ALTERNATÍVNE SPÔSOBY VÝŽIVY

80 DOI: https://doi.org/10.33542/RVC-040-3-04 4 ALTERNATÍVNE SPÔSOBY VÝŽIVY Kvetoslava Rimárová 4.1 Základné definície Medzi hlavné alternatívne spôsoby stravovania patrí flexitariánstvo, vegetariánstvo, vegánstvo, frutariánstvo, delená strava, makrobiotická strava, konzumácia organických potravín (biopotravín), paleodiéta a pod. V zozname redukčných diét sa nachádzajú mnohé výživové trendy a odporúčania, mnohé z nich sú však vedecky neoverené. K najznámejším diétam patrí napríklad hodinová diéta, intervalová diéta, citrusová kúra, ryžová diéta, glykemická diéta, Atkinsonova diéta, diéta podľa krvných skupín, diéta pre modelky, diéta s jablčným octom, ananásová diéta, omladzujúca diéta, diéta pre zaneprázdnené, Pritikinova diéta, acidobázická diéta, paradajková diéta, tekvicová diéta a delená strava. Už len pohľad na ne napovedá, že je nemožné sa v nich rozumne orientovať. Alternatívny spôsob stravovania nemá presne stanovenú definíciu. Všeobecne tak môžeme charakterizovať všetky dlhodobo praktizované spôsoby výživy, ktoré sa zásadným a podstatným spôsobom líšia od bežnej stravy na danom území. Najčastejšie sa od tradičnej výživy odlišujú vylúčením niektorých druhov bežných potravín prevažne živočíšneho pôvodu. Rozdiely však môžu spočívať v rôznom spôsobe prípravy pokrmov, vo výbere potravín alebo v neobvyklej kombinácii potravín napríklad pri delenej strave. Alternatívne spôsoby stravovania sú väčšinou orientované na potraviny rastlinného pôvodu, a tak je v jedálničku možné nájsť veľké množstvo ovocia, zeleniny, obilnín a strukovín. Rastlinná strava so sebou prináša mnohé výhody akými sú: dostatok vlákniny, vitamínov (napr. C, E), minerálnych látok (horčík, draslík) a nízky obsah sodíka v strave. Pozitívne tiež vplýva nízke množstvo nasýtených tukov a hlavne cholesterolu, ktoré sa vyskytujú v potravinách živočíšneho pôvodu. Alternatívne stravovanie však nie je vhodné pre deti, dospievajúcich, tehotné a dojčiace ženy, športovcov a chorých ľudí, pretože je v mnohých prípadoch nedostatočné a môže vyvolávať v týchto skupinách osôb rôzne výživové karencie, ktoré sa neskôr odrazia v zhoršenom zdravotnom stave jedinca. Napríklad vegánske diéty väčšinou neobsahujú správny pomer esenciálnych aminokyselín, ktoré nie sú dostatočne zastúpené v rastlinnej strave. Najčastejšie je to nedostatok železa, vitamínu B12, vápnika, vitamínu D a niektorých minerálnych látok - jód, zinok. Všeobecne je potvrdená nižšia využiteľnosť mikronutrientov z rastlinnej stravy. 81 Medzi najrozšírenejšie alternatívne formy výživy zaraďujeme ekologickú výživu, vegetariánstvo a makrobiotickú stravu. Dôvody, prečo ľudia prechádzajú na alternatívne spôsoby výživy, môžu byť rôzneho charakteru, ako napríklad: snaha žiť zdravo, jedlo by nemalo škodiť, ekonomické, etické, resp. ekologické dôvody, náboženstvá, móda. 4.2 Vegetariánstvo a jeho formy Pod pojmom vegetariánstvo si zjednodušene predstavujeme stravovanie bez mäsa. Absolútnym základom vegetariánskej idey je odmietanie príjmu živočíšnych bielkovín na akejkoľvek úrovni. Vegetariánstvo má viacero foriem, od miernejších až po striktné. Vegetariánstvo bolo odjakživa súčasťou ľudskej výživy. Počiatky siahajú až do 7. storočia p.n.l.. V indickej kultúre bolo vegetariánstvo úzko spojené s myšlienkou nenásilia voči zvieratám. V dnešnej modernej spoločnosti je táto alternatívna forma výživy čoraz viac populárnejšia. Vegetariánstvo nepredstavuje len spôsob stravovania, ale ide aj o určitý spôsob myslenia. Je akousi životnou filozofiou, ktorá sa zameriava na starostlivosť o vlastné zdravie, ktorá zahrňuje pohyb, očistu mysle a najmä úctu k zvieratám – je proti využívaniu zvierat na konzum, testovanie, výrobu odevov a podobne. Formy vegetariánstva Existuje niekoľko druhov vegetariánskeho stravovania: 1. Lakto-ovo vegetariánstvo – zahŕňa príjem potravín ako sú mliečne výrobky, vajcia mlieko, med 2. Ovo-vegetariánstvo – zahŕňa príjem vajec, ale eliminuje mliečne produkty 3. Lakto-vegetariánstvo – zahŕňa mliečne produkty, eliminuje vajíčka a iné živočíšne produkty 4. Frutariánstvo – povoľuje len ovocie, orechy, semená a plody rastlín, ktoré neboli inak poškodené 5. Jain-vegetariánstvo – povoľuje mliečne výrobky, ale nie vajcia, med a koreňovú zeleninu 6. Makrobiotická strava – povoľuje najmä celé zrná, fazuľu, čiastočne zeleninu 7. Vitariánstvo – je to spôsob prirodzeného stravovania, povolené sú iba potraviny, ktoré neprešli žiadnou tepelnou úpravou alebo tepelnou úpravou maximálne do 42°C, čiže konzumácia surovej stravy (raw food) 8. Pesco-vegetariánstvo – zahŕňa príjem potravín, ako sú ryby a plody mora 9. Pulo-pescotariánstvo – zahŕňa príjem tzv. „bieleho mäsa“ (ryby a hydinu) 10. Vegánstvo – nepovoľuje príjem žiadneho živočíšneho produktu 11. Semivegetariánstvo ‒ je najmiernejšia a zároveň najviac rozšírená forma 82 alternatívneho stravovania hlavne v západnej Európe. Táto forma je v podstate identická s aterosklerotickou diétou, ktorá je odporúčaná ľudom s kardiovaskulárnymi ochoreniami alebo s poruchou tukového metabolizmu. Preferuje potraviny rastlinného pôvodu, zároveň sa však konzumujú aj mliečne nízkotučné výrobky a 1x do týždňa ryby alebo biele mäso (hydina). Dôvody vegetariánstva • náboženské