Migračný diskurz na Slovensku v kontexte parlamentných volieb 2023

https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-8 153 Migračný diskurz na Slovensku v kontexte parlamentných volieb 20231 Radoslav Štefančík This text deals with the question of how the Slovak politicians articulated the topic of international migration and migration policy before the 2023 parliamentary elections, immediately after the formation of the fourth government of Robert Fico, and then a few weeks later. Methodologically, the text is based on a critical discourse analysis. Through this method, it identifies the actors and the content level of the discourse. Temporally, the analysis captures the period between 1 July 2023 and 30 November 2023. The main conclusion is that while before the 2023 elections, the politicians who formed the post-election government presented migration as a security risk, even as one of the priority topics of the election campaign, after the 2023 elections, they pushed the topic of security to the background and also discussed the positive, economic aspects of migration. Úvod Migrácia a migračná politika patri v krajinách západnej Európy k tradičným témam volebných kampaní. Rastom popularity populistických alebo priamo krajne pravicových či ľavicových straníckych formácií sa migračné procesy stávajú v nejednej krajine dokonca hlavnými témami predvolebných diskusií. Spravidla populistické, radikálne a extrémistické strany prichádzajú tradične s antiimigračnými postojmi, predstavujú migráciu ako ohrozenie pre domácu populáciu, a to na viacerých úrovniach: osobnej bezpečnosti, ekonomickej, politickej či kultúrnej.2 Od roku 2015 pozorujeme preniknutie tejto témy aj do volebných diskusií na Slovensku. Hoci Slovensko neleží na hlavných migračných trasách, téma medzinárodnej migrácie sa sporadicky aj v tejto krajine 1 Tento text je jedným z výstupov projektu APVV-23-0040 Migračný diskurz v krajinách V4 optikou politickej lingvistiky. 2 ŠTEFANČÍK, R.: Kommunikationsstrategien der slowakischen Rechtsextremisten. Hamburg: Dr. Kovač Verlag, 2020. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-8 154 dostáva do politického diskurzu. Väčšinou pred voľbami. Inak to nebolo ani pred parlamentnými voľbami 2023. V období pred hlasovaním o zložení parlamentu sme však pozorovali pozoruhodný jav. Zatiaľ čo v rokoch 2015 a 2016, teda v období najintenzívnejšej migračnej vlny v Európe za posledných 20 rokov, Slovensko nebolo nielenže cieľovou, ale ani tranzitnou krajinou pre desiatky tisícky iregulárnych migrantov, ktorí hľadali útočisko v štátoch západnej Európy, pred voľbami 2023 sa niekoľko tisíc iregulárnych migrantov objavilo aj v regiónoch južného Slovenska. V tomto kontexte sa objavili informácie, že v Maďarsku boli z väzenia prepustené osoby, ktoré zabezpečovali nelegálny prechod migrantov cez „zelené“ hranice. Paradoxne, po vzniku novej vlády téma migrácie bola rýchlo posunutá na okraj verejného záujmu, pretože Slovensko iregulárni migranti prestali využívať ako tranzitnú krajinu. Tento text sa zaoberá otázkou, ako politici uchopili tému medzinárodnej migrácie a migračnej politiky pred parlamentnými voľbami 2023, bezprostredne po vzniku štvrtej vlády Roberta Fica a následne s odstupom niekoľkých týždňov. Metodologicky je text postavený na kritickej analýze diskurzu. Touto metódou je možné identifikovať aktérov a obsahovú úroveň diskurzu. Z časového hľadiska analýza zachytáva obdobie medzi 1. júlom 2023 a 30. novembrom 2023. Metodológia K vyššie načrtnutým odpovediam sa dopracujem prostredníctvom analýzy politického diskurzu, ktorá má vo výskume politického jazyka dlhú tradíciu.3 Diskurz vnímam ako „rozpravu, inštitucionalizovaný 3 PAVLÍKOVÁ, Ž.: Speech Acts in Political Discourse and Political Speeches. In: ŠTEFANČÍK, R. (ed.): Jazyk a politika. Na pomedzí lingvistiky a politológie. Bratislava: EKONÓM, 2017, s. 249-259. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-8 155 akt či spôsob rozprávania o určitej téme“4, v tomto prípade o migrácii. Pod analýzou politického diskurzu rozumieme spektrum rôznych tém rôznych aktérov, pričom na analýzu diskurzu autori používajú celú škálu rozličných analytických metód. Špecificky sa k analýze politického diskurzu stavia Wilson.5 Podľa tohto autora „jedným z hlavných cieľov analýzy politického diskurzu je hľadanie spôsobov, akými sa manipuluje s výberom jazyka s cieľom dosiahnuť špecifický politický efekt“. V jeho výpovedi tak kľúčovú rolu zohráva výraz „manipuluje“. V politike je totiž dôležité počítať s tým, že politici využívajú jazyk na to, aby voličov manipulovali. Manipulovali s cieľom dosiahnuť želaný efekt a síce, mobilizáciu voličov. Teda ani v prípade migračného diskurzu nemusí ísť o znázornenie reality, v ktorej by migranti boli ozajstnou hrozbou. Migranti sú skôr súčasťou komunikačných stratégií politických aktérov, pretože mnohí (populistickí) politici sekuritizáciou migrácie sledujú hlavne mocenské ciele.6 Van Dijk prízvukuje, že migračný diskurz nie je vždy len o migrácii, ale môže byť aj podstatnou súčasťou migrácie ako fenoménu.7 Aktuálne diskurzné štúdie vysvetľujú, že diskurz nie je len formou používania jazyka, ale aj forma sociálnej a politickej (inter)akcie. „Migrácia ako sociálny jav pozostáva nielen zo (skupín) účastníkov, inštitúcií, mnohých typov sociálneho a politického (medzi)konania, ale aj z mnohých žánrov migračného diskurzu ako sociálneho a politického konania a interakcie“.8 4 BOČÁK, M.: Východiská a metódy analýzy diskurzu. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2022. 5 WILSON, J.: Political Discourse. In: SCHIFFRIN, D.; TANNEN, D.; HAMILTON, H. E. (eds.): The Handbook of Discourse Analysis. Malden and Oxford: Blackwell, 2001, s. 398-415. 6 KOSTLÁN, D.: Kritický pohled na bezpečnostní diskurz migrace. In: Sociológia, 46/4, 2014, s. 393-411. 7 VAN DIJK, T. A.: Discourse and Migration. In: ZAPATA-BARRERO, R.; YALAZ, E. (eds.): Qualitative Research in European Migration Studies. Cham: Springer, 2018, s. 227-245. 8 Tamtiež. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-8 156 Migrácia ako hrozba – sekuritizácia migrácie a jej desekuritizácia Ako bolo vyššie uvedené, nielen v rétorike slovenských politikov sa objavuje presvedčenie, že migranti sú pre domáce obyvateľstvo (multidimenzionálnou) hrozbou. Migrácia je tak aj vo vyjadreniach politikov sekuritizovaná. S konceptom sekuritizácie sa stretávame často práve pri analýze politického jazyka. Jej pôvod je spojený s Kodanskou školou bezpečnostných štúdií, v rámci ktorej pôsobili autori ako Ole Wæver, Barry Buzan a De Wilde.9 Uvedený koncept priniesol inovujúci prístup do diskusie medzi akademikmi, podľa ktorých sú hrozby objektívne (t. j. čo skutočne predstavuje hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť) a