Hispanizmy v slovenskej lexike

issn 0008-7386 © filozofická fakulta, univerzita karlova vpraze ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 103, 2021, Č.2, S. 265–283 Hispanizmy vslovenskej lexike Bohdan Ulašin (Bratislava) SPANISH LOANWORDS IN SLOVAK VOCABULARY The main goal of this work is to map Spanish loanwords in contemporary Slovak. Based on the defined criteria, we found 108 words of Spanish origin. We paid great attention to the etymology of the words, which was akey criterion in their selection. In addition to these loanwords, we offer an overview of words that came into Slovak from Arabic and Indian languages through Spanish, as well as of those that originated in other languages, but with the original basis of the word also coming from Spanish. We analyze the Spanish loanwords as for the adaptation processes, in terms of classification into thematic areas, we classify them chronologically according to the century of the first written occurrence as well as the frequency of their use in Slovak. KEY WORDS Spanish, Slovak, loanword, etymology, adaptation, frequency, chronology KLÍČOVÁ SLOVA španielčina, slovenčina, prevzatie, etymológia, adaptácia, frekvencia, chronológia DOI https://doi.org/10.14712/23366591.2021.2.6 1. ÚVOD1 Cieľom nášho článku bude zdokumentovať lexikálne prevzatia zo španielčiny do slovnej zásoby súčasnej slovenčiny. Jazykový kontakt španielčiny so slovenčinou prebiehal často sprostredkovane, mnohé hispanizmy neboli prevzaté priamo, ale prostredníctvom iných jazykov, najmä francúzštiny anemčiny (čo malo nezriedka vplyv aj na výslednú slovenskú formu), vsúčasnosti hlavne cez angličtinu. Španielčina sa začala ako zdrojový jazyk prevzatí presadzovať hlavne po tom, ako sa Španielsko geopoliticky zaradilo medzi veľmoci v16.storočí a17.storočí, čo išlo ruka vruke nielen srozmachom impéria, ale aj slovesnosti, umenia akultúry všeobecne, čiastočne aj technických inovácií ariešení (vojenská technika, moreplavba). Sobjavením, dobytím akolonizáciou nových území sa španielčina stala sprostredkovateľom tzv.indigenizmov (prevzatí zdomorodých jazykov Hispánskej Ameriky) pre ostatné európske jazyky (pozri kapitolu 5.2). Bola to už druhá vlna, pri ktorej španielčina zohrala úlohu tranzitného jazyka. Prvou bolo stredoveké preberanie arabizmov (pozri kap.5.1), presnejšie by bolo vtomto prípade hovoriť ešte ostarej kastílčine.2 1 Autor ďakuje obom anonymným recenzentom za ich cenné pripomienky anámety. 2 Porov. periodizáciu vývoja španielčiny vZavadil (1998, s.74) alebo Cano Aguilar (1988, s.193–204). OPEN ACCESSOPEN ACCESS 266 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 103, 2021, Č.2 2. HISPANIZMUS— DEFINÍCIA Pre účely tejto práce vymedzujeme hispanizmus ako slovo, ktoré pochádza zo španielčiny, bez ohľadu na to, či došlo kpriamemu prevzatiu do slovenčiny alebo prostredníctvom iných jazykov. Medzi slová španielskeho pôvodu zahŕňame aj cudzie slová vlatinčine, ktoré sú ale vo vzťahu kšpanielčine slovami domácimi. Napr. balsa ,balza‘ je slovo predrománske, vo vzťahu kiberskej latinčine / iberorománčine cudzie, ale od čias vzniku kastílčiny už prítomné vslovnej zásobe, zdedené zo staršej, predkastílskej fázy románskeho kontinua (Corominas, 1987, s.81–82). Slová, ktoré pochádzajú zo španielčiny, ale boli prevzaté do iného jazyka, kde došlo kvýraznému3 sémantickému posunu, nezahŕňame medzi hispanizmy, venujeme im však osobitnú kapitolu. Sú to slová, ktorých základ má síce šp. etymológiu, ale nové slovo (vzmysle spojenia tvaru avýznamu do jedného celku) sa utvorilo vinom jazyku (napríklad tornádo: súčasný význam ,špecifický typ silného vzdušného víru‘ vznikol vangličtine, východiskové šp. tronada má význam ,hrmenie‘). Naopak, medzi hispanizmy zaraďujeme aj také slová, ktorých východiskový tvar pochádza ziného jazyka, ale nový význam vznikol všpanielčine: bagasa ,vylisovaná cukrová trstina‘ < šp. bagazo ,id.