a spirituálne aspekty Vegetariánstvo si ľudia volia z rôznych dôvodov. Jedným z najčastejších dôvodov je vierovyznanie. K vegetariánstvu sa hlásia najmä hinduisti, budhisti, cirkev adventistov siedmeho dňa, ale aj najrozšírenejšie náboženstvá ako kresťanstvo, islam a judaizmus majú vo svojich pravidlách zmienku o bezmäsitej strave. • pozitívne zdravotné aspekty K ďalším aspektom, prečo si ľudia vyberú vegetariánstvo, patrí jeho pozitívny vplyv na zdravie človeka. Obmedzenie alebo úplne vylúčenie mäsa zo stravy môže viesť k zníženiu krvného tlaku, zníženiu cholesterolu v krvi, poklesu výskytu srdcových ochorení, DM 2. typu, rakoviny hrubého čreva, konečníka a obezity. Pre svoje doteraz najmä pozitívne výsledky môže byť primeraná forma vegetariánstva dobrou voľbou pre ľudí trpiacich rôznymi zdravotnými problémami, hlavne hromadnými chorobami neinfekčného pôvodu (tzv. civilizačnými chorobami). • etické a environmentálne aspekty Etické a environmentálne aspekty hrajú vysokú úlohu vo vegetariánstve. Najmä, čo sa týka ochrany zvierat pred násilím a zabíjaním, ako aj ochrana životného prostredia pred znečisťovaním, odlesňovaním a pestovaním plodín na úkor človeka. Vegetariánstvo ako alternatívny výživový smer je známy už od dávnych čias. Najstaršie záznamy o ňom pochádzajú z Indie, ktorú aj dnes tvorí 70 % všetkých vegetariánov. Vegetariánstvo sa v poslednej dobe stáva čoraz populárnejším výživovým smerom. Podľa štúdií Európskej únie sa týmto štýlom stravuje približne 5 % európskej populácie. V roku 2000 sa v USA hlásilo 2,5 % dospelej populácie k vegetariánstvu a cca 1 % populácie k vegánstvu. Vo vekovej skupine 6 – 17 rokov bolo približne 2 % vegetariánov a 0,5 % vegánov. V Kanade sa hlási k vegetariánstvu 4 % dospelej populácie. V Českej republike sú približne 2 % vegetariánov. Avšak je potrebné poukázať na fakt, že vegetariánstvo ako také zahŕňa väčšie množstvo diét založených na rôznom stupni obmedzenia konzumácie živočíšnych potravín. Pozitíve účinky vegetariánskej stravy spočívajú v nižšom príjme celkovej energie, tukov, cukru, soli a vyššom príjme polysacharidov a hlavne v lepšom pomere mastných kyselín. K ďalším pozitívam vegetariánskej stravy patrí prevaha príjmu rastlinných zdrojov, ktoré pomáhajú 83 znižovať výskyt kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny pľúc, hrubého čreva, pažeráka a žalúdka. U vegetariánov je nižšia hladina celkového cholesterolu, LDL cholesterolu ako aj triacylglycerolov v krvi. K protektívnym faktorom patrí aj vláknina. Ľudia, ktorí sa stravujú týmto spôsobom, sú fyzicky aktívnejší, odmietajú fajčenie a aj alkoholické nápoje. Tým, že dochádza k nižšiemu príjmu energie, upravuje sa aj ich telesná hmotnosť. Vegetariánov možno rozdeliť do skupín, ktoré sa určujú podľa toho, aké potraviny živočíšneho pôvodu do svojho jedálnička zaraďujú. Prehľad niektorých vegetariánskych diét je zobrazený v tabuľke 10. Tabuľka 10 Prehľad typov vegetariánskeho stravovania Typ diéty Hovädzie mäso Hydina a ryby Mliečne výrobky a vajcia Nevegetariáni áno áno áno Semivegetariáni zriedka zriedka áno Pescovegetariáni nie iba ryby áno Laktoovovegetariáni nie nie áno Vegáni nie nie nie Frutariáni nie nie nie Zdroj: upravené podľa Rimárová, 2021 Na obrázku 5 je znázornená vegetariánska pyramída, v ktorej je uvedené, čo a v akom množstve vegetariáni konzumujú. Obrázok 5 Vegetariánska pyramída Zdroj: http://bezmasa.kvalitne.cz/zdravi.html 84 Semi-vegetariánstvo Predstavuje najmiernejšiu formu vegetariánstva. Semi-vegetariáni konzumujú najmä ryby, hydinu a mliečne výrobky vrátane vajec. Ich strava neobsahuje tmavé druhy mäsa a údenín, preto je dôležité kontrolovať u nich príjem železa v potrave a nahradiť ho vhodnými zdrojmi. Semi-vegetariáni sa rozdeľujú podľa konzumácie niektorého druhu mäsa. Pescovegetariáni jedia iba ryby a Pulo-vegetariáni len kuracie mäso. Lakto-ovo-vegetariánstvo Zástancovia tohto výživového smeru nekonzumujú žiadne mäso, údeniny ani ryby. Do jedálnička však zaraďujú vajcia, mlieko a mliečne výrobky. Najčastejším problémom je u nich nedostatočný príjem železa, kvôli absencii mäsa. Vegánstvo Vegáni sa vyhýbajú všetkým výrobkom živočíšneho pôvodu nielen v strave, ale v každej oblasti svojho života (napr. nenosia kožené oblečenie, vlnu či hodváb). Zásadne nekonzumujú mäso, ryby, vajcia, mlieko a mliečne výrobky, med (produkt včiel), ale ani želatínu, ktorá sa vyrába z kostí a chrupkových tkanív zvierat. Nadbytočné množstvo vlákniny u nich môže spôsobovať obmedzené vstrebávanie minerálnych látok. Vegáni sú závislí od príjmu bielkovín len z rastlinnej stravy, ktorá musí byť pestrá a dobre skombinovaná, aby zabezpečila príjem esenciálnych aminokyselín. Frutariánstvo Tento výživový smer povoľuje konzumáciu ovocia a orechov v tepelne neupravenej forme. Dôležitou podmienkou je zber plodov spadnutých na zem, výhradne bez zásahu človeka. Trhať byliny a zeleninu nie je prípustné. Pri dlhodobom konzume takejto stravy dochádza k deficitu proteínov, minerálnych látok a vitamínov skupiny B. Vitariánstvo Vitariáni konzumujú iba surovú rastlinnú stravu, teda chemicky a tepelne neupravenú. Základom stravy je zelenina, ovocie, orechy, obilniny, niektoré strukoviny, semená a rôzne bylinky či morské riasy. Spoločným znakom frutariánstva a vitariánstva je konzumácia iba surovej stravy. Avšak táto forma je miernejšia, pretože dovoľuje zberať a konzumovať rastlinnú stravu. 