Vybrané aspekty kvality života migrantov z Ukrajiny na Slovensku v čase vojnového konfliktu
Abstract
146
Full text
Vybrané aspekty kvality života migrantov zUkrajiny na Slovensku včase vojnového konfliktu1 Barbora Kružliaková2 ABSTRAKT Príspevok je zameraný na hodnotenie kvality života ukrajinských migrantov vobdobí vojnového konfliktu. Cieľom našej štúdie bolo preskúmať avyhodnotiť vplyv vojnového konfliktu na psychické zdravie akvalitu života ukrajinských migrantov. Tento cieľ sme dosiahli prostredníctvom kvantitatívnej analýzy dotazníkových prieskumov, ktoré sme uskutočnili sukrajinskými migrantmi nachádzajúcimi sa na území Slovenskej republiky. Výsledky preukázali, že vojna má zjavný negatívny vplyv na psychické zdravie acelkovú kvalitu života migrantov. Výsledky prispievajú klepšiemu porozumeniu následkov vojny na psychické zdravie aživotné podmienky jednotlivcov vmigračnej situácii. ABSTRACT The Contrubution focuses on assessing the quality of life of Ukrainian migrants during aperiod of armed conflict. The aim of our study was to examine and quantifiably evaluate the impact of the armed conflict on the mental health and quality of life of Ukrainian migrants. We achieved this goal through aquantitative analysis of questionnaire surveys conducted with Ukrainian migrants residing in the territory of the Slovak Republic. The results demonstrated that war has an evident negative impact on the mental health and overall quality of life of migrants. These findings contribute to abetter understanding of the consequences of war on the mental health and living conditions of individuals in migration situations. KĽÚČOVÉ SLOVÁ utečenec, migrácia, adaptácia, integrácia, dôsledky migrácie KEYWORDS refugee, migration, adaptation, integration, consequences of migration ÚVOD Od staroveku boli ľudské bytosti vneustálom tranzite. Niektorí ľudia sa sťahujú, aby si našli prácu alebo nové ekonomické príležitosti, aby sa stretli srodinou alebo študovali. Iní odchádzajú, aby unikli konfliktu, prenasledovaniu, terorizmu alebo porušovaniu alebo zneužívaniu ľudských práv. Niektorí tak robia vdôsledku nepriaznivých účinkov klimatických zmien, prírodných katastrof alebo iných environmentálnych faktorov. Migrácia býva často zahrnutá do diskusie ovzdelávaní apraktických aspektoch sociálnej práce vsúvislosti skonkrétnymi potrebami, ako napríklad podpora 1 Príspevok je výstupom zobhájenej diplomovej práce KRUŽLIAKOVÁ, B.: Kvalita života migrantov zUkrajiny včase vojnového konfliktu. Diplomová práca. Banská Bystrica, 2023. 2 Mgr. Barbora Kružliaková, Centrum pre deti arodiny Banská Bystrica OPEN ACCESS
BaRBORa KRUŽLIaKOvÁ 147 utečeneckých migrantov alebo (znovu)zjednotenie rodín, ako uvádzajú Treichler aCyrus (2004). Elliott aSegal (2012: 564) zdôrazňujú, že sociálni pracovníci by mali mať pochopenie nielen pre kontext skúseností svojich klientov, ale aj pre komplexnosť svetovej politiky aekonómie, ktorá ovplyvňuje formovanie imigračnej politiky národných štátov. Avšak často sa používa termín „migrácia“ bez jasného vysvetlenia jeho významu abez pripojenia ksociálnym rozmerom ako sú „rasa“, etnicita, pohlavie, sexualita, vek atriedny pôvod, čo naznačujú Crenshaw (1991) aCollins (1990), aktoré často ostávajú nerozpracované. Napriek predpokladu vrámci sociálnej práce, že migrácia súvisí so sociálnou depriváciou, bližšie preskúmanie populácií migrantov vrôznych európskych krajinách odhaľuje ich obrovskú heterogenitu (Cox, Geisen 2014:158–160). Migrácia spadá do niekoľkých širokých kategórií. Po prvé, možno rozlíšiť vnútornú amedzinárodnú migráciu. Vrámci ktorejkoľvek krajiny dochádza kpresunom jednotlivcov arodín zjednej oblasti do druhej (napríklad zvidieckych oblastí do miest), čo sa líši od presunov zjednej