NEMOCNIČNÉ STRAVOVANIE

301 DOI: https://doi.org/10.33542/RVC-040-3-12 12 NEMOCNIČNÉ STRAVOVANIE Gabriela Štefková Poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti na pracoviskách z rôznych špecializačných odborov sú aj nemocnice. Nemocnice poskytujú komplex lôžkovej, ambulantnej a doplnkovej starostlivosti osobe, ktorej zdravotný stav vyžaduje kontinuálne poskytovanie zdravotnej starostlivosti spojenej s predpokladaným pobytom na lôžku v zdravotníckom zariadení. Súčasťou každej nemocnice je lôžková časť, ambulancie, nemocničné lekárne, diagnostické a laboratórne pracoviská a technicko-prevádzkový úsek riadenia. V nemocniciach prebieha prevažne aj výučba s lekárskymi fakultami na pregraduálnej a postgraduálnej úrovni. Pacient je príjemca služieb zdravotnej starostlivosti, ktorý podľa zákona č.576/2004 Z.z. je v starostlivosti zdravotníckych pracovníkov. Pacientom je v nemocnici poskytnutá kvalitná a bezpečná zdravotná starostlivosť. Lekár je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorého zákonnou povinnosťou je poskytnúť pacientovi informácie o jeho zdravotnom stave a vysvetliť možnosti liečby spôsobom, ktorým pacient rozumie. U všetkých pacientov pri prijatí do nemocnice je poskytnutá liečba, ktorej súčasťou je stanovená zodpovedajúca strava, resp. diéta, vytvorená presne na mieru podľa stanovenej diagnózy. U pacientov, ktorí sú v riziku malnutrície sa zisťuje výživový skríning pomocou štandardizovaných skríningových nástrojov. Pacient dáva informovaný súhlas s liečbou vrátane stanovenej diéty. Všetky práva pacientov sú chránené Chartou práv pacienta. 12.1 Základné definície Správna a vyvážená strava je súčasťou životného štýlu a je prvým krokom k dobrému zdraviu. Výživa je základná ľudská potreba, ktorá je zdrojom energie a potrebných živín, vitamínov a minerálnych látok umožňujúca prežitie jednotlivca ako biologického organizmu. Z fyziologického hľadiska je to výživa zdravých ľudí a z pohľadu zdravotného je to liečebná alebo klinická výživa, ktorá je súčasťou zdravotnej starostlivosti zameranej na riešenie problémov chorého človeka. Na výživu zo širšieho hľadiska pozeráme ako na interdisciplinárny vedný odbor zaoberajúci sa zdravotnými, poľnohospodárskymi, potravinárskymi, ekonomickými a obchodnými aspektmi. Z užšieho hľadiska je to súhrn biochemických a fyzikálnych procesov medzi organizmom a prijatou potravou. 302 Strava (potrava) patrí k základným pojmom vo výžive, ktorý je súhrnom všetkých jedál a pokrmov na zabezpečenie výživy osôb. Jedlo je zostava pokrmov, ktorú človek prijíma v určitej dobe s určitou pravidelnosťou. Pokrm je samostatná súčasť upravenej potraviny na bezprostredné prijímanie. Príloha tvorí samostatný doplnok pokrmu, bez ktorých by pokrm nebol celý, ale nemusí byť jeho podmienkou. Požívatina tvorí jednotlivú zložku stravy, ktorá zabezpečuje pre organizmus dostatočný prísun vody, energie a základných živín, minerálnych látok a vitamínov. K požívatinám patria potraviny, pochutiny a nápoje. Potravina je zdrojom živín, minerálnych látok a vitamínov prijímaných stravou, ktorá zabezpečuje vývoj a udržiavanie rovnovážneho stavu a vývoja všetkých štruktúr a funkcií organizmu. Celkový obsah energie a živín prispieva k uspokojovaniu základných energetických a výživových potrieb ľudského organizmu. Pochutina je potravina, ktorá svojím obsahom špecifických látok pôsobí na nervovú, sekretorickú alebo duševnú sústavu. Jej výživová hodnota je z hľadiska základných živín nulová alebo len obmedzená. Nápoj dodáva potrebnú tekutinu k rozpusteniu živín, k preprave, látkovej premene a k vylučovaniu balastných látok. Niektoré nápoje majú výživovú a energetickú hodnotu. Chod jedla je pokrm alebo sústava pokrmov, ktoré sa konzumujú spravidla ako jedna súčasť denného jedla (raňajky, obed, večera). Obloha slúži k estetickému, chuťovému a výživovému doladeniu pokrmu. Odporúčaná výživová dávka (OVD) predstavuje denný príjem živín a energie. Výživová hodnota potraviny (energetická a biologická) je veličinou, ktorá svojím obsahom energie, základných živín (bielkovín, tukov, sacharidov), vitamínov, minerálnych látok a vody má podiel na uspokojovaní výživových potrieb organizmu. Diétna strava alebo liečebná výživa je zostava jedál a pokrmov na zabezpečenie výživy chorých ľudí a ľudí s osobitými výživovými potrebami. V skupine základných diét sú predpísané energetické a nutričné hodnoty pre: energiu, obsah bielkovín, tukov, sacharidov a vitamínu C. Pre každú diétu z jednotného diétneho systému je možné určiť finančnú normu, tzv. stravnú jednotku, ktorá sa potom použije na normovanie stravy. Podvýživa (malnutrícia) je stav výživy pacienta, kedy deficit alebo nerovnováha v príjme energie, bielkovín alebo ostatných živín spôsobuje merateľné zmeny v tkanivách a telesnom zložení (napr. množstve a pomere tukovej a svalovej hmoty). K všeobecnej typológii malnutrície zaraďujeme marantický typ – bielkovinovo-energetický typ (proteinovokalorický) a kwashiorkorový typ spôsobený deficitom príjmu bielkovinovej zložky. Z časového 303 hľadiska rozoznávame akútnu, subakútnu a chronickú malnutríciu, podľa mechanizmu vzniku primárnu (nedostatočný príjem) a sekundárnu (symptomatickú). Nutričný skríning slúži na identifikáciu pacienta v riziku malnutrície. Na posúdenie stavu výživy sa používajú skríningové nástroje. Indikácia je tvrdenie prítomnosti platného dôvodu pre použitie určitého testu, medicínskeho postupu, liečivého prípravku, diéty. Pacient, ktorý nie je schopný prijímať energeticky a nutrične dostatočnú výživu, dostáva nutričnú podporu pomocou plnej enterálnej výživy, prípadne kombináciou parenterálnej a enterálnej výživy. Enterálna výživa (EV) alebo umelá výživa je určená na podanie do tráviaceho systému. Jej indikáciou je fyziologická schopnosť črevnej mikroflóry. Je to kompletná a vyvážená