Sémantická analýza terminologických metafor v španielskom ekonomickom jazyku

ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 105, 2023, Č.1, S. 54–73 Sémantická analýza terminologických metafor všpanielskom ekonomickom jazyku Mária Spišiaková— Želmíra Pavliková— Bohdan Ulašin (Bratislava, Slovensko) SEMANTIC ANALYSIS OF TERMINOLOGICAL METAPHORS IN SPANISH LANGUAGE OF ECONOMICS The article deals with the semantic analysis of terminological metaphors in the Spanish language of economics. The objective is to identify and define all possible source domains in terminological metaphors that serve to name an abstract domain in the language of economics. It complements the conceptual taxonomies in terminological metaphors mentioned and studied so far and seeks to prove that technical metaphorical terms are images of human existence and everything related to it. It also aims to establish which conceptual domain is the most frequent in the formation of metaphorical terms in the language of economics. KEYWORDS semantic analysis, conceptual metaphor, terminological metaphor, domain, language of economics, Spanish, Slovak KLÍČOVÁ SLOVA sémantická analýza, konceptuálna metafora, terminologická metafora, doména, ekonomický jazyk, španielčina, slovenčina DOI https://doi.org/10.14712/23366591.2023.1.4 1. ÚVOD Metafora je predmetom skúmania filozofov, filológov alingvistov už od čias Aristotela. Aristoteles ju definoval ako prenesenie pomenovania jednej veci na inú vec (Aristoteles, 2013) apovažoval ju za prostriedok jazyka, ktorý dokáže pozdvihnúť poetiku arétoriku na najvyššiu úroveň. Metafora sa vminulosti skúmala ako literárna figúra, ktorá slúži najmä na skrášľovanie textu či diskurzu. Až koncom 20.storočia sa na metaforu začalo nazerať ako na výrazový prostriedok, ktorý je prítomný vbežnom jazyku. Bolo to predovšetkým vďaka koncepciám kognitívnej lingvistiky avýsledkom skúmaní Lakoffa aJohnsona (1980). Autori tvrdia, že „metafora je prítomná vkaždodennom živote aže myslenie arealita sú štruktúrované akodifikované prostredníctvom metaforických vzťahov vytvorených medzi rôznymi pojmami“1 (1980, s.39). Štúdium metafory však možno ešte rozšíriť, ak vezmeme do úvahy, že metafora sa 1 Náš preklad. MÁRIA SPIšIAKOVÁ— ŽELMÍRA PAVLIKOVÁ— BOHDAN ULAšIN 55 objavuje aj vrôznych špecializovaných alebo odborných textoch, ktoré chápeme ako „[…] prevažne verbálne produkty špecifických komunikačných registrov odkazujúce na témy špecifické pre špecializovanú oblasť aktoré reagujú na špecifické rétorické konvencie atradície“ (Ciapuscio, Kuguel, 2002, s.70). Mohlo by sa zdať, že metafora nemá vodbornom jazyku miesto, pretože ide ojazykový prostriedok, ktorý zjavne nerešpektuje presnosť astručnosť vyžadovanú vodborných textoch, ale opak je pravdou. Metafora je základným prvkom pri tvorbe nových termínov apri odovzdávaní odborných poznatkov. Je to preto, že ľudia prirodzene používajú metafory, keď sa snažia vysvetliť určité pojmy alebo fenomény najmä, ak sú zložité alebo veľmi abstraktné. Pojmy, sktorými pracuje odborný jazyk, sa vyznačujú určitou mierou nezrozumiteľnosti pre laikov. Preto sa odborníci pri vysvetľovaní rôznych javov, faktov azistení uchyľujú kmetaforickým asociáciám, pomocou ktorých sa neznáme stáva známym azrozumiteľným pre neodbornú verejnosť. Metafora je užitočným abežným vyjadrovacím prostriedkom vodborných textoch, pretože umožňuje „pozorovať realitu zinej prizmy […] so zámerom získať celistvejšiu víziu pomenovaného pojmu; […] umožňuje rozložiť význam na jednotlivé prvky apochopiť ho iným spôsobom prijatím nových kognitívnych podnetov“2 (Mateo Martínez, 2007, s.196). 2. STAV SKÚMANEJ PROBLEMATIKY Metafora, odborný jazyk aterminológia sú vposlednom čase predmetom zvýšeného záujmu výskumu lingvistov, prekladateľov, univerzitných profesorov či odborníkov. Vposledných desaťročiach sa realizovalo niekoľko inštitucionálnych, vedeckovýskumných amedzinárodných projektov, najmä voblasti terminológie. Výsledkom projektov boli najmä slovníky, učebnice, korpusy alebo terminologické databázy, ktoré prispeli kanalýze aspracovaniu odbornej terminológie (konkrétne uvádzame nižšie). Elektronické terminologické databázy sú efektívnym nástrojom pre študentov, učiteľov, lingvistov, prekladateľov aodborníkov, pretože výrazne urýchľujú výskum voblasti terminologickej teórie apraxe. Umožňujú odbornej aj laickej verejnosti jednoduchý arýchly prístup kodbornej slovnej zásobe jednotlivých oblastí ľudskej činnosti, významne prispievajú kšíreniu nových termínov apojmov akrozvoju medzinárodnej spolupráce. Koncom minulého azačiatkom tohto storočia vznikli vrámci Európskej únie multidisciplinárne terminologické databázy, ako napríklad terminologická databáza IATE (Interactive Terminology for Europe, https://iate.europa.eu/home), viacjazyčný amultidisciplinárny tezaurus EuroVoc3 alebo podobné terminologické databázy vytvorené na národnej úrovni vmnohých krajinách. Môžeme spomenúť napríklad terminologickú databázu Cercaterm,4 ktorú spravuje katalánske terminologické centrum TERMCAT. Medzi významných lingvistov, ktorí sa venujú tejto téme, patrí Cabré Castelví (2001a, 2001b, 2005, 2006, 2010), ktorej publi2 Náš preklad. 