Analýza výsledkov volieb (do NR SR 2023) politických strán, ktoré získali menej ako 1% voličských hlasov

https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-13 237 Analýza výsledkov volieb (do NR SR 2023) politických strán, ktoré získali menej ako 1% voličských hlasov1 Alexander Onufrák The paper analyses the results of the 2023 parliamentary elections in Slovakia with an emphasis on political parties and political movements that received less than 1% of the votes. In the 2023 parliamentary elections in Slovakia there were 14 such political parties and political movements out of a total of 25. At the same time, the author has opened a „debate” on the increase of the election deposit and gives several reasons why it should be increased. Úvod Keď sa analyzujú výsledky parlamentných volieb na Slovensku, vo väčšine prípadov je záujem výskumníkov, médií i širokej verejnosti zameraný na tie politické subjekty (strany, hnutia, koalície politických strán), ktorým sa podarilo prekročiť prah zvoliteľnosti potrebný pri vstupe do NR SR.2 Tým „ostatným“ – „neúspešným“ či „menej úspešným“ – politickým stranám sa venuje podstatne menšia pozornosť, ak vôbec nejaká. 1 Vedecká práca je súčasťou riešenia grantového projektu VEGA č. 1/0474/24 Audit slovenskej volebnej a referendovej legislatívy. 2 Na základe § 66 ods. 2 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov je (minimálny) prah zvoliteľnosti nastavený na: 5% pri jednej politickej strane; 7% pre koalíciu zloženú z dvoch alebo troch politických strán; a 10% pre koalíciu zloženú najmenej zo štyroch politických strán. Podrobnejšie k uzatváracej klauzule a volebnému kvóru pozri napríklad: DOMIN, M.: Volebné právo a volebné systémy. 2. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 87-91; HURČALOVÁ, M.: Volebné systémy na území dnešného Slovenska v minulosti a v súčasnosti a uzatváracia klauzula. (Diplomová práca). Košice: UPJŠ FF, 2022, s. 28-31. V rámci európskych štátov sa uzatváracej klauzule venovali: BZDILOVA, R.; EŠTOK, G.; BARDOVIČ, J.: Voľby a volebná problematika v štátoch EÚ. Košice: UPJŠ, 2018, s. 33, 129 a 152. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-13 238 Od roku 1990 sa počet kandidujúcich politických subjektov v rámci parlamentných volieb pohyboval v rozmedzí 16 (parlamentné voľby 1990) až 26 (parlamentné voľby 2012).3 (Tab. 1) Tabuľka č. 1: Parlamentné voľby 1990-2023: Podiel platných hlasov odovzdaných pre politické subjekty Zdroj: ŠÚ SR, vlastné spracovanie. 3 Počet politických subjektov uchádzajúcich sa o podiel na politickej moci bol (s určitosťou) vyšší, keďže mnohé z nich ponúkli svojich nominantov na kandidátne listiny kandidujúcich politických subjektov, alebo kandidovali v rámci koalícii. Tiež pozri: BARDOVIČ, J.: Voľby 2020: volebná podpora a jej premeny. Trnava: Univerzita Sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta sociálnych vied, 2022, s. 27-37. Voľby Počet kandidujúcich subjektov Počet subjektov (zisk >5%) Politické subjekty (zisk >5%) Počet subjektov (zisk 3-5%) Politické subjekty (zisk 3-5%) Počet subjektov (zisk <1%) 1990* 16 5 VPN KDH SNS KSČ ESWMKMKDH - - - 2 DS SZ - - 6 29,35 19,21 13,94 13,34 8,66 4,4 3,49 1992 23 5 HZDS SDĽ KDH SNS MKMEGY - - - 4 ODÚ SDSS DSODS SKDH 11 37,26 14,70 8,89 7,93 7,42 4,04 4,00 3,31 3,05 1994 17 7 HZDSRSS SP. VOĽBA MK KDH DEÚS ZRS SNS - 1 DS - - - 5 34,96 10,41 10,18 10,08 8,57 7,34 5,40 3,42 1998 17 6 HZDS SDK SDĽ SMKMPK SNS SOP - - 0 - - - - 9 27,00 26,33 14,66 9,12 9,07 