Volebná kampaň pred prezidentskými voľbami 2024 – nedostatky a návrhy na ich zlepšenie

https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-26 475 Volebná kampaň pred prezidentskými voľbami 2024 – nedostatky a návrhy na ich zlepšenie1 Martina Makaturová Currently, one of the last election campaigns that took place in Slovakia was the campaign during the 2024 presidential election. Peter Pellegrini became the president with a close result, but in the media, the conduct of his election campaign was shown to be controversial. In this post, I will deal with the shortcomings of the election campaign - unfairness, nontransparency, violation of the moratorium - and I will also try to propose a change in the legislation that could solve the mentioned problems. Úvod Druhú polovicu roku 2023 a prvú polovicu roku 2024 sprevádzali významné voľby. V septembri 2023 to boli voľby do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej ako „NR SR“), na prelome marca a apríla 2024 sme si opäť volili hlavu štátu, a toto volebné obdobie bolo zakončené eurovoľbami v júni 2024. Možno povedať, že spomínané voľby sa nezaobišli bez škandálov. Veľké otázniky vyvolávali hlavne voľby prezidentské, najmä skutočnosti týkajúce sa volebnej kampane už úradujúceho prezidenta Petra Pellegriniho. Ako sa často spomínalo v médiách, Pellegriniho kampaň bola považovaná za netransparentnú, neférovú, dokonca sa objavili pochybnosti o jej stopercentnej legalite. Práve to, že prezidentom sa stal kandidát, ktorého kampaň sa počas celého jej priebehu nezaobišla bez škandálov, ktoré však pokračovali aj po samotných voľbách, ma donútilo sa zamyslieť nad nedostatkami prezidentskej kampane a zákona o volebnej kampani ako takého. V príspevku sa budem venovať prioritne kritike kampani Petra Pellegriniho, keďže voľby vyhral a zároveň sa o jeho kampani najviac 1 Vedecká práca je súčasťou riešenia grantového projektu VEGA č. 1/0474/24 Audit slovenskej volebnej a referendovej legislatívy. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-26 476 diskutovalo nielen v médiách, ale aj medzi občanmi. To však neznamená, že ostatní kandidáti pravidlá volebnej kampane neporušovali. Médiá však svoju pozornosť upriamovali práve na kampaň Petra Pellegriniho a jeho protikandidáta Ivana Korčoka, keďže obaja kandidáti v prieskumoch dlhodobo viedli a bolo viacmenej jasné, že práve jeden z nich sa stane prezidentom. To potvrdzuje aj fakt, že práve títo kandidáti postúpili do druhého kola volieb. Svoju pozornosť v príspevku zameriam na tretie strany, ktoré by sa od roku 2019 už v kampani objavovať nemali, ďalej na neférovosť kampane z titulu postavenia prezidentského kandidáta, ktorý bol zároveň aj predseda parlamentu, netransparentnosti financovania volebnej kampane a napokon sa budem venovať porušeniu volebného moratória zo strany známych osobností a influencerov. Tretie strany v kampani Pod pojmom tretia strana vo volebnej kampani rozumieme subjekt, ktorý sa priamo nezúčastňuje volebnej súťaže, teda subjekt, ktorý je odlišný od kandidáta či politickej strany a sám sa neusiluje o získanie volebnej funkcie, ale len podporuje niektorého z kandidátov alebo kandidujúcich politických strán.2 Do nášho právneho poriadku bol tento inštitút zavedený prijatím zákona o volebnej kampani v roku 2014.3 Jeho legálna definícia znela: „Treťou stranou na účely tohto zákona je fyzická osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá je zaevidovaná Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán.“4 Inštitút však vydržal iba 5 rokov a novelou zákona o volebnej 2 DOMIN, M.: Zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019, s. 114. 3 Zákon č. 181/2014 o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a hnutiach v znení neskorších predpisov. 4 § 8 ods. 1 zákona o volebnej kampani v znení do 15.07.2019. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-26 477 kampani bol v roku 2019 zrušený.5 Tretie strany teda stratili možnosť vedenia volebnej kampane v akýchkoľvek voľbách, keďže v našich právnych podmienkach hovoríme o tzv. uzavretej volebnej kampani,6 čo potvrdzuje aj samotný zákon o volebnej kampani. V zmysle § 2 ods. 1 môžu volebnú kampaň – teda činnosť, za ktorú sa obvykle hradí úhrada a ktorá smeruje k propagácii činnosti, cieľov a programu kandidujúcich subjektov – viesť iba politické strany, politické hnutia a kandidáti usilujúci sa o získanie volenej funkcie. Odsek 3 spomínaného paragrafu zakazuje vykonávať činnosť v prospech alebo v neprospech kandidátov ostatným subjektom, pod ktoré od novely z roku 2019 zaraďujeme aj tretie strany. Problém, ktorý však nastal v prezidentskej kampani je to, že hoci bol inštitút tretích strán de iure zrušený, de facto sme tretie strany mohli vo volebnej kampani nájsť. Konkrétne na tento problém upozornila mimovládna organizácia MEMO 98 ešte začiatkom apríla deň pred tým, ako sa konalo druhé kolo volieb.7 K nej sa pridali aj Transparency International Slovensko (ďalej ako „TIS“) a Nadácia Zastavme korupciu. MEMO 98 hovorila konkrétne o troch osobách, ktoré mali porušiť pravidlá volebnej kampane, a to o ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi, v súčasnosti aj predsedovi strany HLAS-SD, súčasnom ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi, v čase prezidentských volieb štátnom tajomníkovi ministerstva hospodárstva, a Braňovi Ondrušovi, v súčasnosti europoslancovi za stranu HLAS-SD, v čase 5 Zákon č. 208/2019 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov. 6 OROSZ, L.: Sloboda prejavu vo volebnej kampani. In: MAJERČÁK, T. (ed.): Sloboda prejavu a jej limity – IV. ústavné dni. Košice: UPJŠ, 2016, s. 106. 7 GODÁRSKY, I.: Skutok sa nestal. Alebo ako stojí čas v štátnej správe. In: MEMO98. 19. september 2024. [online], [cit. 16/12/2024]. Dostupné na internete: <https://memo98.sk/article/Skutok-sa-nestal-Alebo-ako-stoji-cas-v-statnej-sprave>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-26 478 prezidentských volieb štátnom tajomníkovi ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Všetci títo traja spomenutí na svojich sociálnych sieťach zverejnili platenú reklamu v prospech Petra Pellegriniho, resp. v neprospech Ivana Korčoka.8 Na základe informácií dostupných v Knižnici reklám spoločnosti Meta, o ktorých informovala aj MEMO 98, boli dokopy reklamy platené v období od 3. marca do 4. apríla, boli na nich minuté finančné prostriedky približne v rozmedzí od 2 000 do 3 000 eur a zobrazené boli takmer 1,5 milión krát. Podľa môjho názoru teda niet pochýb, že platením týchto reklám pred prezidentskou kampaňou sa vyššie uvedené osoby dopustili porušenia zákona o volebnej kampani.9 MEMO 98 podali podnet na Štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej len „štátna komisia“), aby porušenie zákona prešetrila. Podľa nich síce nedošlo k nejakému dramatickému porušeniu, navyše sa vyjadrili, že so zrušením inštitútu tretích strán nesúhlasia, avšak došlo k porušeniu zákona a je potrebné to prešetriť. Navyše to majú v kompetencii orgány patriace do štruktúr ministerstva vnútra, ktorého minister sa sám dopustil porušenia zákona, na základe čoho bolo teda možné zistiť aj nezávislosť príslušných orgánov. Štátna komisia následne podnety MEMO 98 a ďalších občianskych združení odstúpila príslušným orgánom verejnej správy – v prípade Matúša Šutaja Eštoka a Kamila Šaška ide o Okresný úrad Bratislava, v prípade Branislava Ondruša o Okresný úrad Zvolen.10 8 Bližšie konkrétne reklamy pozri v Knižnici reklám spoločnosti Meta dostupné na: <https://www.facebook.com/ads/library/?active_status=active&ad_type=political_a nd_issue_ads&country=SK&is_targeted_country=false&media_type=all&source=navheader>. 