Erazmovský apel na vedenie vojny proti Osmanom

E azmo ský apel na edenie ojny p o i Osmanom Im ich Nagy ERASMUSʼS APPEAL FOR WAR AGAINST THE OTTOMANS We can obse e he de elopmen o E asmusʼs iew o he Oæomans, pa icula ly in he ligh o hei mili a y successes, as pa o he hinking o his leading ep esen a i e o T ansalpine humanism, who enjoyed gene al espec among Eu opean mona chs in he i s hi d o he 16 h cen u y. F om he ini ial posi ion o a Ch is ian paci is who wished o o e come he Oæomans by Ch is ianizing hem, he a i ed a a con ic ion o he need o a mili a y solu ion. E asmusʼs wo k U ilissima con- sul a io de bello Tu cis in e endo w iæen in 1530, which is analysed in his s udy, is an appeal o he Augsbu g Impe ial Die and o Cha les V o ake on he du y o he necessa y de ence o Eu ope and Ch is iani y om he Oæomans and Islam. KEYWORDS: E asmus o Roæe dam; Tu ks; wa ; Ch is ian Eu ope; Oæoman h ea Vojna p o i Osmanom, k o á bola spočia ku p e eu ópskych mona cho objek om o- jenskej p es íže získanej k ižiackych ýp a ách, esp. záleži osťou och any a oz- ši o ania s ojich obchodných záujmo , sa po páde Konš an ínopolu oku 1453 a ná- sledných úspechoch osmanskej expanzie do Eu ópy pos upne s á a ich exis enčnou o ázkou. Vzdialená ízia úspechu, slá y a boha s a sa ýchlo mení na poci s achu z čo az eálnejšej h ozby. Ten o s ach sa p emie a do y o enia ob azu h ozného lúpiaceho a aždiaceho Tu ka ako úhla ného nep ia eľa k esťans a, k o ý sa ýchlo s á a oposom humanis ickej spisby. S oje osobi né yjad enie po om nachádza o ýz ach a apeloch na ob anu k esťanskej Eu ópy a po ebu spoločného pos upu p o i osmanskému nep ia eľo i.1 Takým o je aj spis U ilissima consul a io de bello Tu cis in e- endo e obi e ena a us Psalmus XXVIII, čiže Nanaj ýš p ospešná ú aha o yhlásení ojny Tu kom p i p íleži os i ýkladu 28. Žalmu E azma Roæe damského z oku 1530. E azmo e názo y na Tu ko šak nie sú obsiahnu é iba om o jedinom dielku, ba p á e naopak: sú ak po ediac spoločným meno a eľom jeho poli ických názo- o , k o é obja íme akme celom jeho diele, najmä šak jeho ko ešpondencii. Dokonca možno konš a o ať, že edno s pos upom Osmano p i s ojej expanzii na západ sa á o o ázka pos upne s á a ús ednou émou E azmo ých poli ických ú ah. Aj z oh o dô odu už boli objek om nejednej mode nej analýzy2 (z pe a holandského 1 Pa s p o o o môžeme spomenúť dielko alianskeho humanis u Ricca da BARTOLINIHO (1470–1529) O a io ad Imp. Caes. Maximilianum Aug. ac po en iss. Ge maniae p incipes de expedi- ione con a Tu cos suscipienda (Augsbu g, Sigismund G imm & Ma cus Wi sung, 20Sep. 1518, [21 s.]) ad eso ané om o duchu cisá o i Maximiliáno i I. a nemeckým knieža ám. 2 Komplexne o E azmo ých názo och na Tu ko s p ihliadnu ím k s edoeu ópskemu kon- ex u pojedná a Ma ia CYTOWSKA, É asme e les Tu cs, Eos 62, 1974, s. 311–321. Edi o mode ného ex o o-k i ického ydania E azmo ej Ú ahy jeho názo y analyzuje o s o- 18 HISTORIE — OTÁZKY — PROBLÉMY 2/2014 p o eso a Jana an He waa dena nedá no aj českom p eklade ámci e azmo - ského zbo níka E asmo o dílo minulos i a současnos i e opského myšlení).3 Nap iek omu jednoznačné odpo ede na mo í y a ciele E azmo ých p oklamácií o Tu koch nedá ajú. P e E azmo e poli ické názo y je o iž cha ak e is ický pome ne ka ego- ický e anjelio ý paci izmus, k o ý je zja nom ozpo e s po ebou či ne yhnu nos- ťou ob any k esťanskej Eu ópy p ed osmanskou ag esiou. T á ou á z as ajúcej osmanskej h ozbe E azmus p e o musí pos upne e i- do ať s oje názo y. V oku 1518, lis e s ojmu p ia eľo i, nemeckému humanis o i Paulo i Volsio i (P. Volz) namies o s ojho adičného p ojek u pasí neho odpo u, spočí ajúceho iba o y o ení jedno nej aliancie k esťanských š á o , p edos ie a p ojek ich k is ianizácie, či skô e anjelizácie (lebo ich po ažuje za polok esťano ): „Najúčinnejším spôsobom podmanenia si Tu ko by bolo, ak by spozo o ali, že nás žia i o, čo učil a yjad il K is us; ak by cí ili, že nedych íme po ich moci, nep ahneme po ich zla e, nechceme ich maje ky, ale že ok em ich spásy a K is o ej slá y nám nejde o nič iné.