h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-5
81
India a olebný ok 20241
S e ozá K no
The au ho in his s udy ocuses mainly on he mos populous coun y in he wo ld. India,
despi e i s g ea dis ance and di e ences om Slo akia, has been known o us since he end
o he 18 h cen u y. The mode n s a e has main ained an unin e up ed democ a ic poli ical
sys em o eigh decades. Vo e s ha e a di e se a ay o poli ical pa ies a ailable, among
which he Bha a iya Jana a Pa y and he Indian Na ional Cong ess domina e.
Ú od
India, najľudna ejšia, p í odne, e nicky, aso o a nábožensky
mimo iadne pes á nap eduje nielen poč om oby a eľo . S ala sa
jednou z naj ýchlejšie as úcich hla ných ekonomík s e a, s as om
HDP iac ako sedem pe cen posledných okoch. V om o
ukazo a eli zaujala pia u p iečku na s e e. T adičné od e ia ako
poľnohospodá s o, p iemysel a služby dopĺňajú in o mačné
echnológie, ou sou cing a so é o ý p iemysel. India sa snaží zá o eň
s ať líd om oblas i čis ej ene gie a ud ža eľného oz oja, p ičom eľa
in es uje do obno i eľných zd ojo ene gie a inicia í na zlepšenie
ži o ného p os edia.
O á a sa na še ky s any s e a. Pa í k ýznamným obchodným i
poli ickým pa ne om Eu ópskej únie. Z yšuje s oju geopoli ickú
áhu. Podieľa sa na iešení mnohých p oblémo medziná odných
zťaho .
V Eu ópe jej ne enujeme dos a očnú pozo nosť zhľadom na jej
celos e o ý ply a eálnu pe spek í u. Na Slo ensku eme nie
p ip a ených poli ických analy iko , k o í sa enujú Indii. Aj p e o je
po ebné skúmať jej nú o nú dynamiku, pos a enie
1 Š údia je súčasťou ýs upo p ojek u India súčasných medziná odných zťahoch KEGA č.
026 UKF 4-2022.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-5
82
medziná odných zťahoch a zťahy s Eu ópskou úniou á ane
Slo enska.
India p i om našich končinách nie je neznáma. Na území
akz aného Ho ného Uho ska sa zdelanci začali zaujímať o ňu už od
konca 18. s o očia. Spomeňme aspoň päť ýznamných pos á z
nasledujúceho s o očia. Ján Hollý2 bol mylne p es edčený, že Slo ania
pochádzajú zo samo nej Indie. Opie al sa p i om o po o ná anie
jazyko . Podobné s ano isko zas á al aj Ján Kollá , Pa ol Joze Ša á ik
a Ľudo í Reuss.3 Ľudo í Š ú sa s indickou p oblema ikou bližšie
zoznámil počas š údií Halle. Indickú kul ú u, adície a nábožens á
p ibližo al š uden om na b a isla skom lýceu.
Podľa Beá y Izsó o ej: „India je eľmoc, k o ej iden i a sa zakladá na
las ných pilie och, ale je oboha ená aj o cudzie p ky. Indický subkon inen
sa s al kolískou mnohých náboženských adícií, medzi nimi p e ažujú
hinduizmus, budhizmus, sikhizmus a džinizmus. Na d uhej s ane s oje
mies o si u našli aj cudzie adície, ako je moslimská, k esťanská alebo
žido ská. V období kolonializmu indická kul ú a p eb ala iace é č y
b i ských adícií.“4
Poli ický a s anícky sys ém Indie
Súčasná India od s ojej samos a nos i nep e ži e ud žuje súťaži ý
demok a ický poli ický sys ém. Po a en á e na Indí u Gándhío ú
yhlásila ýnimočný s a , ale ani az sa u neusku očnil nezákonný
p e a . Tým sa líši od d i ej äčšiny iných bý alých kolónií.
Zaklada elia š á u, k o ý znikol yslobodením sa od asis ickej
koloniálnej nad lády Veľkej B i ánii na základe ak iky aj s a égie
2 HOLLÝ, J.: S a opluk. In: Výbe z básní. Ma in: 1933, s. 38, [online], [ci . 03/06/2025].
Dos upné na in e ne e:
<h ps://zla y ond.sme.sk/dielo/10/Holly_S a opluk/6#ixzz8oY6lDcBQ>.
