Obscénnosť v textoch Honzy Krejcarovej

Obscénnosť  ex och Honzy K ejca o ej Pe e Zajac Ús a slo enskej li e a ú y SAV, B a isla a [email p o ec ed]om RÉSUMÉ Obsceni y in he Tex s o Honza K ejca o á The s a ing poin o his e lec ion on he poe y by Honza K ejca o á a e wo p oposals by Ro- man Jakobson abou obsceni y. Acco ding o Jakobson, unc ion is he ‘ undamen al and in en ional o ganize ’ o a ex and he c ucial ma ke o a ibu e o i s ‘poe ici y’. Jakobson demons a es his on he example o he dia ies by Mácha, i.e., au obiog aphical ex s, which o him acqui e apoe ic unc ion. Thei obsceni y is accep able o him no on acul u al-his o ical, bu poe ological basis. Jakobson ehabili a es he poe ic unc ion o obsceni y, bu a he same ime passes up he oppo u- ni y o demons a e he unc ional di e ence be ween poe y and p ose, ly ical and au obiog aphi- cal gen es. This e lec ion on he unc ion o obsceni y in K ejca o á’s poems Vzah ádce o ce mého (In My Fa he ’s Ga den, 1948) and in he le e o Zbyněk Fiše (Egon Bondy) and Julie No áko á (p obably om 1962) is based on he double meaning o obsceni y as an e o ic, bodily unc ion and as he basic exis en ial a ibu e o an in amous, dis epu able and/o insigni ican pe son. Th ough his double- ness, Honza K ejca o á unexpec edly alludes o obsceni y in he wo k by Božena Němco á. Finally, his e lec ion looks closely a he poe ological di e ence be ween K ejca o á’s poe ic ex s and he le e s as examples o he au obiog aphical gen e. In addi ion, i shows how K ej- ca o á’s poe y, by u ning a ound he ela ionship be ween he me apho and he me onymy, c e- a es apoe y o o al ealism. KĽÚČOVÉ SLOVÁ / KEYWORDS Jana K ejca o á(-Če ná); Egon Bondy; Roman Jakobson; Ka el Hynek Mácha; Božena Němco á; Zby- něk Ha líček; And ej S anko ič; obscénnosť / Jana K ejca o á(-Če ná); Egon Bondy; Roman Jakob- son; Ka el Hynek Mácha; Božena Němco á; Zbyněk Ha líček; And ej S anko ič; obsceni y. I Roman Jakobson si o s ojej p ednáške Co je poezie, p ednesenej  oku 1933 spolku ý a ných umelco Mánes (Jakobson 1995a), kladie o ázku, čo je las ne poézia. Naj- p , a o už dnes nie je p ek apujúce, odpo edá na o ázku, čo poézia nie je. Píše, že o om, čo nie je poézia, ne ozhoduje éma, ok uh poe ických p os iedko ani dualis- ická schéma psychická eali a— básnický ýmysel. P ek apujúca je šak jeho odpo eď do is ej mie y aj dnes d och ohľadoch. Opoézii píše aj p ípade au obiog a ického OPEN ACCESS 16 SLOVO A SMYSL 28 p ozaického ex u, akým je denník Ka la Hynka Máchu: „Máchů deník je s ejně bás- nickým dílem jako Máj aMa inka, nemá ani přídechu u ili á ního, je o čis ý lʼa pou lʼa “ ( amže, s.26). O om, čo je poézia, ne ozhoduje eda podľa Jakobsona žán o á či d uho á podoba ex u (ly ika— epika, poézia— p óza), ale jeho poe ická unkcia: „Ale čem se p oje uje básnickos ?