‘ < port. bagaço ,vylisované hrozno‘. Osobitne vydeľujeme slová, ktoré sa zindiánskych jazykov aarabčiny dostali do európskych jazykov prostredníctvom španielčiny. Vtomto prípade ide oindigenizmy (čokoláda, kondor, kanoe atď.) alebo oarabizmy (alkohol, mešita atď.), prínos španielčiny je však nepopierateľný. Na záver prinášame aj slová snejasnou etymológiou, čo bráni zaradiť ich jednoznačne medzi hispanizmy. Aby sme odlíšili relatívne používané afrekventované hispanizmy od úzko špecializovaných termínov používaných malým okruhom odborníkov na danú oblasť (sú zachytené napríklad vo veľkých slovníkoch cudzích slov), hispanizmy vtejto práci musia byť zaradené do nasledujúcich normatívnych slovníkov slovenského jazyka: a) (KSSJ) Krátky slovník slovenského jazyka (Kačala akol., 2003), základná kodifikačná príručka, obsahuje asi 60 000 slov. b) (SSSJ) Slovník súčasného slovenského jazyka (Buzássyová akol.), výkladový slovník slovenčiny väčšieho rozsahu, zatiaľ vyšli 3 zväzky (A-G, 2006; H-L, 2011; M-N, 2015), celkový plánovaný rozsah je 200 000 slov. Pri zaradení všeobecnovednej lexiky aterminológie je kritériom zaradenia: „ … predovšetkým rozšírenosť daného termínu aj za hranicami odboru…“ (SSSJ I, s.14). c) (SSJ) Slovník slovenského jazyka (Peciar akol.), prvý moderne spracovaný päťzväzkový slovník slovenčiny zrokov 1959–1968. Vzhľadom na to, že SSSJ je nekompletný,4 pre písmená O-Ž akceptujeme aj tohto predchodcu SSSJ. 3 Táto hranica nie je celkom ostrá, nedá sa jednoznačne vymedziť, túto skutočnosť si uvedomujeme. Napr. ako minimálny vnímame posun rancho ,obydlie, farma, ďaleko od obývaných oblastí’ > angl. ranch ,dobytkárska farma’. Preto ho zaraďujeme medzi hispanizmy anie anglicizmy. 4 Odhadujeme, že pri súčasnom tempe to potrvá ešte minimálne 15 až 20 rokov. OPEN ACCESS BOHDAN ULAšIN 267 Etymologicky sme overovali šp. pôvod slova vprvom rade vStručnom etymologickom slovníku slovenčiny (SESS) od Ľubora Králika zroku 2015, ktorý spracúva etymológiu niečo vyše 10 tisíc neodvodených výrazov. Pri výrazoch, ktoré nie sú vSESS spracované, sme vychádzali zetymológie uvedenej vSSSJ, prípadne vSlovníku cudzích slov (SCS, Kraus, 2005), ak takáto informácia vSSSJ chýba. SCS je síce prekladom českého Akademického slovníka cizích slov (Praha: Academia, 1995), ale bol preložený kolektívom Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV,5 ktorého pracovníci vytvorili všetky horeuvedené lexikografické diela, arevíziu údajov opôvode slova robil Ľ.Králik, autor SESS, avšak vprípade SCS na omnoho početnejšom materiáli.6 Avšak etymologická informácia vSSSJ aSCS je iba základná, zodpovedajúca zameraniu slovníkov, uvádza sa východiskový jazyk aprípadné tranzitné jazyky, bez formálnych avýznamových zmien. Vzhľadom na to, že etymologický výklad je kľúčové kritérium nášho zaradenia do zoznamu hispanizmov, ak sme dané slovo nenašli vo vyššie spomenutých slovenských slovníkoch, siahli sme po španielskych zdrojoch, najmä Corominas (1987) aonline Diccionario de la lengua española Španielskej kráľovskej akadémie (dle.rae.es).7 Do zoznamu sme nezahrnuli slová, ktoré vznikli odvodením alebo skladaním: baračik (zbarak), ligista, extraliga (zliga) apod.8 Takisto neuvádzame vlastné ani obyvateľské mená: Andalúzia, Mexiko, Madrid, Dulcinea, Izabela apod., pokiaľ nie sú lexikalizované svlastným apelativizovaným výzamom, pozri: Málaga > malaga, Isabel > izabela, Havana > havana. 3. PROCES ADAPTÁCIE Vprípade preberania hispanizmov do slovenčiny pozorujeme nasledovné adaptačné zmeny: 5 Teda pracoviskom, na ktorom sa sústreďuje základný výskum slovenčiny aktoré má za úlohu vytvárať základné kodifikačné príručky slovenčiny (https://www.juls.savba.sk/zakladne_informacie_juls.html [2.9.2020]). 6 Zhruba 50 000 slov. VSCS sa tým pádom nachádzajú viaceré hispanizmy (celkovo takmer 300), ktoré chýbajú inde (barranco, bastonáda, adobe, kamarila ai. či indigenizmy ako kipu, meskal…), oniektorých ztu zachytených hispanizmoch predpokladáme, že sa objavia vďalších dieloch SSSJ (napr. paella, peón, pončo, salsa, tangá, tequila, ako aj cez španielčinu sprostredkované indigenizmy ako papája, piraňa ai.). 7 Pre potreby etymologického výkladu nami identifikovaných hispanizmov bol postačujúci aj Breve diccionario etimológico de la lengua castellana, čo je skrátená aaktualizovaná verzia Diccionario crítico etimológico de la lengua castellana (1.vydanie zroku 1954). Slovník Diccionario de la lengua española Španielskej kráľovskej akadémie je normatívnym slovníkom španielčiny, od roku 1984 sa pri etymológii slovníkových hesiel opiera práve oCorominasa. Aoakademický slovník sa opiera veľká časť ostatných slovníkov (Carriazo, 2017, s.8). 