VITAMÍNY A MINERÁLNE LÁTKY VO VÝŽIVE ČLOVEKA

39 DOI: https://doi.org/10.33542/RVC-040-3-02 2 VITAMÍNY A MINERÁLNE LÁTKY VO VÝŽIVE ČLOVEKA Kvetoslava Rimárová 2.1 Základné definície Vitamíny sú dôležité organické zlúčeniny, ktoré už v stopových množstvách umožňujú správny priebeh fyziologických procesov, premeny látok, energie a pod. Tieto látky nemajú žiadnu energetickú hodnotu, ale sú dôležitou zložkou enzýmov a sú súčasťou mnohých fyziologických dejov. Ľudský organizmus si ich nevie sám syntetizovať, preto ich musí prijímať hotové alebo v inaktívnej forme ako tzv. provitamíny, čiže látky, z ktorých si organizmus vytvorí príslušný vitamín. Pre človeka je dôležitý nielen príjem všetkých vitamínov, ale aj ich primerané množstvo. V organizme môžu vznikať stavy tak nedostatku (karencie) vitamínov ako aj nadbytku vitamínov. Z hľadiska množstva vitamínov v organizme rozlišujeme nasledujúce stavy. Hypovitaminóza – predstavuje miernejšie chorobné následky z nedostatku vitamínov. Príkladom môže byť jarná únava v prípade čiastočného nedostatku vitamínu C. Avitaminóza – vzniká pri výraznejšom deficite vitamínov, vyvoláva vážnejšie ochorenia. Ako príklad môže slúžiť skorbut, čo je nebezpečné, život ohrozujúce ochorenie v prípade absolútneho nedostatku vitamínu C. Hypervitaminóza – nadmerný príjem vitamínov, môže spôsobiť rôzne formy ochorenia. Najčastejšie sa hypervitaminózy vyskytujú u vitamínov rozpustných v tukoch, ako je napríklad vitamín D. Odporúčaná denná dávka (ODD, respektíve RDA) sa nedá všeobecne stanoviť, boli však vypracované tabuľky s priemernou potrebou jednotlivých látok. Potrebná dávka vitamínov sa líši podľa veku, pohlavia a prostredia, v ktorom jednotlivci žijú, a taktiež v závislosti od životného štýlu. Klasifikácia vitamínov vychádza z princípu ich rozpustnosti. Rozdeľujeme ich na: 1. vitamíny rozpustné v tukoch (A, D, E, K), 2. vitamíny rozpustné vo vode (B-komplex, C, P, PABA, H, niacín, cholín, inozitol). 2.2 Vitamíny rozpustné v tukoch Vitamín A – retinol Pod pojmom vitamín A je zahrnutá skupina látok, ktorá má podobné chemické zloženie 40 a rovnaký mechanizmus účinku. Má dve formy, pričom dôležitejšou je retinol, čiže aktívna forma vitamínu A, a druhou formou je provitamín β-karotén. β-karotén je predchodcom vitamínu A. Označujeme ho aj ako provitamín. Do organizmu sa dostáva s rastlinnou potravou, predovšetkým so zeleninou a ovocím, ktoré má žlto–oranžovo–červenú farbu (napríklad mrkva, pomaranče, marhule). β-karotén sa len podľa stupňa potreby mení na vitamín A. Preto pri jeho používaní neexistuje nebezpečenstvo predávkovania sa a nadmerného nahromadenia, ako to býva v prípade príjmu nadmerných dávok vitamínu A, najmä syntetického, ktorý sa predáva v lekárňach. Má všetky vlastnosti, ktoré prislúchajú vitamínu A, čo znamená, že aj tento provitamín disponuje vysokými antioxidačnými vlastnosťami. Toto je dôležité hlavne v oblasti likvidácie aktívnych radikálov a v prevencii ochorení, hlavne tých nádorových. Význam: Retinol je tmavočervená kryštalická látka. Rozkladá sa na svetle, vzduchu, pri pôsobení UV žiarenia a kyslíka. Má významnú úlohu v biochémii zrakového nervu a je nevyhnutný pre tvorbu a funkciu očného farbiva – rhodopsínu. V živočíšnych bunkách ovplyvňuje ich rast. Ďalej je dôležitý pre zachovanie zdravej pokožky a slúži ako prevencia proti akné. Pôsobí preventívne proti zápalom kože a obličkovým kameňom, udržuje zdravú vonkajšiu vrstvu orgánov a tkanív. Nedávne štúdie ukázali jeho protirakovinové účinky, tým že chráni mäkké tkanivo. Vstrebáva sa v tenkom čreve a ukladá sa v pečeni a v podkožnom tuku. Zdroje: Retinol sa nachádza len v živočíšnych potravinách, ako napríklad rybí tuk, maslo, pečeň, vnútornosti, vajcia, mlieko. V zelenine a ovocí sa vyskytuje provitamín β– karotén (mrkva, paprika, žlté ovocie). Odporúčaná denná dávka: deti: 400 – 1000 