Hľadanie nového modelu opisu slovenského romantizmu

Hľadanie no ého modelu opisu slo enského oman izmu Ra ał Maje ek Ins y u Filologii Słowiańskiej Uniwe sy e u Jagiellońskiego, K aków a [email p o ec ed] P oblema ika oman izmu slo akis ickom li e á no ednom ýskume, ako domá- com, ak aj zah aničnom, má ýnimočné pos a enie, čo je pochopi eľné zhľadom na olu, k o ú oman izmus zoh al dejinách slo enskej li e a ú y akul ú y. Na- p iek množs u monog a ických p ác, š údií ačlánko , k o é ychádzali z ôznych eo e icko-me odologických p ís upo , ozličným spôsobom hie a chizo ali ain e - p e o ali dos upný ma e iál, sa slo enský oman izmus s ále zdá byť do is ej mie y zahalený, nedos a očne poznaný aopísaný, ap e o ho s ále môžeme po ažo ať za ak- uálny edecký p oblém. Jeho monoli ická, homogénna p eds a a, okmi kanonizo- aná azp opedeu ického hľadiska uži očná ikcia, sa dnes ozhodne ja í anach o- nicky, čo šeobecne uzná ajú aj li e á ni edci. Hľadanie no ých cies o ýskume naďalej pok ačuje. Po dzuje o aj kolek í na monog a ia Slo enský oman izmus: Sy- nop icko-pulzačný model kul ú neho ja u, k o ú p ip a ili Pe e Zajac aĽubica Schma - co á spolup áci so slo enskými aspoľskými odbo níkmi, enujúcimi sa dlhé oky p oblema ike oman izmu. Publikácia p eds a uje poslednú časť  ade kolek í - nych monog a ií, k o é znikli  ámci g an o ého p ojek u Dizku zi i a li e a ú y 19.s o očia česko-slo enskom kon ex e, ealizo aného na Juhočeskej uni e zi e Čes- kých Budejo iciach a Ús a e slo enskej li e a ú y Slo enskej akadémie ied B a i- sla e. P edchádzali jej nasledo né i uly: České li e á ní oman ično (ed. Dalibo Tu e- ček, 2012), Český aslo enský li e á ní pa nasismus (eds. Aleš Haman aDalibo Tu eček, 2015), Kon igu ácie slo enského ealizmu (eds. Ma cela Mikulo á aI ana Ta anenko á, 2016), Český aslo enský li e á ní klasicismus (eds. Dalibo Tu eček aPe e Zajac, 2018). Jedným zdôleži ých kon ex o , k o om je možné čí ať p ezen o anú monog a- iu, yznačuje ok uh ak uálnych, o o ených o ázok, ýkajúcich sa súčasných mode- lo li e á nohis o ického ýskumu. Oúpadku dejín li e a ú y písal už  oku 1970 René Wellek p íspe ku The Fall o Li e a y His o y, aich edecké pos a enie bolo poslednom pols o očí niekoľkok á z ozličných pozícií spochybňo ané.1 Vie a možnosť yp aco ania me ódy, akcep o a eľnej äčšinou edeckých báda eľo , sa zdá, samoz ejme, u opická, dnes ide skô onájdenie eo e ických ámco ame odo- logických p ís upo , p ija eľných aspoň  ámci is ej in e p e ačnej komuni y. Úsilie 1 Poz i bližšie: Walas, Te esa: Czy jes możliwa inna his o ia li e a u y?. Uni e si as, K aków 1993. OPEN ACCESS 314 SLOVO A SMYSL 33 oh o d uhu dokumen uje aj p ezen o aná monog a ia. Jej ozdelenie do d och čas í P olegomena aA gumen um napo edá, že au o i sa budú eno ať zá o eň eo e ic- ko-me odologickým a šeobecným o ázkam, ako aj konk é nym p ípadom, na k o- ých sa budú usilo ať poukázať p axi na možnos i yuži ia na hnu ej koncepcie. Synop icko-pulzačný model, k o ého hla né znaky P.Zajac cha ak e izuje ú ode akapi ole Model slo enského oman izmu (ňou začína p á časť monog a ie), nad ä- zuje na jeho sko šie p áce (Exis uje čosi ako pulzačné dejiny li e a ú y?, 1993; Li e á ne dejepisec o ako synop ická mapa, 2006; Konš uk y oman izmu českej aslo enskej li e- a ú e, 2006) ap edpokladá