ZÁKLADY VÝŽIVY VO VÝVINOVÝCH OBDOBIACH DETÍ

279 DOI: https://doi.org/10.33542/RVC-040-3-11 11 ZÁKLADY VÝŽIVY VO VÝVINOVÝCH OBDOBIACH DETÍ Jana Diabelková Z hľadiska zdravia a rozvoja osobnosti sú detstvo a adolescencia kritickými obdobiami v živote človeka. Fyziologické nutričné požiadavky sú zvýšené a preto je konzumácia stravy s adekvátnou nutričnou hodnotou veľmi dôležitá. Dieťa prechádza viacerými vývojovými obdobiami života, ktoré sú charakterizované rôznymi nárokmi na výživu. Je dobré mať stále na pamäti, že dieťa nie je malý dospelý a jeho výživa má svoje špecifiká. Správna výživa detí a mládeže je výživa, ktorá priaznivo pôsobí na zdravie, rast a vývin organizmu a vytvára podmienky na dosiahnutie všestranného rozvoja dieťaťa. Vhodným spôsobom uspokojuje nároky organizmu na energiu a živiny v konkrétnych podmienkach jeho života a činnosti. Správna zdravá výživa je od útleho veku základným predpokladom zdravého vývoja a hlavnou podmienkou prevencie a liečby najvýznamnejších ochorení, ktoré postihujú veľké skupiny obyvateľstva a ktoré sa prejavujú často až v dospelosti. Výživa patrí k najzávažnejším vplyvom vonkajšieho prostredia na organizmus. 11.1 Výživa novorodencov a dojčiat V prvom roku života je rast organizmu, potreba energie a prívodu živín ako aj tekutín je na kg hmotnosti najvyššia. Prijímaná strava má dôležitý vplyv na ďalší rast a vývoj telesných funkcií. Toto obdobie je najsenzitívnejšie. Spôsob výživy novorodenca ovplyvňuje jeho zdravotný stav nielen v detstve, ale aj v dospelosti. Kvalita a kvantita stravy ovplyvňuje rast a vývoj dieťaťa a má úzky vzťah k vývoju budúcich ochorení, ako napríklad metabolický syndróm a kardiovaskulárne ochorenia. Obdobie výživy dojčaťa je možné rozdeliť do troch časových úsekov, ktoré na seba nadväzujú: obdobie výlučne mliečnej výživy, prechodné obdobie a obdobie odstavenia. 11.1.1 Obdobie výhradne mliečnej výživy V tomto období je dieťa živené výlučne mliekom. Dávky sa pohybujú medzi 150 – 180 ml/kg/24 hod., čo sa rovná asi jednej pätine až jednej šestine telesnej hmotnosti dieťaťa. Najvhodnejšou stravou pre novorodencov a dojčatá do šiestich mesiacov života je materské mlieko, ktoré pokrýva energetickú potrebu dieťaťa, ale aj pitný režim. Obsahuje dostatok živín pre optimálny vývoj jedinca. Do prvých šiestich mesiacov dojča nepotrebuje prijímať žiadnu 280 inú výživu okrem materského mlieka, prípadne okrem náhradnej umelej výživy. Materské mlieko by malo ale tvoriť významnú časť prijímanej výživy optimálne až do dvoch rokov veku dojčaťa. Deťom do 1. roku veku nie je vhodné podávať kravské mlieko, ktoré sa svojím zložením od materského mlieka veľmi líši a potrebám dieťaťa v tomto veku vôbec nezodpovedá. Nie je vhodné ani ako náhradná výživa. Nemodifikované kravské mlieko má nevhodný pomer bielkovín, tukov, sacharidov a solí a ako nevhodný zdroj železa môže prispievať k vzniku chudokrvnosti z deficitu železa. Rovnako nie je vhodné ani polotučné (2 %) mlieko, ktoré má čiastočne znížený obsah a nevhodné zloženie tukov v ňom. Dojčatá dostávajúce mlieko so zníženým obsahom tukov prijímajú väčšie množstvo mlieka na uspokojenie ich pocitu hladu, čo zároveň zvyšuje renálnu solútovú nálož. Veľmi populárne je v dnešnej dobe kozie mlieko, ktoré ale tiež nie je pre výživu dojčiat vhodné. Má ešte menej vhodné zloženie ako kravské mlieko a až v 70 % prípadov vyvoláva skríženú alergiu s kravským mliekom. Má vysoký obsah bielkovín a minerálnych látok a je naopak chudobné na vitamín C, D, B12, kyselinu listovú a tiež na železo. Ak je dieťa dojčené, prvých 6 mesiacov nepotrebuje dodávať žiadne iné tekutiny. U nedojčených detí, ktoré prijímajú náhradnú mliečnu výživu, sa môžu podávať tekutiny v malých množstvách po ukončenom 4. mesiaci. Deti, ktoré nemôžu byť dojčené, sú vyživované umelou mliečnou výživou. Mliečne formuly sú pripravované z kravského mlieka a upravované tak, aby ich zloženie bolo čo najviac podobné zloženiu materského mlieka. S cieľom ochrany zdravia dojčiat je vypracovaná Smernica komisie 2006/141/ES o počiatočnej dojčenskej výžive a následnej dojčenskej výžive. Počiatočné mliečne formuly sú určené pre deti od narodenia do ukončeného 5. mesiaca. Ak dieťa prospieva, môžu sa podávať do 12. mesiaca. Počiatočné mliečne formuly sú označované číslom „1“. Energetická hodnota musí byť podľa smernice 250 – 295 kJ na 100 ml mlieka, resp. 60 – 70 kcal. Bielkovina kravského mlieka je upravená tak, aby pomer srvátky a kazeínu bol aspoň 50 : 50 (materské mlieko má pomer 60 : 40, kravské mlieko 20 : 80). Mliečna formula je obohatená o látky cholín, taurín, L-karnitín a i. Tuky sú hlavným zdrojom energie, pokrývajú 50 – 55 % celkovej energetickej potreby dieťaťa v tomto období. Pomer linolovej/alfa-linolénovej kyseliny nesmie byť menší ako 5 a väčší ako 15. Minimálny obsah kyseliny linolovej by mal byť 70 mg/100 kJ (300 mg/100 kcal) a maximum obsahu kyseliny linolovej by malo byť 285 mg/100 kJ (1 200 mg/100 kcal). Obsah alfa-linolénovej kyseliny by nemal byť nižší ako 12 mg/100 kJ (50 mg/100 kcal). Do mliečnych formúl je zakázané pridávať olej zo sezamových semien a olej z bavlníkových semien. 