3 REUSS, Ľ.: Bájoslo ie a p íbuzné edy. In: Slo enské pohľady, Vol. 2. No. 8, 1882, s. 414.
4 IZSÓFOVÁ, B.: Čína a India kon ex e o ien alizmu. Ni a: UKF, 2022, s. 15.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-5
83
nenásilného od ekého p incípu ahinsa (nechaj žiť, p esnejšie
neubližuj), neodmie li še ko, čo sú iselo s obdobím kolonializmu.
Vyb ali si z b i ských (anglických z lášť) adícií mnohé, čo po ažo ali
za uži očné. B i ské s opy pozo ujeme na písanej ús a e, deľbe moci,
š á nej sp á e, škols e, o e ejnej dop a e a iných ďalších s é ach.
Občania Indie olia äčšino ým olebným sys émom. Pozícia
p emié a je eľmi silná. O o menej má eálnych mocenských
kompe encií hla a š á u.
S anícky sys ém sa od íjal od adícií ná odnooslobodzo acieho
boja. V pa lamen e pôsobí osem desať očí množs o poli ických s án.
P i ich klasi ikácii môžeme použiť schému od Seymou a Ma ina
Lipse a a S eina Rokkana o š iepnych líniách (cle ages)5, ymedzujúce
š y i základné p o i ečenia a o cen um – pe i é ia, ci ke – š á , mes o
– dedina, p áca – kapi ál. Tiež zaznamenali š y i ý ojo é s upne6 a o
I. s any osobnos í ( z . pa y o no ables). II. maso é s any, III.
šeľudo é s any (ca ch all pa y) a IV. ka elo é s any, ale nie ak
ý azne ako o äčšine š á o Eu ópy. Znaky d uhého s upňa s ále
cí iť aj súčasnos i.
Vý oj indického s aníckeho sys ému cha ak e izujú š y i ázy.
V p ej domino al Indický ná odný kong es (INC). V d uhej ás ol
ply iných poli ických s án. V e ej áze sa y o il d ojs anícky
sys ém s d omi kľúčo ými h áčmi, s INC a Indická ľudo á s ana
(BJP), ale s ále p e ládali sekulá ne poli ické s any. Po oku 2014 BJP
získalo ý aznú p e ahu nad INC. Pokým doposiaľ oz ieš ené
s anícke spek um hodno o o dlho inklino alo äčšinou k ľa ému
s edu, oku 2014 nas al posun k p a ému s edu.
5 LIPSET, S. M.; ROKKAN, S.: Clea age S uc u es, Pa y sys ems and o e alignmen s: An
In oduc ion. In: LIPSET, S. M.; ROKKAN, S. (eds.): Pa y sys ems and o e alignmen s:
c oss-na ional pe spec i es. New Yo k: The F ee P ess, 1967, s. 1-64.
6 KRNO, S.: Nas á a koniec dominancie adičných poli ických s án? = End he dominance o
he adi ional poli ical pa ies? In. Poli ické edy, Vol. 20, No. 1, 2017, s. 34-46.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-5
84
Po oku 2014 sa dej opozícii oci la aj adikálna ľa ica a mnohé
egionálne s any. K eľkému ozdielu medzi íťazom a po azenými
p ispie a aj äčšino ý olebný sys ém, k o ý z ýhodňuje najsilnejší
subjek . Vládnuce pos y zaujala Indická ľudo á s ana. Poli ické
sme o anie k ajiny, k o ej sa z odili š y i eľké s e o é nábožens á
a k o á sa p eambule ús a y od olá a na socializmus, sa ý azne
sk ú ila dop a a.
Indický ná odný kong es ( , Bhā a īya Rāṣ īya
Kāg e, Indian Na ional Cong ess, INC) je najs a šou poli ickou s anou.
Vznikol Bombaji 28. decemb a 1885. Jeho kľúčo ým zaklada eľom
nebol Ind, ale Allan Oc a ian Hume (1829–1912), b i ský koloniálny
poli ik, e o má o , o ni ológ a bo anik, pôsobiaci B i skej Indii.
Po masak i Am i sa e7 nas al indickom emancipačnom hnu í
posun. Vo edení Indického ná odného kong esu ys iedali
anglo ilných libe álo gándhío ci. Rabínd aná h Tháku , nosi eľ
Nobelo ej ceny za li e a ú u ( ok 1913), á il oku 1919 podobne ako
mnohí iní Indo ia b i ské yznamenanie.
