VARIETY METAFORY

VARIETY METAFORY Ma ek Mikušiak Bohunická, Alena (2013): Va ie y me a o y. B a isla a: Uni e zi a Komenského B a- isla e, 132 s. Nielen š ylis icky yb úsené li e á ne ex y, ale aj mnohé odbo né š údie či dokonca bežné kon e začné epliky z ykneme obohaco ať o ozličné ob azné pomeno a- nia, k o é e bálny p eja jednak es e icky zaobľujú a jednak — pokiaľ sú použi é hodne — môžu ý azným spôsobom uľahčiť in e p e áciu, a ak p ispieť k po ozu- meniu. Z eo e ického hľadiska je po ebné bližšie špeci iko ať, ys e liť, pop ípade ka ego izo ať ie o a ďalšie možné e ek y použí ania ob azných pomeno aní, a p á e o možno pokladať za (p inajmenšom čias ko ý) cieľ eó ie me a o y. Samoz ejme, súčasnos i sa ámci eó ie me a o y objasňujú aj ja y, k o é z ejme nespadajú do p o izó nej ka egó ie „ob azné pomeno anie“ — mimochodom, samo né o o slo né spojenie, podobne ako aj ďalší ej o sú islos i čas o použí aný z a „p ene- sený ýznam“ ymedzujú p edme eó ie me a o y me a o icky, a p e o ho eo e ici na objasnenie o ázky „Čo je me a o a?“ nemôžu bez pa ičného do ys e lenia použiť. V každom p ípade ak dôsledku oho, ako dnes použí ame ý az „me a o a“, odmie - neme akékoľ ek úzke, esp. de iničné ymedzenie pojmu, k o ý by mal k u edenému ý azu p islúchať, yk očíme podľa še kého sme om k eo e ickému plu alizmu, k o ý chce ešpek o ať ozmani é spôsoby exis encie me a o disku zoch. K omu o s ano isku sa o s ojej no ej knihe Va ie y me a o y hlási aj slo enská ling is ka Alena Bohunická, podľa k o ej sa „ex enzia pojmu me a o a […] ozši uje o známe či no é ja- o é o my, dôsledku čoho dochádza k akcep ácii a ian ných ymedzení“ (s. 4). To šak nemá byť signál ezignácie, ale skô akési nekon lik né ýchodisko eo e ického skúmania ja o , k o é bežne pokladáme za me a o y. Kniha Va ie y me a o y p ed- s a uje pome ne ojedinelú slo enskú in e discipliná ne založenú p ácu o me a o e, a ak si u či e zaslúži či a eľskú pozo nosť. V om o p íspe ku ju s učnos i p ed- s a ím a k yb aným pasážam p ipojím las né k i ické poznámky. Jad o knihy Va ie y me a o y o ia i kapi oly, k o é možno pokladať za ela í ne samos a né eo e ické š údie. V p ej kapi ole1 au o ka u ádza či a eľa do p oble- ma iky, ychádzajúc z A is o elo ých klasických diš inkcií poukazuje na základné unkcie me a o y upla ňo ané p edo še kým ámci básnických a ečníckych ex o , a šak nezabúda ani na me a o ické yjad o anie bežnej eči, k o é síce pos ehli už an ickí au o i, ale eľkou émou sa s alo azda až s p íchodom kogni í nej ling is iky. Ú odná kapi ola ak nač á a p agma ický i kogni i is ický ámec eó ie me a o y: p om p ípade je cen e pozo nos i es e ická a p es iedčacia unkcia me a o y, d uhom p ípade sa z ýšená pozo nosť enuje omu, na základe akého mechanizmu a akom zmysle me a o a o ganizuje naše p eds a y o ( iac či menej) abs ak ných p edme och. Au o ka u ak iež poukazuje na ýznamné me a o y jazyka, k o é sa 1 P á časť knihy čias očne nad äzuje na kapi olu o me a o e publiko anú p áci Oľgy O goňo ej a Aleny Bohunickej (2012) Lexikológia slo enčiny. MAREK MIKUšIAK 151 s ali mo o om jazyko edného pozná ania — pos upne objasňuje me a o y jazyk ako h a, jazyk ako nás oj, jazyk ako ob az — a demonš uje ak na konk é nych p íkladoch silu a zmysel me a o ického yjad o ania o ede. V ej o sú islos i je šak „sila me a- o y“ iba naznačená a nebe ie do ú ahy ozlíšenie medzi kon ex om edeckého obja u a kon ex om edeckého zdô odnenia, eda ozlíšenie, k o é môže úlohu me a o y o zťahu k acionali e edy (disku o ané na s. 13–14) bližšie a nep oblema icky oz ejmiť. D uhá kapi ola naz aná Me a o a a podobnosť u ádza do cen a či a eľskej pozo - nos i p oblém spojený s de iničným ymedzením me a o , hľadajúcim opo u pojme podobnos i. Au o ka nás sp e ádza pome ne kľuka ou diskusiou me a o ológo spo ia- cich sa o o, akú olu h á podobnosť me a o e. Zaobe á sa názo mi, podľa k o ých je základom in e p e ácie me a o y (a) p oces po o ná ania (kon ex o o iadený ýbe spoločných las nos í), (b) a ibúcia (p enášanie u či ých las nos í z jednej domény na d uhú) či (c) eme gencia (me a o ou zap íčinené yná anie sa no ých las nos í); pozadí šak s ojí šeobecnejšia, a dá sa po edať, že základná o ázka — má ôbec zmy- sel od olá ať sa p i in e p e ácii me a o na podobnosť? Au o ka upozo ňuje na dô ody, p ečo niek o í eo e ici podobnosť akpo ediac zmie li zo s ola, sama šak denie, podľa k o ého podobnosť nie je základom me a o y, odmie a. Ten o zá e môže mno- hým p ipadať pa adoxný, p e ože na p ý pohľad koliduje s yššie spomínaným eo e- ickým plu alizmom, au o ka sa šak naznačenému p oblému yhla: samo nú podob- nosť o iž pokladá za z . o o enú ka egó iu a konš a uje, že s e le „no ých ak o o empi ickom nímaní podobnos i eo e ické ymedzenie nespeje k jedno nej de inícii podobnos i, skô možno ho o iť o pla nos i iace ých modelo ys ihujúcich odlišné s ánky oh o ja u“ (s. 69–70). A šak hoci bol ým o spôsobom jeden p oblém zažeh- naný, niekoľko ďalších y s á a; om o p ípade sa zame iam na jeden konk é ny, k o ý sú isí s pokusom p ejsť od „nekon lik ného ýchodiska“ k eo e ickému s ano isku. Od čias Roscho ej u edenia p o o ypo ej eó ie ýznamu sa p ácach mnohých, p edo še kým kogni í nych ling is o obja uje odkaz na Wi gens eino u (1979) me a o u „ odinná podobnosť“, s k o ou aj Alena Bohunická spája spomenu ú ideu o o enej ka egó ie. A šak me a o a „ odinná podobnosť“ h á o Wi gens eino ých ú ahách diame álne odlišnú olu než ling is ických p ácach; keď o zjednoduším, Wi gens ein nás p os edníc om me a o y „ odinná podobnosť“ odho á a od ilo- zo ickej analýzy pojmo , za iaľ čo niek o í ling is i na ej o me a o e p á e zakladajú u či ý yp pojmo ej analýzy. Samoz ejme, d uhom p ípade musí byť objasnené, čo o las ne pojem je. A domnie am sa, že o nako ak p ípade s ano iska Aleny Bohunic- kej je po ebné objasniť, aký zmysel možno dať ý azu „o o ená ka egó ia“ u ažo- anej eó ii. Te mínom „o o ená ka egó ia“ au o ka zdô azňuje nemožnosť s ik ne ymedziť spoločný základ p e eci spadajúce do danej „ka egó ie“. V nad äznos i na o yjad uje p es edčenie, že podobnosť má ôzne a ian y, k o é sú zájomne he e o- génne, a eda ich p incipiálne nemôžeme zachy iť jedinou de iníciou. Podľa môjho názo u šak akým o spôsobom nemožno konš uk í ne ypo edať ( . j. o mulo ať eo e ické denia) o podobnos i — a dôsledku oho ani o me a o e. Vys e ľo ať podobnosť ako „o o enú ka egó iu“ o iž znamená z iecť sa ys e ľo ania; akoby sme chceli y obiť bezpečnos ný zámok, k o ý možno o o iť ľubo oľným kľúčom. Zdá sa šak, že p oblema izo ané s ano isko možno in e p e o ať aj ús e o ejšie: sku očnos i ide o o, že ý az „podobnosť“ použí ame sú islos i s ja mi, k o ým ob- 152 STUDIE ZAPLIKOVANÉ LINGVISTIKY 2/2015 jek í ne nedokážeme nájsť spoločného meno a eľa. O áznym šak zos á a, čo si máme om o p ípade počať s dením, podľa k o ého sa me a o a zakladá na podobnos i. Hoci idím is é ťažkos i s koncepciou, k o ú au o ka d uhej kapi ole nač á a, eba po edať, že o nemá p íliš eľký ply na ýklad o poče ných empi ických ý- skumoch nímania podobnos i, k o ý či a eľ d uhej kapi ole nájde. Ide o zas ä ený ýklad, k o ý či a eľom môže pomôcť zo ien o ať sa pome ne zloži ej p oblema- ike z . empi ického ýskumu podobnos i. Na d uhej s ane si ale myslím, a k omu sme o ali moje poznámky yššie, že každý aký o ýskum musí byť koo dino aný eo e icky; inak o iž h ozí, že sa namies o no ého ys e lenia dop acujeme nanaj ýš k no ým e ám, nap . k e e „kon igui a je d uh podobnos i“ (s. 66), k o á je ozpo e s Jakobsono ou slá nou eó iou iba na p ý pohľad. Nap iek omu, že si d uhá kapi ola zasluhuje o eľa dôkladnejší ozbo , než sú s ohé poznámky, k o é som p á e u iedol, ému „podobnosť“ na e az opus ím a p idám eš e pá slo o poslednej čas i disku o anej knihy, k o á nesie názo Me a o a disku ze. Au o ka sa ej o kapi ole zaobe á p edo še kým é o ickým e ek om me a o , pou- ži ých poli ickej diskusii a eklame. Na konk é nych p íkladoch sú demasko ané niek o é p es iedčacie s a égie a hodno iace š anda dy ako u čujúce ek o y daných é o ických mané o . Skúmaniu p edchádza eo e ické ymedzenie z . disku znej analýzy, duchu k o ej sa nesú „p ípado é š údie“ e ej kapi oly. Ako už bolo po edané, ide o š údie z eklamného a poli ického disku zu, p ičom au o ka si šíma jednak e ek me a o ického sp os edko ania poznania a jednak schopnosť me a o y y olá ať a ko- muniko ať u či é emócie a hodno iace pos oje. T e ia kapi ola je pop e ká aná me a- o ickými ý okmi poli iko a ob azo ými me a o ami, k o é boli s ojho času použi é eklame. Disku zná analýza sa zá o eň opie a o empi ický ýskum au o ky, k o ý spočí al mapo aní spon ánnych in e p e ácií konk é nych me a o oho-k o ého disku zu. P i odzene, po aha akého o ýskumu nie je „empi ická“ p ísnom slo a zmysle, aj p e o možno nájsť k niek o ým ys e leniam au o ky al e na í ny pendan . Ak si ypomôžeme e minológiou J. L. Aus ina (1962), môžeme konš a o ať, že e- ia, zá e ečná časť knihy pojedná a p edo še kým o pe lokučných účinkoch me a- o na ecipien o , a o ak me a o a ikulo aných, ako me a o izuálnych, k o ých použi ím sa sleduje ok em komunikačného cieľa aj čosi ďalšie, po edzme na odenie dob ej nálady, doja ie a pod. P ija ie ej o e minológie by nás šak malo iesť k oz- líšeniu medzi pe lokučným účinkom nejakého p eho o u/ob ázka a pe lokučným účinkom nejakého p eho o u/ob ázka ako me a o y; hoci Alena Bohunická e mín pe lokúcia o s ojom ex e nepouží a, domnie am sa, že u edené ozlíšenie môže byť uži očné aj sú islos i s p íkladmi, k o é analyzuje o s ojej knihe — nemusela by nap íklad pos ulo ať exis enciu „o o ených me a o “ (s. 91). Na zá e by som chcel upozo niť, že ak p ijmeme ozlíšenie aspek o ymedze- ných o ázkami (a) „na čom sa me a o a zakladá / ako unguje?