281 Cukry majú hlavné zastúpenie vo forme laktózy 1,1 g/100 kJ (4,5 g/100 kcal). V malom množstve sú prípustné maltodextríny (môžu byť príčinou flatulencie a abdominálnych kolík) a bezgluténové škroby. Do počiatočnej dojčenskej výživy sa môžu pridávať fruktooligosacharidy a galaktooligosacharidy, ich obsah nesmie presiahnuť 0,8 g/100 ml. Pokračujúca mliečna formula je určená pre zdravé donosené dojčatá od 5. − 6. mesiaca až do 36. mesiaca života. Tieto formuly sú označené číslom „2“. Pre vekovú skupinu od 12 – 36 mesiacov sú určené „junior mlieka“ označené číslom „3 – 4“. Pokračujúca mliečna formula nie je vhodná pre deti, ktoré sú výlučne na mliečnej výžive. Odporúčaný energetický obsah pokračujúcej mliečnej formuly je 250 – 295 kJ/100 ml (60 – 70 kcal/100 ml). Pokračujúca mliečna formula má znížený obsah bielkovín, ale nemusí byť plne adaptovaná v pomere srvátky a kazeínu. Ak sa do následnej dojčenskej výživy pridáva taurín, nesmie byť jeho množstvo väčšie ako 2,9 mg/100 kJ (12mg/100 kcal). V tukoch má byť zastúpená kyselina linolová 70 – 285 mg/100 kJ (300 – 1200 mg/100 kcal) a kyselina alfalinolénová, ktorej obsah nesmie byť nižší ako 12 mg/100 kJ (50 mg/100 kcal). Pomer kyseliny linolovej/alfa-linolénovej nesmie byť menší ako 5 a väčší ako 15. Pokračujúca mliečna formula môže byť obohatená o polynenasýtené mastné kyseliny s dlhým reťazcom. Do mliečnej formuly sa nesmie pridávať olej z bavlníkového a sezamového semena. Odporúčaný obsah laktózy je minimálne 1,1 g/100 kJ (4,5 g/100 kcal), môže obsahovať aj sacharózu. Formula je obohatená o minerálne látky, stopové prvky a vitamíny v množstve zodpovedajúcom požiadavkám pre dieťa v druhom polroku života. Pomer vápnika a fosforu v následnej dojčenskej výžive nesmie byť menší ako 1,0 a väčší ako 2,0. Do mliečnej formuly môžu byť pridávané prebiotiká – frukto a galaktooligosacharidy v množstve do 0,8 g na 100 ml. Pokračovacie mlieka nesmú obsahovať glutén. 11.1.2 Prechodné obdobie - komplementárna výživa Komplementárna výživa je definovaná ako nemliečna výživa zložená zo solídnej (pevnej) či tekutej potravy, ktorá sa podáva k materskému mlieku alebo k mliečnym formulám. Podľa WHO majú dojčatá po 6. mesiaci života dostávať nutrične primeranú a bezpečnú komplementárnu výživu v záujme zabezpečenia ich nutričných potrieb s pokračovaním dojčenia až do veku dvoch rokov alebo aj ďalej, kým to matke a aj dieťaťu vyhovuje. U plne dojčených a dobre prospievajúcich detí sa spravidla začína so zaraďovaním nemliečnych príkrmov od ukončeného 6. mesiaca. Zavedenie komplementárnej výživy sa nemá začať skôr, ako pred 17. týždňom a nie neskôr, ako po 26. týždni života dieťaťa. U detí nedojčených je možné po konzultácii s praktickým lekárom pre deti začať s príkrmami už od ukončeného 4. mesiaca veku dieťaťa. Predpokladom pre zavedenie komplementárnej výživy je fyziologická a 282 psychomotorická zrelosť dojčaťa. Dôvodom zavedenia komplementárnej výživy je hlad pri neobmedzenom dojčení (je potrebné dojčiť alebo podávať mliečnu formulu 8 – 10 krát denne), vypitie viac než 900 – 1000 ml mlieka za deň alebo prekročenie váhy 6000 g. Dôvody sú okrem iného aj výchovné – cieľ naučiť dojča žuť a prehĺtať tuhšiu stravu a rozšíriť jeho chuťové spektrum. Potraviny ponúkané dieťaťu musia byť podávané vo vhodnej forme, na začiatku sú rozmixované, postupne sa prechádza na rozpučené, nadrobno nakrájané až nakoniec sa podávajú tuhé jedlá. Pri podávaní ovocia by mala byť šupka pokrájaná, jej veľké kúsky by mohli spôsobiť problémy pri prehĺtaní a dieťa by sa mohlo udusiť. Keďže každá nová potravinová zložka je pre dieťa potenciálnym "alergénom", mali by sa nové zložky zavádzať postupne. Odporúča sa pridávať vždy jednu s 3 – 4 dňovým odstupom, čo umožní matke pozorovať prípadnú reakciu na novú stravu. Pri zavádzaní novej stravy u detí so zvýšeným rizikom alergických ochorení by sa malo postupovať ešte opatrnejšie a to len jedna nová zložka potravy za týždeň. Stravu je potrebné uvariť domäkka a nesoliť, následne rozmixovať alebo prelisovať. V prípade, že má dieťatko už prvé zúbky, môžu sa postupne podávať príkrmy kašovité, ale o niečo hrubšie (i keď dolné rezáky, ktoré sa prerezávajú obvykle prvé, nie sú určené na žutie, ale skôr trhanie). Pri jedle by dieťa malo sedieť a mať hlavu vo vzpriamenej polohe. Ak dieťa ešte nevie sedieť samé, je možné ho polohovať v sedačke. Ideálne je používať plastovú lyžičku veľkosti zhruba čajovej lyžičky, ktorá nemá ostré hrany, nie je príliš hlboká a na rozdiel od nerezovej, nedrží teplo a dieťa sa nemôže o ňu popáliť. Lyžička sa vkladá do úst hlbšie. Dieťa dojčené, zvyknuté iba na prsník matky, zvykne jedlo zo špičky jazyka posúvať smerom von, nie dovnútra a tak môže prísť k mylnej interpretácii, že dieťa stravu odmieta. Odmietanie príkrmov ale nie je ničím výnimočné. Dieťa si zvyká na nový spôsob podávania stravy, na nové chute, je preto na mieste veľká trpezlivosť. Pokiaľ dieťa jedlo odmieta, neodporúča sa ho nútiť, ale s odstupom dní ponúkať opakovane. Dieťaťu sa zo začiatku podáva len malé množstvá, pár lyžičiek a dokŕmi sa mliekom. V tomto veku už dieťa ovláda prsty a má snahu skúsiť kŕmenie samé. Okolo 9. mesiaca sa bude chcieť dieťa kŕmiť samé pomocou prstov, prípadne sa pokúša zobrať lyžičku. Ak kŕmi dieťa dospelý, zje viac jedla a rýchlejšie, avšak pokiaľ dieťa je samé, vychutná si svoju porciu všetkými zmyslami. Rozvíjajú sa tak jeho schopnosti, zručnosti, celková