Terénny výskum obsahov kolektívnej pamäte a hermeneutická analýza dát

OPEN ACCESS Terénny výskum obsahov kolektívnej pamäte a hermeneutická analýza dát Ivan Murin ÚVOD Termín kolektívny by sa akoby vytrácal z našej odbornej spisby akoby príznak negatívnych konotácií z obdobia jeho zneužívania ideológmi doby. V našej stredoeurópskej tradícii etnologického bádania sa o tento pôvodne vedecký termín môžeme opierať s plnou vážnosťou. Tu sa odvolávať môžeme predovšetkým na jungovskú tradíciu koncepcie kolektívneho vedomia a nevedomia.1 Iste nemôžeme opomenúť spisbu československého i iného stredoa východoeurópskeho pozitivisticky ladeného národopisu, ktorý adjektívu kolektívny pripisoval význam takmer antropologickej univerzálie.2 S dostatočným odstupom sa termín v diskusiách opäť navracia do etnologického i socioantropologického diskurzu. Syntéza prístupu Durkheimovskej školy3 stále rezonuje v kritike vedenej predovšetkým z pozície anglosaskej tradície vied o človeku.4 Empiricky, teda hlavne pri terénnom výskume komunikácie evidujeme, že výpovede, správanie sa, sociálne normatívy u jednotlivcov majú určitú jednotiacu bázu spoločne zdieľaných poznatkov, spoločne prežitých udalostí a pomerne zhodne interpretujúcich (invariantných) obsahov prehovorov. Zideologizovaný pojem kolektív-kolektívny by rovnako v našom prípade označovala sociológie pomerne synonymne znejúce skupina-skupinový5, ten však má v odkaze na problematiku spoločných obsahov pamäte jednotlivcov stabilizované označenia kolektívne reprezentácie/kolektívna pamäť.6 Na rozdiel od historizujúceho výskumu kolektívnej pamäte ako rekonštrukcie minulosti, sa náš výskum viac orientoval v aktuálnych obsahoch a kontextoch, aké sú mentálne reprezentácie predstáv, akú komunikáciu volí jednotlivec a skupina pri získavaní spoločne zdieľaných obsahov informácie. Pre naše spoznávanie obsahov kolektívnej pamäte sme spolu so študentmi Fakulty humanitních studií UK v Prahe realizovali od roku 2005 dl1 JUNG, C. G. Archetypy a kolektívne nevedomie, Košice 2005. 2 RATNIKOV, V. P. Kolektiv kak socialnaja obščnosť, Moskva 1978, s. 214. 3 HALBWACHS, M. The Collective Memory, London 1992. 4 CHRISTIAN, P. J. Memory, Monuments and Conflict, <http://www.academia.edu/1400651/ Memory_Monuments_and_Conflict>, [2014]. 5 Viď napríklad výklad termínu in Kolektiv, Velký sociologický slovník, Praha 1996. 6 RYBÁR, J. — BEŇUŠKOVÁ, Ľ. — KVASNIČKA, V. Kognitívne vedy, Bratislava 2002. IvAN MURIN 141 hodobo stacionárne terénne výskumy rómskej osady na Strednom Slovensku. Je časťou mestečka, kde žije zmiešané majoritné aj minoritné obyvateľstvo. Kritérium etnickej jednotnosti skupiny vyhovuje, pristupujeme k nemu ako k explanačnému modelu používanom pri mikroetnografii.7 Z hľadiska etiky výskumu lokalitu pracovne označme Dolinka a realizovali sme ho v roku 2012. Samotný výskum je súčasťou edukácie študentov a tak tématicky ako aj kontextovo sme mohli problematiku skúmať z pohľadu viacerých disciplín výskumu komunikácie človeka. Len ilustratívne môžeme spomenúť záujem viacerých prístupov k témam výskumu sémiotických, kognitívnych, etologických a antropologických. Tématickou oblasťou výskumu boli obsahy kolektívnej pamäte a prvotným účelom výskumu bolo terénnymi metódami zistiť (synchrónne) aktuálny stav, získaním jednotlivých prehovorov respondentov a kontexty, pri akých príležitostiach