8 Výnimkou sú samostatné prevzatia nesúvisiace zvýchodiskovým formantom: don— donchuan, donkichot. OPEN ACCESS 268 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 103, 2021, Č.2 3.1 FONOGRAFICKÁ ROVINA: Vidno istú rozkolísanosť grafického zápisu sdvoma prípustnými variantmi.9 Spolu stým, ako sa hispanizmus pohybuje zperiférie jazyka smerom do stredu aokazionalizmus alebo vysokošpecializovaný termín sa objavuje čoraz častejšie vrozličnom type textov pre širšie publikum, dochádza knaturalizácii aprispôsobeniu sa slovenskému pravopisu: c (vyslovované ako zadnopodnebná neznelá okluzíva) sa mení na k, ch na č, j na ch: corrida > korida/corrida, macho > mačo/macho, junta > chunta/junta. Vprípade dvojtvaru SSSJ heslo radí abecedne vždy podľa asimilovanej podoby, hoci uvádza aj variant spôvodnou grafickou podobou. Zároveň dochádza kzjednodušeniu digrafov: guerrilla > gerila/guerrilla, banderilla > banderila/banderrilla, fanfarrón > fanfarón. To je spojené aj sasimiláciou výslovnosti, viacnásobná vibranta /rr/ sa zjednodušuje na jednoduchú vibrantu /r/: guerrilla [gerila] adigraf ll (realizovaný všpanielčine ako laterálna palatála /λ/ alebo ako centrálna palatála /ʝ/) sa zjednodušuje na ďasnovú laterálu /l/: paella [paela], Mallorca > Malorka, mantilla > mantila (zmena aj vgrafickej rovine), alebo na slovenské palatalizované ľ, zriedkavo aj ako /lj/ či /li/: caudillo [kaudiljo / kaudiľo], gallón > galión. Graféma zsa vzhľadom na jej väčšinovú výslovnosť ako ďasnová neznelá frikatíva /s/ (menšinovo aj ako medzizubná, ale takisto neznelá frikatíva /θ/) často mení vslovenčine na s: lazo > laso, zarabanda > sarabanda. Graféma b sa všpanielčine vyslovuje buď ako obojperná okluzíva /b/, alebo vintervokalickom postavení ako obojperná konstriktíva /β/, ktorá vslovenčine neexistuje, apreto sa občas asimiluje na pernozubné /v/: cordobán > kordován, estribillo [-iviľo].10 Všpanielčine nevyslovovaná graféma h sa vslovenčine väčšinou vyslovuje: hacienda, občas kolíše: hidalgo [hidalgo] (SSSJ I, s.79) / [idalgo] (SCS, s377). Čo sa týka slovného prízvuku, vnormatívnej slovenčine je vždy na prvej slabike, čo sa väčšinou nezhoduje so španielčinou. Avšak vo viacerých prípadoch sa pôvodné šp. prízvučné samohlásky vslovenčine realizujú ako dlhé samohlásky: šp. torpedo > torpédo, fanfarrón > fanfarón, escapada > eskapáda atď. 3.2 GRAMATICKÁ ROVINA Častá je zmena gramatického rodu šp. substantíva: guereza m > geréza ž (prevzatia zakončené na -asa interpretujú väčšinou ako femenína). Nezriedka ktomu prispeje aj tranzitný jazyk. Napríklad francúzske prostredníctvo, kde sa pôvodne vyslovované španielske samohlásky na konci substantíva ženského rodu zvyknú meniť na nemé (hoci ž. rod sa zachová), ale slovenský používateľ priradí substantívu, foneticky zakončenému spoluhláskou, mužský rod: šp. barraca ž > fr. baraque ž (snemým e) > slk. barak m. Hispanizmy mužského rodu zakončené na -osú zaradené medzi substantíva stredného rodu: eldorádo, flamenco, embargo, torpédo. Svýnimkou životných substantív, pri ktorých je zjavný prirodzený rod: gringo, gaučo, caballero. 9 Pre rozmanitejšiu exemplifikáciu tu uvádzame príklady aj zo SCS. 10 Výslovnosť odporúčaná vSCS, s.268. OPEN ACCESS BOHDAN ULAšIN 269 3.3 SÉMANTICKÁ ROVINA Vmnohých prípadoch sa do slovenčiny dostal iba jeden zmnohých významov východiskového španielskeho slova: caldera— len vo význame geologického termínu ,kráter kotlovitého tvaru‘ (primárny význam ,kotol‘). Niekedy prichádza kzúženiu významu na šp. kontext: caballero ,rytier; gavalier (všp. prostredí)‘. Aobčas dochádza aj ksamostatným sémantickým posunom, ktoré neregistrujeme všpanielčine: grand ,štedrý človek‘, barak ,rodinný dom‘, hacienda ,honosné sídlo‘ apod. 4. HISPANIZMY Ide ozoznam všetkých hispanizmov, ktoré spĺňajú vyššie uvedené kritéria. Je ich spolu 108 (ztoho 59 zachytených vKSSJ). Čo sa týka stavby hesla, za abecedne radeným hispanizmom uvádzame: a) slovnodruhovú agramatickú charakteristiku slova (m— substantívum mužského rodu, ž— subst. ženského rodu, s– subst. stredného rodu, adj.— adjektívum, tr.— prechodné sloveso, intr.— neprechodné sloveso, pl.— plurál) b) zfunkčných kvalifikátorov uvádzame iba štylistické acitovohodnotiace (expr.— expresívny výraz, hovor.— hovorový, kniž.— knižný, pejor.— pejoratívny, zastar.— zastaraný), pri termínoch neuvádzame jednotlivý odbor. c) výslovnosť, ak sa odlišuje od všeobecných pravidiel (vhranatých zátvorkách) d) lexikálny význam e) etymológiu slova11 spolu sodkazom na zdroj (ak zdroj chýba, tak ide ohispanizmus sjasnou etymológiou, ktorého šp. pôvod je potvrdený explicitne vKSSJ alebo SSSJ). Na rozdiel od etymologických slovníkov neuvádzame vprípade pôvodného hispanizmu starokastílske apredšp. formy (napríklad východiskové latinské slovo)12. f) jeden ztroch horeuvedených lexikografických zdrojov, vktorom sa daný hispanizmus nachádza: pri výskyte aj vSSSJ, aj vKSSJ má vždy prednosť KSSJ. Ten spracúva jadro slovnej zásoby adáva tak signál, že daný hispanizmus by mal byť slovom všeobecne známym apoužívaným vslovenčine13. Zdroj SSSJ automaticky 11 Použité skratky: amer.