h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-23
425
Ruské p eziden ské oľby 2024: sú islos i a kon ex
Ma in Ho emuž
The p esiden ial elec ions in Russia, which ook place in Ma ch 2024, we e ano he o many
Russian elec ions ha , in e ms o con en , did no mee he elemen a y equi emen s o ee,
ai and jus democ a ic elec ions based on open poli ical compe i ion. The ac ha he opics
o he "elec ion campaign" we e no u gen economic and social issues, oge he wi h he
deep o eign policy isola ion, among o he hings, indica e ha he egime o V. Pu in, in
addi ion o i s long-los legi imacy, has de ini i ely decided o exchange he u u e a e o he
Russian s a e and i s u u e o a mask o appa en s abili y.
Ú od
P eziden ské oľby Ruskej ede ácii, k o é sa usku očnili dňoch
15. až 17. ma ca 2024 nep iťaho ali pozo nosť medziná odného
spoločens a ak ako je omu z ykom p i iných oľbách s ojim
ýsledkom, k o ý bol p ípade uských olieb dop edu „jasný“
a známy. Záujem o oľby bol spôsobený p edo še kým kon ex om,
sú islosťami a p iebehom udalos í, ámci k o ých oľby p ebiehali
alebo, k o é im p edchádzali. V p om ade je po ebné u iesť,
že p eziden ské oľby sa p ý k á odoh á ali p ocese p iamej
a o o enej uskej ojenskej ag esii oči Uk ajine. Tá po in ázii
o eb uá i 2022 nadobudla no ý medziná odno-poli ický,
bezpečnos ný ako aj geopoli ický kon ex , k o ý ý azným spôsobom
s upuje do uského nú opoli ického diania a bezp os edne
ho o ply ňuje. Pods a a ej o „misie“ spočí a zacho aní adičných,
konze a í nych a ducho ných hodnô , ku k o ým sa o iciálne uský
š á hlási a k o é ch áni p i ob ane p ed západným libe alizmom a jeho
„skazenými“ hodno ami. Súčasný nedemok a ický, au ok a ický
poli ický sys ém Ruskej ede ácie, bez exis encie au onómnych
spoločenských š uk ú je ýsledkom pe ného a iac ako d e
desať očie sys ema icky a cen alizo ane budo aného sys ému (V.
Pu ina) mocenskej e ikály. Do jej š uk ú y boli po oku 2000
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-23
426
pos upne inko po o ané še ky poli ické, hospodá sko-ekonomické,
občianske, kul ú ne, zdelá acie, náboženské a sociálne segmen y
uskej spoločnos i, a o na celej adminis a í nej ú o ni uského š á u
(cen um – epubliky – oblas i - k aje).
His o ický kon ex p eziden ských olieb Rusku
P eziden Ruskej ede ácie je z hľadiska poli ického sys ému
dominan ným a kľúčo ým poli ickým ak é om a zá o eň
ozhodujúcim mode á o om poli ických p oceso a poli ického diania.
Kompe enčne silné pos a enie uského p eziden a bolo po dené
po jesennej ús a nej k íze e e ende decemb i 1993. Podľa
sch álenej ús a y je p eziden hla ou š á u a je na čele ýkonnej moci.