osobnosť. Najprv sa začína zeleninou a postupne sa pridávajú ďalšie druhy. Jeden druh zeleniny sa podáva ešte niekoľko dní, nepridáva sa ďalší, aby bolo možné, v prípade alergickej reakcie vyvolanej zeleninou, odhaliť presnú príčinu (druh zeleniny, na ktorý je dieťa citlivé). Pokiaľ sa žiadna reakcia neobjaví, je možné množstvo zvyšovať postupne až na cca 100 g, pričom s 283 pridávaním zeleniny sa znižuje dávka mlieka, až sa zeleninou nahradí celá dávka obedňajšieho mlieka. Po niekoľkých dňoch sa odporúča zaviesť ďalší druh zeleniny a ten opäť nekombinovať s iným druhom. Najčastejšie zaraďovanými sú zemiak, mrkva, hrášok, brokolica, karfiol. Jednotlivé druhy sa môžu potom po odskúšaní kombinovať. Jedlá by sa nemali prisoľovať či koreniť. Samozrejme by nemali byť pripravované vyprážaním. Z ovocia je najprv vhodné ošúpané strúhané jablko alebo hruška. Odporúča sa najmä také ovocie a zelenina, ktoré rastie v našich zemepisných šírkach, lebo sme na to geneticky vybavení a možnosť alergických reakcií je tak minimalizovaná. Najprv je vhodné podávať neprisladzované ovocné pyré z jedného druhu ovocia. Empirické skúsenosti hovoria, že ak by sa začali zavádzať prisladené ovocné dávky už pred podávaním zeleniny, tak by časť detí preferovalo ovocie pre ich sladšiu chuť a správalo by sa odmietavo k pokrmom zo zeleniny. Následne sa do stravy postupne pridáva mäso. Množstvo mäsa v jednej dávke do 7. mesiacov je asi 20 g, od 7. mesiaca sa dávka mäsa zvyšuje na 35 g. Mäso sa môže 1 – 2-krát v týždni nahradiť vareným žĺtkom, ktoré musí byť z dôvodu možných nákaz dostatočne tepelne upravené. Postupne je vhodné zaraďovať viaczložkové mäsovo-zeleninové príkrmy. Z hľadiska prevencie rozvoja alergie je lepšie vyhýbať sa vaječným bielkom, tvarohu a kravskému mlieku. Akceptované je malé množstvo plnotučného mlieka, ktoré je súčasťou komplementárnej výživy, ale nie u dojčiat mladších ako 9 mesiacov. Výrobky z tvarohu pre vysoký obsah bielkovín nie sú vhodné pre deti mladšie ako 1 rok. Medzi nevhodné potraviny v tomto veku patrí tiež repný cukor, med, kakao, čokoláda, citrusy, kivi, orechy a mak. Súčasťou komplementárnej výživy je aj zavedenie lepku. Európska spoločnosť pre detskú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu (ESPGHAN) odporúča lepok zaradiť do stravy v malých množstvách (cca 6 g) v období medzi 4. – 6. mesiacom života, najlepšie vedy, kým je dieťa ešte stále dojčené. Náhle zavedenie väčšieho množstva lepku môže zvýšiť riziko vývoja celiakie. Vhodné je zaviesť lepok spolu so zeleninovým alebo ovocným príkrmom. Postupne sa dávka lepku zvyšuje, až do zavedenia plnej cereálnej porcie vhodnej pre daný vek. Často diskutovanou otázkou je, či je pre dojča vhodnejšia strava doma pripravená alebo kupovaná. Výhodou domácej stravy je jej menšia finančná náročnosť, väčšia variabilita, neobmedzené možnosti kombinácií a chutí, ktoré môžu byť prispôsobené individuálnym potrebám dieťaťa. Nevýhodou je ale časovo dlhšia príprava stravy a vyššia náročnosť na znalostí matky týkajúcich sa kulinárskej úpravy. Nevýhodou môže byť aj to, že matka nepozná pôvod jednotlivých použitých surovín určených na prípravu detskej stravy, ktorá navyše nemusí zodpovedať hygienickým požiadavkám z hľadiska možnej kontaminácie (dusičnany, ťažké kovy, pesticídy, atď.). Tieto kritéria sú výrobcami detskej výživy prísne sledované. Výhodou kupovanej stravy je praktické balenie na cesty a dlhšia trvanlivosť. 284 Pri komerčne používaných kašiach je potrebné sledovať vhodnosť pre daný vek dieťaťa a zloženie. Prípravky s deklarovaným použitím pre dojčatá a batoľatá sú zaregistrované Ministerstvom zdravotníctva až po otestovaní na zloženie, bakteriologickú čistotu a prítomnosť cudzorodých látok (nitráty, olovo atď.). Mnohí rodičia preferujú detskú výživu pripravenú doma s použitím čerstvých alebo zmrazených potravín. Takáto strava má byť pripravená bez korenín, bez pridávania solí alebo cukru. Výhodné sú kaše priamo deťom prispôsobené, ktoré je možné zakúpiť v mliečnej či nemliečnej variante z rôznych druhov obilnín, prípadne môžu byť s prídavkom ovocia či ďalšej príchute. Mliečne kaše už obsahujú mlieko prispôsobené veku dieťaťa, stačí ich len zmiešať s vodou podľa odporúčaného pomeru, ktorý je uvedený na obale. Nemliečne kaše je možné pripraviť s použitím ako materského alebo dojčenského mlieka, opäť podľa návodu. Do 1. roku by malo dieťa jesť len to, čo je definované ako dojčenská strava. V období komplementárnej výživy, najmä pri zavádzaní tuhšej stravy je už dôležitý príjem vhodných tekutín. Dojča v období od 6 – 12 mesiacov potrebuje v priebehu dňa približne 900 – 1200 ml. Optimálne je vhodné dávať nápoje pre dieťa do hrnčeka s náustkom (plastovým či gumeným), čo uľahčí prechod na klasický hrnček v neskoršom veku. Dôležitá je aj teplota podávanej tekutiny, tá by nemala byť veľmi horúca alebo studená. Ideálna teplota podávaného nápoja je 20 – 25 °C. Najvhodnejšia je neochutená voda (stolová, pramenitá, dojčenská). Minerálne vody sa môžu podávať deťom až po 1. roku života, maximálne 1 pohár denne. Dôležité je vyhýbať sa podávaniu sladených nápojov, prípadne sladených nápojov bez cukru, či nápojom s množstvom potravinárskych prísad. Dojčatá a deti si na sladké nápoje rýchlo zvyknú, ale tie im neposkytujú