“4 V opačnom p ípade h ozí sku ku po u čenie k esťano : „Lebo ak nášmu úsiliu bude chýbať duše ná sila, po om sa ýchlejšie my zdegene ujeme na ú o eň jom p edho o e (An onius Ge a dus WEILER, Einlei ung, in: Ope a omnia Deside ii E as- mi Ro e odami ecogni a e adno a ione c i ica ins uc a, no isque illus a a, o dinis quin- i omus e ius, Ams e dam 1986, s. 3–28) a neskô sa k nim acia zame ajúc pozo nosť na eologický ámec E azmo ej ozp a y: TÝŽ, La Consul a io de Bello Tu cis in e endo: une œu e de pié é poli ique, in: Jacques Choma a — And é Godin — Jean-Claude Ma golin (edd.), Ac es de Colloque in e na ional E asme Tou s 1986, Gene a 1990, s. 99–108. Au- o anglického p ekladu E azmo ej Ú ahy jeho názo y na Tu ko analyzuje samos a - nej š údii (Michael J. HEATH, E asmus and Wa agains he Tu ks, in: Jean-Claude Ma golin (ed.), Ac a con en us neo-la ini u onensis, Pa is 1980, s. 991–1001) i p edho o e k s oj- mu p ekladu: TÝŽ, In oduc o y no e, in: Dominic Bake -Smi h (ed.), Collec ed wo ks o E asmus: Exposi ions o he Psalms, To on o 2005, s. 202–209. Vý in E azmo ých názo- o na ojnu p á e z uhlu jeho Ú ahy skúma o s ojej š údii F ed DALLMAYR, A wa agains he Tu ks? E asmus on wa and peace, in: Anan a Kuma Gi i (ed.), The mode n p ince and he mode n sage: T ans o ming powe and eedom, New Delhi 2009, s. 429–449. O áz- ka p o i u eckej ojny je šak p í omná akejkoľ ek deba e o E azmo ých (spočia ku po- me ne yh anene paci is ických) názo och na ojnu — pa s p o o o iď Jacques CHO- MARAT, Un ennemi de la gue e: É asme, Bulle in de lʼAssocia ion Guillaume Budé 33, 1974, s. 445–465. Podobne sa á o éma obja uje aj našej p áci: Im ich NAGY, E azmus Ro e - damský a jeho s e (Ú ahy o dobe, člo eku a spoločnos i 16. s o očia, K aków 2012 (bližšie ka- pi ole: „Vý in poli ických názo o E azma Ro e damského kon on ácii s poli ickou ea- li ou Eu ópy p ej e ine 16. s o očia,“ s. 29–65). 3 Jan an HERWAARDEN, E asmus a Tu ci, aneb je álka osp a edlni elná?, in: Tomáš Nejes- chleba — Jan Mako ský (edd.), E asmo o dílo minulos i a současnos i e opského myš- lení, B no 2012, s. 263–287. 4 „E icacissima Tu cas expugnandi a io ue i si conspexe in in nobis eluce e quod docui e exp essi Ch is us; si sense in nos non ipso um inhia e impe iis, non si i e au um, non ambi e possessiones, sed p ae e eo um salu em e Ch is i glo iam nihil omnino quae e- e.“ Pe cy S a o d ALLEN (ed.), Opus epis ola um Des. E asmi Ro e odami III: 1517–1519, Oxo- nii 1913, lis č. 858 da o aný 14. augus a 1518 Bazileji, s. 364–365. IMRICH NAGY 19 Tu ko , ako sa nám poda í Tu ko p i iahnuť na našu s anu.“5 E azmus ej o sú- islos i musí o o ene ys úpiť aj na ob anu s ojich názo o , k o é niek o é k uhy označujú za de e is ické, ba p iam za p eja z ady. „Ak niek o sp á ne p ipomína, že je apoš olské p i iesť Tu ko k ie e skô K is o ými bojo níkmi ako zb aňami, je hneď upodoz ie aný, ako keby donášal Tu kom, že, ak zaú očia na k esťano , í o sa nebudú nijako b ániť.“6 E azmus je p es edčený, že o ganizo anie ojny p o i Osmanom nemôže byť ini- cio ané pápežom, ani ci ke nými osobami. P á e osoba cisá a Ka ola V. bola jeho ú ahách ou najpo olanejšou k ej o úlohe — o nako, ako ju po ažo al za najpo o- lanejšiu aj o ázkach iešenia e o mačnej schizmy. Namies o oho šak s pkosťou idí, že jeho cisá je zahl ený jediným p oblémom, a ým je ojna s F ancúzskom. Tu niekde eba hľadať dô ody, p e k o é sa E azmo a pozo nosť medziná odno-po- li ických o ázkach p esú a od Ka ola V. na s edoeu ópsky p ies o a s edoeu óp- skych ladá o , k o í sú bezp os edne kon on o aní nielen s osmanskou h ozbou, ale už aj s osmanskou ojnou: „S eľkým úsilím u p ip a ujeme ojnu p o i F an- cúzom. Pápež sa celý ozhne aný na s a ých p ia eľo spojil s nami. A za iaľ Tu ek plieni Uho sko s ojimi zb aňami.