Vnímaná zdatnosť (self-efficacy) učiteľa: oblasť vyučovania a oblasť spolupráce s rodičmi

205Pedagogická o ien ace, 2012, oč. 22, č. 2, s. 205–221STUDIE DOI: 10.5817/PedO 2012-2-205 Vnímaná zda nosť (sel -e icacy) uči eľa: oblasť yučo ania a oblasť spolup áce s odičmi1 Pe e Ga o aa, Jana Maje číko áb a Uni e zi a Tomáše Ba i e Zlíně, Fakul a humani ních s udií, Cen um ýzkumu b Uni e zi a Komenského B a isla e, Pedagogická akul a, Ús a pedagogický ied a š údií Redakci zasláno 13. 2. 2012 / Do isku přija o 10. 4. 2012 Abs ak : V š údii p edkladáme ýskum nímanej zda nos i uči eľa (sel -e icacy) na zo ke slo enských uči eľo základných škôl d och oblas iach: oblas i yučo ania a oblas i spolup áce s odičmi. Vo ýskume boli použi é d a ýskumné nás oje: 16 položko á slo enská e zia do azníka TES au o o Gibsono ej a Demba a 24- položko ý do azník na me anie nímanej zda nos i uči eľa spolup aco ať s odičmi (ZdUR), k o ý bol y inu ý au o mi ej o š údie. Ko elácia medzi ZdUR a p ou dimenziou TES bola 0,58 a medzi ZdUR a d uhou dimenziou TES bola len 0,01. Uči elia základných škôl na Slo ensku (n = 152) skó o ali yššie o še kých dimenziách ZdUR ako dimenziách TES s ýnimkou nímanej zda nos i angažo ať odičo do ak i í školy. Aby sa zis ili diagnos ické možnos i obid och do azníko , z ýskumného súbo u boli yb a í š y ia uči elia, k o í sa ukázali odlišní z hľadiska nímanej zda nos i p e yučo anie a p e spolup ácu s odičmi. Kľúčo é slo á: nímaná zda nosť uči eľa, yučo anie, odičo ské zapojenie, spolup áca s odičmi, do azník TES, do azník ZdUR 1 Ú od P edme om oh o p íspe ku je jeden z kľúčo ých pojmo ýkajúcich sa p o esijných las nos í uči eľa, a o jeho nímanej zda nos i. Cieľom p íspe ku je skúmanie nímanej zda nos i d och oblas iach p áce uči eľa – oblas i yučo ania a oblas i spolup áce s odičmi, k o é chápeme ako sú isiace, ale koncepčne a obsaho o odlišné. V ámci ýskumu sa sús eďujeme na empi ické uchopenie ých o d och oblas í nímanej zda nos i s použi ím ýskumného nás oja alido aného (TES), esp. y o eného (ZdUR) p e slo enské edukačné p os edie. P inášame dá a o ú o niach ej o nímanej zda nos i podľa sebahodno enia súbo u uči eľo na Slo ensku obid och oblas iach. Ok em h omadných údajo u ádzame aj možnos i indi iduálneho diagnos iko ania nímanej zda nos i uči eľo . 1 P íspe ok znikol s podpo ou ýskumného p ojek u VEGA č. 1/0026/11 pod náz om P o esijná zda nosť uči eľa o zťahu k jeho yb aným cha ak e is ikám. 206 Pe e Ga o a, Jana Maje číko á 2 Teo e ický ámec Výkon každého člo eka je podmienený iace ými čini eľmi. Ok em edomos í, z učnos í a schopnos í sú o p edo še kým mo i ačné čini ele. T o ia „ene gizujúci“ ak o , podnecujú os a né čini ele, k o é pôsobia na ýkon člo eka. Za posledných 30 oko psychologický a pedagogický ýskum ozp aco al ďalšiu cha ak e is iku člo eka, k o á ýznamne pôsobí na jeho ýkon. Je o nímanie las ných po encialí p e ýkon – je o