4.3 Negatívne a pozitívne stránky vegetariánstva a jeho zdravotné riziká a výhody Riziká: Úplné vylúčenie mäsa zo stravy má aj svoje nevýhody. Je to hlavne deficit vitamínu B12, vitamínu A a D, zinku, železa. Nedostatok vitamínu B12 sa vyskytuje predovšetkým u vegánov. Môže sa čiastočne zmierniť hlavne u lakto-ovo vegetariánov tým, že 85 konzumujú mliečne a vaječné výrobky. Pravidelné sledovanie hladiny vitamínu B12 je dôležité najmä pre včasnú detekciu a liečbu jeho nedostatku a prípadne pre prevenciu ochorení súvisiacich s aterosklerózou. Zistilo sa, že pri nedostatku vitamínu B12 dochádza k zhoršeniu funkcie cievneho endotelu. Skoré príznaky nedostatku vitamínu B12 sú dosť nešpecifické, patrí k nim únava a problémy s trávením. Ďalším rizikom je deficit železa, ktorý spôsobuje vznik anémie. Tá sa prejavuje únavou, rýchlym srdcovým tepom a dýchavičnosťou pri fyzickej aktivite. Aj keď niektoré rastlinné potraviny obsahujú veľké množstvo železa, často obsahujú zlúčeniny, ktoré znižujú vstrebávanie železa. Takéto zlúčeniny – fytáty sa nachádzajú v zrnách a sušenej fazuli. Taktiež aj zlúčeniny v káve a čaji alebo vápnikové doplnky znižujú vstrebávanie železa. Avšak konzumácia potravín bohatých na vitamín C môže zvýšiť jeho vstrebávanie. Medzi ďalšie látky, ktoré sa nachádzajú vo vegánskej strave v menšom množstve patrí kreatín, karnozín a omega-3 mastné kyseliny. Kreatín je aminokyselina, ktorá sa nachádza v potravinách živočíšneho pôvodu. Množstvo kreatínu v strave nie je až také dôležité, pretože môže byť produkovaný v pečeni. Avšak vegáni majú nižšie množstvo kreatínu vo svaloch a získavajú ho najmä z doplnkov výživy. Karnozín je silný antioxidant a jeho najvyššia koncentrácia je v svaloch a mozgu. Vegáni majú nižšiu hladinu karnozínu vo svaloch, a preto majú ťažkosti s budovaním svalovej hmoty. Kyselina dokosahexaénová (DHA) – omega-3 mastná kyselina, ktorá sa nachádza hlavne v morských živočíchoch, ako sú ryby, je dôležitá pre normálnu funkciu mozgu a srdca. Striktné vegánstvo, ktoré odmieta akékoľvek živočíšne produkty, frutariánstvo a vitariánstvo, ktoré uznáva iba surovú, tepelne neupravenú stravu, môžu znamenať riziko nedostatku niektorých základných živín, esenciálnych aminokyselín, vitamínov a minerálnych látok, ktoré sa vyskytujú predovšetkým alebo len v živočíšnych zdrojoch. Tieto formy stravovania prinášajú riziko podvýživy a nedostatku energie. Táto forma diéty sa neodporúča najmä v období rastu (dojčatá, deti a dorast), tehotenstva a laktácie (dojčiace ženy). V skupine vegetariánov bol zaznamenaný nadmerný príjem vlákniny, fytátov a oxalátov v strave, čo zhoršuje využiteľnosť minerálnych látok – Ca, Fe (nerozpustné zlúčeniny v črevnom trakte), častá je aj karencia Fe. U vegetariánov bol potvrdený nedostatočný príjem kyseliny linolénovej (esenciálna pre vývoj sietnice a nervového tkaniva) a taurínu (prenos nervového vzruchu). U vegánov je ohrozená saturácia organizmu vitamínom B12 a D – najmä v chladnejších klimatických pásmach. Výhody: K výhodám vegetariánstva patrí nižší príjem energie, nižší obsah tukov (najmä živočíšnych) a priaznivejšie zloženie tukovej dávky (pomer nasýtených a nenasýtených mastných kyselín, nízky až žiadny obsah cholesterolu). U vegetariánov bol zaznamenaný nízky 86 príjem kuchynskej soli, údenárskych solí a priaznivejšie zloženie skupiny sacharidov (nižší obsah sacharózy a vyšší obsah polysacharidov). Častejšia konzumácia zeleniny a ovocia podmieňuje vyšší príjem ochranných faktorov (karoténov, vitamínu C, kyseliny listovej, draslíka, fytosterolov, vlákniny). Vegetariánska strava pomáha budovať zdravé kosti, pretože vegetariáni dokážu absorbovať viac vápnika ako nevegetariáni. Mäso totiž obsahuje vyššie množstvo kyselín, ktoré musí telo neutralizovať vylučovaním vápnika z kostí. Vegetariáni majú nižší výskyt civilizačných ochorení, aterosklerózy, diabetu, obezity a iných neinfekčných ochorení. Z epidemiologických štúdií vyplýva, že majú o 29 % nižšiu úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca, o 16 % nižšiu úmrtnosť na choroby obehovej sústavy a o 12 % nižšiu úmrtnosť na cievne ochorenia mozgu. Znížená mortalita súvisí najmä so zníženým krvným tlakom, cholesterolom, zníženým množstvom triacylglycerolov, poklesom LDL a BMI. Pozitívne účinky vegetariánskej stravy boli zistené aj pri štúdii nádorov, kedy sa ich incidencia znížila o 18 % oproti nevegetariánom. U vegánov predstavovala prevalencia DM 2. typu 2,9 %, lakto-ovo vegetariánov 3,2 %, pescotariánov 4,8 %, semi-vegetariánov 6,1 % a až 7,6 % ju mali nevegetariáni. V slovenskej štúdii sa porovnávala skupina 95 zdravých laktoovo vegetariánov a 107 zdravých nevegetariánov vo veku 19 – 64 rokov. Zistilo sa, že sérové koncetrácie glukózy, inzulínu a hodnoty inzulínovej rezistencie boli signifikantne nižšie u lakto-ovo vegetariánov ako u nevegetariánov. Porovnanie zdravotného stavu osôb V dlhodobej štúdii, ktorá prebiehala v Oxforde, sa potvrdilo, že hladina LDL cholesterolu a celkové hladiny cholesterolu boli u vegánov nižšie ako u jedincov, ktorí konzumovali mäso. Do tohto