v skúmanej societe rezonujú. Následne porovnať ich stabilitu v čase (diachrónne) a to s našimi čiastkovými zisteniami z predchádzajúcich rokov. TEÓRIA Teoretickým východiskom ktoré rezonovalo pri výskumoch obsahov kolektívnej pamäte, bol pôvodný Bachtinov koncept8 spoznania veci a spoznania osobnosti (vnútorného sveta). Predpokladá, že subjekt výskumu — človek má svoje vnútorné obsahy v ktorých vždy uchováva dištancie. Predmetom pochopenia výskumníka sú potom exkurzy do takto hlbinného sveta skúmaných subjektov. Tieto obsahy majú ako individuálnu tak aj kolektívne zdieľanú podobu. Podľa M. Petruseka môžeme porozumieť len tým činnostiam a produktom, ktoré boli zámerné a zamýšľané.9 Schéma sféry aplikácie porozumenia podľa Petruseka10 7 HENDL, J. Kvalitativní výzkum: Základní metody a aplikace, Praha 2005, s. 121. 8 BACHTIN, M. M. Estetika slovesnogo tvorčestva: K metodologii gumanitarnych nauk, Moskva 1979. 9 PETRUSEK, M. Teorie a metoda v moderní sociologii, Praha 1993. 10 Ibid. s. 158. vnútorné stavy prežitky skúsenosti človek motivy ľudských činností činnosti produkty ľudských činností = kultúrne elementy fixované symbolické fixované nefixované normy pravidlá sociálnych činností texty interpretácia informácia ne-texty 142 STUDIA ETHNOLOGICA PRAGENSIA 2/2015 Parafrázujúc M. M. Bachtina, našim postupom pri zaznamenávaní obsahov kolektívnej pamäte bolo zaznamenávať vyjadrujúce sa hovoriace bytie11 s predpokladom, že toto sa realizuje v každodenných činnostiach, postojoch a normách. Predpokladali sme, že v lokalite výskumu sú obsahy kolektívnej pamäte predovšetkým fixované symbolicky, teda ako v textoch tak práve aj v ne textoch, čo je z hľadiska našej metodológie veľmi dôležité. Druhou výskumnou otázkou, pre ktorú sme chceli výskumom zistiť informácie je etnologická premisa, dla ktorej lokálne spoločenstvo stabilizuje hodnoty, normy, reprezentácie na základe generačnej transmisie a hodnotovej selekcie generácií. Keďže skúmaná lokalita dlhodobo zaznamenáva úbytok najstaršej generácie (odsťahovanie, úmrtie) a rastie početnosť mladej a strednej generácie, predpokladali sme, že dochádza k vytesňovaniu starších obsahov, stabilizujú sa a tvoria nové obsahy. Tie prevrstvia staršie naratívne látky, zaznamenané v polovici 20. storočia.12 Keďže skúmané spoločenstvo bolo ešte v druhej polovici 20. storočia pomerne uzavreté, preferovalo vnútroskupinovú, prevažne kontaktnú formu sociálnej komunikácie. So zmenou informačných zdrojov, masmédií a početnejších mimoskupinových interakcií sme predpokladali, že nárast látok a socionormatívnych hodnôt bude fixovaný práve na obdobie posledných 20 rokov. Kultúrna difúzia sprostredkovaná masmédiami ako aj samotný nárast prostriedkov technickej komunikácie v lokalite v tomto období bol zrejmý. Zo sondážnych prieskumov a výpovedí participientov predvýskumu sme zaznamenávali zjavný stav krízy sociálnej komunikácie v lokalite. Ako sa tento stav prejaví na stabilizovaní a uchovávaní kolektívnej pamäte, bola ďalšia naša výskumná otázka. S ňou úzko súvisí ambícia empiricky overiť Baudrillardovu hypotézu13, že priveľa komunikácie štartuje tzv. promiskuitu informácií, kde zohrávajú hlavnú úlohu médiá, ktoré sú podľa J. Baudrillarda nástojom obscenity, priehľadnosti a extázy. Vnútorné obsahy sa potom rozpúšťajú v „pretlaku“ informácií a komunikácie. Takýto stav percipienti pomenovávali