VÝZNAM PITNEJ VODY VO VÝŽIVE

193 DOI: https://doi.org/10.33542/RVC-040-3-08 8 VÝZNAM PITNEJ VODY VO VÝŽIVE Kvetoslava Rimárová a Viera Lovayová Základná charakteristika. Voda je najrozšírenejšia zlúčenina na planéte, vodná plocha pokrýva viac ako 70 % zemského povrchu. Svetové zásoby vody sa odhadujú na 1,5 miliardy km3. Prevažná väčšina vody sa nachádza vo svetových oceánoch ako slaná voda, zvyšok na kontinentoch ako sladká voda (z toho 77 % v tuhom skupenstve – ľadovce, 3 % v povrchových a podzemných vodách). Vodu prítomnú na planéte môžeme rozdeliť do kategórií povrchovej, podzemnej a atmosférickej vody. Tieto tri druhy vôd sú základnými zložkami tzv. hydrosféry. Prevažná väčšina vody ale nie je použiteľná na priamu antropogénnu spotrebu. Takmer 97 % vody prítomnej na planéte je voda v oceánoch a moriach, ktorá je slaná. Veľká časť zvyšnej sladkovodnej vody je viazaná v polárnych a vysokohorských ľadovcoch, takže na priame použitie je k dispozícii ani nie 3 % vody. Voda prítomná na zemeguli má tri skupenstvá: para – vodná para, voda a ľad. Voda je v neustálom kolobehu. Ten spočíva v tom, že zrážková atmosférická voda dopadá na zemský povrch, odkiaľ sa vyparuje, vodné pary sa v ovzduší naspäť zrážajú a potom dopadajú na zem v podobe zrážok, ktoré sa opätovne vyparia. Voda má ako jedna zo zložiek životného prostredia význam pre zdravie a význam pre vlastný živý organizmus. Je to nevyhnutná zložka organizmov – bez nej by reakcie v tele neprebehli. Podiel vody v ľudskom tele je 50 – 72 % a je dôležitá pre dýchanie, krvný obeh, látkovú premenu, termoreguláciu (potenie) a iné funkcie organizmu. Voda môže zdravie ovplyvňovať svojím zložením, mikrobiologickými vlastnosťami a kontamináciou rôznymi chemickými a toxickými substanciami. Voda má význam nielen ako voda pitná, ale aj ako voda, ktorú človek používa v mnohých denných činnostiach. Ochorenia spojené s kvalitou vody celosvetovo tvoria najrozšírenejšie ochorenia a predstavujú závažný problém v oblasti verejného zdravotníctva a zdravia celosvetovej populácie. Najvyšší počet ochorení spojených s nedostatočnou kvalitou vody zaznamenávajú rozvojové krajiny Ázie, Afriky a južnej Ameriky. Problematika dostatku a kvality pitnej vody pre človeka predstavuje aktuálnu tému, ktorá bude stále nadobúdať na význame vzhľadom na limitujúce možnosti kvalitných zdrojov pitnej vody celosvetovo. Hygienické nároky na pitnú vodu stúpajú, ale kvalita suroviny k jej „výrobe“ klesá v celosvetovom meradle. Kvalitná voda je stále vzácnejšia a drahšia. 194 8.1 Zdroje pitnej vody a zásobovanie vodou Človek okrem vody, ktorá zabezpečuje biologické potreby jeho organizmu, t.j. pitnej vody, používa aj ďalšie druhy vôd – napr. na očistu tela, na komunálne, poľnohospodárske, priemyselné a iné účely. Denný príjem pitnej vody sa udáva 35 ml/kg hmotnosti/deň. Zdroje vody rozdeľujeme na: - podzemné – studňa, prameň, - povrchové – rieka, priehrada, jazero. 8.1.1 Podzemná voda Podzemná voda – je svojím zložením a vlastnosťami najvhodnejšia, obyčajne nevyžaduje zvláštnu úpravu, iba zabezpečenie po zdravotnej a epidemiologickej stránke (napr. dezinfekciu). Definícia. Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (tzv. „geotermálna voda“). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou, činnosťou vykonávanou banským spôsobom, alebo vykonaním inej obdobnej činnosti. Podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom. Iné použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia. Podzemným vodám na území SR je pripisovaný mimoriadny význam z dôvodu ich využívania ako hlavného zdroja pitných vôd. Napriek priaznivým hydrogeologickým podmienkam pre tvorbu, obeh a akumuláciu podzemných vôd, ich nevýhodou je ich nerovnomerné teritoriálne rozloženie. Najvýznamnejšie množstvá dokumentovaných využiteľných zdrojov a zásob podzemných vôd sa nachádzajú v západoslovenskom regióne (56 %), kde sú viazané na kvartérne sedimenty Podunajskej nížiny a náplavy Váhu a jeho prítokov, zatiaľ čo vo východoslovenskom regióne evidujeme podstatne nižšie dokumentované využiteľné množstvá podzemných vôd (17 %). Zvyšných 27 % sa nachádza v stredoslovenskom regióne a to najmä v okresoch Banská Bystrica, Liptovský Mikuláš, Martin a Považská Bystrica. Hlavným zdrojom doplňovania zásob podzemných vôd sú zrážky. V poslednom období najmä v dôsledku negatívneho vplyvu klimatických zmien na prírodné a využiteľné zdroje vôd dochádza celkovo k redukcii zdrojov a zásob podzemných vôd. Preto sa postupne realizuje prehodnotenie množstva využiteľných podzemných vôd v rámci hodnotenia 195 základných bilančných jednotiek – hydrogeologických rajónov, ale aj jednotlivých vodohospodárskych lokalít, stanovenie ekologických limitov využiteľnosti zdrojov podzemných vôd. Využiteľné zdroje podzemných vôd. Využiteľné zdroje podzemných vôd sú tou časťou podzemných vôd, ktorú možno z horninového prostredia odoberať technickými prostriedkami pri dodržaní ekologickej rovnováhy prostredia. Nová metodika spracovania umožňuje čiastočne aj zahrnutie nového trendu vo využívaní vodných zdrojov aplikáciou ekologického prístupu k vodným zdrojom z kvalitatívneho aj kvantitatívneho hľadiska (ekologické limity). Systematické sledovanie kvality povrchových vôd prebieha na území Slovenska od roku 1963. Od roku 1982 národný monitoring a hodnotenie kvality vôd v SR zabezpečuje Slovenský hydrometeorologický ústav SHMÚ. 8.1.2 Povrchová voda Povrchová voda – sa svojimi vlastnosťami a zložením nevyrovná podzemnej vode; v povrchovej vode sa nepriaznivo prejavujú nestálosť zloženia, kolísanie teploty, nedostatok biogénnych prvkov a najmä jej stále rastúce znečistenie. Tieto skutočnosti spôsobujú, že