— americký, angl.— anglický, arab.— arabský, fr.— francúzsky, hol.— holandský, indián.— indiánsky, katal.— katalánsky, ľudovolat.— ľudovolatinský, mex.— mexický, nem.— nemecký, perz.— perzský, port.— portugalský, predrom.— predrománsky, stfr.— starofrancúzsky, šp.— španielsky, tal.— taliansky. 12 Napríklad pri slove mestic uvádzame iba to, že je zo šp. mestizo, spôv. významom zmiešaný; miešanec. Predšp. etymológiu neuvádzame, keďže by presiahla ciele článku. Teda, že východiskom je neskoré lat. mixtīcius, od lat. mixtus ,miešaný‘, čo je príčastie od miscēre, mixtum ,miešať‘ (SESS, s.356). Pri niektorých slovách, ktorých východiskovú etymológiu považujeme za zaujímavú, túto uvádzame zväčša vpozn.pod čiarou. 13 Všetky heslá vrozmedzí A– N, nachádzajúce sa vKSSJ, sú zahrnuté zároveň aj vobsiahlejšom SSSJ. OPEN ACCESS 270 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 103, 2021, Č.2 znamená, že vKSSJ sa toto slovo nenachádza. Podobne vprípade hispanizmov na O-Ž uvádzame prednostne KSSJ pred SSJ. g) vniekoľkých prípadoch aj odvodené, príp. prechýlené slovo od heslového hispanizmu, ak vzniklo ešte všpanielčine. albín m ,človek snedostatočnou pigmentáciou; živočích trpiaci stratou pigmentu‘, zo šp. albino, od albo ,biely‘ (SESS, s.40); KSSJ aligátor m ,severoamerický jašter‘, zangl. alligator < šp. el lagarto (de Indias) ,kajman‘, doslova ,(západo)indická jašterica‘ (SESS, s.41); KSSJ ančovička f ,sardela obyčajná vnáleve‘, zo šp. anchova14; SSSJ I armáda15 ž ,ozbrojené sily‘, zo šp. armada ,vojnové loďstvo‘ (SESS, s.51); KSSJ asonancia f ,zhoda samohlások vslovách na konci veršov‘, zo šp. asonancia, odvodené od asonar ,zosúlaďovať zvuky‘ (SESS, s.52–53); KSSJ avenida m ,široká veľkomestská hlavná ulica‘, zo šp. avenida: SSSJ I bagasa ž ,rozdrvená vylisovaná cukrová trstina‘, zfr. bagasse < šp. bagazo < port. bagaço ,vylisované hrozno‘ (Corominas, 1987, s.79); SSSJ I balza ž ,mäkké, ľahké tropické drevo‘, zo šp. balsa, pôvodný význam ,plť‘, predrom. pôvodu (Corominas, 1987, s.82); SSSJ I banderila, banderilla ž ,krátka kopija so stuhami, používaná pri býčích zápasoch‘, zo šp. banderilla, zdrobn. od bandera ,vlajka‘; SSSJ I barak m 1. ,stavba na dočasné spoločné ubytovanie‘ 2.expr. ,(rodinný) dom‘, zfr. baraque16 < šp. barraca, katal. pôvodu (Corominas, 1987, s.87); KSSJ barakuda ž ,druh dravej ryby‘, zo šp. barracuda; SSSJ I bodega ž ,predajňa jedál aliehovín‘, zo šp. bodega ,vínna pivnica; sklad vína‘ < lat. apothēca ,sklad‘ < gr. apothēkē (Corominas, 1987, s.99); SSSJ I bola ž, bolas pl. ,zbraň juhoam. Indiánov, guľaté kamene spojené povrazmi‘, zo šp. bolas, pôv. význam ,gule‘; SSSJ I bolero m ,druh tanca; krátky dámsky kabátik17‘, zo šp. bolero (SESS, s.76); KSSJ bonanza ž ,ložisko vzácnych kovov adrahokamov; zdroj ľahkého zisku‘, zangl. bonanza < šp. bonanza, pôv. význam ,priaznivé bezvetrie‘; SSSJ I caballero m 1. ,rytier‘ 2. ,gavalier‘, zo šp. caballero, od caballo ,kôň‘; SSSJ I. ciaccona [č-] ž ,šp. tanec‘, ztal. ciaccona < šp. chacona; SSSJ I conquistador m ,dobyvateľ‘, zo šp. conquistador (SCS, s.172) SSSJ I čača18 ž ,kubánsky tanec‘, zamer. šp. chachachá (SESS, s.99); KSSJ 14 Zjanovského dial. anciöa < ľudovolat. *apiúa ,malá ryba‘ < gr. aphye (Corominas, 1987, s.50) al. zbaskičtiny anchu ,sušená ryba‘, zanchuva ,suchý‘ (https://www.etymonline.com/ search ?q=anchovy [5.9. 2020]). 15 Iný výklad hovorí otom, že slovo je tal. pôvodu, ztal. armata ,ozbrojená (t. j. skupina ap.)‘; koncové -áda je podľa špan. armada ,vojnové loďstvo‘ (SESS, s.51). 16 Fr. toto slovo prevzala v15.st., odtiaľ do eur. jazykov počas tridsaťročnej vojny (Corominas, 1987, s.87). 17 Podľa odevu tanečníka (SESS, s.76). 18 Nezamieňať si shomonymom domáceho pôvodu: čača s,niečo pekné, čačané‘. OPEN ACCESS BOHDAN ULAšIN 271 demarkácia ž ,vytýčenie hraníc‘, zfr. démarcation < šp. demarcación (SESS, s.116); SSSJ I desperádo m kniž. ,zúfalec, nešťastník‘, zo šp. desperado; SSSJ I diskreditovať tr. ,znevážiť‘, zfr. discréditer < šp. desacreditar (SESS, s.125); KSSJ don, Don19 m ,urodzený pán‘, zo šp. don; SSSJ I; doňa ,pani‘ donchuan, donjuan m expr. ,zvodca žien, záletník‘, šp. Don Juan (doslova ,pán Juan‘), pôvodne hrdina stredovekej ľud. legendy (SESS, s.131); KSSJ donkichot m expr. ,rojko, idealista‘, zo šp. don Quijote20 (SESS, s.131); KSSJ dublón m ,zlatá šp. minca (16.-19. st.); juhoam. minca (19.st.)