— V om, že slo o je pociťo áno jako slo o, ani- koli jako pouhý ep ezen an pojmeno aného předmě u nebo jako ýbuch emoce. V om, že slo a ajejich skladba, jejich ýznam, jejich nější a ni řní o ma nejsou lhos ejnou poukázkou na sku ečnos , nýb ž nabý ají las ní áhy ahodno y“ ( amže, s.31). Podľa Jakobsona je p á e unkcia „pods a ným acíle ědomým o ganizá o em“ ex u a ozhodujúcim ma ke om či p íznakom jeho poe ickos i ( amže, s.32). To, že ex y spô odne neli e á nou unkciou, medzi k o é pa ia bezpochyby aj ex y ecných žán o ako zápisnice, p o okoly, dokumen y, bedek e, ale aj ex y au- obiog a ickej po ahy ako denníky, lis y as edec á o al his o y, môžu p ejsť unkč- ným ans e om, on ologizo ať sa a s ať súčasťou exis enciálnej poe iky  ozličných žán och sebapísania a au obiog a ickej pamä i, pa í medzi š anda dné ak y no ej poe iky (Zajac 2013, s.9–32). P oblém spôsobuje niečo iné. Pojem poézia chápe Jakobson ako synonymum poe- ickej unkcie, čím sa z ieka možnos i poukázať na ozlíšenie poézie ap ózy anajmä na d uho é ozlíšenie ly iky (poézie) aepiky (p ózy) ana ozlíšenie ly ických aepic- kých žán o . Známa ačas o ci o aná Jakobsono a e a, že „kdyby Mácha žil dnes, možná že by z o na ly iku (S nko, bílá s nko, uposlechni adu ap.) ponechal p o in- imní domácí po řebu au eřejnil by spíš deník“ (Jakobson 1995, s.26), chce— aop á - nene— zdô azniť li e á nu ži osť aak uálnosť Mácho ých denníko . Zá o eň šak y esňuje kľúčo ý žán o ý ozdiel medzi au obiog a ickosťou básne adenníka, dô- leži ý p e našu ú ahu o ex och Honzy K ejca o ej. D uhou o ázkou je, p ečo použí a Jakobson obscénny Mácho denník p i demon- š o aní oho, čo je poézia. Môžeme odpo edať d ojako. Jakobsono a p ednáška spolku ý a ných umelco Mánes bola súčasťou dobo ého spo u ocenzu o anie či necenzu o anie obscénnych mies Mácho om denníku. P oblém cenzú y obscén- nos i sp e ádza kul ú nohis o icky celé dejiny nielen českej, ale aj eu ópskej kul ú y. Vši okom zmysle slo a je p oblémom egulácie disku zu. Za hnu ie ( o klúzia) má spoločnos i pods a e d e unkcie. Vy esňuje znej o, čo spoločenské no my za- kazujú (cenzú a užšom zmysle slo a), zá o eň šak spoločenský disku z o muje, s ano uje, buduje a eguluje konsenzus (spoločenskú no mu), o, čo je kul ú e p ija- eľné (Bu le o á 2012, s.83–102). P oblém obscénnos i šak ne ieši Jakobson kul ú nohis o icky, ale poe ologicky. Obscénnosť je podľa neho p ija eľná ako súčasť poézie, čiže poe ickej unkcie ex u. Ak podľa neho nie je p íznakom poézie éma ajej ik í nosť, ale poe ická unkcia, aopoe ickej unkcii ne ozhodujú á ne p os iedky, ale ikčná po aha ex u, pa í obscénnosť legi imne do li e a ú y, pokiaľ je ikčnou súčasťou jej poe ickej unkcie. II Jakobsono a ú aha o á a ces u kchápaniu obscénnos i ako poe ickej unkcie  ex- och Honzy K ejca o ej, p ičom nich možno ozlíšiť d e polohy, jednu ly ických OPEN ACCESS PE ER ZAjAc 17 ex och cyklu Vzah ádce o ce mého (1948) ad uhú au obiog a ickom lis e Zbyňku Fi- še o i (Egono i Bondymu) aJulii No áko é (1962). Ge aude Zand píše  ej o sú islos i ood abuizo aní českého jazyka uau o o Edice Půlnoc na še ky ži o né oblas i ako o ealizo anej ulga izácii poe ického ja- zyka o še kých o inách: „Fone ické amo ologické odchýlky p ažského ho o o ého jazyka od š anda dného jazyka použí a najčas ejšie Egon Bondy. Vulga izácia sa šak odoh á a p edo še kým na lexikálnej ú o ni: Honza K ejca o á použí a poče né a- buizo ané slo á zo sexuálnej oblas i (‚m da ‘, ‚kunda‘), Egon Bondy p edo še kým slo á zanálnej oblas i (‚se u na šechno‘, ‚ šechno je p deli‘). Vp o iklade k one ickým amo ologickým a ian om českého ho o o ého jazyka, k o é sú možné apouží ajú sa súk omnom s yku, sa lexikálne ý azy nímajú ako ulgá