takmer nijaké živiny a navyše prispievajú k tvorbe zubného kazu. Ak dieťa získava energiu sladenými nápojmi, je isté, že nebude mať chuť na ostatnú stravu, ktorá obsahuje všetky potrebné živiny. Podiel ovocných štiav v pitnom režime u dojčaťa by počas dňa nemal presahovať 120 – 150 ml. Ovocné šťavy by nemali obsahovať viac ako 15 g sacharidov na 100 ml. Ovocné šťavy by mali byť najlepšie domáce nesladené. V malom množstve sa môžu podávať čaje určené pre deti danej vekovej kategórie. Nevhodné sú bylinkové čaje. Môžu mať rôznorodé účinky, ktorých pôsobenie na organizmus dojčaťa nebol dostatočne preskúmaný. Tiež sa neodporúča ani silný čierny čaj, ktorý obsahuje tanín a ten viaže železo a niektoré minerálne látky. Vo veku 10 – 11 mesiacov sa strava dieťaťa začína približovať strave dospelého. Dieťa je 5 – 6-krát denne, pričom porcie mlieka (v podobe dojčenia alebo náhradnej mliečnej výživy) zostávajú dôležitou súčasťou jedálnička. Príkrmy tvoria 3 – 4 jedlá. V tomto veku už začína dieťa napodobňovať svoje okolie. Rodina by mala ísť v stravovaní a stolovaní dieťaťu dobrým príkladom. 285 11.1.3 Obdobie odstavenia Toto obdobie predstavuje časový úsek, v priebehu ktorého sa strava približuje zloženiu stravy dospelých. 11.2 Výživa batoliat Základ jedálnička by mala v tomto období tvoriť zelenina a cereálie. Vhodné je zaradenie rýb, bezvaječných cestovín, prívarkov, ako aj mäsovo-zeleninových jedál. Dôležitou súčasťou stravy (ešte aspoň v priebehu 2. roka) zostáva dojčenie, prípadne náhradná mliečna výživa. Strava by mala byť dostatočne pestrá, a to nielen čo do výberu potravín, ale tiež úpravy, konzistencie a farieb. Pestrosť je potrebné zachovať nielen v kontexte dlhodobejšom, ale tiež v kontexte denného jedálnička. Strava, na ktorú si dieťa v tomto veku zvykne, bude vyhľadávať i vo veku neskoršom. V tomto období by malo dieťa bez problémov konzumovať tuhú stravu. Tá je dôležitá pre správne hryzenie, vývoj ďasien a zubov. Dlhodobo podávaná kašovitá strava v tomto veku vedie k odmietaniu hryzenia, čo nie je v žiadnom prípade žiaduce. Strava by stále mala byť pripravovaná domäkka bez príliš tvrdých častí, mala by byť ľahko stráviteľná, nekorenená alebo iba veľmi ľahko solená. Tvrdým malým kúskom v strave sa v batolivom veku vyhýbame z dôvodu možného vdýchnutia. Ide najmä o orechy, kúsky surovej zeleniny, kandizované ovocie, fazuľu, pukance, cukríky a pod. Dieťa by malo byť schopné samé sedieť, bez problémov jesť lyžičkou a podanú stravu prežúvať. Síce zvláda jesť samé pomocou lyžice, najradšej však jedlo konzumuje rukami, poznáva i vidličku. Ročné dieťa často ešte potrebuje pomoc s držaním hrnčeka, ale v dvoch rokoch sa už samo obslúži. Potrava by mala postupom času meniť svoju konzistenciu z kašovitej na pevnú, mala by byť pokrájaná na malé kúsky. Dieťa by nikdy nemalo mať pocit, že jedlo dostáva za odmenu alebo mu je za trest odopierané. Jedálniček sa výrazne rozširuje o nové potraviny, ich zaraďovanie by malo byť podľa rovnakých zásad ako u dojčiat, teda každý nový druh zeleniny, ovocia či inej potraviny zaraďujeme s odstupom 2 – 3 dní, aby sme mohli dobre rozoznať prípadnú alergickú reakciu na ne. Príjem stravy by mal byť pravidelný, jesť by sa malo optimálne 5-krát denne. Približne hodinu a pol pred jedlom by nemali dostávať žiadnu inú potravu, pretože potom môžu mať zníženú chuť k hlavnému jedlu. Mlieko a mliečne výrobky by mali byť zastúpené aspoň v 4 porciách denne. Odporúčaná denná energetická hodnota stravy je 100 kcal/kg. Raňajky by mali predstavovať 20 % z celodenného príjmu, desiata 5 %. Obed, ktorý pozostáva napríklad z polievky, porcie mäsa, prílohy a zeleniny, predstavuje 40 % denného príjmu. Olovrant by mal predstavovať 5 % denného príjmu a večera, ktorá sa má podávať aspoň hodinu pred spaním, by 286 mal tvoriť 30 % z celkovej dennej dávky. Denný jedálniček batoľaťa by mal obsahovať dve porcie ovocia o hmotnosti cca 50 – 60 g. Odporúčané denné množstvo zeleniny sa pohybuje okolo 100 – 180 g surovej zeleniny. V tomto období sa rast spomaľuje, čo sa odratáva aj na energetickom príjme. Batoľatá majú častejšie zníženú chuť do jedla. Väčší záujem javí dieťa o dianie okolo seba, jedlo ho často „zdržiava“. V tomto období dieťa nerastie tak intenzívne, dieťaťu sa často znižuje chuť do jedla. Rodičia by zníženú potrebu jedla mali rešpektovať a dieťa do jedla nenútiť. Napriek tomu je potrebné dôsledne dbať o jedálniček svojho dieťaťa tak, aby obsahoval nielen dostatok energie, ale i všetky ostatné dôležité látky. Dieťa v období batoľaťa potrebuje denne 1 g bielkovín na kilogram svojej hmotnosti. Mäso u detí starších ako jeden rok sa odporúča podávať 3 – 4 krát za týždeň. Kvôli vysokému podielu tukov, soli, korenín a konzervačných látok by batoľatá nemali mať v strave údeniny, mäsové konzervy, zabíjačkové výrobky. Z mäsových výrobkov je vhodná kvalitná šunka s vysokým percentuálnym podielom mäsa, ktorá je varená alebo dusená. Vajcia sa odporúča zaradiť do stravy batoľaťa až dvakrát za týždeň. Príjem tuku u batoľaťa by sa nemal znižovať pod 30 – 35 % energetických potrieb. Postupne je potrebné obmedzovať živočíšne tuky a uprednostňovať tuky rastlinné, ktoré sú zdrojom nenasýtených mastných kyselín. Denná spotreba tuku sa pohybuje okolo 10 g. Do stravy detí v tomto