“7 S eľkou oba ou sledo al E azmus najmä ak , že Osmani sa s á ajú mocenským čini eľom, s k o ým jedno li é znep ia elené s any začínajú ážne kalkulo ať p i s ojich diploma ických a ojenských o enzí ach. S ým o a o aním sa oku 1526 ob acia aj na ancúzskeho k áľa, aby ho yz al k akcep o aniu mie u, hoci bol zjed- naný nesp a odli o a ne o nop á ne.8 Cena mie u za učujúceho jedno u k esťanskej Eu ópy boji p o i Osmanom je o iž o ne yčísli eľná: „Ak k esťanských mona cho spojí pe ná s o nosť, Tu ci budú menej opo ážli í a budú p inú ení akcep o ať daný s a , keď e az az jednému, az d uhému k áľo i licho ia, len aby z oho získali ne- jaký osoh a sú mocní jedine k ôli ašej nes o nos i.“9 Eš e om oku šak mohol 5 „Quod si hic non adsi animus, ci ius u u um es u nos in Tu cas degene emus quam u Tu cas in nos as pa es pe ahamus.“ Tam iež, s. 365. 6 „Si quis admonea e e Apos olicum esse Tu cas Ch is i p aesidiis ad eligionem pe a- he e po ius quam a mis, con inuo oca u in suspicionem quasi docea Tu cas, si impe- an Ch is ianos, nullo modo cohe cendos.“ Tam iež, s. 371. 7 „Nos hic magnis s udiis appa amus bellum in Gallos. Pon i ex o us in e e es amicos i a- us nobis sese adiunxi . E in e im Tu ca Hunga iam popula u a mis.“ Tak o lakonicky E azmus glosuje si uáciu Eu ópe o s ojom lis e ad eso anom Williamo i Wa hamo i z 23. augus a 1521. P. S. ALLEN (ed.), Opus epis ola um Des. E asmi Ro e odami IV: 1519–1521, Oxonii 1922, lis č. 1228, s. 568–569. 8 Ide o Mad idskú zmlu u uza enú medzi Ka olom V. a F an iškom I. po om, čo F ancúzi u peli oku 1525 po ážku p i Pa ii a F an išek I. padol do zaja ia. F an išek, k o ý bol k p ija iu jej podmienok p inú ený ými o okolnosťami, sa nej za iazal, že sa zdá še - kých ná oko na Neapolsko, Miláno aj Jano a uzná z cho anosť cisá a o Flámsku. Už nasledujúcom oku šak pápež Klemen VII. zba il F an iška p ísahy, k o ú edy zložil. Vedno spolu aj s Bená kami a Flo enciou y o ili Ligu z Cognacu namie enú p o i cisá o i Ka olo i V. Poz i Richa d MACKENNEY, Dějiny E opy šes nác ého s ole í, P aha 2001, s. 256. 9 „Si Ch is ianos mona chas i ma iunge conco dia, minus audebun Tu cae, e in o dinem cogen u qui nunc huic Regi, nunc illi u cunque commodum ue i blandian es, non alia 20 HISTORIE — OTÁZKY — PROBLÉMY 2/2014 s nemou bolesťou sledo ať, ako sa jeho najče nejšie p edpo ede napľňajú, ako naj- k esťanskejší k áľ i samo ný pápež dokážu icho podpo o ať osmanský ú ok na k es- ťanské Uho sko.10 Nie pochýb, že p á e pálči é p oblémy p o iosmanskej ojny p i iahli E azmo záujem aj k Uho sku. Pos upne nad äzuje čo az ši šie a ži šie kon ak y s k uhom uho ských humanis ických zdelanco .11 P á e ko ešpondencii E azma so s ojimi s edoeu ópskymi p ia eľmi sa p a idelne obja ujú sp á y o osmanskej h ozbe — E azmus je e iden ne aj ďaka nim eľmi dob e in o mo aný. Už lis e Jakubo i Pi- sono i da o anom 9. sep emb a 1526 síce eľmi s učne, no p i om mimo iadne eľa- a ne eaguje na chý o moháčskej po ážke: „Žialim, že Váš š á bol oz á ený, p e o som aký s učný.“12 V oku 1529 z popudu spo edníka k áľo nej Má ie Habsbu skej Jána Henckela ad esuje do e po uho skom a českom k áľo i Ľudo í o i II. ochu onesko enú konzoláciu pod náz om Vidua Ch is iana.13 E azmus sa šak ani u, kon- ex e p íčiny Má iinho o do enia možno aj eľmi ú alo, nezd áha zdô azniť s oje e magis quam es o dissidio po en es sun .“ P. S. ALLEN (ed.), Opus epis ola um Des. E as- mi Ro e odami VI: 1525–1527, Oxonii 1926, lis č. 1722 da o aný 16. júna 1526, s. 361. 