‘, zo šp. doblón; SSSJ I eldorádo skniž., expr. ,raj‘, zo šp. El Dorado21, zo spojenia el país dorado, doslova ,pozlátená krajina‘ (SESS, s.144); KSSJ embargo s,zákaz obchodovania sniektorými štátmi‘, zo šp. embargo, od slovesa embargar ,zabaviť, zadržať; prerušiť; uvaliť (trest)‘ (SESS, s.145); KSSJ eskapáda ž kniž. ,nerozvážny čin‘, zfr. escapade ,únik‘ < šp. escapada; SSSJ I fanfarón m kniž. ,chválenkár‘, zo šp. fanfarrón (SESS, s.157); KSSJ fiesta ž ,ľudová slávnosť, sviatok, oslava‘, zo šp. fiesta; SSSJ I flamenco [-ko] s,španielska tanečná hudba ‘, zo šp. flamenco; SSSJ I flotila ž ,oddiel loďstva‘, zfr. flottille < šp. flotilla (SESS, s.167); KSSJ frankizmus m ,fašistický režim diktátora F.Franca, zo šp. franquismo; SSSJ I gabardén m ,tkanina so šikmými vrúbikmi‘, zo šp. gabardina, skríženie gabán ,zvrchník‘ < arab. qabāʾ22 ,vrchný odev‘ + tabardina, ztabardo < stfr. tabar(d) ,krátky aširoký stredoveký plášť na brnení‘ (SESS, s.174); SSSJ I gala23 s1. ,slávnostný oblek‘ 2.adj. ,slávnostný‘, zo šp. gala ,slávnostný odev‘ < stfr. gale ,radosť, veselosť; slávnosť‘ (SESS, s.174); KSSJ; galán ,gavalier; frajer‘; SSSJ I galión m ,zakončenie provy starých lodí, obyč. figúrou ženy‘, zo šp. gallón; SSSJ I gaučo m ,juhoam. pastier dobytka‘, zo šp. gaucho, nejasného pôvodu24; SSSJ I gerila ž ,partizánsky oddiel; partizánska vojna‘, zo šp. guerrilla, zdrobn. od guerra ,vojna‘, slovo germ. pôvodu (Corominas, 1987, s.309); SSSJ I grand m ,španielsky šľachtic‘, hovor. ,štedrý človek‘, zo šp. grande ,príslušník španielskej šľachty‘ (SESS, s.184); KSSJ 19 Význam prevzatý aj ztal., aj zo šp., uvádzame iba význam zo šp. Tal. význam: ,pôvodne titul pápeža, neskôr diecéznych aniekt. rehoľných kňazov (napr. saleziánov)‘ (SSSJ I, s.717). Tal. don je pôvodne šp. prevzatie. 20 Podľa hlavnej postavy románu Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha (1605–1615) od špan. spisovateľa M. de Cervantesa Saavedru. 21 Všpanielčine už v16.stor. vo vzťahu kbájnej krajine vJuž. Amerike umiestnená kdesi vmiestokráľovstve Nová Granada vJužnej Amerike (dnešná Kolumbia, Venezuela, Ekvádor). 22 Pravdepodobné východisko slova kabát (SESS, s.246). 23 Viacerí radia gala medzi arabizmy ašpanielčinu spomínajú iba ako tranzitný jazyk: Radimský (2016, s.1565). 24 Sú viaceré vysvetlenia, zkečuán. wahcha ,tulák‘, mapuč. cauchu ,priateľ‘, zo špan. chaucho ,strážnik‘, zport. gaudério ,pastier‘, al. zarab. wahcha ‘samotár’ (http://etimologias.dechile. net/?gaucho [2.6.2020]). OPEN ACCESS 272 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 103, 2021, Č.2 gringo m ,biely cudzinec vLat. Amerike, najmä Anglosas‘, zo šp. gringo25; SSSJ I habanéra ž ,kubánsky tanec‘, zo šp. (danza) habanera, doslova ,havanský tanec‘, od La Habana ,Havana‘ (hl. mesto Kuby), (SESS, s.188); SSSJ II hacienda ž ,farma‘, zo šp. hacienda ,gazdovstvo; majetok‘ (SESS, s.188); KSSJ havana ž ,jemná kubán. cigara‘, zo šp. habano, podľa La Habana ,Havana‘; SSSJ II hidalgo m ,príslušník stredovekej nižšej španielskej šľachty‘, zo šp. hidalgo; SSSJ II chunta, junta [x-] ,dočasná vláda, často vojenská anedemokratická‘, zo šp. junta ,zhromaždenie, rada, výbor‘ (SESS, s.225); KSSJ infant m ,špan. al. port. korunný princ‘, zo šp. infante, pôv. význam ,dieťa‘; SSSJ II interbrigáda f ,medzinár. protifašist. brigáda všp. obč. vojne‘, znem. Interbrigaden, skrátené zInternationalen Brigaden < šp. Brigadas Internacionales; KSSJ intráda ž ,krátke úvodné fanfáry‘, znem. Intrada < šp. entrada; SSSJ II izabela ž 1. ,bledožltá farba‘ 2. ,druh hrozna‘, zo šp. isabela, od vl. m. Isabel26; SSSJ II jadeit m ,polodrahokam zelenej farby‘, zfr. jade < šp. (piedra de la) ijada doslova ,kameň na (liečenie) pichania vboku‘27 (Corominas, 1987, s.342); SSSJ II kaldera ž ,kotlovitý kráter vzniknutý prepadnutím al. eróziou‘, zo šp. caldera, pôv. význam ,kotol‘; SSSJ II kamarát m ,priateľ‘, zfr. camarade < šp. camarada, pôvodne ,spolubývajúci; spoločník‘, od cámara ,izba‘ (SESS, s.250); KSSJ kanárik m ,vták rodu Serinus‘, zfr. canari < šp. canario, doslova ,kanársky (vták)‘, podľa Kanárskych ostrovov (Islas Canarias) (SESS, s.252); KSSJ kanasta ž ,druh kartovej hry‘, zamer. šp. canasta (hra údajne pochádza zUruguaja), pôv. význam ,veľký okrúhly kôš‘ (SESS, s.252); KSSJ kaňon m ,hlboké astrmé riečne údolie‘, < zo šp. cañón (SESS, s.253); KSSJ karavela ž ,trojsťažňová plachetnica‘, zo šp. caravela, port. pôvod (drae.es)28; SSSJ II kargo s,prepravovaný náklad; poistenie nákladu‘, zo šp. cargo; SSSJ II kasko s,havarijné poistenie‘, zo šp. casco ,prilba‘; SSSJ II kastanety ž pl. ,bicí nástroj zdvoch malých drevených misiek‘, zo šp. castañeta, zdrobn. od castaña ,gaštan (plod)‘, (SESS, s.259); KSSJ kompliment m hovor. ,poklona, polichotenie‘, zfr. compliment < (tal. prostredníctvom) šp. cumplimiento, pôvodne ,naplnenie, splnenie‘29, (SESS, s.281); KSSJ kordován m ,namäkko vypracovaná kozia koža‘, zo šp. cordobán, podľa šp. mesta Córdoba, ktoré bolo významným centrom kožiarstva (SESS, s.289); KSSJ korida ž ,býčie zápasy‘, zo šp. corrida (de toros), od corrida ,beh‘; KSSJ 25 Formálnou zmenou slova griego ,grécky‘, vzmysle ,nezrozumiteľný‘ (Corominas, 1987, s.304). 