µg; muži: 1000 µg; ženy: 800 µg. Avitaminóza: Vyvíja sa pomaly, lebo organizmus môže čerpať vitamín A zo svojich depotných zásob. Nedostatok spôsobuje šeroslepotu – hemeralópiu, zápal očí, suchú kožu. Ďalšími príznakmi nedostatku môže byť znížená chuť do jedla, hnačka, zástava rastu a neplodnosť. Hypervitaminóza: Za toxickú dávku sa považuje 10 000 násobok minimálnej dávky. Má za následok anorexiu, poruchy videnia a poruchy funkcií pečene a obličiek. Vitamín D – kalciferol Vitamín D tvorí skupina siedmich izomérov. Všetky majú steroidnú povahu a vznikajú v živočíšnom organizme z nenasýtených sterolov – provitamínov pôsobením UV žiarenia. Vitamín D má niekoľko foriem: D3 sa označuje ako cholekalciferol a vitamín D2 ako ergokalciferol. 41 Význam v organizme: Z potravy je vitamín D absorbovaný črevnou stenou. Ak vzniká z provitamínu, tak provitamín sa na vitamín premieňa prostredníctvom pôsobenia slnečnej časti UV žiarenia na kožu, z ktorej následne prechádza priamo do krvi. Jeho hlavná úloha spočíva v účasti na regulácii vápnika a fosfátov. Vitamín D je látkou, ktorá umožňuje zabudovávanie vápnika do kostí a zubov. Pomáha zachovávať zdravý nervový systém, normálny pulz, primeranú zrážanlivosť krvi a zvyšuje tonus priečne pruhovaného svalstva. Zdroje: V potrave je bohatý výskyt provitamínu D, ale vitamín D je v potravinách pomerne vzácny. Najhojnejšie zastúpený je v rybom tuku, masle, rastlinných olejoch, pečeni a vajcovom žĺtku. Odporúčaná denná dávka: 5 – 10 μg pre dospelých, u tehotných žien a dojčiat sa zvyšuje na 10 μg. Avitaminóza: Prejavuje sa závažným ochorením u detí, ktoré sa označuje ako mäknutie kostí – krivica (rachitída). Základným klinickým príznakom krivice sú patologické zmeny kostí (deformity lebky, rachitický ruženec, deformity zápästia). U dospelých môže vznikať osteomalácia alebo osteoporóza. Hypervitaminóza: Vyvoláva poruchy rovnováhy kalcia a fosfátov, ukladanie kalcia do mäkkých tkanív, cievnych stien, obličiek a pľúc. U detí je pozorované spomalenie rastu, hnačky, zvracanie, časté močenie. K hypervitaminóze môže dôjsť často v prípadoch povinného umelého podávania vitamínu D u dojčiat a detí, kedy matky v mylnej predstave zásobovať svoje dieťa čo najlepšie vitamínom, podávajú dieťaťu rôzne kombinované prípravky vitamínu D, čo vedie k intoxikácii a hypervitaminóze. Vitamín E – tokoferol Vitamín je nazývaný aj ako tokoferol – "antisterilný vitamín". Je zmesou viacerých izomérov, ktoré sa od seba odlišujú počtom metylových skupín. Najúčinnejší je α-tokoferol. Za normálnej teploty je to žltkastá olejová látka dobre rozpustná v organických rozpúšťadlách. Je veľmi citlivá na kyslík. Význam v organizme: Má silný antioxidačný účinok, bráni oxidácii nenasýtených tukov, aminokyselín s obsahom síry, vitamínov A a C. Je dôležitý pre prevenciu samovoľných potratov, má účinok na plodnosť a potenciu. Spomaľuje proces starnutia buniek a tkanív, preto je pridávaný do kozmetických prípravkov, ďalej má močopudné účinky, čím znižuje krvný tlak. Zdroje: Obilné klíčky a ich olejové výťažky, sójové bôby, zelená listová zelenina, celozrnná múka, vajcia, obilie. Odporúčaná denná dávka: deti: 3 – 7 mg, muži: 12 – 16 mg, ženy: 8 – 12 mg. Avitaminóza: Vzhľadom na minimálny všeobecný výskyt nebola popísaná. 42 Hypovitaminóza: Môže vyvolávať zvýšený rozpad červených krviniek a následné zníženie ich počtu – anémiu, ďalej neplodnosť, sterilitu, degeneráciu pohlavných žliaz, zápaly obličiek, spomalené hojenie rán a spálenín. Vzhľadom na veľmi rozšírený výskyt vitamínu E v potravinách sa v praxi príznaky avitaminózy nevyskytujú. Hypervitaminóza: Vyskytuje sa len zriedka, takmer výhradne pri umelom užívaní veľmi veľkých dávok vitamínu E vyvoláva nežiaduce účinky. Napríklad dlhodobý príjem nad 250 mg/deň môže viesť k zvracaniu, hnačke, bolestiam brucha a svalov. Vitamín K – fylochinón Vitamín