10 F an išek I. sa skon ak o al so Sülejmanom p os edníc om cho á ského g ó a Jána F angepána a požiadal ho o ú ok na Habsbu go co . Ten bol zásade možný d och sme- och — Osmani mohli zaú očiť západnom S edomo í, esp. cez Uho sko na Rakúsko. Tá p á možnosť bola iskan nejšia, p i ej d uhej s álo ces e Uho sko. Poz i: And ás KUBI- NYI, A Jagelló-ko i Magya o szág ö éne ének ázla a, Századok 128, 1994, s. 370. V sku oč- nos i si uácia na uho sko-osmanskom poh aničí, ako aj nú o ná k íza uho ského š á u jasne p edu čili ý oj, k o ý sme o al k Moháčskej po ážke. Po o naj: Voj ech KOPČAN, Tu ecké nebezpečens o a Slo ensko, B a isla a 1986, s. 23–24. 11 T encsényi-Waldap el pokladá za p ého a najs a šieho E azmo ho žiaka Uho sku Ja- kuba Pisona, keďže počia ky ich p ia eľs a da uje eš e do čias E azmo ho poby u Ríme oku 1509, kde sa zoznámili. Im e TRENCSÉNYI-WALDAPFEL, É asme en Hong ie: Les e o s poli iques d’É asme en Hong ie, Budapes 1942, s. 3. P á e Piso sa na základe od- po účania poľského k áľa Žigmunda Jagelo ského s á a ycho á a eľom nas á ajúceho uho ského k áľa Ľudo í a II. Je z ejmé, že Piso sa o s ojich pedagogických zásadách iadil E azmo ým manuálom na ýcho u ladá a — Ins i u io p incipis Ch is iani. Keď sa Ľudo í oženil so šes násť očnou Má iou, ses ou Ka ola V. a Fe dinanda, Piso ich začal zdelá ať oboch. V oku 1522 už Piso in o muje E azma, že mladý Ľudo í si hlboko áži E azmo e názo y, že en o ešpek zdieľa aj jeho žena — k áľo ná Má ia Habsbu ská a že E azmo lis ad eso aný Pisono i bol p ija ý s eľkým en uziazmom celým d o om. I. TRENCSÉ- NYI-WALDAPFEL, É asme en Hong ie, s. 3. Do k uhu uho ských a poľských e azmo co sa- moz ejme pa ili aj ďalšie iac a menej ply né osoby: leká Ján An onín Košický, b a ia Thu zo ci, spo edník k áľo nej Má ie Habsbu skej Ján Henckel, adca a kancelá Má ie Habsbu skej, neskô os ihomský a cibiskup Mikuláš Oláh, biskup z P zemyśłu And ej K ický, poľský kancelá K iš o Šidlo ický, poľský icenkancelá Pe e Tomický. 12 „Doleo es apud os esse u ba as, eoque sum b e io .“ P. S. ALLEN (ed.), Opus epis ola um Des. E asmi Ro e odami VI, lis č. 1754, s. 416. 13 Tlačou yšla o F obeno ej lačia ni Bazileji. TÝŽ (ed.), Opus epis ola um Des. E asmi Ro- e odami, om. XII, indices, Compila i Ba ba a Flowe . Pe eci e edidi Elisabe h Rosen- baum, Oxonii 1965, s. 29. IMRICH NAGY 21 p es edčenie, že nená isť oči Tu kom nemožno osp a edlňo ať ich exis enciou: „Ak aj nie je k esťanom, p edsa len mu pomôžem nebezpečens e, ak už p e nič iné ak p e o, lebo je člo ekom a možno az dos ane ozum. Zabíja, k o nepomáha, keď môže. Nie je znakom k esťanského milos dens a zabiť Tu ka len p e o, že je Tu kom.“14 Udalos i oho oku (pád Budína a obliehanie Viedne) šak na odili celkom no ú si uáciu bezp os edného oh ozenia Osmanmi, čo E azma p inú ilo k s o mulo aniu s ojho ojno ého apelu p o i Tu kom — Nanaj ýš p ospešnej ú ahy o yhlásení ojny Tu kom. Bezp os edným podne om p e znik šak mala byť žiadosť celku nezná- meho nemeckého p á nika Johannesa Rincka15 z Kolína nad Rýnom (in o mácie o ňom o iž máme akme ýh adne iba z ko ešpondencie s E azmom — zacho al sa jeden Rincko lis E azmo i a š y i E azmo e lis y Rincko i). Bližšie dô ody, k o é iedli Rincka k ej o požiada ke, nepoznáme, keďže jeho lis , k o om žiadal E azma o ná- zo na ojnu p o i Tu kom, sa nezacho al.16 Zdá sa šak, že Rinck u ys upo al iba z pozície sp os edko a eľa, za k o ým sa z kadlia záujmy iných p ip a iť a gumen- ačný ma e iál p e nadchádzajúci íšsky snem Augsbu gu a zaš í iť ho šeobecne akcep o anou E azmo ou au o i ou. Augsbu ský snem šak pop i u eckej o ázke mal na p og ame eš e dôleži ejší bod, k o ým bolo zauja ie s ano iska k Lu he o mu ie o yznaniu. Aj á o okolnosť mohla p ispieť k mo í om zniku Ú ahy. Od oku 1524 o iž E azmus iedol s Lu he om nekomp omisnú polemiku p os edníc om s ojich iac-menej ad esne ú očných diel. Ok em eologických spiso 17 sem možno za adiť aj Lu he o u ú echu k áľo nej Má ii: Vie ös liche Psalmen an die Königin zu Unga n (1526), k o ým Lu he kondolo al o do elej k áľo nej p užne akme okam- ži e po sm i jej manžela — o i oky skô ako o u obil E azmus s ojou K esťanskou do ou. V oku 1529 zas Lu he publikuje s oju ú ahu o možnos iach ojny p o i Tu - 14 „Si ne ch is ianus quidem, amen succu am pe icli an i, si non ob aliud, ce e quia homo es e ie i po es u aliquando esipisca . Occidi , qui non se a , quum possi . Nec es ch is ianae clemen iae el Tu cam occide e non ob aliud, nisi quia Tu ca si .