krajiny do druhej. Po druhé, migrácia môže byť dobrovoľná alebo nútená. Väčšina dobrovoľnej migrácie, či už vnútornej alebo vonkajšej, sa uskutočňuje pri hľadaní lepších ekonomických príležitostí alebo bývania. Nútená migrácia zvyčajne zahŕňa ľudí, ktorí boli vyhnaní vládami počas vojny alebo iných politických otrasov alebo, ktorí boli násilne transportovaní ako otroci alebo väzni. Medzi týmito dvoma kategóriami sú dobrovoľné migrácie utečencov utekajúcich pred vojnou, hladomorom alebo prírodnými katastrofami (Britannica 2022). TEORETICKÉ ALEGISLATÍVNE VÝCHODISKÁ MIGRÁCIE Slovo migrácia pochádza zlatinského migration, vzmysle putovať, zmena, presun. Ide teda opohyb osôb alebo skupín osôb vgeografickom asociálnom priestore spojený sprechodnou alebo trvalou zmenou miesta pobytu. Vtomto zmysle je migrant osoba, ktorá zakýchkoľvek dôvodov dočasne alebo trvalo zmenila miesto svojho trvalého, respektíve obvyklého, pobytu buď zjednej časti krajiny do inej alebo zjednej krajiny do druhej. Slovenský právny poriadok však nepoužíva pojem migrant, ale cudzinec (Ministerstvo práce, sociálnych veci arodiny SR). Migrácia predstavuje výrazný jav vsúčasnom globalizovanom svete, obecne označujúci presun jednotlivca alebo jednotlivcov zjedného miesta bývania na iné. Hoci neexistuje celosvetová normatívna definícia pre migráciu, medzinárodné dohovory obsahujú dohodnuté definície pre utečencov amigrujúcich pracovníkov sich rodinnými príslušníkmi, ktoré sa týkajú väčšiny medzinárodných migrantov. Definícia utečenca podľa Dohovoru zroku 1951 aProtokolu oštatúte utečencov zroku 1967 zahŕňa osobu, ktorá nie je schopná alebo ochotná vrátiť sa do svojej krajiny pôvodu kvôli opodstatneným obavám zprenasledovania na základe rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti kurčitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov. Všetky členské štáty EÚ ratifikovali Dohovor OSN oprávnom postavení utečencov ajeho neskorší protokol (Letavajová, Divinský 2019). Celkový odhad počtu medzinárodných migrantov vposledných päťdesiatich rokoch vzrástol. Vroku 2020 žilo približne 281 miliónov ľudí vinej krajine, než je tá, vktorej sa narodili. Tento odhad predstavuje nárast o128 miliónov vporovnaní sroOPEN ACCESS
148 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1–2/2023 kom 1990 aviac ako trojnásobok odhadovaného počtu vroku 1970, podľa údajov Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM). Administratívny proces apráca sneregulárnymi migrantmi autečencami sú podrobne regulované zákonom. Zákon oazyle (č.480/2002 Z. z.) stanovuje postup pre udelenie azylu. Proces sa začína vyhlásením žiadosti oazyl na príslušnom policajnom útvare. Zákon opobyte cudzincov (č.404/2011 Z. z.) zrušil predchádzajúcu právnu úpravu azjednotil problematiku zabezpečenia kontroly hraníc apobytu cudzincov do jedného právneho predpisu. Novely zákona opobyte cudzincov, konkrétne zákony č.75/2013 Z. z., 388/2013 Z. z. a495/2013 Z. z., sa týkajú tejto oblasti. Integrácia je kľúčovým pojmom pre sociálnu prácu, azamestnanie cudzincov hrá dôležitú úlohu pri úspešnej integrácii. Zákony oslužbách zamestnanosti aonelegálnej práci azamestnávaní (č.5/2004 Z.z. ač.82/2005 Z.z.) sa zaoberajú touto problematikou. Zabezpečenie zdravotnej starostlivosti asociálneho zabezpečenia pre cudzincov upravujú zákony č.576/2004 Z.z. a577/2004 Z.z. Pri udelení azylu môže cudzinec trvale osídliť krajinu, kým pri poskytnutí doplnkovej ochrany má prechodný pobyt na dobu jedného roka smožnosťou predĺženia na ďalšie dva roky (Stachoň 2016). SOCIÁLNA PRÁCA SUTEČENCAMI Sociálni pracovníci zohrávajú významnú úlohu vpráci sutečencami aprávnymi otázkami. Poskytovatelia služieb by mali mať povedomie oprávach utečencov, aby mohli poskytnúť klientom potrebnú