ako zánik príležitostí pre vzájomné kontaktovanie sa, generačnú odcudzenosť a nedôveru v kontaktovaní. V tomto kontexte sme očakávali zmeny pri porovnávaní naratívnych látok a to aj v početnostiach narácií v komparácii oral history.14 Predpokladali sme, že schopnosť pomenovať a stabilizovať nové kultúrne vzory správania ako významnú naratívnu látku kolektívnej pamäte bude nízka. METÓDA TERÉNNEJ DOKUMENTÁCIE A ANALÝZY Výskum vizuálnych obsahov kolektívnej pamäte a kolektívnych reprezentácií priamo podnietil výskum slovenskej grantovej úlohy VEGA č.1/4476/07 Komunikačné mo11 BACHTIN, M. M. Estetika slovesnogo tvorčestva: K metodologii gumanitarnych nauk, Moskva 1979, s. 410. 12 BODOROVÁ, O. — PULIŠOVÁ, Ľ. Rómska kultúra v Gemeri-Malohonte, Rimavská Sobota 2010. 13 BAUDRILLARD, J. The Ecstasy of Communication, HALL, F. (ed.) The Anti-Aesthetic, New York 1983, pp. 126–134. 14 WENGRAF, T. Qualitative Research Interviewing: Biographic Narratives and Semistructured Methods, London 2001. IvAN MURIN 143 dely človeka, metódou vizuálnej antropológie. Pri jej samotnom spracovávaní zohrávalo úlohu interdisciplinárne zloženie výskumníkov v oblasti kontaktnej komunikácie a samozrejme aj možnosti výskumu. Metóda hermeneutickej analýzy vytvára predpoklad pristupovať k interpretáciám, ktoré zistili jednotliví (rôzni) výskumníci do určitej miery zovšeobecňujúco.15 Dostatok empiricky overiteľných zistení a ich ukotvenie v teoretickom rámci by nás mohlo oprávňovať k sumarizovaniu výsledkov a ich priebežnému zhodnoteniu. Metóda terénneho výskumu nemá v našom prípade zvláštne metodologické vymedzenie. Snáď je dôležité uviesť, že súčasťou výskumu je aj edukácia a to v príprave mimo terén ako aj v samotnom teréne je treba uviesť, že edukácia výskumu sa prioritne zameriava na dosiahnutie úrovne vysokej etiky pri výskume človeka. Do lokality vstupujeme periodicky každoročne ako výskumný tým; jednotliví výskumníci pak separátne, podľa potrieb výskumu. Pri týmovej práci zaznamenávame svoje zistenia pre potreby všetkých členov výskumu. APLIKOVANIE METÓD VIZUÁLNEJ ETNOGRAFIE A ANTROPOLÓGIE Antropológia a etnografia všeobecne je vystavená potrebám početnejšieho mapovania svojich zistení, čo podmieňuje jej synchrónny a súčasne diachrónny charakter. Vzťah medzi kontextom, v ktorom boli fotografie zhotovené a ich spoznaný obsah bol dôležitý pre naše ciele a spolu s verbalizovanými výpoveďami respondentov a informáciami z terénnych pozorovaní tvorili základnú terénnu dokumentáciu. Rozličné teoretické a metodologické prístupy vidia tento vzťah celkom odlišne. Dva pohľady reprezentujú dve metódy uplatnenia v teréne. Vedecko-realistický prístup sa pokúša regulovať kontext, v ktorom sú obrázky zhotovované v poradí, že ich obsah by mal zahŕňať spoľahlivú vizuálnu evidenciu kompletných kontextov a procesov. Takýto prístup je v kontraste k reflexívnemu prístupu, ktorý argumentuje, že je nemožné zaznamenať kompletné procesy, aktivity, alebo súbory vzťahov vizuálne, a vyžaduje, aby pozornosť (dôraz) bola kladená na kontext v ktorom sú vizuálne záznamy zhotovované. Realistický prístup k obrázkom v etnografii predpokladá, že objektom analýzy je snímok alebo jeho obsah. Kontext vytvárania obrázku je dôležitý v dvoch rovinách. Prvá, kontextualizovaná informácia poskytujúca poznanie o aktivitách, individualitách a objektoch reprezentovaných v obsahu