“, (b) „čo znamená / aký p opozičný obsah yjad uje?“ a (c) „čo spôsobuje /aký má e ek ?“, môžeme si ámci celej knihy šimnúť is é p elínanie p edo še kým d och aspek o , p ého a e ieho.2 2 Aspek (b), pokiaľ sa nemýlim, nie je p edme om au o kinho záujmu; p a du po ediac, séman ická analýza me a o y z ejme musí ychádzať z u či ej šeobecnej séman ickej koncepcie, esp. zo šeobecnej koncepcie jazyka. V ámci nej je po om možné zmysluplne MAREK MIKUšIAK 153 Tak nap íklad ani e ej kapi ole sa au o ka nezaobe á ýlučne (!) pe lokučnými účinkami me a o (aspek (c)), ale ponúka i las ný pohľad na ungo anie konk é - nych me a o (aspek (a)). Nasledujúci ú y ok nad äzuje na analýzu eklám yuží- ajúcich me a o ické spojenie as lín a banko ých p oduk o : U edené me a o y eklamách na banko é p oduk y dob e poukazujú na na- sledo nú sku očnosť, k o á nie je náhodným znakom: i me a o a, k o á sa ja í ako o iginálna, ob azná, zniká na pozadí komplexu lexikalizo aných me a o . Tie nás môžu do iesť k mo i ačnej in e p e ačnej schéme ( yuží anej s äčšou či menšou ek enciou, om o p ípade as lina), k o á sa yznačuje is ými aspek mi. Tie ungujú š anda dne ako iden i ikačne dôleži é (k i nu ie, as ) a ámci ých o aspek o sa las nos i nímané ako ypické ply om sily ej- o in e p e ačnej schémy aplikujú, „p emie ajú“ na ému ([…] našom p ípade banko é p oduk y). Nep edpokladáme šak základ ých o me a o podobe lako o sko-johnsono ských koncep uálnych me a o , eda spochybňujeme, že by boli inancie na koncep uálnej ú o ni spä é s as lins om a že by sme o inanciách ho o ili a u ažo ali ako o as linách. Doména as lín unguje skô ako model, nosi eľ is ých las nos í a zťaho , k o ý sa následne yuží a s ôz- nym záme om p i in e p e ácii iných ja o . Podobnosť je po om sp ie odný e ek p ojekcie (s. 94). Ako idno, au o ka om o p ípade ys e ľuje mechanizmus me a o použi ých eklame pome ne p iamočia o a plauzibilne. Od olá anie sa na men álnu p ojek- ciu možno ej o sú islos i pokladať za kľúčo é. Bude šak zaujíma é, či au o ka budúcn os i zo á p i éze, podľa k o ej sa me a o y zakladajú na podobnos i. Videli sme o iž, že p ipúšťa exis enciu me a o , kde je podobnosť iba sp ie odným e ek om. Ma ek Mikušiak | Ka ed a slo enského jazyka Filozo ickej akul y Uni e zi y Komenského B a isla e <[email p o ec ed]> o mulo ať, hoci aj naoko ak kon o e zné ézy, ako je á Da idsono a (2001), podľa k o ej me a o y nič neznamenajú. LITERATÚRA: Aus in, John Langshaw (1962): How o Do Things wi h Wo ds. Ox o d e al.: Ox o d Uni e si y P ess. Da idson, Donald (20012): Wha me apho s mean. In: Donald Da idson, Inqui ies in o T u h and In e p e a ion. Ox o d e al.: Ox o d Uni e si y P ess, s. 245–264. O goňo á, Oľga — Bohunická, Alena (2012): Lexikológia slo enčiny. B a isla a: S imul. Wi gens ein, Ludwig (1979): Filozo ické skúmania. B a isla a: P a da.