rozsiahleho výskumu bolo zapojených viac ako 11 000 zdravých vegetariánov a nevegetariánov. Iné zahraničné štúdie zaznamenali, že vegetariáni a ľudia, ktorí konzumujú ryby, mali normálnu hladinu LDL cholesterolu. Bolo dokázané, že ischemická choroba srdca a s ňou spojená mortalita bola o 24 % nižšia u vegetariánov ako u nevegetariánov. Vegetariáni majú vyššie hladiny HDL cholesterolu a ochranného faktora aterosklerózy. Taktiež sa zistilo, že hladiny plazmatických proteínov u vegetariánov neboli nižšie ako u nevegetariánov, pretože konzumujú sóju a strukoviny, ktoré sú bohaté na esenciálne aminokyseliny. Biochemické údaje Stravovanie založené predovšetkým na živočíšnych tukoch, môže spôsobiť rôzne ochorenia, ktoré môžu viesť až k smrti. Medzinárodná organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo zrealizovala štúdiu, v ktorej zistila významnú koreláciu medzi množstvom skonzumovaných mliečnych výrobkov, živočíšnych tukov a vyšším výskytom rakoviny prostaty, hrubého čreva, pľúc a prsníka. Strava, ktorá bola zložená prevažne zo 87 zeleniny, viedla k menšiemu riziku kardiovaskulárnych ochorení, diabetu, rakoviny pažeráka, hrubého čreva a žalúdka. Taktiež bola prevenciou vzniku osteoporózy. V tabuľke 11 sú uvedené hematologické a biochemické hodnoty vegánov, lakto-ovo vegetariánov a nevegetariánov. Lakto-ovo vegetariáni mali štatisticky vyšší počet červených krviniek a vyššie hodnoty hematokritu oproti vegetariánom. Štatisticky významný bol aj rozdiel medzi hladinami železa v plazme v sledovaných skupinách. Hladiny železa boli nižšie u nevegetariánov ako u vegánov a lakto-ovo vegetariánov. Tieto výsledky sa dajú vysvetliť tým, že vegetariáni si starostlivo plánujú svoj jedálniček a sú oboznámení s možným nedostatkom stopových prvkov vo vegetariánskej strave. Mnohé štúdie dokazujú priamy vzťah medzi príjmom živočíšnych bielkovín a vysokou hladinou cholesterolu. Lakto-ovo vegetariáni skonzumujú oveľa menej živočíšnych proteínov ako nevegetariáni, zatiaľ čo vegáni nekonzumujú žiadne živočíšne proteíny. Pri porovnávaní skupín v uvedenej tabuľke nevegetariáni mali omnoho vyššiu hladinu celkového cholesterolu, triglyceridov a LDL cholesterolu ako ostatné dve skupiny. Rozdiely v hladine HDL cholesterolu a glukózy v plazme neboli štatisticky odlišné. Vegetariánska strava, ktorá je bohatá na vlákninu, obzvlášť na sóju a strukoviny, sa podieľa na znížení glukózy v plazme, koncentrácii lipidov, celkovom znížení telesnej hmotnosti a pri prevencii diabetu. Tabuľka 11 Hematologické a biochemické parametre v skúmaných skupinách Zdroj: Sambol et al., 2009 V tabuľke 12 sú uvedené parametre stavu kostí v skúmaných skupinách. Výsledky Tskóre poukazujú na štatisticky významne vyššie hodnoty u vegánov ako u nevegetariánov a lakto-ovo vegetariánov. Hodnoty BMD (bone mineral density) boli podstatne nižšie u nevegetariánov ako u vegánov a lakto-ovo vegetariánov. 88 Tabuľka 12 Parametre stavu kostí v skúmaných skupinách Zdroj: Sambol et al., 2009 V mnohých štúdiách sa potvrdilo, že strava s vysokým obsahom živočíšnych bielkovín zvyšuje vylučovanie vápnika v moči. Živočíšne bielkoviny sú bohaté na síru, ktorá sa metabolizuje na kyselinu sírovú a tá stimuluje aktivitu osteoklastov a inhibuje aktivitu osteoblastov. U žien, ktoré konzumovali zvýšené množstvo živočíšnych proteínov (najmä mlieko a mliečne produkty), sa potvrdilo vyššie riziko úbytku kostnej hmoty a vyššie riziko zlomenín kostí. Zistilo sa, že vegáni majú vyššie BMD a lepšie T-skóre ako nevegetariáni, čo potvrdzuje fakt, že vegetariáni majú lepšiu hustotu kostí. Morbidita a mortalita Morbidita je odborný pojem, ktorým označujeme chorobnosť u ľudí alebo zvierat. Vyjadruje sa pomerným číslom, ako pomer počtu chorých k počtu zdravých aj rôzne chorých jedincov. Podobne dôležitým štatistickým ukazovateľom je aj mortalita, čiže úmrtnosť. Udáva nám podiel zomrelých z určitej skupiny za určité obdobie. V zahraničnej štúdii EPIC – Oxford (The European Prospective Investigation into Cancer and Nutrition – Oxford) porovnávali úmrtnosť vegetariánov a nevegetariánov. Zamerali sa na úmrtnosť na rôzne druhy ochorení (rakovinu, kardiovaskulárne ochorenia, digestívne, respiračné, endokrinné ochorenia). V tejto štúdii sa však nezistil významný rozdiel v miere úmrtnosti medzi vegetariánmi a nevegetariánmi. Zrejme to bolo spôsobené tým, že táto skupina nebola dostatočne veľká na to, aby sa mohli vylúčiť malé rozdiely pre špecifické príčiny smrti. V inej štúdii autori sumarizovali výsledky z piatich rôznych štúdií, kde porovnávali úmrtnosť vegetariánov s nevegetariánmi s podobným životným štýlom. Vo všetkých piatich štúdiách zistili, že vegetariánstvo sa spájalo s nižšou úmrtnosťou na ischemickú chorobu srdca. Vegetariáni mali až o 24 % nižšiu úmrtnosť ako nevegetariáni. Úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca bola u vegánov o niečo vyššia ako u vegetariánov a u osôb, ktoré konzumovali ryby. Vysvetlením, prečo mali vegetariáni nižšiu úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca je, že mali nižšie sérové hladiny celkového cholesterolu ako nevegetariáni. Taktiež je možné, že nižšia úmrtnosť u vegetariánov mohla byť spôsobená dôsledkom iných mechanizmov – znížená oxidácia LDL cholesterolu, zmeny krvného zrážania. 