dôveru ainformácie, ktoré pomáhajú eliminovať obavy. Profesionáli by mali skúmať aporozumieť základným princípom týkajúcim sa vykorisťovania zamestnávateľmi, zneužívania detí, presadzovania práva apolitík domáceho násilia. Je dôležité si uvedomiť, že mnohé ztýchto právnych nástrojov sa vdomovských krajinách utečencov môžu uplatňovať odlišne. Preto musí sociálny pracovník pochopiť tieto rozdiely anaučiť klientov, ako snimi narábať (Haider 2015). Podľa Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý zastrešuje migračnú politiku, je sociálny pracovník označovaný za kvalifikovaného profesionála, ktorý poskytuje pomoc vriešení závažných krízových situácií prostredníctvom poradenských apsychoterapeutických metód. Okrem toho sa jeho práca zameriava na resocializačné apreventívne aspekty pri práci sjednotlivcami aj skupinami. Vazylových zariadeniach by sa mala sociálna práca sústrediť na motivovanie žiadateľov, poskytovanie podpory na rozvoj ich schopností pre samostatné zvládnutie ich situácie. Sociálni pracovníci ľudsky sprevádzajú žiadateľov počas ich pobytu, snažiac sa nájsť rovnováhu medzi ich osobnou životnou situáciou aplatnými štandardmi života vSlovenskej republike. Ich úloha je pomôcť klientom obnoviť kontrolu nad svojím životom, často oslabenú vplyvom aktuálnej životnej situácie (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky 2020). SITUÁCIA MIGRANTOV ZUKRAJINY VČASE VOJNOVÉHO KONFLIKTU Dňa 24.februára 2022 Ruská federácia napadla Ukrajinu, spochybňujúc jej legitímnosť asuverenitu. Toto napadnutie predstavuje pokračovanie ruskej ozbrojenej agresie, OPEN ACCESS
BaRBORa KRUŽLIaKOvÁ 149 ktorá sa začala anexiou Krymu vroku 2014, spôsobujúc masový útek obyvateľstva vEurópe. Vojna na Ukrajine výrazne ovplyvnila politický, ekonomický aspoločenský život, najmä voblastiach postihnutých konfliktom. Tieto udalosti drasticky ovplyvnili aj migračnú situáciu nielen na Ukrajine, ale aj vmnohých krajinách EÚ (Pachocká 2022). Vreakcii na tieto udalosti Európska únia po prvýkrát aktivovala smernicu odočasnej ochrane, ktorá stanovuje právne rámce na zvládnutie masového prílevu ľudí. Súčasne Európska komisia začala rýchlo koordinovať sčlenskými krajinami zhromažďovanie informácií osituácii apredchádzanie obchodovaniu sľuďmi. Dňa 2.marca 2022 vydala EÚ komisia usmernenia týkajúce sa riadenia vonkajších hraníc scieľom pomôcť pohraničnej stráži krajín EÚ efektívne riadiť príchody na hranice sUkrajinou, skrátiť čakacie doby azároveň udržať vysokú úroveň bezpečnosti. Tieto usmernenia obsahujú opatrenia, ako napríklad zjednodušenie hraničných kontrol, flexibilitu vpodmienkach vstupu, umožnenie prechodov na dočasných hraničných priechodoch mimo oficiálnych hraničných priechodov aľahký prístup pre záchranné služby ahumanitárnu pomoc (Európska komisia 2022). KVALITA ŽIVOTA MIGRANTOV Pojem „kvalita života“ sa začal objavovať vspoločenských vedách vdruhej polovici 20.storočia, pričom Tokárová (2012) identifikuje amerického ekonóma asociológa J.K.Galbraitha ako prvého autora, ktorý ho použil vroku 1958. Podľa anglického výskumníka G.Jamesa môže byť kvalita pracovného života definovaná ztroch rôznych hľadísk: 1. Kvalita pracovného života môže byť chápaná ako cieľ, napríklad zlepšiť pracovné podmienky aprostredie. 2. Kvalita pracovného života môže byť vnímaná ako proces, ktorý zlúči potreby zamestnancov aciele organizácie. 3. Kvalita pracovného života môže byť interpretovaná ako filozofia, kde jednotlivca považujeme za aktívum, ktoré si zaslúži starostlivosť ojeho vedomosti, skúsenosti apodobne (James 1992). Kvalita života sa definuje ako vnímanie jednotlivca osvojej pozícii vživote, berúc do úvahy kultúrne ahodnotové systémy, vktorých žije, avsúvislosti sjeho cieľmi, očakávaniami, štandardmi azáujmami. Je to široký aviacrozmerný koncept, ktorý zahrňuje subjektívne hodnotenie fyzického zdravia, psychického stavu, úrovne nezávislosti, sociálnych vzťahov, osobných presvedčení aich vzťahu kokoliu (Van der Boor, Amos, Nevitt 2020). METÓDY Kzískavaniu dát pri realizovaní nášho výskumu sme zvolili metódu anonymného dotazníka. Dotazník bol vytvorený velektronickej podobe prostredníctvom Google formulára podľa dotazníka od WHOQOL-BREF. Náš dotazník vUkrajinskom jazyku OPEN ACCESS
