Kritická analýza vybraných ekosociálnych diskurzných fragmentov v riešení sociálnych problémov na príklade prvej fázy pandémie SARS-CoV-2 v Slovenskej republike

Kritická analýza vybraných ekosociálnych diskurzných fragmentov vriešení sociálnych problémov na príklade prvej fázy pandémie SARS-CoV-2 vSlovenskej republike Peter Jusko ABSTAKT: Pandémia SARS-CoV-2 aopatrenia prijímané proti jej šíreniu svojou komplexitou priamo ovplyvnili riešenie sociálnych problémov. Za teoretické východisko považujeme význam ekologicky orientovanej sociálnej práce pri riešení sociálnych problémov vsúčasnej spoločnosti vsúvislosti sprebiehajúcimi zmenami počas, ako aj po pandémii nového koronavírusu. Vnašom výskume sa prostredníctvom kritickej diskurzívnej analýzy zaoberáme argumentačnými stratégiami mediálne zaznamenanými vo verejnej debate vSlovenskej republike vobdobí marec–apríl 2020 súvisiacimi saplikáciou ekosociálnych prístupov do riešenia sociálnych problémov na príklade pandémie SARS-CoV-2. Na základe výsledkov analýzy aich interpretácie, diskusie, ako aj zodpovedania výskumných otázok môžeme konštatovať, že aproximácia axiologických apraxeologických zmien vriešení sociálnych problémov prostredníctvom ekologicky orientovanej audržateľnej sociálnej práce záleží na pokoronakrízovej budúcnosti environmentálnej spravodlivosti ako konceptu akonštruktu. KĽÚČOVÉ SLOVÁ: ekologicky orientovaná sociálna práca, sociálny problém, pandémia SARS-CoV-2, moc, globálne sociálne riziká, prístup „osoba vprostredí“, environmentálna udržateľnosť, environmentálna spravodlivosť. 1. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ AMETODOLÓGIA Vdecembri 2019 sprostredkovane anásledne vmarci 2020 priamo vstúpila do životov občanov vSlovenskej republike, ako aj viných krajinách po celom svete vyššia moc vpodobe mimoriadnej, nepredvídateľnej aneodvrátiteľnej sociálnej udalosti, ktorá následne vyvolala nimi samotnými neovplyvniteľné štátne zásahy. Touto udalosťou bolo šírenie nového koronavírusu SARS-CoV-2 aštátnymi zásahmi boli následne prijímané opatrenia proti jeho šíreniu. Tieto procesy svojou komplexitou priamo ovplyvnili riešenie sociálnych problémov. Vnašom príspevku sa zameriame predovšetkým na jeho ekosociálny kontext. Teoretické východisko kritickej analýzy ekosociálnych diskurzných fragmentov vriešení sociálnych problémov vprvej fáze pandémie SARS-CoV-2 vSR pre nás predstavuje ekologicky orientovaná sociálna práca (ESW), najmä tieto jej charakteristiky (por. Bay, 2015, Erickson, 2018, Gray, M.— Coates, J.— Hetherington, T., 2012, Närhi, 2004, Rinkel— Powers, 2019): — ESW akcentuje také vzťahy medzi človekom ajeho prostredím, ktoré podporujú prechod ktrvalo udržateľným praktikám vkaždej oblasti života. OPEN ACCESS 30 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 2/2020 — ESW presadzuje spravodlivý prístup kverejným službám, rovnaké zaobchádzanie aochranu pred nespravodlivosťou najmä uzraniteľných aznevýhodnených skupín. — ESW podporuje saturáciu sociálnych potrieb jednotlivcov, skupín akomunít bez prekročenia globálnych ilokálnych ekologických limitov. — ESW obhajuje rozsiahle environmentálne povedomie spojené svyrovnávaním sa srastúcimi obavami oprežitie planéty Zem asnegatívnou úlohou ľudskej činnosti vtomto kontexte. — ESW požaduje výrazné zmeny vspôsobe, akým sa ľudia správajú ksvojmu prostrediu, ktoré sú nevyhnutné na globálnej, národnej amiestnej úrovni. — ESW vyzýva aby sa sociálni pracovníci angažovali pri presadzovaní tejto zásadnej spoločenskej transformácie. Význam ESW pri riešení sociálnych problémov vsúčasnej spoločnosti akcentuje vsúvislosti so zmenami, ktorými táto spoločnosť počas, ako aj po pandémii nového koronavírusu prechádza abude prechádzať, aktoré priamo ovplyvňujú prevalenciu sociálnych problémov. Jedným ztakýchto procesov prebiehajúcich vsúčasnej spoločnosti je zmena zdôvodnení významu digitalizácie, ktorá zpôvodného významu získavania informácií (čiže pomoci) čoraz viac slúži kontrole1. „Spoločnosť pôvodne transparentná sa stáva spoločnosťou kontroly“ (Byung-Chul Han, 2016, s.199). Túto zmenu sme počas pandémie SARS-COV-2 zaznamenali pri sociálnej práci sviacerými cieľovými skupinami, napr. so seniormi vzariadeniach sociálnych služieb, či obyvateľmi marginalizovaných rómskych komunít. Zekosociálneho hľadiska existujú limity, za ktoré neustály rast produkcie asním spojené