Česky cítiť, ľudovodemokraticky myslieť! Štátna politika voči česko-nemeckým deťom a ich rodinám v prvých rokoch socialistickej diktatúry

Česky cítiť, ľudovodemokraticky myslieť! Štátna politika voči česko-nemeckým deťom aich rodinám vprvých rokoch socialistickej diktatúry* Michal Korhel FEELING WITHIN THE NATION, THINKING WITHIN THE SYSTEM. GOVERNMENTAL POLICIES AIMED AT DEALING WITH CZECH-GERMAN CHILDREN AND THEIR FAMILIES AT THE BEGINNING OF THE SOCIALIST DICTATORSHIP During the first years after the Second World War, Czech-German children in Czechoslovakia were exposed to asharp change in policy. First, they were persecuted as Germans and later protected by the government. But even after their position was in theory officially protected, precautions were often ignored at the local level and many Czech-German children suffered from arbitrary abuse of power that was accompanied by social rejection. It was only with the communists’ rise to power in February 1948 that their situation was set to change rapidly: According to the Constitution of 9May 1948, they, together with children of all origins, were guaranteed special care and protection. Based on archival sources and oral histories, this article attempts to shed light on the policies of the Communist Party of Czechoslovakia geared towards Czech-German children and their families at the beginning of the socialist dictatorship. Additionally, the article assesses the meaning of the political change for the fates of those children and, on the other hand, looks into the significance of Czech-German children for the Communist Party. KEYWORDS: Czech-German children; intermarriage; upbringing; socialism; German minority; Czechoslovakia; family policy „[V]šichni přece víme, že to byla výchova, jež otupovala dětskou mysl, vedla kbezohlednosti, panovačnosti, dobrodružnosti apřímo kzločinnosti, jež musela dříve či později následovat. Většina těchto hitlerčíků je, díky Bohu, za hranicemi. Zůstaly nám tu však děti zčeských rodin aze smíšených manželství,1 které touto výchovou, jež * Tento článok vznikol vrámci doktorského výskumného projektu autora, ktorý je súčasťou projektu Children born of war— past, present and future. Projekt Children born of war— past, present and future je financovaný zprogramu Horizon 2020 Európskej únie pre výskum ainováciu vrámci grantovej dohody Marie Skłodowska-Curie č.642571. 1 Pojmom „zmiešané manželstvo“ je vtomto článku myslené manželstvo Čecha aNemky resp.Češky aNemca, voboch prípadoch nežidovského pôvodu. Deti, ktorými sa tento článok zaoberá, boli narodené prevažne ztýchto manželstiev, no nie výlučne. Namiesto ich dobovo zaužívaného označenia „děti ze smíšených manželství“ je preto použité všeobecné označenie „česko-nemecké deti“ poukazujúce na ich národnostne zmiešaný pôvod azároveň zahŕňajúce nemanželské deti. Kproblematike židovského obyvateľstva vpovojnovom Československu pozri napr. Christiane BRENNER, „Zwischen Ost uns West.“ Tschechische OPEN ACCESS 12 HISTORIE — OTÁZKY — PROBLÉMY 2/2018 postrádala jakéhokoli mravního základu, rovněž prošly adnes žijí ve svých domovech vpohraničí za nových, teprve pozvolna se uklidňujících poměrů.“ Takto opisuje dvojtýždenník Národnej jednoty severočeskej, Náš hraničář, ako boli počas nacistickej okupácie Českých krajín vychovávané niektoré české deti, ale predovšetkým deti nemecké ačesko-nemecké. Citát je súčasťou článku reagujúceho koncom januára 1948 na zadržanie skupiny mládeže organizujúcej ilegálne prechody hraníc. Medzi zadržanými sa nachádzali aj „mladíci“ pochádzajúci zo zmiešaných česko-nemeckých rodín. Na rovnakú udalosť poukazuje aj článok publikovaný vRudom práve 15.ja nuá ra 1948, ktorý dodáva, že spomínanú skupinu viedol bývalý nacistický stíhač. Oba texty uvádzajú, že prevedené osoby, čiastočne