150 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1–2/2023 bol zameraný na fyzické zdravie, prežívanie, kvalitu života ako aj dostupnú lekársku starostlivosť. Dotazník sme doplnili ovšeobecné otázky pričom úvodné otázky sa týkali pohlavia, veku. Zber dát prebiehal zčasového hľadiska od 26.júna 2022 do 16.marca 2023. Následná analýza dát prebehla od 16.marca do 31.marca 2023 . Výber respondentov vnašom výskume bol zámerný. Za účelom výberu výskumnej vzorky sme oslovili migrantov zUkrajiny, ktorí prekročili hranice azdržiavajú sa na území Slovenskej republiky od 24.februára 2022 prostredníctvom facebookovej stránky. Do výskumu sa zapojilo 142 respondentov, ztoho bolo 130 žien a12 mužov. Nepomer medzi mužmi aženami je spôsobený tým že Ukrajinský prezident vyhlásil na území Ukrajiny všeobecnú mobilizáciu. Týka sa to najmä občanov mužského pohlavia vo veku od 18 do 60 rokov. Zhľadiska veku sme respondentov rozdelili do vekových kategórií, keďže rozpätie bolo od 15 do 73 rokov. Konkrétne počty apercentuálny podiel zhľadiska veku uvádzame vtabuľke č.3. Ako uvádza tabuľka najvyšší podiel tvorili respondenti vo veku od 27 do 50 rokov, vpočte 100 osôb. Naopak najnižší podiel tvorili respondenti vo veku od 51 do 73 rokov, vpočte 11 osôb. VÝSLEDKY Pravidelná fyzická aktivita hrá kľúčovú úlohu vzlepšovaní kvality života. Nielenže poskytuje fyzické výhody, ako je udržanie dobrého zdravotného stavu, silnejších svalov avyššej energie, ale tiež má pozitívny vplyv na duševné blaho. Aktívny životný štýl je spojený snižším stresom, lepším duševným zdravím avýrazným zlepšením nálady. Fyzická aktivita môže byť nielen prostriedkom na dosiahnutie fyzického fitnes, ale aj efektívnym spôsobom, ako podporiť celkovú pohodu akvalitu života. Je to investícia do seba samého, ktorá prináša dlhodobé benefity pre celkové pohybové apsychické zdravie. Graf č.1 zobrazuje percentuálne zastúpenie rôznych odpovedí na otázku „Znepokojuje ma bolesť alebo nepríjemné pocity“ pre tri vekové kategórie. Ztohto grafu môžeme vidieť, každá veková kategória odpovedala, že ich neznepokojuje bolesť alebo nepríjemné pocity. Konkrétne, 9,7 % respondentov vo vekovej kategórii 15–26 rokov, 23,0 % vkategórii 27–50 rokov a18,2 % vkategórii 51–73 rokov. Odpovede, „skôr nie“ a„neviem“, majú pomerne podobné percentuálne zastúpenie vkaždej vekovej kategórii. Najmenší počet respondentov vkaždej vekovej kategórii uviedol, že ich znepokojuje bolesť alebo nepríjemné pocity „maximálne“. Je dôležité si uvedomiť, že každý človek má individuálne potreby voblasti spánku amnohé faktory môžu ovplyvniť kvalitu spánku. Preto treba zistiť príčiny ariešenia problémov so spaním, keďže dlhodobé poruchy spánku môžu mať negatívny vplyv na fyzické aj psychické zdravie. Podľa grafu č.2 sa zdá, že vrôznych vekových skupinách sa vyskytujú rozdiely vpočte ľudí, ktorí majú problémy so spaním. Napríklad, vskupine 15–26 rokov je najvyšší podiel respondentov, ktorí skôr majú problémy so spaním (32,3 %), zatiaľ čo vskupine 27–50 rokov je najvyšší podiel respondentov, ktorí sa nevedeli vyjadriť na dané problémy (30 %). Vskupine 51–73 rokov je najvyšší podiel respondentov, rovnaký ako vprvej skupine, ktorí udávajú že problémy so spaním môžu mať (27,3 %). OPEN ACCESS