tými, ktorí zastávali názor, že bezpečnosť je subjektívna. Predstavitelia Kodanskej školy prezentovali myšlienku, aby sa bezpečnosť vnímala ako „rečový akt“, kde hlavnou otázkou nie je, či hrozby sú reálne alebo nie, ale spôsoby, akými možno určitý sociálny jav alebo skutočnosť (preskupovanie armády, medzinárodná migrácia alebo environmentálne otázky) konštruovať ako hrozbu.10 Koncept rečových aktov má v humanitných vedách dlhú tradíciu a vzťahuje sa na očakávanie, že ak sa niečo povie, tak sa rovnako niečo vykoná. Sekuritizujúci aktér si nárokuje právo na mimoriadne opatrenia na zabezpečenie prežitia referenčného objektu.11 Rečový akt je úspešný, ak sa nastolený problém stane v politickom diskurze uznaným bezpečnostným problémom.12 Aby sa všetko nestalo bezpečnostným problémom, je sekuritizujúci rečový akt vytvorený na základe určitej špecifickej rétorickej štruktúry. 9 BUZAN, B.; WÆVER, O.; WILDE de, J.: Security. A New Framework for Analysis. London: Lynne Rienner Publisher, 1998. 10 Tamtiež. 11 TAURECK, R.: Securitisation theory and securitisation studies. In: Journal of International Relations and Development, 2006, 9/1, s. 53-61. 12 Tamtiež, s. 57. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-8 157 Na základe tejto štruktúry autori prichádzajú k definovaniu sekuritizácie ako rečového aktu, ktorý musí spĺňať tri rétorické kritériá. Ide o diskurzný proces, prostredníctvom ktorého aktér (1) tvrdí, že referenčný objekt je existenčne ohrozený (identifikácia bezpečnostných hrozieb); (2) požaduje právo prijať mimoriadne protiopatrenia na riešenie tejto hrozby; a (3) presviedča publikum, že správanie porušujúce pravidlá na odvrátenie hrozby je oprávnené. Stručne povedané, označením niečoho ako „bezpečnosť“ sa problém dramatizuje ako otázka najvyššej priority. O sekuritizácii preto možno hovoriť ako o procese, v rámci ktorého sa niektoré témy povyšujú na bezpečnostné otázky, ktoré treba riešiť urgentne a ktoré legitimizujú obchádzanie verejnej diskusie a demokratických postupov. A ktoré posúvajú pozornosť z dôležitých tém na menej dôležité, resp. fiktívne.13 Sekuritizácia teda nie je určená pre všetky príslušné subjektívne hrozby. „Skôr je do veľkej miery založená na sile a schopnostiach a tým aj na prostriedkoch sociálnej a politickej konštrukcie hrozby“14. Podľa Gerardovej môžeme sekuritizáciu definovať ako „diskurzívne praktiky, ktoré vytvárajú existenčnú hrozbu, na ktorú je potom potrebné reagovať bezpečnostnými opatreniami“.15 V tomto duchu je mnohými politikmi prezentovaná aj téma medzinárodnej migrácie. Voči migrácii negatívne naladení politici artikulujú požiadavky na eliminovanie alebo úplné zastavenie migrácie, resp. na lepšiu ochranu hraníc, na posilnenie kompetencií hraničnej polície, na prísnejšiu azylovú politiku a automatické vyhostenie migrantov, ktorí v cieľovom štáte migrácie porušia zákon.16 13 BUZAN, B.; WÆVER, O.; WILDE de, J.: Security. A New Framework for Analysis. London: Lynne Rienner Publisher, 1998. 14 TAURECK, R.: Securitisation theory and securitisation studies. In: Journal of International Relations and Development, 9/1, 2006, s. 53-61. 15 GERARD, A.: The Securitization of Migration and Refugee Woman. London, New York: Routledge. 16 DULEBOVÁ, I.; ŠTEFANČÍK, R.; CINGEROVÁ, N.: Language and Security: The Language of Securitization in Contemporary Slovak Public Discourse. Berlin: Peter Lang, 2024. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-8 158 Migrácia je v komunikačných stratégiách mnohých politikov predstavovaná ako jeden z rozhodujúcich faktorov, ktoré ohrozujú suverenitu národného európskeho štátu, národné tradície a spoločenskú homogenitu.17 Mnohí politickí aktéri vidia v migrácii vnútorné i vonkajšie nebezpečenstvo. Toto nebezpečenstvo ohrozuje prežitie národa alebo západnej, resp. západoeurópskej civilizácie. Súčasťou tohto diskurzu je politický mýtus, že kedysi existovali určité homogénne národné spoločenstvá a tieto je možné obnoviť, ak bude migrácia z kultúrne a nábožensky odlišných štátov eliminovaná, prípadne úplne zastavená.18 Problém migračného diskurzu, ktorý posilňuje predstavu o hrozbe, je absencia migrantov ako súčasť migračného diskurzu. Pravidelne hovoríme o niekom, kto nedostane priestor na vyjadrenie, na reakciu, na obranu. V médiách, resp. v mediálnom spravodajstve sa len sporadicky objaví niekto s migračným pozadím, aby hovoril o svojich vlastných skúsenostiach s migráciou. Recipienti správ tak nemajú priestor na vytvorenie empatickej reakcie. Migranti totiž vystupujú ako čísla. Hovorí sa, odkiaľ migranti prichádzajú, koľko ich je, akého sú pohlavia, ale nepoznáme ich životné príbehy. Migranti nie sú rozprávačmi udalostí. „Existuje diskurz o migrantoch, ale nie od migrantov, a to vedie k stereotypom a nedostatočnej neutralite v tom, ako sú migranti zobrazovaní“.19 Vyššie uvedený proces, v rámci ktorého sa nejaká téma prezentuje ako hrozba, môže fungovať aj v opačnom smere. Po odstránení 17 ONUFRÁK, A.: Propaganda ako významný prostriedok nacionalistických politických strán v politickom boji v kontexte medzinárodnej migrácie a integrácie. In: KOUBA, M.; MAGINCOVÁ, D.; ŘÍHA, I. (eds.): Kontexty propagandy. Pardubice: Univerzita Pardubice, 2012, s. 115-124. 18 HUYSMANS, J.: The European Union and the Securitization of Migration. In: Journal of Common Market Studies, 38/5, 2000, s. 751–777. 19 FULLER, J. M.: Media discourses of migration: A focus on Europe. In: Language and Linguistics Compass, 2024, s. 1-13. [online], [cit. 08/01/2025]. Dostupné na internete: <https://doi.org/10.1111/lnc3.12526>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-8 159 „nebezpečenstva“ nastáva fáza desekuritizácie, v ktorej predtým sekuritizované témy prestávajú byť vnímané spoločnosťou ako potenciálna hrozba. Konečným cieľom tohto procesu teda nie je dosiahnutie skutočnej objektívnej bezpečnosti, ale odstránenie problému z kategórie sekuritizovaných nebezpečenstiev, z diskurzívnej praxe. Uprednostnenie desekuritizácie pred sekuritizáciou nemusí byť nevyhnutne z eticko-politických dôvodov. K eliminovanie hrozby ako rečového aktu zvyčajne dochádza po voľbách, kedy sú sekuritizačné ciele dosiahnuté a predchádzajúca manipulácia s voličmi prostredníctvom artikulácie „hrozieb“ už nadobudla politický efekt. Pre desekuritizáciu sa možno rozhodnúť aj z inštrumentálnych dôvodov. Možno podporiť desekuritizáciu migrácie, pretože bezpečnostný prístup sa považuje za neúčinný spôsob riešenia migračnej otázky.20 Prípadne, ako v tomto texte nižšie ukážem, k desekuritizácii môže dochádzať z ekonomických dôvodov. Medzinárodná migrácia má totiž okrem bezpečnostných aj ekonomické dôsledky.21 Migrácia a slovenské voľby 2023 Jedným z dôsledkov voči migrácii negatívne vymedzeného diskurzu je postupné stieranie rozdielov medzi regulárnymi a