taktiež česko-nemeckého pôvodu, sa mali následne vamerickom okupačnom pásme stretnúť aspoločne vytvoriť jednotky alebo vstúpiť do americkej armády. Zatiaľ čo ústredný orgán Komunistickej strany Československa (KSČ) explicitne uvádza, že prevedené osoby mali pracovať proti Československu atým zvýrazňuje negatívny pohľad na zmiešané rodiny, autor zNášho hraničáře využíva udalosť na poukázanie zložitosti situácie detí narodených zo zmiešaných česko-nemeckých vzťahov.2 Vobdobí prvej Československej republiky boli deti vrámci boja českých anemeckých nacionálne orientovaných aktivistov vnímané predovšetkým ako súčasť národa, jeho symbolický kapitál3 aaž následne ako súčasť svojich rodín. Včeských krajinách predstavovali česko-nemecké deti výzvu ako aj veľký význam vprocese, vktorom sa obe národnostné skupiny snažili od seba postupne čo najviac vymedziť azároveň získať tieto deti na svoju stranu.4 Dôsledkom druhej svetovej vojny anúteného vysídlenia nemecky hovoriaceho obyvateľstva sa česko-nemecké vzťahy vyhrotili ako nikdy predtým, čo sa bezprostredne odzrkadlilo aj na povojnových osudoch zmiešaných rodín. Ako to konštatuje americký historik, Benjamin Frommer, národnostne zmiešané česko-nemecké rodiny apredovšetkým ich deti mali byť cestou integrácie nemeckej menšiny vrámci československej spoločnosti. To, čo malo byť ich výhodou, sa však nakoniec vmnohých prípadoch stalo príťažou atieto deti sa stali obeťami povojnového rozpadu spoločnosti.5 Vpraxi to znamenalo, že boli často vystavené dispolitische Diskurse, 1945–1948, München 2009, s.209–222; Kateřina ČAPKOVÁ, Germans or Jews? German-Speaking Jews in Poland and Czechoslovakia after World War II, Jewish History Quarterly 246, 2013, s.348–362; Magdalena SEDLICKÁ, „Němečtí Židé“ vČeskoslovensku vletech 1945–1948, Historie— Otázky— Problémy 8, 2016, č.1, s.120–131. 2 Tlupa mladíků organisovala přechody čs. hranic, Rudé právo, 15.1.1948, č.12, s.1; Otázka dětí ze smíšených manželství, Náš hraničář, 30.1.1948, č.2, s.5. 3 Pojem „symbolický kapitál“ použitý vtejto štúdii sa vzťahuje na práce francúzskeho sociológa Pierre Bourdieu, ktorý symbolický kapitál označuje ako symbol spoločenského uznania amoci. Ako symbolický kapitál môže byť podľa Bourdieu vnímaný kapitál fyzický, sociálny, kultúrny alebo ekonomický. Pozri Pierre BOURDIEU, Praktische Vernunft. Zur Theorie des Handelns, Frankfurt a. M. 1998, s.108–115. Ktéme detí ako symbolického kapitálu pozri napr. Martina WINKLER, Kindheitsgeschichte. Eine Einführung, Göttingen 2017, s.104. 4 M.WINKLER, Kindheitsgeschichte, s.104–108; Tara ZAHRA, Kidnapped Souls. National Indifference and the Battle for Children in the Bohemian Lands, 1900–1948, Ithaca 2008, s.2n a269–271. 5 Benjamin FROMMER, Expulsion or Integration: Unmixing Interethnic Marriage in Postwar Czechoslovakia, East European Politics and Societies 14, 2000, č.2, s.381–410, tu s.410. OPEN ACCESS MIcHaL KORHEL 13 kriminácii vo svojom okolí, ako aj rôznym formám psychického afyzického násilia. Hoci na štátnej úrovni bola ich situácia známa, legislatívne bola riešená až na jeseň 1946. Deti zo zmiešaných manželstiev boli síce uznané ako ‚budúcnosť‘ českého národa anie toho nemeckého, ale snahy oich ochranu prebiehajúce na pozadí silnej protinemeckej kampane neboli vždy akceptované arešpektované na lokálnej úrovni. Dôležitú úlohu zohrával práve čiastočne nemecký pôvod týchto detí, ktorý vplýval predovšetkým na jednotlivé aspekty ich postavenia vrámci povojnovej českej spoločnosti, vktorej ich diskriminácia pokračovala aj naďalej.6 Zlepšenie ich situácie mal paradoxne priniesť február 1948, keď sa kmoci dostala KSČ, strana, ktorá sa vyznačovala nepriateľskými stanoviskom voči zmiešaným rodinám.7 Komunisti avizovali pozitívne zmeny vtomto smere už vústavnom zákone z9. mája 1948. Ten