8,01 2002 25 7 HZDS SDKÚ SMER SMKMKP KDH ANO KSS - 3 P SNS SNS HZD - 13 19,50 15,09 13,46 11,16 8,25 8,01 6,32 3,65 3,32 3,28 2006 21 6 SMERSD SDKÚDS SNS SMKMKP ĽSHZDS KDH - - 2 KSS SF - - 12 29,14 18,35 11,73 11,68 8,79 8,31 3,88 3,47 2010 18 6 SMERSD SDKÚDS SaS KDH MOSTHÍD SNS - - 2 SMK-MKP ĽS-HZDS - - 8 34,79 15,42 12,14 8,52 8,12 5,07 4,33 4,32 2012 26 6 SMERSD KDH OĽANO MOSTHÍD SDKÚDS SaS - - 2 SNS SMK-MKP - - 14 44,41 8,82 8,55 6,89 6,09 5,88 4,55 4,28 2016 23 8 SMERSD SaS OĽANO SNS ĽSNS SME RODINA MOSTHÍD SIEŤ 2 KDH SMK-MKP - - 13 28,28 12,10 11,02 8,64 8,04 6,62 6,50 5,60 4,94 4,04 2020 24 6 OĽANO SMERSD SME RODINA ĽSNS PS a SPOLU** SaS ZA ĽUDÍ - 3 KDH MKÖMKS SNS - 11 25,02 18,29 8,24 7,97 6,96 6,22 5,77 4,65 3,90 3,16 2023 25 7 SMERSD PS HLASSD OĽANO KDH SaS SNS - 2 REPUBLIKA ALIANCIA - - 14 22,94 17,96 14,70 8,89 6,82 6,32 5,62 4,75 4,38 https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-13 239 Počet kandidujúcich politických subjektov, ktorým sa podarilo prekročiť prah zvoliteľnosti bol pritom vždy v rozmedzí päť až osem. V piatich parlamentných voľbách (1998, 2006, 2010, 2012 a 2020) prah zvoliteľnosti prekročilo šesť kandidujúcich politických subjektov. V štyroch parlamentných voľbách (19904, 1994, 2002 a 2023) prah zvoliteľnosti prekročilo sedem (kandidujúcich) politických subjektov. V parlamentných voľbách 1992 prah zvoliteľnosti prekročilo najmenej – len päť kandidujúcich politických subjektov a v parlamentných voľbách 2016 to bolo zase najviac – osem kandidujúcich politických subjektov. Počet politických subjektov, ktoré v doterajších parlamentných voľbách získali 3-5% voličských hlasov bol vo väčšine prípadov dva. Najvyšší počet politických subjektov (4), ktorým sa podarilo osloviť viacej ako 3%, no menej ako 5% voličov, bol v parlamentných voľbách 1992. Počet politických subjektov, ktoré v doteraz konaných parlamentných voľbách získali menej ako 1% voličských hlasov, bol v rozmedzí 5 (parlamentné voľby 1992) až 14 (parlamentné voľby 2012 a 2023). Na základe vyššie uvedeného je cieľom tejto práce poukázať na výsledky volieb politických strán, ktoré vo voľbách do NR SR získali menej ako 1% voličských hlasov. Zároveň dodávame, že zámerom nie je predkladať konečné riešenie či závery, ale naopak, podnietiť (širokú) odbornú i laickú verejnosť k hlbšej diskusii o danej problematike a tým 4 V prípade parlamentných volieb 1990 je potrebné povedať, že volebné kvórum bolo na úrovni 3%. Do Slovenskej národnej rady sa tak okrem Verejnosti proti násiliu (ďalej VPN), Kresťanskodemokratickému hnutiu (ďalej KDH), Slovenskej národnej strany (ďalej SNS), Komunistickej strany Československa (ďalej KSČ) a Együttélés-SpolužitieWspólnota-Soužití, Maďarské kresťansko-demokratické hnutie (ďalej ESWMK) dostali ešte aj Demokratická strana (ďalej DS), ktorá získala 4,40% platných hlasov a Strana zelených (ďalej SZ), ktorá získala 3,49% platných hlasov. Bližšie pozri: ŠÚ SR: Výsledky volieb rok 1990: Podiel hlasov pre politické strany vo voľbách do SNR v roku 1990. [online], [cit. 03/06/2025]. Dostupné na internete: <https://volby.statistics.sk/nrsr/snr1990/volby90_s/php90.htm>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-13 240 prispieť k zlepšovaniu existujúceho stavu, vrátane potenciálnych úprav v aktuálne platnej volebnej legislatíve. Parlamentné voľby 2023 V parlamentných voľbách 2023 sa o poslanecké mandáty celkovo uchádzalo 25 politických subjektov. Sedem z nich – Smer - sociálna demokracia (ďalej SMER-SD); Progresívne