obrázku. Druhá, regulovaním kontextov v ktorých boli obrázky vytvárané, je zaistená reprezentatívnosťou ich obsahov.16 Tieto procedúry sa snažia vytvoriť podmienky pre spoľahlivú analýzu, pretože význam toho čo hľadáme v analýze je tvarovaný kontextom stanoveným systematickým zaznamenávaním počas práce v teréne. Tento prístup vyžaduje kvôli zodpovednej analýze aby vizuálna evidencia bola kontextuálne kompletná a sekvenčne organizovaná. Ďalším prístupom je návrh S. Pink, ktorý predpokladá upustenie od idei, že analýza etnografického videa a fotografií znamená transkripciu systematicky zazname15 SEEBOHM, T. Hermeneutics: Method and Methodology, Contributions to Phenomenology 50, 2004, p. 272. 16 COLLIER, J. Photography and Visual Anthropology, HOCKINGS, P. (ed.) Princips of Visual Anthropology, New York 1995, pp. 250–253. 144 STUDIA ETHNOLOGICA PRAGENSIA 2/2015 návanej a konceptualizovanej vizuálnej evidencie do písaného textu. Namiesto toho, reflexívny prístup k analýze by sa mal koncentrovať na to, ako obsah vizuálnych obrázkov je výsledkom špecifického kontextu ich vytvárania a na rôznosť ciest akými sú videá a fotografie interpretované.17 Naše potreby dokumentácie a porozumenia reality v teréne nás viedli k spájaniu získaných dát a informácií teda medzi vizuálnymi a ďalšími (verbálnymi, písanými) poznatkami. ANALÝZA V ATLAS.TI Zvoleným nástrojom, ktorý umožňuje na základe ukotvenej teórie (grounded theory) vkladať takéto pramene, dáta, informácie a dokumentáciu do jedného úložiska dát je ATLAS.ti18. Výskumná lokalita — Dolinka tvorí samostatnú hermeneutickú jednotku (HU) tohto nástroja-softvéru. Od roku 2008 sa vkladajú jednotlivé zistenia získané výskumom, spätne archívne dáta, zistenia z predchádzajúcich rokov a komparatívny materiál. Terénne zistenia realizujeme v teréne uplatnením terénnych metód pozorovania podľa rôznej participácie výskumníkov, rozhovorov s rôznou mierou ich štruktúrovania, pramenných a komentovaných transkripcií verbálnych a neverbálnych prehovorov, foto, video a audio dokumentácie. Prvé zistenia v teréne vedú k bežnej evidencii skúmanej lokality, nasledujú overovania ich senzibilizujúcich koncepcií výkladu.19 Výklad a reflexie výskumníkov sú z prostredia sociálnej a kultúrnej antropológie a humánnej etológie, ktoré k skúmanej problematike evidujú vlastné pomerne a metodologicky autonómne zistenia. Toto teoretické vymedzenie problematiky sa v systematike ATLAS.ti aktualizuje vo forme poznámok (Memos), zásadné štúdie sú však radené medzi primárne dokumenty (PD), excerpujú sa a rovnako sa k nim prikladá ich empirická evidencia. Tá nemusí byť priamym zistením v teréne, slúži ako komparatívny materiál pre lepšiu orientáciu výskumníka. Základom analýz sú však vlastné terénne zistenia, ktoré sa môžu vkladať takmer v akejkoľvek elektronickej forme do systému rovnako ako primárne dokumenty. Všetky primárne dokumenty potom tvoria 3 skupiny (PD families) podľa ich proveniencie — štúdie a texty, komparatívny materiál a terénne zistenia. ATLAS.ti v jeho aktualizáciách podporuje prevažnú väčšinu formátov v akých sa teoretické pokrytie problematiky ako aj terénna dokumentácia realizuje. Základom analýz je potom poznámkovanie (Quotations) a kódovanie (Codes) dát a informácií, ktoré je vzhľadom na rôznorodosť sociálnej komunikácie a hlavne komunikačných módov v akých sa zistenia realizujú, najzložitejšou prácou výskumníka. Odbornú interpretáciu vo výskumnom interdisciplinárnom tíme pozná zväčša jeden alebo pár špecialistov. Obsahová analýza je predmetom vlastného bádania špecialistu — pre spoločnú interpretáciu sa musí používať spoločný teoretický jazyk vytvorený zo všeobecne zrejmej terminológie jednotlivých disciplín. 