úprava povrchovej vody je náročný a nákladný technologický proces. Vzhľadom na obmedzené zdroje podzemnej vody a rastúcu potrebu pitnej vody význam povrchových vôd pre zásobovanie obyvateľstva rastie. Povrchovými vodami sú vody prirodzene sa vyskytujúce na zemskom povrchu. Sú nimi: a) rieky, potoky a ostatné vodné toky, b) občasne tečúce nesústredené vody, c) jazerá a iné stojaté povrchové sústredenia vody, d) vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom. Pozorovacia sieť sledovania kvality povrchových vôd sa zameriava na úseky ovplyvňované vypúšťaným znečistením, na identifikáciu postupujúceho znečistenia, na vyhodnotenie dlhodobých trendov vývoja kvality, ako aj poskytnutie orientačných údajov pre posúdenie vhodnosti vody na ďalšie použitie. Výber odberných miest je teda ovplyvnený hydrologickými podmienkami, rozložením osídlenia, priemyselných a poľnohospodárskych aktivít. Klasifikácia kvality povrchových vôd hodnotí kvalitu vody vo 8 skupinách ukazovateľov (tabuľka 21). 196 Tabuľka 21 Klasifikácia povrchových vôd Skupina Skupina ukazovateľov kvality vody Ukazovatele kvality vody A kyslíkový režim rozpustený kyslík, BSK5, ChSKMn, ChSKCr B základné fyzikálno-chemické ukazovatele pH, teplota vody, rozpustené látky alebo merná vodivosť, chloridy, sírany C nutrienty amoniakálny dusík, dusičnanový dusík, celkový fosfor D biologické ukazovatele sapróbny index biosestónu, sapróbny index bentosu E mikrobiologické ukazovatele koliformné baktérie, termotolerantné koliformné baktérie F mikropolutanty ortuť, kadmium, arzén, olovo, meď, nepolárne extrahovateľné látky G toxicita akútna toxicita na vodné organizmy (kôrovce, riasy), klíčivosť semien H rádioaktivita celková objemová aktivita alfa, celková objemová aktivita beta Zdroj: Vlastná tabuľka Kvalita vody sa klasifikuje osobitne pre každý jednotlivý ukazovateľ príslušnej skupiny ukazovateľov. Zaradenie kvality vody podľa každého jednotlivého ukazovateľa do triedy kvality vody sa uskutočňuje porovnaním vypočítanej charakteristickej hodnoty tohto ukazovateľa so zodpovedajúcou sústavou jeho medzných hodnôt (v prípade pH intervalom hodnôt). S použitím sústavy medzných hodnôt sú vody zaraďované podľa ich kvality (tabuľka 22) do 5 tried kvality vody (I. trieda - veľmi čistá voda až V. trieda - veľmi silno znečistená voda). Vývoj kvality povrchových vôd. Kvalita vody v slovenských tokoch sa priaznivo vyvíja v skupinách ukazovateľov kyslíkového režimu, kde väčšina miest odberov vykazuje II. až III. triedu kvality (spolu cca 72 %), nepriaznivú IV. a V. triedu dosahuje spolu len asi 20 % odberných miest. Podobne II. a III. trieda prevláda aj v skupinách B – základné fyzikálnochemické ukazovatele a C – nutrienty, pričom však výskyt IV. a V. triedy je častejší ako v predchádzajúcej skupine. V skupine D – biologické ukazovatele prevládala III. trieda (cca 51 – 67 % miest odberov). 197 Tabuľka 22 Triedy kvality povrchovej vody Trieda kvality vody Slovné hodnotenie tried kvality vody Farebné označenie tried v mapových výstupoch Vhodnosť použitia I. trieda - veľmi čistá voda svetlomodrá obvykle vhodná na všestranné použitie, vodárenské účely, potravinársky priemysel, rekreačné využitie, chov lososových rýb, má veľkú krajinotvornú funkciu II. trieda - čistá voda tmavomodrá obvykle vhodná pre väčšinu spôsobov využitia, vodárenské účely, chov rýb, vodné športy, má krajinotvornú funkciu III. trieda - znečistená voda zelená je obvykle vhodná len pre zásobovanie priemyslu vodou, podmienečne použiteľná pre vodárenské účely v prípade absencie zdroja s lepšou kvalitou vody (nutnosť viacstupňovej úpravy), má malú krajinotvornú funkciu IV. trieda - silno znečistená voda žltá obvykle vhodná len pre obmedzené účely V. trieda - veľmi silno znečistená voda červená obvykle sa nehodí pre žiadne účely Zdroj: Vlastná tabuľka Tradične najhoršia situácia je v hodnotení kvality podľa ukazovateľov skupiny E – mikrobiologické ukazovatele, kde vysoký počet koliformných baktérií, termotolerantných koliformných baktérií a fekálnych streptokokov spôsobuje zaradenie skupiny do IV. až V. triedy kvality, ktoré v tejto skupine jednoznačne dominujú. Nepriaznivo sa vyvíjajú ukazovatele skupiny F – mikropolutanty, v ktorej tiež dominuje IV. trieda kvality. Ukazovatele skupiny H – rádioaktivity dosahujú cca 77 % zastúpenie v I. triede kvality a zvyšných 23 % v II. triede kvality. 8.1.3 Zrážková voda Zrážková voda – nemá význam pre hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Ide ale o vodu, z ktorej sa tvorí aj voda povrchová aj voda podzemná. Túto súčasť hydrosféry považujme za dôležitú, lebo je základnou súčasťou hydrosféry. 198 8.2 Zásobovanie pitnou vodu 8.2.1 Situácia v zásobovaní pitnou vodou Súčasný stav verejného a individuálneho zásobovania obyvateľov možno charakterizovať nasledovne: cca 14 % obyvateľov sú zásobovaní z individuálnych zdrojov a 86,3 % sú zásobovaní z verejných vodovodov (údaje z roku 2006). Voda verejných vodovodov pochádza viac ako spolovice z povrchových zdrojov, z menšej časti z podzemných zdrojov. Vplyvom mnohých ľudských činností (intenzívne poľnohospodárstvo, emisie, splašky, priesaky) klesá kvalita vody aj v samotných vodárenských tokoch a v podzemných zdrojoch. Podzemné vody môžu obsahovať aj niektoré nežiaduce látky (dusičnany, radón), alebo ich nežiaduce množstvo (železo, mangán, atď.) prirodzene vylúhované z podložia. Spotreba vody pre jednotlivé ľudské potreby je nasledovná: • vypité množstvo pitnej vody človekom: cca 2 – 3 l/deň, • sprchovanie a kúpanie 40 l, • pranie 40 l, • WC 40 l , • osobná hygiena (bez kúpania) 15 l , • upratovanie 10 l, • umývanie riadu 7 l , • varenie 6 l . Iba minoritnú