o, ako člo ek hodno í a oceňuje s oje schopnos i podmieňujúce danú činnosť. Je o yjad enie, nakoľko je člo ek p es edčený podať op imálny ýkon za daných p aco ných podmienok. Ak člo ek posudzuje po enciali y p e s oj ýkon ysoko, má endenciu podá ať dob ý ýkon. Pla í o aj naopak: ak posudzuje s oje po enciali y skô nízko alebo dokonca nega í ne, jeho ýkon bý a sp a idla slabý – a o aj om p ípade, keď má oz inu é edomos i, z učnos i a schopnos i, k o é si daný ýkon yžaduje. Je o p e o, lebo nedokáže ie o danos i ak i o ať. Nejde šak len o k ali u danej činnos i, ale i o ich oľbu. Ľudia s lepším nímaním s ojich po encialí majú endenciu ykoná ať ná očnejšie úlohy, nas a o ať si p e seba yššie ciele a dlhšie zo á ať snažení ich dosiahnuť (Bandu a, 1997). Vnímaná zda nosť (sel -e icacy)2 je koncep , k o ý ybudo al Albe Bandu a ámci s ojej socio-kogni í nej eó ie (Bandu a, 1997). Vnímaná zda nosť je o, ako člo ek posudzuje s oje po enciali y p e danú činnosť. Je o „úsudok ľudí o s ojich po encionali ách o ganizo ať činnosť a ykoná ať ju na dosiahnu ie u či ého ypu ýkonu“ (Bandu a, 1986, s. 391). Vnímaná zda nosť je bázo ým yba ením člo eka mnohých oblas iach ži o a. Bandu a (1997) o s ojej monog aii u ádza iace é s é y, kde nímaná zda nosť o ply ňuje ýkon činnos i alebo jej k ali u. Je o nap . oblasť zd a ia (od ykanie ajčenia, zmena s a o acích ná yko ), psychických s a o (z ládanie cho oby, dep esií), zames nania (p aco ný ýkon) a špo . Medzi ie o oblas i pa í aj oblasť zdelá ania škole. Tu možno ho o iť o nímanej zda nos i uči eľa, kolek í u uči eľo , iadi eľa školy, po adenského p aco níka a žiaka. V ej o š údii sa budeme zaobe ať len nímanou zda nosťou uči eľa. Vnímaná zda nosť ne ys upuje ako izolo aná las nosť člo eka. Ukazuje sa, že má blízky zťah ku koncep om, ako je locus o con ol, sebaponímanie 2 Sel -e icacy je pojem, k o ý sa nep ekladá ľahko a jeho označenie je ozkolísané. Niek o í psychológo ia ho p ekladajú aj ako las ná účinnosť, osobná zda nosť, las ná e ek i i a. 207Vnímaná zda nosť (sel -e fi cacy) uči eľa a sebaoceňo anie. Rozdiel medzi nímanou zda nosťou a nimi šak exis uje. V p ípade ých o koncep o ide skô o las nos i člo eka upla ňujúce sa šeobecnejšie, kým osobne nímaná zda nosť je si uačne špeciická, upla ňuje sa konk é nej si uácii, p i konk é nej činnos i, p i iešení špeciických úloh. Sebaponímanie a sebaoceňo anie sú šeobecnejšie koncep y – môžu sa síce ýkať u či ej oblas i, ale á je o ien o aná ši šie ako osobne nímaná zda nosť. Nap íklad úspešnosť iešenia ma ema ických p íklado žiakmi mala yššiu ko eláciu s osobne nímanou zda nosťou ako so sebaponímaním ma ema ike (Paja es, 1996, s. 554). P o esijná zda nosť uči eľa je jeho p es edčenie o schopnos i niečo o s ojom po olaní dosiahnuť, bez ohľadu na jeho sku očné kompe encie. Obsahuje aké pa ame e, ako je schopnosť o ply ňo ať ýkon žiako , ich disciplínu, p ospech, schopnosť