Medzi naj ý aznejšiu kompe enciu p eziden a pa í p á o ydá ať
zákony (dek é y), k o é p eds a ujú legisla í ne no my pla né na
území celého š á u, ale aj možnosť od olať p emié a, esp. ybe ať
p emié a bez ohľadu na ýsledky olieb do dolnej komo y uského
pa lamen u (š á nej dumy).1 Fak ickú moc p eziden a z ý azňujú
p á e dek é y, p os edníc om k o ých môže ládnuť, p ičom ie o
nie je možné p ekonať e om pa lamen u. Pô odná ús a a p ešla po
oku 2000, k o ý je spájaný s nás upom a akme š ťs o očným
obdobím ládnu ia V. Pu inom, iace ými zmenami a sú iseli
s konš i uo aním nedemok a ického poli ického sys ému do jeho
súčasnej podoby. Je po ebné u iesť, že endencie k o ply ňo aniu
a manipulo aniu olieb boli spájané už s oľbami p eziden a oku
1996, k o é boli p ými podľa ús a y p ija ej oku 1993. B. Jeľcin,
om čase in enzí ne podpo o aný západnými líd ami
a p ezen o aný ako „ e o má o “ a „demok a “, umožnil a p iamo sa
podieľal na niek o ých de ek och a de o máciách poli ického sys ému
no ého uského š á u podobe nekon olo aného zos upu moci
1 HOREMUŽ, M.: Poli ický sys ém Ruskej ede ácie 20 oko po ozpade ZSSR. In: Slo enská
poli ologická e ue, No. 4, 2011, s. 296-320.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-23
427
oliga cho . Ok em iného aj ich oba a o s a u ozsiahlych ak í
a maje ku nadobudnu ého nie eľmi anspa en nej p i a izácii,
ale iež naliehanie západných k ajín pok ačo aní nú o ných
hospodá skych e o iem, k o ých ga an om bol p á e B. Jeľcin,
„mo i o ali“ skupinu ply ných oliga cho pohybujúcich sa
bezp os ednom okolí B. Jeľcina, aby in es o ali ob o ské inančné
p os iedky do poli ického ma ke ingu a skupo ania médií a y á aní
z . mediálnych impé ií (TV6, RTV a ORT V. Gusinského a B.
Be ezo ského). Cieľom oh o k oku bolo zabezpečiť (zno u)z olenie
„demok a ického“ a om čase nie eľmi populá neho B. Jeľcina
(ok em iného dôsledku ne yplácania dôchodko , ale iež neúspechu
a iaska ámci p ej čečenskej ojny okoch 1994-1996). Masí na
mediálna kampaň, do k o ej sa p á e z dô odu možnej ep i a izácie
ložili ply ní oliga cho ia z okolia p eziden skej adminis ácie B.
Jeľcina, p iniesla nečakaný z a o olebných p ieskumoch,
popula i e a následne aj o ýsledku olieb. Podľa I. Zasu ského
ďaka kon ole mediálneho hu a yuži iu najno ších in o mačných
echnológií oličské p e e encie B. Jeľcina z ás li zo 4% na 40%.
Od olieb oku 1996 sa aj p e o sú islos i s ežimom B. Jeľcina
zauží al e mín „ eledemok a ú a“.2
Pu ino a e ikála moci: p edpoklad „úspechu“ p eziden ských
oľbách
Nás up V. Pu ina na p elome oko 1999/2000 p eds a o al
zásadný zlom poli ickom ý oji ako aj sme o aní uského
poli ického sys ému, a ým aj celého š á u a jeho jedno li ých
segmen o . V. Pu in eš e o unkcii p edsedu lády (1999), k o ú
nak á ko zas á al, a k o á p edchádzala jeho p ému unkčnému
obdobiu p eziden a, sa p o ilo al a s oje „image“ budo al ako mladý,
2 DULEBA, A.; HIRMAN, K.: Rusko na konci Jeľcino ej é y. Zah aničná a nú o ná poli ika,
ozši o anie NATO a záujmy Slo enska. B a isla a: IVO, 1999, s. 110.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-23
428
ozhodný a „akčný“ poli ik. Tým na ozdiel od s a núceho a čas o
zd a o ne indispono aného B. Jeľcina p iniesol nepochybné oži enie
do dynamiky poli ických p oceso a nú opoli ickými a ekonomicko-
sociálnymi k ízami zmie anej spoločnos i. Využí ajúc sys ema icky
a cieľa edome upla ňo ané „know how“ poli ického ma ke ingu
založenom na o ládaní a kon ole ozsiahleho mediálneho
sp a odajs a a me ód upla ňo aných p os edí ajných služieb sa
mu pos upne poda ilo s o mo ať pozi í ny mediálny a poli ický
ob az, k o ý bol om čase nek i icky hodno ený dokonca aj
o yspelých demok a ických š á och.3 Na d uhej s ane, o čo V.