neregulárnymi migrantmi. Žiadatelia o azyl sa stávajú predmetom čoraz väčšieho podozrenia, že zneužívajú status utečenca. Z tohto dôvodu sa v migračnom diskurze objavuje názor, že utečenci sa delia do dvoch kategórií: na „skutočných“, ktorí majú reálny dôvod obávať sa o svoj život alebo bezpečnosť a migrujú do Európy, pretože sa chcú 20 HUYSMANS, J.: The Question of the Limit: Desecuritisation and the Aesthetics of Horror in Political Realism. In: Millennium: Journal of International Studies, 1998, 27/3, s. 569-589. 21 SERESOVÁ, T.; ŠTEFANČÍK, R.: Experiences of Ukrainian Migrants with Integration in Slovakia. In: Acta Geographica Universitatis Comenianae, 2024, 68/2, s. 141-159. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-8 160 vyhnúť prenasledovaniu v krajine pôvodu, a „falošných“, ktorí údajne migrujú výlučne z ekonomických dôvodov. Vo všeobecnosti sa mnohí politickí lídri, prevažne z populistických, ale nielen populistických strán domnievajú, že väčšina žiadateľov o azyl je „falošná“, nie sú ohrození na živote a migrovaním sledujú výlučne ekonomický prospech. Takýmto spôsobom dochádza k stereotypizácii migrantov22 ako nelegálnych migrantov, spravidla z moslimských krajín, a to s inou než bielou farbou pokožky. Ceyhan a Tsoukala hovoria dokonca o kriminalizácii neregulárnych migrantov. Práve tento prístup mení migrantov na „deviantov“, ktorých by mal mať štát pod kontrolou, prípadne by ich nemal vôbec pustiť na svoje územie. Dôsledkom tohto prístupu je všeobecne rozšírené presvedčenie, že všetkých migrantov (regulárni aj neregulárni) je potrebné považovať za podozrivé osoby a štát má ich správanie podrobne kontrolovať. Problém je, že kontroly totožnosti často vychádzajú z fyzického vzhľadu osôb. Takto poňatá migračná politika, ktorú politici prezentujú ako nevyhnutnú v boji proti „nelegálnemu“ prisťahovalectvu, značne ohrozuje občianske práva všetkých migrantov a v konečnom dôsledku všetkých občanov a členov spoločnosti.23 Ceyhan a Tsoukala publikovali svoje zistenia v roku 2002, teda v období, kedy bola migrácia na Slovenku na okraji verejného záujmu, resp. o migrácii diskutovali skôr odborníci a akademici z rôznych vedných disciplín. Hoci sa téma migrácie sporadicky objavovala vo vyjadreniach slovenských politikov, a to najmä v kontexte negatívnych vyjadrení na adresu moslimov24, do centra politického 22 FULLER, J. M.: Media discourses of migration: A focus on Europe. In: Language and Linguistics Compass, 2024, s. 1-13. [online], [cit. 08/01/2025]. Dostupné na internete: <https://doi.org/10.1111/lnc3.12526>. 23 CEYHAN, A.; TSOUKALA, A.: The Securitization of Migration in Western Societies: Ambivalent Discourses and Policies. In: Alternatives: Global, Local, Political, 27/SI, 2022, s. 2139. 24 ŠTEFANČÍK, R.: Islamofóbny populizmus v straníckej politike. In: Rexter, 2011, 9/2, s. 130. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-8 161 diskurzu sa dostala až v kontexte migračnej situácie na európskom kontinente v rokoch 2015/2016. K medializácii témy medzinárodnej migrácie určite dopomohli aj blížiace sa voľby, ktoré sa konali v marci 2005, resp. volebná kampaň. Populistickí politici používali tému migrácie na mobilizáciu voličov, pričom migračné pohyby predstavovali predovšetkým v negatívnom význame, resp. vyjadrovali sa na adresu migrantov ako o bezpečnostnej hrozbe.25 Bezpečnostné riziko v prípade migrácie malo