“ Ma ia CY- TOWSKA (ed.), E asmus Ro e odamus: Vidua Ch is iana, in: Ope a omnia Deside ii E asmi Ro e odami ecogni a e adno a ione c i ica ins uc a, no isque illus a a, o dinis quin i omus sex us, Ams e dam 2008, s. 311. 15 Bol synom ich á a, š udo al Kolýne a Bologni. Dok o á z obojakého p á a získal Ko- lýne (1518), kde po om pôsobil na amojšej uni e zi e až do s ojej sm i. Pe e G. BIETEN- HOLZ, Con empo a ies o E asmus: A bibliog aphical egis e o he enaissance and e o ma ion. Volume III. N–Z, To on o 1987, s. 161n. 16 Tam iež, s. 162. 17 De libe o a bi io dia ibe si e colla io yšla sep emb i 1524 Bazileji u Ján F obena. Bližšie o o mo aní E azmo ých názo o na Lu he a iď nap . Da id SANETRNÍK, Re o mní heo- log E asmus Ro e damský a jeho polemika s Lu he em, in: Deside ius E asmus Ro e damský, De libe o a bi io = O s obodné ůli, P aha 2006, s. 7–103. V decemb i 1525 yšla lačou Lu he o a odpo eď pod náz om De se o a bi io, k o á sa šak do E azmo ých úk dos a- la až o niekoľko mesiaco neskô . Na os ý Lu he o ón eago al akme okamži e a eš e na ja oku 1526 ydá a u J. F obena Bazileji spis Hype aspis es dia ibae ad e sus se um a bi ium M. Lu he i. P ep aco ané a doplnené ydanie, označo ané niekedy ako Hype as- pis es II, po om ydal až sep emb i 1527. 22 HISTORIE — OTÁZKY — PROBLÉMY 2/2014 kom, e idujúc s oje pô odné escha ologické s ano isko.18 P iam sa nám eda núka in e p e ácia, že E azmo a Ú aha je las ne jeho odpo eďou na Lu he o spis Vom K iege wide die Tü ken (O ojne p o i Tu kom).19 E azmus sku očne chce poznať Lu he- o e názo y na ojnu p o i Tu kom, ale obí ak až na poslednú ch íľu: ma ci 1530 píše s ojmu p ia eľo i Boni áco i Ame bacho i, aby mu čím skô poslal Lu he o u knižku.20 Ame bach eaguje ob a om,21 ale medzičasom E azmus už 17. ma ca 1530 poslal Rincko i skoncipo anú Ú ahu.22 P i písaní oh o s ojho dielka mohol E azmus če pať inšpi áciu aj od s ojho p ia- eľa, mladšieho španielskeho humanis u Juana Luisa Vi esa. Ten eš e oku 1526, p iamej eakcii na osmanské íťazs o p i Moháči píše dialóg De dissidiis Eu opae e bello Tu cico a k ej o éme sa pod dojmom ojno ých udalos í acia opäť oku 1529, keď koncipuje spis De condi ione i ae Ch is iano um sub Tu ca.23 E azmus bez pochýb musel poznať p é zo zmienených diel, eď om čase už ud žia al in enzí ny ko eš- pondenčný p ia eľský zťah s Vi esom, k o ý zah ňo al aj ýmenu kníh.24 18 Eš e oku 1518 nímal Lu he osmanskú h ozbu ako Boží es , k o ý pos ihol eu ópske k esťans o za pápežské omyly. V lis e s ojmu p ia eľo i Spala ino i doslo a a gumen uje, že iesť ojnu p o i Tu kom je o is é ako zop ieť sa Božej ôli, lebo Boh yuží a Tu ko na o, aby po es al k esťano . Súčasne Tu ko yk esľuje za nábožensky ole an ných: „Tu ek ždy každému do olí, aby žil podľa s ojej ie y […] moc pápeža nad elom a dušou je isíck á ho šia ako moc Tu ko .“ D. Ma in Lu he s We ke. K i ische Gesam ausgabe (Wei- ma e Ausgabe) VIII, G az 1966, s. 708–709. 19 E azmo a Ú aha šak s ojou o mou ( ýklad Žalmu 28) indikuje skô eakciu eš e na Lu- he o e Š y i ú ešné žalmy p e uho skú k áľo nú Má iu obsahujúce ýklad Žalmu 37, 62, 94 a 109. 20 „Rogo u quum p imum licue i , mi as nobis libellum Lu e i de bello ad e sus Tu cas.“ P. S. ALLEN (ed.), Opus epis ola um Des. E asmi Ro e odami VIII: 1529–1530, Oxonii 1934, lis č. 2279, s. 369. 21 Tam iež, lis č. 2280, s. 370. 