Slovensko (ďalej PS); Hlas – sociálna demokracia (ďalej HLAS-SD); široká koalícia pod vedením OĽANO a priatelia (ďalej OĽANO a priatelia); Kresťanskodemokratické hnutie (ďalej KDH); Sloboda a Solidarita (ďalej SaS); a Slovenská národná strana (ďalej SNS) – získalo podiel voličských hlasov vyšší ako už spomenutých 5% z celkového počtu odovzdaných hlasov pri samostatne kandidujúcich politických stranách a 7% z celkového počtu odovzdaných hlasov pri koalícii OĽANO a priatelia, potrebných pri vstupe do NR SR.5 Dva politické subjekty – Hnutie Republika (ďalej REPUBLIKA) a SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiséegek. Regiók. / ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny (ďalej SZÖVETSÉG - ALIANCIA) – síce nepresiahli 5% hranicu potrebnú pri vstupe do NR SR, no vzhľadom na to, že získali nad 3% z celkového počtu odovzdaných hlasov, podľa aktuálne platnej legislatívy majú nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu „za každý jeden získaný hlas vo výške 1% z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa konajú voľby do NR SR“.6 5 ŠÚ SR: Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2023: Hlasy pre politické subjekty. [online], [cit. 03/06/2025]. Dostupné na internete: <https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2023/sk/vysledky_hlasovania_strany.html>. 6 Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach; Tiež pozri: DOMIN, M.; BUJŇÁK, V.: Zákon o politických stranách a politických hnutiach: Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019, s. 306-311. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-13 241 Zo zvyšných 16 politických subjektov, v dvoch prípadoch (Demokrati a Sme rodina) bola ich voličská podpora v rozmedzí 2-3%.7 V ostatných 14 prípadoch to bolo menej ako 1% z celkového počtu odovzdaných hlasov. Pritom, voličská podpora medzi „najúspešnejšou“ z tejto skupiny – politickou stranou Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ďalej ĽSNS), ktorej svoj hlas odovzdalo 25 003 voličov, resp. 0,84% – a celkovo najmenej úspešnou politickou stranou SDKÚ - DS - Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou – Demokratickou stranou (ďalej SDKÚ-DS), ktorá na celom území Slovenskej republiky získala len 771 hlasov, resp. 0,02%, je viac než priepastná.8 A to nielen pokiaľ ide o počet a podiel získaných voličských hlasov, ale aj o ďalšie sledované aspekty, akými boli: - historický vývoj politického subjektu (vrátane zmeny názvu politického subjektu); - proklamovaná hodnotová a ideologická orientácia politického subjektu; - celkový počet nominovaných kandidátov (vrátane tých, ktorí sa svojej kandidatúry vzdali, boli odvolaní, alebo z iného dôvodu nekandidovali (úmrtie kandidáta)); - osobnosť lídra politického subjektu, resp. osobnosť lídra (pred)volebnej kampane; - celkovo vynaložené náklady jednotlivých politických subjektov na volebnú kauciu i volebnú kampaň v eurách; - vynaložené náklady jednotlivých politických subjektov na volebnú kauciu na jeden získaný hlas v eurách; 7 Podľa § 50 ods. 10 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, „...politickej strane alebo koalícii, ktorá získala aspoň dva percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov, ministerstvo vnútra vráti uhradenú kauciu do jedného mesiaca po vyhlásení výsledku volieb.“ V súvislosti s výškou volebnej kaucie do pozornosti tiež dávame Nález Ústavného súdu SR z 11. februára 2009, sp. Zn. PL. ÚS 6/08. Taktiež pozri: DOMIN, M.: Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva: Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2018, s. 214-217. 