnej ú o ne slo inských samosp á .
Regionálnu ú o eň samosp á y Slo insko nepozná, lebo už časoch
Juhoslá ie egióne p ebehla z . municipializácia, k o ej ýsledkom
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-4
72
bol znik äčších a p e o aj ži o aschopnejších mies nych samosp á .
Každá samos a ne s ojaca obec eda Slo insku nep eds a uje
samosp á nu jedno ku. Obce (municípiá) sú skô äčšie jedno ky
s las nou adminis a í nou, školskou a zd a o níckou
in aš uk ú ou.
Zaujíma ým p kom daného iešenia mies nej menšino ej
au onómie je o, že á sa nemusí zťaho ať na celé územie
samosp á nej obce, ale aj na jej jedno li é – inak samos a ne s ojace –
súčas i. P esnejšie po edané celé obecné samosp á ne územie nemusí
mať cha ak e ná odnos ne zmiešaného územia s osobi ným sys émom
zas úpenia menšino ých záujmo a jazyko o zmiešaným škols om.
V p imu skej samosp á nej obci Šalo ci na ýchode k ajiny nap íklad
len jedna obec ( las ne podobec Domonkos a) má pos a enie obce
obý anej menšinou, de sa las ne aj olí menšino á samosp á a.
Hla né a las ne aj jediné slo inské p ís a né mes o Kope ak iež
ne o í adminis a í ne ako celok p ies o p e ealizáciu p á a na
aliansku menšino ú samosp á u, ale len jeho čas i. V ámci
adminis a í nych h aníc samosp á nej obce (malebného mes ečka)
Pi an exis uje 15 lokalí , z k o ých len osem má ú adný cha ak e
e nicky zmiešaného územia.10
Maďa ská komuni a žije pia ich obciach na úplnom ýchode
k ajiny, alianska zasa och-š y och mes ských lokali ách na pob eží
Is ie. Vo äčšine ých o jedno iek neexis uje len menšino á alebo
p ípadne zmiešaná škola, ale aj egis o anými oličmi olené
ná odnos né zas upi eľské zbo y. Tie exis ujú na území lokálnych
samosp á , ale z p á neho hľadiska sú od nich oddelené a majú aj
las né ozpoč y. P i odzene p e obe s any – šeobecnú a ná odnos nú
– samosp á u je ýhodné, ak sa na zájom podpo ujú a spolup acujú.
10 DOBOS, B.: A személyi el ű kisebbségi au onómiák Kele -Közép-Eu ópában. Budapes : TK -
Kallig am, 2020, s. 111.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-4
73
Sys ém súčasných menšino ých samosp á y o il Slo insku
oku 1994 zákon o ná odných (skô ná odnos ných) samosp á nych
komuni ách. Zákon zabezpečil olebné p á o do mies nych
menšino ých zas upi eľských zbo o egis o aným členom danej
komuni y. Na mies nej ú o ni ak iež exis uje duálne (plu álne)
olebné p á o p e p íslušníko am žijúcich menšino ých
spoločens ie .11 Tu je o o p á o dokonca ozší ené aj na p íslušníko
ómskej menšiny, k o á inak nemá ús a ou zabezpečené las né mies o
pa lamen e. Ako mies nu z láš nosť možno spomenúť, že pla ný
š a ú obce Dob onak na ýchode k ajiny ga an uje jedno mies o
mies nom zas upi eľs e ok em maďa skej a ómskej menšiny aj am
žijúcim äčšino ým Slo incom, k o í inak ďaka s ojej poče nos i
o ia obecnom zas upi eľs e p i odzene äčšinu. Podobné iešenie
minulos i poznala aj samosp á na obec Hodos.12
Samo ný egis e oličo si y á ajú a po om ak ualizujú dané
komuni y. Maďa ské samosp á ne ná odnos né spoločens o ak
u obilo eš e oku 1992. Samosp á ou y o ený oličský zoznam
po om p eds a ili e ejnos i, k o á ho mohla p ipomienko ať. Občania
sa na en o zoznam mohli eš e zapísať, p ípadne sa z neho odhlásiť.
Väčšie škandály sa počas oh o p ocesu ne ysky li, p edsa len ide
o malú komuni u, kde sa äčšina zain e eso aných osôb pozná. P incíp
au onómie sa p eja il aj om, že p ípade eš e menšej alianskej
komuni y olebné o gány p i zos a ení oličského zoznamu
ychádzali p edo še kým z ú adných dokumen o , záznamo ,
a pokiaľ nemali k dispozícii nejakú in o máciu, ak sa ju pokúsili získať
s pomocou osobného poho o u. V oku 2018 znikla inicia í a y o iť
konk é ne k i é iá p íslušnos i k danej komuni e, ako aj pod obnejšie
11 BALÁZS, Á. M.: A plu ális álasz ójog ogalma és megengedhe ősége napjainkban. In:
TÉGLÁSI, (Ed.): Tanulmányok a álasz ójog, a álasz ási endsze ek és a népsza azás ak uális
ké dései ől. Budapes : Dialóg Campus. 2019, s. 128-129.
12 DOBOS, B.: A személyi el ű kisebbségi au onómiák Kele -Közép-Eu ópában. Budapes : TK -
Kallig am, 2020, s. 110.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-4
80
P o ec ion o Na ional Mino i ies. Ljubljana: In o macijsko dokumen
acijski cen e S e a E ope p i NUK, Ins i u za na odnos na
p asanja, A s ijski ins i u za zhodno in jugo zhodno E opo.
2002, s. 13-66.
OROSZ, L.: Základy š á o edy. Košice: FVS UPJŠ, 2021, 260 s.
SZENTE, Z.: Eu ópai alko mány- és pa lamen a izmus ö éne . Budapes :
Osi is, 2005, 723 s.
A Mu a idéki Magya Önko mányza i Nemze i Közösség Alapszabályza a
(27. máj 2015). [online]. Dos upné online:
<h ps:/mu a idek.si/wp-con en /uploads/2015/07/
alapszabalyza 2015.pd >.
Cons i u ional Cou o Slo enia. Case U-I-283/94. 12. Feb ua y 1998.
[online]. Dos upné online: <h ps://odloci e.su- s.si/us s/us-
odl.ns /o/63D0F88CC8BF4EB6C12571720028092A>.
S a u o della Comuni á Au oges i a della Nazionali á I aliana. [online].
Dos upné online: <h ps://cancos ie a.o g/la-can-
cos ie a/s a u o.h ml.>.