iešiť učebné p oblémy žiaka škole a pod. Vnímaná zda nosť o ply ňuje uči eľa jeho ozhodo aní o om, čo a ako bude iede konať. Je o eda ýznamná au o egulačná las nosť člo eka. Ak je jeho nímaná zda nosť eľmi dob á, je p a depodobné, že bude oliť ná očnejšie pos upy, bude y alejší a odolnejší a o aj edy, keď bude čeliť p ekážkam a ťažkos iam. Vysoká nímaná zda nosť sa p eja uje oľbou ná očnejších úloh, ysokým s upňom nasadenia a dob ým emocionálnym naladením (Paja es, 1996). Výskumy nímanej zda nos i uči eľo na ôznych s upňoch a ypoch škôl iedli k zá e om, k o é zhŕňajú Henson (2001), Tschannen-Mo an a Wool olk Hoy (2001) a Ross a B uce (2007). Uči eľ s ysokou ú o ňou nímanej zda nos i: • čas ejšie olí ná očnejšie yučo acie pos upy ako uči eľ, k o ý je p es edčený o s ojej slabej p o esijnej zda nos i; • lepšie odolá a lakom p os edia; • má endenciu dá ať žiakom iac p oblémo ých úloh než úloh, k o ých žiaci upla nia len ep odukciu edomos í; • enuje iac času omu, aby do iedol žiaka k sp á nym odpo ediam na o ázky (nap íklad, keď žiak ne ie spočia ku odpo edať, a ne y olá hneď namies o neho žiaka, k o ý odpo eď pozná); • použí a čas ejšie skupino ú p ácu než uči elia s nízkou mie ou p o esijnej zda nos i; 208 Pe e Ga o a, Jana Maje číko á • obyčajne sa enuje iac slabším žiakom ako jeho kolego ia s nízkou mie ou p o esijnej zda nos i. Vyučo aním sa šak činnosť uči eľa nekončí. Dôleži ou súčasťou jeho p áce je oz íjanie spolup áce s odičmi. Pôsobenie uči eľa ej o oblas i je iež egulo ané nímanou zda nosťou. Je o p es edčenie o om, do akej mie y je uči eľ schopný yužiť po enciál odiny o zdelá aní a p ís upe ku konk é nemu žiako i a celej škole. Je p e o dôleži é u ažo ať nielen o nímanej zda nos i uči eľa p e yučo anie, ale aj p e spolup ácu s odičmi. Exis ujú silné dô ody, k ôli k o ým by mal uči eľ oz íjať s oj zťah k odine žiaka a zapájať odičo do ak i í školy. Ak môžeme p o esijnú zda nosť uči eľa in e p e o ať ako jeho p es edčenie o schopnos iach, k o é ho p edu čujú k úspechom plnení is ých úloh, po om je p edpoklad, že á o zda nosť o ply ní aj jeho spolup ácu s odičmi. Na ozdiel od nímanej zda nos i uči eľa p e yučo aciu činnosť, k o á je eľmi dob e p eskúmaná, oblas i nímanej zda nos i p e spolup ácu s odičmi sme zaznamenali eľmi málo ýskumo . Tie zdokumen o ali, že nímaná zda nosť uči eľa má ply na ýkon uči eľa a sp os edko ane aj na p ospie anie žiako škole (Hoo e -Dempsey e al., 2002; Ga cia, 2004; Ba nyak & McNelly, 2009). V ej o š údii spájame pohľad na d e oblas i činnos i uči eľa – na oblasť yučo ania a na oblasť spolup áce s odičmi. V zo nom uhle bude koncep nímanej zda nos i uči eľa ako silný de e minan činnos i obid och oblas iach, k o ý ozhoduje o oľbe, ú o ni a k ali e ých o činnos í. 3 Výskum Cieľom oh o ýskumu bolo po o nať sebahodno enie uči eľo d och oblas iach nímanej zda nos i – oblas i yučo ania a oblas i spolup áce s