časť vody z verejných vodovodov nie je nutné upravovať (len sa vzhľadom k preprave potrubím chlóruje). Ostatné vody verejných vodovodov prechádzajú niekoľkostupňovou chemickou úpravou (zakončenou chloráciou), aby vody dopravované potrubím boli zabezpečené pri prípadnom znečistení. Všetky hromadné vodovody spĺňajú požiadavky legislatívy pre pitnú vodu a voda môže byť klasifikovaná ako zdravotne nezávadná. V zásade sa zásobovanie vodou rozdeľuje na: • centrálne zásobovanie vodou, • individuálne zásobovanie vodou. Centrálne zásobovanie vodou je náročnejšie na technickú infraštruktúru, rozvody vody, ale vzhľadom na zdravie je to systém menej rizikový, epidemiologické riziko je oveľa nižšie ako pri individuálnom zásobovaní, centrálne zdroje sú prísne kontrolované štátnymi orgánmi. Individuálne zásobovanie vodou je zásobovanie pitnou vodou z jedného zdroja s dennou produkciou menej ako 10 m3 pitnej vody alebo zo zdroja zásobujúceho menej ako 50 199 osôb. V praxi je predstavované individuálnymi studňami, prameňmi resp. inými neverejnými zdrojmi vody. Voda z týchto zdrojov nepodlieha prísnej kontrole štátnych orgánov. 8.3 Hygienické pásma ochrany vodného zdroja Prieskum zdroja pitnej vody. Pri hygienickom hodnotení zdroja pitnej vody je nutné všimnúť si jeho umiestnenie v teréne vzhľadom na možné zdroje znečistenia. Zdroj by mal byť umiestnený tak, aby sa vylúčila možnosť priamej mikrobiologickej, ako aj chemickej kontaminácie vody. Kontroluje sa dodržiavanie pásiem hygienickej ochrany. V blízkosti vodných zdrojov nesmie byť pôda hnojená, nemajú tam byť pastviny, potoky, farmy, silážne jamy, sklady prirodzených a umelých hnojív, pesticídov, skládky odpadov, smetiská, kanalizačné potrubia, cintoríny, čerpacie stanice pohonných hmôt, čistiarne odpadových vôd ani kempingy. Vylúčiť treba aj banskú, stavebnú, výrobnú a športovo-rekreačnú činnosť. Zdrojom znečistenia súkromných studní bývajú hnojiská, vonkajšie suché záchody, žumpy, stajne domácich zvierat, netesnosť kanalizácie. Ak má pozemok spád, nemajú sa zdroje znečistenia nachádzať nad vodným zdrojom a podľa priepustnosti pôdy a hĺbky podzemnej vody (najmenej 2 m pod terénom) musia byť od neho dostatočne vzdialené (15 – 30 metrov). 8.3.1 Ochranné pásma vodárenských zdrojov Na ochranu výdatnosti kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov, ktoré sa využívajú, orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma na základe posudku orgánu na ochranu zdravia. Osobitný hygienický režim v ochranných pásmach vodných zdrojov predstavuje súbor opatrení na ochranu zdravia v pôsobnosti dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré sú povinné plniť fyzické a právnické osoby podľa osobitných predpisov na základe rozhodnutia vodohospodárskeho orgánu na ochranu zdravia. Rozlišujú sa tri stupne ochranného pásma. Ak to vyžadujú závažné okolnosti, môže orgán štátnej vodnej správy určiť ochranné pásma aj pre využiteľné vodárenské zdroje a pre vodné zdroje určené na odber pre pitnú vodu s kapacitou nižšou, ako sú definované vodárenské zdroje. Určené ochranné pásma sú súčasne pásmami hygienickej ochrany podľa osobitného predpisu. Ochranné pásma vodárenských zdrojov sa členia na: • ochranné pásmo I. stupňa, ktoré slúži na jeho ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd alebo záchytného zariadenia, • ochranné pásmo II. stupňa, ktoré slúži na ochranu vodárenského zdroja pred ohrozením zo vzdialenejších miest, 200 • ochranné pásmo III. stupňa, ktoré môže orgán štátnej vodnej správy určiť na zvýšenie ochrany vodárenského zdroja. Ak podmienky na území ochranného pásma I. stupňa zabezpečujú v dostatočnej miere ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vodárenského zdroja, ďalšie stupne ochranných pásiem sa neurčujú. Rozhodnutím o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja sa určia ich hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činností, ktoré poškodzujú alebo ohrozujú množstvo a kvalitu vody alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako aj technické úpravy na ochranu vodárenského zdroja a iné opatrenia, ktoré sa majú v ochrannom pásme vykonať. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku, s ktorým sú tieto práva a povinnosti spojené. Ochranné pásma vodných zdrojov patria medzi územné nástroje ochrany. Ide o nástroj zvláštnej ochrany, ktorá sa týka na rozdiel od chránených oblastí prirodzenej akumulácie vôd len malého územia. Ochrana náleží vždy určenému zdroju vody. Hlavnou zásadou pre stanovenie ochranných pásiem je, že sa stanovujú na základe odborného posúdenia stavu a potrieb ochrany výdatnosti, akosti alebo zdravotnej nezávadnosti vodného zdroja vo vzťahu k jeho hydrologickému povodiu alebo hydrogeologickému rajónu. Okrem vhodného umiestnenia zdroja vody a jeho technickej úpravy proti kontaminácii vody treba chrániť územie, z ktorého by mohlo nastať nepriaznivé ovplyvnenie kvality vody v zdroji. Okolo všetkých zdrojov slúžiacich na hromadné zásobovanie pitnou vodou sa musia zriadiť v súlade s predpismi ochranné pásma. V pásme I. stupňa sa odstraňujú všetky zdroje znečisťovania, zabraňuje sa prístupu nepovolaných osôb i zvierat tým, že sa priestory oplotia. Pásmo I. stupňa sa zriaďuje okolo objektov zachytávajúcich podzemné vody, spravidla v tvare kruhovej plochy. Pri zachytávajúcich prameňoch sa zriaďuje vo forme kruhovej výseče v smere prítoku vody k záchytnému zariadeniu. Zriaďuje sa 10 až 50 m od odberného objektu (i zárezov), je označené a spravidla aj oplotené. Pri povrchových vodách sa toto pásmo ohraničuje vzdialenosťou 200 až 300 m proti prúdu, a má šírku aspoň 15 m. Pri vodárenských nádržiach má rozsah zväčša 100 m po obvode