možnosť opisu oman izmu ako p emenli ého komplexu di e enco aných ja o ap oceso , ozličných podôb zťaho aich usú zťažnenia. Ka- egó ie dynamizmu aplu alizmu sú  ej o koncepcii kľúčo é: „Synop ické p ocesy o ia eľkú škálu možnos í, ko ešpondencií akoincidencií čase ap ies o e. Ide nich ždy opulzačné ch enie, omody a onali y, p ienik d och alebo iace ých p oceso , ich mimobežnosť, do ýkanie, s ýkanie, p ieniky, sk íženia, zazipso ania, zasunu ia, p ek y ia až po splynu ie. […] Sú eľmi di e enco ané a yznačuje ich množs o ý azných ozdielo , ale aj jemných nuáns“ (s.7). Základné pojmy, spojené sno ým p ís upom, sú p e za é zp ác Dalibo a Tu ečka. Ide o e míny: udalosť ady- namika p imo diálnej udalos i, zákon ( oman ického) minima (ka egó ia Oská a Če- pana), ma ke y, kon igu ácie, ak u a/kon a ak ú a. Vú odnej čas i sa iež spomí- najú pojmy mo ogene ické pole amo ická ezonanacia, oz inu é zase Mi osla om Pe říčkom. Synop icko-pulzačná koncepcia znamená ezignáciu na lineá ny ýklad, s ik ne u čené h anice a nú o nú homogénnosť, je „o o ená aš iepna“ (s.27). P o- ces ekon igu ácie slo enského oman izmu sa z oh o eo e ického pohľadu ja í ako po enciálne nekonečný, p edo še kým ak si u edomíme dynamické zťahy mani es- o anej ala en nej po ahy oman izmu. Vnú o nú di e enciáciu slo enského oman izmu P.Zajac p ezen uje niekoľ- kých o inách a sú islos i sniekoľkými ok uhmi p oblémo . Dynamizmus p í- s upu sa p eja uje opisoch ná odného hnu ia, p oceso u á ania slo enského e- i ó ia, konš i uo ania jazyka, ozličných o iem ak ualizácie mesianis ických ideí. S nú o nou di e enciáciou sa spája aj po aha ma ke o (konš i u í nych p íznako ) slo enského oman izmu, k o é au o na huje cha ak e izo ať  och o inách: „1. myšlienko om s e e o nú o ne ozpo nom zťahu indi iduálnych akolek í - nych subjek o , 2. o ychýlení ‚nepokojnej‘ oman ickej emocionali y, 3. o agmen- á nos i ako zakladajúcej las nos i oman ickej poe iky“ (s.43). Pozo nosť je iež eno aná základným oposom, špeci ickým o mám ap iop iácie ala encií, ako dôle- ži ej č e slo enskej oman ickej li e a ú y. Dôleži é je, že  ámci diel is ých au o o chápaných ako celok, dokonca aj na ploche jedného ex u, dochádza kp eplie aniu sa ôznych oman ických línií, kp echodom medzi nimi. V o ine eo e ického u ažo ania je koncepcia synop icko-pulzačného modelu slo enského oman izmu pozo uhodná anepochybne ino a í na, čo je z lášť ý azné na pozadí spomínaných akomen o aných adičných p ís upo . Podľa mňa je o ázna možnosť jej aplikácie na konk é ny li e á nohis o ický ma e iál, k o ý by bol ozsa- ho o obší nejší ako oh aničený súbo ex o . Inými slo ami— p oblema ická sa mi zdá byť možnosť opisu ozsiahleho p ies o u slo enskej oman ickej kul ú y, k o ý by dôsledne ešpek o al ak o o mulo ané eo e ické ýchodiska, azá o eň bol aj z ozumi eľný. Pojmy ma ke o , mo ogene ického poľa (k o é odkazuje na cha ak- OPEN ACCESS RAFAł MAJEREK 315 e is ické o my ao ganizáciu sys ému na še kých ú o niach zloži os i) amo ickej ezonancie (chápanej ako mani es o ané, ale aj la en né zťaho anie „opakujúcich sa azá o eň meniacich sa o iem, ich igu ácií, kon igu ácií a ekon igu ácií“ (s.8)), is- ým spôsobom signalizujú pe spek í u y o enia komplexného opisu oman izmu, k o ého cha ak e is ika by nebola obmedzená na o inu šeobecného