BaRBORa KRUŽLIaKOvÁ 151 Vnímanie budúcnosti môže byť ovplyvnené rôznymi faktormi, ako sú napríklad osobné skúsenosti, kultúrne faktory, stav finančných prostriedkov alebo zdravotný stav. Jedným znajdôležitejších aspektov vnímania budúcnosti je stanovenie si cieľov aplánovanie. Tieto kroky nám umožňujú mať jasnú predstavu otom, kam sa chceme dostať aako tam dospieť. Okrem toho, by sme mali pracovať na rozvoji svojich schopností avedomostí, aby sme boli schopní čeliť novým výzvam apríležitostiam, ktoré sa nám ponúkajú vbudúcnosti. 9,7 % 23,0 % 21,0 % 18,2 % 32,3 % 30,0 % 27,3 % 19,4 % 23,0 % 6,5 % 3,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 9,7 % 17,0 % 19,4 % 26,0 % 18,2 % 25,8 % 30,0 % 32,3 % 20,0 % 27,3 % 12,9 % 7,0 % 18,2 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 12,9 % 8,0 % 0,0 % 6,5 % 20,0 % 36,4 % 22,6 % 48,0 % 27,3 % 35,5 % 14,0 % 18,2 % 22,6 % 10,0 % 0,0 % 10,0 % 20,0 % 30,0 % 40,0 % 50,0 % 60,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 6,5 % 4,0 % 9,1 % 16,1 % 28,0 % 18,2 % 44,0 % 54,5 % 35,5 % 17,0 % 9,1 % 6,5 % 7,0 % 0,0 % 10,0 % 20,0 % 30,0 % 40,0 % 50,0 % 60,0 % 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 12,9 % 5,0 % 9,1 % 16,1 % 21,0 % 18,2 % 22,6 % 32,0 % 27,3 % 35,5 % 38,0 % 36,4 % 12,9 % 4,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 40,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 11,0 % 18,2 % 19,4 % 34,0 % 27,3 % 25,8 % 31,0 % 22,6 % 18,0 % 18,2 % 12,9 % 6,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 40,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 12,9 % 10,0 % 27,3 % 16,1 % 9,1 % 22,6 % 23,0 % 29,0 % 30,0 % 27,3 % 19,4 % 14,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 32,3 % 23,0 % 63,6 % 25,8 % 29,0 % 9,1 % 29,0 % 36,0 % 18,2 % 6,5 % 9,0 % 9,1 % 3,0 % 0,0 % 0,0 % 10,0 % 20,0 % 30,0 % 40,0 % 50,0 % 60,0 % 70,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 0,0 % 6,0 % 9,1 % 22,6 % 13,0 % 18,2 % 42,0 % 45,2 % 28,0 % 9,7 % 11,0 % 27,3 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 40,0 % 45,0 % 50,0 % veľmi nespokojný nespokojný neviem spokojný veľmi spokojný 9,7 % 23,0 % 21,0 % 18,2 % 32,3 % 30,0 % 27,3 % 19,4 % 23,0 % 6,5 % 3,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 9,7 % 17,0 % 19,4 % 26,0 % 18,2 % 25,8 % 30,0 % 32,3 % 20,0 % 27,3 % 12,9 % 7,0 % 18,2 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 12,9 % 8,0 % 0,0 % 6,5 % 20,0 % 36,4 % 22,6 % 48,0 % 27,3 % 35,5 % 14,0 % 18,2 % 22,6 % 10,0 % 0,0 % 10,0 % 20,0 % 30,0 % 40,0 % 50,0 % 60,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 6,5 % 4,0 % 9,1 % 16,1 % 28,0 % 18,2 % 44,0 % 54,5 % 35,5 % 17,0 % 9,1 % 6,5 % 7,0 % 0,0 % 10,0 % 20,0 % 30,0 % 40,0 % 50,0 % 60,0 % 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 12,9 % 5,0 % 9,1 % 16,1 % 21,0 % 18,2 % 22,6 % 32,0 % 27,3 % 35,5 % 38,0 % 36,4 % 12,9 % 4,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 40,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 11,0 % 18,2 % 19,4 % 34,0 % 27,3 % 25,8 % 31,0 % 22,6 % 18,0 % 18,2 % 12,9 % 6,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 40,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 12,9 % 10,0 % 27,3 % 16,1 % 9,1 % 22,6 % 23,0 % 29,0 % 30,0 % 27,3 % 19,4 % 14,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 32,3 % 23,0 % 63,6 % 25,8 % 29,0 % 9,1 % 29,0 % 36,0 % 18,2 % 6,5 % 9,0 % 9,1 % 3,0 % 0,0 % 0,0 % 10,0 % 20,0 % 30,0 % 40,0 % 50,0 % 60,0 % 70,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 0,0 % 6,0 % 9,1 % 22,6 % 13,0 % 18,2 % 42,0 % 45,2 % 28,0 % 9,7 % 11,0 % 27,3 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 40,0 % 45,0 % 50,0 % veľmi nespokojný nespokojný neviem spokojný veľmi spokojný Graf 1Znepokojuje ma bolesť alebo nepríjemné pocity Graf 2Mám problémy so spánkom OPEN ACCESS