95 Tabuľka 13 Rozdelenie hlavných skupín potravín pri oddelenej strave BIELKOVINOVÁ SKUPINA NEUTRÁLNA SKUPINA SACHARIDOVÁ SKUPINA varené mäso tuky, oleje chlieb, pečivo varené údeniny kyslomliečne výrobky cestoviny mäsové výrobky smotana zemiaky ryby jogurt ryža vajcia tvaroh sladidlá mlieko a syry orechy sušené ovocie sója zelenina niektoré druhy ovocia ovocie semená niektoré druhy zeleniny Zdroj: vlastné rozdelenie Princíp delenej stravy spočíva v tom, že počas jedného dňa nemiešame spolu jedlá hlavných skupín, t. j. jedlá rastlinnej skupiny s jedlami živočíšnej skupiny. Taktiež nemiešame počas jedného dňa jedlá zeleninovej podskupiny s ovocnou podskupinou. V praxi to znamená, že ak si vyberieme stravovací deň na základe rastlinnej skupiny, môžeme konzumovať rastlinnú skupinu len s ovocnými jedlami a nápojmi. V iný stravovací deň na základe rastlinnej skupiny kombinujeme jedlá so zeleninovou podskupinou. Živočíšnu skupinu miešame len so zeleninovou podskupinou, nikdy nie s hlavnou rastlinnou skupinou ani s ovocnou podskupinou. Čo sa týka alkoholu, možno ho použiť iba v kombinácii s hlavnou rastlinnou skupinou. Samostatnú neutrálnu skupinu tvoria orechy, ktoré sa dajú kombinovať s hlavnou rastlinnou aj živočíšnou skupinou. Zásady stravovania delenou stravou sú mimoriadne atraktívne práve tým, že umožňujú konzumovať takmer všetky bežné požívatiny. Záleží len na ich správnom usporiadaní na tanieri a na jedálnom lístku, ktorý si človek tvorí sám. Výhody: Oddelená výživa sa v mnohých odporúčaniach zhoduje s vedeckými zásadami správnej výživy. Odporúča zaraďovať do stravy viac rastlinných potravín, obmedzovať bielu múku, cukor, polotovary a konzervy, bravčové mäso, vajcia, majonézu, stužené tuky a alkoholické nápoje. Mäso sa má obmedzovať a je dôležité do stravy zaradiť najmä také druhy, ktoré majú nízky obsah tuku. Zabezpečuje pravidelný stravovací režim a aj konzumáciu menších porcií pokrmov. Tento druh diéty je nízkoenergetický a pri dodržiavaní jej zásad sa mnohým ľuďom podarilo schudnúť. Nevýhody: Tento druh stravovania odpútava pozornosť od tukov, pritom nadmerné množstvo a nesprávny výber tuku je hlavným výživovým problémom, ktorý prispieva ku vzniku mnohých ochorení. Diéta obmedzuje pestrosť stravy a pri dlhodobom dodržiavaní môže spôsobiť nedostatok živín a z neho vyplývajúce poruchy zdravia. 96 4.8 Paleolitická diéta Paleolitická diéta („paleo diéta“) je špeciálna stravovacia diéta, pri ktorej sa odporúča konzumovať potraviny podľa predpokladaného jedálnička človeka staršej doby kamennej (paleolitu). V súčasnosti sa nejedná už len o spôsob stravovania, ale aj o určitý životný štýl. Toto stravovanie vychádza z tvrdenia, že tráviaci systém dnešných ľudí sa nestihol evolučne prispôsobiť potravinám, ktoré priniesla neolitická revolúcia, čo vedie k rôznym zdravotným problémom. Preto vylučuje konzumáciu obilnín, strukovín, pečiva, továrensky spracovaných potravín, mlieka a mliečnych výrobkov, cukru, soli, alkoholu a kávy. Táto diéta povoľuje len potraviny, o ktorých sa predpokladá, že boli dostupné a aj konzumované ľuďmi žijúcimi v staršej dobe kamennej. Pri „paleo diéte“ by sa mali jesť len prírodné a priemyselne neupravené potraviny. Jej prívrženci by mali kupovať potraviny v čistej, prírodnej podobe (napríklad mäso od voľne sa pasúceho dobytka, vajcia od domácich sliepok, ryby chytené vo voľnej prírode). Síce takéto potraviny sú oveľa drahšie a aj ťažšie sa zháňajú, ale prospejú hlavne zdraviu. Najvhodnejšie druhy potravín sú uvedené v tabuľke 14. Tabuľka 14 Povolené druhy potravín pri „paleo diéte“ Mäso hovädzie, bravčové, jahňacie, kuracie, morčacie a iné Ryby a plody mora losos, pstruh, krevety, treska, morské mäkkýše Vajcia najlepšie od domácich sliepok kvôli vysokému podielu omega-3 mastných kyselín Zelenina brokolica, kapusta, paprika, mrkva a iné Ovocie jablká, banány, hrušky, jahody a mnoho ďalších Škrobová zelenina zemiaky, sladké zemiaky a pod. Orechy a semená mandle, vlašské orechy, tekvicové semená a ďalšie Zdravé tuky a oleje extra panenský olivový olej, kokosový olej, avokádový olej a iné Soľ a korenie morská soľ, himalájska soľ, cesnak, kurkuma a mnohé ďalšie Zdroj: vlastné rozdelenie Niektoré štúdie prinášajú tvrdenia o pozitívnom vplyve tohto životného štýlu na zdravie, iné poukazujú na riziká nedostatku niektorých živín (napríklad vápnika). Východiskové tézy tejto diéty nie sú v súčasnosti potvrdené, považujú sa skôr za hypotetické (obilniny, strukoviny a mlieko boli známe už v dobe paleolitu). Výborný zdravotný stav niektorých súčasných populácií na rôznorodých miestach Zeme s nepaleolitickým spôsobom stravovania znamená, že tráviaci systém ľudstva je oveľa flexibilnejší ako zástancovia tejto diéty prezentujú. 