ne aobscénne“ (Zand 1998, s.129). Zand po om poukazuje na ozdiel medzi au o mi Edice Půlnoc aSkupiny 42 apíše, že au o om o álneho ealizmu „nešlo opokus zaznamenať au en icky jazyk ‚ľudí na ulici‘ ako Skupine 42, ani ojazyko é uchopenie akých p os edí ako mes ská pe i é ia a obo nícke p os edie ako uBohumila H abala aJana Záb anu päťdesia- ych okoch, ale o eľa äčšej mie e o o, ako yjad iť seba samého o še kých ľud- ských ozme och— aj pudo ých, neci ilizo aných, no iop o okáciu okolia“ ( amže). P imá na unkcia obscénnos i uau o o Edice Půlnoc je podľa Ge aude Zand exis enciálna. Sú, amedzi nimi p om ade Honza K ejca o á, ale aj Zbyněk Ha lí- ček, Ka el Hynek aEgon Bondy, au o mi exis enciálnej poe iky. Obscénne ý azy unich plnia en ymema ickú unkciu s„dô azom na ne yslo enú, implici nú ži o nú, kon ex o ú si uo anosť“, kde „sa á a sbežnou mienkou, bežným po ozumením ‚ e- ciam ľudským‘“.1 Zand sa zame ala na naj idi eľnejšiu, lexikálnu o inu obscénnos i. Obscénnosť šak má dlhé a eľmi mnoho á ne kul ú ne ali e á ne dejiny, a o aj českej kul- ú e ali e a ú e.2 Tie šak budú p edme om môjho záujmu len po iaľ, pokiaľ sa budú p iamo ýkať ly ických ex o Honzy K ejca o ej. Skô ma bude zaujímať samo ná po aha obscénnos i. Geo ges Ba aille ju chápal ako is ú o mu ply ania, čo Ma cel Mauss zh nul do d ojice abu ajeho p ek očenie. P e Ma ion Luckow sa abu ajeho p ek očenie s á a uBa ailla p edpokladom e o ickej ex ázy, ansg esie, p ek očenia h anice Ja.3 SBa aillom sú isí po om aj d uhé ymedzenie obscénnos i, ozlišujúce medzi člo e- kom in ámnym ako člo ekom zlopo es ným, člo ekom excesu zla (Ba aille) ačlo ekom nepa ným, obyčajným (Foucaul ) (Deleuze 1993, s.155).4 Vsú islos i s ex ami Honzy K ejca o ej sú ie o d e polohy obscénnos i kľúčo é— spája ich ansg esia, p ek ačo a- nie h aníc, ozlišuje ich sociálna ae o ická po aha excesí nos i. Ak sa obscénnosť si uuje z yčajne do oblas i sexu, jeho jazyka ado excesí nych sexuálnych p ak ík, sociálna ex- 1 K pojmu en ymémy bližšie Ma ejo 2015, s. 197 a n. 2 Obscénnosť je českej poézii p í omná od s edo ekých legiend, cez ľudo ú poéziu, o- man izmus, (pseudo)V chlického, au o o E o ickej e ue aau o o o álneho ealizmu (Zbyněk Ha líček— Ka el Hynek— Honza K ejca o á) až po I ana Ma ina Ji ousa aAn- d eja S anko iča. 3 Bližšie k omu Ma ion Luckow (2010, s.226). 4 Gilles Deleuze p i om ychádza uFoucaul a zjeho ú ahy Ži o lidí zlopo ěs ných (Foucaul 1996, s.127–152). OPEN ACCESS 18 SLOVO A SMYSL 28 cesí nosť umožňuje pojem obscénnos i adikálne ozší iť, p ičom obe oblas i nez iedka splý ajú. Imaginácia obscénnos i ako udalos i nebude po om yjad ená len pohla - nými o gánmi apohla nými p ak ikami na h anici alebo za h anicou odpudzujúceho, špina ého, za ženiahodného, ale aj sociálnymi p ak ikami za h anicou do oleného. Obscénnosť medzi su ealizmom a o álnym ealizmom možno po om chápať ako p echod od sk y ého, la en n ého k idi eľnému, od a an ga dnej es e izácie deka- dencie podobe okoko ého budoá u a oye izmu, pohľadu do spálne kľúčo ou die - kou alebo p izmou spánku, ne edomého asno ého, halucinačného s e a ap eja u s e a špiny, ekalis ického aska ologického s e a ako s e a hnusného, ška edého, neno málneho kz idi eľnenému s e u slobodného p ies o u ľudskej elesnos