nádrže. V tomto pásme sa odstraňujú všetky zdroje znečisťovania, zabraňuje sa prístupu nepovolaných osôb i zvierat. Povrch terénu musí byť zatrávnený. Obvod pásma sa vyznačí výstražnými tabuľami s nápisom: „Vodný zdroj“, „Ochranné pásmo 1. stupňa“, „Nepovolaným osobám vstup zakázaný“. Pásmo II. stupňa sa vyhlasuje vtedy, ak je nebezpečenstvo, že by sa pásmo I. stupňa mohlo znečistiť napriek všetkým predpísaným a vykonaným opatreniam. Ochranné pásmo II. 201 stupňa sa určuje na ochranu množstva, kvality a zdravotnej bezchybnosti podzemných vôd v časti ich infiltračnej oblasti, alebo v celej infiltračnej oblasti podzemných vôd. Ochranné pásmo II. stupňa vodárenských zdrojov povrchových vôd sa určuje v hydrologickom povodí v nadväznosti na ochranné pásmo I. stupňa, najmä na ochranu vody pred mikrobiologickým znečistením a pred znečistením nebezpečnými látkami. Pásmo II. stupňa sa zriaďuje na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej neškodnosti vodného zdroja pred ohrozením zo vzdialenejších miest. Určené je predovšetkým na ochranu pred mikrobiálnym znečistením, znečistením toxickými látkami, látkami ovplyvňujúcimi senzorické vlastnosti vody a inak škodlivými látkami, pri nádržiach aj na ochranu pred priamym znečistením z prítokov. Pri zdroji podzemných vôd je toto pásmo ohraničené čiarou 50-dňového zdržania vody v horninách (prielinová voda), tzv. vnútornou časťou pásma 2. stupňa. Vonkajšiu časť pásma tvorí celé hydrogeologické povodie zdroja podzemnej vody. Pri zdrojoch povrchových vôd sa pásmo 2. stupňa zriaďuje vždy a to do vzdialenosti 2 až 5 km proti toku. Pásmo III. stupňa zahrňuje celé povodie nádrže nad miestom odberu a je v ňom sprísnená kontrola. Pásmo III. stupňa sa zriaďuje na zabezpečenie ochrany vodného zdroja povrchovej vody pred nepriaznivými zásahmi do hydrologických a hydrogeologických podmienok obehu vody, ktorých následkom by mohlo byť najmä zníženie výdatnosti vodného zdroja, a pred jeho znečistením a prísunom biogénnych látok. Do tohto pásma patrí celé povodie nad miestom odberu. V ochranných pásmach sa musia vylúčiť nasledovné činnosti: • banská činnosť, • výrobná činnosť, • stavebná činnosť, • skladovacia činnosť, t.j. nesmú sa budovať skládky odpadových látok, • z anorganických činnosti tie, ktoré aplikujú agrochemikálie (hnojivá, pesticídy), • rekreačná a športová činnosť. 8.4 Základné definície pre kvalitu pitnej vody Pitná voda – je zdravotne bezchybná voda, ktorá ani pri trvalom používaní nevyvolá ochorenie ani poruchy zdravia prítomnosťou mikroorganizmov alebo látok ovplyvňujúcich zdravie spotrebiteľa akútnym, chronickým alebo neskorým pôsobením (mutagénnym, karcinogénnym, teratogénnym, alergénnym) jej vlastnosti vnímané zmyslami nebránia používaniu. Na posudzovanie kvality vody určenej na hromadné a individuálne zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na ďalšie účely vyžadujúce rovnakú kvalitu vody platia osobitné 208 izolované z vody. Indikujú čerstvé fekálne znečistenie, pretože sú vo vonkajšom prostredí veľmi málo rezistentné. Ukazovatele ako dusičnany, železo, pH vody, dusitany, amónne ióny, sulfáty, mangán, rádiologické ukazovatele, fosforečnany patria medzi chemické ukazovatele kvality pitnej vody s najväčšou početnosťou stanovení. 8.8.1 Organoleptické – senzorické ukazovatele vody Tieto ukazovatele sú definované už priamo v definícii pitnej vody. Ide o vodu, bez chuti, vône, zápachu, číru a priezračnú a bez sedimentu. Pitná voda by mala mať teplotu okolo 7 – 12 °C. 8.8.2 Fyzikálno – chemické ukazovatele a) anorganické ukazovatele: antimón, arzén, bór, bromičnany, dusičnany, dusitany, fluoridy, chróm, kadmium, kyanidy, meď, nikel, olovo, ortuť, selén, striebro. b) chemické indikátory fekálneho znečistenia Fekálne znečistenie indikuje aj nález niektorých chemických látok, ktoré patria medzi rozkladné produkty organických zlúčenín živočíšneho pôvodu a to amoniakálny dusík, dusitany, dusičnany, fosforečnany, sulfáty a ich iónové formy. Zaraďujeme sem aj ďalšie anorganické látky, napr. chloridy, ktoré pochádzajú z moču, ale aj niektoré špecifické organické látky charakteristické pre organizmus ako urochróm, steroidy a močovú kyselinu, ktoré špecificky indikujú fekálne znečistenie. Chemické indikátory sú významné tým, že indikujú fekálne znečistenie aj po dezinfekcii týchto vôd. Takto získané nálezy môžu byť skreslené pri posúdení aj spätnými reakciami, ktoré sa v prírode bežne vyskytujú. Fosforečnany patria medzi významné indikátory fekálneho znečistenia, ak sú organického pôvodu. Moč obsahuje fosforečnany vo vysokej koncentrácii. Fosforečnany anorganického pôvodu, ktoré sa do pôdy dostávajú z hnojív, indikačnú hodnotu strácajú. Fosforečnany sa resorpciou a chemickými reakciami značne zachytávajú v pôde. c) organické ukazovatele: akrylamid, benzén, dichlórbenzény, monochlórbenzén, celkový organický uhlík, pesticídy, polycyklické aromatické uhľovodíky, benzopyrén, epichlórhydrín, styrén, tetrachlóretén, tetrachlórmetán, toluén, trichlóretén, vinylchlorid, xylény. d) dezinfekčné prostriedky a ich vedľajšie produkty: voľný chlór, brómdichlórmetán, 2,4dichlórfenol, chlórdioxid, chloritany, chloroform, ozón, 2,4,6-trichlórfenol, trihalometány. 