období nepatria nízkotučné výrobky. Chlieb alebo ovsené vločky by mali byť zastúpené v dennom jedálničku v množstve asi 60 – 80 g u ročného dieťaťa, u dieťaťa vo veku 2 – 3 rokov asi 120 g. Od 1. roku by mali tvoriť sacharidy viac ako 50 % z celkovej dennej prijatej energie. Pre batoľatá je dôležitá nielen chuť, ale aj vôňa ponúkaného jedla. Rôzne pachy jedla spôsobujú odmietavý prístup k ochutnaniu. Dôležitú úlohu má aj teplota pokrmu. Deti majú radšej tie s miernou teplotou ako veľmi teplé. Nezanedbateľnú úlohu má prostredie, v ktorom sa detí stravujú. Jesť by sa malo pri pokojnej atmosfére a nemali by sa pritom vykonávať iné aktivity typu pozeranie televízie či hranie sa s hračkami. Dieťa by malo sedieť s ostatnými členmi rodiny pri stole, najlepšie na vysokej stoličke, aby dosahovalo rukami na stôl v úrovni hrudníka, sedelo a jedlo sa mu pohodlne. Ideálne je podávať jedlo do nerozbitnej a ťažšej misky, aby nedošlo k rozliatiu. Na jedenie sa odporúča používať lyžicu a vidličku s krátkym držadlom, aby sa s nimi dieťaťu ľahšie manipulovalo. V toto období sú však aj hotové príkrmy v pohárikoch (najnovšie aj v tanieroch) dobrou voľbou. Sú konzistenciou a zložením presne upravené pre potreby batoľaťa a stále viac sa rozširuje aj ich ponuka. S ich pomocou sa tak dá ľahšie dosiahnuť pestrosť a variabilita detského jedálnička. Nesporné výhody majú tiež pri cestovaní a to nielen vďaka svojej hygienickej bezpečnosti. 287 Okrem stravy je potrebné dbať tiež na pitný režim dieťaťa, ktoré si často pitie samé nevypýta. I v tomto veku je dôležitý pravidelný príjem tekutín ideálne v menších dávkach v priebehu celého dňa. Za deň by malo batoľa vypiť zhruba 1200 – 1500 ml tekutín. Dôležitou súčasťou je stále mlieko, a to v množstve 300 – 500 ml za deň. Zahŕňa materské mlieko alebo náhradnú mliečnu výživu i mlieko kravské. Po dovŕšení 1. roku sa môže konzumovať kravské mlieko, ak sa jedná o zdravé dieťa zdravých rodičov. Základ pitného režimu by mala tvoriť voda v kombinácii s ovocnými alebo bylinkovými nesladenými čajmi. Zaradiť je možné aj 100 % ovocné šťavy, ktoré je ale potrebné riediť vodou v pomere aspoň 1:1. Neodporúča sa prekračovať ich množstvo 350 ml denne. Je tiež žiaduce vyhýbať sa sladeným nápojom. V tomto období života je potrebný dostatočný príjem vápnika a fosforu. Z hľadiska prevencie zubného kazu je žiaduce vyhovujúce množstvo fluóru. Z minerálnych látok je v tomto období dôležitý optimálny prísun železa a zinku. Príjem tukov je v optimálnom prípade zabezpečený konzumáciou vhodného masla a rastlinných olejov. Obilniny a strukoviny, ktoré sú bohatým zdrojom sacharidov, proteínov a vitamínov skupiny B, nesmú vo výžive batoliat chýbať. Pre dostatok vlákniny by mali denne skonzumovať minimálne dve porcie ovocia alebo zeleniny za deň. Po prvom roku života sa z dieťaťa, ktoré bolo pasívnym konzumentom stáva jedinec, ktorý sa aktívne zaujíma o to, čo je a často svoje názory dáva náležite najavo. Vplyv rodičov je v tomto veku absolútne zásadný. U dieťaťa sa formujú zásady správnej výživy a životného štýlu. Rodičia by mali dieťa viesť a ísť mu príkladom, aby dieťa pochopilo dôležitosť správnej výživy a tá sa pre neho stala úplne prirodzenou. Rodičia by si mali nájsť čas, kedy bude rodina stolovať spolu, či už je to vo všedný deň napríklad iba spoločná večera alebo spoločné raňajky. Dieťa by malo mať vlastnú stoličku a stolček alebo miesto pri stole, kde bude pravidelne jedlo konzumovať. Pri jedle by malo dieťa sedieť a nevenovať sa pri ňom žiadnej inej činnosti, ani sledovaniu televízie, aby nebola pozornosť od jedla nijako odvádzaná. Tieto zásady by mali byť platné pre všetkých členov rodiny, rodičia teda musia ísť dieťaťu príkladom. To isté platí i pri zložení jedálnička. Pestrá a vyvážená strava rodičov a najbližších môže dieťaťu poskytnúť dobrý príklad pre správne stravovanie v dospelosti. V tomto období dieťaťa sú na dospelých kladené veľké nároky na dôslednosť a trpezlivosť. Pri rozširovaní jedálnička stále platí, že dieťaťu môže trvať až 10 – 15-krát než novú chuť prestane odmietať a zvykne si na ňu. 11.3 Výživa detí predškolského veku Toto obdobie je kľúčové na osvojenie zásad správnej výživy, ktorými by sa mal človek riadiť po celý svoj život. Strava detí by mala byť pestrá, aby pokrývala vysoké nároky vyvíjajúceho sa organizmu. Nemali by v nej chýbať čerstvé ovocie a zelenina, ktoré majú 294 Veľa ľudí s anorexiou odmieta liečbu, chcú zostať extrémne štíhli. Liečba prebieha ambulantne, ale v ťažších prípadoch aj hospitalizovaním pacienta. V závažných prípadoch si môže ich stav zo začiatku vyžadovať kŕmenie prostredníctvom nazogastrickej trubice (sondy). Liečba anorexie sa zvyčajne uskutočňuje pomocou tímového prístupu lekárov, odborníkov na duševné zdravie a dietetikov, ktorí majú skúsenosti s poruchami príjmu potravy. Z medikamentov pomáhajú antidepresíva alebo iné psychiatrické lieky, ktoré môžu pomôcť pri liečbe ďalších porúch duševného zdravia, ako je depresia alebo úzkosť. 