Pu ino i nepochybne p ospelo, bola sku očnosť, že z minulého
pôsobenia nebol spojený so žiadnymi kauzami a škandálmi z .
„ odiny“ (blízky ok uh okolo B. Jeľcina) a ko upciou k emeľskej
adminis a í y. Ako echnológ (a echnok a ) moci dokázal úspešne
skĺbiť s oje schopnos i, ale aj kon ak y získané p ácou ajných
službách, a zá o eň sp á nu ch íľu sa p ezen o ať ako „libe ál“
alebo „ e o má o “ s odkazom na obdobie (1991-1994), keď pôsobil
po boku libe álneho a populá neho s a os u Pe oh adu A. Sobčaka.
To, čo je p e ežim a mocenskú poli iku V. Pu ina cha ak e is ické,
je budo anie sebe las ného poli ického modelu čas o označo aného
ako „ e ikála moci“. Eš e pozícii p edsedu lády si V. Pu in
u edomo al, že ak chce byť „nezá islým“ a dispono ať nielen
o málnou, ale najmä ne o málnou poli ickou mocou, musí p om
ade y o iť silnú, sebe názo o o blízku a p edo še kým lojálnu
skupinu ľudí, a o ak oblas i biznisu a ekonomického sys ému
(osobi ne ene ge ického a su o ino ého p iemyslu, ale iež ojensko-
p iemyselného komplexu), ako aj silo ých š uk ú ach (a máda,
polícia, ajné služby). Vo nú opoli ickej o ine si ako ponaučenie V.
Pu in zob al skúsenos i s iadením a upla ňo aním moci počas
3 JACK, A.: Inside Pu in´s Russia. Can he e be e o m wi hou democ acy? New Yo k: Ox o d
Uni e si y P ess, 2004.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-23
429
p eziden ského obdobia B. Jeľcina. Ten bol poznačený absenciou z .
„p ok emeľskej“ s any (pozn. aj keď za akú s anu om čase bolo
možné po ažo ať poli ický subjek „Náš dom Rusko“ na čele k o ého
bol K emľu blízky a lojálny V. Če nomy din). Absencia silnej
„p o ládnej“ s any ámci uského pa lamen u – š á nej dumy
(dolnej komo y) p eds a o ala eľkú slabinu mocenskej š uk ú y.
Aj keď ús a a z oku 1993 pods a ným spôsobom deg ado ala ýznam
poli ických s án a s aníckeho spek a, p ičom kon ex e
p eziden ského poli ického sys ému kľúčo é mocenské ozhodo anie
je koncen o ané do úk p eziden a, p edsa len je po ebné mať na
pamä i, že u či é poli ické ozhodnu ia ne yhnu ne yžadujú súhlas
alebo koope áciu pa lamen u.4
Vo nú opoli ickej oblas i sa V. Pu in sys ema icky koncen o al na
upe nenie a konsolidáciu moci p os edníc om iace ých
adminis a í nych, pe sonálnych ako aj legisla í nych opa ení.
V dôsledku ú oko z 11.9.2001 dochádza k zblíženiu z USA o ojne
p o i e o izmu, čo Mosk e umožňuje a dá a „ oľné uky“, aby sa
de ini í ne ypo iadala s čečenskou o ázkou. Vojnu p o i e o izmu
yužil ako zámienku sme ujúcu k ďalšiemu posilneniu a cen alizácii
moci, zúženiu p ies o u p e poli ickú konku enciu ako i oslabeniu
inš i ú o ep ezen a í nej demok acie. Z ušením p iamej oľby
p eds a i eľo egióno – subjek o ede ácie, spolu s p ija ou
p á nou úp a ou uzákonil oľbu p eds a i eľo subjek o ede ácie
p os edníc om pa lamen o jedno li ých subjek o ede ácie, a o
ak že do unkcie ich na huje on sám. Eš e äčší ýznam a dopad p e
poli ický, esp. s anícky sys ém a jeho budúce ungo anie malo
z ušenie zmiešaného olebného sys ému do Š á nej dumy RF spolu
4 İSMAYIL, T.; NECEFOGLU, A.: The E olu ion o P esiden ial Sys em in Russian Fede a ion:
F om Semi-P esiden ialism o Supe P esiden ialism. In: Adıyaman Üni e si esi Sosyal Bilimle
Ens i üsü De gisi, 42/2022, s. 822-823.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-23
430
so z ýšením olebného p ahu na 7%. Vy o ením s álej, z .