i, p i- čom en o s e slobody má čas o po ahu pods e ia aunde g oundu ako slobodného p ies o u p o i neau en ickému o iciálnemu e ejnému p ies o u. Je o p i om is- kan ný s e , spojený sex a ickým p epuknu ím smiechu alebo kŕča, k o om člo ek s a ia do h y čas o las ný ži o . III Vsú islos i slis ami Boženy Němco ej „neznámemu ad esá o i“ píše Ja osla a Janáč- ko á o y esňo aní excesí nej polohy jej ži o a adiela p ospech s e eo ypu kul ú nej pamä i akejsi „p ispôsobenej Němco ej“, k o ý pomáhali p e jej ‚d uhý ži o ‘ „kdysi na počá ku o mo a ses y Ro o y: Jen s a ečná aha monizující Němco á je p a á, kdež o šechno ‚máchizující‘ ní je cizo odé. Dokud byla naži u, s áděli ji k omu ‚dob- od uzi‘, po sm i o do jejího ob azu nášeli samoz aní asebes řední úp a ci jejího ex o ého odkazu“ (Janáčko á 2007, s.91). Mojmí O uba po om píše, že eš e  oku 1889 sa Te éza No áko á p i p íleži os i odhalenia pomníku Božene Němco ej Čes- kej Skalici zmieňuje o om, „že se lid, jak byl pomník při ezen, elice bouřil, nech ěje jej necha pos a i “ aže „s a ší občané, k eří Němco ou ješ ě znaly, přímo ji odsoudili jako ‚nekalou ženskou‘“ (O uba 1969, s.241). A á is á Te éza No áko á písala inej sú islos i p iamo o„e o ické zuři os i“ Boženy Němco é (Macu a 1999, s.17). Lis y Boženy Němco ej Hanušo i Ju enko i, Václa o i Bendlo i, manželo i Jose o i Něm- co i a„neznámemu ad esá o i“ z oko 1854–1855 p i om dokazujú, že Němco ej šlo oabsolú ny, o álny zťah kmužom, p ičom slo o o álny znamenalo p e ňu zťah na do az, a o o še kých oblas iach ľudského ži o a. Jej p oblém p i om spočí al  om, že ani jeden zmužo , sk o ým chcela aký o zťah nad iazať, nebol ocho ný, p ip a- ený aschopný doňho s úpiť a ycú al, čo sa ýkalo zjej s any p edo še kým Ha- nuša Ju enku. Němco ej pos oj bol e ejne p e súdobú českú meš iansku spoločnosť nep ija eľný ap e o ju zo s ojho s edu exkludo ala.5 Němco á bola p e ňu in ámna, zlopo es ná, a  om o zmysle obscénna, hoci slo o obscénnosť česká las enecká spo- ločnosť nepouží ala anamies o oho olila spojenia ako „e o ická zuři os “ a„nekalá ženská“. Je p i om zaujíma é, že e o ickej s é e sa yjad o ala Němco á slobodnejšie o zťahu kženám ako kmužom, p ičom podľa Ja osla y Janáčko ej (2007) os á a ne- ozhodnu é, do akej mie y šlo oslobodnú é o iku ado akej oslobodný zťah. 5 P oblémom o klúzie, ylučo ania zo spoločnos i p e nep ija eľnosť z hľadiska dobo ých no iem ná odného kolek í u a ucho ania jeho iden i y sa zaobe ala Judi h Bu le (2012). OPEN ACCESS PE ER ZAjAc 19 IV Vyze á o pa adoxne anep a depodobne, ale Honza K ejca o á nemala p edchodcu Ka lo i Hynko i Mácho i, ale Božene Němco ej. P edo še kým s ojím ná o- kom na o álny zťah kmužom aosobi ne kEgono i Bondymu, k o ý bol jej akýmsi dlho dobým Hanušom Ju enkom— o zťahu kHonze K ejca o ej nebol schopný os ať, ani zneho odísť. Bondy šak okamži e pochopil ýznam Honzy K ejca o- ej p e českú poéziu d uhej polo ice d adsia eho s o očia. Vlis e Ge aude Zand z oku 1997 napísal, že „je-li magnus pa ens ‚ ealis ické‘ ý ojo é linie české poezie 2.polo ině XX.s ol., je o Honza K ejca o á […] Úloha Koláře se ochu přeceňuje. […] Kolář nám i e Dnech  ocích a Rocích e dnech připadal ne dos au en ický, poněkud moc ‚umělecký‘“ (Zand 1998, s.105). Bondy