K, označovaný aj ako fylochinón, je látka patriaca do skupiny látok odvodených od naftochinónu. Význam v organizme: Fylochinón tvorí žlté kryštáliky alebo olejovú kvapalinu, veľmi citlivú na viditeľné svetlo a UV žiarenie. Jeho hlavná funkcia je v procese zrážania krvi. Je nenahraditeľný pri tvorbe protrombínu, zabraňuje vnútornému krvácaniu a zmierňuje nadmernú stratu krvi počas menštruácie. Zdroje: Vyskytuje sa v chloroplastoch zelených rastlín, zelenej listovej zelenine, morských riasach, rastlinných semenách, jogurtoch, vaječných žĺtkoch, mede, sójovom oleji a rybom tuku. Odporúčaná denná dávka: deti: 5 – 15 mg, muži: 12 – 16 mg, tehotné a dojčiace ženy 18 mg. Avitaminóza: Vedie k spomaleniu zrážania krvi, k nedostatku krvných doštičiek, môže sa prejavovať náchylnosť ku krvácaniu z ďasien, resp. z nosa. Avitaminóza vzniká veľmi zriedkavo, najčastejšie u dojčiat, respektíve u osôb s ťažkou črevnou mikrobiálnou dysfunkciou, keďže vitamín K je produkovaný črevnými baktériami (Escherichia coli). Aj preto je jeho nedostatok vo forme hypovitaminózy alebo avitaminózy pomerene zriedkavý. Hypervitaminóza: Izomér K3 (syntetický) spôsobuje rozpad červených krviniek a poškodenie pečene. 2.3 Vitamíny rozpustné vo vode Vitamín C – Kyselina askorbová Ide o skupinu látok odvodenú od kyseliny L-askorbovej, keďže má podobnú biologickú účinnosť. Význam v organizme: Z chemického hľadiska je tento vitamín blízky cukrom. V čistom stave tvorí bezfarebné kryštály kyslej chuti dobre rozpustné vo vode. Väčšina zvierat si ho dokáže sama syntetizovať v potrebnom množstve okrem opíc, morčiat a človeka. Zvyšuje 43 odolnosť voči infekciám posilňovaním účinkov leukocytov. Obrovské dávky spomaľujú rast zhubných nádorov. Základnou funkciu vitamínu C je účasť vo fyziologickom mechanizme vzniku kolagénu z hydroxyprolínu. Vitamín C tým, že vstupuje do tvorby kolagénu, posilňuje cievy a kapiláry, zrýchľuje hojenie rán. Kyselina askorbová je potrebná na reguláciu metabolizmu aminokyselín, udržiavanie pevnosti cievnych stien (najmä kapilár) a tkanivové dýchanie. Podporuje vstrebávanie železa, stimuluje tvorbu bielych krviniek, vývoj kostí, zubov a chrupaviek, podporuje rast a odstraňuje voľné radikály. Spomaľuje starnutie, potláča alergie a podieľa sa na detoxikácii jedovatých látok v organizme. Zároveň vitamín C patrí medzi základné vitamíny s antioxidačným účinkom (vitamíny A, C a E). Zdroje: Citrusové ovocie, jablká, banány, čerstvá zelenina, paprika, brokolica, rajčiny, zelená listová zelenina, melóny, zemiaky. Odporúčaná denná dávka: deti: 40 – 50 mg, muži: 50 – 100 mg, ženy: 50 – 100 mg. Avitaminóza: Prejavuje sa náchylnosťou k nádche a infekciám, sklonom k alergiám, krvácajúcimi ďasnami, podkožným krvácaním a petechiami, zubnými kazmi, depresiou, nervozitou. Avitaminóza spôsobuje chorobu skorbut, ktorá sa prejavuje anémiou, krvácavosťou, opuchom kĺbov a ďasien, stratou zubov, krehkosťou kostí, sterilitou, častými infekciami, atrofiou svalov a žalúdočnými vredmi. Skorbut bol v minulosti známy ako choroba námorníkov a polárnikov. Hypervitaminóza: Vzniká pri veľmi vysokých dávkach, ktoré už organizmus nedokáže vylúčiť. Dochádza k tvorbe oxálových a močových kameňov. Najčastejšou príčinou je nekontrolovateľné opätovné podávanie prípravkov s veľmi veľkými dávkami vitamínu C. Viac vitamínu C potrebujú hlavne fajčiari, keďže jedna cigareta znehodnotí až 25 mg tohto vitamínu. Vitamín P Vitamín P je zmesou viacerých aktívnych látok nazývaných bioflavonoidy, odvodených od flavónových farbív. Spomedzi nich sú najdôležitejšie citrín, hesperidín a rutín. Svojím fyziologickým účinkom funkčne závisia od vitamínu C. Vitamín P sa tiež nazýva faktorom kapilárnej permeability – P. Význam v organizme: Zabezpečuje pevnosť kapilárnej steny, čím chráni pred tvorbou modrín, zastavuje krvácanie ďasien a prispieva k ich hojeniu, zvyšuje rezistenciu voči infekciám. Zdroje: Biela časť kože a segmentov citrusových plodov, marhule, čerešne, šípky, čierne ríbezle a pohánka. Odporúčaná denná dávka: nie je stanovená. 