8 ŠÚ SR: Ref. 5. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-13 242 - územná podpora pre jednotlivé politické subjekty a ich komparácia s volebnými ziskami z predošlých parlamentných volieb 2020.9 (Pozri Tab. 2) Tabuľka č. 2: Parlamentné voľby 2023: Politické strany, ktoré získali menej ako 1% z celkového počtu odovzdaných hlasov. Číslo kandid. listiny Názov politického subjektu Skratka politického subjektu Počet kandidátov Líder kandidátky Počet hlasov Podiel hlasov Celkovo vynaložené náklady na kampaň (v Euro) Výdavky/ hlas (v Euro) Prepočet volebnej kaucie/kandidát (v Euro) 21 Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko ĽSNS 150 M. Kotleba 25 003 0,84% 426 164,38 17,04 113,33 6 Komunistická strana Slovenska KSS 81 J. Hrdlička 9 867 0,33% 213 588,68 21,65 209,88 1 Pirátska strana – Slovensko Piráti 60 Z. Šubová 9 358 0,31% 31 897,08 3,41 283,33 9 Modrí, Most - Híd MM 149 M. Dzurinda 7 935 0,26% 1 148 399,51 144,73 114,09 7 Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana MF, ODS, ZR, RK, DS 125 Z. Simon 3 486 0,11% 237 985,80 68,27 136,00 14 MySlovensko MySlovensko 49 Š. Panenka 2 786 0,09% 60 159,65 21,59 346,94 24 Karma KARMA 17 A. Szaboová 2 407 0,08% 49 204,62 20,44 1 000,00 4 Spoločne občania Slovenska SOS 148 Z. Kondrlíková Plháková 2 401 0,08% 3 626,34 1,51 114,86 19 Srdce vlastenci a dôchodcovia - Slovenská národná jednota SRDCE-SNJ 100 V. Zeman 2 315 0,07% 136 199,23 58,83 170,00 2 Princíp PRINCÍP 70 A. Géňa 1 817 0,06% nepredložili výročnú správu / nedostatok dát / nezistené 242,86 10 Spravodlivosť SPRAVODLIVOSŤ 27 V. Chlebo 1 335 0,04% 6 507,95 4,87 629,63 11 Slovenské hnutie obrody SHO 45 Róbert Švec 1 332 0,04% nedostatok dát / nezistené 377,78 8 Vlastenecký blok VB 41 I. Stanovič 1 262 0,04% nedostatok dát / nezistené 414,63 20 SDKÚ - DS - Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana SDKÚ – DS 11 B. Rybárik 771 0,02% 6 000,00 7,78 1 545,45 Zdroj: ŠÚ SR, vlastné spracovanie. 9 Vzhľadom na maximálny rozsah tejto práce stanovený editorom, vyššie uvedené aspekty sme sa rozhodli podrobne rozobrať až v samostatnom publikačnom výstupe, pravdepodobne časopiseckého charakteru. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-13 243 Diskusia V rámci diskusie otvárame ešte jeden dôležitý aspekt volieb a tým je výška volebnej kaucie. Podľa aktuálne platnej legislatívy10 je výška volebnej kaucie (od roku 2014) 17 tis. eur. Podľa kolektívu autorov okolo Ladislava Orosza, „účel volebnej kaucie spočíva v úsilí zabrániť účasti vo voľbách takým subjektom, ktoré zjavne nemajú dostatočnú podporu a teda ani reálnu šancu uspieť vo voľbách, pričom nie zriedka sledujú svojou volebnou účasťou primárne iné ciele, ako volebný úspech (najmä zviditeľnenie sa za účelom presadenia sa v iných aktivitách – biznis, kultúra a pod.).“11 Keďže, podľa predošlého volebného zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky bola výška volebnej kaucie stanovená na 500 tis. slovenských korún, pričom prechodom na euro bola novelou zákona č. 445/2008 Z. z.12 táto suma zmenená na 16 596 eur, de facto sa dá povedať, že výška volebnej kaucie sa za posledných dvadsať rokov nezmenila. Inými slovami, výška volebnej kaucie nereflektuje hodnotu peňazí v čase a teda ani vývoj inflácie od roku 2004.13 Na druhej strane, Jakub Bardovič vo svojej práci upozornil, že „relatívnou novinkou je zavedenie ďalšieho limitu pre kandidovanie jednotlivých politických strán v snahe zamedziť úspechu veľmi malých strán bez členskej základne, pričom výsledkom je, že sa o hlasy vo voľbách môžu 10 § 50 ods. 4 b) zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov 11 OROSZ, L. a kol.: Volebné právo. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta, 2015, s. 90 a 227; Tiež pozri: DOMIN, M.: Ref. 7, s. 214. 12 ONUFRÁK, A.: Volebné právo v kontexte Ústavy Slovenskej republiky. In: OROSZ, L.; HORŇÁKOVÁ, D.; ČERŇANSKÝ, M. P. (eds.): Ústava Slovenskej republiky a jej perspektívy: Skvalitňovanie ústavného textu a zvyšovanie autority slovenskej ústavy – reálna možnosť, alebo naivná ilúzia(?): Zborník príspevkov z vedeckého seminára Danišovce 23. - 25. november 2022. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach / ŠafárikPress, 2022, s. 217. 13 Podľa inflačnej kalkulačky INEKO, suma 500 tis. slovenských korún v roku 2004 predstavuje ekvivalent približne 30 tis. eur v roku 2024. INEKO: Inflačná kalkulačka. [online], [cit. 15/11/2024]. Dostupné na internete: <https://www.ineko.sk/kalk.html>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-13 244 uchádzať len tie strany, ktoré splnia zákonom definovanú veľkosť. Tá sa dosahuje buď na úrovni orgánov strany, alebo v súvislosti s počtom členov.“14 Aj keď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. februára 2009, sp. zn. PL. ÚS 6/08 rozhodol, že aj vtedajšia volebná kaucia necelých 17 tis. eur bola „na hraniciach ústavnej tolerovateľnosti“, pričom „išlo o 25 násobok priemernej mzdy“,15 aj ústavný právnik Vincent Bujňák pre televíziu TA3 pripustil, že „ak by Ústavný súd zohľadnil to, že priemerná mesačná mzda sa zvyšovala, tak by to znamenalo, že v súčasnosti rovnakou metodikou by si zákonodarca mohol dovoliť zvýšiť túto volebnú kauciu, avšak nie na hranicu 100 tisíc eur, ale na približne 38 tisíc eur.“16 Toto vyjadrenie de facto len potvrdzuje náš (vyššie spomenutý) argument, že je potrebné vziať do úvahy aj infláciu. Aj keď mediálne boli (zo strany niektorých politikov) zverejnené viaceré návrhy zvýšenia volebnej kaucie,17 pravdou zostáva, že diskusia o výške volebnej kaucie je nevyhnutná a to bez ohľadu na hodnotovo-ideové nastavenie. Zároveň je potrebné povedať i to, že volebná kaucia by mala byť stanovená v takej výške, aby bola „prijateľná“. Aktuálny návrh volebnej kaucie zo strany MV SR vo výške 50 tis. eur za „prijateľný“ považujeme, keďže pri predložení 150člennej kandidátnej listiny, by tak na jedného kandidáta predstavoval 14 BARDOVIČ, J.: Voľby a volebné systémy. (Vysokoškolská učebnica). Trnava: Univerzita Sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta sociálnych vied, 2021, s. 131. 15 DOMIN, M.: Ref. 7, s. 214-217. 16 TA3: Chcú výrazne zvýšiť volebnú kauciu. [online], [cit. 16/07/2025]. Dostupné na internete: <https://www.ta3.com/clanok/992475/politicke-strany-zaplatia-viac-zavstup-do-parlamentu-koalicia-chysta-zvysenie-kaucie>. 17 V mediálnom priestore zarezonovali najmä slová predsedu vlády a predsedu SMERUSD Roberta Fica, podľa slov ktorého, by sa „výška volebnej kaucie mohla navýšiť zo súčasných 17 tis. až na pol milióna eur“. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej MV SR) naproti tomu pracuje s návrhom, aby výška volebnej kaucie pri parlamentných voľbách vzrástla na 50 tis. eur a pri eurovoľbách by to bolo 25 tis. eur. Bližšie pozri: TA3: Ref. 16; SLOV-LEX: Legislatívny proces LP/2035/344: Sprievodná dokumentácia. [online], [cit. 16/7/2025]. Dostupné na internete: <https://www.slovlex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/344/sprievodnedokumenty?stadiumUuid=634509bc-b620-40df-a6c4-9f4675eb9744>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-13 245 náklad 333,33 eur.18 Len pre doplnenie dodávame, že v ostatných parlamentných voľbách v roku 2023 sa najvyššou sumou museli na volebnú kauciu zložiť kandidáti za politickú stranu SDKÚ-DS,19 keďže ich bolo na kandidátnej listine najmenej (11). Náklad na jedného kandidáta v prípade tohto politického subjektu predstavoval 1 545,45 eur. V prípade politických subjektov, ktoré nominovali všetkých 150 kandidátov, predstavoval náklad na volebnú kauciu na jedného kandidáta sumu 113,33 eur. Mimochodom, celkové výdavky politických subjektov podľa Transparency International Slovensko (ďalej TIS) na volebnú kampaň 2023 presiahli sumu 27 mil. eur.20 Osem politických subjektov (SMERSD, OĽaNO, HLAS-SD, KDH, PS, Sme rodina, Demokrati, SaS) pritom vložilo do kampane viac než 2 mil. eur. V prípade ďalších štyroch politických subjektov (SNS, Modrí Most – Híd, Kresťanská únia a hnutie Republika) výdavky na volebnú kampaň presiahli 1 mil. eur.21 Pri takýchto nákladoch na volebnú kauciu pripadajúceho na jedného kandidáta a celkových výdavkoch na (pred)volebnú kampaň považujeme (pomerne časté) vyjadrenia, že „nárast výšky volebnej kaucie časti občanom jednoducho (z finančných dôvodov) znemožní kandidovať a teda prídu o jedno zo svojich základných ľudských práv“, jednoducho za 18 Osobne si vieme výšku volebnej kaucie predstaviť na 2-násobnej úrovni, teda vo výške 100 tis. eur za kandidujúci politický subjekt, pričom na jedného kandidáta by to pri obsadení všetkých 150 kandidátov vychádzalo na 666,67 eur. 19 Podľa lídra strany Branislava Rybárika, „kauciu vo výške 17 tisíc euro nebol problém zaplatiť, keďže išlo o dlhodobú investíciu.“ Pozri: TÖRÖKOVÁ, M.: S číslom 20 kandiduje SDKÚ. Mikuláša Dzurindu ani iného pôvodného člena tam už nenájdete. [online], [cit. 16/07/2025]. Dostupné na internete: <https://tvnoviny.sk/domace/clanok/857179-scislom-20-kandiduje-sdku-mikulasa-dzurindu-ani-ineho-povodneho-clena-tam-uznenajdete>. 20 TIS: Parlamentné voľby 2023. [online], [cit. 18/07/2025]. Dostupné na internete: <https://volby.transparency.sk/parlament2023/>. 21 TIS: Strany investovali do kampane historicky najviac. [online], [cit. 18/07/2025]. Dostupné na internete: <https://volby.transparency.sk/parlament2023/aktuality/stranyinvestovali-do-kampane-historicky-najviac>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-13 252 <https://tvnoviny.sk/domace/clanok/857179-s-cislom-20kandiduje-sdku-mikulasa-dzurindu-ani-ineho-povodneho-clenatam-uz-nenajdete>. ÚV SR: Harmonogram organizačno-technického zabezpečenia volieb do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023: Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu. [online], [cit. 20/07/2025]. Dostupné na internete: <https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/28550/1>. WILLEMSON, J.; KRIPS, K.: Estimating Carbon Footprint of Paper and Internet Voting. In: VOLKAMER, M. et al. (Eds.): E-Vote-ID. 2023, LNCS, pp. 140-155. [online], [cit. 18/07/2025]. Dostupné na internete: <https://doi.org/10.1007/978-3-031-43756-4_9>. Zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Zákon č. 85/2005 Z. z. Zákon o politických stranách a politických hnutiach. Zákon č. 180/2014 Z. z. Zákon o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov.