Etymologické dublety v španielčine a slovenčine

OPEN ACCESS Etymologické dublety v španielčine a slovenčine bohdan Ulašin (bratislava) ETYMOLOGICAL DOUBLETS IN SPANISH AND SLOVAK In Spanish, so-called learned words, derived from Latin, form etymological doublets with popular words, both of them tracing their origin to the same Latin etymon. While popular words have undergone many acoustic and sometimes semantic changes, learned words have been subject to only minor formal and, to a lesser extent, semantic alterations. Learned words are used mostly in specialized and technical terminology, sometimes in literary style. In Slovak there are very few etymological doublets because the main source of loanwords was neither its preceding Paleoslavic stage, nor Old Slavonic, or any other Slavic language. On the other hand, in Russian we can observe many loanword doublets consisting of popular words alongside Old Church Slavonic lexis. KEY WORDS etymological doublets, Spanish, Slovak, diachrony, synchrony, popular word, learned word, formal and semantic changes, abstract and concrete meaning KLÍČOVÁ SLOVA etymologické dublety, španielčina, slovenčina, diachrónia, ľudové slová, knižné slová, formálne asémantické zmeny, abstraktný a konkrétny význam 1. ÚVOD Jazyk je systém, ktorý sa vyvíja a mení v čase a priestore. Počas storočí sa často mení forma a/alebo význam jednotlivých slov, vznikajú nové slová a nepotrebné zanikajú. Niekedy sa jeden jazyk rozčlení na viacero dcérskych jazykov (sú to jazyky, ktoré sú pokračovateľmi tzv. východiskového alebo pramenného jazyka: latinčina a jej dcérske románske jazyky, praslovančina a dnešné slovanské jazyky a pod.). V takom prípade je zaujímavé sledovať a porovnávať, ako časom jedno slovo nadobudne rôzne formy a často aj významy v jednotlivých dcérskych jazykoch. Sú prípady, keď si východiskový jazyk (už mŕtvy, teda spontánne nepoužívaný ako materinský jazyk) zachová istú prestíž a je naďalej využívaný ako zdroj pre prevzatia v dcérskom jazyku. Ak je takto využívaný v hojnej miere, tak sú splnené podmienky na to, aby sme v dcérskom jazyku našli početné dvojice slov, ktoré vychádzajú z jedného základu; jedno slovo patrí už dcérskemu jazyku, to druhé je v podstate prevzatím z východiskového jazyka. Keďže ide o slová etymologicky spriaznené, takmer vždy aspoň jeden z ich významov zvykne súvisieť či sa prekrývať. V našom článku sa pokúsime priblížiť fenomén etymologických dubliet na príklade španielčiny a slovenčiny (jazykov, ktoré dlhodobo konfrontujeme v našom výskume pre potreby vedeckej a pedagogickej praxe1 1 V univerzitnom študijnom programe prekladateľstvo a tlmočníctvo, špecializácia španielsky jazyk a kultúra. ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 98, 2016, Č. 2, S. 254–267 bOHDAN ULAŠIN 255 OPEN ACCESS a zároveň sú to jazyky zastupujúce oba póly: vysokú mieru a minimálnu mieru výskytu etymologických dubliet). Okrajovo uvedieme aj stav v iných jazykoch: pri románskych jazykoch na ilustráciu toho, aký dôležitý je okrem preberania z východiskového jazyka (latinčiny) aj inovatívny vývoj dcérskeho jazyka (francúzština) pre vysoký počet dubletných tvarov vs. konzervatívny vývoj zvukového plánu (taliančina) a s tým súvisiaci menší výskyt dubliet; ruštinu uvádzame ako zástupcu slovanských jazykov s relatívne vysokým zastúpením dubliet (na rozdiel od slovenčiny). Na záver uvádzame ako špecifický prípad aj stručný stav skúmaného fenoménu v angličtine, ktorá je zaujímavým prípadom jazyka s výrazne heterogénnou slovnou zásobou z hľadiska pôvodu (s výrazným prispením práve latinčiny a románskej francúzštiny). 2. DEFINÍCIA Termín etymologické dublety sa v našej práci používa pre dve (zriedkavo aj viac ako dve) samostatné slová, ktoré vznikli z rovnakého etymologického základu. Z diachrónneho hľadiska ide o jedno a to isté slovo, z ktorého vznikli rozdielnym formálnym a významovým vývojom dve samostatné slová. 3. ETYMOLOGICKÉ DUBLETY V ŠPANIELČINE V prípade španielčiny pochádza drvivá väčšina dubliet z latinčiny. Kým jedno slovo (ľudové) sa vyznačuje kontinuitou: používa sa od doby, keď z latinčiny, resp. iberskej románčiny vznikala kastílčina, a teda prešlo celým vývojom jazyka i zmenami vo zvukovom pláne, to druhé, knižné, sa stalo súčasťou jazyka neskôr, bolo prebraté z latinčiny najprv do vyššieho štýlu (najčastejšie prostredníctvom učencov, príslušníkov duchovenstva, kronikárov, atď.) a zmenilo sa iba minimálne v porovnaní s latinským originálom. Dublety majú teda z diachrónneho hľadiska spoločný etymologický základ, zo synchrónneho hľadiska sú to dve rôzne, samostatné slová líšiace sa formou a väčšinou aj významom2 (hoci takmer vždy je medzi nimi istá významová súvislosť). Španielčina vznikla z latinčiny, ktorú priniesli rímski vojaci a kolonisti do historickej Hispánie v roku 218 pr. n. l., kde prišli bojovať s Kartágincami počas druhej púnskej vojny. Po páde Západorímskej ríše (476 n. l.) sa z iberorománčiny postupne vydelili rôzne dialekty, ktoré sú sesterskými jazykmi, pokračovateľmi iberorománčiny: katalánčina (spolu s valencijčinou a baleárčinou), galícijčina, astúrčina, aragónčina a na základe kastílskeho dialektu španielčina. Počas obdobia znovudobýjania (Reconquista) Pyrenejského polostrova sa medzi kresťanskými kráľovstvami postupne presadila a neskôr jednoznačne dominovala Kastília, ktorá sa presadila aj jazykovo. 2 Preto sem nepatria pravopisné dublety: psicología / sicología ,psychológia‘, harmonía / armonía ,harmónia, súlad‘, ktoré sa vyslovujú úplne rovnako. Prvý tvar je konzervatívny, druhý odráža súčasnú výslovnosť. 