9 Konkrétne sa dopustili priestupku podľa § 20 ods. 1b zákona o volebnej kampani. 10 V prípade Branislava Ondruša bol podnet najprv postúpený ministerstvu vnútra z dôvodu podozrenia, že príspevky mohli byť v skutočnosti financované právnickou osobou, konkrétne stranou HLAS-SD, a až následne bol podnet postúpený Okresnému úradu Zvolen. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-26 479 V zmysle zákona o priestupkoch,11 ktorý sa vzťahuje aj na konanie v prípade spáchania priestupku podľa zákona o volebnej kampani, príslušný orgán je povinný začať priestupkové konanie v lehote do 30 dní.12 Správne konanie je upravené v zákone o správnom konaní,13 ktorý hovorí, že príslušný orgán rozhodne v jednoduchých veciach bezodkladne, v ostatných prípadoch do 30 dní a v zložitých prípadoch do 60 dní.14 V prípade podnetu podaného MEMO 98 však táto lehota nebola dodržaná. V prípade Kamila Šaška sa konať začalo až koncom októbra, čo je viac ako 5 mesiacov od podania podnetu, v prípade Braňa Ondruša sa konanie v čase finalizácie môjho príspevku ešte nezačalo.15 V prípade Matúša Šutaja Eštoka síce rozhodnutie bolo vydané, avšak príslušný orgán konštatoval, že k porušeniu zákona nedošlo.16 Z toho dôvodu sa MEMO 98 spoločne s TIS a Nadáciou Zastavme korupciu obrátili na prokuratúru s podnetom o preskúmanie dodržiavania zákonnosti orgánmi verejnej správy.17 Odvolanie voči rozhodnutiu totižto zo strany MEMO 98 nebolo možné, keďže v konaní figurovala ako oznamovateľ, nie ako účastník konania. Prokuratúra sa stotožnila s názorom mimovládnych organizácií. Rozhodnutie úradu označila za nezákonné a navrhla rozhodnutie 11 Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 12 § 67 ods. 3 zákona o priestupkoch. 13 Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 14 § 49 Správneho poriadku. 15 Absurdné rozhodnutie OÚ BA vo veci (ne)kampane ministra. Obraciame sa na prokuratúru. In: MEMO98. 11. október 2024. [online], [cit. 22/12/2024]. Dostupné na internete: <https://memo98.sk/article/Absurdne-rozhodnutie-OU-BA-vo-veci-nekampaneministra-Obraciame-sa-na-prokuraturu>. 16 Tamtiež. 17 Tamtiež. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-26 480 zrušiť.18 To, či ho skutočne zruší, je otázne, v prípade, ak nie, môže prokuratúra podať žalobu na správny súd.19 Neférovosť volebnej kampane V médiách sa počas kampane často spomínali názory o neférovosti kampane Petra Pellegriniho. Jeho protikandidát Ivan Korčok argumentoval jednak silnou antikampaňou, ktorá bola proti nemu vedená, ale aj nevôľou Petra Pellegriniho diskutovať so svojimi protikandidátmi, či zásahmi do spravodajstva RTVS (dnešná STVR) a súkromnej TV Markíza. Okrem toho mu prekážalo aj to, že Peter Pellegrini mal väčší mediálny priestor z dôvodu jeho postavenia ako predsedu parlamentu.20 S posledným argumentom sa stotožňujem aj ja. Je prirodzené, že predsedovi parlamentu sa vzhľadom na jeho funkciu dostáva mediálnej pozornosti. Petrovi Pellegrinimu bola mediálna pozornosť venovaná nielen z hľadiska jeho pozície ako kandidáta na prezidenta, ale aj na základe faktu, že počas volebnej kampane bol druhým najvyšším ústavným činiteľom. Z toho dôvodu mohol zo svojej funkcie predsedu parlamentu viesť aj neoficiálnu volebnú kampaň. Podobnú situáciu sme zažili aj v roku 2014, kedy na post prezidenta kandidoval vtedajší predseda vlády Róbert Fico. Tomu sa tiež z postu premiéra dostávalo väčšej pozornosti ako jeho protikandidátom. V tomto prípade to však premiérovi nevyšlo a prezidentské voľby 18 Prokuratúra považuje rozhodnutie OÚ vo veci „nekampane“ M. Šutaja Eštoka za nezákonné. Navrhuje ho zrušiť. In MEMO98. 19. december 2024. [online], [cit. 22/12/2024]. Dostupné na internete: <https://memo98.sk/article/Prokuratura-nam-dala-za-pravduRozhodnutie-OU-vo-veci-nekampane-ministra-Sutaja-Estoka-povazuje-za-nezakonneNavrhuje-ho-zrusit>. 