26 Podľa šp. kráľovnej Izabely I.Kastílskej, tá vraj sľúbila, že si nevymení odev, kým nebude dobytá Granada (SSSJ II, s.421). 27 Conquistadori vLatinskej Amerike si jadeit prikladali na slabiny proti bolesti (Corominas, 1987, s.342). 28 https://dle.rae.es/carabela [20.10.2020]. 29 Všpanielčine sa, čo je zaujímavé, dnes používa iná odvodenina zrovnakého základu: cumplido. OPEN ACCESS BOHDAN ULAšIN 273 korok m ,materiál zkôry stredomorského duba‘, znem. Kork < staršie šp. alcorque (dnešné šp. corcho)30 (SESS, s.291); KSSJ kuba ž ,hranatá kubánska cigara‘, zvl. mena Cuba; SSSJ II kvadrila ž zastar. ,štvorylka‘, zfr. quadrille < šp. cuadrilla, pôvodne ,rozdelenie vojska na 4 časti pri delení koristi‘, od cuadro ,štvorhran‘ (SESS, s.597); SSSJ II laso s,povraz so slučkou na chytanie zveri‘, zo šp. lazo ,slučka‘; KSSJ liga ž ,spolok‘, ,športová súťaž‘, zo šp. liga ,zväz, zväzok‘ (SESS, s.327); KSSJ mačeta ž ,druh noža‘, zo šp. dial. macheta (spisovne machete) (SESS, s.338); KSSJ mačo m trochu pejor. ,muž stypicky mužskými vlastnosťami; muž arogantný kženám‘, zo šp. macho; SSSJ III; mačizmus; SSSJ III major m ,vojenská hodnosť‘, znem. Maior < šp. mayor (SESS, s.340); KSSJ malaga ž ,ťažké sladké víno‘, podľa šp. mesta Málaga (SESS, s.341); KSSJ mandarínka ,Citrus reticulata‘, zo šp. (naranja) mandarina, t. j. ,mandarínsky pomaranč‘— podľa farby rúcha noseného mandarínmi (SESS, s.343); KSSJ mantila ž ,čipkový šál’, zo šp. mantilla, zdrobn. od manto ,plášť’; SSSJ III marihuana ž ,sušené indické konope využívané pre omamné účinky ako fajčivo‘, zmex. šp. mariguana, marihuana, slovo neznámeho pôvodu (SESS, s.346); KSSJ maskara ž ,riasenka‘, zo šp. máscara, pôv. ,maska‘; SSSJ III matador m ,zápasník sbýkmi‘, zo šp. matador, od matar ,zabíjať‘; KSSJ merino s,plemeno oviec; vlnené vlákno či látka ztejto vlny‘, zo šp. merino, asi afr. pôvodu (Corominas, 1987, s.393); SSSJ III mestic m ,miešanec belocha sIndiánom‘, zo šp. mestizo (SESS, s.356); KSSJ mistela ž ,zmes hrozn. muštu avínneho destilátu‘, zo šp. mistela31; SSSJ III mojito [-xi-] s,kubánsky kokteil‘, zo šp. mojito; SSSJ III moskyt m ,tropický komár‘, zo šp. mosquito, od mosca ,mucha‘; KSSJ mulat ,miešanec belocha ačernocha‘, zo šp. mulato, doslova ,majúci zmiešaný pôvod ako mul‘, od šp. mulo (SESS, s.373–374); KSSJ muleta ž ,červené súkno toreadora‘, zo šp. muleta, pôv. ,barla; pomôcka‘; SSSJ III neger m pejor. ,černoch‘, znem. Neger < (prostredníctvom fr. nègre) šp. negro ,čierny; černoch‘ (SESS, s.383); KSSJ nutria ž ,vodný hlodavec‘, zo šp. nutria (SESS, s.392); KSSJ pelota ž ,druh loptovej hry’, zo šp. pelota, pôv. význam ,lopta’32; SSJ III pepitový adj. ,majúci drobnú kockovanú vzorku‘, od mena špan. tanečnice (Pepita), účinkujúcej vNemecku vbiedermeierovskom období (SESS, s.433); KSSJ peseta ž ,bývalá šp. mena‘, zo šp. peseta, odvodené od peso (SESS, s.436); KSSJ peso s,mena vštátoch Lat. Ameriky‘, zo šp. peso, pôv. ,váha‘ (SESS, s.436); KSSJ pimenta ž ,koreninová rastlina’, zo šp. pimienta; SSJ III pikador m ,toreádor vyzbrojený kopijou, zo šp. picador, zpicar ,pichnúť‘; SSJ III 30 Zarabských nárečí vŠpanielsku (alje arab. člen), východiskom je lat. cortex ,kôra (stromu) (SESS, s.291). 31 Pravdepodobne ztal. mistella, zmista ,zmiešaná‘ (https://dle.rae.es/mistela?m=form [27.10.2020]). 