opisu, aký p ezen uje P.Zajac, ale k o á by sa od olá ala na dos upné ex y, ypo edala oich udalos nej po ahe, mapo ala ozličné ypy zťaho , a ď. Samoz ejme, očaká anie oh o ypu je možno len p ojekciou ži ých p eds á odejinách li e a ú y a kon- ex e monog a ie nie je opods a nené, ý azne sa nej o iž zdô azňuje snaha zdať sa „úsilia ocelos nosť aúplnosť syn éz“ (s.9). Namies e sa mi šak zdá pochybnosť, či hla ne eo e ické p eds a enie slo enského oman izmu, k o é má dominan né pos a enie p ej kapi ole, nazh omaždenie a„pulzo anie“ e míno , pojmo , ág- nych cha ak e is ík jedno li ých ja o (nap . ma ke o slo enského oman izmu), in o mácií oich ôznych podobách, modali ách, zťahoch a ď., umožňuje pochopenie kompliko aných p oceso . Vďalšej kapi ole Tibo Pichle píše oniek o ých p oblémoch oman izmu ob- las i ná odo o ného myslenia akonania slo enskej in eligencie p ej polo ici 19.s o očia. S oju pozo nosť enuje p edo še kým podobe oman ického naciona- lizmu, ep ezen o anej Š ú om, aan i oman ickým os ie enským pos ojom Š e ana Laune a. Vkon ex e monog a ie, k o ej ámcom je synop icko-pulzačný model, je is ým p ek apením časo é obmedzenie ú ah aspomenu ie len u či ých línií slo en- ského poli ického myslenia o o iac, že ojeho zloži os i adi e enco anos i ieme p á e zdo e ajšieho ýskumu T.Pichle a. Ťažko sa zba iť dojmu, že p ezen o aná š údia znikla mimo oh o eo e ického ámca, čo po dzuje aj použí anie kolek- í nych ka egó ií „š ú o ská in eligencia“ (s.58), „š ú o skí oman ickí ná odo ci“ (s.65). U edený pos eh šak nič nemení na om, že á o š údia p ináša ad dôleži ých pozna ko p e poznanie poli ických pos ojo období oman izmu. Nasledujúca kapi ola, naj ozsiahlejšia spomedzi li e á no edných š údií celej monog a ii, sa pa adoxne ne zťahuje na no ý opis o ázok oman izmu, ale je p ezen- áciou do e ajšieho ýskumu, k o ý Jana Pi oščáko á cha ak e izuje  ámci d och základných modelo : monoli nej (homogénnej) p eds a y „školy Š ú o ej“, k o ej zaklada eľom bol Ja osla Vlček, aplu ali nej koncepcie, inicio anej p ácami Oská a Čepana zo 70. oko 20.s o očia. Sys ema ický akomplexný p ehľad edeckých po- s ojo , opis pos upného ozši o ania spôsobo chápania oman izmu adiskusií, ý- kajúcich sa jedno li ých p oblémo , možno po ažo ať za eľmi cenný. Au o ka na jed- nej s ane poukazuje na p ekonanú adíciu monoli ného modelu, na d uhej s ane zdô azňuje zd oje inšpi ácie p e ak uálny ýskum, k o é iden i ikuje Čepano ých názo och. Kľúčo ou o ázkou ďalšej kapi oly je mesianizmus, k o ý Ľubica Schma co á p e- zen uje na základe ôznych ilozo ických ali e á no edných koncepcií; k ej o š údii sa eš e á im, lebo kp oblému opisu mesianizmu, k o ý je p í omný o iace ých ex och, by som sa chcel yjad iť súh nne. Sp aco aná časť P olegomena J.Pi oščáko ou končí in e p e áciou mo í u zaklia- ej k ajiny. Au o ka yuží a ši oký ex o ý ma e iál aukazuje, že alegó iu zaklia ej k ajiny je možné, zhľadom na is ú konš eláciu ex o ých udalos í (ide p i om oli e- á ne ex y, jazyko edné p áce, publicis iku), chápať „nielen ako jeden zo základných OPEN ACCESS 316 SLOVO A SMYSL 33 mo í o ama ke o oman ického disku zu, ale aj ako ýznamný uzlo ý bod, za- uzľujúci sebe naoko p o ikladné endencie akoncep y“ (s.146). Vš údii, ako jednej zmála publiko aných p ác monog a ii, sa dôsledne ešpek