odičmi. Chceli sme získať odpo ede na o ázku, či exis ujú ozdiely sebahodno ení uči eľa ých o oblas iach, a o jednak celku, jednak ámci dimenzií, k o é obsahujú použi é ýskumné nás oje. Zaujímala nás nielen ú o eň ých o zda nos í, ale aj zťahy obid och u edených oblas í nímanej zda nos i. Ok em pohľadu na ýsledky ýskumného súbo u ako celku bolo cieľom zame ať sa aj na diagnos ické možnos i použi ých nás ojo a u yb a ých uči eľo -jedno li co ukázať zhody a ozdiely ich nímanej zda nos i obdi och zisťo aných oblas iach. 209Vnímaná zda nosť (sel -e fi cacy) uči eľa 3.1 Výskumné nás oje Vnímaná zda nosť sa š anda dne skúma škálo anými do azníkmi, k o ých uči eľ hodno í s oje las nos i (poz i p ehľad niek o ých do azníko in Ga o a, 2011). V om o ýskume sme použili d a do azníky. P e oblasť nímanej zda nos i uči eľa p e yučo aciu činnosť o bol do azník Teache E icacy Scale a p e d uhú oblasť o bol do azník Zda nosť uči eľa spolup aco ať s odičmi. Do azník TES Do azník Teache E icacy Scale (TES) au o o Gibsono ej a Demba (1984) je naj ek en o anejším nás ojom na zisťo anie nímanej zda nos i uči eľa o yučo acej oblas i. Použili ho desia kach zah aničných ýskumo i niekoľkých š údiách na Slo ensku (Ga o a, 2009, 2011; Šu e o á, 2011) a Českej epublike (G ege , 2011). Do azník má jednoduchú š uk ú u – me ia d e dimenzie p o esijnej zda nos i nímanej uči eľom. V do azníku hodno ia esponden i ý oky na šesťbodo ej škále od „ ôbec nesúhlasím“ po „úplne súhlasím“. Čím je yššie bodo é skó e, ým je nímaná zda nosť lepšia. Ten o ame ický do azník sme adap o ali na slo enské edukačné p os edie p edchádzajúcom ýskume (Ga o a, 2011). Do azník má 16 položiek. V Tabuľke 1 u ádzame náz y dimenzií, p íklady položiek, ys e lenú a ianciu3 a ypočí anú eliabili u do azníka TES. Obid e dimenzie do azníka sú ela í ne nezá islé. Medzi nimi sme zis ili ko eláciu4 len 0,18 (š a is ický ýznamné na hladine 5 %), čo ukazuje, že uči eľ môže mať ysoké p es edčenie o s ojich schopnos iach, ale nemusí e iť možnosť, že s ojím yučo aním o ply ní nep iazni é čini ele sú isiace so žiakom. 3 Vys e lená a iancia je pe cen o a iancie ys e lené daným ak o om a je o základný ukazo a eľ úspešnos i získa ania ak o o z dá . Čím je o o pe cen o yššie, ým je ak o „úspešnejší“. 4 P i om o a ďalších ýpoč och ko elácií ide o Pea sono o . 210 Pe e Ga o a, Jana Maje číko á Tabuľka 1 Do azník Teache E icacy Scale (TES). Základné edume ické údaje. Dimenzie P íklad položky Vys e lená a iancia % Reliabili a (al a) 1 Uči eľo o p es edčenie o s ojich schopnos iach yučo ať Keď sa žiak zlepšil učení, je o p e o, že som našiel spôsob, ako k nemu p is upo ať. 24,9 0,81 2 Po enciali y yučo ania nímané uči eľom Nemám eľa možnos i o ply niť žiako o p ospie anie, p e ože hla nú úlohu p i mo i ácii učiť sa, h á jeho odinné p os edie. 12,7 0,61 Do azník Zda nosť uči eľa spolup aco ať s odičmi Ten o do azník (ďalej p e s učnosť