22 Tam iež, lis č. 2285 da o aný 17. ma ca 1530 o F eibu gu, s. 382–385. Vlas ne celá Ú a- ha je akoby E azmo a odpo eď Rincko i, Allen šak do s ojho súbo u yb al iba ýňa ky z celého ex u, k o ý bol publiko aný k i ickej edícii ámci súbo ného ydania E az- mo ho diela: An onius Ge a dus WEILER (ed.), E asmus Ro e odamus: U ilissima consul a io de bello Tu cis in e endo, e obi e ena a us psalmus XXVIII, in: Ope a omnia Deside ii E asmi Ro e odami ecogni a e adno a ione c i ica ins uc a, no isque illus a a, o dinis quin i omus e ius, Ams e dam 1986, s. 1–82. V Alleno ej edícii sa nachádzajú pasáže zo s án 31n., 64–68 a 82 k i ického ydania. 23 V li e a ú e sa s e neme p edo še kým s názo mi zdô azňujúcimi a ini u diel oboch hu- manis o : nap . M. J. HEATH, In oduc o y no e, s. 204, k o ý sa domnie a, že E azmus če pá a gumen y p e osp a edlnenie ojny p o i Tu kom p á e od Vi esa. M. L. Colish šak idí ý azný ozdiel medzi p ácami oboch humanis o — Vi es, na ozdiel od E azma, ponúka podľa nej konk é ne poli ické a no a bene ojenské k oky ako odpo eď na osmanskú in á- ziu do s ednej Eu ópy. Ma cia Lillian COLISH, Juan Luis Vi es on he Tu ks, in: Medie alia e Humanis ica: S udies in Medie al and Renaissance Cul u e, 35, 2009, s. 1–14, najmä s. 3. 24 P. S. Allen sa p iamo domnie a, že bližšie nekonk e izo aná knižka („Mi o ad e libellum quendam meum, in quo insun nonnulla magis aliquan o a cu a sc ip a“) spomínaná o IMRICH NAGY 23 Základným ámcom E azmo ej Ú ahy je ýklad k Žalmu 28,25 čomu eno al ú odnú s ať. P ek apujúco u zos á a na pozíciách, k o é sa zhodujú s pô odným Lu- he o ým názo om diacim, že Tu ci sú Božím es om. U E azma je „ u ecký meč poms i eľom nedod žanej zmlu y, k o ú k esťania uza o ili s Bohom“.26 V jedno - li ých poli ických a ojno ých udalos iach idí podobens o Božieho hlasu z Žalmu 28, k o ého cieľom nie je koniec s e a a posledný súd ( ozdiel op o i Lu he o i), ale snaha o náp a u člo eka: „P iznajme si eda, že ie o zásahy sú hlasom Pána úžia- ceho nás zach ániť, nie zahubiť, ak o sa o doz edáme aj z 28. žalmu: Hlas Páno nad odami, . j. nad ľuďmi, zmie ajúcimi sa sem a am up os ed šako akých žiados í a Zah mel Boh eleby, Pán nad eľkými odami! Hlas Páno — aký mohu ný! Hlas Pá- no — aký eľkolepý! Hlas Páno láme céd e. Hlas Páno me á blesky ohni é, hlas Páno púšťou o iasa…“27 E azmo o iešenie je súlade s jeho pô odnými názo mi požadu- júcimi náp a u člo eka duchu k esťanských hodnô a ne yhnu nej jedno y k esťa- no : „A po om, čo sa ozp ášili už aj skazené žiados i os i edúce s oj boj p o i duši, a čo sa ukončil s á dogiem, sa z púš e s ane ch ám zas ä ený Páno i, k o om budú še ci s o ne z duše a jednohlasne osla o ať s ojho obno o a eľa.“28 Ten o s oj eo- logický ú od končí zopako aním s ojich základných poli ických éz, k o é na o mu- lo al už Ins i u io p incipis Ch is iani, a k o é p ipisujú naj äčší ýznam a dôleži osť s e ským ladá om, k o ý majú moc uza o iť medzi sebou mie a pos a iť h ádzu p o i Tu kom. Vzápä í nasleduje p ak ická časť E azmo ej Ú ahy, k o á už nesie s opy poli ic- kého ealizmu: odz kadľuje eálnu poli ickú si uáciu i možnos i. Hneď p é konš a- o anie o z as e moci Tu ko je las ne ýz ou íšskemu snemu Augsbu gu, aby odhlaso al pomoc Uho sku a Fe dinando i Habsbu skému: „Te az šak, keď už nie pochýb, že á o aká ozsiahla u ecká íša sa z odila nie ďaka ich ojenskej zda - nos i, ale ďaka nám, k o í sme ú našu íšu es uhodne ozd obili, musia še ci, Vi eso om lis e ad eso anom E azmo i 20. júla 1527 (lis č. 1847) by malo byť p á e spo- mínané De Eu opae dissidiis e bello Tu cico. P. S. ALLEN (ed.), Opus epis ola um Des. E asmi Ro e odami VII: 1527–1528, Oxonii 1928, s. 107. 25 E azmus použí al číslo anie žalmo podľa Vulgá y, esp. Sep uagin y. My sa poznám- kach p id žia ame zauží aného číslo ania odbo ných ex och podľa heb ejskej Biblie použí aného aj ci o anom slo enskom ydaní, k o é ychádza z No ej Vulgá y, iz y- dání S ä é Písmo S a ého i No ého zákona, T na a 2000. Pô odné — E azmo o číslo a- nie, k o é zacho á ame hla nom ex e, u ádzame p i odkazoch h ana ej zá o ke. 26 „Quo ies sensimus Tu cicum gladium, ul o em iola i oede is quod cum Deo pepigimus?