INC je spä ý s dynas iou. Mo ílál Néh ú (1861–1931) mu p edsedal
okoch 1919–1920 a 1928–1929, jeho syn Džá áha lál Néh ú (1889–
1964) okoch 1929–1930, 1936–1937, 1946 a 1951–1954, okoch 1959
a 1983 jeho dcé a Indí a Gándhío á (1917–1984), okoch 1985–1991 jej
syn Rádži Gándhí (1944–1991), okoch 1987–2017 a 2019–2021 jeho
o do ená manželka Soňa Gándhío á (1946) a okoch 2017–2019 ich
syn Ráhul Rádži Gándhí (1970).
INC niesol na s ojich pleciach hla nú ťa chu
ná odnooslobodzo acieho boja. Vládol su e énne p é desať očia po
páde kolonializmu. Hodno o o s ojí k ôčik ľa o od s edu.
P eds a uje ši šie názo o é spek um, k o om sa p eja uje ply
7 Poz i KRNO, S.: Od p ameňa Gangy po indický Tibe . B a isla a: Ka pa y-In op ess, 2013,
s. 80-81.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-5
85
e o mného socializmu (najmä p ých dekádach po d uhej s e o ej
ojne bolo cí iť ply ma xizmu), sociálneho libe alizmu a ná odných
adícií. Od p e za ia moci ňom súpe ili d a p ís upy, d uhý
ý ojo ý s upeň poli ických s án (cha ak e izo aný maso ou
o ganizáciou s pe nými š uk ú ami, jasnou ideo o-hodno o ou
p o iláciou a jasne de ino aným adičným oličským) zázemím)
a e í s upeň ( šeľudo á s ana), k o ý p edpokladá pos upné
zba o anie sa ideologickej o ien ácie a úsiliu oslo iť čo naj iac ( eda aj
no ých) skupín oby a eľs a bez ohľadu na sociálne s y, kas y,
e nici u, náboženské yznanie a p íslušnosť k egiónu. V jeho lone
ás li ý azné poli ické osobnos i, k o é sa nielen osobnos ne, ale aj
hodno o o p o ilo ali. Pos upne začali nú i ši okospek álnej s any
y á ať akcie. Po s ojom posilnení zo s any ys upo ali a zakladali
las né samos a né subjek y. INC sa ak s al školou líd o a ú odnou
pôdou p e znik no ých poli ických s án. Tým ochu p ipomínal
Slo enskú ná odnú s anu počas Rakúska-Uho ska.
INC získal pa lamen ných oľbách na ja oku 2014 najho ší
ýsledok o s ojej po ojno ej his ó ii. Ošúchaná s ana bez
idi eľných no ých impulzo opus ila ozhodujúce pos y š á e.
Na opačnom póle s ojí Indická ľudo á s ana ( ,
Bhá a íja džan a pá i, Bha a iya Jana a Pa y, BJP), k o á bola založená
6. ap íla 1980. Nad iazala ak na ši okospek álnu Ľudo ú s anu
(Jana a Pa y), k o ú založili nacionalis i z Indickej ľudo ej asociácie
(Bha a iya Jana Sangh), odš iepenci z Indického ná odného kong esu a
iní. JP oku 1977 po azila pa lamen ných oľbách INC, k o ý
p ed ým yhlásil ýnimočný s a a k o ý sa ak po p ý az his ó ii
nezá islého š á u dos al do opozície.
BJP s ojí nap a o od s edu. Hodno o o spája adície poli ického
hinduizmu, konze a i izmu, nacionalizmu a ekonomického
libe alizmu. P esadzuje p i a izáciu a p íli zah aničných in es ícií. Je
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-5
86
známa dším pos ojom oči menšinám a ne ešia ju p incípy
sekula izmu. Naj iac oličo získa a s ede k ajiny a medzi yššími
kas ami. Pokým INC znížil 21. s o očí dô az na ideo o-hodno o ú
o ien áciu, BJP ho z ýšila.
Líde BJP, nas upujúci p edseda lády Na énd a Módí (19.9.1950),
nepochádza z naj yššej kas y. Ži il sa šeličím, aj p edajom čaju. Meno
si získal ako úspešný p emié š á e Gudža á , k o ý h aničí
s Pakis anom.