17 PINK, S. Classifying and Interpreting Photographic and Video Materials, PINK, S (ed.) Doing Visual Ethnography, London 2005, pp. 94–114. 18 FRIESE, S. ATLAS.ti Scientific Software Development GmbH, <http://www.atlasti.com/uploads/media/atlasti_v7_manual_201301.pdf>, [2014]. 19 HENDL, J. Kvalitativní výzkum: Základní metody a aplikace, Praha 2005, s. 27. IvAN MURIN 145 Kódovanie je selektívne preskupovanie dát, pri ktorom je symbol priradený k úseku dát, a klasifikuje ho, kategorizuje, alebo kóduje.20 Vytváranie kódov a ich váha podporená empirickou evidenciou zistenia je denná, priebežná forma zistení, ktoré sú živou menlivou formou. Zistenia reflektujú ako synchrónnu tak aj diachrónnu rovinu poznania problematiky. Výhodou systému je, že zabezpečuje dokonalú evidenciu terénneho údaja vo všetkých jeho modifikáciách, autorstve a analytickou prácou rôznych výskumníkov v čase. Práca so všetkými dátami je adresná a časovaná, autori majú prístup k dátam s ich autorským limitovaným alebo voľným zdieľaním. Hermeneutický postup analýzy reprezentuje predovšetkým odhaľovanie vzťahov (Relations) medzi poznámkovaním (QU), medzi kódami (CO) a poznámkami a kódmi vzájomne. Rovnako sa to deje na úrovni kódov, primárnych dokumentov a ich vyššej úrovne sémantiky — rodín. Aktuálny stav analýz významov verifikujeme v skupine a tvorí základ pre interpretáciu jednotlivých tém, ktoré spracovávajú výskumníci. V prípade tohto textu tvoria podklad pre našu interpretáciu obsahov kolektívnej pamäte a reprezentácií. Interpretácia má podobu textu ako aj siete (Network View) kde sú empirické zistenia organizované do poznatkových uzlov (NODs) a vizualizované v topologických alebo sémantických nákresoch. Z hľadiska interdisciplinárneho zloženia výskumníkov je veľmi dôležité priebežné triedenie poznámok, ktoré sa už realizuje mimo terén ako network bádateľov. Rovnako v prostredí individuálneho výskumníka prebieha zatrieďovanie kódov do zoskupení podľa záujmu o terénne zistenia podľa jednotlivých disciplín (Super Families Codes). U nás najviac poznatkovej bázy reprezentuje social anthropology family, cultural anthropology family, human ethology family, ethnology family, anthropolinguistic family, cognitive science family. Verifikácia a objektivizácia našich interpretácií poznatkov za sedemročné obdobie návratových výskumov sa realizovala v roku 2012 pomocou skupinovej explikácie pri projektovaní získaných archívnych ako aj terénnych snímkou a vedenia skupinového interview. Zaznamenávalo sa rovnako aj kvantifikujúce skóre pri jednotlivých členoch skupiny, ktorá tvorila približne 50 % zastúpenie celej výskumnej lokality. Oprávnenosť na takúto interpretáciu poznatkov získaných prevažne v interakciách s jednotlivcami zvyšuje použitie metód výskumu skupiny. Metóda vizuálnej antropológie obsahuje skúmanie vizuálnych obsahov a kontextov pamäte (aj kolektívnej) analýzou obrazov. My sme použili archívne historické foto snímky skúmanej lokality z období 1940–1950, 1970–1990 a naše snímky 2000–2010. Snímky sme