32 Okcitánskeho pôvodu ( https://dle.rae.es/pelota?m=form [2.9.2020]). OPEN ACCESS 280 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 103, 2021, Č.2 5. ekonomika afinancie: embargo, kargo, kasko 6. pomenovanie skutkov aaktov: demarkácia, eskapáda, kompliment 11. CHRONOLÓGIA Vchronologickom prehľade uvádzame jednotlivé hispanizmy podľa storočia, vktorom je ich výskyt vslovenčine prvýkrát písomne zaznamenaný. Údaje sú zo SESS azHistorického slovníka slovenského jazyka62 (tých je zopár avždy je vzátvorke uvedený zdroj: HSSJ). Zahŕňame tu aj výrazy, pri ktorých je španielčina iba tranzitný jazyk, atie snejasnou etymológiou (teda kapitoly 5 až 8, tu písané kurzívou): 16. storočie: majolika; 17.storočie: čokoláda, kanárik, kordován, liga63, pumpa, špenát, tabak; 18.storočie: armáda, artičoka, datľa, dublón (HSSJ I, s.321), gala, galán (galant) (HSSJ I, s.375), kakao, kamarát, karavela (HSSJ II, s.29), kompliment, kondor, korok, leguán (HSSJ I, s.205), neger, vanilka; 19.storočie: aligátor, alkohol, almanach, banán, cigara, diskreditovať, donkichot, eldorádo, estráda, flotila, gitara, grand, kanibal, kaučuk, kortešovať, lama, matador, mešita, moskyt, mulat, orkán, papagáj, pasát, plameniak, platina, renegát, romanca, savana, siesta, skalica, tágo, torpédo; 20.storočie: akreditovať, albatros, albín, ara, avokádo, azimut, bolero, čača, čili, činčila, demarkácia, dispečer, donchuan, embargo, estakáda, fanfarón, gabardén, habanéra, hacienda, hurikán, chinín, chunta, kanasta, kanoe, kaňon, karamel, kastanety, kojot, kokaín, korida, laskonka, laso, mačeta, maizena, majonéza, malaga, mandarínka, marihuana, mestic, mustang, nutria, pampa, pepitový, peseta, peso, prova, puma, ranč, rodeo, rošáda, rumba, sarabanda, sherry, silo, sombrero, tango, tilda, toreador, tornádo, uragán. 12. FREKVENCIA Samotné kritériá výberu hispanizmov do istej miery odrážajú frekvenciu použitia, keďže vzásade platí, že úzko špecializované termíny, okazionalizmy či zastarané slová by sa do SSSJ nemali dostať, vprípade zaradenia do KSSJ by mal byť daný výraz ešte bližšie kjadru slovnej zásoby. Pre ilustráciu pridávame ešte frekvenciu zkorpusu Aranea (Araneum Slovacum VMaximum64), čo je najväčší dostupný korpus pre slovenčinu. Uvádzame lemmatizovné heslá65 vpočte výskytov na jeden 62 Majtán, M. akol, (v7 zväzkoch), 1991–2008, Bratislava: Veda. 63 Význam ,spolková organizácia‘ je doložený už od 17.storočia, vo význame ,dlhodobá športová súťaž najlepších celkov‘ od 20.storočia (SESS, s.327). 64 4 miliardy 42 miliónov 371 409 tokenov (http://unesco.uniba.sk/aranea/ [2.9.2020]). 65 Nezaradili sme heslá: bola (homonym sbola, tvarom slovesa byť), don (kvôli prekryvu sdonom ztaliančiny siným významom), gaučo (homonymné tvary sgauč: gaučom, gauča atď.), havana (nemožnosť odlíšiť propriálne aapelativizované použitie), infant (použité vkorpuse hl. ako anglicizmus vo význame ,dieťa’), izabela (väčšinou ako vl. meno), kuba (väčšiOPEN ACCESS BOHDAN ULAšIN 281 milión,66 neuplatnili sme žiadne reštrikcie pri výbere druhu textov ajazykových registrov. Časovo korpus zahŕňa slovenčinu 20.a21.storočia: liga (102,80), kamarát (79,60), armáda (54,70), grand67 (15,20), marihuana (7,10), vanilka (5,00), flotila, rovnako aj tango (4,50), major (4,40), kaňon (3,80), ranč (3,40), fiesta, matador68 (2,90), kompliment (2,60), barak, mandarínka (2,40), gala aplatina (2,10), embargo (2,00), korok (1,90), romanca (1,70), merino (1,60), maskara69, siesta (1,50), albín (1,30), kanárik (1,10), mačeta (1,00), flamenco70 (0,91), aligátor, chunta71, rodeo, silo (0,80), artičoka (0,67), neger (0,63), hacienda (0,60), plameniak (0,59), eldorádo (0,57), mojito72 (0,54), diskreditovať (0,50), tágo (0,44), laso (0,43), bolero, rumba (0,40), mačo73 (0,34), kasko (0,33), maizena (0,30), gerila74 (0,26), čača (0,21), ančovička, desperado, eskapáda, jadeit, toreador (0,20), avenida (0,18), hidalgo, korida75, sombrero (0,16), moskyt (0,15), barakuda, gringo, seňor, mulat (0,13), kaldera, nutria (0,11), bodega (0,10), bonanza, donchuan76 (0,09), habanéra (0,08), pelota, peseta (0,07), asonancia, kanasta (0,06), karavela, kargo, mestic (0,05), demarkácia (0,04), sarabanda (0,03), balza, donkichot, dublón, frankizmus, gabardén, kordován, pepitový, pimenta (0,02), bagasa, ciaccona, fanfarón, interbrigáda, intráda, mantila, mistela, muleta, pikador (0,01), kvadrila (0,00; 15 výskytov), banderila77 (0,00; 10), galión (0,00; 6), kastaneta (0,00; 6). 13. ZÁVER Vpredloženej práci sme skúmali prevzatia pochádzajúce zo španielčiny, ktoré sa integrovali do slovenskej slovnej zásoby. Naším cieľom bolo zdokumentovať tie hispanizmy, ktoré sú živou súčasťou súčasnej slovenčiny. Pri stanovených kritériách sme zadokumentovali 108 výrazov, ktoré majú španielsky pôvod. Pri adaptácii nou ako názov krajiny), malaga (drvivá väčšina použitia sa vzťahovala na futbalový klub Málaga F.C.), peso (koliduje spríslovkou pešo, kt. sa často píše vinternetových zdrojoch bez diakritiky), tilda (homonymný prekryv svl. menom Tilda, vmnohých zdrojoch písané malýmt). Sme si vedomí toho, že nielen vyššie spomenuté nezaradené, ale aj ostatné hispanizmy sa môžu vyskytnúť aj videntifikačnej, propriálnej funkcii, avšak takých prípadov je minimálne množstvo. Jediné dve výnimky sú Grand aMatador, spomenuté vpozn.pod čiarou č.67 a68. 