tekutá strava s definovaným obsahom makro - a mikronutrientov. V prvom rade sa vždy pristupuje k nutričnej enterálnej podpore, ktorá využíva prirodzenú cestu vstrebávania živín. Formy podávania nutričnej podpory sú: sipping (odchlipkávanie, usrkávanie, popíjanie), enterálna výživa a) do žalúdka: (sondou – nazogastrická, stómiou – PEG – perkutánna endoskopická gastrostómia, gastrostómia – chirurgický vyvedená gastrostómia), b) do tenkého čreva: (sondou – nazojeunálna sonda, stómiou – PEJ – perkutánna endoskopická jejustómia), parenterálna výživa. Parenterálna výživa (PV) je podávanie živín mimo tráviaceho traktu z dôvodu prekážky v tráviacom trakte, ochorenia črevnej sliznice, syndrómu krátkeho čreva, vracania, poruchy vstrebávania alebo iných príčin. Cievnymi vstupmi pre parenterálnu výživu sú žily na krku, hrudníku, slabinách, ramene cez centrálny venózny katéter (CVC) alebo periférne žily cez periférny venózny katéter. Nutričná podpora slúži ako „prídavok“ k prirodzenej výžive človeka a naopak, plná výživa je určená na celkovú (nie doplnkovú) výživu. S nutričnou terapiou začíname pred úplným vyčerpaním organizmu. K enterálnej výžive zaraďujeme aj dietetické potraviny. Dietetická potravina je prípravok enterálnej výživy zaradenej v Zozname kategorizovaných dietetických potravín. V Zákone č. 363/2011 Z. z. je dietetická potravina definovaná ako potravina indikovaná lekárom, ktorá je určená na osobitné výživové alebo medicínske účely, ktorá má špeciálne zloženie, je upravená alebo vytvorená na diétny režim pre dve skupiny pacientov: a) s obmedzenou, poškodenou alebo narušenou schopnosťou prijímať, stráviť, vstrebávať, metabolizovať alebo vylučovať potraviny na bežnú spotrebu, živiny alebo metabolity vrátane dojčiat a detí, b) pre pacientov, ktorých iné lekárom stanovené výživové a liečebné potreby nemožno dosiahnuť úpravou prirodzenej stravy. Predpisovanie 304 dietetických potravín podlieha prísnym pravidlám, ktoré sú uvedené v zákone o liekoch a zdravotníckych pomôckach, a ktoré musí predpisujúci lekár dodržiavať. 12.2 Výživový skríning Výživa patrí medzi základné potreby človeka. Dobrý nutričný stav človeka má priamy vplyv na rast a vývin, udržiavanie a podporu zdravia s dôrazom na kvalitu života. Výživa má dôležitú úlohu v liečebnom procese u väčšiny ochorení. Úrad verejného zdravotníctva v Zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia odporúča výživové dávky pre obyvateľstvo Slovenskej republiky. Odporúčané výživové dávky vytvárajú hlavný predpoklad na zabezpečenie zdravej výživy pre jednotlivé skupiny obyvateľov vrátane tehotných a dojčiacich žien. Zohľadňujú energetické a výživové požiadavky organizmu na základe veku, pohlavia, fyzického zaťaženia a fyziologického stavu. Základné kritériá odporúčaných výživových dávok sú: vek, pohlavie, výškovohmotnostný index, ukazovatele funkcie telesného rastu a vývinu, pohybová aktivita. Hlavná pozornosť je pritom venovaná potravinám s obmedzeným alebo úplne vylúčeným príjmom. Rozdielne výživové kritériá sú stanovené u dojčiat vo veku 0 – 6 mesiacov a 7 – 12 mesiacov s ohľadom na výživu materským mliekom a prikrmovaním a neskôr s ohľadom na postupný prechod na prirodzenú stravu. Dôležité usmernenie je stanovené pre denný príjem kuchynskej soli, ktorý u detí od 15 rokov a dospelej populácie by nemal byť väčší ako 5 g na deň, u mladších detí od 0,5 g až 2 g na deň. Dôležitou súčasťou správne nastavenej liečby je aj zodpovedajúca strava, resp. diéta, vytvorená presne na mieru podľa stanovenej diagnózy. U všetkých pacientov pri prijatí do nemocnice je stanovená nemocničná diéta. 12.2.1 Indikátory stavu výživy Dôležitým predpokladom pre presné stanovenie dávkovania zdrojov energie a esenciálnej potravy je potrebné posúdiť stav výživy pacienta. S rizikom posúdenia sa môžeme stratnúť u hospitalizovaných pacientov s nastavenou umelou výživou. Asi u 30 – 50 % pacientov je potrebné vyrovnávať deficity, aby sme sa vyhli tzv. chybnej výžive (nutritional deficiences). Tento nadriadený pojem zahŕňa iba deficitné stavy a nie stavy nadmerného príjmu potravy. K terminológii chybnej výživy patrí: • podvýživa (undernutrition) – znížená zásoba energie • nedostatočná výživa (malnutrition): o zniženie hmotnosti z dôvodu ochorenia (unnintended weight loos - ,,wasting“), 305 o nedostatok bielkovín (protein deficiency) – zníženie obsahu bielkovín v organizme, o nedostatok špecifických živín (specific nutritional deficiency) – nedostatok esenciálnych živín (vitamímov, minerálnych látok, stopových prvkov, vody, esenciálnych mastných kyselín). Pre určenie deficitu výživy pri stavoch chybnej výživy je nutné použiť správne skríningové nástroje na posúdenie stavu výživy. Skríningové nástroje hodnotia aktuálny nutričný stav stanovením hmotnosti a výšky s výpočtom indexu telesnej hmotnosti (BMI) či iného váhovo – výškového indexu, úbytok hmotnosti, posúdenia zhodnotenia príjmu potravy, vplyv stresu na príjem potravy (nechutenstvo, dysfágia), dopad diagnosticko-terapeutických procesov na zvýšenú potrebu výživy. V zásade však neexistuje všeobecne platná štandardná metóda pre určenie stavu výživy. U pacientov, ktorí sú v riziku malnutrície, sa zisťuje výživový skríning pomocou štandardizovaných skríningových nástrojov: 1. Prognostic Nutritional Index (PNI): PNI = 158% - 16,6 (alb) - 0,78 (THF) - 0,2 (TFN) – 5,8 (HAT), Normálna hodnota PNI = 0%, vysoká číselná hodnota znamená zvýšené riziko. o Alb = albumín (mg/100 ml) o THF = kožná riasa nad tricepsom (mm) o TFN = transferín (mg/100 ml) o HAT = priemer imunologickej kožnej reakcie na príušnicový alebo kandidový antigén, ktorý sa ďalej delí na podskupiny 0 (bez reakcie), 1 (< 5 mm) a 2 (> 5 mm). 2. Nutritional Risk Index (NRI): NRI v % = (15,9 albumín v g/100ml) + (0,417 telesná hmotnosť v kg). Normálna hodnota NRI: (>97,5 % = norma), (83,5 – 97,5 % = hraničné hodnoty), (< 83,5 % = vysoké riziko). 