152 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1–2/2023 Graf č.3 znázorňuje rozdiely vtom, ako rôzne vekové skupiny vnímajú svoju budúcnosť. Vskupine 15–26 rokov je najvyšší podiel respondentov, ktorí vidia svoju budúcnosť priaznivo (35,5 %). Vskupine 27–50 rokov je najvyšší podiel respondentov, ktorí majú neistotu osvojej budúcnosti anevedia, či ju vidia priaznivo alebo nie (48 %). Vskupine 51–73 rokov je najvyšší podiel respondentov, ktorí vidia svoju budúcnosť skôr negatívne (34,4 %). 9,7 % 23,0 % 21,0 % 18,2 % 32,3 % 30,0 % 27,3 % 19,4 % 23,0 % 6,5 % 3,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 9,7 % 17,0 % 19,4 % 26,0 % 18,2 % 25,8 % 30,0 % 32,3 % 20,0 % 27,3 % 12,9 % 7,0 % 18,2 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 12,9 % 8,0 % 0,0 % 6,5 % 20,0 % 36,4 % 22,6 % 48,0 % 27,3 % 35,5 % 14,0 % 18,2 % 22,6 % 10,0 % 0,0 % 10,0 % 20,0 % 30,0 % 40,0 % 50,0 % 60,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 6,5 % 4,0 % 9,1 % 16,1 % 28,0 % 18,2 % 44,0 % 54,5 % 35,5 % 17,0 % 9,1 % 6,5 % 7,0 % 0,0 % 10,0 % 20,0 % 30,0 % 40,0 % 50,0 % 60,0 % 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 12,9 % 5,0 % 9,1 % 16,1 % 21,0 % 18,2 % 22,6 % 32,0 % 27,3 % 35,5 % 38,0 % 36,4 % 12,9 % 4,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 40,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 11,0 % 18,2 % 19,4 % 34,0 % 27,3 % 25,8 % 31,0 % 22,6 % 18,0 % 18,2 % 12,9 % 6,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 40,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 12,9 % 10,0 % 27,3 % 16,1 % 9,1 % 22,6 % 23,0 % 29,0 % 30,0 % 27,3 % 19,4 % 14,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 32,3 % 23,0 % 63,6 % 25,8 % 29,0 % 9,1 % 29,0 % 36,0 % 18,2 % 6,5 % 9,0 % 9,1 % 3,0 % 0,0 % 0,0 % 10,0 % 20,0 % 30,0 % 40,0 % 50,0 % 60,0 % 70,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 0,0 % 6,0 % 9,1 % 22,6 % 13,0 % 18,2 % 42,0 % 45,2 % 28,0 % 9,7 % 11,0 % 27,3 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 40,0 % 45,0 % 50,0 % veľmi nespokojný nespokojný neviem spokojný veľmi spokojný 9,7 % 23,0 % 21,0 % 18,2 % 32,3 % 30,0 % 27,3 % 19,4 % 23,0 % 6,5 % 3,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 9,7 % 17,0 % 19,4 % 26,0 % 18,2 % 25,8 % 30,0 % 32,3 % 20,0 % 27,3 % 12,9 % 7,0 % 18,2 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 12,9 % 8,0 % 0,0 % 6,5 % 20,0 % 36,4 % 22,6 % 48,0 % 27,3 % 35,5 % 14,0 % 18,2 % 22,6 % 10,0 % 0,0 % 10,0 % 20,0 % 30,0 % 40,0 % 50,0 % 60,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 6,5 % 4,0 % 9,1 % 16,1 % 28,0 % 18,2 % 44,0 % 54,5 % 35,5 % 17,0 % 9,1 % 6,5 % 7,0 % 0,0 % 10,0 % 20,0 % 30,0 % 40,0 % 50,0 % 60,0 % 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 12,9 % 5,0 % 9,1 % 16,1 % 21,0 % 18,2 % 22,6 % 32,0 % 27,3 % 35,5 % 38,0 % 36,4 % 12,9 % 4,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 40,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 11,0 % 18,2 % 19,4 % 34,0 % 27,3 % 25,8 % 31,0 % 22,6 % 18,0 % 18,2 % 12,9 % 6,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 40,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 12,9 % 10,0 % 27,3 % 16,1 % 9,1 % 22,6 % 23,0 % 29,0 % 30,0 % 27,3 % 19,4 % 14,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 32,3 % 23,0 % 63,6 % 25,8 % 29,0 % 9,1 % 29,0 % 36,0 % 18,2 % 6,5 % 9,0 % 9,1 % 3,0 % 0,0 % 0,0 % 10,0 % 20,0 % 30,0 % 40,0 % 50,0 % 60,0 % 70,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 0,0 % 6,0 % 9,1 % 22,6 % 13,0 % 18,2 % 42,0 % 45,2 % 28,0 % 9,7 % 11,0 % 27,3 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 40,0 % 45,0 % 50,0 % veľmi nespokojný nespokojný neviem spokojný veľmi spokojný Graf 3Svoju budúcnosť vidím priaznivo Graf 4Vo svojom živote prežívam kladné pocity OPEN ACCESS