ujú eo e ické ame o- dologické ýchodiská synop icko-pulzačného modelu. J.Pi oščáko á p es edči ým spôsobom dokazuje možnos í ich aplikácie in e p e ačnej li e á nohis o ickej p axi a ý azne ekon igu uje p eds a u oslo enskom oman izme. O ázky mesianizmu sa obja ujú niekoľkých ex och: p ej, už spomínanej ka- pi ole P.Zajaca, d och š údiách Ľ.Schma co ej: Slo enský li e á ny mesianizmus ako eg esí na e o ma aP e s o anie azlomy poézii Janka K áľa, kapi ole au o skej d ojice Ľ.Schma co á— I ena Bilińska Š ylizácie Sama Bohdana H oboňa ako aske ic- kého mesianis u a oman ického milo níka a p áci Joanny Goszczyńskej Onábožens e apoli ike (Mesianis ický p ojek Michala Milosla a Hodžu). Rozsiahly p ies o , aký je eno aný mesianizmu, dlhý čas igno o anému, p ípadne nega í ne hodno enému, čo sa zmenilo až ýskumom O.Čepana, najz e eľnejšie zob azuje zmenu chápaní slo enského oman izmu. Vsúčasnej slo enskej li e á nej ede sa už, ako zdô az- ňuje P.Zajac, „ šeobecne p ijíma“ (s.19), že mesianizmus odoh al iniciá o skú olu p ocese konš i uo ania slo enského oman izmu, je jednou zjeho pô odných en- dencií, asi uácia po oku 1849 len z ý aznila jeho is é ýchodisko é znaky. SČepa- no ou koncepciou, na k o ú nad äzujú slo enskí edci o yššie u edených š údiách, polemizo ala p ed niekoľkými okmi J.Goszczyńska, po ažujúca za neopods a nené s o ožnenie idey ýnimočnos i ná oda ajeho dejinného poslania, ozší enej  oman- izme, smesianizmom, p e k o ý za diš ink í ny pokladá so e iologický (spasi eľský) aspek , spojený spe spek í ou K áľo s a božieho na zemi.2 Nebudem ekapi ulo ať še ky a gumen y J.Goszczyńskej, k o é osobne po ažujem za p es edči é a edecky podložené, chcel by som len naznačiť základný dô od, p ečo niek o é zna ho a- ných spôsobo u ažo ania omesianizme (p ípadne odkazo ania na mesianizmus) pokladám monog a ii len za ťažko p ija eľné. Mesianis ický kon ex sa u obja uje sú islos i s ozličnými dielami, nap íklad P.Zajac píše omesianis ickom koncep e Kollá a (s.19), dokazuje, že článkoch aú ahách Š ú a, k o é p ed okom 1848 publi- ko al Slo enských ná odných no inách, možno „ho o iť opoli ickom mesianizme, spojenom smys ickým y žením aso so e iologickou ie ou spásu slo enského ná oda“ (s.27), Ľ.Schma co á u ažuje omesianizme ach is osla izme H oboňa, p i Janko i K áľo i zase dí: „‚Duma‘ je koncipo aná ako mesianis ická báseň“ (s.185). Poukázanie na mesianizmus ako na spoločného meno a eľa p e spomenu é ex y sa mi zdá p inajmenšom p oblema ické. Vmonog a ii chýba jednoznačné ymedzenie spôsobu použí ania pojmu, u čenie jeho diš ink í nych las nos í, y ýčenie is ého „mesianis ického minima“. Tak o zame ané ú ahy som očaká al p edo še kým ka- pi ole Ľ.Schma co ej, za adenej kčas i P olegomena. Au o ka sa šak sús edila na p eds a enie ôznych koncepcií mesianizmu, konš a ujúc zá e e: „Najši šie chá- panie oh o pojmu ho ymedzuje ako špeci ický d uh ie y či p es edčenia exklu- zí nosť ajedinečné poslanie“ (s.120), čo ťažko po ažo ať za heu is icky uži očnú cha ak e is iku, hoci samo ný p ehľad je kon ex e monog a ie bezpochybne cenný. Uzná am, že s ik ná de inícia by mohla byť  ozpo e smodelom, k o ý zdô azňuje 2 Goszczyńska, Joanna: Synowie Słowa. Myśl mesjanis yczna w słowackiej li e a u ze oman y- cznej. Wydawnic wa Uniwe sy e u Wa szawskiego, Wa