19 § 45 ods. 1 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov. 20 Pozri napr.: Líder prieskumov odmieta diskutovať. Korčok považuje za kampaň za čudnú a neférovú. In: SME. 15. marec 2024. [online], [cit. 04/12/2024]. Dostupné na internete: <https://domov.sme.sk/c/23296331/korcok-povazuje-kampan-za-cudnu-aneferovu.html>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-26 481 vyhral Andrej Kiska. Treba však poznamenať, že na prezidentské voľby v roku 2014 sa nový zákon o volebnej kampani ešte nevzťahoval. Môžeme konštatovať, že je logické, že kandidáti, ktorí zastávajú nejakú verejnú funkciu budú mať prirodzene väčší priestor ako ostatní kandidáti. Tiež je úplne pochopiteľné, ak sa premiér alebo predseda parlamentu uchádza o post prezidenta republiky, keďže túto funkciu môžeme považovať za vrchol politickej kariéry. Otázkou však zostáva, či je spravodlivé voči ostatným kandidátom, aby ústavní činitelia využívali svoje postavenie ako súčasť volebnej kampane, a zároveň či sú ústavní činitelia naplno schopní venovať sa svojim pracovným povinnostiam, keď popritom vedú volebnú kampaň. Ústava SR21 alebo aj ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov22 upravujú nezlučiteľnosť funkcií verejného funkcionára s inými funkciami, zamestnaniami či činnosťami všeobecne ale aj osobitne pre jednotlivé funkcie. Konkrétne ústava upravuje, že „prezident nesmie vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byť členom orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť.“23 Teda logicky prezident nemôže byť zároveň poslancom. Ústava ráta aj s možnosťou, že za prezidenta bude zvolený práve poslanec, v tom prípade dňom zvolenia prestáva vykonávať svoju funkciu. To sa vzťahuje napríklad aj na sudcov, prokurátorov či členov vlády.24 Hoci hovoríme o nezlučiteľnosti funkcií, nehovoríme o nezlučiteľnosti kandidatúry na prezidenta s inou funkciou. Výnimkou je iba prípad, kedy za prezidenta kandiduje sudca. V zmysle zákona o sudcoch a prísediacich,25 „výkon funkcie sudcu sa prerušuje aj 21 Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. 22 Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. 23 Čl. 103 ods. 5 Ústavy SR. 24 Čl. 103 ods. 4 Ústavy SR. 25 Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-26 482 dňom, keď sa sudca zaregistruje ako kandidát vo voľbách na prezidenta Slovenskej republiky, alebo vo voľbách územnej samosprávy,“26 pričom „prerušenie výkonu funkcie trvá ešte tri mesiace po vyhlásení výsledkov volieb, ak sudca nebol zvolený, alebo ešte tri mesiace po skončení výkonu funkcie, do ktorej bol vo voľbách zvolený.“27 Pôvodné znenie hovorilo o prerušení funkcie sudcu aj počas kandidatúry pri voľbách do parlamentu, avšak to bolo novelou zákona v roku 201928 vypustené. Toto ustanovenie súvisí s princípom nezávislosti a nestrannosti sudcov. Sudca by sa mal správať tak, aby svoju nestrannosť a nezávislosť zachoval, najmä voči verejnosti, ktorá by v opačnom prípade mohla stratiť dôveru v súdnu moc. Preto bolo podľa môjho názoru nesprávne, keď novelou došlo k zmierneniu zákona. Namiesto vypustenia časti, v ktorej by k prerušeniu výkonu funkcie sudcu došlo aj pri voľbách do parlamentu, malo byť podľa môjho názoru doplnené prerušenie výkonu funkcie sudcu aj pri voľbách do Európskeho parlamentu. S návrhom sprísnenia zákona prišiel v roku 2023 aj Juraj Šeliga, ktorý toto pravidlo chcel zmeniť z prerušenia funkcie na jej zánik a rozšíriť subjekty aj o prokurátorov.29 Podľa môjho názoru by však bolo vhodné zvážiť, či by podobné pravidlo nemalo byť zavedené aj voči ostatným ústavným činiteľom, najmä ak hovoríme o druhom a treťom najvyššom ústavnom činiteľovi. Viem si predstaviť zavedenie inštitútu prerušenia výkonu funkcie predsedu parlamentu a predsedu vlády v prípade ich kandidatúry na prezidenta. Znamenalo by to väčšiu férovosť volebnej 26 § 24 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich. 27 Tamtiež. 