3 https://eur-lex.europa.eu/browse/eurovoc.html?locale=lt 4 https://www.termcat.cat/es/cercaterm 56 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 105, 2023, Č.1 kácia La terminología. Teoría, metodología, aplicaciones (1993) sa považuje za základné dielo modernej španielskej terminológie. Na Univerzite vAlicante vznikla výskumná skupina TRADECO (Preklad aekonomika), ktorej cieľom je vytvoriť viacjazyčný korpus obsahujúci ekonomické aobchodné texty všpanielčine, angličtine, francúzštine, nemčine aportugalčine (projekt COMENEGO: Viacjazyčný korpus ekonomiky aobchodu5). Metafora ako jazykový fenomén sa začala skúmať vo väčšej miere až vpolovici 20.storočia. Hoci český lingvista Dubský spomína zmyslové, intelektuálne, antropomorfné alebo personifikačné aemocionálne metafory už v70-tych rokoch minulého storočia (Dubský 1977). Lakoff aJohnson (1980) rozdeľujú metafory na konceptuálne (pojmové) ainovačné. Medzi pojmovými metaforami rozlišujú orientačné metafory, ktoré vychádzajú zpriestorovej orientácie fyzickej konštitúcie ľudského tela, teda označujú orientáciu hore/dole, dnu/von, centrálne/periférne atď. Takéto metafory sú nositeľmi určitých univerzálnych hodnôt, ako napríklad orientácia hore evokuje dobro, pozitívum aorientácia dole opak. Ontologické metafory sa vyznačujú tým, že dva rôzne objekty majú podobnú formu, ako napríklad látka, nádoba atď. Napokon rozlišujú štrukturálne metafory, ktoré štruktúrujú jednu činnosť alebo skúsenosť vzmysle inej, napr. chápanie je videnie (vzťah medzi kognitívnou transformáciou na vizuálnej rovine). Teória kognitívnych metafor (TCM) (Lakoff, 1993) zdôrazňuje, že metafory, ktoré sú založené na interakcii človeka so svetom prostredníctvom fyzickej skúsenosti, zohrávajú dôležitú úlohu vspôsobe, akým ľudia konceptualizujú svet.6 Predmety, ktoré sú nám blízke aktorým ľahko rozumieme, otvárajú našej mysli prístup kvzdialeným pojmom. Metafora je „vystretá ruka intelektu“, ktorú možno prirovnať krybárskemu prútu alebo puške. Akým dovtedajší čisto lingvistický arétorický prístup viedol katomizovaným aizolovaným výsledkom, kognitívna analýza dovoľuje zovšeobecniť významovú zložku metaforických použití avysvetliť ich kognitívnu funkciu (Bustos, 2016). To však neznamená, že posúva hranice mysliteľného, umožňuje však prístup ktomu, čo je sotva viditeľné avzdialené (Lakoff, 1993, s.152). Diccionario de Lingüística yFonética od Crystala (2000, Slovník jazykovedy afonetiky) rozlišuje pojmové metafory abásnické metafory. Konceptuálne metafory pomenúvajú všetky pojmy, ktoré sa vyskytujú vjazyku vrátane bežnej konverzácie (Crystal, 2000). Čermák (2010, s.76) tvrdí, že metafora je zrejme jazyková univerzália, nepoznáme jazyk, vrátane zaniknutých, ktorý by ju nepoužíval. Nekula (2016, s.1016–1017) potvrdzuje, že metafora je častá nielen vkaždodennom jazyku, ale aj vodbornom vyjadrovaní alexikalizovaná terminologická metaforika vytvárajúca obrazové polia je väčšinou sedimentom určitej, na pojmovej metafore založenej teórii (napr. chápanie jazyka ako živého organizmu vlingvistike: materský jazyk, jazyková rodina, smrť jazyka apod.). Potvrdzuje, že rozšírenie vo vede je logické vzhľadom na to, že meta5 https://dti.ua.es/es/comenego/comenego-corpus-multilingue-de-economia-y-negocios.html 6 Podľa Gibbsa (1994) sa naše telesné interakcie sokolitým svetom podieľali na rozvoji kognitívnych štruktúr, na ktorých sú metafory založené. Azrejmá podobnosť metafor vrôznych kultúrach je podľa Kövecsesa (2000) dôsledkom zhodnej percepčnej apohybovej sústavy všetkých ľudí. Tu však ide otzv.primárne metafory (Grady, 1999), nie otie sekundárne, ktoré vykazujú veľkú variabilitu naprieč kultúrami. MÁRIA SPIšIAKOVÁ— ŽELMÍRA PAVLIKOVÁ— BOHDAN ULAšIN 57 fora umožňuje uchopiť ainterpretovať nové, často abstraktné témy. Uvádza viaceré príklady na to, ako aj vo vedeckom diskurze vurčitej spoločnosti avurčitej dobe niektoré metafory akonceptualizácie ovládajú dobový aj verejný diskurz aich použitie má aj spoločenský dopad avplyv. Stachová (1994, s.97) uvádza, že metafora je prirodzenou súčasťou vedeckého poznávania, je akousi „rozbuškou” pre postrehnutie analógie ako východiska pre vytvorenie modelu. Tvorí nielen istú formu „prvej pomoci” pri zachytení nápadu, ale aj po zadefinovaní apopísaní daného problému pomáha pri znásobení myšlienkovej tvorivosti pri interpretácii použitého postupu. V21.storočí sa, vychádzajúc alebo reagujúc na TCM, rozvíjajú tri hlavné smery (Bustos, 2016, s.722–723): 1.neurálna teória metafory rozvíja základnú myšlienku spojenia metafory stelesnými prežitkami asnaží sa pokročiť na neurobiologickú úroveň (Lakoff, 2008; 2012 ai.); 2.jej modifikáciu, napr. teória konceptuálnej integrácie (Fauconnier— Turner, 2002, 2008 ai.) alebo vznik nových koncepcií založených na kritike TCM, napríklad výskumy zamerané na metaforu vkomunikácii, ktoré sa nevenujú primárne kognitívnej funkcii, ale schopnosti metafory vytvárať nové významy vreálnom použití (Sperber & Wilson, 2008 ai.); 3.aplikované výskumy využívajúce TCM, od lingvistiky až po kultúrnu antropológiu (Kövecses, 2005, 2006 ai.). Jedným zlingvistov, ktorý študoval metaforu vekonomickom jazyku, bol Henderson (1982) auviedol, že metafora je prítomná tak vbežnom jazyku ako aj vodborných či akademických diskurzoch. Upozornil, že vekonomike sme svedkami veľmi vysokého počtu konvencionalizovaných metafor vpodobe termínov. McCloskey (1983) uvádza, že žiadny ekonóm nie je schopný hovoriť bez jedinej metafory. Solow skúma metaforu vo svete financií achápe metaforu ako spôsob, akým ekonóm vyjadruje to, čo už vie, niečo, čo naznačuje otázky aspôsob, ako nájsť odpovede (Solow, 1988, s.33–34). Charteris-Black