44 Avitaminóza: Môže vzniknúť v priebehu skorbutu. Vitamín H – Biotín Význam v organizme: Tvorí bezfarebné kryštáliky. Nachádza sa v mnohých druhoch rastlín a semien a syntetizujú ho aj črevné baktérie. Je súčasťou mnohých koenzýmov, čím zabezpečuje najmä metabolizmus CO2 a aktivizuje mnohé enzýmy. Udržuje zdravú pokožku, pomáha pri liečení ekzémov, spomaľuje šedivenie vlasov a posilňuje ich rast. Zdroje: pivné kvasnice, pečeň, hnedá ryža, orechy, žĺtok, mlieko, ovocie, strukoviny. Odporúčaná denná dávka: deti: 20 – 30 µg, dospelí: 30 – 100 µg. Avitaminóza: ekzémy, anorexia. PABA – Vitagén Po chemickej stránke sa jedná o kyselinu paraaminobenzoovú. Je základom skupiny látok, ktoré sú jednou zo základných živín bunky. Význam v organizme: Kyselina paraaminobenzoová obsahuje kryštáliky dobre rozpustné vo vode a v alkohole. Má dôležitú úlohu pri využití bielkovín a spolu s mangánom stimuluje funkciu hypofýzy, chráni pľúca pred škodlivými účinkami ozónu, ktorý sa nachádza v smogu a cigaretovom dyme, chráni pred spálením slnečnými lúčmi, zmierňuje bolesť popálenín, udržuje pokožku zdravú a hladkú. Zdroje: pečeň, pivné droždie, obličky, obilné zrná a klíčky, ryža, melasa. Odporúčaná denná dávka: priemerne 30 – 100 mg. Avitaminóza: Nedostatok tohto vitamínu má za následok zmenu priepustnosti kapilár a ich zvýšenú lámavosť. Cholín Význam v organizme: Cholín je bezfarebný prášok, silne hygroskopický. Je jednou z mála látok, ktoré môžu prestupovať hematoencefalickou bariérou (bariéra krv – mozog) chrániacou mozog pred dôsledkami denných zmien potravinového príjmu. Vniká do mozgových buniek, kde z neho vzniká zlúčenina podporujúca pamäťové schopnosti. Redukuje cholesterol, zlepšuje prenos nervových impulzov, podporuje pamäť, spánok, v pečeni uľahčuje detoxikáciu toxických látok a liekov. Zdroje: Žĺtok, pečeň, srdce, zelená listová zelenina, obilné klíčky a kvasnice. Odporúčaná denná dávka: nie je stanovená. Avitaminóza: Pri avitaminóze vzniká tuková degenerácia pečene, ochorenia obličiek, zlá znášanlivosť tuku, žlčové kamene, vysoká hladina cholesterolu, vysoký tlak. 45 Inozitol Inozitol je zmes 9 izomérov cyklohexánov, pričom fyziologicky účinný je len mezoinozitol. Túto látku musia živočíchy prijímať potravou. Význam v organizme: Inozitol predstavuje bezfarebné kryštáliky sladkej chuti. Je stavebnou časťou fosfolipidov, pomáha znižovať cholesterol v pečeni, zachováva zdravú pokožku, znižuje nadmerne vysokú hladinu estrogénov, ktorá vedie k nádorom prsníkov. Pomáha pri redistribúcii tukov v ľudskom tele. Zdroje: pečeň, pivné kvasnice, sušená limská fazuľa, hovädzí mozog a srdce. Odporúčaná denná dávka: nie je stanovená. Avitaminóza: Môže byť spojená s príznakmi ako vysoký krvný tlak a hladina cholesterolu, ateroskleróza, zápaly pokožky, padanie vlasov. Vitamíny skupiny B (B – komplex) Do dnešného dňa bolo izolovaných 16 zástupcov tejto skupiny, ktorým sa spoločne hovorí B-komplex, pretože sa jednotlivé vitamíny vyskytujú v potrave spoločne a zároveň sa niektoré ich fyziologické funkcie prekrývajú. Vitamín B1 – Tiamín Nazýva sa tiež "duševným vitamínom", lebo má priaznivý vplyv na nervový systém. Význam v organizme: Tiamín je bezfarebná kryštalická látka, dobre rozpustná vo vode. Ničí ho kyselina siričitá, čo je dôležité hlavne pri konzervovaní potravín. Hlavný účinok tiamínu spočíva v dekarboxylácii kyseliny pyrohroznovej. Významne zasahuje aj do Krebsovho cyklu. Má nezastupiteľné miesto v metabolizme cukrov, zabezpečuje správnu hladinu kyslíka, udržuje normálnu činnosť nervového systému, svalov, srdcového svalu. Podporuje rast, udržanie plodnosti, zmierňuje neurologické ochorenia. Zdroje: nelúpaná ryža, kvasnice, jačmeň, ovsená