p ok emeľskej s any moci „Jedno né Rusko“, k o ú oku 2003
p e o il z las nej s any „Jedno a“, a do k o ej zá o eň in eg o al
ďalšie poli ické subjek y, si zabezpečil kon olu nad dolnou komo ou
pa lamen u. Os a ným poli ickým s anám (nacionalis i, komunis i,
libe áli), k o ým je po olené kandido ať, pu ino mocenský model
p ipisuje úlohu zdanli ej opozície. Občiansku spoločnosť, k o á
demok a ických poli ických sys émoch p eds a ujú spon ánne
zakladané nezá islé o ganizácie, spolky, zd uženia a inš i úcie
“zdola”, nah adil “ eťou” komo ou pa lamen u, z . Občianskou
komo ou, k o á zniká oku 2004 zákonom “zho a”, a k o ú o ia
p edo še kým umelci, špo o ci a kul ú na obec, lojálna k ládnucemu
es ablišmen u a moci. P a oslá ne nábožens o, k o é ep ezen uje
jej naj yšší p eds a i eľ pa ia cha Ki ill (od oku 2009) p is úpilo
na “kolabo áciu” s ežimom, p ičom o o ene podpo uje V. Pu ina, ale
aj ojnu na Uk ajine. Za účelom názo o ého o mo ania osobnos i už
od ú leho eku ežim ideologicky p acuje aj s mládežou, k o í sú
o ganizo aní mládežníckom hnu í “Naši”. Pods a a a cieľ oh o
maso ého zd užo ania je založená na ýcho e k “ las enec u”,
glo i iko ania uských dejín ako aj k úc e k “ adičným uským
hodno ám”, k o é s oja p o iklade k hodno ám západným
(libe alizmus, indi idualizmus).
V uskom poli ickom sys éme po u bulen nom období 90. oko ,
kedy sa p e spoločnosť a exis enciu pos komunis ického a
pos so ie skeho Ruska neúspešne hľadala š á na idea, dochádza
k nas olenie z . su e énnej demok acie. Za jeho au o a sa po ažuje
ideológ K emľa V. Su ko , k o ý u edeným e mínom pomeno al
pu ino poli ický ežim ( z . e ikálu moci). Pods a a su e énnej
demok acie je pos a ená na zdô odnení špeci ík a osobi os i uskej
demok acie ychádzajúcej z his o ického ý oja, k o om Rusko
p eds a uje osobi ný a jedinečný ci ilizačný p ies o a s e („Russkij
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-23
431
mi “), a k o ý nie je kompa ibilný so s e om a hodno ami západnej
(libe álnej) demok acie.5
Vyb ané aspek y uských p eziden ských olieb 2012-2024
Pokiaľ sa poli ický ý oj do oku 2012 yznačo al u či ým
obmedzeným plu alizmom a ela í nymi z yškami au onómnos i
poli ických a občianskych š uk ú , spolu s ole anciou opozičnej
poli ickej ak i i y, po oľbách p eziden a oku 2012 nas á ajú
uskom poli ickom sys éme ďalšie ýznamné zmeny. Tomu šak
p edchádzalo obdobie oko 2008-2012, kedy dochádza k
o málnej mocenskej ošáde – ýmene pos o medzi „d ojkou“ D.