spomína organické metafory (rast, depresia), ktoré opisujú vývoj ekonomiky (2000, s.149). Loma-Osorio klasifikuje lexikalizované terminologické metafory vekonómii aopiera sa otri základné kritériá: 1.sémantika, do ktorej metaforicky motivovaný termín patrí, 2.význam základového slova apo 3.typ motivácie (2011, s.316). Ramacciotti Giorgio (2012, s.70) rozlišuje metafory vekonómii podľa ich pôvodu na lexikalizované, konvencionalizované alebo „mŕtve“ (sú súčasťou jazykových klišé) aoriginálne, dynamické, nové. Ajzental (2015) uvádza, že na to, aby sme si ľahšie ajasnejšie predstavili pojmy prítomné vekonómii, je potrebné poznať vývoj fyziky od antického Grécka cez mechanickú fyziku atermodynamiku až po štatistickú fyziku. De Bachiller Martínez aFraile Vicente (2016) analyzujú úlohu metafory pri vysvetľovaní abstraktných pojmov pomocou fyzických obrazov vanglickej tlači počas hospodárskej krízy na začiatku 21.storočia. Pamies aRamos Ruiz (2017) tiež potvrdzujú, že terminológia ekonómie je vpodstate metaforická aže „vďaka obraznému jazyku, ktorý tým, že štruktúruje jednu realitu vtermínoch inej reality, šetrí potrebu vytvárať nové slová apamätať si ich”7 (Pamies— Ramos Ruiz, 2017, s.61). Metafory sa samozrejme skúmali aj viných odborných textoch ako ekonomických. Na polytechnickej univerzite vMadride vyšiel vroku 2015 Bilingual Dictionary of Scientific and Technical Metaphors and Metonymies od Cuadrado et al. (Cuadrado, 2016, Bilingválny slovník vedeckých atechnických metafor ametonymií) zameraný 7 Náš preklad. 58 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 105, 2023, Č.1 na oblasť architektúry, staviteľstva ašportu. Durán Escribano aCuadrado (2017) študujú prítomnosť konceptuálnych metafor vjazyku voblasti baníctva, poľnohospodárstva astrojárstva. Stručne môžeme doterajšie skúmania ometafore vodbornom jazyku zhrnúť nasledovne: metafora má vodbornom jazyku svoje neodškriepiteľné miesto amá viacero funkcií: tvorba novej terminológie, vyjadrovanie apochopenie abstraktných pojmov, rozvíjanie aformulovanie hypotéz, presviedčanie avytváranie rétorických efektov, t. j. skrášlenie textu alebo diskurzu. Aby sme rozpoznali jej jedinečnú úlohu všpecializovanom diskurze, je potrebné chápať metaforu ako súčasť spletitej štruktúry, určitého mentálneho modelu, ktorý nás vedie ku konceptuálnej metafore. 3. CIELE AMETÓDY Konceptuálnu metaforu možno všeobecne definovať ako mentálne mapovanie zkonkrétnej zdrojovej oblasti (napr. vojna) do abstraktnej oblasti (trh). Takže druhá oblasť je čiastočne chápaná vtermínoch prvej, čoho príkladom môže byť všeobecný metaforický koncept trh je vojna (Gómez Parra et al., 1999). Rozsah pojmových oblastí, ktoré sú štruktúrované pojmovými metaforami je obrovský azahŕňa okrem iných pojmov aj emócie (Kövecses, 2000), politiku (Lakoff, 1996), morálku (Johnson, 1993), matematiku (Lakoff— Núñez, 2000), biológiu afyziku (Ajzental 2015). Stender, ktorá skúmala metafory používané včase hospodárskej krízy vnemčine avšpanielčine (2015) prišla kzáveru, že najrozšírenejšou doménou je zdravie apo ňom vojna. Ďalej identifikovala domény: prírodné katastrofy, pohyb, tlak, časti tela, farby, zvieratá, rastliny, navigácia, konštrukcia, doprava, náboženstvo, šport ahry. Charteris-Black zastáva názor, že „pohyby trhu sa vysvetľujú pomocou neživých obrazov, pretože sa zdá, že sa vymykajú ľudskej kontrole, zatiaľ čo organické metafory (rast, depresia) sú vyhradené na opis vývoja ekonomiky, ktorý môže byť pod kontrolou odborníkov“ (2000, s.149). Vďalšej štúdii uvádza najviac používané domény vekonómii ako vojna, fyzické zdravie, duševné zdravie aprírodné katastrofy (Charteris-Black, 2001). Serón Ordóñez (2005) sa zaoberala štúdiom kolokačných metafor vanglických ekonomických textoch aich prekladoch do španielčiny, kde podľa nej prevažujú domény: zoológia, botanika, prírodná katastrofa, doprava, mechanizmy avojna. Pamies aRamos Ruiz dokazujú, že „modely, ktoré sú základom metafor voblasti ekonomiky sú rovnaké ako tie, ktoré ovládajú bežnú frazeológiu vmnohých jazykoch: telo, agresia, pohyb, teplota, zvieratá, rastliny náboženstvo atď. (Pamies— Ramos Ruiz, 2017, s.62). Álvarez García (2019) sa zaoberala používaním metafory ako výrazového prostriedku vekonomickom, konkrétne finančnom jazyku arozdelila ich do piatich kategórií: príroda aklimatické javy, stavebníctvo aarchitektúra, vojna, každodenný život, pohyb amotorové vozidlá, pričom najviac metafor našla voblasti stavebníctva avoblasti každodenného života. Metafora vojny sa vjej korpuse nachádzala najmenej. Vzávere uvádza, že tento výsledok môže byť spôsobený zameraním textov, ktorých cieľom bolo vytvorenie pozitívneho dojmu vprijímateľovi.8 Fraile Vicente (2007) roz8 Išlo prevažne otexty ECB atexty finančných inštitúcií EU. MÁRIA SPIšIAKOVÁ— ŽELMÍRA PAVLIKOVÁ— BOHDAN ULAšIN 59 deľuje ekonomické metafory do dvoch hlavných skupín: 1) ekonomika je neživý objekt a2) ekonomika je živý organizmus. Cieľom našej štúdie je nájsť adefinovať čo najviac zdrojových domén vterminologických metaforách, ktoré slúžia na pomenovanie abstraktnej oblasti všpanielskom ekonomickom jazyku apotvrdiť arozšíriť doteraz spomínané apreskúmané pojmové taxonómie, dokázať, že odborné metaforické termíny sú obrazy ľudského bytia avšetkého, čo sním súvisí, čo je jeho súčasťou ačo je vjeho okolí. Snažíme sa tiež zistiť, ktorá pojmová oblasť je najfrekventovanejšia pri tvorení metaforických termínov všpanielskom