11.7.3 Bulímia Bulímia (lat. bulimia nervosa) je porucha prijímania potravy, charakteristická prejedaním sa a následným vyvolávaním vracania. To všetko je so zámerom udržať extrémne nízku telesnú hmotnosť. Od obžerstva sa bulímia líši tým, že postihnutí si nielen uvedomujú svoje prejedanie sa a stratu kontroly nad jedením, ale cítia sa za to vinní a následne sa veľmi úporne snažia zbaviť prijatej potravy alebo zabrániť jej vstrebaniu organizmom. Na to používajú okrem úmyselne vyvolaného zvracania aj drastické diéty, prehnané cvičenie, hladovky a preháňadlá. Tieto cykly sa opakujú niekoľkokrát za týždeň, v extrémnych prípadoch aj za deň. Telesná váha je pritom pri väčšine normálna – nie sú ani chudí ani obézni. Bulímia najčastejšie postihuje dospievajúcu mládež. U ženského pohlavia je oveľa častejšia, ale výnimkou nie je ani bulímia mužov, u nich je hlavným znakom skôr prehnané cvičenie. Príčina vzniku ochorenia je väčšinou psychická. Ide o skreslený obraz samého seba, pocit menejcennosti a nespokojnosť s akoukoľvek hmotnosťou. Takýmto spôsobom pacienti hlavne riešia rôzne osobné problémy. Najčastejšie ide o nesplnené želania, citové problémy, snahu „byť in“ – prijatý do určitej skupiny (čo je veľmi dôležité práve pre osoby v pubertálnom veku), úzkosť, stres, ale aj depresiu. Úlohu zohráva aj genetická predispozícia, bulímia je častejšia v rodinách s vyšším výskytom psychických ochorení. Postihnutí majú zvyčajne veľmi citlivé alebo slabé sebavedomie a žijú v neustálom napätí a strese. Mnohé z týchto neistých, labilných či perfekcionistických osôb uveria všeobecne proklamovanému ideálu štíhlej postavy, ktorý vidia v televízií či časopisoch a sú presvedčené, že dosiahnutie štíhleho tela je práve tá cesta, ako byť populárny, hodný lásky, úspešný a šťastný. Štatistiky pritom ukazujú, že veľké množstvo modeliek má podváhu a ich BMI hodnoty zodpovedajú prejavu anorexie. Málo sa tiež hovorí o tom, že fotografie profesionálnych modeliek sú ešte dodatočne upravované v grafických editoroch – ide najmä o predĺženie nôh a zúženie bokov. Viaceré štúdie ukazujú, že spomínaný „ideál“ je významným spúšťačom tejto choroby. 295 Bulímia môže viesť k rozvratu metabolizmu pre nedostatočný príjem živín. Nedostatok minerálnych látok a vitamínov sa môže prejaviť starnutím kože, vypadávaním zubov, nechtov, či vlasov. Obsah žalúdka obsahuje silné kyseliny a v dôsledku častého zvracania majú pacienti často pokazené zuby. Medzi ďalšie následky patrí nadúvanie, bolesti krku, brucha, poruchy trávenia a látkovej výmeny, dehydratácia a žalúdočné vredy. Nebezpečný je nedostatok vitamínu D. Deficit vápnika a fosforu má za následok úbytok kostnej hmoty. Kosti sa lámu aj pri minimálnych nárazoch. Okrem nepravidelnej menštruácie a nemožnosti otehotnieť môžu mať tieto komplikácie až tragické následky. Keďže bulímia máva veľmi vážne psychické aj fyzické dôsledky, môže viesť až po samovraždu, je veľmi dôležité ju čím skôr diagnostikovať. Nie je to ľahké, lebo postihnutí sa ju snažia zamaskovať rôznymi výhovorkami a sú známe prípady, keď zostala neodhalená roky. Medzi základné príznaky bulímie radíme neustály pocit nespokojnosti so svojou postavou, konštantné sťažovanie sa na „obezitu", nadmerné prejedanie sa, ktoré je nasledované prísnou diétou (často v tajnosti, v noci), odchádzanie na záchod od stola, malé ranky v kútikoch úst od vyvolávania zvracania, odreniny na rukách alebo hánkach prstov od zubov pri vyvolávaní zvracania (Russellove značky), unavenosť, slabosť, nadmerné cvičenie, masívne zmeny váhy, samovražedné úmysly. Pacienti majú zvyčajne pomerne normálnu hmotnosť, preto býva jej závažnosť (na rozdiel od anorexie) často nebezpečne podceňovaná. Podozrenie na bulímiu väčšinou majú rodinní príslušníci chorého. Pacienti svoju chorobu popierajú. Určenie diagnózy závisí od rozhovoru so psychológom či psychiatrom, ktorý na základe dôkladného psychologického vyšetrenia zistí poruchu. Liečba bulímie je veľmi komplexná, pre jej úspešnosť je nutná mnohoodborová spolupráca aj spolupráca rodiny a blízkych. Nedostatok živín možno objektívne dokázať odberom krvi. Analýza jednotlivých zložiek môže dokázať anémiu pre nedostatok proteínov a železa, nedostatok vitamínov a ďalšie anomálie spojené s nedostatočným príjmom potravy. Najskôr je potrebná náprava rozhodeného metabolizmu, nasleduje kombinácia psychoterapie s antidepresívami, ktoré pokryjú obdobie, kým začnú byť badateľné výsledky psychoterapie. Liečba bulímie je náročný a zdĺhavý proces, ktorý môže trvať niekoľko mesiacov. Môže byť náročná a to hlavne pre určitú „vzdorovitosť“ myslenia postihnutých. Postihnutí sú uzavretí vo svojom myšlienkovom systéme, a preto nestačia len jednoduché dohovárania, presviedčania, príkazy, zákazy. Je potrebné negatívne myšlienkové vzorce, najmä pohľad na seba, stravu, okolie atď., postupne nahrádzať pozitívnymi. Včasná prevencia ochorenia by sa mala začať už v detskom veku. V rodinách sa treba vyhýbať diskusiám o hmotnosti a komentovaniu postáv detí. Namiesto toho je dobré viesť ich k zdravej výžive a dostatku pohybu. Rodičia by nikdy nemali podporovať dodržiavanie diét. 296 Vzhľadom na vekovú kategóriu, v ktorej je bulímia najfrekventovanejšia (dospievanie), tu veľmi dôležitú pozitívnu úlohu môžu zohrávajú popri rodičoch aj učitelia a priatelia. 