3. Mini nutritional Assessment (MNA – skrátená verzia) – neinvazívny postup pre rýchle posúdenie potencionálnych rizík nutričného stavu prevažne u starších pacientov (tabuľka 24). Stanovuje sa do 24–48 hodín od prijatia a opakuje sa v pravidelných intervaloch. Benefitom skríningového nástroja je absencia laboratórnych údajov od pacienta pri vstupnom posúdení. Dôraz sa kladie na posúdenie a fyzické meranie (antropometrické hodnotenie a biochemické vyšetrenie), ktoré by malo byť realizované, pokiaľ sú pacienti identifikovaní ako podvyživení alebo v nutričnom riziku. Pacienti v riziku malnutrície sú vyživovaní a hydratovaní podľa stanoveného nutričného plánu. Stav hydratácie je pravidelne sledovaný. Významnou pomôckou dopĺňajúcou 306 informácie, získané pomocou MNA, je 72 hodinový záznam prijatej potravy, predovšetkým množstva prijatých proteínov. Výskyt malnutrície u hospitalizovaných pacientov je 19 – 80 %, čo sa klasifikuje ako jedna z najčastejších problémov v zdravotnej starostlivosti. Tabuľka 24 MNA (Mini Nutritional Assessment) pacienta ,,Screeningový“ nástroj Odpoveď Má pacient níženú chuť k jedlu? Jedol v posledných 3 mesiacov menej kvôli strate chuti k jedlu, tráviacim problémom, problémom s prežúvaním, prehĺtaním (anorexie)? v poslednej dobe hmotnosť, bez akýchkoľvek opatrení* 0 = ťažká anorexia 1 = ľahká anorexia 2 = žiadna anorexia Strata hmotnosti v posledných 3 mesiacov 0 = strata hmotnosti > 3 kg 1 = nevie 2 = strata hmotnosti medzi 1 a 3 kg 3 = bez straty hmotnosti Mobilita, pohyblivosť 0 = od lôžka k stoličke 1 = mobilný v byte 2 = vychádza z bytu Akútne ochorene alebo psychický stres v priebehu posledných 3 mesiacov? 0 = áno 2 = nie Psychické štádia 0 = ťažká demencia alebo depresia 1 = ľahká demencia alebo depresia 2 = bez problémov Body Mass Index (BMI) telesná hmotnosť v kg/(výška v m)2 0 = BMI < 19 1 = BMI > 19 < 21 2 = BMI > 21 < 23 3 = BMI ≥ 23 Výsledok skríningu (max. 14 bodov) 12 – 14 bodov: normálny stav výživy 11 a menej bodov: riziko nedostatočnej výživy Zdroj: Kasper, 2015 12.3 Základy energetického metabolizmu Zabezpečenie dennej potreby základných zložiek výživy a energie pre účely prípravy diétneho systému a nastavenie dávok jedla je potrebné určiť hmotnosť, pohlavie, vek a diagnózu pacienta. Na zabezpečenie energetickej rovnováhy v organizme je potrebné stanovenie energetickej potreby pacienta, ktorá sa vypočíta zo súčtu bazaálneho a energetického výdaja BMR (basal metabolic rate), na ktorý pripadá asi 50 – 70 % spotreby energie, výdaja vynaloženého na pracovný výkon a podielu pripadajúceho na termogenézu (asi 307 8 – 10 % celkovej spotreby pri zmiešanej strave), energie potrebnej na adapatáciu (napr. emcionálny stres, rast, tehotenstvo, dojčenie) a iné. Z dôvodu rozdielnych energetických nárokov u rôznych skupín osôb vznikla medzinárodná štandardizácia merania strednej dennej potreby energie PAL (physical activity level) spolu s dobou pokoja a spánku. Je to podiel 24 hodinovej energetickej potreby (EU – energie -umsatz) pokojového energetického metabolizmu (GU – grund – umsatz/bazálny metbolizmus BMR) (PAL = EU/GU). Celodenná energetická potreba sa definuje ako: EU = PAL GZ. Energetická potreba zdravého človeka je príjem cca 8400 kJ energie. Pre zachovanie optimálnej telesnej hmotnosti sa energetický príjem musí rovnať energetickému výdaju. Rozloženie príjmu potravy v priebehu dňa je na stanovené na 5 jedál: raňajky 25 – 35 %, desiata 5 %, obed 25 – 35 %, olovrant 5 % a večera 25 – 35 % v cca 5 hodinových intervaloch medzi jedlami. Pomer základných zložiek potravy by mal byť: bielkoviny 10 – 15 % (55 – 70 g/d), tuky 25 – 30 % (50 – 80g/ d) a sacharidov 60 % (25 – 35g/d). Objektívne hodnoty základných zložiek výživy, vitamínov a minerálnych látok sú obsiahnuté v odporúčaných výživových dávkach (OVD). Hodnotu energetickej potreby pre pacienta stanovíme pomocou celkového energetického výdaja (Total Daily Expenditure, TDEE), ktorý tvorí bazálny energetický výdaj (Basal Energy Expenditure, BEE, alebo Basal Metabolic Rate, BMR) človeka najčastejšie za 24 hodín. Bazálny metabolizmus je energia potrebná na tvorbu tepla a zachovanie základných funkcií organizmu (činnosť srdca, dýchacích svalov, mozgu, obličiek atď.) za úplného telesného pokoja. Výška BMR závisí od pohlavia, veku. Priemerne dosahuje napr. u osemnásťročných mužov 7500 kJ (1800 kcal) a žien 6700 kJ (1600 kcal), päťdesiatročných mužov 5900 kJ (1400 kcal) a žien 5400 kJ (1300 kcal). Hodnoty bazálneho metabolizmu pre bežnú populáciu sú 60 – 75 % celkového energetického výdaja. Od bazálneho metabolizmu treba ale odlišovať pokojový metabolizmus, resp. pokojový metabolický obrat (Resting Metabolic Rate, RMR) alebo pokojový energetický výdaj (Resting Energy Expenditure, REE). Hodnota bazálneho metabolizmu je približne o 10 % nižšia ako hodnota pokojového metabolizmu. Pokojový metabolizmus predstavuje energetický výdaj osoby v telesnom pokoji a najmenej 2 hodiny po poslednom jedle. Možností stanovenia hodnoty energetickej potreby pre pacienta stanovíme pomocou bazálneho metabolizmu (BMR) resp. bazálneho výdaja energie (BEE) pomocou prediktívnych rovníc podľa Harrisa a Benedicta alebo aktualizovaných rovníc podľa Mifflina a St. Jeora (tabuľka 25), bioelektrickou impedanciou (Bioelectrical Impedance Analysis, BIA), Bodystat Quadscan 4000 prístrojom na meranie telesnej kompozície s podielom telesného tuku a beztukovej telesnej hmoty. K stanoveniu 308 celkového energetického výdaja je potrebné zistiť aj antropometrické parametre: telesná hmotnosť (Body Weight, BW), telesná výška (Body Height, BH), index telesnej hmotnosti (Body Mass Index, BMI) podľa WHO (World Health Organisation). Tabuľka 25 Rovnica bazálneho metabolizmu podľa Harrisa a Benedicta Harrisova