ekonomickom jazyku, avýsledky porovnávame svyššie uvedenými doménami autorov Charteris-Black (2001), Serón Ordóñez (2005), Ajzental (2015), Stender (2015), Pamies— Ramos Ruiz (2017) aÁlvarez García (2019). Naše výsledky vychádzajú zo sémantickej analýzy korpusu vytvoreného na základe manuálneho vyhľadávania vodbornom ekonomickom periodiku El Economista aodbornom ekonomickom časopise Alternativas económicas vrokoch 2021–2022. Korpus obsahuje 768 terminologických metafor. Na vypracovanie korpusu pojmov relevantných pre našu štúdiu sme použili metódu kvalitatívnej obsahovej analýzy textových dokumentov ametódu extrakcie aselekcie. Pomocou metód logického myslenia, ako je analýza asyntéza, sme analyzovali aklasifikovali metafory snajvyšším počtom výskytu podľa ich významu. Rozdelili sme ich do piatich sémantických kategórií podľa zdrojovej domény. Na usporiadanie, spracovanie avyhodnotenie získaných výsledkov sme vsúlade scharakterom nášho výskumu použili metódu štatistického spracovania údajov. Treba zdôrazniť, že sme pracovali len sekonomickými termínmi, t. j. analyzovaná jednotka musela fungovať ako termín vekonomickom jazyku. Vychádzajúc zdefinícií termínu od autorov ako Ološtiak (2015), Mistrík (1985), Cabré Castelví (1993), Poštolková et al. (1983) sme si stanovili nasledovné kritériá pre výber termínu: jednoslovná alebo viacslovná konštrukcia sjedným významom, je súčasťou jazykového systému, plní pomenovaciu funkciu aje definovaná buď vDiccionario de la lengua española (DLE, Slovník španielskeho jazyka)9, vDiccionario de Economía ynegocios10 (Slovník ekonomiky apodnikania, Andersen, 1999) alebo vonline ekonomickom slovníku Diccionario de Economía11 (Slovník ekonomiky). 4. ANALÝZA Vkonkrétnom ekonomickom diskurze sa terminologické metafory vytvárajú prostredníctvom vzťahu podobnosti medzi pojmami rôznych oblastí, teda zdrojovej acieľovej domény. Autori, ktorí sa venovali tejto téme, identifikovali rôzne oblasti vedy, ako je biológia (živý organizmus, ktorý rastie, klesá, dospieva, chorľavie, kolabuje), fyzika (ekonomika ako stroj, rýchlosť, teplota) alebo veci ačinnosti človeka (vojna, zdravie, veda, sloboda atď.), ktoré slúžia ako doména na označenie ekonomických fe9 Dostupný online na: https://dle.rae.es/ 10 Považuje sa za jeden znajpodrobnejšie spracovaných terminologických ekonomických slovníkov všpanielskom jazyku. 11 https://www.eleconomista.es/diccionario-de-economia/Negocio-empresarial 60 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 105, 2023, Č.1 noménov. Ani jeden výskum, ktorý sme mali možnosť preštudovať, neponúkal také podrobné sémantické rozdelenie ekonomických metaforických termínov ani analýzu takého objemného korpusu, ako je ten náš. Vnašom korpuse metaforických výrazov sme terminologické metafory rozdelili podľa kognitívnych oblastí nasledovne: 1. Ekonomika je neživý objekt (fyzika, farby, bežné predmety, voda apohyby vody, klíma aprírodné úkazy, stavba) 2. Ekonomika je živý organizmus (zdravie achoroba, zvieratá, ľudské telo) 3. Ekonomika je nádoba (dnu/von, plytko/hlboko, vysoko/nízko, centrálne/periférne) 4. Ekonomika je ľudská činnosť (vojna, bežné činnosti avzťahy, šport asúťaž, hra, hygiena) 5. Nezaradené metafory 4.1 EKONOMIKA JE NEŽIVÝ OBJEKT Pojmové pole ekonomika je neživý objekt predstavuje až 49% všetkých skúmaných metafor. FYZIKA. Vrámci pojmového poľa fyzika sme definovali ešte niekoľko subkategórií alebo oblastí: stroj, pohyb, rovnováha, tekutosť, pružnosť, teplota aplyn. Ekonomika je koncipovaná ako STROJ (25 metafor— 3,3%), páka alebo turbulencia. Ekonomické procesy sa považujú za kontrolovateľné apredvídateľné adobrý ekonóm snimi musí vedieť narábať (freno económico/fiscal— ekonomická/fiškálna brzda, herramientas macroeconómicas— makroekonomické nástroje, mecanismo económico/de tipos de cambio/de precios— ekonomický/kurzový/cenový mechanizmus, motor económico/ financiero— ekonomický/finančný motor). Berber Sardinha (2007) zaraďuje termín páka do zdrojovej domény stroj, keďže pákový efekt vykonáva stroj nazývaný páka (palanca de capital/de desarrollo— kapitálová páka/páka rozvoja, apalancamiento económico/ financiero— ekonomický/finančný pákový efekt). Vprípade turbulencie boli termíny turbulencias en los mercados financieros alebo turbulencias financieras (turbulencie na finančných trhoch alebo finančné turbulencie) tiež zmapované ako kognitívne metafory zdrojovej domény stroj, keďže ako tvrdí Alves da Costa (2007) turbulencia vzniká kontaktom turbového motora svodou.12 Ekonomika je tiež chápaná ako POHYB (22 metafor— 2,9 %) podliehajúci vonkajším vplyvom, ktoré môžu nielen hýbať, ale aj zvyšovať alebo znižovať jej rýchlosť (aumento/disminución de capital/de precios/ salarios/valor— nárast/pokles kapitálu/ceny/mzdy/hodnoty, movimiento de capital/ de fondos— pohyb kapitálu/fondov, desaceleración económica— spomalenie ekonomiky atď.). Vzdrojovej oblasti ROVNOVÁHA (22 metafor— 2,9 %) sa nachádzajú termíny súvisiace srovnováhou alebo nerovnováhou teda bilanciou (balanza comercial/de capital/de pagos/de mercancías— obchodná/kapitálová/platobná bilancia/bilancia tovaru, equilibrio/desequilibrio económico/financiero— hospodárska/finančná rovnováha/nerov12 Turbulencie by mohli byť zaradené aj do domény príroda/počasie alebo voda, ale priklonili sme knázoru Alves da Costa. MÁRIA SPIšIAKOVÁ— ŽELMÍRA PAVLIKOVÁ— BOHDAN ULAšIN 61 nováha). Ekonomika je stotožňovaná sPRÚDOM TEKUTINY (20 