BaRBORa KRUŽLIaKOvÁ 153 Prežívanie kladných pocitov vživote je dôležitým faktorom pre naše celkové zdravie apohodu. Existuje niekoľko spôsobov, ako môžeme zvýšiť množstvo kladných pocitov, ktoré prežívame vnašom každodennom živote. Niektoré ztýchto spôsobov sú: prejavovanie vďačnosti, zdravý životný štýl, konanie dobra, naučiť sa relaxovať, vytváranie asledovanie cieľov, ktoré sú pre nás dôležité. Prežívanie kladných pocitov vživote je niečo, na čom musíme pracovať asnažiť sa to dosiahnuť každý deň. Môže to byť náročné, ale tieto spôsoby môžu byť užitočným nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa. Grafu č.4 vyplýva, ako rôzne vekové skupiny prežívajú kladné pocity. Vskupine 15–26 rokov je najvyšší podiel respondentov, ktorí prežívajú skôr kladné pocity alebo maximálne (celkovo 42 %). Vskupine 27–50 rokov je najvyšší podiel respondentov, ktorí majú neistotu otom, či prežívajú kladné pocity alebo nie (44 %). Vskupine 51–73 rokov je najvyšší podiel respondentov, rovnaký ako vpredchádzajúcej skupine, čiže majú neistotu vprežívaní kladných pocitov (54,5 %). Sústredenie sa môže mať veľký vplyv na naše fyzické aj psychické zdravie. Ak sa vieme sústrediť na konkrétnu úlohu alebo činnosť, dokážeme lepšie využiť svoje zdroje adosiahnuť lepšie výsledky. Sústredením sa môžeme zvýšiť svoju efektivitu, zlepšiť svoju pamäť azlepšiť svoju kreativitu. Sústredenie sa má aj priamy vplyv na naše psychické zdravie. Keď sa sústredíme na konkrétnu úlohu, môžeme zlepšiť svoju sebaúctu asebadôveru. Sústredenie sa tiež môže pomôcť zlepšiť našu mentálnu hygienu tým, že nám umožní premýšľať pozitívne akonštruktívne spôsoby. Sústredenie môže mať veľký vplyv na naše celkové zdravie apohodu amalo by sa knemu pristupovať ako kdôležitej súčasti nášho života. Graf č.5 ukazuje, že skupina 15–26 rokov má vtejto oblasti najväčší podiel respondentov, ktorí odpovedali „skôr áno“ (35,5 %), zatiaľ čo vskupinách 27–50 a51–73 rokov je tento podiel oniečo vyšší (38 % a36,4 %). Skupina respondentov, ktorí odpovedali „vôbec nie“ alebo „maximálne“ predstavuje menšinu vkaždej vekovej skupine. 9,7 % 23,0 % 21,0 % 18,2 % 32,3 % 30,0 % 27,3 % 19,4 % 23,0 % 6,5 % 3,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 9,7 % 17,0 % 19,4 % 26,0 % 18,2 % 25,8 % 30,0 % 32,3 % 20,0 % 27,3 % 12,9 % 7,0 % 18,2 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 12,9 % 8,0 % 0,0 % 6,5 % 20,0 % 36,4 % 22,6 % 48,0 % 27,3 % 35,5 % 14,0 % 18,2 % 22,6 % 10,0 % 0,0 % 10,0 % 20,0 % 30,0 % 40,0 % 50,0 % 60,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 6,5 % 4,0 % 9,1 % 16,1 % 28,0 % 18,2 % 44,0 % 54,5 % 35,5 % 17,0 % 9,1 % 6,5 % 7,0 % 0,0 % 10,0 % 20,0 % 30,0 % 40,0 % 50,0 % 60,0 % 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 12,9 % 5,0 % 9,1 % 16,1 % 21,0 % 18,2 % 22,6 % 32,0 % 27,3 % 35,5 % 38,0 % 36,4 % 12,9 % 4,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 40,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 11,0 % 18,2 % 19,4 % 34,0 % 27,3 % 25,8 % 31,0 % 22,6 % 18,0 % 18,2 % 12,9 % 6,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 40,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 12,9 % 10,0 % 27,3 % 16,1 % 9,1 % 22,6 % 23,0 % 29,0 % 30,0 % 27,3 % 19,4 % 14,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 32,3 % 23,0 % 63,6 % 25,8 % 29,0 % 9,1 % 29,0 % 36,0 % 18,2 % 6,5 % 9,0 % 9,1 % 3,0 % 0,0 % 0,0 % 10,0 % 20,0 % 30,0 % 40,0 % 50,0 % 60,0 % 70,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 0,0 % 6,0 % 9,1 % 22,6 % 13,0 % 18,2 % 42,0 % 45,2 % 28,0 % 9,7 % 11,0 % 27,3 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 40,0 % 45,0 % 50,0 % veľmi nespokojný nespokojný neviem spokojný veľmi spokojný Graf 5Dokážem sa sústrediť OPEN ACCESS