Med ede om, k o ý sa z dô odu nemožnos i V. Pu ina e í k á podľa
pla nej ús a y kandido ať za p eziden a sám s á a p eziden om,
p ičom za p emié a na huje V. Pu ina. Tým je zacho aná zdanli á
legali a, hoci sku očnos i še ka ne o málna poli ická moc zos á a
spojená p iamo s V. Pu inom. P i dzo anie a ep esie oči
opozičným skupinám, ako aj nezá islým občianskych o ganizáciám
odš a uje do edy naj äčšia sé ia demonš ácií, k o é sa usku očnili
po zmanipulo aných oľbách do š á nej dumy (2011). K emeľ ozsah
ako aj in enzi a p o es o e iden ne zaskočí. Na iac, p o es y s o mujú
no ú opozičnú osobnosť A. Na aľného, k o ý sa na dlhšie obdobie,
ak icky až do s ojej sm i esne p ed p eziden skými oľbami oku
2024, s á a o o eným a os ým k i ikom V. Pu ina a jeho poli ického
ežimu. K emeľ eaguje š anda dným a os edčeným spôsobom:
z yšujúcou ep esiou a násilím, k o á pos ihuje od médií, občiansku
spoločnosť a jej ak i is o , až po kohokoľ ek k o sa zúčas ní alebo
podpo uje p o i ládne demonš ácie, k o é sú akme p a idelne
zakazo ané, esp. nepo olené. Aby sa zamedzilo možnos i ungo ania
(osobi ne inanco ania) občianskych o ganizácií, je oku 2012 p ija ý
5 SOLIK, M.; GRAF, J.; VELKÝ, D.: P oces „Democ a ic backsliding“ (Demok a ického úpadku)
Ruské ede aci období 2012-2021. In: Poli ické Vedy, Vol. 27, No. 1, 2024, s. 22.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-23
432
zákon, k o é še ky ne ládne o ganizácie pobe ajúce inančnú pomoc
zo zah aničia označuje za „zah aničných agen o “, p ičom im ukladá
množs o adminis a í nych po innos í pod h ozbou ysokých pokú
á ane zákazu činnos i. Neobjasnené aždy poli ických k i iko
a oponen o , žu nalis o a ľudsko-p á nych ak i is o ,
cha ak e is ické už období oko 2000-2010 (Poli ko ska, Li inenko,
Es emi o o á), zos á ajú naďalej súčasťou pu ino ho poli ického
ežimu.6 Medziná odným spoločens o osobi ne o iasla ažda
opozičného poli ika B. Nemco a (2015), ale aj pokus o aždu bý alého
uského (d oji ého) agen a S. Sk ipala a jeho dcé y ma ci 2018.
V ažda Čečenca g uzínskeho pô odu Z. Changoš iliho Be líne
augus e 2019 síce ne zbudila akú pozo nosť, ale opä o ne poukázala
na lik idácie nepohodlných ľudí, p iamo spojení s p os edím uských
ajných služieb. V ozsudku, k o ý yniesol súd Be líne nad
ykoná a eľom aždy decemb i 2021, označil aždu za poli ický
mo i o anú, ykonanú na objedná ku š á u.7
V oku 2020 sú V. Pu inom inicio ané a následne o šeľudo om
hlaso aní sch álené zmeny ús a y. Tie ok em iného anulo ali še ky
do edajšie unkčné obdobia, k o ých V. Pu in ykoná al unkciu
p eziden a. V zmysle u edenej zmeny môže V. Pu in ak icky zos ať
p i moci až do oku 2036. Súčasťou ús a ných zmien sa s ali aj zmeny
ho nej komo e pa lamen u – Rade ede ácie, k o ej môže p eziden
meno ať až 30 sená o o , sedem z nich doži o ne. V zmysle no ej
legisla í y získa ajú bý alí p eziden i doži o nú imuni u a po odchode
6 McFAUL, M.: Russia's Road o Au oc acy. In: Jou nal o Democ acy, Vol. 32, Issue 4, 2021,
s. 11-26.