zoradili k jednotlivým kódom ktoré sme získali výskumom a ktoré boli dostatočne empiricky ukotvené o naše zistenia obsiahnuté v poznámkovaní (Quotations). V dvoch projekciách sa tématické skupiny fotografií prezentovali reprezentatívnej skupine z výskumnej lokality doplnenej o najstaršiu generáciu. Tá v čase výskumu bývala mimo skúmanú lokalitu, no stále sa s ňou identifikovala. Predmetom výskumu týmu (8 výskumníkov) bolo počas projekcie zaznamenávať reflexie respondentov k jednotlivým fotografiám a video sekvenciám reprezentujúcim udalosti, osoby a podoby lokality. Rovnako bolo potrebné zaznamenávať ich skóre, čo sa odrážalo v ukotvení kódov o ich aktuálnu empirickú evidenciu. Veľmi dôležitá je následné zaznamená20 Ibid. s. 228. 146 STUDIA ETHNOLOGICA PRAGENSIA 2/2015 vanie prehovorov ideálnych respondentov podľa matice dát21 a skupinová verifikácia samotnými respondentami. Koriguje jednotlivé variantné predstavy a vytvára ich spoločný kolektívny výklad. Tento výklad sme zaznamenávali po projekcii v skupine v skupinovom interview s respondentami s úmyslom zaznamenať invariantné štruktúry obsahov kolektívnej pamäte. ETNOGRAFIA KOLEKTÍVNEJ PAMÄTE V LOKALITE: DENNÉ TERÉNNE ZISTENIA Denné dáta určené na obsahovú analýzu sú predovšetkým terénny denník pozorovania, foto dokumentácia, audio záznamy a transkripcie prehovorov respondentov získaných v rozhovoroch. Kontextuálne zistenia zastupujú video sekvencie a doplňujúce foto snímky. Najväčšie zastúpenie dát majú udalosti dňa, a večerné témy rozhovorov a rozprávania. Respondenti situujú dennú skúsenosť do minulosti, zväčša ako do minulosti kedy bolo dobre, kedy bol dostatok práce. K tejto projekcii do minulosti zväčša prikladajú skúsenosti z autopsie alebo prezentovanie seba a svojho príbehu pre nás i pre respondentov v pomerne nejasnej historicite príbehov. Historickými medzníkmi v biodromálnom cykle muža v lokalite je školský vek, rodičovstvo a manželstvo (manželky a družky), vojenčina popr. väzenie, zamestnania, choroby, narodenia a úmrtia. U žien sú to predovšetkým udalosti spojené s narodením a úmrtím príbuzných. Synchrónne spomienkové memorovanie (2–3 respondenti) naráža na veľké problémy s interpretáciou a zhoda u respondentov sa hľadá veľmi ťažko. Početne časté denné interakcie obyvateľstva a spoločné prežívanie udalostí majú za následok, že obyvateľstvo si málo uchováva osobné (vnútorné) tajomstvá a zo všeobecných historických udalostí (zmeny v spoločnosti a obci) prezentuje predovšetkým spoločenstvom vyselektovanú a takto kolektívne objektivizovanú interpretáciu. Určitou kolektívnou normou pre výklad minulosti pred rokom 1989 je spájanie tohto času s obdobím dostatku práce. Tento výklad používajú a si ho aj osvojili aj respondenti, ktorí obdobie prežívali ako deti, prežili ho sčasti na vojenskej základnej službe alebo vo väzení. Po roku 1989 v lokalite zostalo len pár rodín, staršie obyvateľstvo (nad 60 rokov) sa z lokality odsťahovalo takmer úplne. Z tejto lokality odišla približne polovica obyvateľov do miest so zmiešaným obyvateľstvom. Obdobie po roku 1989 reprezentujú klasifikácie bieda, nedostatok práce, veľa detí, rozvodovosť, alkoholizmus, kriminalita. Konkrétne príhody, repertoár lokálnej oral history, stroskotávajú na všeobecnom normatíve ochraňovať spoločenstvo pred zásahmi z vonku — mimo lokality a tak jednotlivé príhody a udalosti sú