múka, žltá a zelená zelenina, ovocie, mlieko. Odporúčaná denná dávka: deti: 1 mg, muži: 1,5 mg, ženy: 1,1 mg. Avitaminóza: Avitaminóza má za následok nervové poruchy, podráždenosť a precitlivenosť na hluk, stratu vôle a pamäti, nedostatočnú funkciu štítnej žľazy a stratu chuti do jedla. Klinický obraz avitaminózy je choroba beri-beri, ktorá sa u nás nevyskytuje. Hypervitaminóza: Prakticky neexistuje. Vitamín sa vylučuje močom. Vitamín B2 – Riboflavín Vyskytuje sa voľne, ale aj viazaný ako kyselina riboflavín–fosforečná. Význam v organizme: Riboflavín, už podľa názvu, tvorí žlté kryštáliky ťažko 46 rozpustné vo vode, ľahko v hydroxidoch. Je veľmi citlivý na UV žiarenie. Je dôležitý pri tvorbe hormónov nadobličiek, ktoré majú priaznivú úlohu pri adaptácii organizmu, spoluúčinkuje pri metabolizme cukrov, tukov a bielkovín. Spolu s vitamínom A prispieva k udržaniu dobrého zraku, má dobrý účinok na rast, plodnosť, kožu, nechty, vlasy a pomáha liečiť opar úst a jazyka. Zdroje: mlieko, pečeň, kvasnice, mliečne výrobky, listová zelenina, ryby, vajíčka. Odporúčaná denná dávka: deti: 0,8 – l,2 mg, muži: 1,5 – l,8 mg, ženy: l,2 – l,3 mg. Avitaminóza: Vzniká pri nej poškodenie kože a pohlavných orgánov, narušenie tvorby červených krviniek a problémy s kazivosťou zubov. Vitamíny B3, B4, B5 – Kyselina pantoténová Grécke slovo "pantothene" v preklade znamená „zo všetkých strán“. Toto pomenovanie kyseliny naznačuje jej výskyt, čiže skutočnosť, že sa v malom množstve vyskytuje vo všetkých potravinách. Okrem toho je syntetizovaná črevnými baktériami. Význam v organizme: Tento komplex je súčasťou koenzýmu A, ktorý prenáša acetyl. Zasahuje do Krebsovho cyklu, katalyzuje syntézu mastných kyselín a cholesterolu. Jeho významná úloha je pri produkcii energie zo sacharidov a tukov. Zabezpečuje normálnu funkciu nervového systému, pohlavných hormónov a nadobličiek, zabraňuje únave, redukuje stres, pomáha pri hojení rán a infekcií a v neposlednom rade zmierňuje toxické účinky mnohých antibiotík. Zdroje: zelenina, obilniny, potraviny živočíšneho pôvodu, vnútornosti. Odporúčaná denná dávka: deti: 3 – 5 mg, dospelí: 4 – 7 mg. Avitaminóza: Pri avitaminóze je častým sprievodným javom hypoglykémia – zníženie glukózy v krvi. Prítomné sú aj poruchy tráviacej sústavy, žalúdočné vredy, poruchy kože a krvi, duševný stres a šedivenie vlasov. Vitamín B6 – Pyridoxín Je zmesou troch derivátov s podobným fyziologickým účinkom, a to pyridoxínu, pyridoxalu a pyridoxamínu. Tvorí bezfarebné kryštáliky, ktoré sa v alkalickom alebo neutrálnom prostredí rozkladajú svetlom. Význam v organizme: Má dôležitú úlohu v aktivitách mnohých enzýmov a uvoľňovaní glukózy v pečeni a svaloch. Je nevyhnutným faktorom pri tvorbe červených krviniek a protilátok, zabezpečuje správnu funkciu kože a trávenia. Udržuje rovnováhu K a Na, čím reguluje telové tekutiny, zabraňuje tehotenským kŕčom, vysušuje mastnú pleť a pôsobí proti lupinám. Zdroje: pečeň, hydina, ryby, pšeničné klíčky, kapusta, mlieko, vajcia, banány. Odporúčaná denná dávka: deti:1 – 1,7 mg, muži: 1,7 – 2 mg, ženy: 1,4 – 1,6 mg. 47 Avitaminóza: Častými prejavmi avitaminózy sú popraskané pery, zápal slizníc, kožné ochorenia, depresie, stres, záchvaty ako pri epilepsii a Parkinsovej chorobe, zvýšená hladina cholesterolu, cukrovka, opuchy a zadržiavanie vody v tele. Vitamín B9 – Folacín – Kyselina listová Pod názvom folacín je zahrňovaná skupina látok odvodených od kyseliny listovej, ktorá je čiastočne syntetizovaná v tráviacej sústave. Význam v organizme: Kyselina listová tvorí žlté ploché kryštáliky citlivé na slnečné žiarenie. Funkcia folacínu zasahuje hlavne do krvotvorby, umožňuje delenie buniek kostnej drene. Spolu s vitamínom Bl2 sa zúčastňuje na tvorbe nukleových kyselín. Chráni pred črevnými parazitmi a otravou potravinami, stupňuje chuť do jedla, zmierňuje vredové