209 e) ukazovatele, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť senzorickú kvalitu pitnej vody a zapríčiniť prípadné sťažnosti spotrebiteľov: absorbanciá, amónne ióny, celkové rozpustené látky, farba, hliník, chemická spotreba O2 manganistanom, chloridy, mangán, nasýtenie vody kyslíkom, reakcia vody, sírany, zinok, železo, vodivosť, sodík f) látky, ktorých prítomnosť v pitnej vode je žiaduca: horčík, vápnik a ich soli. g) rádiologické ukazovatele: celková objemová aktivita alfa, celková objemová aktivita beta, objemová aktivita rad. 8.8.3 Mikrobiologické a biologické ukazovatele a) Escherichia coli, koliformné baktérie Najpresnejším mikrobiologickým indikátorom fekálneho znečistenia sú mikroorganizmy čeľade Enterobacterales žijúce v črevnom trakte. Typický je nález E. coli, najpočetnejšieho a prirodzeného zástupcu črevnej mikroflóry. Fekálne znečistenie sa vystihuje bakteriologickým stanovením "koliformných baktérii". Zo zdravotnohygienického hľadiska je dôležité, že takto kontaminovaná voda môže byť zdrojom prenosu a šírenia infekčných a parazitárnych chorôb. b) enterokoky c) psychrofilné mikroorganizmy – kultivovateľné mikroorganizmy pri 20 – 22 °C, nález zárodkov psychrofilných mikroorganizmov indikuje organické znečistenie, ale aj vystihuje celkové bakteriálne znečistenie vody. d) mezofilné mikroorganizmy – kultivovateľné mikroorganizmy pri 36 °C, počet mezofilných mikroorganizmov indikuje znečistenie vody mikroflórou teplokrvných živočíchov, teda aj ich patogénov. e) ostatné druhy mikroorganizmov, bezfarebné bičíkovce, mŕtve organizmy, živé organizmy, železité a mangánové baktérie, Clostridium perfringens, vláknité baktérie, saprofytické plesne. 8.9 Zdravotné riziká z vody Zdravotné riziká pitnej vody predstavujú štyri základné typy rizík: rôzne druhy kontaminácie; nedostatok vody, ktorý môže byť príčinou ochorení; zmeny senzorických funkcií a tvrdosť vody. 1. kontaminácia pitnej vody • mikrobiologická – brušný týfus, salmonelóza, dyzentéria, tularémia, enterovirózy, hepatitída A, ostatné ochorenia spojené s vodu, 210 • chemická – vyššie množstvo dusičnanov a dusitanov, fluoridy, pesticídy, fosforečnany, a iné, • toxická – kyanidy, ortuť („Minamata“), arzén, kadmium („itai-itai“), 2. ochorenia z nedostatku vody – infekčné najmä črevné, kožné z nedostatočnej hygieny, 3. zmeny senzorických funkcií vody (chuť, farba, zápach), 4. tvrdosť vody. Zdravotné riziká môžu vznikať z konzumácie vody bakteriálne či biologicky kontaminovanej, z konzumácie vody s vyšším obsahom chemických či rádioaktívnych látok a prvkov, či už umelého, alebo prirodzeného pôvodu. Ak pri konzumácii vody zanedbáme riziko spojené s kvantitou, musíme rátať s akútnymi a chronickými účinkami, ktoré môžu vzniknúť jednak pri nedostatočnom príjme tekutín (vody), alebo naopak pri nadbytočnom príjme u niektorých patologických stavov, kde konzumácia až desiatok litrov vody denne môže znamenať významnú záťaž kontaminantmi, ktoré voda obsahuje. Za zdravotne nevýznamné sú v dnešnej dobe považované organoleptické vlastnosti vody – pach, chuť, vzhľad. Ešte pred 50 rokmi bola celkom samozrejmá požiadavka, že pitná voda má byť chutná a osviežujúca; dnes sa definuje ako „jej zmyslami vnímané vlastnosti nemajú brániť jej konzumácii“. Pritom senzorické poruchy sú u pitnej vody veľmi časté a môžu pôsobiť u človeka odpor a odklon k používaniu menej zdravých nápojov, u niektorých jedincov aj poruchy tráviacej sústavy (nauzea a pod.). V zásade principiálne rozlišujeme dva druhy zdravotného rizika: • riziko pochádzajúce z mikrobiálnej kontaminácie, • riziko pochádzajúce z prítomnosti chemických toxických látok. 8.9.1 Riziko mikrobiálnej kontaminácie vody Mikrobiologická kvalita pitnej vody predstavuje riziko rozšírenia infekčných a parazitárnych ochorení ako sú cholera, týfus, paratýfus, salmonelóza, hepatitída A, iné druhy hepatitíd prenášané fekálno-orálne, giardiáza, schistosomiáza. Cesta prenosu je najčastejšie fekálno-orálna a väčšina pôvodcov ochorení je prítomná v ľudských alebo zvieracích fekáliách. Nie všetky druhy ochorení spojené s vodou majú cestu fekálno-orálnu. Voda ako tekutina je nutná k životu človeka. Voda zohráva významnú úlohu v osobnej a telesnej hygiene človeka, v hygiene rúk, môže slúžiť ako médium prenosu. Fekálnym znečistením sa do vody dostávajú mnohé patogénne črevné mikroorganizmy rodu Salmonella a Shigella, Vibrio cholerae, rod Leptospira, Yersinia enterocolitica, Campylobacter fetus a enteropatogénne a enterotoxigénne typy Escherichia coli. Okrem toho vo vode môžeme nájsť 211 podmienené patogény ako druh Pseudomonas aeruginosa, rody Flavobacterium, Klebsiella a Serratia a v poslednom čase často sa vyskytujúca atypická Mycobacteria, zvlášť rod M. kansasii. Vo vode nájdeme aj rôzne ďalšie baktérie, ktoré môžu spôsobovať organoleptické závady (pach, chuť), napr. sírne a železité baktérie a pod. Čo sa týka črevných patogénov, tak minimálna infekčná dávka, schopná vyvolať ochorenie u človeka, kolíše podľa druhu (Salmonella 2 – 5, enteropatogénne E. coli 1010 atď.) a je tiež ovplyvňovaná aj momentálnym zdravotným stavom a vekom postihnutého jedinca. Rozdelenie infekčných ochorení z vody (5 skupín) 1. ochorenia prenosné vodou – prenášané fekálno-orálne (tzv. „water-born diseases“) Ide o klasickú skupinu ochorení prenášaných fekálno-orálne. Všeobecnou podmienkou šírenia tohto typu ochorení je prítomnosť patogénnych mikroorganizmov zo zvieracích alebo ľudských fekálií vo vode a v zdrojoch pitnej vody. Tieto ochorenia môžu byť rozdelené podľa pôvodcu na: a) vírusy - enterovírusy – detská obrna (poliomyelitis), - adenovírusy – zápaly dýchacích ciest, čriev a spojiviek, - picornavírusy – vírusová hepatitída A, iné vírusové hepatitídy prenášané fekálno-orálne. b) baktérie - Salmonella typhimurium – týfus, - Samonella sp. – salmonelózy, - Shigella sp. – šigelózy, - Vibrio cholerae – cholera, - Escherichia coli – gastroenteritída, kolitída, - Leptospira icterohaemoragie – leptospiróza, - Mycobacterium tuberculosis – TBC. c) prvoky - meňavka Entamoeba histolytica – amébová dyzentéria, - meňavka Naegleria gruberi – amébová meningoencefalitída, - bičíkovec Lamblia intestinalis, Giardia lamblia – chronický črevný katar, - infekcie vyvolané Cryptosporidiom. d) červy a pásomnice Helminty a Taeniae – vajíčka škrkaviek, pásomníc – parazitárne ochorenia, askaridóza, oxyuriáza. 