votázkach ochrany rodiny amládeže „zaručuje […] zvláštní péči aochranu“, čo nesmie byť nijako ovplyvnené ich pôvodom.8 Po februári 1948 sa rovnako vpozitívnom smere postupne mení postoj KSČ knemecky hovoriacemu obyvateľstvu,9 ku ktorému boli česko-nemecké deti nezriedka pripisované. Na druhej strane však obmedzovanie práv aslobôd občanov štátnou mocou zobdobia 1945 až 1948 nekončí, ostáva vpretransformovanej forme— národnostná perzekúcia prechádza do perzekúcie politickej, ktorou boli zasiahnuté viaceré vrstvy spoločnosti,10 do ktorých patrili aj členovia zmiešaných rodín. Tento článok sa snaží na základe kritickej analýzy archívnych prameňov centrálnych štátnych inštitúcií, ale aj lokálnych úradov, dobových periodík asvedectiev pamätníkov načrtnúť prístup štátu kčesko-nemeckým deťom koncom štyridsiatych avpriebehu päťdesiatych rokov 20.storočia, aprispieť tak kbádaniu socialistických konceptov apraktík týkajúcich sa detstva. Cieľom tohto článku je súčasne zistiť, aký bol význam februára 1948 pre česko-nemecké deti anaopak, aký význam mali tieto deti pre socialistickú diktatúru. 6 Ch. BRENNER, „Zwischen Ost und West“, s.222n.; Tomáš STANĚK, Odsun Němců zČeskoslovenska, 1945 –1947, Praha 1991, s.318–331; Tara ZAHRA, The Lost Children. Reconstructing Europe’s Families after World War II, Cambridge, Mass. 2011, s.182–193. Na základe analýzy rozhovorov spamätníkmi je možné konštatovať rôznorodosť osudov česko-nemeckých detí vČeskoslovensku po druhej svetovej vojne. To, či unich prevažovali negatívne alebo skôr pozitívne skúsenosti, záležalo od faktorov ako napr. pohlavie nemeckého člena rodiny alebo činnosť rodičov počas vojny. 7 Matěj SPURNÝ, Nejsou jako my. Česká společnost amenšiny vpohraničí (1945–1960), Praha 2011, s.157n. 8 Ústavní zákon ze dne 9.května 1948, Parlament České republiky, Poslanecka sněmovna. Dostupné na: http://www.psp.cz/docs/texts/constitution_1948.html [náhľad: 14.1.2018]. 9 Matěj SPURNÝ, KSČ a„naši Němci“ (1945–1955). Mezi nacionalismem, internacionalismem apragmatismem, in: Adrian von Arburg— Tomáš Dvořák— David Kovařík (edd.), Německy mluvící obyvatelstvo vČeskoslovensku po roce 1945, Brno 2010, s.269–278. 10 Tomáš DVOŘÁK, Bádání oněmeckém obyvatelstvu vpoválečném Československu, problémy jeho vymezení aširší kontextualizace, in: Adrian von Arburg— Tomáš Dvořák— David Kovařík (edd.), Německy mluvící obyvatelstvo vČeskoslovensku po roce 1945, Brno 2010, s.54–69, tu s.66; Karel KAPLAN, Nekrvavá revoluce, Praha 1993, s.180–238; M.SPURNÝ, Nejsou jako my, s.338–340. OPEN ACCESS 14 HISTORIE — OTÁZKY — PROBLÉMY 2/2018 POLITICKÁ PRAX SA MENÍ VIAC AKO SOCIÁLNA SKÚSENOSŤ Ako už bolo spomenuté vyššie, pre postavenie česko-nemeckých detí včeskej spoločnosti apostoj štátnej moci knim je rozhodujúca predovšetkým štátna politika zameraná na nemecky hovoriace obyvateľstvo. Problematika zmiešaných rodín ako taká sa od konca štyridsiatych rokov vytráca zoficiálnych vládnych dokumentov.11 Asi najvýznamnejším zobmedzeného množstva prameňov je súhrn platných právnych predpisov týkajúcich sa členov česko-nemeckých rodín zo 7.júna 1948, ktorý Ministerstvo vnútra rozoslalo všetkým okresným národným výborom aďalším inštitúciám štátnej správy anárodnej bezpečnosti. Vňom ministerstvo potvrdzuje svoje predchádzajúce nariadenia avyhlášky ohľadom štátnej spoľahlivosti aobčianstva, povolenia pobytu, konfiškácie majetku, národnej správy drobných živností adomov, dvadsaťpercentnej zrážky zo mzdy ataktiež vyňatia zodsunu apresunu do vnútrozemia.12 Dokumentom nová štátna moc potvrzuje predchádzajúci prístup kzmiešaným manželstvám spred februára 1948. Hoci články publikované vperiodikách KSČ vobdobí 1945 až 1948 naznačovali skôr vývoj ktvrdšiemu postoju vtejto problematike, je ich možné vnímať skôr ako taktický ťah vpolitickom boji opohraničie.13 Ohľadom situácie nemecky hovoriaceho obyvateľstva sa štátna politika vČeskoslovensku vyvíjala pod Gottwaldovým heslom ‚nie je Nemec ako Nemec‘ azákladnou úlohou štátneho aparátu ako aj masových organizácii sa stalo „vychovat zNěmců, zejména zdělníků vduchu proletářského internacionalizmu uvědomělé, vládě oddané občany lidovo-demokratické rebubliky.