a Benedictova rovnica: Muži 66,5 + (13,75 x hmotnosť v kg) + (5,003 x výška v cm) - (6,755 x vek v rokoch) Ženy 655,1 + (9,563 x hmotnosť v kg) + (1,850 x výška v cm) - (4,676 x vek v rokoch) Harrisova a Benedictova rovnica: Muži (10 x hmotnosť v kg) + (6,25 x výška v cm) - (5 x vek v rokoch) + 5 Ženy (10 x hmotnosť v kg) + (6,25 x výška v cm) - (5 x vek v rokoch) – 161 Zdroj: Duška et al., 2006 Metóda stanovenia bazálneho metabolizmu u detí od 0 – 18 rokov Pro deti sa k stanoveniu dennej potreby energetického výdaja resp. bazálneho metabolizmu používajú tzv. Oxfordské rovnice, rovnice podľa Schofielda alebo Henryho a hodnoty bazálneho metabolizmu podľa WHO (tabuľka 26). U pacienta k stanoveniu energetickej potreby môžeme k cieľovým hodnotám energie a predovšetkým k jednotlivým zložkám výživy použiť aj referenčné hodnoty podľa European Food Safety Authority (EFSA). Výživové referenčné hodnoty (DRVs) nám uvádzajú množstvo jednotlivých živín, ktoré ľudia potrebujú pre dobré zdravie v závislosti od ich veku a pohlavia, fyzického zaťaženia organizmu a fyziologického stavu organizmu tehotných a dojčiacich žien. 9. revízia Odporúčaných výživových dávok (OVD) v Slovenskej republike vytvára základný predpoklad na zabezpečenie zdravej výživy (viď kapitola 3). 309 Tabuľka 26 Stanovenie pokojovej energetickej potreby, resp. bazálneho metabolizmu u detí pohlavie vek Rovnica podľa Schofielda 1985 REE (MJ/d) Rovnica podľa Henryho 2005 REE (MJ/d) Rovnica podľa WHO BMR (kcal/d) chlapci 0 - 3 0,255 h – 0.226 0,225 h – 0,141 60,7 h - 54 dievčatá 0 - 3 0,225 h – 0,214 0,246 h – 0,0965 61,0 h - 51 chlapci 3 - 10 0,0949 h + 2,07 0,0937 h + 2,15 22,7 h + 495 dievčatá 3 - 10 0,0941 h + 2,09 0,0842 h + 2,12 22,5 h + 499 chlapci 10 - 18 0,0732 h + 2,72 0,0769 h + 2,43 17,5 h + 651 dievčatá 10 - 18 0,0510h + 3,12 0,0465 h + 3,18 12,2 h + 746 h = hmotnosť v kg, REE = Resting Energy Expenditure, BMR = Basal Metabolic Rate Zdroj: Duška et.al., 2006 12.4 Základné zložky výživy v potrave Základné zložky výživy sú bielkoviny (proteíny), tuky (lipidy) a cukry (sacharidy), ktoré sa podieľajú na stavbe telesnej hmoty a energetického metabolizmu. K spomínaným zdrojom energie patrí aj alkohol. Mernou jednotkou energie sú jouly (J) alebo kalórie (cal). Jedna kilokalória (kcal) zodpovedá 4,184 kilojoulom (kJ). Energetické hodnoty zložiek výživy sú: • 17 kJ alebo 4 kcal/g sacharidy, • 38 kJ alebo 9 kcal/g tuky, • 17 kJ alebo 4 kcal/g bielkovín, • 30 kJ alebo 7 kcal/g alkohol. Bielkoviny Bielkoviny - proteíny sú zložité organické zlúčeniny, ktorých základnou stavebnou zložkou sú α-aminokyseliny. Aminokyseliny, ktoré sa rozdeľujú na esenciálne a neesenciálne, tvoria základnú stavebnú jednotku orgánov ľudského tela. Ich chemické zloženie je tvorené molekulami uhlíka, vodíka, kyslíka a dusíka. Esenciálne aminokyseliny sú základné bielkoviny nevyhnutné pre rast a udržiavanie tkanív v organizme. Bielkoviny sú zložené z 21 rôznych aminokyselín, z ktorých 8 si organizmus nevie samo syntetizovať (tabuľka 27). Ďalších 13 neesenciálynch aminokyselín (alanín, arginín, kyselina asparágová, cysteín, glutamín, kyselina glutámová, glycín, cystín, prolín, serín, tyrozín, selenocysteín) si vie organizmus syntetizovať sám a stávajú sa podmienene esenciálne (conditionally essential aminoacids) za špeciálych podmienok, kedy syntéza aminokyselín z vlastných zdrojov je porušená (napr. pri infekciách, 316 b) chodiacim chorým s pohybovým režimom B, c) pacientom s pohybovým režimom A (imobilným pacientom), • čas podávania jedla pacientom pri prijatí na oddelenie (pacienti prijatí do 5:00 majú nárok na, raňajky – obed – večeru; prijatí do 9:00 hod. na obed: večer u; prijatí do 13:00 na večeru). Pitný režim pre udržiavanie vnútorného prostredia organizmu má veľký význam, preto jeho pravidelný príjem je súčasťou zdravotnej starostlivosti o pacienta. Optimálne množstvo vody je rozdielne podľa veku. Denná potreba tekutín je stanovená podľa vzorca: 40 ml/kg/deň. K veľkým stratám vody dochádza u pacientov pri intenzívnom potení sa, zvýšenej telesnej teplote a horúčke. Príjem tekutiny sa zvyšuje o 10 až 25 %. 12.6 Stravovanie novorodencov a dojčiat v nemocničnom prostredí Stravovanie novorodencov a diéta 12 stravovanie detí od 2 do 3 rokov (dojčiat) sa pre ich správny telesný a duševný vývin v najväčšom možnom rozsahu zabezpečuje prirodzenou výživou. Prirodzená výživa je dojčenie vlastnou matkou, výživa materským mliekom. Zabezpečiť prirodzenú výživu novorodencov a dojčiat je možné aj podaním mliečnej výživy (umelej výživy) pripravenej z potravín určených na výživu dojčiat a detí predškolského veku. Mliečna výživa sa pripravuje bezprostredne pred každým kŕmením. Novorodenecká a dojčenská strava sa pripravuje vo výlučne mliečnej kuchynke. Výber mliečnej výživy, jednotlivých druhov mlieka, tzv. mliečnych formúl je závislý od veku dieťaťa a zdravotného stavu. Pri príprave sa vždy zachováva výživová hodnota potravy. Na prípravu novorodeneckej a dojčenskej stravy sa výlučne používa pitná voda, pramenitá dojčenská voda alebo minerálna voda vhodná na prípravu stravy pre dojčatá. Ak nie je možné dojčenie vlastnou matkou, v prísne indikovaných prípadoch sa môže podávať dieťaťu ženské mlieko. Ženské – materské mlieko zabezpečuje banka ženského – materského mlieka. V nemocničnom zariadení, na ktorom sa vykonáva zber ženského – materského mlieka, je kvalita a zdravotná neškodnosť ženského – materského mlieka kontrolovaná podľa platnej legislatívy. Zbiera sa do malých konzerv a nesmie sa miešať od rôznych darkýň. Podanie mlieka je stanovené do 16 hodín, ak nie je určené na dlhšie skladovanie. Zvyšky neskonzumovaného mlieka sa nesmú použiť pre iné dieťa. Mlieko určené na dlhšie skladovanie sa zmrazuje ihneď po naplnení do fliaš s obsahom 100 ml, najviac s obsahom 250 ml a skladuje sa pri teplote najmenej mínus 2°C po dobu jedného mesiaca. O zbere, tepelnom spracovaní, uskladňovaní a spotrebe ženského – materského mlieka sa vedie podrobná dokumentácia tak, aby umožnila identifikáciu darkyne a príjemcu. 