len ZdUR) zisťuje nímanú zda nosť uči eľa p e ú o činnosť. Vy o ili sme ho na účely oh o ýskumu. Skladá sa z 24 položiek, p i o be k o ých sme sa inšpi o ali ypológiami angažo ania odičo do p áce školy Joyce Eps eino ej (Eps ein & Salinas, 2004) a Te y- ho Bulla (1989). Ďalej sme če pali z kon ak o s uči eľmi a z našej ak í nej činnos i školských samosp á nych o gánoch. Do azník má šesťs upňo- é položky,5 k o ých uči elia yjad o ali mie u dô e y s oje schopnos i usku očňo ať konk é nu činnosť zame anú na oz oj spolup áce s odič- mi. K ajné body škály mali znenie „nijaké schopnos i“ a „ eľké schopnos i“. Údaje do azníka sme pod obili ak o o ej analýze, k o á p iniesla 5 ak o o . V Tabuľke 2 u ádzame náz y dimenzií, p íklady položiek, ys e lenú a ian- ciu a ypočí anú eliabili u do azníka. Bližšie údaje o alidácii podá a š údia Maje číko ej a Ga o u ( lači). Do azník sa iež použil p i ýskume začínajú- cich a u ádzajúci uči eľo (Maje číko á, 2011). Plnú e ziu do azníka posky - nú au o i na požiadanie. 5 V o e o acej e zii bola použi á škála 0–5 bodo . P e po eby po o ná ania s do azníkom TES sme dá a p i analýze kon e o ali na škálu 1–6 bodo , eda na škálu o ožnú s TES. Nešlo o zmenu poč u polôh škály, len o posun. 211Vnímaná zda nosť (sel -e fi cacy) uči eľa Tabuľka 2 Do azník Zda nosť uči eľa spolup aco ať s odičmi (ZdUR). Základné edume- ické údaje. Dimenzie P íklad položky Vys e lená a iancia % Reliabili a (al a) 1 Schopnosť adiť odičom o eciach ýcho y odine …objasniť odičom dôsledky ne hodnej ýcho y odine. 37,8 0,89 2 Schopnosť p es iedčať odičo podpo iť školu …p imäť odičo , aby mi pomohli p i o ganizačnom zabezpečení akcií škole. 11,4 0,91 3 Schopnosť in o mo ať o p ospie aní dieťaťa …neus ále yuží ať še ky možnos i, ako p ezen o ať ýsledky žiako ich odičom. 8 0,87 4 Schopnosť ys e liť ungo anie školy ako o ganizácie … odičom ys e liť, ako unguje ada školy. 7,6 0,88 5 Schopnosť byť anspa en ný oči odičom … y o iť dos a ok p íleži os í na o, aby mohli odičia pozo o ať škole o, o čo p eja ia záujem. 5,9 0,83 Spolu 70,6 0,91 3.2 Výskumný súbo Výskumný súbo o ilo 152 uči eľo . Išlo o uči eľo základných škôl z B a isla y, mies s ednej eľkos i a malých obcí na Slo ensku. P e ažnú äčšinu súbo u o ili ženy (85,5 %); uči elia p ého a d uhého s upňa ZŠ boli zas úpení p ibližne o nakom pome e. P e ažo ali uči elia s p axou nad 11 oko (89,9 %). Výskumný súbo hodno íme ako dos upný (con enien sample). 3.3 Výsledky V nasledujúcich čas iach u edieme celko é ýsledky získané obid omi do azníkmi, po om budeme analyzo ať údaje pod obnejšie, á ane zťaho medzi ýsledkami získanými z oboch ýskumných nás ojo . Základné údaje ukazuje Tabuľka 3. 