vedome vytesnené z naratívneho repertoáru respondentov. Tragické udalosti a denné konflikty sa zapamätávajú krátkodobo. Jednotlivé tragické udalosti sa často nabaľujú na jednu v širšom spoločenstve pomerne známu tragédiu zavraždenia členov osady. Jej interpretovanie sa kolektívne štylizuje do podoby oficiálnej verzie priebehu udalosti. Počas obdobia výskumu je zreteľný posun reálneho príbehu do fabulácie, ktorú sme každoročne evidovali až po určitú folklorizáciu naratívnej látky.22 21 PETRUSEK, M. Teorie a metoda v moderní sociologii, Praha 1993, s. 116. 22 KLOBUŠICKÁ, P. Populárne mýty o folklóre a folklorizme, Banská Bystrica 2009. IvAN MURIN 147 FUNKCIA KOLEKTÍVNEJ PAMÄTE PRI KLASIFIKOVANÍ A IDENTIFIKOVANÍ PRÍBUZENSTVA Keďže v lokalite prevládajú početné rodiny, rozpoznávanie a klasifikovanie príbuzenstva je dôležitou súčasťou napríklad aj pri rozpoznávaní vhodného či nevhodného partnerstva. U mužov otcovská línia a u žien materská línia sú základné príbuzenské štruktúry, kde môžeme sledovať synchronizáciu znalostí, ktorá je vzhľadom k početnosti afinitného príbuzenstva obtiažna. Rovnako aj tu je zrejmý medzerovitý charakter už na úrovni 2. a 3. stupňa príbuzenstva, ten sa všeobecne vysvetľuje malým zastúpením staršej generácie priamo v osade. U ženatých mužov sme nezaznamenali nikoho, kto by vedel vymenovať potomstvo v prvej a druhej línii afinitných príbuzných. Tu napomáha paralelné rómske pomenovanie jednotlivca — prezývka, ktorá v sebe zväčša kóduje príbeh, ktorý pozná väčšina členov komunity. Tento príbeh zväčša sprevádza člena spoločenstva po celý život. Pamäť príbehu pomáha identifikovať osobu v lokalite i mimo lokalitu a napríklad osoby navracajúce sa do lokality sa týmto menom-prezývkou prezentujú. Do tohto príbehu spoločenstvo často priebežne zasadzuje nové poznatky a príbehy, následne dochádza k variovaniu príbehu, ktorý si komunita vytvára a traduje medzi generáciami. Príbeh v komunite žije a dopĺňa sa aj počas pobytu mimo lokalitu. Je potrebné uviesť, že vplyvom odchodu staršej generácie z osady sa medzigeneračná transmisia poznatkov identifikujúca jednotlivca značne narušila. Napr. pre verifikáciu našich zistení pomocou sme museli prizvať aj starších respondentov žijúcich momentálne mimo výskumnej lokality. KOLEKTÍVNA PAMÄŤ A TOPOLÓGIA MIESTA Dobrou orientačnou líniou sa v rozhovoroch ukazuje sledovať líniu vlastníctva obydlia i predmetov dennej spotreby. V osade často dochádza k zmene miesta bývania a to buď priamo v osade, mimo osadu alebo spätne-návratovo. Stavba obydlia, zaujatie alebo získanie nového obydlia, sú v časovom slede príbehov a ich prehovorov dobre vystavané a topológia miesta sa javí ako najlepší organizátor času. Keďže majitelia malých obydlí nie sú zároveň aj majitelia pozemkov, chronológia miesta a nároku naň sú dôležitou zložkou kolektívnej pamäte. Zrejmé je to predovšetkým pri mnohých sporoch kde formálne právo nemá nástroje ako zasiahnuť, zväčša sa uplatňuje obyčajové právo viažuce sa k miestu a stupni spríbuznenia k predchádzajúcim obyvateľom miesta. SPÔSOBY SELEKCIE A STABILIZÁCIE OBSAHOV KOLEKTÍVNEJ PAMÄTE Za najzákladnejšie formy komunikácie ktoré sme zaznamenali pri výskume považujeme dennú sociálnu interakciu, generačné schádzanie sa, schádzanie sa pri obradoch. Denná sociálne interakcie vyplývajú zo základného cyklu zabezpečenia funkcií — tepla, jedla, vzdelávania