metafor— 2,6 %), ktorý plynulo tečie, čo naznačuje vlastnosti ako plynulosť, pružnosť, mobilita. Avšak aj riziko má podobu tekutej, premenlivej, komplexnej ameniacej sa látky, ktorá má schopnosť pohybu. Na tomto koncepte sú vytvorené termíny ako activos de alta liquidez— vysoko likvidné aktíva, ahorros líquidos— likvidné úspory, capital líquido— likvidný kapitál/hotovosť, riesgo de liquidez— riziko likvidity. Pojem elasticita (pružnosť) definuje Sandroni ako „vzťah medzi rôznym objemom dopytu aponuky tovarov vzávislosti od ich ceny azmeny cien”13 (2005, s.285–286). Zdrojová doména ekonómia je PRUŽNOSŤ (18 metafor— 2,3 % ) slúži na konceptualizáciu typu projekcie schopnej vytvoriť pojmy ako elasticidad del precio/de la demanda— cenová pružnosť/pružnosť dopytu. Metafory súvisiace sTEPLOTOU (18 metafor— 2,3 %) odrážajú určitý fyzický pocit ako zvýšenie alebo zníženie telesnej teploty, fyzické rozrušenie atď. (calentamiento/enfriamiento económico— ekonomické zahrievanie alebo ochladzovanie). Doména ekonomika je PLYN (13 metafor— 1,7 %) zahŕňa pojmy súvisiace svolatilitou alebo bublinou. Volatilita vyjadruje mieru pohybu ceny aktíva. Vo fyzike je volatilita prechod, zmena látky do plynného skupenstva pary, teda volatilita vyjadruje kolísavosť, nestálosť, menlivosť hodnôt, kolísanie cien (volatilidad de ventas/de mercado/de precios— volatilita predaja/trhu/ceny). Ekonomika ako bublina podlieha abnormálnemu napučaniu, akeď praskne, spôsobí škody (burbuja inmobiliaria/financiera— realitná/ finančná bublina). Spolu sme vdoméne fyzika zaznamenali 55 metafor, čo predstavuje až 20 % zcelkového počtu. FARBY (65 metafor— 8,5 %). Zaznamenali sme značný počet termínov obsahujúcich farby vo svojej štruktúre. Farby symbolizujú svet okolo nás vo všetkých kultúrach na svete. „Biela ačierna sú farby, ktoré prakticky od nepamäti ľudstva stoja vopozícii aich najčastejšie konotácie súvisia sľudským chápaním sveta ajeho delením na protiklady ako: deň— noc, dobré— zlé, čisté— špinavé apod., pričom tendencia človeka bola asociovať bielu farbu skladnými fenoménmi ačiernu farbu snegatívnymi”14 (Szalek, 2005, s.89–90). Červená je symbolom ohňa, vášne, ale aj revolúcie apreliatej krvi (Kvapil— Uličná, 2021), žltá vminulosti označovala odsúdených alebo spoločensky neželaných ľudí (židovská hviezda), ružová vyjadruje naivnosť atď. Vekonomických termínoch čierna farba vyjadruje väčšinou nezákonnú, negatívnu alebo neúspešnú aktivitu (mercado/dinero/trabajo negro— čierny trh/peniaze/práca), ale má aj pozitívny význam vprotiklade kčervenej farbe vpomenovaní números negros— čierne čísla, teda pozitívna hodnota oproti números rojos— červené čísla, negatívna hodnota. Biela farba nadobúda význam legálnosti alebo prázdnoty (mercado blanco— biely trh, caballero blanco— biely rytier, cheque en blanco— biely, nekrytý šek). Má aj negatívny význam vpomenovaní elefante blanco— biely slon,15 teda majetok, ktorý nám je na príťaž alebo je stratový. Šedá farba, napriek tomu že vbežnom jazyku 13 Náš preklad. 14 Náš preklad. 15 Vtomto prípade ide okalk zangličtiny (rovnako ako pri iných napr. biely rytier, zlatý padák), čoho sme si vedomí napriek tomu, že túto skutočnosť pri každom termíne neuvádzame, keďže kvôli obmedzenému rozsahu článku acieľu analýzy neuvádzame etymológiu termínov. Termín biely slon by mohol byť zaradený aj do pojmového poľa zvieratá. 62 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 105, 2023, Č.1 nie je až taká frekventovaná (Spišiaková— Mocková, 2022) sa vekonómii objavuje často, pretože ako zmes bielej ačiernej vyjadruje niečo, čo síce nie je legálne, ale je to spoločnosťou asystémom tolerované (economía/mercado/documento gris— šedá ekonomika/trh/dokument). Na základe nášho výskumu môžeme skonštatovať, že vekonomickej terminológii sa vyskytujú prakticky všetky základné farby (reforma/economía verde— zelená reforma/hospodárstvo, dinero rosa16— ružové peniaze, economía amarilla/ violeta— žltá/fialová ekonomika, fichas azules17— modré žetóny, economía azul— modré hospodárstvo). VODA/PLAVBA (50 metafor— 6,5 %).18 Projekcia ekonomika je voda alebo plavba, pohyb vo vode či vmori spočíva vtom, že vekonomike sú situácie, ktoré je potrebné stabilizovať vporovnaní sloďou alebo korábom, ktorý osciluje na mori apotrebuje zakotviť vurčitom bode (ancla fiscal/nominal/monetaria— daňová/nominálna/menová kotva, fluctuación de precios/de mercado— cenové výkyvy, kolísanie trhu, cambio flotante— pohyblivý výmenný kurz) alebo sa ekonomika premieta ako tok, prúdenie alebo obeh vody (flujo de capital/de costos— kapitálový tok, tok nákladov, circulación monetaria— peňažný obeh, libre circulación— voľný pohyb). KLÍMA APRÍRODNÉ ÚKAZY (56 metafor— 7,3 %). Vkoncepte ekonómia je príroda alebo klíma môžeme nájsť metafory sobrazom prírodnej katastrofy snegatívnou konotáciou (desastre financiero— finančná katastrofa, tormenta financiera— finančná búrka) alebo koncepty klímy, počasia (clima de inversión/laboral— investičná/ pracovná klíma, efecto bola de nieve— efekt snehovej gule) či prírodných útvarov aúkazov (paraíso fiscal— daňový raj, impuesto en cascada— kaskádový systém dane, horizonte de inversión— investičný časový horizont). Vcelom korpuse sme našli len jeden termín založený na obraze rastliny: capital semilla19— počiatočný kapitál. BEŽNÉ PREDMETY (36 metafor— 4,7 %). Do zdrojovej domény ľudských bežných predmetov sme zaradili výrazy, ktoré súvisia spredmetmi alebo