212 Pe e Ga o a, Jana Maje číko á Tabuľka 3 Desk ip í ne údaje z do azníko Do azníky A i me ický p ieme Minimum Maximum Sme odajná odchýlka TES – Uči eľo o p es edčenie o s ojich schopnos iach yučo ať 4,52 2,80 6,00 0,65 TES – Po enciali y yučo ania nímané uči eľom 3,88 1,67 6,00 0,87 ZdUR – Vnímaná zda nosť uči eľa spolup aco ať s odičmi 4,82 2,79 5,83 0,66 Výsledky do azníka TES Do azník TES má d e dimenzie, k o é zisťujú d e diame álne odlišné las nos i (dokazuje o ich zájomná nízka ko elácia p i alidácii do azníka: 0,18), a p e o ich u ádzame sepa á ne. Nemožno ich zlučo ať, ako sme o u obili p i do azníku ZdUR, k o ého dimenzie, naopak, dob e ko elujú. P á dimenzia TES mala yšší a i me ický p ieme ako d uhá. Uči elia iac dô e ujú s ojim schopnos iam iadiť yučo anie, ys e ľo ať žiakom uči o, egulo ať disciplínu iede a podobne (p á dimenzia TES) než kompenzo ať nep iazni é ex e né ak o y sú isiace s učením sa žiaka, ako je nízka mo i ácia, slabé schopnos i žiako a podobne (d uhá dimenzia TES). Ten o ýsledok nie je p ek apením. Zis ili sme ho aj p i našom p edchádzajúcom ýskume uči eľo základných škôl (Ga o a, 2011), Českej epublike ho po dil G ege (2011). Opako ane ho p eukázali ýskumníci zah aničí, nap . Wool olko á a Spe o (2005) USA, Ce i (2010) Tu ecku a We heimo á s Leyse o ou (2002) Iz aeli. Výsledok sa po dil súbo och uči eľo základných a s edných škôl a aj u š uden o uči eľs a. P i eľkých súbo och uči eľo sa a i me ický p ieme p ej dimenzii pohybuje nad s edo ou polohou škály ( eda nad 3,5 b.). A i me ický p ieme d uhej dimenzie môže byť nižší – ak o o bolo aj spomínanom ýskume G ege a (2011), k o ý zisťo al nímanú zda nosť pomocou TES u ozsiahleho súbo u uči eľo yziky 8. očníku ZŠ ČR. Výsledky do azníka ZdUR Do azník ZdUR mal a i me ický p ieme skó e 4,82 b., čo je ysoko nad s edo ou polohou šesťs upňo nej škály použi ej do azníku. To znamená, že skúmaní uči elia p ieme e eľmi dô e ujú s ojim schopnos iam p aco ať 213Vnímaná zda nosť (sel -e fi cacy) uči eľa s odičmi ôznych s é ach spolup áce. Rozpä ie skó e bolo od 2,79 (jeden uči eľ) do 5,83 b. ( aja uči elia). Dis ibučná k i ka skó e je silne naklonená k yšším bodo ým hodno ám. Na ozdiel od ýskumo , k o é sa sús edili na nímanú zda nosť uči eľa p e yučo anie, nemáme k dispozícii mnoho skúmaní zame aných na nímanú zda nosť uči eľa p e oz oj spolup áce s odičmi, s k o ými by sme mohli po o nať naše dá a. Výnimkou je ýskum Ga cio ej (2004), k o á použila las ný ýskumný nás oj. Žiaľ, ýsledky nepodá a o o me a i me ických p ieme o , ale ko elácií. Vzťah medzi nímanou zda nosťou uči eľa p e yučo aciu činnosť a p e spolup ácu s odičmi Keďže obid a do azníky mali zhodnú šesťbodo ú škálu, ýsledky medzi nimi môžeme zájomne po o nať. Ako ukazuje Tabuľka 3, skó e do azníku ZdUR bolo yššie než skó e p ej dimenzie do azníka TES. To znamená, že uči elia iac dô e ujú s ojim schopnos iam p aco ať s odičmi ako s oje schopnos i zdelá ať a ycho á ať žiako . Ten o ýsledok nie je p ek apením, p e ože uči eľ odičo iac in o muje, menej o ply ňuje a o muje, čo je menej ná očná činnosť. In o mo ať odiča, adiť mu alebo mu ys e ľo