bolesti a zvyšuje hladinu estrogénu. Kyselina listová je predpisovaná tehotným ženám ako dokázateľná prevencia porúch vývoja neurálnej trubice v období rastu plodu. Zdroje: zelená listová zelenina, pečeň, žĺtok, kŕmne kvasnice, mrkva, žltý melón, marhule, avokádo, celozrnná múka. Odporúčaná denná dávka: dospelí 400 µg. Avitaminóza: Prejavuje sa v podobe anémie, depresie, nechutenstva, boľavého jazyka, poruchami trávenia a v období tehotenstva aj poruchami plodu. Vitamín B12 – Kyanokobalamín Zahrňuje skupinu látok s antianemickou účinnosťou. Význam v organizme: V čistej forme je to červená kryštalická látka, citlivá na svetlo, rozpustná v alkohole. Pomáha tvoriť a regenerovať červené krvinky. Je nevyhnutný pri tvorbe genetického materiálu buniek a na udržanie normálnej činnosti nervového systému. Ďalej zlepšuje pamäť, podporuje chuť do jedla a stabilizuje menštruačný cyklus. Vitamín B12 sa označuje ako vonkajší „extrinsic“ faktor a na jeho absorpciu je nutný vnútorný, tzv. „intrinsic" faktor, ktorý sa nachádza v žalúdočnej šťave. Osoby s poruchami sekrécie žalúdočnej šťavy, resp. po operačnom zákroku na žalúdku, majú tým pádom extrémne znížené vstrebávanie vitamínu B12, čo vedie k zhubnej pernicióznej anémii. Aj napriek tomu platí, že zo žalúdka sa nevstrebáva dobre. Zdroje: pečeň, mäso, vajcia, syr. Odporúčaná denná dávka: deti: 0,7 – 1,4 mg, muži: 2 mg, ženy: 1,4 – 1,6 mg. Avitaminóza: Prejaví sa až po niekoľkých mesiacoch, lebo v pečeni sú veľké zásoby tohto vitamínu. K hlavným prejavom patria vredy v ústach, depresie, zhoršenie pamäti, strata koordinácie, perniciózna anémia. Prísni vegetariáni by mali organizmu vitamín B12 dodávať umelo. 54 zlúčeninách, kde sa nachádza atóm síry. Kyslá, málo vzdušná pôda obsahujúca ťažké kovy a nadmerné používanie umelých hnojív spôsobuje, že sa Se nachádza v pôde v nerozpustnej forme a nemôže sa do rastlín zabudovať. Význam: Selén je antioxidant, čo znamená, že chráni telo pred predčasným starnutím. Najlepšie pôsobí spolu s vitamínom E, s ktorým minimalizuje účinky Pb, Cd a Hg. Chráni pred poškodeniami, ktoré spôsobujú peroxidy a superoxidy vodíka, čím znižuje riziko rakoviny. V neposlednom rade sa podieľa na úprave nepríjemných dôsledkov menopauzy a je koncentrovaný v mužských spermiách. Zdroje: pšeničné klíčky, tuniak, cibuľa, orechy, semená, rajčiny, brokolica. Denná dávka: deti: 30 – 100 μg, dospelí: 50 – 200 μg. Nedostatok: Celkový nedostatok selénu sa môže prejaviť náchylnosťou k infekciám a chorobám, predčasným starnutím a nízkou pohlavnou potenciou. Nedostatok selénu môže byť sčasti nahradený vitamínom E. Nadbytok: V našich zemepisných šírkach je nepravdepodobné, aby prostredníctvom konzumácie bežnej stravy došlo k jeho nadmernému nahromadeniu v organizme. Jód (I) Vyskytuje sa v iónovej forme i viazaný v komplexoch s niektorými aminokyselinami. Je esenciálnou zložkou hormónov štítnej žľazy, čiže tyroxínu a trijódtyronínu. Význam: Jód pôsobí prostredníctvom štítnej žľazy. Zrýchľuje metabolizmus, čím pomáha spaľovať nadbytočný tuk a zvyšuje odolnosť voči chladu. Reguluje rýchlosť, s akou bunky nášho tela využívajú kyslík a tým podporujú telesný rast a energiu. Podieľa sa na zlepšení kvality nechtov, vlasov, kože a zubov. Je aktívny pri premene karoténu na vitamín A a pri syntéze cholesterolu. Zdroje: Nachádza sa v kuchynskej soli, ktorá je často umelo jodidovaná, aby sa tak predišlo poškodeniam zdravia z nedostatku jódu. Obsahujú ho aj morské riasy, chaluhy a morské živočíchy. Zo zeleniny ho vo väčšom množstve obsahuje cibuľa. Na druhej strane kapusta, kel, brokolica a kaleráb obsahujú látky, ktoré bránia štítnej žľaze v prijímaní jódu. Denná dávka: deti: 50 – 180 μg, dospelí: l00 – 200 μg. Nedostatok: Následkom nedostatku jódu je vznik strumy, ktorá sa prejavuje opuchom štítnej žľazy, ďalej obezita, zrýchlený pulz, búšenie srdca, únava