szawa 2008. OPEN ACCESS RAFAł MAJEREK 317 dynamickosť, pulzo anie, kĺza é p echody medzi ôznymi polohami amodali ami, p ek ačo ania, p elínania a„zno uus aľo ania“ h aníc a ď., ale jej absencia znemož- ňuje nielen pochopenie, zakých dô odo sú is é ex y po ažo ané za mesianis ické, ale aj p ípadnú diskusiu sp ezen o anými názo mi. Nap iek is ým pochybnos iam, spojeným iso ázkami šeobecnejšieho cha ak- e u, už spomenu é aj os a né p ípado é š údie p inášajú eľa no ých, dôleži ých ahodno ných zis ení; zhľadom na obmedzený ozsah ecenzie sa pokúsim len na- č núť ich základné myšlienky. Nasledujúce ú ahy budú mať p edo še kým in o - ma í nu podobu. Ľ.Schma co á na obší nom ma e iály ex o Janka K áľa (dumy, balady, cyklus D áma s e a, esp.S om nesm eľnos i) upozo nila na posuny akom- pliko ané sú zťažnos i iace ých oman ických s ie poézii Janka K áľa ana zá- klade in e p e ácie ex o Sama Bohdana H oboňa ukázala ich mesianis ický cha ak- e so z e eľom na mys ický p incíp, bada eľný na niekoľkých o inách jeho poézie. Vd uhej čas i š údie, eno anej H oboňo i, sa I.Bilińska sús edila na oman ické š ylizácie básnika jedno li ých obdobiach, ok o ých u ažuje so zohľadnením zamlčaných, esp. sú islos i s oman izmom z iedka o li e á nou edou pe ak- o aných p oblémo , spojených s elesnosťou jej ôznych kon ex och (aj s a oby a ozkladu), in ímnosťou asexuali ou. J.Goszczyńska in e p e ácii dosiaľ nepub- liko anej poémy Michala Milosla a Hodžu Vie osla ín poukazuje na spôsoby, akými básnik spája p ky poli ickej anáboženskej na ácie  ámci mesianis ickej koncep- cie; apo e ickosť bada eľná  om o diele je, podľa poľskej edkyne, pozo uhodným dôkazom iachlasnos i slo enskej oman ickej kul ú y. Nap iek omu, že ďalšie i š údie— I.Bilińskej Biede meie And eja Sládko iča aIdeo é ýchodiská konš ukcie slo enského ná odno-poli ického p ies o u spe och Sama Chalupku aAleksand y Hudymač Epiš olá ne dielo Ľudo í a Š ú a— au omy ologizačné s a égie a igú y— p iamo nezapadajú do eo e ického ámca synop icko-pulzačného modelu, p inášajú e lexie, k o é možno bezpochybne po ažo ať za is é p ehodno e- nia myslení oslo enskom oman izme. Pods a né nó um p ís upe kSládko ičo ej o be, p edo še kým kskladbe De an, spočí a poukázaní, ako au o na jedno - li ých o inách ex u „š ylizuje ainscenuje ľudo osť meš ianskom kľúči“ (s.158) a ým o spôsobom ak ualizuje biede mei o skú es e iku. Samo Chalupka no ej in- e p e ácii zase odmie a mý us isíc očnej po oby ajeho ideo é implikácie. Au o ka polemicky oči do e ajším ýskumom ys e ľuje konk é ne mo í y, émy, pos a y acelú oman ickú ekonš ukciu ná odných dejín, p í omnú jeho diele. Bilińska zdô azňuje, že básniko ej koncepcii sa ná odná emancipácia nemá zakladať na anonymných ľudo ých h dinoch, ale na p eds a i eľoch chýbajúcej eli y, zás upcoch ná oda, k o í „by boli schopní anek o ať aúčelne yužiť p e s oj ná od adície Uho - ského k áľo s a“ (s.180). Š údia A.Hudymač je eno aná o ázkam is ého au omý u, y á aného Š ú om jeho ko ešpondencii, základných znakoch o ožného smý- om, k o ý p ijala adodnes ep odukuje slo enská kul ú a. Vepiš olá nom disku ze, najmä lis och Jána Kalinčiaka, au o ka šak nachádza aj demys i ikačný po enciál, dekonš uujúci— do u či ej mie y— us álený, monoli ický ob az. P oblema ike p ózy sú eno ané d e š údie. René