317 Výživa v perioperačnom období Cieľom výživy v perioperačnom období je vyrovnať preoperačné existujúce deficity a v pooperačnej fáze umožniť optimálny prívod zložiek potravy a tekutín. Prevenciou je zníženie postoperačnej morbidity a mortality. Preoperačný stav výživy je často následkom základnej choroby nedostatočný z dôvodu: • zníženého prívodu potravy následkom nechutenstva, • bolesti alebo prekážky v tráviacom trakte, • nedostatotočného príjmu zložiek z potravy napr. Crohnova choroba, chronická pankreatitída a iné, • zvýšenej straty bielkovín a elektrolytov v čreve, napr. ulcerózna kolitída aebo karcinóm. V perioperačnom období sa uprednostňuje parenterálna výživa nezávisle na stupni výživovej nedostatočnosti. Pri predpokladanom zvýšenom riziku infekcie je v perioperačnom období potrebné podávať parenterálnu výživu všetkým pacientom. 12.7 Nemocničné diéty Diétny systém je súbor diét so slovným popisom, ktorý pomáha zaradiť pacienta do určitej skupiny (diéty) označenej číslom a písmenom, čo umožňuje zaistiť každému relatívne kvalitnú stravu. Diétny systém bol vytvorený v 50.-tych rokoch 20. stor. pre potreby nemocníc s ich pomenovaním podľa daných chorôb. V roku 1968 prebehla novelizácia diétneho systému a jeho platnosť trvala dvanásť rokov. Posledné úpravy boli vydané v 90.-tych rokoch 20. stor. a týkali sa hlavne zvýšenia príjmu vitamínu C, zníženia dávok tuku, prípravy diétnych jedál a zmene názvov diét platných dodnes. Keďže pri chorobách jedného orgánu je často potrebné použiť rozdielne diéty, je náš diétny systém navrhnutý z hľadiska energetickej a biologickej hodnoty, energetickej bilancie a zastúpenia základných zložiek potravy (sacharidy, tuky, bielkoviny). Význam stanovenia diéty v nemocničnom prostredí je poskytnúť adekvátnu energeticky a biologicky hodnotnú stravu tak, aby pokryla všetky nároky na postihnutý organizmus pacienta (tabuľka 31). Diétu pre pacienta určuje lekár. Správne stanovená diéty je zameraná na šetrenie orgánu postihnutého chorobou, zlepšenie subjektívneho stavu pacienta a jeho realimentáciu. Najpresnejšie sledované detaily optimálneho zloženia prijímaných potravín sú: energetická bilancia, pomer tukov/bielkovín/sacharidov, vláknina, cholesterol, nasýtené/nenasýtené tuky, minerálne látky, stopové prvky a vitamíny. V súčasnom jednotnom diétnom systéme sú diéty označované písmenami (napr. D, S a číslicami (napr. 0, 10); nemocničné diéty rozdeľujeme na: 318 • základné diéty • špeciálne diéty (označené písmenom S a číslom danej diéty) • štandardizované diétne postupy (bez číselného označenia, napr. pankreatická diéta, diagnostické diéty). Podľa konzistencie delíme diéty na tekuté, kašovité a tuhé. 12.7.1 Základné diéty Základné diéty sa zvyčajne predpisujú v nemocniciach na dlhšiu dobu, ale závisí to od stavu pacienta a špecifického zdravotného ochorenia. Väčšinou ide o diéty pri chronických systémových ochoreniach napr. poruchách tráviaceho traktu (zápalové ochorenie žalúdka, vredová choroba žalúdka a dvanástnika, ochorenia žlčníka), kardiovaskulárne ochorenia (hypertenzia, ateroskleróza, stav po infarkte myokardu), ochorenia pohybového systému (osteoartróza, koxartróza, osteoporóza) a iné. Do základnej kategórie diét patria aj tzv. výberové diéty (individuálne pripravované) pre pacientov v malnutrícii, onkologický chorých, chorých so špeciálnymi požiadavkami (náboženské, etnické a iné dôvody). A – K základným diétam podľa platného diétneho systému patria diéty: 0 tekutá, 1 kašovitá, 2 šetriaca, 3 racionálna, 4 s obmedzením tukov, 5 bielkovinová bezzvyšková, 6 nízkobielkovinová, 7 nízkocholesterolová, 8 redukčná, 9 diabetická, 10 neslaná šetriaca, 11 výživná, 12 strava batoliat (pre deti od 1 do 3 rokov), 13 strava väčších detí (pre deti od 3 do 15 rokov), 14 individuálna strava. Diéty v základnej skupine majú predpísané energetické a nutričné hodnoty: energiu v kilojouloch, obsah bielkovín, tukov, sacharidov a vitamínu C. Diéty v základnej skupine majú predpísané energetické a nutričné hodnoty. B - špeciálne diéty: Špeciálne diéty sú časovo obmedzené. Patrí sem diéta: 0S čajová, 1S tekutá výživná, 4S s prísnym obmedzením tukov, 9S diabetická šetriaca, 9N diabetická neslaná, 20S s obmedzením bielkovín, 35S s prísnym obmedzením bielkovín, HD u hemodializovaných pacientov. C - špecializované diétne postupy: S/OK diéta pri okultnom krvácaní, S/SCH Schmidtova diagnostická diéta, S/BLP bezlepková diéta, S/BLK bezlaktózová diéta, S/P pri pankreatitíde, S/TV špeciálna tekutá výživa, S/2500kJ a S/4200kJ prísne redukčné diéty, S/20 a S/35 diéty s prísnym obmedzením bielkovín, S/KJ diéta pre koronárne jednotky. Diéta tekutá (č.0) Tekutá diéta (D 0) je ordinovaná krátkodobo po operáciách v ústnej dutine, pri chorobách pažeráka a hrdla a ochoreniach tráviaceho systému. Dočasne sa podáva aj pri 319 ťažkých febrilných stavoch alebo pri niektorých otravách. Pri tejto diéte je dôležitá mechanická úprava stravy na tekutú formu, aby bola ľahšie stráviteľná podľa medzinárodného štandardu IDDSI. Strava je mechanicky a chemicky šetriaca. Stravu upravujeme do tekutej formy varením a dusením s pridaním tekutiny napr. mlieka, smotany, ovocných štiav, mäsových či zeleninových vývarov, podávame po scedení cez sitko, aby bola bez kúskov potravy. Výhodou pri príprave stravy je používanie tzv. blixerov, kedy odpadá potreba odstraňovania kúskov a množstvo pridaných tekutín. Ďalšou výhodou použitia blixeru je možnosť využitia širšieho spektra potravín. Strava je senzoricky atraktívna. Diéta s označením D 0 nemá prílohy a je nutrične neplnohodnotnou, pokiaľ nie je doplnená