“14 Práve ideológia internacionalizmu, ktorá sa vkomunistickej strane postupne presadzuje na úkor nacionalistickej línie prvých povojnových rokov, je popri hospodárskych azahranično-politických dôvodoch jednou hlavných príčin zmeny postoja KSČ voči nemeckej menšine.15 Fenomén ‚dobrého Nemca‘ sa dostáva aj do štátnej propagandy, vktorej sú Nemci zobrazovaní ako kladné postavy. Nemčina ako jazyk je ‚rehabilitovaná‘, očom svedčí aj vydávanie 11 To, že problematika zmiešaných rodín zmizla zvládnych kruhov, je možné odôvodniť ideologickými zmenami nastupujúceho stalinizmu, vrámci ktorých mizne aj problematika špecifickosti pohraničia ako takého. Jaromír MRŇKA, Svéhlavá periferie. Každodennost diktatury KSČ na příkladu Šumperska aZábřežska vletech 1945–1960, Praha 2015, s.194. 12 Národní archiv (ďalej len NA), Ministerstvo vnitra I— dodatky (ďalej len MV I– D), kartón č.251, Právní poměry osob žijících vnárodnostně smíšených manželstvích z7.6.1948. 13 M.SPURNÝ, Nejsou jako my, s.157n. Ako príklady spomínaných článkov môžu slúžiť nasledujúce: Jak snimi naložit, Rudé právo, 12.7.1946, č.158, s.5; Smíšená manželství do vnitrozemí, Rudé právo, 30.10.1947, č.253, s.2; Tlupa mladíků; Zabezpečme pohraničí!, Týdeník pro pohraničí, 15.6.1946, č.24, s.3. 14 NA, MV I– D, kartón č.1281, Návrh na některá opatření vpráci mezi občany německé národnosti Politického sekretariátu ÚV KSČ z8.1.1952. 15 M.SPURNÝ, KSČ, s.269n a277n. Po nástupe KSČ sa mení aj prístup khranici snemeckými okupačnými zónami aneskoršími Nemeckou spolkovou aNemeckou demokratickou republikou, pri čom ksprísneniu režimu aochrany došlo voboch prípadoch. Kuvoľneniu pomerov na hranici sNDR došlo až po výstavbe berlínskeho múru. Petr KARLÍČEK, Malá železná opona. Česko-saská hranice po druhé světové válce (1945–1966), in: Tomáš Velímský— Kristina Kaiserová (edd.), Region na hranici, Ústí nad Labem 2016, s.259–283. OPEN ACCESS MIcHaL KORHEL 15 časopisov (napríklad časopisy Aufbau und Frieden aFreundschaft) apremietanie filmov vnemeckom jazyku alebo odoberanie periodík zNemeckej demokratickej republiky. Vspoločenskom živote má byť etnickým Nemcom umožnené stať sa lojálnymi občanmi socialistického Československa, vdôsledku čoho sa od začiatku päťdesiatych rokov dostávajú do verejného života. Ich vzťah kštátu bol však už vdruhej polovici päťdesiatych rokov opäť spochybňovaný. Nacionalistická definícia nepriateľa bola síce počas obdobia stalinizmu vústraní, no nezmizla úplne. Vprocese zmeny postoja knemecky hovoriacemu obyvateľstvu mali kľúčovú úlohu zohrávať predovšetkým deti. Tie, keďže vporovnaní so svojimi rodičmi neboli zaťažené dedičstvom vojny anebolo im potrebné zložito odôvodňovať zmenu straníckej línie, sa mali stať akýmisi priekopníkmi dobrých vzťahov medzi jednotlivými národnostnými skupinami prekonávajúce predchádzajúce nepriateľstvo.16 VÚstave 9.mája sa oČeskoslovensku píše ako oštáte „dvou rovnoprávných slovanských národů, Čechů aSlováků“. Nemecká menšina ajej vzťah kväčšinovému obyvateľstvu sa vnej nespomínajú.17 Hoci režim KSČ nedisponoval uceleným konceptom národnostnej politiky,18 na základe hore uvedených dôvodov sa na jednej strane usiloval ozlepšenie postavenia nemecky hovoriaceho obyvateľstva, ana strane druhej sa súčasne snažil opestovanie pozitívneho vzťahu Nemcov vČeskoslovensku kštátu aich postupnú asimiláciu sväčšinovým obyvateľstvom. Alebo slovami Politického sekretariátu ÚV KSČ: „Jde oto, aby se Němci sžívali sčeským aslovenským lidem, aby dostali vřelý poměr knaší národní kultuře aknašim dějinám atd. Předpokladem tohoto sžívání avyužití všech práv rovnoprávných občanů je, aby se učili česky nebo slovensky. Zároveň je třeba pečovat ozlepšování materielních podmínek života občanů německé národnosti aodstranit jakoukoliv diskriminaci.