Bílik mnohých ohľadoch p ie- kopníckym spôsobom pe ak uje o ázky slo enskej oman ickej p ózy, skúma ju in enciách na ho aného p ís upu  eo e ických pasážach monog a ie, čo umož- ňuje „‚u idieť‘ oman ické aj za h anicami (‚z onka‘ i‚znú a‘) s ik ne aap io i y- OPEN ACCESS 318 SLOVO A SMYSL 33 medzených li e á nohis o ických období“ (s.266). Viace é zis enia oceňujem ako inšpi a í ne a ýznamné p ocese ekon igu ácie slo enského oman izmu. Spome- niem u iba in e p e áciu klasicis ickej o my, najmä Hollého, ako ealizáciu pod- s a e oman ického ges a založenia ná odnej epickej adície aú ahy, ýkajúce sa z odu oman ického au o s a, k o ého znaky sú bada eľné uHollého aKollá a, p e- do še kým in encionálnom „sk eslení“ his o ických ak o . Polemicky kdo e ajším ýskumom p is upuje iež P.Zajac, k o ý čí a Faus iádu Jonáša Zábo ského op ike oman ickej i ónie, p ičom jej znaky nachádza o še kých zložkách ex u; no ej in- e p e ácii „Faus iáda je zá o eň mode ným slo enským an imý om a  om o zmysle Zábo ského edomou kon a ak ú ou mesianizmu, ale aj ná odného p agma izmu“ (s.303). Vposlednej kapi ole sa Ma a He uco á zaobe á p eja mi oman izmu malia - s e na Slo ensku kon ex e eu ópskych umeleckých endencií, poukazuje na zá- kladné ema ické ok uhy a ý ino é línie; cenným doplnením š údie sú ep odukcie iace ých diel. Význam ej o p áce idím nielen jej in o ma í nej hodno e, ale aj is om p elomení p eds a y slo enského oman izmu ako akme ýlučne „ ilolo- gického“ kul ú neho ja u. Nap iek is ým ýh adám, či skô o o eným o ázkam, ýkajúcim sa hla ne apli- ko a eľnos i modelu ši šom ozsahu, . z. na celý oman ický disku z p i súčasnom ud žaní jasnos i az ozumi eľnos i ýkladu aspôsobo použí ania pojmu mesianiz- mus, po ažujem monog a iu ozhodne za jednu znajdôleži ejších udalos í slo en- skej li e á nej ede posledných oko . Aj keď nie še ky š údie ychádzajú zo synop- icko-pulzačnej koncepcie, nie še ky yuží ajú jej eo e ické ámce apojmoslo ie, bezpochyby še ky sledujú en is ý cieľ, a o ekon igu áciu slo enského oman- izmu, k o ý sa ja í no ých in e p e áciách ako ja , ďaka s ojej nú o nej di e- enco anos i anejednoznačnos i o eľa zaujíma ejší, než by sme mohli p edpokladať na základe jeho monoli ných desk ipcií. Viace é š údie sú čias očnou p ezen áciou ýsledko niekoľko očného ýskumu, ealizo aného aj mimo g an o ého p ojek u (niek o é boli už p ed ým publiko ané). Vkon ex e monog a ie šak medzi ex ami amedzi jedno li ými p oblémo ými ok uhmi znikajú u či é zťahy, čím aj s a - šie š údie získa ajú no é ýznamy. Na zá e by som chcel zdô azniť, že monog a ia o á a celý ad možnos í ďalšieho ýskumu; ide nap íklad oo ázku oman ickos i, chápanej ako dlhodobá endencia ajedna zo zakladajúcich las nos í slo enskej kul- ú y 20.s o očia, či p oblém dô odo o klúzie— y esňo ania is ých ex o ob- dobí ich zniku, ale aj nesko ších li e á nohis o ických p ácach. O yuži í samo - ného synop icko-pulzačného modelu ako dôleži ého eo e ického ámca by sa dalo p oduk í ne u ažo ať nielen sú islos i so s a šími obdobiami, ale, podľa mňa, aj o ýskume li e á neho disku zu po oku 1989, nap íklad kombinácii s eó iou li e á - neho poľa Pie ea Bou dieua. AD: Pe e Zajac— Ľubica Schma co á akol.: Slo enský oman izmus. Synop icko-pulzačný model kul ú - neho ja u. Hos , B no 2019. 431 s. OPEN ACCESS