umelou výživou. Diéta by nemala byť samostatne ordinovaná viac ako 3 dni. Nutričnú bilanciu a príjem tekutín u pacientov je nutné sledovať a upravovať tak, aby zodpovedala medzinárodnému označeniu IDDSI. Tabuľka 32 prezentuje zastúpenie vybraných komodít pri diéte D 0. Tabuľka 31 Základné diéty Základné diéty Indikácia kJ Vitamín C 0 – S – čajová 0ND (nutrične definovaná) podáva sa slabý čaj dlhodobo podávaná strava v tekutej forme 6000 50 0 štandardná krátkodobo po operáciách v ústnej dutine, pri chorobách pažeráka a hrdla a ochoreniach tráviaceho systému. Prechodne pri ťažkých horúčkovitých stavoch alebo otravách 6000 50 1 kašovitá šetriaca po operáciách tráviaceho traktu, poúrazových zmenách ústnej dutiny alebo ordinovaná na dlhší čas pri zúžení, zápale alebo vredoch pažeráka, poranení tváre 9500 90 2 šetriaca po operáciách žalúdka, ochoreniach žlčníka a pankreasu, chronickom ochorení pečene, zvýšenej kyslosti žalúdkovej šťavy, pri chronickej vredovej chorobe, pri horúčkových stavoch, niekedy aj po pôrode, stavy po IM 9500 90 3 racionálna ,,zdravá strava“ určená pre všetkých pacientov, ktorým to zdravotný stav umožňuje a pri ktorej nie je potrebná zvláštna úprava 9500 90 4 s obmedzením tuku pri chorobách žlčníka a pankreasu, črevných ochoreniach, chronickej hepatitíde, prechodne po vírusovej hepatitíde 9500 90 5 s obmedzením zvyškov pri akútnych a chronických črevných ochoreniach, chronických hnačkových ochoreniach, črevnej dyspepsii 9500 90 6 s obmedzením proteínov nízkobielkovinová sa podáva pacientom s akútnymi a chronickými chorobami obličiek a pri zlyhávaní obličiek 9500 90 320 7 nízkocholesterolová vypúšťa sa z diétneho systému, nahrádza sa diétou č. 9, 8 tak, aby obsah cholesterolu nepresiahol 300mg na deň 8 redukčná pri znížení hmotnosti a ako aj pri obezite 5300 90 9 diabetická základná pri ochoreniach s cukrovkou, s intoleranciou sacharidov 7400 90 10 neslaná šetriaca pri chorobách srdca a ciev, pri chorobách, kedy dochádza zadržiavaniu tekutín v tele, napr. tehotenstvo, nefroticky syndróm, hypertenzia 9500 90 11 výživná po vybraných operáciách, po infekčných chorobách, u onkologicky chorých v období rekonvalescencie, u pacientov na zvýšenie telesnej hmotnosti 12500 100 12 strava batoliat pre deti od 1 do 3 rokov 5700 50 13 strava detí predškolského veku pre deti od 4 rokov do 6 rokov 7000 13 S strava detí mladšieho školského veku pre deti od 7 rokov do 10 rokov 7880 90 14 výberová diétny predpis podľa rozpisu lekára, diéty podľa osobitých potrieb pacienta (vegetariánska strava, makrobiotická, pre alergikov) Zdroj: Zamboriová, 2018 Tabuľka 32 Vybrané potravinové komodity pri tekutej diéte (D 0) Mäso hovädzie, teľacie Zelenina mrkva, koreňová zelenina, špenát, fazuľa, mladý hrášok, rajčiny, karfiol, tekvica, patizón, cuketa, červená repa, čínska kapusta, zemiaky, huby Mliečne výrobky cmar, kefírové mlieko, jogurtové mlieko, jogurt biely s džemom a ovocím (povolené druhy), termix, tvarohovo-smotanový krém / tvarohový krém, tvaroh mäkký a tvrdý, nízkotučný a plnotučný, vajce Ryby treska Tuky čerstvé maslo, rastlinné tuky, rastlinné oleje Ovocie jablko, jahody, marhule, broskyne Korenie rasca, bobkový list, vanilkový cukor, citrónová kôra Prílohy nepodávame Nápoje čaj, mlieko, biela káva, ovocné šťavy, minerálne vody Zdroj: autor Diéta kašovitá (č. 1) Diéta kašovitá (D 1) je prechodne ordinovaná po operáciách tráviaceho traktu, poúrazových zmenách ústnej dutiny alebo ordinovaná na dlhší čas pri zúžení, zápale alebo vredoch pažeráka, poranení tváre. Strava je pripravovaná varením, dusením, pečením, pečením vo vodnom kúpeli a mixovaním z dôvodu šetrenia organizmu. K diéte označovanej D1 sú stanovené prílohy zo zemiakov, ryže, zeleniny. Pacientom je vhodné podávať čaj, mlieko, jogurty, a ovocné šťavy. Tabuľka 33 prezentuje zastúpenie vybraných komodít pri diéte D 1. 321 Tabuľka 33 Vybrané potravinové komodity pri kašovitej diéte (D 1) Mäso Hovädzie, bravčové, teľacie, jahňacie, kuracie mäso, morčacie, králičie Zelenina Mrkva, koreňová zelenina, špenát, fazuľa, mladý hrášok, rajčiny, karfiol, tekvica, patizón, cuketa, červená repa, čínska kapusta, zemiaky, huby Mliečne výrobky cmar, kefírové mlieko, jogurtové mlieko, jogurt biely s džemom a ovocím (povolené druhy), termix, pribináček, tvaroh mäkký a tvrdý, nízky a plnotučný, vajce Syry eidam, moravský bochník, spracované syry prírodné alebo s jemnou chuťou, nízkotučné do 30 % t. v s., tvaroh Ryby treska Tuky čerstvé maslo, rastlinné tuky, rastlinné oleje Ovocie banán, strúhané jablko, marhule, broskyne, zrelé nektárinky, šťava z pomarančov, grapefruit, mandarínky, zrelé jahody, maliny, čerešne, čerešne, slivky, tekvica, ananás Korenie rasca, bobkový list, vanilkový cukor, citrónová kôra Prílohy zemiaková kaša, cestoviny, jemné rezance, ryža, knedličky, jemný chlieb a jemné zemiakové knedličky, krupica Nápoje čaj, mlieko, biela káva, ovocné šťavy,minerálne vody Zdroj: autor Pri diétach s upravenou konzistenciou, ktoré sa podávajú pre: 1. pacientov pri poruchách prehĺtania (dysfágii), s organickým postihnutím v oblasti hlavy, krku pažeráka (nádory, úrazy, zápaly), 2. pacientov s neurologickými ochoreniami, je veľmi dôležité dostatočné pokrytie nutričných potrieb so zachovaním senzorických vlastností potravy. Diéty sa pripravujú pomocou zahusťovania alebo naopak riedenia, mletia, či mixovania za účelom zmeny mechanických vlastností, ako sú tuhosť, veľkosť kúskov potravy, priľnavosť, kompaktnosť a pod. Pri takýchto úpravách diéty je garancia kvality podávanej stravy v súlade s Vyhláškou č. 553/2007 Z.z., o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia a s Vyhláškou č. 533/2007 o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania. 322 Obrázok 11 Medzinárodný systém označenia modifikovaných diét a zahustených tekutín pri dysfágii Zdroj: The International Dyshagia Diet Standardisation Initiative 2019. https: idsi.org/framework/ Na diéty s upravenou konzistenciou sa používa tzv. IDDS systém (The International Dysphagia Diet Standardisation Initiative) označenia diét a zahustených tekutín platný pre všetky vekové skupiny. Štandardizovaný medzinárodný systém IDDSI pozostáva z 8 úrovní (07), terminológie a definícií pre potraviny s upravenou textúrou a tekutinami. Identifikácia jednotlivých úrovní je označená textovými štítkami, číslami a farebnými kódmi. Štandardizované testovacie metódy umožnia konzistentnú a jednoduchú výrobu testovania zahustených tekutín a potravín s upravenou textúrou (obrázok 11). Tabuľka 34 Modifikované diéty a ich charakteristika Označenie podľa IDDSI* Stupeň modifikácie Charakteristika 7 štandard prítomnosť nevhodných potravín z hľadiska aspirácie 6 mäkká možné roztláčať vidličkou, vyžaduje žuvanie bez hryzenia, obsahuje kúsky potravy do 15 mm u dospelých a 8 mm u detí 5 mletá obsahuje kúsky do 5 mm u dospelých a do 2 mm u detí 4 husté pyré (hustý mix) pyré nie je tekuté a drží tvar 3 jemné pyré (tekutý mix) pyré je tekuté a nedrží tvar Zdroj: The International Dysphagia Diet Standardisation Initiative, 2019 Postup hodnotenia modifikácie sa riadi podľa spôsobu prehĺtania pomocou screeningových nástrojov alebo pomocou klinického, príp. inštrumentálneho vyšetrenia, v spolupráci s klinickým logopédom. V priebehu liečby je potrebné opakovať hodnotenie 323 spôsobu prehĺtania a podľa výsledkov upravovať mieru modifikácie diéty tak, aby odpovedali medzinárodnému označeniu IDDSI (tabuľka 34). Diéta šetriaca (č. 2) Diéta šetriaca (D 2) je ordinovaná pri chorobách tráviaceho traktu, pri ktorých nie je nevyhnutná zmena energetického príjmu potravy, po operáciách žalúdka, ochoreniach žlčníka a pankreasu, zvýšenej kyslosti žalúdkovej šťavy, pri chronickej vredovej chorobe, pri horúčkových stavoch, niekedy aj po pôrode. Je stráviteľná, pestrá, chutná s dlhodobým užívaním. Pokrmy pripravujeme varením, dusením alebo pečením. Množstvo stravy sa prispôsobuje telesnej hmotnosti pacienta. Dávka jedál je 4 – 6 krát denne s menším objemom. Neodporúčajú sa strukoviny, orechy, pikantné korenie. Tabuľka 35 prezentuje zastúpenie vybraných komodít pri diéte D 2. Tabuľka 35 Vybrané potravinové komodity pri šetriacej diéte (D 2) Mäso Hovädzie, bravčové, teľacie, jahňacie, kuracie, morčacie, králičie Zelenina Mrkva, koreňová zelenina, špenát, fazuľa, mladý hrášok, paradajky, karfiol, tekvica, patizón, cuketa, červená repa, čínska kapusta, zemiaky, huby Mliečne výrobky cmar, kefírové mlieko, jogurtové mlieko, jogurt biely s džemom a ovocím (povolené druhy), termix, tvarohovo-smotanový krém / tvarohový krém, tvaroh mäkký a tvrdý, nízkotučný a plnotučný, vajce Syry eidam, moravský bochník, spracované syry prírodné alebo s jemnou chuťou, nízkotučné do 30 % t. v s., tvaroh Ryby treska Tuky čerstvé maslo, rastlinné tuky, rastlinné oleje Ovocie banán, strúhané jablko, marhule, broskyne, zrelé nektárinky, šťava z pomarančov, grapefruit, mandarínky, zrelé jahody, maliny, čerešne, slivky, tekvica, ananás Korenie rasca, bobkový list, vanilkový cukor, citrónová kôra Prílohy zemiaková kaša, cestoviny, jemné rezance, ryža, knedličky, jemný chlieb a jemné zemiakové knedličky, krupica Nápoje čaj, mlieko, biela káva, ovocné šťavy, minerálne vody Zdroj: autor Racionálna diéta (č.3) Diéta D3 je v jednotnom diétnom systéme určená pre všetkých pacientov, ktorým to zdravotný stav umožňuje a pri ktorej nie je potrebná zvláštna úprava. Ide o prirodzenú rozumnú (ratio = rozum) diétu určenú pre zdravých jedincov, ale aj pre vekovo staršiu populáciu. Strava je pripravovaná s fyziologickým pomerom živín a podávaná v pravidelných časových odstupoch. 324 Diéta s obmedzením tukov (č. 4) Diéta (D 4) s obmedzením tukov (< 60 g/deň) sa ordinuje u pacientov s intoleranciou tukov, najčastejšie pri chorobách žlčníka a pankreasu, črevných ochoreniach, chronickej hepatitíde. Diéta je s antisklerotickým charakterom, čo je zabezpečené úplným obmedzením tukov v strave a potravín s vyšším obsahom cholesterolu. Je ľahko stráviteľná, plnohodnotná a dlhodobo použiteľná aj napriek obmedzenej energetickej hodnote bielkovín. Energetickú zložku zastupuje v diéte cukor. Tabuľka 36 prezentuje zastúpenie vybraných komodít pri diéte D 4. Tabuľka 36 Vybrané potravinové komodity pri diéte s obmedzením tukov (D 4) Mäso teľacie, hovädzie, bravčové, kuracie, morčacie, králičie Zelenina mrkva, zeler, petržlen, paštrnák, čierny koreň, mladý karfiol, hrášok, tekvica, patizón, špenát, fazuľa, paradajky, šalát, červená repa, paradajky, tekvica, kapusta Mliečne výrobky cmar, kefírové mlieko, jogurtové mlieko, jogurt biely s džemom a ovocím (povolené druhy), termix, tvarohový krém, tvaroh mäkký a tvrdý, nízkotučný, vajce Syry eidam, moravský bochník, spracované syry prírodné alebo s jemnou chuťou nízkotučné do 30 % t. v s., tvaroh Ryby treska, pstruh, kapor Tuky čerstvé maslo, rastlinné tuky, rastlinné oleje Ovocie jablká, marhule, broskyne, pomaranče, banány, grapefruity Korenie pažítka, petržlen, kôpor, mladé listy zeleru, lovage, bazalka, majorán, drvená rasca, bobkový list, hubový vývar, citrón, pomarančová šťava, pomarančová kôra, vanilkový cukor Prílohy zemiaky, cestoviny, krupica Nápoje čaj, mlieko, biela káva, ovocné šťavy, minerálne vody Zdroj: autor Diéta bielkovinová, bezzvyšková (č. 5) Diéta (D 5) bielkovinová, bezzvyšková je ordinovaná pri akútnych a chronických črevných ochoreniach, chronických hnačkových ochoreniach, črevnej dyspepsii. Táto diéta má väčší obsah bielkovín z dôvodu straty pri hnačkách. Potraviny musia byť dôkladne vyberané, aby nezaťažovali peristaltiku čriev a nedráždili črevnú sliznicu. Je energetický hodnotná z dôvodu zvýšeného obsahu bielkovín. Pri jedlách dávame dôraz na podávanie mlieka a mliečnych výrobkov, znížený príjemcu zeleniny a ovocia ako aj na vhodnú voľbou korenín. V tejto diéte je obmedzenie zeleniny, a preto musíme niekedy vitamín C dopĺňať medikamentózne. Príprava stravy je obdobná ako pri šetriacej diéte (D 2). Tabuľka 37 prezentuje zastúpenie vybraných komodít pri diéte D 5. 