7 HOREMUŽ, M.: Poli ický ý oj Ruskej ede ácie po oku 1991. Vyb ané émy o zájomných
sú islos iach. [online], [ci . 29/12/2024]. Dos upné na in e ne e:
<h ps://www. esea chga e.ne /p o ile/Ma in-
Ho emuz/publica ion/357636119_Poli icky_ y oj_Ruskej_ ede acie_po_ oku_1991_Vy
b ane_ emy_ o_ zajomnych_su islos iach/links/61d75b99b6b5667157c 280c/Poli icky
- y oj-Ruskej- ede acie-po- oku-1991-Vyb ane- emy- o- zajomnych-
su islos iach.pd >.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-23
433
z unkcie p izná a bý alým p eziden om p á o s ať sa doži o ným
sená o om Rade ede ácie.8 To sa e oak í ne zťahuje aj na D.
Med ede a, k o ý bol p eziden om okoch 2008-2012. Ús a ná
„ e o ma“ iež oslabuje pos a enie súdnej moci, osobi ne ús a ného
súdu a Naj yššieho súdu. Medzi ďalšie znepokojujúce ús a né zmeny
pa í nad adenosť uského p á a nad medziná odnými dohodami,
k o é Rusko a i iko alo a nad ozhodnu iami medziná odných súdo
(nap . Eu ópskeho súdu p e ľudské p á a Š asbu gu). Na iac,
Rusko k ôli ojenskej ag esii oči Uk ajine a sys ema ickému
po ušo aniu Eu ópskeho doho o u o ľudských p á ach bolo ylúčené
z Rady Eu ópy (2022). Tá ok em iného eago ala na ús a né zmeny
ým, že označila Rusko a jeho poli ický sys ém za dik a ú u.9
V oku 2020 sa hlaso anie p eziden ských oľbách p edĺžilo
z jedného dňa až na i. Dlhšie obdobie ozši uje možnos i alšo ania
a up a o ania hlaso acích lís ko ako aj iné nez o nalos i, akými je
alšo anie zoznamo oličo a účasť. Elek onické hlaso anie je
Rusku možné od oku 2019. V p eziden ských oľbách oku 2024
sa usku očnilo 29 egiónoch p eds a ujúcich 43% oličo . Tak o
nas a ený olebný p oces obí p eziden ské oľby eš e menej
anspa en ným. Do celko ého kon ex u olieb oku 2024 eba
započí ať aj zmenu zákona o p eziden ských oľbách, k o ý olebný
p oces up a il ak, že adminis a í ne a p á ne skompliko al možnos i
uchádzania sa o pos p eziden a. Medzi zásadné zmeny om o sme e
pa í požiada ka na p eziden skú spôsobilosť, esp. zákaz
kandido ania ým osobám, k o é za posledných 25 oko žili mimo
8 Kons i ucija Rossijskoj ede acii. 2020. [online], [ci . 21/01/2025]. Dos upné na in e ne e:
<h p://www.cons i u ion. u/>.
9 PACE u ges he in e na ional communi y no longe o ecognise Pu in’s legi imacy as p esiden
beyond 2024. [online], [ci . 11/01/2025]. Dos upné na in e ne e:
<h ps://www.coe.in /en/web/kyi /-/pace-u ges- he-in e na ional-communi y-no-
longe - o- ecognise-pu in-s-legi imacy-as-p esiden -beyond-2024>.
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-23
440
Li e a ú a:
HUTCHESON, D. S.; McALLISTER, I.: Consolida ing he Pu in Regime:
The 2020 Re e endum on Russia’s Cons i u ional Amendmen s. In:
Russian Poli ics, Vol. 6, 2021, s. 355-376.
İSMAYIL, T.; NECEFOGLU, A.: The E olu ion o P esiden ial Sys em in
Russian Fede a ion: F om Semi-P esiden ialism o Supe P esiden ialism.
In: Adıyaman Üni e si esi Sosyal Bilimle Ens i üsü De gisi, 42/2022, s.
817-859.
DULEBA, A.; HIRMAN, K.: Rusko na konci Jeľcino ej é y. Zah aničná
a nú o ná poli ika, ozši o anie NATO a záujmy Slo enska. B a isla a:
IVO, 1999, 321 s.
JACK, A.: Inside Pu in´s Russia. Can he e be e o m wi hou democ acy?