97 4.9 Dukanova diéta Stravovanie podľa Dukanovej diéty sa zaraďuje k vysokoproteínovým, nízkosacharidovým diétam, určeným pre zníženie telesnej hmotnosti. Vytvoril ju francúzsky všeobecný lekár Pierre Dukan, ktorý sa špecializoval na kontrolu telesnej hmotnosti. V sedemdesiatych rokoch vytvoril diétny režim na základe predchádzajúcich skúseností s obéznym pacientom, ktorý sa vyjadril, že by sa vzdal akéhokoľvek jedla, len nie mäsa, aby mohol schudnúť. Dukanova diéta má niektoré spoločné charakteristiky ako klasická vysokoproteínová diéta, Stillmanova nízkosacharidová diéta či Atkinsonova diéta. Dukanova diéta pozostáva zo 4 období, pričom doba trvania jednotlivých období závisí od toho, koľko potrebuje jedinec schudnúť. Prvé dve obdobia predstavujú obdobia straty telesnej hmotnosti a ďalšie dve udržiavanie telesnej hmotnosti. Obdobia diéty sa delia na: • Obdobie zásahu (1 – 7 dní). Toto obdobie je primárne založené na potravinách s vysokým obsahom proteínov s pridaním niektorých iných potravín, ktoré majú minimálny obsah energie. K týmto potravinám patrí jemné chudé hovädzie mäso, teľacina, jelenie mäso, zubor a ostatná lovná zver; jemná bravčová panenka; hydinové mäso bez kože; pečeň, obličky a jazyk; ryby a všetky morské plody; vajcia; mliečne výrobky bez obsahu tuku (mlieko, jogurty, cottage cheese a ricotta); tofu; seitan (gluténové mäso) vyrobené z pšeničného gluténu. Potrebné je vypiť najmenej 1,5 litra vody za deň a denne skonzumovať 1,5 veľkej lyžice ovsených otrúb. Neobmedzené sú umelé sladidlá, shirataki cestoviny a diétna želatína. Je dovolené malé množstvo citrónovej šťavy, kvasenej zeleniny a 1 malá lyžička (5 ml) oleja denne na prípravu jedla. • Plynulé obdobie (1 – 12 mesiacov). V tomto období sa striedajú 2 dni diétneho režimu. Jeden deň sú zakázané potraviny z obdobia zásahového. Na druhý deň sú povolené potraviny z obdobia zásahového a navyše sa môže konzumovať aj zelenina: špenát, kel, šalát a ostatné zelené listové zeleniny; brokolica, karfiol, kapusta a ružičkový kel; hrubostenné druhy papriky; špargľa; artičoky; baklažán; uhorky; zeler; paradajky; hríby; zelená struková fazuľa; cibuľa, pór a šalotka; špagetové tekvice; tekvica. Denne sa má skonzumovať 1 porcia mrkvy alebo cvikly a povinné sú 2 veľké lyžice (12 gramov) ovsených otrúb denne. Žiadne iné ovocie a zelenina nie sú povolené. Tiež sa nesmie pridávať do dresingu na šaláty alebo na vymastenie panvíc viac ako 1 malá lyžička oleja a ani žiadne tuky. 98 • Upevňujúce obdobie. Počas tohto obdobia sa odporúča kombinácia konzumovania potravín, ktoré sú povolené pre prvé dve obdobia – zásahové a plynulé, spolu s nasledujúcimi druhmi potravín: ovocie (jedna porcia ovocia denne, ako napr. drobné bobuľové ovocie, nakrájaný melón, menšie jablko, pomaranč, hruška, broskyňa alebo nektárinka, alebo dve kiwi, slivky alebo marhule); chlieb (dva krajce celozrnného chleba denne, potretého malým množstvom masla alebo nátierky so zníženým obsahom tukov); syr (jedna porcia denne); škroboviny (1 – 2 porcie škrobovín za týždeň; cestoviny, iné obilniny, kukurica, fazuľa, strukoviny, ryža alebo zemiaky); mäso (pečené jahňacie mäso, bravčovina alebo šunka 1 až 2-krát týždenne). Taktiež sem patria výnimočné jedlá, ktoré predstavujú dve “výnimočné jedlá na oslavu” za týždeň, vrátane predjedla, hlavného jedla, dezertu a pohára vína. Jedlo s obsahom proteínov, tzv. „čisto proteínový” predstavuje 1 deň za týždeň, kedy sú povolené iba potraviny z obdobia zásahového. Naďalej sú povinné ovsené otruby, a to v dávke 2,5 veľkej lyžice na 1 deň. • Stabilizačné obdobie (dĺžka nešpecifikovaná). Toto obdobie patrí k finálnym a je charakteristické udržiavaním dosiahnutých výsledkov v predchádzajúcich obdobiach diétneho režimu. V tomto období nie sú striktne obmedzené potraviny. Treba dodržiavať však určité zásady: využiť stabilizačné obdobie ako základný rámec pre plánovanie jedál; pokračovať v zásade jedného čisto proteínového jedla raz za týždeň; nepoužívať výťah alebo eskalátor, keď je možnosť chodiť po schodoch; ovsené otruby sa konzumujú každý deň (až 3 veľké lyžice). Množstvo štúdií skúmalo vplyv tejto vysokoproteínovej, nízkosacharidovej diéty na chudnutie. V poľskej štúdii sa u žien zistilo, že tie ktoré sa stravovali Dukanovou diétou schudli okolo 15 kg počas 8 až 10 týždňov. Okrem toho sa v mnohých štúdiách preukázalo, že ostatné vysokoproteínové a nízkosacharidové diéty majú zásadné pozitívne účinky pre stratu hmotnosti. Dukanova diéta je však odlišná od iných podobných vysokoproteínových diétnych režimov z hľadiska sacharidov a tukov. Táto diéta je vysokoproteínová, nízkosacharidová a nízkotuková. V jednej zo štúdii sa zistilo, že ľudia, ktorí konzumovali jedlá obsahujúce tuky, vysoký podiel proteínov a mali v strave nízky podiel sacharidov, spálili v priemere asi o 69 viac kalórií ako tí, ktorí sa vyhýbali konzumovaniu tukov. Pri Dukanovej diéte vznikajú najčastejšie obavy z vysokého príjmu bielkovín, a najmä ich vplyvu na obličky a kĺby. Avšak dnešné štúdie potvrdili, že vysokoproteínová diéta nie je škodlivá pre ľudí, ktorí majú zdravé obličky a nemajú žiadne problémy s pečeňou. U ľudí, ktorí majú tendenciu k tvorbe obličkových kameňov sa s vysokým príjmom proteínov zhoršuje ich zdravotný stav. Avšak pri dodržiavaní zásad vysokoproteínovej diéty a konzumovaní zeleniny 99 a ovocia s vysokým obsahom draslíka sa zdravotný stav kĺbov nebude zhoršovať. Nedávne štúdie potvrdili, že vysokoproteínová diéta má prospešné zdravotné účinky aj na kĺby. Ľudia s ochoreniami obličiek, pečene, či inými ochoreniami by mali konzultovať s lekárom, či je vhodné začať s vysokoproteínovou diétou. Komplikovaný diétny režim a vylúčenie niektorých druhov potravín pri Dukanovej diéte je veľmi náročné na dodržiavanie. 