256 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 98, 2016, Č. 2 OPEN ACCESS V 13. storočia sa kastílčina stala úradným jazykom Kastílie namiesto latinčiny3. Po zjednotení Španielska v roku 1474 sa presadila kastílčina ako úradný jazyk na celom územi, čo prispelo k postupnému vytváraniu spoločnej národnej identity. Od konca 16. st. sa kastílčina začína nazývať španielčinou (Zavadil, 1998, s. 46–72). V tej dobe už boli uskutočnené najdôležitejšie zvukové a gramatické zmeny vo vývoji jazyka. Jeho podoba bola už viac-menej ustálená a do súčasnosti sa zmenila len minimálne. a) Ľudové slová (voces populares): prešli úplným hláskovým vývojom z hovorenej latinčiny až do modernej španielčiny4: llave ,kľúč‘ (z lat. clāvis5), mujer ,žena‘, ,manželka‘ (z lat. mulier), hijo ,syn‘ (z lat. fīlius). Ide o slová latinského pôvodu, okrem nich sem patria aj slová zdedené prostredníctvom latinčiny z iných jazykov, napr. gréčtiny: escuela ,škola‘ (< lat. schola < gr. scholē), piedra ,kameň‘ atď. b) Poloknižné slová (voces semicultas, semicultismos): slová, ktoré z nejakej príčiny neprešli všetkými hláskovým zmenami, takže ich tvar nie je ani knižný, ani dôsledne ľudový. Buď boli prebraté až v starokastílskom období, čo spôsobilo, že neprešli zmenami, ktoré sa uskutočnili predtým, alebo boli prítomné v slovnej zásobe od začiatku, ale boli ovplyvnené tvarmi klasickej resp. stredovekej latinčiny, najmä cirkevnej alebo právnickej: siglo (z lat. saeculum, nie je to knižné slovo, inak by malo tvar *século, a nie je to ani ľudové slovo, po uplatnení všetkých zmien by výsledný tvar bol *sejo); reino (z lat. rēgnum, knižný tvar by bol *regno, ľudový *reño), plaza (z neskorolat. plattea ,široká ulica‘, ľudový tvar by bol *llaza a knižný *placia), ejemplo (z lat. exemplum, ľudový tvar by mal podobu *ejencho a knižný *exemplo). c) Knižné slová (voces cultas, cultismos): sú to slová, ktoré prenikli do jazyka neskôr, po tom, ako sa už udiali jazykové zmeny v procese prerodu latinčiny na kastílčinu. Rozdiel v porovnaní z východiskovým latinským slovom je minimálny, napr. zaniká slabá koncová spoluhláska, základ slova zostáva rovnaký: currículo > lat. curriculum, laborar > laborāre, acuario > aquārium, plenilunio > plēnilūnium atď. Počas vývoja latinčiny a iberskej románčiny smerom ku kastílčine a neskôr modernej španielčine, podstúpili tzv. ľudové slová mnohé zmeny, ktoré ich odlíšili od latinského východiskového tvaru. Pri príkladoch uvádzame ako prvý knižný tvar, po ňom nasleduje tvar ľudový a na záver východiskový latinský tvar6: 3 Konkrétne počas vlády Fernanda III. (1217–1252). Avšak náležitej kodifikácie sa kastílčina dočkala až za vlády jeho syna Alfonza X. Múdreho (1252–1284). 4 Príklady španielskych dubliet v 3. kapitole, ich význam ako aj ich etymológiu čerpáme z nasledujúcich knižných prameňov: Corominas (2000), Diccionario de la lengua española, Dubský (1993), Gutiérrez (1989), Zavadil (1998). Tvar a význam latinských východiskových slov čerpáme okrem vyššie uvedených zdrojov v Quitt — Kucharský (1992) a Špaňár — Hrabovský (1962). 5 Hoci v práci uvádzame slovné tvary v klasickej latinčine, v nominatíve, v skutočnosti je východiskový pre španielčinu akuzatívny tvar slova v ľudovej latinčine. Tá však zďaleka nie je tak podrobne doložená. 6 Vybrali sme iba zopár príkladov zo stoviek etymologických dvojíc na ilustráciu hlavných zmien vo vývoji španielčiny. Pre presný priebeh zmien ako aj ich klasifikáciu viď. ZAVADIL (1998) alebo GUTIÉRREZ (1989). bOHDAN ULAŠIN 257 OPEN ACCESS amplio ,široký‘ — ancho ,široký‘ < lat. amplus ánima ,duša‘ — alma ,duša‘ < lat. anima causa ,kauza‘, ,prípad‘ — cosa ,vec‘ < lat. causa cogitar ,rozmýšľať‘ — cuidar ,starať sa‘ < lat. cogitāre cognado ,spriaznený‘– cuñado ,švagor‘ < lat. cōgnātus concilio ,cirkevný snem‘, ,koncil‘ — concejo ,mestská rada‘ < lat. concilium constar ,byť známe‘ — costar ,stáť (o cene)‘ < lat. constāre cremar ,spopolniť‘ — quemar ,(s)páliť‘ < lat. cremāre delicado ,delikátny‘, ,jemný‘; ,krehký‘ — delgado ,štíhly‘ < lat. dēlicātus duplicar ,zdvojiť‘ — doblegar ,zložiť‘ < lat. duplicāre espéculo ,zrkadlo na vyšetrenie ústnej dutiny‘ — espejo ,zrkadlo‘ < lat. speculum estricto ,prísny‘ — estrecho ,úzky‘ < lat. strictus forma ,forma‘ — horma ,obuvnícke kopyto‘ < lat. forma húmero ,ramenná kosť‘ — hombro ,plece‘ < lat. humerus inflar ,nafúknuť‘ — hinchar ,napuchnúť‘ < lat inflāre insignia ,insígnia‘, ,odznak‘ — enseña ,zástava‘, ,prápor‘; ,insígnia‘ < lat. īnsignia insomnio ,nespavosť‘ — ensueño ,sen‘, ,spánok‘ < lat. īnsomnium ínsula ,opustené miesto‘ — isla ,ostrov‘ < lat. īnsula minuto ,minúta‘ — menudo ,drobný‘ < lat. minūtus mutar ,meniť‘, ,mutovať‘ — mudar ,sťahovať sa‘ < lat. mutāre parábola ,parabola‘ — palabra ,slovo‘ < lat. parabola pleno ,plný‘ — lleno ,plný‘ < lat. plenus radio ,polomer‘ — rayo ,lúč‘ < lat. radius recitar ,recitovať‘ — rezar ,modliť sa‘ < lat. recitāre regla ,pravidlo‘, ,regula‘ — reja ,mreža‘ < lat. rēgula senior ,senior‘ — señor ,pán‘ < lat. senior sinfonía ,symfónia‘ — zampoña ,hudobný nástroj podobný flaute‘ < lat. symphōnia sólido ,pevný‘, ,solídny‘ — sueldo ,plat‘ < lat. solidus vigilar ,strážiť‘ — velar ,bdieť‘; ,pracovať do noci‘; ,starať sa‘ < lat. vigilāre Dvojicu môžu tvoriť aj poloknižné a ľudové slovo: regla (knižný tvar by bol *régula) — reja (z lat. rēgula) alebo knižné a poloknižné slovo: implicar — emplear (ľudový tvar by bol *enchegar). Zriedkavo nájdeme aj trojicu, resp. triplety: knižné, poloknižné a ľudové slovo, napríklad: apoteca — botica — bodega < lat. apothēca < gr. apothēkē. 3.1 DOMÁCE VS. PREVZATÉ SLOVO Z INÉHO ROMÁNSKEHO JAZYKA Zvláštnym druhom dubliet sú aj tie dvojice, pri ktorých jedno zo slov je prebraté z iného románskeho jazyka. Zaraďujeme ich medzi dublety, keďže vychádzajú z jedného latinského slova. To je spôsobené tým, že druhy a intenzita zmien vo zvukovom pláne sa líšia od jedného románskeho jazyka k druhému. Existujú dva základné druhy tohto typu dubliet7. 7 Uvedené príklady sú z: Corominas (2000), Gutiérrez (1989), Zavadil (1998). 258 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 98, 2016, Č. 2 OPEN ACCESS a) Pri prvom španielčinu zastupuje knižné slovo a druhým členom dvojice je ľudové slovo z iného románskeho jazyka (prvé uvádzame vždy slovo prevzaté, druhé je domáce): gruta ,jaskyňa‘ (zo sicílskeho alebo neapolského nárečia grutta) — cripta ,krypta‘; obe z lat. crypta a to z gr. krýptē ,klenuté podzemie‘ b) inorománske — španielske ľudové slovo: tempo ,tempo‘ (z tal. tempo) — tiempo (obe z lat. tempus ,čas‘). 3.1.1 kAtALÁNČINA ginebra ,gin‘ — enebro ,borievka‘ < lat. jūniperus mullar ,preklať nožom‘ — mojar ,namočiť‘ < vulg. lat. molliāre ,zmäknúť‘ nao ,chrámová loď (súč. katal. nau) — nave ,loď‘ < lat. navis papel ,papier‘8 — papiro ,papyrus‘ (knižné slovo) < lat. papyrus < gr. pápyros seo ,katedrála‘ (súč. katal. seu) — sede ,sídlo‘ < lat. sēdes ,sídlo‘ viaje ,cesta‘ — viático ,cestovné (náklady)‘ < lat. viaticum ,vybavenie na cestu‘ 3.1.2 PORtUGALČINA cobra ,kobra‘ — culebra ,užovka‘, ,had‘ < lat. colūbra ,had‘ saudade ,clivota‘, ,nostalgia‘ — soledad ,samota‘ < lat. solītas ,samota‘ vigiar ,hliadkovať‘ — velar ,strážiť‘ < lat. vigilāre 3.1.3 tALIANČINA capo ,šéf mafie‘, ,kápo‘ — cabo ,predák‘, ,náčelník‘ < lat. caput ,hlava‘ dúo ,duo‘ — dos ,dva‘ < lat. duōs ,dva‘ tempo ,tempo‘ — tiempo ,čas‘ < lat. tempus vendetta ,krvná pomsta‘, ,vendeta‘ — vindicta ,potrestanie‘, ,pomsta‘ < lat. vindicta Mnohé italianizmy nachádzame v hudobnej terminológii, znamenajú v podstate to isté, ako ich španielske ekvivalenty: crescendo ,zosilňovať‘ — creciendo ,rastúc‘ < lat. crescendus forte ,silno‘ — fuerte ,silno‘ < lat. fortis moderato ,mierne‘ — moderado ,mierne‘ < lat. moderātus 3.1.4 FRANCÚZŠtINA dama ,dáma‘ — dueña ,majiteľka‘ < lat. domina ,pani‘, ,manželka‘, ,milenka‘ hotel ,hotel‘ — hostal ,hostel‘ < stredoveká lat. hospitāle ,hostinec‘ liar ,zapliesť sa‘ (z fr. lier) — ligar ,zaviazať‘ (poloknižné slovo) < lat. ligāre Osobitnú skupinu tvoria arabizmy, ktoré sa dostali do španielčiny v posledných storočiach prostredníctvom francúzštiny a vytvorili dubletnú dvojicu k tradičným ara8 Postup na výrobu papiera prišiel v 10. storočí do Európy cez Arabov najprv do Talianska a Katalánska (COROMINAS, 2000: 438). bOHDAN ULAŠIN 259 OPEN ACCESS bizmom, ktoré boli v španielskej slovnej zásobe prítomné už od stredoveku, počas arabskej prítomnosti na Pyrenejskom polostrove (711–1492)9: cuscús ,kuskus‘ (moderné) — alcuzcuz (tradičné), minarete ,minaret‘ — alminar, pachá ,paša‘ — baja. 3.1.5 OkCItÁNČINA Z okcitánčiny má španielčina viacero slov a niektoré tvoria i dublety. Okcitánske prevzatia sa dostávali do kastílčiny najmä v stredoveku: salvaje ,div(ok)ý‘ (< okc. salvatge) — selvático ,lesný‘, ,divý‘ < lat. silvaticus manjar ,pokrm‘ (< okc. manjar ,jesť‘) — manducar ,hltať‘ < lat. manducāre ,žuť‘ tildar ,písať prízvuk‘ — titular ,titulovať‘, ,pomenovať‘ < lat. titulāre ,pomenovať‘ 3.1.6 tRIPLEtY A kvAtRUPLEtY Niekedy sa vyskytne celý rad slov, ktoré tvoria dokonca až kvatruplety: dama ,dáma‘ (< fr. dame) — dueña ,pani‘, ,majiteľka‘ (ľud.) — doña ,pani‘ (polokniž.) — dómina ,domina‘ (kniž.), < lat. domina ,pani‘, ,manželka‘, ,milenka‘ facha ,vzhľad‘ (< tal. faccia) — haz ,líce‘, ,tvár‘ (ľudové slovo) — faz ,líce‘, ,tvár‘ (knižné slovo) — facies ,vzhľad‘, ,rysy‘ (latinizmus) < lat. faciēs ,tvár‘ ¡chapó! ,klobúk dole‘ (z fr. chapeau ,klobúk‘) — capelo ,kardinálsky klobúk‘ (z tal.cappello ,klobúk‘) — capillo ,čepček‘, ,prilba‘ < lat. capellus ,pokrývka hlavy‘ 3.1.6 DOMÁCE SLOvO vS. ANGLICIZMUS Paradoxom je, že angličtina ako pôvodne germánsky jazyk vytvára pomerne veľa dubliet so španielskymi slovami. Má to dve príčiny. Prvá — viac ako polovica anglickej slovnej zásoby je románskeho pôvodu (najmä latinského a francúzskeho). Druhou je to, že v súčasnosti zaznamenáva španielčina (a nielen ona) pomerne veľký prílev anglicizmov, čím sa anglicizmus románskeho pôvodu a domáce slovo dostávajú do dubletného vzťahu (uvádzané v poradí domáce slovo — anglicizmus): entrevista ,rozhovor‘ — interviú ,rozhovor‘ < angl. interview < stredoveká fr. entrevue < lat. inter ,medzi‘ + vidēre ,vidieť‘ maestro ,majster‘ — máster ,postgraduálne štúdium‘ < angl. master < lat. magister veo ,vidím‘ — vídeo ,video‘ < angl. video < lat. videō ,vidím‘, neurčitok vidēre escrito ,napísaný‘ — script ,režisérov pomocník‘ < angl. script ,scenár‘ < lat. scrīptus. 3.2. ODvODENÉ SLOvÁ Nie vždy tvoria španielske ľudové slová priamy dubletný vzťah. Napríklad lat. fīlius dalo do španielčiny hijo ,syn‘. Neexistuje však *filio, ktoré by bolo jeho knižným 9 Príklady z Gómez Capuz (2004, s. 27). 260 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 98, 2016, Č. 2 OPEN ACCESS ekvivalentom. Avšak máme v španielčine slovo s ním príbuzné: prídavné meno filial ,dcérsky‘, ktoré sa vyvinulo z latinského filiālis, odvodené od podstatného mena fīlius. Môžeme teda v tomto prípade hovoriť o „druhostupňových, odvodených“ dubletách: abeja ,včela‘ < apis: apiario ,včelí‘ baño ,kúpeľňa‘ < balneum: balnearios ,kúpeľe‘ cobre ,meď‘ < cuprum: cúprico ,medený‘, ,meďnatý‘, cuproso ,meďnatý‘ hierro ,železo‘ < ferrum: férreo ,železný‘; ,železničný‘, férrico ,železitý‘ lado ,strana‘, ,bok‘ < latus: lateral ,postranný‘, ,laterálny‘ leño ,poleno‘, ,drevo‘ < lignum: lignoso ,drevnatý‘, ,drevitý‘, ,lignitový‘ logro ,zisk‘, ,úžitok‘ < lucrum: lucrativo ,výnosný‘, ,ziskový‘, ,lukratívny‘ lomo ,bedro‘, ,bôčik‘ < lumbus: lumbar ,bedrový‘ madre ,matka‘ < māter: materno ,materský‘, maternal ,materský‘ oído ,sluch‘ < audītus: auditivo ,sluchový‘, ,auditívny‘ ojo ,oko‘ < oculus: ocular ,očný‘ ombligo ,pupok‘ < umbilīcus: umbilical ,pupočný‘ oso ,medveď‘ < ursus: ursino ,medvedí‘ pecho ,hruď‘ < pectus: pectoral ,hrudný‘, ,prsný‘, ,pektorálny‘ soledad ,samota‘ < solitas: solitario ,samotársky‘ víbora ,zmija‘ < vīpera: viperino ,zmijí‘ vida ,život‘ < vīta: vital ,životaschopný‘, ,vitálny‘ yo ,ja‘ < ego: egoísmo ,sebectvo‘, ,egoizmus‘, egoísta ,sebec‘, ,egoista‘ 3.3. ZMENA vÝZNAMU ĽUDOvÉHO SLOvA OPROtI LAtINSkÉMU ORIGINÁLU a) zovšeobecnenie významu — špecifický význam sa stane všeobecnejším (pre ilustráciu pripájame na záver aj knižný tvar): dēnārius ,denár (rímska minca)‘ > dinero ,peniaze‘ — denario ,denár‘ litigāre ,viesť spor‘ > lidiar ,bojovať‘, ,zápasiť‘; ,čeliť‘ — litigar ,viesť súdny spor‘ b) zúženie významu — všeobecnejší význam sa stáva špecifickejším, konkrétnejším: fabrica ,dielňa‘ > fragua ,kováčska vyhňa‘ — fábrica ,továreň‘ musculus ,sval‘ > muslo ,stehno‘, ,stehenný sval‘ — músculo ,sval‘ c) presun významu — presun (metaforický i metonymický) spočíva v zámene dvoch predmetov, medzi ktorými je určitá súvislosť a podobnosť: calidus ,horúci‘ > caldo ,mäsový vývar‘, ,bujón‘ — cálido ,horúci‘ defensa ,obrana‘ > dehesa ,(ohradená) pastvina‘ — defensa ,obrana‘ bOHDAN ULAŠIN 261 OPEN ACCESS 3.4 ZMENA vÝZNAMU kNIŽNÉHO SLOvA OPROtI LAtINSkÉMU ORIGINÁLU Významový posun knižného výrazu oproti stavu v latinčine bol zriedkavejší ako zmena významu ľudového tvaru. Najmä preto, že mnohé knižné a odborné latinské výrazy sa v podstate používali v rovnakom funkčnom jazykovom štýle aj v kastílčine a jeho používatelia boli sprvu zväčša učenci (minimálne do významového ustálenia daného slova), ktorí zvyčajne vedeli po latinsky10 a teda možno predpokladať, že pôvodný význam latinského slova bol v jazykovom vedomí týchto používateľov stále prítomný ako vzor. Z významových zmien je najčastejšia špecializácia: špecializovaný výraz sa stáva súčasťou terminológie určitej vedeckej disciplíny. Po latinskom tvare nasleduje slovo knižné, potom na porovnanie slovo ľudové: clāvis ,kľúč‘ > clave ,notový kľúč‘, ,šífrovací kľúč‘ — llave ,kľúč‘ cubĭtus ,lakeť‘ > cúbito ,lakťová kosť‘ — codo ,lakeť‘ fumigāre ,dymiť‘ > fumigar ,dezinfikovať dymom‘ — humear ,dymiť‘ nova ,nová‘ > nova astron. ,nova‘ — nueva ,nová‘ 3.5 vÝZNAMOvÉ ROZDIELY MEDZI DUbLEtAMI Hoci sú významové odlišnosti medzi ľudovým a knižným slovom značné, vždy je viac-menej zjavná významová súvislosť medzi členmi dubletnej dvojice. Konkrétny význam vs. abstraktný význam: kým ľudové slovo obvykle pomenúva vo svojom hlavnom význame konkrétny predmet, knižné slovo má často abstraktný význam (nezriedka ten, ktorý existoval už v latinčine, len pri ľudovom tvare sa prestal používať). V čase formovania kastílčiny z románskej iberčiny sa totiž literatúra, filozofia a zárodky vedy pestovali a rozvíjali v kláštoroch a potom na univerzitách v latinčine. Na druhej strane, tie kastílske slová a významy, ktoré sa neprestali používať, boli v prevažnej väčšine slová, ktoré sa vzťahovali na konkrétne predmety, s ktorými bežne prichádzali do styku pôvodní kastílsky hovoriaci obyvateľia: roľníci, remeselníci a vojensky vyťažená šľachta. Postupne, ako sa kastílčina stávala jazykom panovníckeho dvora a literatúry, musela pokryť aj také funkčné štýly, ktoré boli predtým vyhradené latinčine11. A počas obdobia humanizmu, renesancie a neskôr raného novoveku s búrlivým rozvojom prírodných vied, to už bola kastílčina, ktorá sa musela vyrovnať s týmito nárokmi na slovnú zásobu. A tak sa preberali knižné výrazy z latinčiny (priamo alebo prostredníctvom iných jazykov, najmä francúzštiny, taliančiny a angličtiny), tie sa prispôsobili španielčine a stali sa súčasťou jej lexiky. Napríklad, predtým neexistoval v španielčine výraz na označenie notového kľúča, keď vznikla potreba na jeho pomenovanie, prijal sa knižný tvar clave < lat. clāvem ,kľúč‘, prvýkrát zaznamenané okolo roku 1570 (COROMINAS, 2000: 370). Avšak pomenovanie pre konkrétny, každodenný predmet, s ktorým sa otvárali dvere, existoval vždy, ako pokračovanie lat. slova clāvis, clāvem ,kľúč‘ > llave ,kľúč‘, prvýkrát zaznamenané medzi 10 Toto tvrdenie platí pre obdobie stredoveku a raného novoveku. 11 Tento proces sa začína v 13. storočí počas panovania kráľa Alfonza X. Múdreho (1252–1284). 262 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 98, 2016, Č. 2 OPEN ACCESS rokmi 1220–1250 (tamže, 370). Ako prvý uvádzame knižný, potom ľudový tvar a na porovnanie latinskú predlohu: crear ,vytvoriť‘, ,založiť‘, ,menovať‘ — criar ,vychovať, ,dojčiť‘, ,chovať‘, ,rodiť‘, ,pestovať‘ < creāre ,tvoriť‘, ,plodiť‘, ,rodiť‘; ,pripraviť‘; ,určiť‘, ,menovať‘ defensa ,obrana‘ — dehesa ,pastvina‘; ,ohradené pastvisko‘ < defensa impulso ,podnet‘, ,impulz‘ — empujón ,postrčenie‘, ,potlačenie‘ < impulsiō, -ōnem laborar ,pracovať‘ (hlavne v zmysle pracovať pre mier, ľudstvo, atď.) — labrar ,orať‘; ,vyšívať‘; ,venovať sa ručným prácam‘ < laborāre leo ,znamenie leva‘; ,súhvezdie Leva‘ — león ,lev‘ < leō, -ōnem límite ,limit‘, ,ohraničenie‘ — linde ,medza‘ < limes, -item tauro ,znamenie býka‘ — toro ,býk‘ < taurus ,býk‘, ,vôl‘; ,súhvezdie‘ < gr. tâuros traducir ,preložiť‘ — trocir ,prekročiť rieku‘ < trādūcere ,previesť‘ 3.6 ODbORNÝ ŠtÝL — NIE ODbORNÝ ŠtÝL V predchádzajúcej podkapitole sme poukázali na skutočnosť, že v stredoveku knižné slová prenikali do kastílčiny najmä prostredníctvom mníchov a iných vzdelancov, v ranom novoveku zas sprevádzali búrlivý rozvoj vedy. Nie je teda nijako prekvapujúce, že knižné slová omnoho častejšie nachádzame v odbornej terminológii ako v prípade ich ľudových ekvivalentov. Ako prvý uvádzame knižný výraz — odborný termín, na porovnanie ďalej uvádzame ľudový tvar a napokon východzí latinský tvar: aurícula anatómia ,predsieň srdca‘, ,vonkajšie ucho, boltec‘ — oreja ,ucho‘ < auricŭla aurícula botanika ,lalok (listu)‘ — oreja ,ucho‘ < auricula auscultar medicína ,vyšetrovať posluchom‘ — escuchar ,počúvať‘ < auscultāre axis anatómia ,čapovec (druhý krčný stavec)‘ — eje ,os‘ < axis clave stavebníctvo ,kľúčny / záverový kameň‘ — llave ,kľúč‘ < clāvis cúbito anatómia ,lakťová kosť‘ — codo ,lakeť‘ < cubĭtus dígito matematika ,cifra‘ — dedo ,prst‘ < digitus ego psychológia ,ego‘ — yo ,ja‘ < ego foco fyzika ,ohnisko‘, ,fókus‘, ,ohniskový / fokálny bod‘ — fuego ,oheň‘ < focus hibernar zoológia ,spať zimným spánkom‘ — invernar ,prezimovať‘ < hibernāre Leo astronómia ,súhvezdie Leva‘ — león ,lev‘ < leō, -ōnem Piscis astronómia ,súhvezdie rýb‘ — pez ,ryba‘ < piscis pólipo medicína ,polyp‘ — pulpo ,chobotnica‘ < polypus < gr. polýpous sagita geometria ,kolmica na tetivu‘ — saeta ,šíp‘, ,šípka‘; ,strelka‘ < sagitta sagita stavebníctvo ,vzopätie oblúku‘ — saeta ,šíp‘, ,šípka‘; ,strelka‘ < sagitta sibilante fonetika ,sykavka‘, ,sibilanta‘ — silbante ,pískajúci‘ < sibilans ,pískajúci‘ vindicar právo ,požadovať‘ — vengar ,mstiť‘ < vindicāre Virgo astronómia ,súhvezdie Panny‘ — virgen ,panna‘ < virgō, virginem