a silná menštruácia. Ak je výrazný nedostatok jódu v období vývoja plodu alebo v detstve, vzniká závažná mentálna porucha detí označovaná ako kretenizmus. Nadbytok: Toxický účinok prírodného jódu ešte nebol popísaný. Fluór (F) 55 Fluór patri medzi stopové prvky. V organizme sa vyskytuje len v stopových množstvách, a to najmä v kostiach a zuboch. V oblastiach s nedostatkom F sa umelo pridáva do pitnej vody a potravín. Zvýšené koncentrácie sú však toxické, ukladajú sa do kostrového tkaniva, čo zapríčiňuje jeho väčšiu krehkosť a morfologické zmeny. Ochorenie vyvolané príjmom zvýšeného množstva fluóru do organizmu sa označuje ako fluoróza. Prejavuje sa morfologickými zmenami kostí, zubného dentínu a na zuboch vznikajú tmavé fľaky. Z fluóru vzniká v niektorých rastlinách kyselina fluóroctová, ktorá je pre živočíchy veľmi jedovatá. Chróm (Cr) V organizme sa vyskytuje v iónovej forme. Chróm patrí do skupiny stopových prvkov. Význam: Hlavnou úlohou chrómu je metabolizovanie glukózy, syntéza mastných kyselín a cholesterolu. Podieľa sa na posilňovaní pôsobenia inzulínu, čím reguluje hladinu cukru v krvi. Okrem toho pomáha redukovať krvný tlak a telesnú váhu. Celkovo pôsobí ako prevencia proti cukrovke a hypoglykémii. Zdroj: Hlavnými zdrojmi chrómu sú pivovarské kvasnice, pšeničné klíčky, mäso, ustrice, kukuričný olej. Denná dávka: 50 – 200 μg. Nedostatok: Pri nedostatku chrómu v organizme je u jedincov často pozorovaný spomalený rast, obezita, vysoký krvný tlak a vysoká hladina cholesterolu v krvi. K prejavom patrí aj únava a zhoršený metabolizmus glukózy. Príliš veľké množstvo konzumovaného rafinovaného cukru a bielej múky môže byť príčinou nedostatku chrómu v tele. Nadbytok: Je nepravdepodobné, aby pri konzumácii bežnej stravy došlo v organizme k jeho nadmernému hromadeniu. Kremík (Si) Kremík je dôležitou súčasťou podporných štruktúr, rovnako ako aj kolagénu a elastínu, čiže proteínov spojivového tkaniva. Význam: Zúčastňuje sa na elasticite kože, cievnych stien, fibrínu vlasov a nechtov. Zdroje: potraviny rastlinného pôvodu. Denná dávka: deti: 20 – 30 mg, dospelí: 25 – 30 mg. Nedostatok: Nedostatočný výskyt kremíka v tele je málo pravdepodobný, môže mať však za následok narušenie tvorby kostí a premenu chrupavkovitého základu na pevné a tvrdé kostné tkanivo. V prípade, že jedinec trvalo trpí lámavosťou nechtov a mastením vlasov, mal by vyskúšať liečbu kyselinou kremičitou. Nadbytok: Nadbytok kremíka v organizme v dôsledku konzumácie bežnej stravy je nepravdepodobný. 56 Nikel (Ni) Je súčasťou niektorých enzýmov najmä ako kofaktor a je zložkou špecifikovaných metaloenzýmov. Má synergický účinok s kobaltom pri tvorbe krvi, podieľa sa na vzniku a aktivite inzulínu. Denná dávka nie je presne stanovená, odporúča sa v priemere 0,2 – 0,9 mg. Zdrojom je najmä hrach, šupy semien, zelené časti rastlín. Pri jeho nedostatku je narušené vstrebávanie Fe, nízke hodnoty Ni sú pozorované u ľudí s anémiou. Patologická reakcia pri jeho nadbytku je zatiaľ neznáma, avšak mnoho ľudí trpí kontaktnou alergiou na nikel. Cigaretový dym obsahuje veľa niklu, ale v tomto prípade ide o nikel samozrejme intoxikujúci organizmus. Kobalt (Co) Je stavebnou súčasťou vitamínu B12 a je zložkou, prípadne aktivátorom niektorých enzýmov. Nezastupiteľnú úlohu má pri tvorbe erytrocytov, ovplyvňuje množstvo jódu využívané štítnou žľazou a tiež činnosť inzulínu. Denná dávka je 5 – 10 μg. Zdrojom kobaltu je mäso, obličky, pečeň, mlieko, ustrice a strukoviny. Vegetariáni môžu mať nedostatok kobaltu. Pri jeho nedostatku môže človek trpieť chudokrvnosťou až anémiou. Nadbytok z výživy nie je známy. Molybdén (Mo) Je súčasťou metaloenzýmov, v ktorých sa zúčastňuje na redoxných reakciách. Význam spočíva v podpore látkovej premeny cukrov a tukových látok, podieľa sa na využití Fe, bráni kazivosti zubov. Denná dávka je 150 – 500 μg. Zdrojom