212 2. ochorenia súvisiace s personálnou hygienou a nedostatkom vody („water-washed diseases“) Ide o skupinu ochorení rezultujúcich z nedostatku vody pre osobnú hygienu, napr. rekurentný týfus, očný trachóm. 3. ochorenia spojené s prítomnosťou pôvodcu ochorenia a jeho prežívaním vo vodnom prostredí (tzv. „water-based diseases“) napr. schistosomiáza, v prípade tohto ochorenia sa jedná najčastejšie o prenik infekčného agens do organizmu pri kúpaní cez kožu, iná je napríklad tropická drakunkulóza. 4. ochorenia vznikajúce vo vzťahu s vodou (tzv. „water-related diseases“) Ide o ochorenia, kde vodné prostredie tvorí základ pre prežitie vektorov – transmiterov rôznych ochorení. Najznámejším predstaviteľom tohto typu ochorenia je napríklad malária, trypanozomiáza, prenášaná známym vektorom muchou „tse-tse“, dengue horúčka, žltá horúčka, niektoré typy prenosných horúčok. 5. ochorenia dispergované vodou (tzv. „water-dispersed diseases“) Ide o ochorenia, ktorých pôvodcovia prežívajú vo vode, ale do organizmu sa dostávajú respiračnou cestou pri vzniku vodného aerosólu. Typickým predstaviteľom tohto typu vodou prenosných ochorení je legionelóza (Legionella pneumophila). Tiež boli v súvislosti s týmto typom kontaminácie vody popisované infekcie Cryptosporidiami u osôb so zníženou imunitou, u pacientov s imunosupresívnou liečbou resp. s AIDS. Z hľadiska akútneho účinku je významná mikrobiálna kvalita vody. K otravám toxickými látkami z vody u nás už prakticky nedochádza, aj keď sa to nedá s rastúcim počtom rôznych havárií do budúcnosti nikdy vylúčiť. 8.9.2 Zdravotné riziko chemickej kontaminácie vody Anorganické a organické chemické toxické látky obsiahnuté vo vode môžu v našich podmienkach predstavovať rôzne významnú záťaž s následným rizikom negatívneho chronického účinku na organizmus. Ťažké kovy (Pb, Cd, Hg, Cr, As, Ni, atď.), schopné vyvolať predovšetkým poškodenie pečene a obličiek, ďalej poškodenie krvotvorby, alergie a v niektorých prípadoch aj nádorový proces, nedosahujú v zdrojoch hodnoty, ktoré by ohrozovali zdravie. S výnimkou niektorých lokalít, kde vyšší obsah ťažkých kovov môže byť daný aj prirodzene z podložia je situácia priaznivá vo väčšine verejných vodovodov aj domácich studniach. Ťažké kovy (metylortuť) kontaminovali napr. vodu v zálive Minamata alebo pri ochorení „itai-itai“ bola kadmiom kontaminovaná voda pokrývajúca ryžové polia. Dusičnany a dusitany. Toxicita dusitanov vo vode je známa, preto sú vo vodných tokoch nežiaduce. Dusitany a dusičnany blokujú železo hemoglobín v krvných bunkách, 213 pričom vzniká methemoglobín. Týmto dochádza k zníženiu prenosu kyslíka do tkanív organizmu. Vysoké koncentrácie dusitanov spôsobujú u dojčiat methemoglobinémiu. Okrem toho sa v kyslom prostredí gastrointestinálneho traktu živočíšnych organizmov predpokladá možnosť transformácie dusitanov na potenciálne karcinogénne Nnitrozoamíny. Dusitany sú všeobecný inhibítor pre celý rad mikrobiologických procesov. Niektoré priemyselné odpadové vody sú na dusitany veľmi bohaté. Sú to napríklad odpadové vody z výroby farbív, zo strojárenských závodov, kde sa používajú kvapaliny na chladenie obrábacích strojov. Dusitany sú vlastne medziproduktom amoniakálnej oxidácie na konečnú vo vode a pôde nemennú formu – dusičnany. Dusičnany. Používanie dusíkatých látok v priemyselných hnojivách zvyšuje ich obsah v povrchových a podzemných vodách a v poľnohospodárskych rastlinných produktoch (mrkva, špenát, zelenina). Voda s vyšším obsahom dusičnanov ako 15 mg/l sa nesmie používať na prípravu výživy pre dojčatá. V ich tráviacom systéme môže vplyvom baktérií (B. subtillis) nastať redukcia dusičnanov na dusitany, tie sa potom viažu na hemoglobín, s ktorým tvoria methemoglobín, čím sa blokuje prenos kyslíka krvou do tkanív. Vzniká dusičnanová alimentárna methemoglobinémia, s typickými prejavmi cyanózy. Toto ochorenie sa klinicky prejavuje hnačkou, sivomodrým sfarbením kože, tachykardiou, čokoládovou farbou krvi, niekedy aj bezvedomím. V patogenéze ochorenia u dojčiat sa uplatňujú najmä tieto faktory: - voda s obsahom neprípustného množstva dusičnanov použitá na prípravu umelej výživy a nápojov, - pH žalúdočnej šťavy, - bakteriálna flóra horných časti gastrointestinálneho traktu redukujúca nitráty, - vstrebávanie dusitanov z gastrointestinálneho traktu do krvi, - vplyv enzýmového systému redukujúceho methemoglobín na hemoglobín a pravdepodobne aj vplyv fetálneho hemoglobínu, ktorý je oveľa náchylnejší na vonkajšie a chemické vplyvy ako hemoglobín dospelých. K preventívnym opatreniam patria: • dojčenie dieťaťa pokiaľ možno aspoň 3 mesiace (ochorenie sa väčšinou manifestuje do veku dvoch mesiacov), • používanie bezchybnej pitnej vody na prípravu umelej výživy dojčiat s maximálnym obsahom dusičnanov do 15 mg/l, je nutné použiť špeciálne vody určené pre dojčatá. Voda z verejných vodovodov vyhovuje požiadavkám normy (50 mg/l), nie je možné ju označiť ako vhodnú aj pre dojčatá (15 mg/l) a situácia u individuálnych zdrojov môže 214 byť rozdielna. Pôsobením niektorých mikroorganizmov môže v črevách alebo v močovom mechúre dospelých nastať premena dusičnanov na nitrozamíny a nitrozamidy. Obidve látky patria medzi karcinogény. Polychlórované bifenyly – PCB. Polychlórované bifenyly sú organické látky, ktoré sa dostávajú do podzemných vôd, pôdy a atmosféry z rôznych zdrojov, napríklad používaním starých priemyselných strojov, recyklovaného oleja a materiálov, pri chemickej výrobe, v spaľovniach priemyselného a komunálneho odpadu. Dokonca aj takzvané „uzatvorené“ systémy vypúšťajú obrovské množstvá PCB. Tieto sa následne koncentrujú v potravinovom reťazci a akumulujú v tukovom tkanive zvierat a ľudí. Dlhodobá stabilita v prírodnom prostredí a časová dlhovekosť umožňujú distribúciu PCB k zemským pólom. Polárne ekosystémy sa tak stali a naďalej stávajú skladišťom a rezervoárom pre PCB a iné perzistentné organické polutanty. PCB sa bioakumulujú v tukových tkanivách zvierat a ľudí, ktorí sú im vystavení a ako sa predpokladá táto expozícia spôsobuje celý rad zdravotných účinkov. Účinky PCB. Akútna expozícia spojená s vysokými dávkami sa spája so závažným kožným ochorením (chlórakné), svrbením a pálením, podráždením očí, pigmentačnými zmenami pokožky a nechtov, poruchami funkcií pečene a imunitného systému, podráždením dýchacieho traktu, bolesťami hlavy, závratmi, depresiami, stratou pamäte, nervozitou, únavou a impotenciou. PCB – podobne ako ďalšie chlór-organické látky narušujú hormonálnu stabilitu („endokrinné disruptory“). Jednotlivé formy PCB majú množstvo toxických účinkov, vrátane porúch v imunitnom a nervovom systéme, reprodukčných anomálií, abnormality v správaní a karcinogenézy. PCB sú oficiálne vo viacerých štátoch vrátane Slovenska zaradené do skupiny pravdepodobných karcinogénov, t.j. látok, ktoré spôsobujú rakovinu u zvierat, avšak u človeka neboli jednoznačne preukázané. Vedecké štúdie dokazujú priamu súvislosť medzi expozíciou polychlórovanými bifenylmi a vznikom celého radu zdravotných následkov. Odborníci zistili u detí negatívne vplyvy na sluch, poškodenie zubnej skloviny a narušenie neurobehaviorálneho vývinu. U dospelých ide predovšetkým o poškodenie štítnej žľazy, diabetes mellitus a znaky autoimunitných procesov. Na Slovensku je PCB kontaminovaná hlavne oblasť Michaloviec, Strážskeho, Humenného, kde koncentrácie PCB v životnom prostredí ale aj v sledovaných biologických materiáloch dosahujú veľmi vysoké koncentrácie. Tenzidy a detergenty. Tenzidy sú povrchovo aktívne látky, ktoré majú schopnosť znižovať povrchové napätie na rozhraní dvoch fáz. Detergenty sú pracie a čistiace prostriedky, ktoré popri tenzidoch obsahujú ešte ďalšie prísady zvyšujúce praciu, resp. čistiacu účinnosť prípravku. Ich výskyt vo vodách spôsobuje vyššiu rozpustnosť iných organických zlúčenín. 215 Často sú veľmi ťažko biologicky odbúrateľné. Pri úprave povrchových vôd na pitnú vodu sa tenzidy odstránia len čiastočne a obyvateľstvo trvale konzumuje vodu obsahujúcu tenzidy. Preto základnou požiadavkou v celosvetovom meradle je nevyhnutnosť prechodu na výrobu biologicky ľahko rozložiteľných tenzidov. Jedine takýmto prístupom môže dôjsť k zníženiu až úplnému vymiznutiu týchto preparátov v povrchových a pitných vodách. Ostatné kontaminanty. Široké spektrum organických látok typu chlórovaných uhľovodíkov, PAU, chlórovaných benzénov a pod. predstavuje vážny hygienický problém. Aj keď sa v pitných vodách vyskytujú vo veľmi nízkych koncentráciách, vyznačujú sa často vysokou toxicitou a schopnosťou viazať sa a kumulovať v tkanivách. Mnoho z nich má dokázaný mutagénny a karcinogénny účinok. Ich výroba, použitie (predovšetkým vo forme pesticídov v poľnohospodárstve, ďalej v najrôznejších priemyselných činnostiach, vrátane dopravy) a výskyt v prostredí stúpa, čím sú ohrozené zdroje pitnej vody a v súčasnosti používané vodárenské technológie dokážu tieto látky len veľmi ťažko odstrániť. 8.9.3 Biologická dôležitosť látok prítomných vo vode Pitná voda nie je a ani nemôže byť chemicky čistá kvapalina H2O, ale obsahuje prirodzené a v rôznom množstve aj zdraviu prospešné súčasti ako sú napr.: • esenciálne stopové prvky (Cr, Mn, Cu, Zn, Fe, Mo, Se, F, I atď.), • hlavné minerálie (Ca, Mg, Na, K, Cl). Pitná voda ich obsahuje v iónovej forme, ktorá je oproti potravinám lepšie vstrebateľná forma, a tak môže príjem kvalitnej pitnej vody v niektorých prípadoch významne prispievať k plneniu potrebnej dennej dávky skupiny deficitných prvkov. Naopak, niektorými výrobcami propagovaná konzumácia destilovanej alebo demineralizovanej vody, môže spôsobiť vážne poruchy minerálového metabolizmu. Škodlivo pôsobí nielen deficit esenciálnych prvkov, ale aj nadbytočný príjem niektorých prvkov napr. sodík, selén, atď. Príkladom je tiež napríklad fluór, ktorý pri nedostatku v určitom veku spôsobuje zvýšený výskyt zubného kazu a pri zvýšenom prívode vyvoláva tzv. fluorózu, ktorá sa prejavuje poruchou skloviny. Typickým príkladom poškodenia organizmu zmeneným obsahom určitých látok vo vode sú účinky fluóru, ktorý je na jednej strane esenciálny stopový prvok, na druhej strane môže spôsobiť fluorózu. Za optimálne sa pokladá množstvo 1 mg fluóru na 1 liter pitnej vody. Ak je v pitnej vode fluóru viac ako 2 mg/l a takúto vodu pijú deti do 8 rokov života, vzniká na ich zuboch fluoróza s typickou škvrnitosťou zubnej skloviny. Naopak, nedostatok fluóru zapríčiňuje vyššiu kazivosť zubov. Preto sa v niektorých štátoch zaviedla umelá fluorizácia pitnej vody (dnes sa dáva 216 prednosť prevencii zubnými pastami s fluórom). Od fluorizácie pitnej vody sa už ustúpilo a u cielených skupín populácie sa prevádza cielená substitúcia fluóru v tabletkách. Nedostatok jódu vo vode môže byť príčinou vzniku endemickej strumy a u detí kretenizmu. Preto sa v našom štáte predáva len soľ obohatená jodidom draselným v množstve 25 mg/kg. Jedným z najdlhšie dokázaných vzťahov minerálií v pitnej vode k ľudskému zdraviu je kladný vplyv dlhodobej konzumácie „tvrdšej vody“ (s obsahom vápnika a horčíka) na výskyt kardiovaskulárnych chorôb. Voda má rôzne stupne tvrdosti: mäkká, stredne tvrdá, tvrdá a veľmi tvrdá. Tvrdá voda je voda, ktorá obsahuje soli vápnika a horčíka pochádzajúce z hornín, cez ktoré tiekla. Voda, ktorá neobsahuje tieto soli, sa nazýva mäkká voda. Druhy tvrdosti: • prechodná – dá sa pomerne ľahko odstrániť, zapríčinená je soľou hydrogénuhličitanom vápenatým rozpusteným vo vode. Odstraňuje sa povarením, pri ktorom sa vylúči biela, tuhá látka (málo rozpustný uhličitan vápenatý alebo vodný kameň), • trvalá – odstraňuje sa ťažšie, zapríčinená je soľami vápnika a horčíka (síranmi a chloridmi) rozpustenými vo vode. Nedá sa odstrániť varom, ale destiláciou alebo zmäkčovaním vody (pomocou iónomeničov alebo zmäkčovadiel vody), • celková – je súčtom tvrdosti vody prechodnej a trvalej. Potreba esenciálnych prvkov je individuálne špecifická a stanoviť ich všeobecne platné optimálne zloženie v pitnej vode možno len ako odporúčanie, nie ako záväznú požiadavku. Dôsledný ošetrujúci lekár, ktorý do komplexného pôsobenia na pacienta zahŕňa aj otázku výživy, by sa mal informovať, akú vodu (vrátane obsahu minerálií) pacient pravidelne konzumuje. 8.9.4 Hodnotenie rizika z pitnej vody Pri interpretácii údajov o kvalite pitnej vody je nutné si uvedomiť, že jednoduché prekročenie limitnej hodnoty ešte nemusí znamenať ohrozenie zdravia. Limitné koncentrácie škodlivín sú podľa odporúčaní SZO formulované s bezpečnostným koeficientom tak, že ani pri krátkodobom prekročení limitnej hodnoty 10 až 100-krát nedôjde obvykle k priamemu a dokázateľnému zdravotnému poškodeniu konzumenta. Tomu zodpovedá aj skutočnosť, že za posledné desaťročie nebol hlásený žiadny prípad priameho zdravotného poškodenia, či úmrtia z pitnej vody verejného vodovodu monitorovaného v rámci štátnej služby, či už pôvodu infekčného alebo toxického. Bezpečné limitné hodnoty normy na pitnú vodu sú rátané pre priemerného spotrebiteľa a nemusia vo všetkých smeroch vyhovovať niektorým populačným skupinám so zvýšenou citlivosťou: dojčatám, chorým ľuďom a pod. 217 Riziko priameho zdravotného poškodenia z pitnej vody (okrem studní) je v SR minimálne, je nepochybné, že v mnohých prípadoch dochádza k zbytočnej záťaži ľudského organizmu, čo sa môže prejaviť až po dlhšej dobe expozície a vo vzťahu k pitnej vode kauzálne nešpecifickým spôsobom. Zásobovanie pitnou vodou je zložitý systém, ktorého kvalita závisí na prírodných aj civilizačných faktoroch a ako taký umožňuje a aj vyžaduje intervenčné opatrenie na všetkých úrovniach. Najdôležitejším opatrením je ochrana všetkých vodných zdrojov, resp. celého prírodného a životného prostredia človeka, ktorá musí byť účinne legislatívne zakotvená na úrovni štátu a obcí. Obciam pripadá najdôležitejší konkrétny krok: miestna ochrana jednotlivých zdrojov pitnej vody. Kvalitné zdroje by mali byť prednostne využívané pre výrobu pitnej vody, nie úžitkovej ani priemyselnej. Je nutné odmietnuť krátkozraké technokratické tendencie, že modernou úpravou možno z akejkoľvek (akokoľvek znečistenej) vody vyrobiť kvalitnú pitnú vodu. U nových projektov by sa nemalo zabúdať na možnosť dvoch rozvodov vody (pitnej a úžitkovej), jednou z možností je aj prevádzkovanie nových miestnych zdrojov kvalitnej pitnej vody formou verejných studní. Samozrejmosťou by mali byť aj investície do zlepšenia stavu rozvodných sietí a technologického vybavenia vodární. Občan má možnosť ovplyvniť kvalitu svojej vody jednak priamo (zriedkavo voľbou zdroja, častejšie voľbou niektorej z vyššie uvádzaných alternatív), jednak nepriamo tým, že buď ako vlastník individuálneho zdroja má jeho ochranu do značnej miery vo svojich rukách, alebo svojím aktívnym záujmom o správu verejných vecí rôznymi formami podporuje systémové správne rozhodnutie v prípade ochrany väčších zdrojov. Hydrogeologické pomery Slovenska sú pomerne priaznivé z hľadiska tvorby a akumulácie zásob a zdrojov podzemných vôd, nevýhodou je však ich nerovnomerné rozloženie. V súčasnosti má približne 60 % územia Slovenska nedostatok vodných zdrojov, 30 % územia má dobré zastúpenie vodných zdrojov a najlepšie podmienky má 10 % územia. 8.10 Znečistenie vody, tekuté odpadové látky So vzrastom spotreby vody sa zvyšuje aj jej znečistenie, ktoré úzko súvisí s rozvojom priemyslu a poľnohospodárstva a s komunálnym znečistením vôd. Znečisťovanie povrchových a podzemných vôd odpadovými vodami patrí dnes k najzávažnejším javom v našom živote a riešenie problémov s tým súvisiacich patrí k najobtiažnejším. Problém sústavného rastu znečistenia našich vôd je sčasti dôsledkom technického pokroku a sčasti dôsledkom nedôslednosti. Znečistenie vôd môže byť spôsobované rôznymi príčinami, ktoré sú buď prírodné alebo antropogénne. 224 14. OECD, WHO 2003. Assessing microbial safety of drinking water: Improving approaches and methods. Published on behalf of the World Health Organization and the Organisation for Economic Co-operation and Development by IWA Publishing, London, UK (http://www.who.int/water_sanitation_health/publications/9241546301/ en/, accessed 27 February 2018). 15. WHO. 2016. Protecting surface water for health: Identifying, assessing and managing drinking-water quality risks in surface-water catchments (http://www.who.int/water_ sanitation_health/publications/pswh/en/, accessed 22 February 2018). 16. WHO. 2017. Guidelines for drinking-water quality. Fourth edition incorporating the first addendum. Geneva: World Health Organization (http://www.who.int/ water_sanitation_health/publications/drinking-water-quality-guidelines-4-including1staddendum/en/, accessed 22 February 2018). 17. PODSTATOVÁ, H. 2001. Mikrobiologie, epidemiologie a hygiena. Olomouc: Epava: 159. 18. Zákon NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách (vodný zákon).