325 Tabuľka 37 Vybrané potravinové komodity pri diéte bielkovinovej, bezzvyškovej (D 5) Mäso hovädzie, bravčové, teľacie, jahňacie, kuracie, morčacie, králičie Zelenina mrkva, tekvica, patizón, špenát, šalát, paradajky, tekvica Mliečne výrobky cmar, kefírové mlieko, jogurtové mlieko, biely jogurt, termix, tvarohový krém, tvaroh mäkký a tvrdý, nízkotučný, vajce Syry eidam, moravský bochník, spracované syry prírodné alebo s jemnou chuťou, nízkotučné do 30 % t. v s., tvaroh Ryby treska, pstruh, kapor, šťuka Tuky čerstvé maslo, rastlinné oleje Ovocie jablká, marhule, broskyne, banány, mandarínky Korenie drvená rasca, bobkový list, cibuľa, mletá škorica, majorán, citrónová šťava, petržlen Prílohy zemiaky, ryža, sucháre, krupica Nápoje čaj, mlieko, biela káva, ovocné šťavy, minerálne vody Zdroj: autor Diéta nízkobielkovinová (č. 6) Diéta (D 6) nízkobielkovinová sa podáva pacientom s akútnymi a chronickými chorobami obličiek a pri zlyhávaní obličiek. Hlavným pravidlom tejto diéty je obmedzenie bielkovín na polovicu s uprednostnením plnohodnotných bielkovín živočíšneho pôvodu. Pre obličky sa do pokrmu nepridáva soľ, iba soľ pribalená v balíčkoch. Jedlo sa pripravuje v polovičných dávkach s energetickým obsahom 30 – 40 kcal/kg hmotnosti a s obsahom 1,2 – 6 g bielkovín na 1 kg hmotnosti tela. Príprava pokrmov nevyžaduje špeciálne úpravy. Ovocie podávame vo forme kompótov, kaše, pyré. Nevhodné sú údeniny a potraviny s vysokým obsahom soli. Tabuľka 38 prezentuje zastúpenie vybraných komodít pri diéte D 6. Tabuľka 38 Vybrané potravinové komodity pri diéte nízkobielkovinovej (D 6) Mäso hovädzie, bravčové, kuracie mäso, morčacie - polovičné dávky Zelenina mrkva, fazuľka, hrášok, kapusta, cvikla, paprika, paradajky, reďkovka, špenát, šalát, paradajky Mliečne výrobky jogurt, jogurtové mlieko, syry, vajce Syry eidam, moravský bochník, spracované syry prírodné alebo s jemnou chuťou, nízkotučné do 30 % t. v s., tvaroh Ryby treska, pstruh, kapor, šťuka Tuky čerstvé maslo, rastlinné oleje Ovocie jablká, marhule, broskyne, banány, mandarínky, maliny, grapefruit, ananás, hrozno, egreše, pomaranče Korenie drvená rasca, bobkový list, cibuľa, mletá škorica, majorán, citrónová šťava, petržlen Prílohy zemiaky, ryža, tmavé pečivo Nápoje čaj, mlieko, ovocné šťavy, mušty, voda s obsahom sirupu Zdroj: autor 332 internete:https://eurlex.europa.eu/legalcontent/SK/TXT/?uri=uriserv:OJ.L_.2011.304. 01.0018.01.SLK 15. NPPC. Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum. Výskumný ústav potravinársky. Kompilovaná online databáza nutričného zloženia potravín, Potravinová banka dát, 2008 – 2013 [online]. [cit. 2021 – 01 - 02]. Dostupné na internete: http://www.vu.sk/index.php?mainID=3&navID=34 16. PIŤHA, A. a kol., 2011. Zdravá výživa pro každý den. Praha: Grada Publishing, a.s., 144s. 17. Potravinový kódex Slovenskej republiky. ŠVPS SR. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky [online]. [cit. 2022-01-10]. Dostupné z: https://www.svps.sk/legislativa/legislativa_kodex.asp 18. Plate waste in hospitals and strategies for change. 2011. E-Spen, In: The European EJournal Of Clinical Nutrition And Metabolism. Vol. 6, p. 235-241. 19. RIMÁROVÁ, K., DORKO, E., DIABELKOVÁ, J., 2017. Kompliancia s bezlepkovou diétou u pacientov s celiakiou. In: Aktuálne problémy verejného zdravotníctva vo výskume a praxi III. ‒ Martin: Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzita Komenského v Bratislave, s. 240-244. ISBN 978-80-897-9721-9. 20. SANGITA, S. a kol. 2018. Klinická výživa a dietologie v kostce. Praha: Grada, 240 s. 21. SVAČINA, Š. a kol. 2008. Klinická dietologie. Praha: Grada, 84 s. 22. SOVARIOVA SOOSOVA M. 2018. Výživa a základné zložky potravy. In. Dietológia a liečebná výživa I. Ed. Dimunová L. a kol. Vysokoškolský učebný text. ISBN 978-808152-681-7. 23. TĚŠINSKÝ, P. et al., 2022. Metodické doporučení pro zajištení stravy a nutriční péče. [online]. Dostupné z: Metodické-doporučení-pro-zajištění-stravy-a-nutriční-péče (1).pdf. 24. VAN BOKHORST-DE VAN DER SCHUEREN, M. A., GUAITOLI, P.R., JANSMA, E. P., DE VET, H. C., 2014. Nutrition screening tools: does one size fit all? A systematic review of screening tools for the hospital setting. In: Clin Nutr. vol. 33, no. 1, p. 39-58. 25. Vyhláška MZ SR č. 553/2007 ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia. 26. Vyhláška MZ SR č. 533/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania. 27. Zákon č. 363/2011 Z. z o liekoch a zdravotníckych pomôckach. 28. Zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov [online]. [cit.202101-03]. Dostupné na internete: http://www.epi.sk/zz/1995. 333 29. ZAMBORIOVÁ, M., 2018. Diétny systém. In. Dietológia a liečebná výživa I. Ed. Dimunová L. a kol. Vysokoškolský učebný text. ISBN 978-80-8152-681-7. 30. ZAZULA, R., WOHL, P. 2009. Nutriční stav pacienta a možností jeho hodnocení. In Interní medicína pro praxi [online]. roč. 11, č.1, s.45 – 47. [cit. 2012 -08-09]. Dostupné na internete: http://www.internimedicina.cz/artkey/int-200901-0013.php. 31. ZLATOHLÁVEK, L. a kol., 2016. Klinická dietologie a výživa. Praha: Current Media, 424 s. 32. ZLOCH, Z., 2009. Některé specifické požadavky na výživu ve vyšším věku. In Interní medicína pro praxi [online]. roč. 11, č.1, s.134 – 137. [cit. 2012 -08-09]. Dostupné na internete: http://www.internimedicin.cz/artkey/int-2000903-0009.php. 33. WEIMANN, A. et al., 2017. ESPEN guideline: Clinical nutrition in surgery. In: Clinical Nutrition. Vol.36, no. 3, p. 623-650.