4.10 Výživa podľa krvných skupín Tento druh diétnych odporúčaní nemá vedecké opodstatnenie. Vychádza z teórie, že od krvnej skupiny závisí, ktoré potraviny sú pre človeka vhodné alebo nevhodné. Životné podmienky a výživa ovplyvnili vývoj krvných skupín, preto by človek mal jedávať najmä potraviny, ktoré prispeli ku vzniku jeho krvnej skupiny. Autori týchto odporúčaní delia potraviny na: • vhodné – majú priaznivý účinok a mali by tvoriť základ výživy podľa danej krvnej skupiny, • nevhodné – organizmu škodia a musia sa zo stravy vylúčiť, • neutrálne – žiadne zvláštne účinky nemajú a sú najmä zdrojom energie. Výživa podľa krvných skupín je znázornená v tabuľke 15. Tabuľka 15 Výživa podľa krvných skupín – vhodné a nevhodné potraviny Krvná skupina Vhodné potraviny Nevhodné potraviny A mäso, morské ryby výrobky z obilnín, mlieko, niektoré syry, šošovica B zelenina, obilniny, strukoviny, ryby, ovocie mlieko, mäso, pšenica AB takmer všetky potraviny (vo vyváženej forme) hydina, bravčové mäso, väčšina strukovín 0 väčšina potravín bravčové, hovädzie a kuracie mäso, fazuľa, maslo Zdroj:vlastné rozdelenie Túto teóriu vypracoval americký lekár Peter D’ Adamo, ktorý na základe pozorovania dospel k názoru, že by sa ľudia mali stravovať podľa vývoja krvných skupín. Krvná skupina 0: • Nositelia tejto skupiny sú silní, vynikajú silou a majú vodcovské schopnosti. Majú silný tráviaci a imunitný systém, silnú a prirodzenú obranu proti infekciám, výborný metabolizmus. Slabinou organizmu je neznášanlivosť s novým jedálnym lístkom a s novým životným prostredím. Ľudia s touto krvnou skupinou sú náchylní na poruchy 100 zrážania krvi, majú zníženú funkciu štítnej žľazy, zápalové ochorenia všeobecne, zápaly kĺbov, vredy a alergie. Ich jedálniček má obsahovať vysoký obsah bielkovín (hlavne z mäsa). Zaradiť do stravy majú aj ryby, zeleninu a ovocie. Mali by obmedzovať najmä príjem obilnín a strukovín, ktoré zapríčiňujú priberanie. Na redukciu hmotnosti sú u nich vhodné morské riasy, ryby, mäso, kapusta, špenát a brokolica. Krvná skupina A: • Je rozvážna a precízna. Dobre sa prispôsobuje zmenám v jedálnom lístku a novým životným podmienkam, je však náchylná na stres. Ľahko metabolizuje výživné látky. Jej slabinou je citlivá tráviaca sústava a imunitný systém, ktorý je často napádaný infekciami. Najčastejšie sa u ľudí s touto krvnou skupinou vyskytujú ochorenia srdca, rakovina, anémia, ochorenia pečene, žlčníka a DM I. typu. Ich jedálniček má obsahovať zeleninu, tofu, ryby, obilniny, strukoviny a ovocie. Je potrebné vylúčiť zo stravy mäso, mliečne výrobky, pšenicu a fazuľu. Na redukciu hmotnosti sú vhodné rastlinné oleje, sója, zelenina a ananás. Krvná skupina B: • Je pružná a kreatívna. Ľudia s touto krvnou skupinou sú všežravci, majú silný imunitný systém, mnohostranné prispôsobenie voči novým životným podmienkam a strave, dobre odolávajú aj stresu. Majú vyrovnaný nervový systém a náchylnosť na vzácne vírusové nákazy a autoimunitné ochorenia (sclerosis multiplex, lupus). Ich jedálniček by mal obsahovať najmä mäso (nie kuracie), mliečne výrobky, obilniny, strukoviny, fazuľu, zeleninu a ovocie. Je potrebné vyradiť kukuricu, šošovicu, pšenicu, pohánku a sezamové semená. Na redukciu hmotnosti je vhodná zelenina, zverina, pečeň, vajcia a čaj. Krvná skupina AB: • Je vzácna. Dobre sa prispôsobuje moderným podmienkam a má tolerantný imunitný systém. Slabinou organizmu je citlivá tráviaca sústava. Môže byť náchylná aj na infekcie. Správa sa negatívne ku všetkému, tak ako u krvných skupín A i B. Časté sú u nej srdcové ochorenia, anémia a rakovina. Jedálniček má obsahovať mäso, ryby, mliečne výrobky, tofu, fazuľu, strukoviny, obilniny, zeleninu a ovocie. Je potrebné vylúčiť zo stravy červené mäso, jadierka, pohánku a kukuricu, ktoré zapríčiňujú priberanie. Na redukciu hmotnosti pomáhajú tofu, ryby, mliečne výrobky, zelenina, morské riasy a ananás. Táto diéta sa opiera o mnohé nedokázané tvrdenia. Škodlivý účinok autori pripisujú lektínom, ktoré sú bežnou zložkou potravy. Nevedecká teória vychádza z tvrdenia, že lektíny sa môžu spolupodieľať na vzniku niektorých chorôb. Avšak žiadna seriózna štúdia nezistila 101 tieto súvislosti. Výživa podľa krvných skupín niektoré potraviny pre jednu zo 4 krvných skupín odporúča, iné nie a tvrdí, že pri dodržiavaní ich konzumácie v strave sa bude udržiavať hmotnosť danej osoby. Riziká: K negatívam patrí najmä obmedzovanie výberu potravín (aj základných). Táto výživa nemusí zaručiť vyvážený príjem všetkých živín v organizme. Najväčšie riziko je u ľudí s krvnou skupinou 0 (predstavuje až 40 % ľudí). Výhody: Pri dodržiavaní tejto diéty sa podarilo niektorým ľuďom schudnúť alebo zlepšiť si zdravie. Bolo to spôsobené najmä dodržiavaním racionálnych odporúčaní, ktoré výživa podľa krvných skupín zahŕňa (menšie porcie, veľa ovocia a zeleniny, striedmosť). 