u pods a e eplikuje slo á I ana Ma ina Ji ousa na ma go samo ného Egona Bondyho: „Nicméně Kolář byla přece jenom poezie a i iciální, jako by zůs á ala nějaká jemná dis ance mezi hud- bou Plas iků a ex em— ne e skladbě samé, ale  om, kčemu Plas ici íhli. Mi- mochodem, když jsem Jiřímu Kolářo i říkal, že Plas ici zhudebnili d ě jeho básně zLimbu, usmál se ařekl: ‚Vy js e hol oman ici‘. Ale Bondy, o bylo něco jiného. Tady mizela přeh ada mezi s ě em poezie as ě em, e k e ém Mejla, Pepa aos a ní žili“ (Ji ous 2008, s.130). V Medzi Boženou Němco ou aHonzou K ejca o ou exis uje jemné p adi o zťaho , do k o ého pa í aj Ví ězsla Nez al ajeho báseň Absolu ní h obař: Ty o zbo cené pan o le mají a D ou sk čených milenců Ve ch íli kdy se ksobě doplazili D ěma podzemními o o y dobře zm zlého e énu Jejž se snaží ud že e ýši Křečo i ě napnu ými s aly dosud nezbo cené pá eře Anebo aké a d ou pas í Nalíčených na myši Vkou ě z lášť yschlé h obky Ne-li a d ou zemi ých slo Páchnoucích Jako uka ice po exhumaci6 Mukařo ského zaujímal momen osamos a nenia och p i o naní č ie ičky kmilen- com, pasci aslo ám. Mo í č ie ičky sa yná a aj básni Honzy K ejca o ej sincipi om 6 Ú y ok z básne Ví ězsla a Nez ala Absolu ní h obař ci ujem zo š údie Jana Mukařo ského Séman icky ozbo básnického díla (Nez alů „Absolu ní h obař“) (Mukařo ský [1938]/1948, s.269–289, u s.273). OPEN ACCESS 20 SLOVO A SMYSL 28 Popelčin s ře íček padne jako uli ý zcyklu Vzah ádce o ce mého (K ejca o á 2016, s.8). VK ejca o ej básni je šak dôleži á iná sú islosť— ozp á ko ého mo í u „č ie ičky ako ulia ej na Popoluškinej nohe“, do k o ej Popoluška „ kľzne ako nič“: Popelčin s ře íček padne jako uli ý Moje kunda aké ale jen někomu Ne jedinému o šem Tobě by jis ě padla Kundy se šijí na mí u ak ejčímu se při om říká Dej e mi am hed ábnou podší ku akno líky nedá ej e budu ji nosi s ejně ozepnu ou Šijí se edy s ejně jako pánské p ádlo K ejca o ej mo í Popoluškinej č ie ičky je o nako ako mo í č ie ičky Nez a- lo ej básni samoz ejme e o ickým ob azom aalúziou na ozp á ku Boženy Němco- ej, k o ej sa mo í č ie ičky z ykne in e p e o ať sociálne— Popoluška je pekné die ča „pod ko y om a pľuha ej č ie ici“. Na ozdiel od Němco ej šak zdô azňuje K ejca o á sexuálny zťah, p í omný la en ne aj Němco ej ozp á ke, lebo na oz- diel od dcé , k o é si musia od ezať ask a iť kus pä y, aby im č ie ička sadla, Popo- luške padne č ie ička „ako ulia a“ bez boles i abez k i, ak ako K ejca o ej básni je sex ados ný, hladký, mäkký, s„hed ábnou podší kou“. Němco á chápe ozp á ku ako p a ú čis ú poéziu asen. Z oho yplý a aj ko ešpondencia sno ej po ahy Nez a- lo ej su ealis ickej básne sNěmco ej oman ickým snom, ale čo je p ek apujúcej- šie, pla í o aj oK ejca o ej básni Vzah ádce o ce mého, k o á je s ojím o álnym e- alizmom nielen kon a ak ú ou socialis ického ealizmu, ale aj ak ú ou Nez alo ej su ealis ickej poe iky hnilobného ozkladu. Vd uhom, kanonizo anom a ian e ozp á ky Zla ý kolo a ozši uje Němco á pô odný a ian ozp á ky osno ý p íbeh: […] Jindy, když si Dob unka lehla, po denní p áci celá u mácená b zy usnula; é noci ale nemohla ži ou mocí usnou i; pořád apořád měla ob az mladého jezdce před sebou a ep pozdě na noc spánku ná uč klesla. Tu se jí zdálo, že je e elkém