vecami, sktorými sa ľudia stretávajú vkaždodennom živote, ako napríklad abanico salarial— platové rozpätie, canasta de divisas— menový kôš, cesta de valores— kôš cenných papierov, cinturón industrial— oblasť priemyselných zariadení vokolí populačného centra, instrumentos de pago— platobné nástroje, paquete de acciones— balík akcií, moneda clave— kľúčová mena atď. STAVBA (18 metafor— 2,3 %). Koncept ekonomika je stavba vychádza zprojekcie budovy, stavby, ktorá má určitú (fyzickú) štruktúru rovnako ako aj ekonomika (abstraktnú). Ekonómovia vysvetľujú svoje teórie pomocou modelov alebo konštrukcií, ktoré majú štruktúru avnej sú jednotlivé prvky prepojené tak, aby nedošlo kich rozbitiu alebo zrúteniu (estabilidad de precios/económica— cenová/ekonomická stabilita, pirámide financiera— finančná pyramída, desplome bursátil— krach na burze, crédito puente— preklenovací úver). 16 Peniaze od LGTB komunity venované predovšetkým na dobročinné účely. 17 Podniky, ktoré sú včase krízy najstabilnejšie. Názov odvodený od blue chip, modré žetóny vkasíne, majú najvyššiu hodnotu. 18 Do sémantickej skupiny voda sme zaradili metafory založené na obraze pohybu vody, zatiaľ čo koncept tekutina predstavuje obraz tekutej nestabilnej, premenlivej fyzikálnej látky. 19 Semilla vpreklade znamená semienko. MÁRIA SPIšIAKOVÁ— ŽELMÍRA PAVLIKOVÁ— BOHDAN ULAšIN 69 LITERATURA Álvarez García, C. (2019): Translation in Financial Spanish: ACorpus— Based Study on the Use of Metaphor. In: Current Trends in Translation Teaching and Learning E, 6, s.331–356. Dostupný na: http://www.cttl.org/ uploads/5/2/4/3/5243866/cttl_2019 Aristoteles (2013): Poetica. Madrid: Alianza editorial. Ajzental, A. (2015). Complexidade aplicada àeconomia. Rio de Janeiro: Editora FGV. Alves da Costa, E. (2007): Um estudo cognitivo das metáforas geradas em um corpus jornalístico da Economia. Dostupný na: https://www. teses.usp.br/teses/disponiveis/8/8142/tde14112007-143617/publico/tese_elenice_alves_ costa.pdf. Andersen, A.E. (1999): Diccionario de Economía ynegocios. Madrid: Espasa Calpe S.A. Madrid Azevedo Camacho de, V. (2019): La función semántica, cognitiva ypragmática de las metáforas económicas en el corpus de textos especializados, semiespecializados yde divulgación científica. Lingua et vita: vedecký časopis pre výskum jazykov ainterkultúrnej komunikácie, 8, 15, Bratislava: Ekonóm, s.40–49. Bachiller Martínez, J.M.— Fraile Vicente, E. (2016): Caricatura ymetáfora sobre la crisis del euro en la prensa económica europea. Estudios de economía aplicada [en línea], 34, 2, s.441–468. Dostupný na: https://www.redalyc. org/pdf/301/30146038007.pdf Berber Sardinha, T. (2007): Metáfora. São Paulo: Parábola Editorial. Březina, J. (2008): Funkce metafor vodborném jazykovém stylu. Acta Oeconomica Pragensia, Vedecký časopis Vysoké školy ekonomické vPraze, 16, 4, Praha: Vysoká škola ekonomická vPraze, s.110–113. Bustos, E. de (2016): Metáfora. In: Enciclopedia de lingüística hispánica. Volumen 2. London & New York: Routledge, s.721–731. Cabré Castelví, M.T. (1993): La terminología. Teoría, metodología, aplicaciones. Barcelona: Editorial Antártida/Empúries. Cabré Castelví, M.T. (2001a). Consecuencias metodológicas de la propuesta teórica (I). In: M.T.Cabré— J.Feliu (eds.), La Terminología científico-técnica: reconocimiento, análisis yextracción de información formal ysemántica (DGES PB96-0293). Barcelona: Institut Universitari de Lingüística Aplicada. Universitat Pompeu Fabra, s.27–36. Cabré Castelví, M.T. (2001b): Sumario de principios que configuran la nueva propuesta teórica. In: M.T.Cabré— J.Feliu (eds.), La Terminología científico-técnica: reconocimiento, análisis yextracción de información formal ysemántica (DGES PB96-0293). Barcelona: Institut Universitari de Lingüística Aplicada. Universitat Pompeu Fabra, s.17–26. Cabré Castelví, M.T.— Gómez de Enterría, J. (2006). La enseñanza de los lenguajes de especialidad. Madrid: Editorial Gredos. Cabré Castelví, M.T. (2010): Sobre la difusa yconfusa noción de lo especializado. In: J.Gómez de Enterría— I.Rodríguez del Bosque (eds.), El español, lengua de comunicación en las organizaciones empresariales. Navarra: Editorial Aranzadi, S.A., s.33–40. Cabré Castelví, M.T.— Estopà, R. (2005): Unidades de conocimiento especializado: caracterización ytipología. In: M.T.Cabré— C.Bach (eds.), Coneixement, llenguatge idiscurs especialitzat. Barcelona: Institut Universitari de Lingüística Aplicada. Universitat Pompeu Fabra; Documenta Universitaria, s.69–93. Cameron, L. (1999): Identifying and Describing Metaphor in Spoken Discourse Data. In: Cameron L.— Low G. (eds.), Researching and Applying Metaphor. Cambridge: Cambridge University Press, s.105–132. Ciapusco, G.— Kuguel, I. (2002): Hacia una tipología del discurso especializado: aspectos teóricos yaplicados. In: J.García Palacios— M.T.Fuentes (eds.), Entre la terminología, el texto yla traducción. Salamanca: Almar, s.37–73. Casado Velarde, M. (2015): La innovación léxica en el español actual. Madrid: Síntesis. 70 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 105, 2023, Č.1 Cuadrado, G. et al. (2015): Bilingual Dictionary of Scientific and Technical Metaphors and Metonymies. Routledge. Crystal, D. (2000): Diccionario de lingüística yfonética. Barcelona: Octaedro. Čermák, F. (2010): Lexikon asémantika, Praha: NLN. Charteris-Black, J. (2000): Metaphor and vocabulary teaching in ESP economics. English for Specific Purposes: International Journal [online], 19, 2. s.149–165. Dostupný na: https://www.researchgate.net/publication/ 240433137_ Metaphor_ and_vocabulary_ teaching_in_ESP_economics Charteris-Black, J.— Ennis, T. (2001): AComparative Study of Metaphor in Spanish and English Financial Reporting. In: English for Specific Purposes. Surrey: Pergamon, s.249–266. Diccionario de la lengua española (2015): Real Academia Española, 23.ª ed. [en línea]. Dostupný na: http://dle.rae.es/ Diccionario de Economía (2022): Glosario económico de ElEconomista.es. Dostupný na: https://www.eleconomista.es/diccionario-deeconomia/Negocio-empresarial Dolník, J. (2003): Lexikológia. Bratislava: Univerzita Komenského vBratislave. Dubský, J. (1977): Základy španělské lexikologie pro překladatele atlumočníky. Praha: SPN. Dulebová, I. (2009): Metafora vslovenskom aruskom politickom diskurze. In: Slovanstvo na križovatke kultúr acivilizácií. Banská Bystrica: Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela vBanskej Bystrici. Durán Escribano, P.— Cuadrado, G. (2017). Constitutive metaphor and mental mapping: meaning construction in the language of science and technology. Revista de Lenguas para Fines Especificas, 23, 1, s.83–107. Fauconnier, G.— Turner, M. (2002): The Way We Think: Conceptual Blending and the Mind’s Hidden Complexities. New York: Basic Books. Fauconnier, G.— Turner, M. (2008): Rethinking Metaphor. In: The Cambridge Handbook of Metaphor and Thought. New York: Cambridge University Press, s.53–66. Focault, M. (1994): Dějiny šílenství— Hledání historických kořenů pojmu duševní choroby. Praha: NLN. Fraile Vicente, E. (2007): Las expresiones idiomáticas de la economía en inglés yespañol. Propuesta para un correcto tratamiento terminográfico. Valladolid: Servicio de Publicaciones de la Universidad de Valladolid. Freixa, J. (2001): Reconocimiento de unidades denominativas: incidencia de la variación en el reconocimiento de las unidades terminológicas. In: M.T.Cabré— J.Feliu (eds.), La Terminología científico-técnica: reconocimiento, análisis yextracción de información formal ysemántica (DGES PB960293). Barcelona: Institut Universitari de Lingüística Aplicada. Universitat Pompeu Fabra, s.57–66. Gibbs, R.W.Jr. (1994): The Poetics of Mind. Cambridge: Cambrige University Press. Gilarranz Lapeña, M. ( 2010): La traducción de la metáfora en el lenguaje de la economía. Correspondencia en lenguas afines: italianoespañol. In: Actas del IV Congreso. El español lengua ytraducción para la cooperación yel diálogo. Madrid: EsLetra, s.405–421. Gómez De Enterría Sánchez, J. (1992): El tratamiento de los préstamos técnicos en español: El vocabulario de la economía. Madrid: Publicaciones de la Universidad Compluense de Madrid. Gómez De Enterría Sánchez, J. (2009): El español lengua de especialidad: enseñanza yaprendizaje. Madrid: Arco/Libros S.L. Gómez Parra, M.E. et al. (1999): La metáfora en los clichés del mundo bursátil. Un estudio contrastivo inglés-español. Paremia, 8, s.237–242. Grady, J. (1999): Atypology of motivation for metaphor: Correlation vs. resemblances. In: Metaphor in Cognitive Linguistics. Amsterdam: John Benjamins, s.79–100. Grigorjanová, T. (2017): Metafora vpolitickoekonomickom diskurze. In: Jazyk apolitika. Na pomedzí lingvistiky apolitológie II. Bratislava: Ekonóm, s.150–159. Henderson, W. (1982): Metaphor in economics. Cambridge: Cambridge University Press. MÁRIA SPIšIAKOVÁ— ŽELMÍRA PAVLIKOVÁ— BOHDAN ULAšIN 71 Johnson, M. (1993). Moral imagination: Implications of cognitive science for ethics. Chicago, IL: University of Chicago Press. Kövecses, Z. (2000): Metaphor and Emotion. Cambridge: Cambridge University Press. Kövecses, Z. (2002): Metaphor. APractical Introduction. Oxford: Oxford University Press. Kövecses, Z. (2005): Metaphor in Culture: Universality and Variation. Cambridge: Cambridge University Press. Kövecses, Z. (2006): Language, Mind and Culture: APractical Introduction. New York: Oxford University Press. Kövecses, Z. (2010): Metaphor and Culture. Acta Universitatis Sapientiae Philologica, 2, 2, s.197–220. Kvapil, R.— Uličná, M. (2021): Kolorizmy vslovensko-ruskom kontexte. České Budějovice: VSRE České Budějovice. Lakoff, G. (1993): The Contemporary Theory of Metaphor. In: A.Ortony (ed.), Metaphor and Thought, s.202–251. Cambridge: Cambridge University Press. Lakoff, G. (1996): Moral politics: What Conservatives Know that Liberals Don’t. Chicago: University of Chicago Press. Lakoff, G.— Johnson, M. (1980): Metaphors We Live By. Chicago: University of Chicago Press. Lakoff, G. (2008): The Neural Theory of Metaphor. In: R.W.Jr. Gibbs (ed.), The Cambridge Handbook of Metaphor and Thought, New York: Cambridge University Press, s.17–38. Lakoff, G. (2012): Explaining Embodied Cognition Results. Topics in Cognitive Science, 4, s.773–785. Lakoff, G.— Johnson, M. (2002): Metafory, kterými žijeme. Preložil Mirek Čejka. Brno: Host. Lakoff, G.— Núñez, R.E. (2000): Where Mathematics Comes From. How the Embodied Mind Brings Mathematics into Being. New York: Basic Books. Lázaro Carreter, F. (1998): Diccionario de términos filológicos. Madrid: Gredos. Loma-Osorio fontecha, m. (2011): La metáfora como recurso de producción léxica en la metalengua como recurso de producción léxica en la metalengua de la economía en español einglés. Dostupný na: https://e-archivo.uc3m.es/ bitstream/handle/10016/11526/20_13_Loma. pdf Mateo Martínez, J. (2007): El lenguaje de las ciencias económicas. In: Las lenguas profesionales yacadémicas. Barcelona: Ariel, s.191–203. Mccloskey, D.N. (1983): The Rhetoric of Economics. Journal of Economic Literature, 21, 481–517. Medveczká, M. (2009): La influecia del inglés sobre el léxico español de las tecnologías de la información yla comunicación. Studia romanistica Beliana [online]. Banská Bystrica: UMB, s.260–264 [CD-ROM]. Mistrík, J. (1985): Štylistika. 