Zloži ý s anícky sys ém do á ajú menšie ideologicky o ien o ané,
náboženské, egionálne a e nicko-menšino é s any, k o é sa nelíšia iba
ým, ku komu sa hlásia, ale aj mie ou ole ancie, esp. ne ole ancie.
Radikáli nielen oži ujú s oju iden i u, ale yjad ujú sa k i icky až
nep ia eľsky k iným iden i ám. India sa bo í s adikálnou o mou z .
komuni a izmu, . j. zdô azňo aním las nej kolek í nej mies nej,
egionálnej, e nickej či náboženskej iden i y, ich p ípade hinduis ickej
komuni y a zazná aním, ne az až o yh o enej podobe, iných. P ou
známou obeťou ex émneho komuni a izmu bol za aždený Mahá ma
Gándhí (1868–1949).
Tabulka č. 1: Výsledky posledných d och olieb do celoš á neho pa lamen u
11.4.-19.5.
2019
19.4.-1.6.
2024
Účasť % 67,11 66,61
% m.
% m.
Ná odno-
demok a ická
aliancia
Bha a iya Jana a
Pa y, Indická
ľudo á s ana
BJP 37,30
303 36,93
240
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-5
87
Telugu Desam Pa y,
S ana elugskej
k ajiny
TDP 2,04
3
1,98
16
Jana a Dal (Uni ed),
Zjedno ená ľudo á
s ana
JPU 1,45
16
1,25
12
Lok Janshak i Pa y
(Ram Vilas) LJP 0,44
5
Rash iya Lok Dal
(Ná odná ľudo á
s ana)
RLD 0,24
3
0,14
2
Jana a Dal (Secula ).
Ľudo á sekulá na
s ana
JDS 0,56
1
0,35
2
Jana Sena Pa y,
S ana ľudo ej
a mády
JSP 0,31
0,23
2
Na ionalis Cong ess
Pa y, Ná odná
kong eso á s ana
NCP 1,38
5
0,34
1
Shi omani Akali Dal
(sikho ia) SAD 0,62
2
0,3 1
Pa ali Makkal
Ka chi PMK 0,37
0,3 1
Asom Gana
Pa ishad, eg. AGP 0,24
0,2 1
Apna Dal (Soneylal),
eg. AD 0,17
2
0,13
1
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-5
88
Hindus ani Awam
Mo cha (Secula ) HAM 0,2 0,09
1
All Jha khand
S uden s Union AJSU 0,11
1
0,08
1
Uni ed People's
Pa y Libe al UPPL 0,08
1
Rash iya Samaj
Paksha RSP 0,08
1
Sikkim K an ika i
Mo cha SKM 0,03
1
Naga People's F on NPF 0,06
1
Suhelde Bha a iya
Samaj Pa y 0,05
Tamil Maanila
Cong ess
(Moopana )
TMC 0,04
Zjedno ené
pok oko é sily
Indian Na ional
Cong ess, Indický
ná odný kong es
INC
19,46
52
21,4
99
Samaj adi Pa y,
Socialis ická s ana
SP 2,6 5
4,6 37
T inamool Cong ess,
Všeindický
T inamulský kong es
TNC
4,06
22
4,4 29
D a ida Munne a
Kazhagam,
DMK 2,34
24
1,84
22
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-5
89
D a idská
pok oko á ede ácia
Shi Sena, Ši o a
a máda
SS 2,09
18
1,66
9
Na ionalis Cong ess
Pa y –
Sha adchand a
Pawa
1,00
8
Communis Pa y o
India (Ma xis ),
Komunis ická s ana
Indie (ma x.)
CPIM
1,75
3
1,78
4
Rash iya Jana a Dal,
Ná odná ľudo á
s ana
RJD 1,08
- 1,57
4
Aam Aadmi Pa y,
S ana obyčajných
ľudí
AAP
0,4 1
1,11
3
Jha khand Muk i
Mo cha
JMM 0,31
1
0,41
3
Indian Union
Muslim League, Vše-
indické
zh omaždenie z äzu
moslimo
IUML
0,26
3
0,3 3
Communis Pa y o
India, Komunis ická
s ana Indie
CPI
0,58
2
0,49
2