ať ungo anie školy si podľa še kého ne yžaduje aké ysoké p o esijné schopnos i ako schopnos i yučo ať. Do azník ZdUR mal pods a ne yššie skó e, než bolo skó e d uhej dimenzii do azníka TES. To opäť nie je p ek apením, keďže z ládanie činnos í, k o é me ia ZdUR, nie je z ejme aké ťažké, ako sú činnos i, k o é sme zisťo ali d uhou dimenziou do azníka TES. Schopnosť p ekoná ať čini ele, ako je nep iazni é domáce p os edie žiaka, k o é zisťo ala d uhá dimenzia TES, si yžaduje z ejme yššie schopnos i, než pôsobiť na odičo . Tomu zodpo edalo aj hodno enie dô e y skúmaných uči eľo k s ojim schopnos iam ých o oblas iach. Sú islos i medzi obid omi do azníkmi ukazujú hodno y ko elačných koeicien o . Medzi skó e ZdUR a skó e p ej dimenzie TES je ko elácia 0,58, čo je s edne silný zťah. Na d uhej s ane do azník ZdUR ko elo al s d uhou dimenziou TES len 0,01, čo ukazuje, že ide o las nos i, k o é sú od seba dosť zdialené. Výsledok nie je p ek apením a možno ho p ipísať koncepčnej neujasnenos i ej o d uhej dimenzie ( iac o om Ga o a, 2011). Naše ýsledky môžeme po o nať s dá ami Ga cio ej (2004), k o á zisťo ala nímanú zda nosť uči eľa spolup aco ať s odičmi pomocou las ného do- 220 Pe e Ga o a, Jana Maje číko á Li e a ú a Bandu a, A. (1986). Social ounda ions o hough and ac ion: A social cogni i e heo y. Englewood Cliff s: P en ice Hall. Bandu a, A. (1997). Sel -e icacy. The exe cise o con ol. New Yo k: W. H. F eeman and Company. Ba nyak, N. C., & McNelly, T. A. (2009). An u ban school dis ic ’s pa en in ol emen : A s udy o eache s’ and adminis a o s’ belie s and p ac ices. The School Communi y Jou nal, 19(1), 33–58. Bull, T. (1989). Home-school links: amily-o ien ed o business-o ien ed? Educa ional Re iew, 41(2), 113–119. Ce i , Y. (2010). Teache e icacy scale: The s udy o alidi y and eliabili y and p ese ice class oom eache s‘ sel e icacy belie s. Jou nal o Theo y and P ac ice in Educa ion, 6(1), 68–85. Eps ein, J. L., & Salinas, K. L. (2004). Pa ne ing wi h amilies and communi ies. Educa ional Leade ship, 61(8), 12–18. Ga cia, D. C. (2004). Explo ing connec ions be ween he cons uc o eache e icacy and amily in ol emen p ocesses. Implica ions o u ban eache p epa a ion. U ban Educa ion, 39(3), 209–315. Ga o a, P. (2009). P o esijná zda nosť nímaná uči eľom. Adap ácia ýskumného nás oja. Pedagogická e ue, 61(1–2), 19–37. Ga o a, P. (2011). Measu ing sel -e icacy o in-se ice eache s in Slo akia. O bis scholae, 5(2), 79–94. Gibson, S., & Dembo, M. (1984). Teache e icacy: A cons uc alida ion. Jou nal o Educa ional Psychology, 76(4), 569–582. G ege , D. (2011). Jak češ í uči elé hodno í las ní e ek i i u? Adap ace zah aničního do azníku. Re e á na kon e encii ČAPV, B no. Henson, R. (2001). Teache sel -e icacy: Subs an i e implica ions and measu emen dilemmas. Pape a he annual mee ing o he Educa ional Resea ch Exchange. Texas A&M Uni e si y, Texas. Dos upné z