“19 KSČ pritom zdôrazňovala, že nová národnostná politika nemá byť chápaná ako prehodnotenie respektíve oprava politiky voči nemecky hovoriacemu obyvateľstvu zobdobia 1945 až 1948.20 Opatrenia upravujúce pomery nemeckej menšiny21 boli pravidelne sledované akontrolované ako na lokálnej aregionálnej úrovni tak aj na centrálnej na poradách Ministerstva vnútra. Otom, že zlepšenie situácie nemecky hovoriaceho obyvateľstva, ateda aj zmiešaných rodín sa zteoretickej roviny vyhlášok anariadení nie 16 J.MRŇKA, Svéhlavá periferie, s.194n.; Marína ZAVACKÁ, Kto je náš akto je Nemec? Lojálny československý občan a„nemeckosť“ vrokoch 1948–1956, Acta Universitatis Carolinae. Studia Territorialia 13, 2013, č.1–2, s.237–260, tu s.242–248 a257–259; NA, MV I– D, kartón č.1285, Zápis oporadě ve věci provádění národnostní politiky vúseku kulturně osvětové apolitické pomoci obyvatelstvu německé národnosti, konané dne 5.října 1951 vMinisterstvu vnitra. 17 Ústavní zákon ze dne 9.května 1948. 18 M.SPURNÝ, KSČ; M.SPURNÝ, Nejsou jako my, s.336n. 19 NA, MV I– D, kartón č.1281, Návrh na některá opatření. 20 Tamže. 21 Opatrenia, ktoré upravovali pomery nemeckej menšiny vČeskoslovensku, boli prijaté voblastiach kultúrne-osvetovej (tlač, rozhlas afilm vnemeckom jazyku), zamestnania vrátane personálnej politiky akonfiškácie majetku. NA, MV I– D, kartón č.1285, referát „Sledování akontrola všech opatření, upravující poměry osob německé národnosti“ určený na poradu prednostov referátov III. KNV konanú dňa 8.2.1951. OPEN ACCESS 16 HISTORIE — OTÁZKY — PROBLÉMY 2/2018 vždy premietlo aj do praktickej roviny každodenného života, svedčia správy bezpečnostných referátov národných výborov. Správa Krajského národného výboru vBrne zmája 1951 konštatuje, že „stará nedůvěra mezi Čechy aNěmci [inadále] trvá.“22 Problémy boli zaznamenané napríklad vpersonálnej politike vzamestnaní, pri výmere mzdy, votázkach ubytovania alebo pri konfiškáciách majetku. Práve vposlednom menovanom prípade sa správa odvoláva na prípady, vktorých českým členom zmiešaného manželstva bolo vrátené štátne občianstvo, no ich majetok bol aj napriek tomu zabavený. Zodpovedný mestský národný výbor majetok dotyčných vydať odmietol, hoci mu to bolo krajským národným výborom nariadené. Situácia sa stala pre niektoré zmiešané rodiny natoľko neriešiteľnou, že vdôsledku nej žiadali ovysídlenie.23 Rozdiely medzi politickou praxou asociálnou skúsenosťou vyplývajú aj pri porovnaní normatívnych dokumentov svýpoveďami pamätníkov. Vnich je nezriedka poukazované na sociálnu izoláciu zmiešaných rodín aich vporovnaní snovým obyvateľstvom pohraničia zlú hospodársku situáciu. Deti zo zmiešaných rodín vnímali aj po februári 1948, že majú negatívnu nálepku ‚Nemca‘ aže sa ich okolie na nich pozerá „skrz prsty“.24 Následkom takéhoto zaobchádzania sa udetí neraz objavovali pocity inakosti atúžba byť „normálnym“: „[…] chtěla jsem být všechno [chodit do pionýra apod.], protože jsem chtěla být jak ostatní děti. […] Doma se mluvilo jinak amluvilo se jinak vtý škole. Takže my jsme vlastně jako děti nevěděli vlastně ani kam patříme. […] [N]akonec, sice jsme to nedali najevo, ale neměli jsme moc radosti, že máme tátu Němce aže se jako od těch dětí lišíme.