zám- ku acho í mocného pána, pán šak že je jezdec, k e ého če a iděla. Dá ají se elké hody, při k e ých je mnoho hos ů; u s ane se s ým manželem od s olu ajde sním do jiného pokoje; on o ine uku kolem jejího pasu achce jí obejmou ; om skočí mezi ně če ná kočka aza ne Dob unce os é d ápy do s dce ak, že jí k e bělos ný ša h kem pos říká; Dob unka ykříkne a om se p obudí […] (Němco á 1950, s.350). OPEN ACCESS PE ER ZAjAc 21 Mo í sna, mačacích pazú o , zaťa ých do s dca, k ou pos iekaného belos ného ša u má z ejmé dé e o ické kono ácie s achu zpene ácie. Mo í zba enia pa- nens a má p i om uNěmco ej la en ne obscénnu, anag ama ickú podobu poe iky „ edomého odhaľo ania a edomého sk ý ania“, ale aj subliminálneho „ne edomého sk ý ania/odhaľo ania“ (Lachmann 2014, s.97), ne eľmi uk y ého pod p ies i ným zá ojom s adobných šia . Vý azne je ňom p í omný iniciačný ob az belos ných šia po ŕkaných k ou, k o é majú my ologický ozme zas ä enia do žens a, spojený so s a ou ne innos i. Zhľadiska oman ickej ak ú y ex u je šak eš e dôleži ejší mo í sna, nep í- omný p ej e zii ozp á ky. Jej d uhú e ziu musíme uNěmco ej chápať ako mani es o anie oman ického sno ého ob azu (Zajac 2006, s.190), p edob az su e- alis ických sno , az láš nym spôsobom aj ako a es ijného bdelého sna  o álnom ealizme Honzy K ejca o ej. Rozdiel medzi poe ikou K ejca o ej aNez alo ho sna je šak z ejmý. Nez alo a poe ika sa zakladá na maximálnej odľahlos i me a o ic- kých ob azo : „zbo cených pan o lí“, sk čených milenco , k o í sa ksebe plazia „d ěma podzemními o o y dobře zm zlého e énu“, s„křečo i ě napnu ými s aly dosud nezbo cené pá eře“, „ kou ě z lášť yschlé h obky“, „páchnoucí jako uka ice po exhumaci“. Ok em oho zodpo edajú Nez alo e ozkladné me a o y mo álnej, uneb álne budoá o ej, sladko ozkladnej me a o ike su ealis ických obscénnych básní, ak ako ich bolo možné iden i iko ať aj Š y ského sne oEmilii (Š y ský 1933), a o nielen samo nej p óze asňou spojených básnických ex o , ale aj Š y ského súbežných ý a ných ob azoch. K ejca o ej poézia sa zakladá na me onymickej poe ike p iameho pomeno ania. Roman Jakobson kočaká aniu básnickej me a o y  ých o p e á ených pome och K ejca o ej básne o šeobecnej jazyko ednej o ine podo ýka: „Tak p o poezii me- a o a ap o p ózu me onymie je ces ou nejmenšího odpo u— a ýzkum básnických opů se edy zaměřuje hla ně na me a o u (Jakobson 1995, s.73). Poézia o álneho ealizmu abáseň Honzy K ejca o ej ide šak na jednej s ane poe ickou ces ou naj äč- šieho odpo u, ces ou „nepoe ickej“ me onymie, no na d uhej ema icky mäkkou ces ou Popoluškinej č ie ičky „ako ulia ej“, ako „kundy na mie u“ s„hod ábnou podší kou“, k o á „niekomu padne“. VI VK ejca o ej cykle Vzah ádce o ce mého sa obja uje aj mo í „lízání p dele“ aodmie - nu ia análnej súlože: „Do ři ě dneska ne / bolí mne o“. Ja omí F.Typl (1998, s.41) ho in e p e uje ako básnickú odpo eď Honzy K ejca o ej na e o ický cyklus Zbyňka Ha líčka Le ou ukou, označený ako „ly ický p íspe ok kEmilii“, k o ý znikol 13. eb- uá a 1948, desať mesiaco p ed K ejca o ej cyklom z21. decemb a 1948, p ičom Ha lí- ček sa mo í om Emílie p ihlásil ke o ickej p óze Jindřicha Š y ského Emilie přichází ke mně e snu (1933). Ak ho o íme opoe ickej unkcii obscénnos i, má u d a