11.7.4 Obezita Obezita je jednou z najväčších výziev verejného zdravotníctva v 21. storočí. Je iróniou modernej civilizácie, že kým tretina populácie sveta trpí nedostatkom potravy, jedným z najzávažnejších problémov vyspelých krajín je obezita. Obezita je stav charakterizovaný nadmerným hromadením tuku v organizme a nadmerné množstvo tuku v tele sa tvorí vždy vtedy, keď je nepomer medzi energetickým príjmom a výdajom. Na vzniku obezity sa podieľajú genetické, behaviorálne, fyziologické, environmentálne, kultúrne a sociálne faktory, ktoré vyúsťujú do energetickej nerovnováhy. Medzi hlavé obezitogénne faktory môžeme zaradiť nedostatok fyzickej aktivity, nadmerný príjem energeticky bohatej stravy, vyššia dostupnosť potravy, nevhodné zloženie stravy, psychosociálny stres, znečistené vonkajšie prostredie a expozícia tzv. obezogénom – chemickým látkam, o ktorých sa z pokusov na zvieratách vie, že prispievajú k tvorbe tukového tkaniva – adipogenéze. Nnadmerný príjem energeticky bohatých, ale nutrične chudobných potravín a sedavý spôsob života predstavujú vysoké riziko pre vznik obezity. Tuky majú vysokú energetickú hodnotu a vysokú sýtiacu schopnosť. Organizmus nadbytočný tuk ukladá do tukových zásob, pričom kapacita tvorby tukových zásob je relatívne neobmedzená. Najskôr dochádza k hypertrofii tukových buniek. Tá je reverzibilná. Následne dochádza k rozmnoženiu buniek, ktoré veľmi sťažuje chudnutie. Na ukladanie cukru má telo obmedzenú kapacitu a veľké množstvo prijatých sacharidov sa podľa energetickej potreby rýchlo spáli. Problémom je jednoduchý repný cukor, ktorý sa preferuje hlavne pre svoju chuť. Pri jeho vyššej spotrebe môže dôjsť k jeho premene na tuky a k ich následnému ukladaniu. Vyšší prísun bielkovín nezohráva pri vzniku obezity významnú úlohu. To už nemožno povedať o vláknine, ktorá pozitívne ovplyvňuje príjem stravy tým, že vďaka svojej schopnosti napučiavať rozpína hladkú svalovinu tráviaceho traktu, čím urýchľuje nástup pocitu sýtosti. Pri obezite sa nadmerný príjem potravy dáva do súvisu s poruchou súhry centra hladu a sýtosti. Jedinec vtedy stráca pojem o hranici, kedy sa končí skutočná potreba organizmu a začína sa prejedanie, najmä v prípade obľúbených jedál. V priebehu rokov sa tráviaci trakt prispôsobí spracovaniu väčšieho množstva potravy, žalúdok zväčší svoj objem a informácie o jeho naplnení prichádzajú do mozgových centier neskoro. Základný princíp energetickej bilancie vyjadruje rovnica: energetická bilancia = energetický príjem – energetický výdaj. 297 Pokojový energetický výdaj slúži k zaisteniu základných životných funkcií organizmu a k udržiavaniu telesnej teploty. Na celkovom dennom výdaji sa podieľa v 55 – 70 %. Postprandiálny energetický výdaj, ktorý je spojený s procesom trávenia, vstrebávania a metabolizmu živín obsiahnutých v potrave, sa na celkovom energetickom výdaji podieľa približne v 8 – 12 %. Pohybová aktivita tvorí 20 – 40 % denného energetického výdaja, ale žiaľ v dôsledku sedavého spôsobu života menej. Obezita je sprevádzaná množstvom komorbidít, ktoré vedú k skráteniu dĺžky života, k zhoršeniu jeho kvalít a následne je pacient často odkázaný na pomoc okolia. Obezita je významným rizikovým faktorom niektorých onkologických ochorení, napríklad rakoviny hrubého čreva, rakoviny prsníka, maternice, vaječníkov, rakovina žlčníka a žlčových ciest, pankreasu, pečene. Okrem metabolických a kardiovaskulárnych ochorení sa u obéznych ľudí častejšie vyskytuje ochorenie žlčníka a pankreasu, ale aj diabetes. Z hľadiska vzniku kardiovaskulárnych ochorení je rizikovejšia s vyšším rizikom obezita androidného typu, t.j. s prevažným rozložením tuku v oblasti trupu a brucha. Tento typ býva častejšie spojený s inzulínovou rezistenciou. Obezita sa spája s hypertenziou, čo potvrdzujú mnohé epidemiologické štúdie týkajúce sa tak detskej ako aj dospelej populácie. Vyššia hmotnosť vo vyššej miere zaťažuje kosti a kĺby, čo zvyšuje riziko vzniku artrózy. Obezita súvisí s častejším výskytom ochorení, ako je osteoartritída, reumatoidná artritída, spondyloartropatia a fibromyalgia. Chrápaním trpí takmer každý muž s obezitou. Častý je aj psychický problém pacientov s obezitou, spojený s nízkym sebavedomím, sebaobviňovaním, poruchami motivácie, depresiou, úzkosťou, poruchami príjmu potravy a kompulzívnym prejedaním sa. Všetky tieto choroby predstavujú komorbidity spojené s obezitou a redukcia hmotnosti vedie k ich ústupu. Najzávažnejší je nárast obezity a nadhmotnosti (preobezity) v skupine detí. Byť obézny v detstve predstavuje riziko obezity u týchto jedincov aj v dospelosti. Je preto veľmi dôležité ich od raného detstva viesť k fyzickej aktivite a zdravej výžive. Najväčšia zodpovednosť je v tomto smere na rodičoch, rodinných príslušníkoch a pedagógoch. S postupným osamostatňovaním dieťaťa má u detí školského veku veľký význam pôsobenie školskej výchovy, prostredia a rovesníkov. Okrem toho, výskumy jednoznačne dokazujú vplyv marketingu a reklám pri formovaní výživových návykov detí. Deti ovplyvňuje televízna reklama, reklamy na internete, ale aj v on-line počítačových hrách. Ďalšou formou marketingu je umiestňovanie sladkostí vo výške detských očí pri pokladniach alebo v hlavných uličkách obchodov, čo predstavuje účinný spôsob upútania pozornosti na tieto výrobky. Podobnou účinnou metódou je aj pribaľovanie hračiek k baleniam sladkostí. V takýchto podmienkach je nutná motivácia, znalosť a dosiahnuteľnosť zdravšieho životného štýlu. 