viacdimenzionálnu štruktúru. Migrantov slovenskí politici prezentujú ako riziko pre osobnú bezpečnosť, migranti majú byť aj ekonomickou, politickou alebo kultúrnou hrozbou. Pred voľbami 2023 predsa len došlo k určitému posunu. Zatiaľ čo v rokoch 2015 a 2016 migranti Slovensko spravidla obchádzali, pretože sa nenachádzalo na hlavných migračných trasách, pred voľbami 2023 dochádzalo k reálnemu prenikaniu neregulárnych migrantov na teritórium Slovenskej republiky. Niektorí politici, najmä zo Smeru-SD, SNS, Hlasu-SD, Sme rodiny a Republiky využili príležitosť na šírenie rôznych volebných videí, ktoré vytvorili v priestoroch blízko táborov, kde boli migranti dočasne ubytovaní. Počas kampane sa objavili bilbordy s nápisom „Stop migrantom“ a s podobizňou vtedajšieho straníckeho predsedu Petra Pellegriniho. Okrem radikálnych a extrémistických strán tak aj Hlas-SD vytváral stereotypný prístup k migrantom. Objavila sa tak falošná predstava, že migrantov je možné zastaviť, prípadne im úplne zakázať vstup na územie Slovenska. Tento stereotyp bol posilnený falošným zovšeobecňovaním. Pred výrazom migranti totiž nebol žiadny prívlastok. Strana Hlas-SD tak nerozlišovala medzi kategóriami migrantov a regulárnych migrantov neodlíšili od neregulárnych. Pritom počet regulárnych migrantov na Slovensku postupne rástol aj 25 ŠTEFANČÍK, R.; KINER, A.: ‘Sorry, I Don’t Want Them Here.’ Migration in Slovak Political Discourse. In: Professional Discourse & Communication, 2021, 3/2, s. 10-20. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-8 168 SMOLÍK, J.; ĐORĐEVIĆ, V.: Media and Populism in Central Europe: Revisiting the Case of the Czech Republic. In: Politické vedy, 23/4, 2020, s. 65-86. SPIŠIAKOVÁ, M.; KERESTY, J.: K problematike populistického diskurzu. In: ŠTEFANČÍK, R. (ed.).: Jazyk a politiky. Na pomedzí lingvistiky a politológie IX. Bratislava: EKONÓM, 2024, s. 371-395. ŠTEFANČÍK, R.: Islamofóbny populizmus v straníckej politike. In: Rexter, 2011, 9/2, s. 1-30. ŠTEFANČÍK, R.: Kommunikationsstrategien der slowakischen Rechtsextremisten. Hamburg: Dr. Kovač Verlag, 2020. ŠTEFANČÍK, R.; KINER, A.: ‘Sorry, I Don’t Want Them Here.’ Migration in Slovak Political Discourse. In: Professional Discourse & Communication, 3/2, 2021, s. 10-20. TAURECK, R.: Securitisation theory and securitisation studies. In: Journal of International Relations and Development, 9/1, 2006, s. 53-61. TUŽÁKOVÁ, L.: Fico predstavil priority. Stop migrantom a vyzbrojovaniu Ukrajiny, koniec Lipšica s Hamranom. In: tvnoviny.sk, 1.10.2023, [online], [cit. 08/01/2025]. Dostupné na internete: <https://tvnoviny.sk/domace/clanok/860122-fico-predstavilpriority-stop-migrantom-a-vyzbrojovaniu-ukrajiny-koniec-lipsicas-hamranom?campaignsrc=tn_clipboard>. ÚRAD HRANIČNEJ A CUDZINECKEJ POLÍCIE: Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike. [online], [cit. 10/01/2025]. Dostupné na internete: <www.httpsminv.sk/- swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocen ky/rok_2019/2019-rocenka-UHCP-SK.pdf>. VAN DIJK, T. A.: Discourse and Migration. In: ZAPATA-BARRERO, R.; YALAZ, E. (eds.): Qualitative Research in European Migration Studies. Cham: Springer, 2018, s. 227-245. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-8 169 WILSON, J.: Political Discourse. In: SCHIFFRIN, D. TANNEN, HAMILTON, H. E. (eds.): The Handbook of Discourse Analysis. Malden and Oxford: Blackwell, 2001, s. 398-415.