“ A. G. WEILER (ed.), E asmus Ro e odamus: U ilissima consul a io, s. 32. 27 „Agnoscamus igi u haec lagella oces esse Domini, cupien is sana e nos, non pe de e, quemadmodum doce Psal. 28.: Vox Domini supe aquas, hoc es , populos, a iis a ec ibus a iisque doc inis huc illucque luc uan es. Deus maies a is in onui , dominus supe aquas mul as, ox Domini in i u e, ox Domini in magni icen ia, ox Domini con ingen is ced os, ox Domini in e ciden is lammam igneam, ox Domini concu ien is dese um…“ Tam iež, s. 34. (Z ý aznené pasáže sú E azmo ými ci áciami zo žalmis u — Ž 29 [28], 3–5.) 28 „Tunc e elabun u nobis obscu a sal uum, ac discussis p a is cupidi a ibus quae mili an ad e sus spi i um, esec is dogma um dissidiis, ex dese o ie emplum Domino dica um, in quo conco dibus animis, eadem oce, omnes ins au a o i suo dicen glo iam.“ Tam iež, s. 36. 24 HISTORIE — OTÁZKY — PROBLÉMY 2/2014 k o í sa hlásia k menu k esťana, nielen ľú os i o na iekať, ale aj ponúknuť pomoc b a ským ná odom ich poh ome.“29 Aby p es edčil, pos upuje klasickou huma- nis ickou me ódou a ponúka ýklad dejín Tu ko počnúc ládou Ghazno skej dy- nas ie. Pod obnejšie popisuje ládu desia ich pano níko osmanskej dynas ie poč- núc Osmanom I. a končiac Sulejmanom I. Nádhe ným. Zmena E azmo ho pohľadu je z ejmá — í o Tu ci už nie sú len „semich is iani“, k o ých možno k is ianizo ať k esťanskou mo álkou a láskou. Už sú o aj bezbožní a mimo iadne k u í lúpež- níci, oči k o ým je ne yhnu né sa zop ieť ozb ojenou silou. A gumen uje p i om ak uálnymi udalosťami — po ážkou Uho ska, obliehaním Viedne.30 E azmus šak s ojí aj p ed p oblémom, ako obhájiť s oj názo o ý posun p ed hlasmi oponen o : nechce byť „ ojno ým š áčom“, ale súčasne odmie a aj ú pný de e izmus.31 Ďalšie pasáže E azmo ej Ú ahy p e o môžeme po ažo ať za jeho obhajobu oči ob ineniu, že s ojimi paci is ickými názo mi sa las ne s o ožňuje s Lu he o ým pos ojom. E azmus p i om ychádza z ézy, že k esťania, esp. ich ladá i disponujú p á om iesť ojnu. Ten o E azmo ojno ý apel šak nie je bezhla ým „ úbením“ do ojny. Pod- mienkou jej edenia o iž os á a ob odenie k esťanských cnos í: „Lebo iba yk iko- ať: ojnu p o i Tu kom, ým o h ozným beš iám, ým o nep ia eľom ci k i, omu o ná odu nakazenému každým zločinom a nem a nosťou je o is é, ako keby sme y- dali ne edomý da napospas nep ia eľom. Ba sám som sa ne az čudo al, keď sme p ed časom počuli z blízka o k u ej po ážke Uho ska, o žiaľ zbudzujúcej sm i Ľu- do í a, o ak eľmi smu nom osude k áľo nej Má ie a e az pop i obsadení Uho ského k áľo s a aj o ak k u om plienení Rakúska, že naše k ajiny, aj samo Nemecko, o p ijali chladne, akoby sa o, čo sa p ihodilo, nás nijako ne ýkalo.“32 E azmo a ýz a p e o sme uje na naj ply nejších eu ópskych mona cho (Ka ola V., Fe dinanda I., F an iška I., Hen icha VIII.) a pápeža Klemen a VII., k o í majú moc, p os iedky a dekla ujú i s oju zbožnosť — p e E azma podmienku p ípus nos i i zá uku úspeš- 29 „… nunc e o quum indubi a um si , am la e pa ens impe ium non illis i u e pa um, sed nobis nos um ob me i a nos a diminu um, non solum ingemiscendum es omnibus qui a en ch is iano nomini, e um e iam opi ulandum es a e na um na ionum cala- mi a ibus…“ Tam iež, s. 38. 30 „… quid o ies c uen as incu sa iones ac as in Unga iam c udelissime occupa am, depul- sum egem Fe dinandum, plus quam hos ili e oppugna am Viennam, inc edibili imma- ni a e as a am Aus iam ul e io em o am.“ Tam iež, s. 50. 31 „In e im mihi paucis ixandum es cum duplici hominum gene e, quo um al e i pe pe- am ad bellum Tu ca um in lamma i sun , al e i pe pe am deho an u ab a mis in Tu - cam mo endis.“ Tam iež, s. 52. 32 „Nam nihil aliud oci e a i, quam bellum in Tu cas, in immanes beluas, in ecclesiae pe - duelliones, in gen em omni scele um ac lagi io um gene e con amina am, quid aliud es quam impe i am mul i udinem hos ibus p ode e? Quin ipse non semel admi a us sum, quum de p opinquo audi emus c eb as Hunga iae clades, nupe Lodo ici mise andum exi ium, Ma iae eginae is issimam so em; nunc p ae e occupa um Hunga iae eg- num am c udelem Aus iae as a ionem, nos as egiones, a que ipsam adeo Ge maniam adeo ige e quasi quod ge i u nihil ad nos a inea .“ Tam iež, s. 64. IMRICH NAGY 25 nos i akej o ojny.33 Jeho spojenecké ojsko by malo mať na čele cisá a s íšskymi knieža ami, po ňom by mal s áť „najk esťanskejší“ ancúzsky k áľ, nasledo aný Fe dinandom, k o ého k ajina je naj iac ys a ená u eckej h ozbe. Po nich by mali s áť os a ní ladá i,34 ale s ylúčením ci ke ných osôb, p e k o ých je účasť na ojne nep ípus ná.35 Vzápä í p echádza na p ak ickú o ázku inanco ania ojny, k o á z y- čajne p os edníc om mimo iadnych ojno ých daní os á a na bed ách pospoli ého ľudu. P o i omu podá a ná h, aby äčšinu ojno ých náklado uh adili samo ní ladá i a boháči zošk aním s ojich las ných ýda ko , čas o zby očne p em haných na hos iny, zába y a luxus.36 E azmus sa do ýka aj diploma ického pozadia ojny, keď a gumen uje p o i deniu, že ej o ojne ide iba o zápas medzi Fe dinandom I. a Jánom Zápoľským o uho skú ko unu.37 Nakoniec dô odí aj p o i názo om, že sa las ne k esťania pod osmanskou nad ládou nemajú až ak zle.38 Na zá e si sám p e seba kladie o ázku: „Po edz o no, myslíš si, že máme ísť do ojny alebo nie?“39 Odpo- edá si, že sám neodho á a od ojny,40 ale jeho ideálom os á a íťazs o k esťanských cnos í a mo álky a pok esťančenie Tu ko .41 Vojna, hoci p o i Tu kom — úhla nému nep ia eľo i k esťanskej Eu ópy, os á a p e E azma zlom, ale en ok á sa jej už nemožno yhnúť. E azmus odmie ol Au- 33 „Nunc p opius u ge nos mali is, e habemus p incipes, non minus di ione p aecellen es quam eligionis s udio p aes an es, Ca olum impe a o em, e huius ge manum egem Fe dinandum, ac iam andem, u inam ma u ius oede a um ch is ianissimum Gallia um egem F anciscum. Nec um p o sua pie a e, um p o cognominis hono e (nam idei ca ho- lice de enso dici me ui ), de u u us es huic negocio incly us Angliae ex Hen icus. O an- dum es a que e iam spe andum es o e, u nos i mise i us Dominus Iesus ica io suo Clemen i VII. men em inse a ipso dignam, eamque con i me ac bene o une , quam p ae se e e dici u , e a bonis c edi u .“ Tam iež, s. 68. 34 „… p imum ius es Caesa i Ca olo, cum suis sa apis, p oximum egi ch is ianissimo, e - ium egi Fe dinando, cui p opius immine illa ba ba ies, dein alio um p incipum.“ Tam- iež, s. 70–71. 35 Na ú o ézu E azmus up iamuje s oju pozo nosť ďalšej obsiahlej a gumen ácii, opie a- júc sa p edo še kým o no ozákonné ex y: „Ch is us nunquam belasse legi u , sed adi- di nobis coeles em philosophiam…“ Tam iež, s. 72. 36 „U au em ci a magnum populi g a amen pecuniae suppe an in bellum, hac a ione ie- i po es , si p incipes impendia supe acanea esecen ; id si ece in , idebun quan um ec igal acc esca censibus.“ Tam iež, s. 74. 37 „Supe es u paucis espondeamus his qui dic i an hoc bellum non pe ine e ad eligio- nem ch is ianam, sed de egno Unga iae an um dece a i in e duos p incipes, quo um al e i Tu ca ule i supe ias…“ Tam iež, s. 74. 38 „Exaudiun u in e im e alio um oces abominandae, qui iac an esse ole abilius age e ch is ianos sub impe io Tu ca um, quam sub ch is ianis p incipibus ac sub pon i ice Ro- mano.“ Tam iež, s. 75–76. 39 „Dic exe e, censes bellandum an non?“ Tam iež, s. 81. 40 „Nec bellum dissuadeo…“ Tam iež, s. 81. 41 „Illud in p imis e a op abile, si licea Tu ca um di iones i a subige e, quemadmodum apos oli cunc as mundi na iones subege un impe a o i Ch is o; p oximum es o o um, sub a mis hoc po issimum age e, u se ic os esse gaudean .“ Tam iež, s. 82.