ýznamy— jednak poukazuje na in e ex uálnu poe iku K ejca o ej básne, k o á je básnickou h ou, anie po nog a iou, zá o eň šak ukazuje aj na ozdiely Š y ského su ealis ickej poe iky sna, Ha líčko ho s a u medzi su ealis ickým se iálnym ply aním, spojeným s o álne- ealis ickou en ymema ickosťou aK ejca o ej adikálnym minimalizmom. OPEN ACCESS 22 SLOVO A SMYSL 28 Viace í au o i, medzi nimi Ma in Pilař, Ge aude Zand aJa omí F.Typl pou- kazujú na ko ešpondenciu o álneho ealizmu skonk é nou i acionali ou Sal ado a Dalího. Vkonk é nej sú islos i sK ejca o ej básňami je z ejmá Dalího o mulácii zjeho ex u Doby ie i acionali y z oku 1935. Dalí ňom spojil me ódu pa anoicko-k i- ickej ak i i y skonk é nou i acionali ou. Jeho malia ska c ižiadosť spočí ala  om, „ako oz ejmiť ob aznú p eds a i osť konk é nej i acionali y ul ima í nou zú i osťou, domáhajúcou sa p esnos i“. Dalí u spája maximálny chlad sk ajnou ene ickosťou azdô azňuje, že „s e an ázie akonk é nej i acionali y je o nako oči idný, o nako pe ný, má o naké anie a o nako p es edči ú koignosci í nu asp os edko a- eľnú hus o u ako onkajší s e enomenologickej sku očnos i“ (Dalí 1973, s.12). P á e á o hus o a „ onkajšieho s e a enomenologickej sku očnos i“ znamenala zásadný ob a , k o ý obscénnych ly ických ex och Honzy K ejca o ej in ui í ne ycí il Egon Bondy ako nás up no ej poézie. P á e ona o í základ poe iky o álneho ealizmu. VK ejca o ej básniach má melancholický ón Němco ej idylickos i, lis e Egono i Bondymu ene ický ón „e o ickej zú i os i“, k o ý uNěmco ej pos ihla Te- éza No áko á. Hype ealis ické konexie hľadal po om I o Vodseďálek (2000, s.33) uame ického malia a Edwa da Hoppe a aEgon Bondy uame ických bea niko . Bon- dyho alúzia je suges í na, Vodseďálko a p esnejšia. VII Honza K ejca o á chápala s oj ži o ako au omý us. Najp egnan nejšie o yjad ila lis e Egono i Bondymu z oku 1962: „Naše ži o y jsou kabine ní ukázka dokona- lého uměleckého díla“ (K ejca o á 2016, s.373). Jej lis zodpo edá ene ickej poe ike denníko Ka la Hynka Máchu. V om je pods a ný ozdiel ich emocionálneho nala- denia op o i melancholickým básniam cyklu Vzah ádce o ce mého, ak ako je ozdiel medzi základným emocionálnym módom Mácho ej aNěmco ej o by. K ejca o á sa pods a e pokúsila ealizo ať ideu Egona Bondyho (Bondy 2002), k o ý sa o s ojich básnických, p ozaických aau obiog a ických ex och ýznamnou mie ou podielal na o be oman ického mý u Honzy K ejca o ej o o álnom splynu í jej ži o a adiela, ak ako sa podielal na o be o nakého mý u ocelej gene ácii o álneho ealizmu. Zh nul o Radim Kopáč: „Au omy izační p ek posílil Bondy p óze P ních dese le , k e ou napsal na jaře 1981 a níž éma p ního zpě u Kád o ého do azníku ozp aco- al de ailech a oz inul, jak naznačuje i ulem s ých memoá ů, na plochu dekády 1947–1957“ (Kopáč 2011, s.23). Anna Mili z sa doslo e k o be Honzy K ejca o ej Tohle je sku ečnos (Básně, p ózy, dopisy) pý a, „kdo edy op a du byla Jana Če ná, Honza K ejca o á? Měla op a du d ě duše, jak o popsal I o Vodseďálek? Ajak moc je nímaní Honzy zk esleno Bondyho o bou, Honzou zBondyho básní? Jak moc jsme o li něni mý em Honza K ejca o á? Mý em, k e ý začal znika již k á ce po její sm i, kdy oní Bondy psal jako oduši s ého mládí, když Zah ádku označil za kleno d uhé polo iny našeho s ole í? Mý em posilněným H abalem, k e ý Honzu naz al p okle ou básnířkou a označil ju za bílou labuť spo aněnou pe u í?