298 Spojitosť obezity a socio-ekonomických nerovností sa prejavuje hlavne v rozvinutých krajinách, čo možno vysvetliť pôsobením viacerých faktorov. Jedným z nich je rozšírenie obchodných reťazcov ponúkajúcich nie vždy zodpovedajúcu kvalitu potravín. V snahe znížiť ceny na prijateľné sumy podliehajú potraviny nižšej kvalite. Kvalitné potravinové produkty sú finančne náročné a ich ceny častokrát nezodpovedajú ekonomickým možnostiam bežných rodín. Racionálna strava zodpovedajúca požiadavkám zdravia je finančne náročnejšia a prístup k nej je hlavne v slabších sociálnych vrstvách obmedzený. Sociálne zmeny posledných desaťročí zmenili nielen výživové, ale aj pohybové návyky detí. Častokrát sa už od detstva uprednostňuje motorizovaný transport, trávenie voľného času pasívnym spôsobom, čím sa redukuje čas vyhradený na fyzickú aktivitu. Tieto okolnosti významne prispievajú k zníženému energetickému výdaju a tak ku vzniku nadhmotnosti a obezity. Množstvo fyzickej aktivity, ktoré obezitu ovplyvňuje, nie je dané len individuálnou vôľou jednotlivca, ale aj množstvom voľného času a možnosťami pre realizáciu pohybových aktivít. Športové aktivity sú časovo aj finančne náročné a neprimeraným spôsobom môžu zaťažovať rodičov. Bežné športové aktivity a hry, ktoré sme poznali v minulosti, sa vytrácajú, priestory na trávenie voľného času detí v rámci obytných zón ustupujú z dôvodu ich využitia s ekonomickým ziskom. Neochota rodičov umožniť deťom pohyb v rámci dňa len tak vybehnutím von je často ovplyvnená aj obavou o bezpečnosť detí. Vzhľadom na narastajúci výskyt obezity v populácii slovenských detí je potrebné minimalizovať negatívne dôsledky nesprávneho denného režimu súčasnej detskej populácie. Obezita vyžaduje kombináciu spoločenskej a individuálnej zodpovednosti. Do primárnych preventívnych komunitných opatrení by mala byť zapojená celá spoločnosť prostredníctvom legislatívy a verejných inštitúcií. Spoločnosť by tak mala vytvoriť podmienky pre zdravší život jednotlivca. 299 Literatúra 1. BENO, I., 2008. Náuka o výžive: fyziologická a liečebná výživa. Aktualiz. a dopl. vyd. Martin: Osveta. ISBN 978-808-0632-946. 2. BLATTNA, J., 2005. Výživa na začátku 21. století aneb o výživě aktuálně a se zárukou. Praha: Společnost pro výživu. ISBN 80-239-6202-7. 3. DIMUNOVÁ, L. a kol., 2018. Dietológia a liečebná výživa I. Vysokoškolský učebný text. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. ISBN 978-80-8152-681-7. 4. DUCHOŇOVÁ, L., KAJABA, I., ŠTURDÍK, E., 2011. Biochémia, fyziológia výživy a patofyziológia obezity. In: Lekársky obzor. Roč. 60, č. 5, s. 214-220. ISSN 0457-4214. 5. FIALOVÁ, J., 2012. Stravovací návyky dětí a školní prostředí. Brno: Barrister&Principal. ISBN 978-80-87474-55-6. 6. FULMEKOVÁ, M., MASARYKOVÁ L., LEHOCKÁ, Ľ., 2012. Vplyv obezity na chorobnosť. In: Praktické lekárnictvo. Roč. 2, č. 3, s. 101-104. ISSN 1338-3132. 7. https://lekar.sk/clanok/bulimia, [online], [cit. 2021-05-25]. 8. KALINOVÁ, M., 2013. Stravovacie návyky žiakov mladšieho školského veku vo vzťahu k zdraviu. In: Aktuálne otázky prírodovedno-technických predmetov a prierezových tém v primárnej edukácii. [online], [cit. 2022-10-11]. Dostupné na: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Kancir1/subor/Kalinova.pdf. 9. MALCÁNOVÁ, M. Propagácia ovocia a zeleniny. In: Zdravá výživa a prevencia nesprávneho stravovania u detí. Viem čo zjem. s. 21-26. ISBN 978-80-972440-0-2. 10. MEŠKO, D., 2007. Obezita a športová aktivita. In: Via practica. Roč. 4, č. 11, s. 536-539. ISSN 1336-4790. 11. MÚLLEROVÁ, D., 2008a. Výživa batolat. In: SVAČINA, Š. a kol. Klinická dietologie. Vyd. 1. Praha: Grada. s. 317-320. ISBN 978-80-247-2256-6. 12. MÚLLEROVÁ, D., 2008b. Výživa dětí školního věku a adolescentů. In: SVAČINA, Š. a kol. Klinická dietologie. Vyd. 1. Praha: Grada. s. 325-330. ISBN 978-80-247-2256-6. 13. NEVORAL, J., 2003. Výživa v dětském věku. Vyd. 1. Jinočany: H. ISBN 80-860-2293-5. 14. PIŤHA, J., POLEDNE, R., 2009. Zdravá výživa pro každý den: od 0 do 8 let. Vyd. 1. Praha: Grada. ISBN 978-80-247-2488-1. 15. PORADENSKÉ CENTRUM VÝŽIVA DĚTÍ, 2011. Výživa detí. Od zavedenia nemliečnych príkrmov do konca batoľacieho veku. [online], [cit. 2023-05-22]. Dostupné na:https://www.1000dni.cz/wpcontent/uploads/2015/04/Zdravy_start_skripta_SK_final_el.pdf. 300 16. PROCHÁZKOVÁ, L., HAVELKOVÁ,, M., 2010. Výchova ke zdraví v prevenci poruch příjmu potravy. In: Ševčíková, Ľ. a kol. Ochrana a podpora zdravia detí a mládeže v SR. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, s. 186-191. ISBN 978-80-223-2885-2. 17. RÁCZ, O a kol., 2006. Základy patologickej fyziológie. 2. vyd. Košice: Aprilla. ISBN 80969477-7-X. 18. SLOBODNÍKOVÁ, I., 2013. Hodnocení výživového stavu dětí předškolního a mladšího školního věku. Brno: Masarykova univerzita. 19. ŠEVČÍKOVÁ, Ľ. 2006. Hygiena. Bratislava: Univerzita Komenského. ISBN 80-223-21036. 20. ŠIMOVIČOVÁ, K., 2024. Pediater radí: Rady MUDr. Šimovičovej. [online], [cit. 2024-0208]. Dostupné na: https://ovko.sk/clanok/pediater-radi-rady-mudr-simovicovej. 21. ŠTOVČÍKOVÁ, M. Propagácia ovocia a zeleniny. In: Zdravá výživa a prevencia nesprávneho stravovania u detí. Viem čo zjem. s. 27-33. ISBN 978-80-972440-0-2. 22. TICHÁ, Ľ., HORNOVÁ, J., BIRČÁK, J., 2009. Mentálna anorexia a jej dôsledky v pediatrickej praxi. In: Pediatria pre prax. Roč. 10, č. 2, s. 81-83. ISSN 1336-8168.