28 Zákon č. 282/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. 29 Šeliga: Ak sudca kandiduje za prezidenta, má z funkcie odísť. In: TERAZ.SK. 25. február 2023. [online], [cit. 04/12/2024]. Dostupné na internete: <https://www.teraz.sk/spravy/seliga-ak-sudca-a-prokurator-kandiduj/696923clanok.html>. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-26 483 kampane voči ostatným kandidátom, ktorým sa nedostáva toľko mediálneho priestoru. Netransparentnosť financovania volebnej kampane Jeden z problémov volebnej kampane bola aj jej celková netransparentnosť. Hodnoteniu transparentnosti jednotlivých kampaní sa venovala najmä mimovládna organizácia TIS. Z jedenástich kandidátov boli hodnotení šiesti – Peter Pellegrini, Ivan Korčok, Štefan Harabin, Ján Kubiš, Krisztián Forró a Andrej Danko. Za najviac transparentnú kampaň bola označená kampaň Ivana Korčoka s hodnotou 90%. Okrem neho mali transparentnú kampaň aj Štefan Harabin (73%) a Krisztián Forró (70%). S výhradami boli hodnotené kampaň Andreja Danka (43%) a Jána Kubiša (45%). Kampaň Petra Pellegriniho bola ako jediná hodnotená ako netransparentná (30%).30 Hoci kampaň Petra Pellegriniho bola netransparentná, práve on voľby vyhral a stal sa novým prezidentom. Môžeme si teda klásť otázku, ktorú si kladie aj TIS – bude netransparentná a neférová prezidentská kampaň novým normálom?31 V čom bol Pellegrini kritizovaný je napríklad utajenosť jeho darcov. Oficiálne mu na transparentný účet poslala finančné prostriedky iba strana HLAS-SD, a to tiež v rozpore so zákonom, keďže druhá čiastka vo výške 250 tisíc eur bola na transparentný účet zaslaná až po voľbách. Mená darcov teda nie sú známe, a hoci Pellegrini sľúbil, že ich zverejní, dodnes tak neurobil.32 30 TIS: Hodnotenie transparentnosti kampaní. In: TRANSPARENCY INTERNATIONAL SLOVENSKO. [online]. [cit. 19/12/2024]. Dostupné na internete: <https://volby.transparency.sk/prezident2024/hodnotenia>. 31 KOSTELANSKÝ, Ľ.: Bude netransparentná a neférová kampaň novým normálom? In: TRANSPARENCY INTERNATIONAL SLOVENSKO. 19. máj 2024. [online], [cit. 19/12/2024]. Dostupné na internete: <https://transparency.sk/sk/budenetransparentna-a-neferova-prezidentska-kampan-novym-normalom/>. 32 Tamtiež. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-26 490 <https://memo98.sk/article/Prokuratura-nam-dala-za-pravduRozhodnutie-OU-vo-veci-nekampane-ministra-Sutaja-Estokapovazuje-za-nezakonne-Navrhuje-ho-zrusit>. Rytmus a Plačková, ministri aj pomoc tretích strán. Kampaň ukázala na medzery v zákone. In: ZASTAVME KORUPCIU. 9. apríl 2024. [online], [cit. 19/12/2024]. Dostupné na internete: <https://zastavmekorupciu.sk/kauzy/rytmus-a-plackovaministri-aj-pomoc-tretich-tretich-stran-kampan-ukazala-namedzery-v-zakone/>. Šeliga: Ak sudca kandiduje za prezidenta, má z funkcie odísť. In: TERAZ.SK. 25. február 2023. [online], [cit. 04/12/2024]. Dostupné na internete: <https://www.teraz.sk/spravy/seliga-ak-sudca-a-prokuratorkandiduj/696923-clanok.html>. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Zákon č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Zákon č. 181/2014 o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a hnutiach v znení neskorších predpisov. Zákon č. 208/2019 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov. Zákon č. 275/2012 Sb. o volbě presidenta republiky. Zákon č. 282/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. https://doi.org/10.33542/KKD-0453-8-26 491 Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. ZASTAVME KORUPCIU: Rytmus a Plačková, ministri aj pomoc tretích strán. Kampaň ukázala na medzery v zákone. In: ZASTAVME KORUPCIU. 9. apríla 2024. [online], [cit. 19/12/2024]. Dostupné na internete: <https://zastavmekorupciu.sk/kauzy/rytmus-aplackova-ministri-aj-pomoc-tretich-tretich-stran-kampan-ukazalana-medzery-v-zakone/>.