“ (Mili z 2016, s.464). Sku očnosť bola napokon o eľa iez ejšia, ako o dnes už ieme p á e zbiog a ie Anny Mili z Ani í u ani c nos i člo ěk nepo řebuje ke s é spáse (Mili zo á 2015). Nemý- OPEN ACCESS PE ER ZAjAc 23 ický ži o opis Honzy K ejca o ej je aj ži o ma ky, neschopnej pos a ať sa os oje de i, ži o bezdomo kyne, pohybujúcej sa medzi psychia ickými nemocnicami a äznicami, ži o , k o om si našla mies a p e pauzy, ale pods a e mal agické yús enie. Anna Mili z ukázala, že sku očnosť, o álna eali a bola iná, o eľa ťaži- ejšia ako au omý us amý us: K ejca o á sa, podobne ako Božena Němco á, ozbila os oju las nú p eds a u aimagináciu o álneho ži o a: o álneho zťahu, oči k o- ému nemohol nik o obs áť, k o ého sa každý bál, lebo nemal záhyb (Michaux 1957), pohybo al sa na p iamke, k o á edie kz ýchleniu aksm i. VIII Ži o Honzy K ejca o ej bol pod ojný. Zodpo edal najlepšie omu, ako s o mulo- al unde g oundo ý básnik And ej S anko ič s iňác í, pa a ázujúc Zápisky s a ého p asáka Cha lesa Bukowského ([1969]/2005). S anko ič odpo edá na o ázku Pe ušky Šus o ej, p ečo nemajú Česi adi disiden o : „P o ože jsme s iňáci. […] S iňáci jsme p o o, že ne espek ujeme p a idlo konce d acá ého s ole í, k e é zní: neliši se. […] Disiden s í je spíš edlejší příznak oho lišení se, asi by samo osobě ůbec ne adilo, kdyby se člo ěk nelišil. Jsou přece případy disiden ů, k eří se neliší, apak je šechno pořádečku“ (S anko ič 1997). Je o z láš ne, ale S anko ič u o muluje d e p o ichodné unkcie obscénnos i, k o é pla ia aj p e Honzu K ejca o ú: ako o álne, ex a ické u oľnenie, aako k ajné napä ie, enziu na p asknu ie. To sú d e k ajné ú a e, medzi k o ými sa pohybuje obscénnosť ako poe ická unkcia. Zá o eň je o aj odpo eď na o ázku Anny Mili z, či nie je „[…] bouřli ý ži o Jany Če né lepší ‚li e á ní dílo‘ než dílo samo né“? (Mili zo á 2016, s.447). Dnes si už možno do oliť jednoduchú odpo eď: Obscénne ex y Honzy K ejca o ej pa ia cyklom šies- ich básní V zah ádce o ce mého do kánonu českej li e a ú y po oku 1945. LITERATÚRA Bondy, Egon: P ních dese le , ed. Ma in Macho ec. Maťa, P aha 2002. Bukowski, Cha les: Zápisky s a ého p asáka [1969], přel. Bob Hýsek. A go, P aha 2005. Bu le o á, Judi h: Za ženo: jazyk cenzu y, přel. Jan Ma onoha. In: Tomáš Pa líček— Pe Píša— Michael Wöge baue (eds.): Nebezpečná li e a u a? An ologie myšlení oli e á ní cenzuře. Hos , B no 2012, s.83–102. Dalí, Sal ado : Die E obe ung des I a ionalen, přel. B igi e Weidmann. Ve lag Ulls ein, F ank u am Main— Be lin— Wien 1973. Deleuze, Gilles: Un e handlungen 1972–1990. Suh kamp Ve lag, F ank u am Main 1993. Foucaul , Michel: Myšlení nějšku, přel. Čes mí Pelikán, Mi osla Pe říček, S anisla Polášek, Pe Soukup aKa el Thein. He mann & syno é, P aha 1996. Jakobson, Roman: Co je poezie? In: en is ý: Poe ická unkce, ed. Mi osla Če enka. Naklada els í H & H, P aha 1995a, s.23–33. Jakobson, Roman: Hledání pods a y jazyka. In en is ý Poe ická unkce, ed. Mi osla Če enka. Naklada els í H & H P aha 1995b, s.42–73. Janáčko á, Ja osla a: Božena Němco á. Příběhy— si uace— ob azy. Academia, P aha 2007. OPEN ACCESS