154 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1–2/2023 Vskupine 27–50 rokov je najnižšia percentuálna hodnota odpovedí „vôbec nie“ (5 %) avskupine 15–26 rokov a51–73 rokov sú najnižšie percentuálne hodnoty odpovedí „maximálne“ (12,9 % a9,1 %). Celkovo je teda vo všetkých vekových skupinách pomerne veľa respondentov, ktorí sa dokážu sústrediť. Existuje mnoho dôvodov, prečo sa môžeme cítiť znevýhodnení. Naše rodinné afinančné prostredie môže mať veľký vplyv na to, ako sa cítime vo vzťahu kiným ľuďom. Ak sme obeťou diskriminácie, môžeme sa cítiť znevýhodnení vporovnaní sostatnými, ktorí nie sú vystavení podobnej úrovni nespravodlivosti. Ak nemáme prístup krovnakým príležitostiam ako ostatní, alebo ak sa stále porovnávame sostatnými amáme pocit, že nedosahujeme ich úroveň úspechu alebo spokojnosti, môžeme sa cítiť znevýhodnení. Tento pocit môže byť zosilnený vdnešnej dobe, keď sa na sociálnych médiách často prezentuje len najlepší aspekt života ainí ľudia môžu mať zdanie, že sú úspešnejší alebo spokojnejší ako sme my. Na základe grafu č.6 môžeme vidieť, že veková skupina 15–26 rokov má najvyšší podiel respondentov, ktorí sa cítia znevýhodnení (22,6 % odpovedali „skôr áno“ a12,9 % odpovedali „maximálne“). Veková skupina 27–50 rokov má najvyšší podiel respondentov, ktorí sa až tak necítia byť znevýhodnený (34,0 %). Veková skupina 51–73 rokov má najvyšší podiel respondentov, ktorí odpovedali „skôr nie“ a„neviem“ vrovnakom počte (27,3 %). Celkovo by sme mohli povedať, že na základe tohto grafu sa zdá, že veková skupina 15–26 rokov má tendenciu cítiť sa znevýhodnená viac ako ostatné skupiny. Depresia je závažný stav, ktorý má vplyv nielen na našu psychiku, ale aj na fyzické zdravie. Depresia môže spôsobiť zmeny vchuti do jedla aspánku, čo môže viesť kproblémom shmotnosťou anarušeniu spánkových vzorcov. Depresia môže tiež viesť kzvýšenému stresu, ktorý môže mať negatívny vplyv na fyzické zdravie. Navyše, depresia môže zhoršiť existujúce zdravotné problémy aspôsobiť ich komplikácie. 9,7 % 23,0 % 21,0 % 18,2 % 32,3 % 30,0 % 27,3 % 19,4 % 23,0 % 6,5 % 3,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 9,7 % 17,0 % 19,4 % 26,0 % 18,2 % 25,8 % 30,0 % 32,3 % 20,0 % 27,3 % 12,9 % 7,0 % 18,2 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 12,9 % 8,0 % 0,0 % 6,5 % 20,0 % 36,4 % 22,6 % 48,0 % 27,3 % 35,5 % 14,0 % 18,2 % 22,6 % 10,0 % 0,0 % 10,0 % 20,0 % 30,0 % 40,0 % 50,0 % 60,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 6,5 % 4,0 % 9,1 % 16,1 % 28,0 % 18,2 % 44,0 % 54,5 % 35,5 % 17,0 % 9,1 % 6,5 % 7,0 % 0,0 % 10,0 % 20,0 % 30,0 % 40,0 % 50,0 % 60,0 % 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov 15–26 rokov 27–50 rokov 51–73 rokov vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 12,9 % 5,0 % 9,1 % 16,1 % 21,0 % 18,2 % 22,6 % 32,0 % 27,3 % 35,5 % 38,0 % 36,4 % 12,9 % 4,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 40,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 11,0 % 18,2 % 19,4 % 34,0 % 27,3 % 25,8 % 31,0 % 22,6 % 18,0 % 18,2 % 12,9 % 6,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 40,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 12,9 % 10,0 % 27,3 % 16,1 % 9,1 % 22,6 % 23,0 % 29,0 % 30,0 % 27,3 % 19,4 % 14,0 % 9,1 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 32,3 % 23,0 % 63,6 % 25,8 % 29,0 % 9,1 % 29,0 % 36,0 % 18,2 % 6,5 % 9,0 % 9,1 % 3,0 % 0,0 % 0,0 % 10,0 % 20,0 % 30,0 % 40,0 % 50,0 % 60,0 % 70,0 % vôbec nie skôr nie neviem skôr áno maximálne 0,0 % 6,0 % 9,1 % 22,6 % 13,0 % 18,2 % 42,0 % 45,2 % 28,0 % 9,7 % 11,0 % 27,3 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 40,0 % 45,0 % 50,0 % veľmi nespokojný nespokojný neviem spokojný veľmi spokojný Graf 6Cítim sa znevýhodnený/á OPEN ACCESS