66 Konzultované dňa 28.10.2020. 67 Veľká časť odkazuje na Grand ako názov hotelov, klubov ai. 68 Väčšina výskytu nebola použitá vo význame ,toreádor’, ale odkazovala na podnik Matador (výrobca pneumatík) vslovenskom meste Púchov. 69 Ztoho 0,4 pre tvar mascara. 70 Ztoho 0,01 pre tvar flamenko. 71 0,30 pre tvar chunta a0,50 pre junta. 72 Ztoho 0,04 pre tvar mochito. 73 Ztoho tvar macho 0,21. 74 Po 0,13 pre gerila aj pre guerrilla. 75 Ztoho 0,01 pre tvar corrida. 76 Ztoho tvar donjuan 0,01. 77 5 výskytov pre banderila a5 pre banderilla. OPEN ACCESS 282 ČASOPIS PRO MODERNÍ FILOLOGII 103, 2021, Č.2 šp. výpožičiek je vidno, že prevláda tendencia kasimilácii na pravopisnej afonetickej úrovni, pri dvojtvaroch slovenčina preferuje slovakizovaný pravopis, ten je uprednostňovaný aj vnormatívnych slovníkových dielach. Španielčina zohrala úlohu sprostredkujúceho jazyka zarabčiny keurópskym jazykom vstredoveku azdomorodých indiánskych jazykov vrannom novoveku. Vmenšej miere aj zafrických jazykov ainých. Takisto mapujeme slová, ktoré síce nevznikli všpanielčine, ale východiskový tvar je španielsky. Prvé slová šp. pôvodu sa začínajú objavovať vslovenčine od 16.storočia, vo väčšom množstve od 19.st. anajviac je tých, ktorých prvý výskyt je doložený až v20.st.Zaregistrované hispanizmy pochádzajú najčastejšie ztýchto tematických oblastí: historicko-spoločenské reálie, hudba, nástroje, materiály, názvy zvierat arastlín ai. Mnohé znich sú exotické aneznáme, avšak niektoré prvky akoncepty sa vplyvom globalizácie začínajú udomácňovať aj vnašom priestore. Viaceré znich už tvoria neoddeliteľnú súčasť jadra slovnej zásoby, ale treba povedať, že nepatria medzi najfrekventovanejšie (zachytili sme iba tri hispanizmy sfrekvenciou viac ako 50 výskytov na jeden milión). Predpokladáme, že snarastajúcou intenzitou kontaktov bude aj počet hispanizmov aich znalosť rásť. Najmä tých, ktoré spostupujúcou globalizáciou budú strácať exotický charakter azačnú byť prítomné aj vslovenskej mimojazykovej realite. Predpokladáme, že pôjde najmä ovýrazy zgastronómie (tak jedlá, ako aj nápoje), športu, tanca či voľnočasových aktivít. LITERATÚRA Araneum slovacum VMaximum: [online]: http://unesco.uniba.sk/aranea/run.cgi/ first?corpname=AranSlov_a&reload=1 Buzássyová, K.— Jarošová, A. akol. (2006): Slovník súčasného slovenského jazyka I(A-G). Bratislava: Veda. Buzássyová, K.— Jarošová, A. akol. (2011): Slovník súčasného slovenského jazyka I(H-L). Bratislava: Veda. Buzássyová, K.— Jarošová, A. akol. (2015): Slovník súčasného slovenského jazyka I(M-O). Bratislava: Veda. Cano Aguilar, R. (1988): El español através de los tiempos. Madrid: Arco/Libros. Carriazo, J.R. (2017): Diccionarios etimológicos. Estudios de Lingüística del Español. 38, s.7–33. Corominas, J. (1987): Breve diccionario etimológico. Madrid: Diccionario de la lengua española: [online]: http:// dle.rae.es/ Diccionario Etimológico castellano en línea: [online]: etimologias.dechile.net/ Gómez Capuz, J. (2004): Préstamos del español, Madrid: Arco Libros. Ježková, S. (2000): Embargo, torpédo adalší hispanizmy včeštině. Naše řeč, 83, 3, s.152–157. Kačala, J. akol. (2003): Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava: Veda. Králik, L. (2015): Stručný etymologický slovník slovenčiny, Bratislava: Veda. Kraus, J (ed.) (2005): Slovník cudzích slov (akademický). Bratislava: SPN. Majtán, M. (1991): Historický slovník slovenského jazyka I(A-J), Bratislava: Veda. Majtán, M. (1992): Historický slovník slovenského jazyka II (K-N), Bratislava: Veda. Online etymology dictionary: [online]: etymonline. com/ Peciar, Š. akol. (1963): Slovník slovenského jazyka III (P-R). Bratislava: SAV. Peciar, Š. akol. (1964): Slovník slovenského jazyka IV (S-U). Bratislava: SAV. Radimský, J. (2016): Romanismy včeském lexiku. In: P.Karlík— M.Nekula— OPEN ACCESS BOHDAN ULAšIN 283 J.Pleskalová (eds.), Nový encyklopedický slovník češtiny. Praha: NLN, s.1564–1565. Rejzek, J. (2001): Český etymologický slovník. Voznice: Leda. Ulašin, B. (2017): Los indigenismos iberoamericanos en eslovaco. Ars&Humanitas, 11, 2, s.104–123. Zavadil, B. (1998): Vývoj španělského jazyka. Praha: Karolinum. Bohdan Ulašin | Katedra romanistiky, Filozofická fakulta Univerzity Komenského | Gondova 2, 814 99 Bratislava, Slovensko ORCID ID: bohdan.[email protected] OPEN ACCESS