“25 Ak sa naskytla možnosť výberu, uprednostňovaná bola úradne potvrdená česká národnosť.26 Vyhrážkam aumýselným škodám na majetku ako aj šikane na škole boli česko-nemecké deti vystavované naďalej, ato aj vpriebehu šesťdesiatych rokov.27 Vo všeobecnosti je ale aj napriek rozdielom medzi teóriou apraxou dodržiavania nariadení zPrahy možné konštatovať zlepšenie životných podmienok zmiešaných rodín, očom svedčí okrem iného aj nárast počtu narodených manželských česko-nemeckých detí vČeskoslovensku od roku 1949.28 22 NA, MV I– D, kartón č.1285, Správa referenta KNV Brno Ministerstvu vnitra z7.5.1951. 23 Tamže. 24 Rozhovor sEvou Novotnou, Paměť národa. Dostupné na: http://www.pametnaroda.cz/witness/index/id/1243/page/8 [náhľad: 3.11.2016]; Rozhovor sHerbertom Böhmom, Paměť národa. Dostupné na: http://www.pametnaroda.cz/witness/index/id/4937/page/2 [náhľad: 3.11.2016]; Rozhovor sJindřichom Straussom, Paměť národa. Dostupné na: http://www.pametnaroda.cz/witness/index/id/5032/page/13 [náhľad: 3.11.2016]; Rozhovor sPetrom Fořtom, Paměť národa. Dostupné na: http://www.pametnaroda.cz/witness/index/id/4321/ page/3 [náhľad: 3.11.2016]. 25 Rozhovor sHannelore Kalenskou, Paměť národa. Dostupné na: http://www.pametnaroda.cz/ witness/index/id/3987 [náhľad: 17. 12. 2017]. 26 Dotazník Margit Bartoňkovej z7.12.2017, archív autora. 27 Rozhovor sDagmar Neumannovou z5.2.2018, archív autora. 28 Vroku 1949 to bolo 960 detí. Pre porovnanie vroku 1937 1672, vroku 1946 895, vroku 1951 1292 avroku 1960 1180 detí. Demografické ročenky (pramenná díla) 1949— 1930, Český statistický úřad. Dostupné na: https://www.czso.cz/csu/czso/casova_rada_demografie_1949_1930 [náhľad: 6.2.2017]; Demografické ročenky (pramenná díla) 1969–1950, OPEN ACCESS MIcHaL KORHEL 17 Vporovnaní so svojimi rodičmi mali deti zo zmiešaných rodín výhodu toho, že ako deti prežívali rovnaké situácie ináč ako dospelí, boli menej politicky informované, atým pádom nerozumeli kategórii nepriateľa tak ako napríklad ich rodičia alebo ju snimi nezdieľali.29 Dôsledkom toho boli schopné rýchlejšie prekonať národnostné rozdiely asnimi spojené negatívne skúsenosti.30 Február 1948 respektíve začiatok socialistickej diktatúry ako taký vspomienkach česko-nemeckých detí nepredstavuje žiaden zásadný medzník. Vporovnaní sprvými povojnovými rokmi aráznym postojom voči nemecky hovoriacemu obyvateľstvu po februári 1948 na normatívnej úrovni postupne mizne národnostne motivovaná diskriminácia. Na jej miesto ale zároveň prichádza politická perzekúcia, ktorá mohla zasiahnuť aj zmiešané rodiny.31 Tieto rodiny už ale pre štát nepredstavovali ‚problém‘, očom svedčí už spomínané potvrdenie predchádzajúcich nariadení ohľadom tejto otázky. Postoj českej spoločnosti voči nemeckej menšine sa aj napriek snahám KSČ ani začiatkom päťdesiatych rokov úplne nezmenil, čo sa odzrkadľuje aj na skúsenostiach česko-nemeckých detí ztohto obdobia. Fyzické násilie sa medzi nimi vyskytuje síce už len zriedkavo, ale nálepka ‚Nemca‘ asňou spojené negatívne skúsenosti vmnohých prípadoch ostávajú aj naďalej. Zperspektívy detí zo zmiešaných rodín snástupom KSČ kmoci nenastali žiadne výrazné ani priame zmeny vzhľadom na situáciu ich rodín aje možné konštatovať kontinuitu sobdobím tretej Československej republiky. „VYCHOVÁVAŤ SA MÁ VŽDY TAK, ABY SA NEMUSELO NIČ NAPRAVOVAŤ.“ Kontinuitu sprvými povojnovými rokmi je možné pozorovať aj pri záujme štátu odeti aich výchovu. Práve deti zohrávali významnú úlohu vprocese presadzovania nového postoja KSČ voči nemecky hovoriacemu obyvateľstvu. Mali sa stať priekopníkmi nových kladných vzťahov medzi oboma národnostnými skupinami. Deti vo vojnou zničenej Európe reprezentovali predovšetkým nádej do budúcna. Súčasne sa stali centrom pozornosti jednotlivých národov, ktoré ich ešte dôraznejšie vnímali ako súčasť svojho kolektívneho vlastníctva. Na jednej strane sa ich vpovojnovom chaose snažili získať čo najviac späť ana strane druhej sa toto obdobie taktiež vyznačuje silnou proČeský statistický úřad. Dostupné na: https://www.czso.cz/csu/czso/casova_rada_demografie_1969_1950 [náhľad: 6.2.2017]. 29 Machteld VENKEN— Maren RÖGER, Growing up in the shadow of the Second World War: European perspectives, European Review of History: Revue européenne d’histoire 22, 2015, č.2, s.199–220, tu s.204. 30 Pozri napr. rozhovor sFrantiškom Paličkom, Paměť národa. Dostupné na: http://www.pametnaroda.cz/witness/index/id/7399 [náhľad: 11. 11. 2017]. 31 Tu patria predovšetkým následky kolektivizácie alebo obmedzenia (napr. vštúdiu) kvôli príbuzným, ktorí boli odsunutí do americkej okupačnej zóny Nemecka. Rozhovor sHannelore Kalenskou; Rozhovor sHerbertom Böhmom; Rozhovor sJindřichom Straussom, Rozhovor sRichardom Hofmannom, Paměť národa. Dostupné na: http://www.pametnaroda.cz/witness/ index/id/2663 [náhľad: 3.11.2016]. OPEN ACCESS 18 HISTORIE — OTÁZKY — PROBLÉMY 2/2018 natálnou politikou jednotlivých štátov.32 Ináč to nebolo ani vČeskoslovensku, kde sa popri podpore natality hneď po vojne rozpútalo pátranie po deťoch, ktoré nacisti odvliekli po zničení Lidíc, ako aj po deťoch českého pôvodu, ktoré boli počas vojny pridelené nemeckým rodinám.33 Príslušnosť česko-nemeckých detí kčeskému národu nebola po druhej svetovej vojne jasná. Na jednej strane boli kvôli ich, aj keď len čiastočne, českému pôvodu považované za biologickú budúcnosť ‚malého‘ českého národa, na strane druhej ale zároveň za potencionálnych budúcich kolaborantov. Hoci české manželky Nemcov vo svojich listoch vláde aprezitentovi republiky trvali na tom, že aj napriek rizikám, ktoré im počas vojny hrozili, vychovali svoje deti „česky“, veľká časť českej verejnosti bola skôr presvedčená, že sa utýchto detí, aj keď proti vôli ich rodičov, presadila výchova nemecká, ktorá ich zaraďovala k„hitlerčíkům“ novinového článku citovaného vúvode. Na vládnej úrovni sa potenciálne riešenia tejto problematiky uberali rôznymi smermi. Braný do úvahy bol dokonca aj návrh oodstránení tzv.„germanisačního činitele“ zrodiny stým, že by boli deti premiestnené do českého prostredia anemecký rodič by ich mohol navštíť len na krátku dobu za určité obdobie. „Česká“ výchova detí bola dôležitým argumentom na strane rodičov, ktorí chceli zabrániť ich nútenému vysídleniu, ale aj na politickej rovine vdiskusiách, či tieto deti patria kčeskému národu. Prednosť nakoniec dostali rodinné väzby arodina musela byť uchovaná ako celok.34 „Národní amravní“ výchova týchto detí mala byť ale chránená aj za cenu narušenia rodinného celku. Ak bol rodič odsúdený podľa dekrétu prezidenta republiky zdňa 19.júna 1945, č.16 Sb., „opotrestání nacistických zločinců, zrádců ajejich pomahačů aomimořádných lidových soudech“, umožňovali vtedajšie právne predpisy prijatie výchovných opatrení, aby dieťa nebolo vystavené „nebezpečí mravní poruchy“.35 Poručnícke súdy boli už vroku 1945 Ministerstvom spravodlivosti spolu sMinisterstvom ochrany práce asociálnej starostlivosti upozornené na zvýšenú pozornosť vtakýchto prípadoch so špeciálnym zreteľom aj na deti zo zmiešaných manželstiev. Zperspektívy možnosti ohrozenia výchovy bolo sčesko-nemeckými deťmi zaobchádzané rovnako ako sdeťmi kolaborantov. Medzi možnými opatreniami bol napríklad ochranný dozor alebo ochranná výchova vinej rodine. Prijaté mali byť okrem iného, 32 M.VENKEN— M.RÖGER, Growing up, s.201; M.WINKLER, Kindheitsgeschichte, s.113n.; Tara ZAHRA, Lost Children: Displaced Children between Nationalism and Internationalism after the Second World War, in: Nick Baron (ed.), Displaced Children in Russia and Eastern Europe, 1915–1953. Ideologies, Identities, Experiences, Leiden— Boston 2016, s.187–217, tu s.191–197. 33 Jakub RÁKOSNÍK, Lidově demokratický režim asociální práva občanů vČeskoslovensku, 1945–1960, Praha 2010, s.335; T.ZAHRA, The Lost Children, s.176–180. 34 B.FROMMER, Expulsion, s.395n; NA, Úřad předsednictva vlády— běžná spisovna, kartón č.1032, sign. 1364/2, list „českých žien adetí zo zmiešaného manželstva“ Predsedníctvu vlády Čsl. republiky z8. apríla 1946; tamže, list „českých žien zo zmiešaného manželstva“ kancelárii prezidenta Republiky Československej prijatý dňa 16.8.1946; tamže, list Josefa Břečku predsedovi vlády z12.3.1946; Otázka dětí; T.ZAHRA, The Lost Children, s.184–186. 35 NA, Ministerstvo spravedlnosti Praha, kartón č.1894, Ministerstvo spravodlivosti Prezídiu zemského súdu vPrahe, vBrne, 1945. OPEN ACCESS MIcHaL KORHEL 19 ak bolo dieťa vychovávané „vduchu protinárodním“ achýbala „vůle říditi výchovu dítěte klásce kvlasti.“36 Otom, že vprípade týchto zásahov ministerstvám nešlo výhradne oblaho dieťaťa aže zpohľadu štátnych úradov dieťa ohľadom vlastnej budúcnosti nebolo indivíduom, ale patrilo národu, svedčí aj odôvodnenie uvedených opatrení: „Mnohdy totiž dostačí, odejme-li se dítě znevhodného prostředí vlastní rodiny […], aby bylo dosaženo úspěchu ve výchově dítěte, zejména pokud jde ojeho národní smýšlení acítění.“37 Cieľom ústavnej ochrannej výchovy bolo medzi iným, aby „účinným způsobem byly vyhlazeny protinárodní názory acity mladistvého.“38 Snástupom socialistickej diktatúry získali deti aich výchova ešte väčší význam. Deti nielenže neboli zaťažené vojnovou minulosťou, ale ani kapitalizmom. To ich predurčovalo stať sa ‚občanmi štastnej budúcnosti‘— ‚novými socialistickými ľudmi‘. Zpohľadu režimu išlo súčasne oskupinu obyvateľstva, ktorá bola najľahšie ovplyvniteľná. Na ceste kideálu nového socialistického človeka ich mali sprevádzať predovšetkým štát astrana. Voči samotnej rodine ako inštitúci štát vnegatívnom ohľade zakročoval len zriedka. Práve naopak napríklad rodinné prídavky boli navýšené azavedené boli aj tzv.novomanželské pôžičky, ktoré mali uľahčovať založenie rodiny. Cieľom týchto opatrení bolo samozrejme aj zvýšenie pôrodnosti ako takej. Zhľadiska výchovy sa funkcia rodiny mala postupne obmedziť na oblasti citové, mravné aestetické.39 Prostriedkom kobmedzeniu výchovných funkcií rodiny, od ktorej štát nemal istotu naplnenia svojich očakávaní, boli škola amimoškolská výchova. Tie mali vplývať na formovanie osobnosti dieťaťa práve na úkor jeho rodičov. Päťdesiate roky sa vyznačujú systematickým pôsobením štátu na organizáciu voľného času detí prostredníctvom škôl amimoškolskej činnosti.40 Rodina bola vnímaná ako súčasť väčšieho kolektívu, asíce socialistickej spoločnosti. Hoci bola samotným rodičom pripisovaná veľká zodpovednosť pri formovaní ‚nového človeka‘, správa ohľadom starostlivosti omládež zoktóbra 1950 súčasne priznáva zistenie, že väčšina znich na túto úlohu nestačí, pri čom je zdôraznené, že „vychovávat je daleko snazší než převychovávat“.41 Keď výchova dieťaťa nezodpovedala predstavám zodpovedných štátnych inštitúcií, mohlo to mať vážne následky vjeho ďalšom živote. Hannelore chcela po ukončení zdravotníckej školy pokračovať vštúdiu na univerzite, kčomu potrebovala okrem iného aj posudok miestneho národného výboru. Ten však jej prijatie na vysokú školu nedoporučil svšeobecným odôvodnením, „že její 36 Tamže. 37 Tamže. 38 Tamže. 39 Vladimír MACURA, Šťastný věk (ajiné studie osocialistické kultuře), Praha 2008, s.26–28 a190n.; Jakub RÁKOSNÍK, Sovětizace sociálního státu: Lidově demokratický režim asociální práva občanů vČeskoslovensku 1945–1960, Praha 2010, s.335–356; M.WINKLER, Kindheitsgeschichte, s.133. 40 Jiří KNAPÍK, Děti, dětství asocialismus jako badatelská výzva, in: Týž (ed.), Děti, mládež asocialismus vČeskoslovensku v50. a60. letech, Opava 2014, s.9–26, tu s.25; TÝŽ, Socialistické školství atzv.mimoškolní výchova dětí, in: J.Knapík (ed.), Děti, s.45–80, tu s.46n. a52; M.WINKLER, Kindheitsgeschichte, s.133. 41 NA, KSČ-ÚV Právní komise, inv. č.220, „Péče omládež vČSR (Stav ku dni 1.října 1950)“. OPEN ACCESS