a prác. Zabezpečenie dreva je jednou zo základných 148 STUDIA ETHNOLOGICA PRAGENSIA 2/2015 povinností mužov a chlapcov, tu dochádza k najčastejším vzájomnému kontaktovaniu. Rovnako je to v prípade príležitostnej práce, ktorú realizujú často v skupinách z osady a to doma i v zahraničí. Zabezpečenie domácnosti denne spočíva v získavaní surovín, vody a príprave jedál, čo je povinnosť žien a dievčat. Časť týchto povinností ženy vykonávajú rovnako v skupinách. Stratégie správania sa, konanie jednotlivca mimo osady sa riadi normatívami zdieľanými komunitou. Generačné schádzanie sa detí23, dospievajúcej mládeže, mužov a žien limitujú prostriedky k takémuto správaniu sa. V skupine sa cítia istejší. Podľa našich zistení v pamäti udržiavajú viacero príbehov s konfliktami s majoritným obyvateľstvom. Ich verifikáciou sme zistili veľkú mieru fabulovania. Fabulovanie príbehov tu plní funkciu prevencie, príbehy ktoré sú často bežnou interakciou medzi deťmi a mládežou si dotvárajú tak, aby nimi zdôvodňovali nevyhnutnosť spoločnej ochrany. Tri obrady biodromálneho cyklu narodenie, svadby a pohrebný obrad stráženie pri mŕtvom — virastáše, sú považované za tradičné príležitosti pre obradové stretávanie sa. Sú to tradíciou podmienené situácie, kde sa v komunite synchronizuje poznanie, hodnotový systém, predstavy a kolektívny výklad udalostí. Je potrebné uviesť, že počas doterajšieho výskumu sa nám priamo v lokalite nepodarilo realizovať priame pozorovanie a získavanie dát v týchto situáciách. Je to z dôvodov etiky výskumu a taktiež z dôvodu, že respondenti nemajú prostriedky na zabezpečenie pohostenia, ktoré je samozrejmou a nevyhnutnou súčasťou obradov. Náš prístup k získavaniu informácií reprezentujú hlavne sprostredkované informácie a participácia na pohrebných obradoch mimo osady, ktoré sú častejšie. V skúmanej lokalite sa udržiavajú role rozprávačov príbehov, ktorí sú pozývaní hlavne na časť pohrebného obradu — nočného stráženia pri mŕtvom. Prostredníctvom skúmania ich role, ktorú v rituáli zohrávajú sme vykonali 3 pozorovania mimo osady, v roli zúčastneného pozorovateľa, eticky samozrejme bez možnosti snímania. Vo všetkých troch prípadoch boli rakvy vystavené doma, na dvore. V pohrebnom rituáli vystupujú rozprávači vo funkcii affect managera — osoby, ktorá svojim správaním a komunikáciou riadi expresívne prežívanie smútku. Ich úloha spočíva v tom, ako navodiť uvoľňujúce vizuálne prejavy smútku i úľavy u komunikantov, ktorí vedome potláčajú tieto expresie. Pohrebný obrad sa zachováva v štruktúre prechodového obradu, teda predprahová časť — obliekanie mŕtveho, vystavenie mŕtveho, pomedzná časť — stráženie mŕtveho, pochovávanie, post prahová časť — pohrebná hostina, smútočné obdobie. Dôležitou funkciou rozprávačov je verbalizovať v príbehoch a rozprávkach mentálne reprezentácie v emotívnych situáciách ako je strach, úzkosť, smútok, zmätok. Príbehy a rozprávky, ktoré rozprávajú, uvoľňujú atmosféru úzkosti a reprezentujú tak kolektívny výklad situácie. Príbehy o živote zosnulého človeka sú fabulované a situované do univerzálnych sujetov, kde prezentujú každého člena spoločenstva podľa aktuálnych hodnotových normatívov spoločenstva. 23 DOUBEK, D. — LEVÍNSKÁ, M. — BITTNEROVÁ, D. Socializace dítěte ve vyloučené lokalitě: Schéma děti si dělají, co chtějí, Lidé města, <http://lidemesta.cz/index.php?id=895>, [2014].