www.des.emo y.edu/m p/e ekeyno e.pd . Hoo e -Dempsey, K. V., Walke , J. M. T., Jones, K. P., & Peed, R. P. (2002). Teache In ol ing Pa en s (TIP). Resul s o an in-se ice eache educa ion p og am o enhancing pa en al in ol emen . Teaching and Teache Educa ion, 18(7), 843–867. Maje číko á, J., & Ga o a, P. Vnímaná zda nosť (sel -e icacy) uči eľa oz íjať spolup ácu s odičmi. Konš ukcia ýskumného nás oja ( lači – ukopis zaslaný do edakcie Pedagogiky). Maje číko á, J. (2011). P o esijná zda nosť začínajúceho uči eľa oz íjať spolup ácu s odičmi. Re e á na kon e encii Uči eľo o myslenie a u ažo anie, Velké Bílo ice, 7.–9.12.2011. Paja es, F. (1996). Sel -e icacy belie s in academic se ings. Re iew o Educa ional Resea ch, 66(4), 543–578. Ross, J., & B uce, C. (2007). P o essional de elopmen eff ec s on eache e icacy: Resul s o andomized ield ial. The Jou nal o Educa ional Resea ch, 101(1), 50–60. Šu e o á, S. (2011). Ú o eň p o esijnej zda nos i nímanej š uden mi špeciálnej pedagogiky. Re e á na kon e encii Uči eľo o myslenie a u ažo anie, Velké Bílo ice, 7.–9. 12. 2011. TschannenMo an, M., & Wool olk Hoy, A. (2001). Teache e icacy: Cap u ing an elusi e cons uc . Teaching and Teache Educa ion, 17(1), 783–805. 221Vnímaná zda nosť (sel -e fi cacy) uči eľa We heim, CH., & Leyse , Y. (2002). E icacy belie s, backg ound a iables, and diff e en ia ed ins uc ion o Is aeli p ospec i e eache s. The Jou nal o Educa ional Resea ch, 96(1), 54–63. Wool olk Hoy, A., & Bu keSpe o, R. (2005). Changes in eache e icacy du ing he ea ly yea s o eaching: A compa ison o ou measu es. Teaching and Teache Educa ion, 21(4), 343–356. Au o i P o . PhD . Pe e Ga o a, CSc., Uni e zi a Tomáše Ba i, Fakul a humani ních s udií, Cen um ýzkumu, Mos ní 5136, 760 01 Zlín, e-mail: ga o [email p o ec ed] PaedD . Jana Maje číko á, PhD., Uni e zi a Komenského, Pedagogická akul a, Ús a pedagogických ied a š údií, Račianska 59, 813 29 B a isla a, e-mail: [email p o ec ed] Teache sel -e icacy in ins uc ion and in pa en in ol emen Abs ac : The s udy in es iga ed sel -e icacy o a sample o Slo ak p ima y school eache s in wo a eas: a ea o ins uc ion and a ea o pa en in ol emen . Two ins umen s we e used: he 16-i em Slo ak e sion o Teache E icacy Scale o Gibson and Dembo, and ZdUR, a 24-i em scale o measu e sel -e icacy o eache in pa en s’ in ol emen , de eloped by au ho s o he p esen s udy. The co ela ion be ween sco es o pe sonal eaching e icacy dimension o TES and ZdUR was 0.58 and be ween gene al eaching e icacy o TES and ZdUR was only 0.01. Teache s in his sample had be e sco es in all dimensions o ZdUR han hose o TES, wi h he excep ion o engaging pa en s in school ac i i ies. Sco es o ou eache s in TES and ZdUR we e analysed o documen he possibili y o making he indi idual p oiles o eache sel -e icacy. Keywo ds: eache sel -e icacy, ins uc ion, pa en in ol emen , Teache E icacy Scale, ZdUR Ques ionnai e