sú strukoviny, celozrnné obilie, tmavozelená listová zelenina. Pri nedostatku dochádza k zvýšenej kazivosti zubov, chudokrvnosti, nízkej pohlavnej aktivite. Nadbytok nie je známy. Molybdén sa vo veľkej miere stráca z obilia pri mletí a z cukrovej trstiny pri rafinácii. Vanád (V) Môže byť inhibítorom niektorých enzýmov in vitro a regulátorom in vivo. Je dôležitý v metabolizme tukov a pri premene cholesterolu. Denná dávka nie je stanovená. Zdrojom sú rastlinné oleje, ovsené vločky, ryby, zelenina, strukoviny, ryža, jahody. Vďaka zastúpeniu v živočíšnych aj rastlinných potravinách je nepravdepodobné, že by došlo počas stravovania k jeho nedostatku, preto ani zmeny fyziologických funkcií pri nedostatku neboli pozorované ani popísané. Nadbytok syntetických zlúčenín vanádu môže byť toxický. 57 Literatúra 1. BEŇO, I., 2001. Náuka o výžive. Martin: Osveta, 158 s. ISBN 80-8063-089-5. 2. BLATTNÁ, J. et al., 2005. Výživa na začátku 21. století. Praha: Společnost pro výživu, 79 pp. ISBN 80-239-6202-7. 3. BULKOVÁ, V., 1999. Náuka o požívatinách. Brno: IDVPZ, 204 pp. ISBN 80-7013-2930. 4. CZEIZEL, A. E., BÁRTFAI, Z., BÁNHIDY, F., 2011. Primary prevention of neural-tube defects and some other congenital abnormalities by folic acid and multivitamins: history, missed opportunity and tasks. In: Therapeutic advances in drug safety, Vol. 2, no. 4, p. 173-188. doi:10.1177/2042098611411358. 5. ĎURAČKOVÁ, Z., 1998. Voľné radikály a antioxidanty v medicíne I. Bratislava: SAP, 285 s. ISBN 80-88908-11-6. 6. ĎURAČKOVÁ, Z., 1999. Voľné radikály a antioxidanty v medicíne II. Bratislava: SAP, 315 s. ISBN 80-88908-46-9. 7. KELLER, U., MEIER, R., BERTOLI, S., 1993. Klinická výživa. Praha: Scienta Medica, 240 s. ISBN 80-85526-08-5. 8. KERESTEŠ, J. a kol., 2009. Biotechnológie, výživa a zdravie. Považská Bystrica: Eminent, 528 s. ISBN 978-80-970205-9-0. 9. KERESTEŠ, J. a kol., 2011. Zdravie a výživa ľudí. Bratislava: Cad Press, 1037 s. ISBN 978-80-88969-57-0. 10. KOHOUT, P., KOTRLÍKOVÁ, E., 2012. Základy klinické výživy. Praha: Forsapi, 113 pp. ISBN 978-80-87250-05-1. 11. KUDLOVÁ, E. a kol., 2009. Hygiena výživy a nutriční epidemiologie. Praha: Karolinum, 287 pp. ISBN 978-80-246-1735-0. 12. KUNOVÁ, V., 2004. Zdravá výživa, Praha: Grada Publishing, 136 pp. ISBN 80-2470736-5. 13. MINÁRIK, P., CHLEBO, P., 2017. Výživa, potrava a ľudské zdravie. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 90 s. ISBN 978-80-8132-180-1. 14. PÁNEK, J. a kol., 2002. Základy výživy. Praha: Svoboda Servis, 206 pp. ISBN 80-8632023-5. 15. SHARON, M., 1994. Komplexní výživa. Praha: Pragma, 193 pp. ISBN 80-85213-54-0. 16. STRÁNSKÝ, M., RYŠAVÁ, L., 2011. Fyziologie a patofyziologie výživy, České Budejovice: Jihočeská univerzita, 182 pp. ISBN 978-80-7394-241-0. 58 17. ŠEVČÍKOVÁ, Ľ., a kol., 2006. Hygiena. Bratislava: Univerzita Komenského, 307 s. ISBN 80-223-2103-6. 18. URBÁNEK, L., URBÁNKOVÁ, P., MARKOVÁ, J., 2010. Klinická výživa v současné praxi. Brno: Národní centrum ošetřovatelství a nelékařských zdravotníckych oboru, 97 pp. ISBN 978-80-7013-525-9. 19. WHO GLOBAL ACTION PLAN ON PHYSICAL ACTIVITY 2018 – 2030: MORE ACTIVE PEOPLE FOR A HEALTHIER WORLD, 2018. WHO Global action plan on physical activity 2018 – 2030: more active people for a healthier world, 2018. Geneva: WHO, 104 pp. ISBN 978-92-4-151418-7. [online]. Dostupné na internete: www.who.int/ncds/prevention/physical-activity/global-action-plan-2018-2030/en/. 20. WHO GLOBAL STRATEGY ON DIET, PHYSICAL ACTIVITY AND HEALTH, 2020. WHO Global Strategy on Diet, Physical Activity and Health, 2020 [online]. Dostupné na internete: www.who.int/dietphysicalactivity/childhood/en/. 21. ZADÁK, Z., 2008. Výživa v intenzivní péči. Praha: Grada, 552 pp. ISBN 978-80-2472844-5. 22. ZLATOHLÁVEK, L. et al., 2016. Klinická dietologie a výživa. Praha: Current Media, 424 pp. ISBN 978-80-88129-03-5.