New Yo k: Ox o d Uni e si y P ess, 2004, 384 s.
HOREMUŽ, M.: Poli ický sys ém Ruskej ede ácie 20 oko po ozpade
ZSSR. In: Slo enská poli ologická e ue, Vol. 4, 2011, s. 296-320.
HOREMUŽ, M.: Poli ický ý oj Ruskej ede ácie po oku 1991. Vyb ané
émy o zájomných sú islos iach. [online], [ci . 29/12/2024].
Dos upné na in e ne e:
<h ps://www. esea chga e.ne /p o ile/Ma in-
Ho emuz/publica ion/357636119_Poli icky_ y oj_Ruskej_ ede ac
ie_po_ oku_1991_Vyb ane_ emy_ o_ zajomnych_su islos iach/li
nks/61d75b99b6b5667157c 280c/Poli icky- y oj-Ruskej- ede acie-
po- oku-1991-Vyb ane- emy- o- zajomnych-su islos iach.pd >.
Kons i ucija Rossijskoj Fede acii. [online], [ci . 26/12/2024]. Dos upné na
in e ne e: <h p://www.cons i u ion. u/>.
McFAUL, M.: Russia's Road o Au oc acy. In: Jou nal o Democ acy, Vol.
32, Issue 4, 2021, s. 11-26.
PACE u ges he in e na ional communi y no longe o ecognise Pu in’s
legi imacy as p esiden beyond 2024. [online], [ci . 11/01/2025].
Dos upné na in e ne e: <h ps://www.coe.in /en/web/kyi /-
h ps://doi.o g/10.33542/KKD-0453-8-23
441
/pace-u ges- he-in e na ional-communi y-no-longe - o- ecognise-
pu in-s-legi imacy-as-p esiden -beyond-2024>.
Pu in ex ends one-man ule in Russia a e s age-managed elec ion de oid o
c edible opposi ion. In: CNN Wo ld, Ma ch 18, 2024. [online], [ci .
30/12/2024]. Dos upné na in e ne e:
<h ps://edi ion.cnn.com/2024/03/17/eu ope/pu in-wins- ussia-
p esiden ial-elec ion-in l/index.h ml>.
Pu in’s G and Plan o Russia’s 2024 Elec ions. In: Royal Uni ed Se ices
Ins i u e, Ma ch 18, 2024. [online], [ci . 27/12/2024]. Dos upné na
in e ne e: <h ps:// usi.o g/explo e-ou -
esea ch/publica ions/commen a y/pu ins-g and-plan- ussias-
2024-elec ions>.
Pu in’s “Re-elec ion” An Undemoc a ic, Au ho i a ian Plebisci e. In:
S i ung Wissenscha und Poli ik. Ge man Ins i u e o In e na ional and
Secu i y A ai s, Ma ch 2024. [online], [ci . 30/12/2024]. Dos upné na
in e ne e: <h ps://www.swp-
be lin.o g/publica ions/p oduc s/commen s/2024C09_Pu insRe-
elec ion.pd >
Russia p esiden ial elec ion 2024: Da es, candida es and how i wo ks. In:
REUTERS, Ma ch 14, 2024. [online], [ci . 28/12/2024]. Dos upné na
in e ne e: <h ps://www. eu e s.com/wo ld/eu ope/ ussias-
p esiden ial-elec ion-who-wha -when-2024-03-11/>.
SOLIK, M.; GRAF, J.; VELKÝ, D.: P oces „Democ a ic backsliding“
(Demok a ického úpadku) Ruské ede aci období 2012-2021.
In: Poli ické Vedy, Vol. 27, No. 1, 2024, s. 8-42.
ZAVADSKAYA, M.: Russia's P esiden ial Elec ion Signalling Rep ession
and Demobilizing Opposi ion. In: Finnish Ins i u e o In e na ional
A ai s. [ci . 10/01/2025]. Dos upné na in e ne e:
<h ps:// iia. i/wp-
con en /uploads/2024/05/bp388_ma ga i a_ ussias-p esiden ial-
elec ion.pd >.