4.11 Mazdaznanská výživa Mazdaznan je starobylá praktická metóda, ktorá učí harmonickému, prírodnému a spirituálnemu spôsobu života. Ide o systém náboženstva, filozofie, vedy a sociológie. Praktickú časť tvoria dychové cvičenia, vegetariánska strava, modlitby a rytmické spevy. Filozofia tejto metódy: nejesť pre chuť, ale pre najnevyhnutnejšiu potrebu organizmu (zbaviť sa požívačnosti). Princípom tejto výživy je obmieňanie stravy v priebehu denných i ročných období. Odporúča sa strava, ktorá obsahuje dve tretiny zeleniny. Tretinu tvoria potraviny obsahujúce škroby, tuky a bielkoviny. Na začiatku každého hlavného jedla sa konzumujú mliečne výrobky a obilie ako vylučovacie výživové prostriedky. Potom sa prijímajú vajcia a orechy na výstavbu tkanív organizmu. V hlavnom prečisťovacom čase ráno a popoludní sa prijímajú iba ovocné šťavy. Na kombinovanie sú určené potraviny s podobným obsahom živín, napríklad ryža s jogurtom, vaječné jedlá so šalátom, chlieb a ovocie. Za zlé kombinácie sa považujú dve múčne jedlá, dva alebo viac produktov z vaječného bielka, cukor a ovocie, kôstkové ovocie a zelenina. Konzervované potraviny sa nekonzumujú. Zelenina sa namiesto varenia dusí s trochou omastku v pevne uzavretej nádobe. 102 Literatúra 1. ADAM, O., ULLMANOVÁ, M., 2009. Štíhla bez hladovania: Zmeňte stravovacie návyky. 1. vyd. Bratislava: Ikar, 127 s. ISBN 978-80-551-1978-6. 2. ASTRUP, A., RABEN, A., GEIKER, N., 2015. The role of higher protein diets in weight control and obesity-related comorbidities. In: Int J Obes (Lond), Vol. 39, no. 5, p. 721726. doi: 10.1038/ijo.2014.216. 3. BARR, S. I., CHAPMAN, G. E., 2002. Perceptions and practices of self-defined current vegetarian, former vegetarian and nonvegetarian women. In: J Am Diet Assoc, Vol. 102, p. 354-360. 4. BARZEL, U. S., MASSEY, L. K., 1998. Excess dietary protein can adversely affect bone. In: J Nutr, Vol. 128, no. 6, p. 1051-1053. doi: 10.1093/jn/128.6.1051. 5. CAMPBELL, T. A., 2017. Plant-based diet and stroke. In: J Geriatr Cardiol, Vol. 14, p. 321-326. doi: 10.11909/j.issn.1671-5411.2017.05.010. 6. CUENCA-SÁNCHEZ, M., NAVAS-CARRILLO, D., ORENES-PIÑERO, E., 2015. Controversies surrounding high-protein diet intake: satiating effect and kidney and bone health. In: Adv Nutr, Vol. 15, no. 6, 260-266. doi: 10.3945/an.114.007716. 7. FRIEDMAN, A. N. et al., 2012. Comparative effects of low-carbohydrate high-protein versus low-fat diets on the kidney. In: Clin J Am Soc Nephrol, Vol. 7, no. 7, p. 11031111. doi: 10.2215/CJN.11741111. 8. GROSSHAUEROVÁ, M., 2015. Sportovní výživa pro vegetariány a vegany. Praha: Grada publishing, a.s., 136 s. ISBN 978-802-4755-274. 9. HALTON, T. L., HU, F. B., 2004. The effects of high protein diets on thermogenesis, satiety and weight loss: a critical review. In: J Am Coll Nutr, Vol. 23, no. 5, p. 373-385. doi: 10.1080/07315724.2004.10719381. 10. HEJMALOVÁ, M., HRNČIŘÍKOVÁ, I., 2012. Zjišťování výživových zvyklostí: Alternativní výživové směry. Dostupné na internete: https://is.muni.cz/auth/do/fsps/projekty/OPVK/inovace_rvs/37280663/37535069/6_alter nativni_smery.html 11. HESSION, M. et al., 2008. Systematic review of randomized controlled trials of lowcarbohydrate vs. low-fat/low-calorie diets in the management of obesity and its comorbidities. In: Obes Rev, Vol. 10, no. 1, p. 36-50. doi: 10.1111/j.1467789X.2008.00518.x. 12. HORÁKOVÁ, K., 2009. Umenie zdravo žiť. 1. vyd. Bratislava: Metro Media, 235 s. ISBN 978-80-969606-6-8. 103 13. KERSTETTER, J. E., KENNY, A. M., INSOGNA, K. L., 2011. Dietary protein and skeletal health: a review of recent human research. In: Curr Opin Lipidol, Vol. 22, no. 1, p. 16-20. doi: 10.1097/MOL.0b013e3283419441. 14. MELINA, V., CRAIG, W., LEVIN, S., 2016. Position of the Academy of Nutrition and Dietetics: Vegetarian Diets. In: Journal of the Academy of Nutrition and Dietetics. Vol. 116, no. 12, p. 1970-1980. doi: 10.1016/j.jand.2016.09.025. 15. MESSINA, V., MELINA, V., MANGELS, A. R., 2003. A new food guide for North American vegetarians. In: J Am Diet Assoc, Vol. 103, p. 771-775. 16. MESSINA, V., MELINA, V., MANGELS, A. R., 2003. A new food guide for North American vegetarians. In: Can J Diet Pract Res, Vol. 64, no 2, p. 82-86. doi: 10.3148/64.2.2003.82. 17. NOUVENNE, A. et al., 2014. Fad diets and their effect on urinary stone formation. In: Transl Androl Urol, Vol. 3, no. 3, p. 303-312. doi: 10.3978/j.issn.2223-4683.2014.06.01. 18. RIGGS, A. J., WHITE, B. D., GROPPER, S. S., 2007. Changes in energy expenditure associated with ingestion of high protein, high fat versus high protein, low fat meals among underweight, normal weight, and overweight females. In: Nutr J, Vol. 12, no 6, p. 40. doi: 10.1186/1475-2891-6-40. 19. RISI, A., ZÜRRER, R., 2007. Vegetariánský život: přednosti bezmasé výživy. Vyd. 1. Praha: Earth Save, 101 p. ISBN 978-808-6916-002. 20. Vegetarian Society. What is a vegetarian? https://www.vegsoc.org/info-hub/definition/. Accessed 18 March 2018. 21. Wyka, J. et al., 2015. Assessment of food intakes for women adopting the high protein Dukan diet. In: Rocz Panstw Zakl Hig, Vol. 66, no. 2, p. 137-142. 22. https://www.healthline.com/nutrition/dukan-diet-101 23. https://legacy.blisty.cz/art/25066.html 24. https://nutrispeak.ca/ 25. http://vegetarian-vegan.cz/showpage.php?name=vorsilka_plantbased 26. https://zdravi.euro.cz/leky/paleoliticka-dieta/ 27. https://cs.medlicker.com/1460-paleo-dieta-jidelnicek 28. http://www.hsph.harvard.edu/nutritionsource/healthy-weight/healthy-weight-fullstory/#what_leads_to_weight_loss 29. https://www.vyzivovo.sk/dukanova-dieta/