1.vyd. Bratislava: SPN. Mocková, N. (2019): Voda všpanielskej aslovenskej frazeológii: problematika prekladu. Lingua et vita: vedecký časopis pre výskum jazykov ainterkultúrnej komunikácie, 8, 15. Bratislava: Ekonóm, s.26–39. Moreno Fernández, F. (1999): Lenguas de especialidad yvariación lingüística. In: Lenguas para fines específicos (VI). Investigación yenseñanza. Alcalá de Henares, s.3–14. Nekula, M. (2016): Metafora. In: P.Karlík— M.Nekula— J.Pleskalová (eds.), Nový encyklopedický slovník češtiny 1. Praha: NLN. Oliveira, I. (2005): La metáfora: estrategia de aprendizaje ysistema de conocimiento. In: VJornada-Coloquio de la Asociación Española de Terminología (AETER), Centro Virtual Cervantes. Dostupný na: http://cvc.cervantes. es/obref/aeter/indice.htm Ološtiak, M. (2015): Viacslovné pomenovania vslovenčine. Prešov: Filozofická fakulta vPrešove. Pamies, A.— Ramos Ruiz, I. (2017): Metaphors of Economy and Economy of Metaphors. In: EUROPHRAS, November 13–14. London, s.60–69. Pavelka, J. (1982): Anatomie metafory. Brno: Nakladatelství Blok. Poštolková, B.— Roudný, M.— Tejnor, A. (1983): Očeské terminologii. Praha: Academia. 72 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 105, 2023, Č.1 Poštolková, B. (1984): Odborná aběžná slovní zásoba současné češtiny. 1 vyd. Praha: Academia. Ramacciotti Giorgio, S. (2012): La metáfora en el discurso macroeconómico— sentido yexpresividad. In: Debate Terminológico [online], 08, s.65–79. Dostupný na: https:// seer.ufrgs.br/index.php/riterm/article/ view/29883 Reddy, M. (1979): The Conduit Metaphor. In: Metaphor and Thought. Cambridge: Cambridge University Press, s.164–201. Sandroni, P. (2005): Dicionário de economia do século XXI. Rio de Janeiro: Record. Santos López, J. (2009): El lenguaje económico. In: Las lenguas de especialidad en español. Roma: Carocci Editore, s.123–146. Dostupný na: https://dialnet.unirioja.es/ servlet/ libro?codigo=430928 Serón Ordóñez, I. (2005): La traducción de la metáfora en los textos financieros: estudio de caso. In: M.G.Torres (ed.), Traducción ycultura: el referente 68 cultural en la comunicación especializada. Málaga: ENCASA, s.205–250. Silva Segovia, J.L. — Méndez caro, L. (2013): Cuerpos ymetáforas. Universidad Católica del Norte : Chile. Dostupný na: https:// www.academia.edu/19137364/ cuerpos_y_ metaforas_Estudio_de_los_significado_ culturales_del_cuerpo_y_las_sexualidades_ juveniles Solow, R. (1988): Comments from inside economics. In: The consequences of economic rhetoric. Cambridge: Cambridge University Press, s.31–37. Sontag, S. (1997): Nemoc jako metafora. AIDS ajeho metafory. Praha: Mladá fronta. Sperber, D.— Wilson, D. (2008): ADeflationary Account of Metaphor. In: The Cambridge Handbook of Metaphor and Thought. New York: Cambridge University Press, s.84–108. Spišiaková, M. (2018). Súčasný španielsky ekonomický jazyk. Lingua et vita: vedecký časopis pre výskum jazykov ainterkultúrnej komunikácie, 7, 13. Bratislava: Ekonóm, s.42–54. Spišiaková, M.— Pavliková, Ž. (2020): Metafory vekonomickej španielčine In: Cudzie jazyky vpremenách času X, recenzovaný zborník príspevkov zmedzinárodnej vedeckej konferencie: 8.november 2019, Bratislava: Ekonóm, 2020, s.230–243. Spišiaková, M.— Mocková, N. (2022): Chromatizmy slovensko-španielskom kontexte. České Budějovice: VSRE České Budějovice. Stachová, J. (1994): Model aanalogie ve věde, umění afilozofii. Praha : Filosofia. Stender, A. (2015): El lenguaje económico alemán yespañol de la prensa especializada: análisis basado en un corpus de la crisis económica (CRISCORP). Tesis doctoral. Sevilla: Universidad Pablo de Olavide. Stradiotová, E. (2017): Metafora vpublicistickom diskurze. In: R.Štefančík (ed.), Jazyk vo vyučovaní avede : zborník vedeckých prác. Trnava: SSRP, s.134–143. Szalek, J. (2005): Los colores ysu semántica en las expersiones fraseológicas espaňolas. Studia Romanica posnaniensia, 32, 1, Uniwersytet im. Adama Mickiewicza wPoznaniu : Wydawnictwo Naukowe UAM, s.87–96. Dostupný na: https:// journals.indexcopernicus.com/search/ article?articleId=1020527 Štefančík, R. (2022): Metafora vojny vjazyku politiky. Lingua et vita: vedecký časopis pre výskum jazykov ainterkultúrnej komunikácie, 9, 17. Bratislava: Ekonóm, s.59–69. Ulašin, B. (2022): Lexikológia španielskeho jazyka. Bratislava: Univerzita Komenského. Mária Spišiaková | Fakulta aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity vBratislave | Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava ORCID ID: 0000-0002-1508-7546 maria.spisiako[email protected] MÁRIA SPIšIAKOVÁ— ŽELMÍRA PAVLIKOVÁ— BOHDAN ULAšIN 73 Želmíra Pavliková | Fakulta aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity vBratislave | Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava ORCID ID: 0000-0003-4285-1324 zelmira.pavlikov[email protected] Bohdan Ulašin | Filozofická fakulta Univerzity Komenského vBratislave | Gondova 2, 811 02 Bratislava ORCID ID: 0000-0003-2613-7235 bohdan.[email protected]