dôsledky nemôžu zájsť. Vpodmienkach Slovenskej republiky ide napr. orast produkcie vautomobilovom priemysle alokovanom na území SR, ktorý na jednej strane vytvoril tisíce nových pracovných miest, na druhej strane však vzhľadom kekonomickému cyklu už dosahuje svoje maximá avnajbližšej dekáde bude musieť, aj vzhľadom kpostupujúcej robotizácii výroby existujúce počty pracovných miest racionalizovať. Ekologickou súvislosťou rastu produkcie výroby aznej vyplývajúceho zvyšujúceho sa množstva materiálnych statkov (áut, nehnuteľností, odpadov apod.) je geografické „zaplňovanie sa“ planéty Zem, ktoré nie je dlhodobo udržateľné, čiže je potrebné prijať adekvátne globálne socioekonomické opatrenia. Aplikáciu ekosociálnych prístupov do riešenia sociálnych problémov vnímame nielen vrovine geografickej, či ekonomickej, ale aj individuálnej, či presnejšie subjektívnej rovine. Riešenie sociálnych problémov v„neistej dobe“ šírenia nového koronavírusu si vyžaduje aj zmenu vindividuálnom prístupe khľadaniu, ale aj aplikácii riešení vkaždodennom živote, ale aj vprofesionálnom výkone sociálnej práce. „Vnímanie života ako nepretržitej reťaze problémov aich riešení spôsobuje nielen riziko vyhorenia, ale aj zanedbania ďalších, pre život nemenej dôležitých aspektov reality, ktoré primárne neobsahujú hodnotiace stanoviská úspechu, či neúspechu, víťazstva, či prehry, ale vzmysle metafyzicky orientovaných ekosociálnych prístupov obsahujú aj otázky primeranosti ľudského života“ (Levická akol., 2012, s.52), čiže či je tento 1 https://svet.sme.sk/c/22373758/vedci-vyvijaju-europsku-aplikaciu-na-monitorovanie- -pohybu-nakazenych.html OPEN ACCESS PEtER JUSKO 31 život vteoretickej ipraktickej rovine akceptovaný, produktívny, zmysluplný ači je jeho nositeľom človek. Dizajnom nášho výskumu je teoretický výskum, pričom nepracujeme skonkrétnymi dátami. Zaoberáme sa argumentačnými stratégiami mediálne zaznamenanými vo verejnej debate vSlovenskej republike vobdobí marec–apríl 2020 súvisiacimi saplikáciou ekosociálnych prístupov do riešenia sociálnych problémov na príklade pandémie SARS-CoV-2, pričom na ne nazeráme zteoretického hľadiska aformulujeme závery teoretického charakteru. Výskumnou metódou je kritická diskurzívna analýza (CDA) ako metóda kvalitatívneho výskumu, ktorá sa zaoberá sociálnymi problémami spojenými smocou, ktoré majú diskurzívnu povahu, pričom skúma moc vo vnútri diskurzov ako aj moc nad diskurzami. Prvá fáza šírenia nového koronavírusu ponúkla dve vzájomne prepojené objekty analýzy sociálnych problémov spojených smocou: jednak stzv.vyššou mocou, ktorú predstavuje samotný vírus ajeho šírenie, ale aj suplatňovaním opatrení zameraných proti jeho šíreniu. Cieľom CDA vtomto kontexte je zasadiť mediálne prezentované komunikačné udalosti spojené sprvou fázou šírenia nového koronavírusu do širšieho sociálneho kontextu významu ekologicky orientovanej sociálnej práce pri riešení sociálnych problémov. Pri analýze ainterpretácii textov sme postupovali vdvoch fázach: 1. Analýza formulácie textov vo fáze ich produkcie spočívala videntifikácii špecifického obsahu, artikulovaných tém apodtém najvýraznejšie konštruujúcich verejnú debatu ošírení nového koronavírusu na Slovensku vjeho prvej fáze, tj.od 6.3.2020 (zistenie prvého prípadu nákazy SARS-CoV-2 na území SR) do 22.4.2020 (do začiatku postupného uvoľňovania opatrení na zabránenie šírenia nového koronavírusu) avnáslednej identifikácii používaných argumentačných diskurzívnych stratégií (spracované podľa Wodak-Meyer, 2001). 2. Fáza recepcie (interpretácie), kde sme pre signalizáciu ekosociálnych kontextuálnych predpokladov identifikovaných argumentov využili tzv.kontextualizačné náznaky (por. Gumperz, 2009), ktoré nám umožnili takú interpretáciu diskurzných fragmentov, ktorá ich usúvzťažní sinterpretačnými rámcami stanovených výskumných otázok. Výskumný súbor tvorili texty vsamostatných sekciách onovom koronavíruse vnajväčších slovenských internetových spravodajských médiách, konkrétne aktuality. sk (Koronavírus), sme.sk (Koronavírus na Slovensku), pravda.sk (#koronavírus), pluska.sk (koronavírus), dennikn.sk (Koronavírus), HNonline.sk (Koronavírus COVID-19), cas.sk (Koronavírus), dnes24.sk (korona) atopky.sk (Koronavírus na Slovensku), ktoré podľa auditu IABmonitor vsledovanom období dosiahli mesačnú návštevnosť vyššiu ako 2 milióny používateľov, čím sa spomedzi spravodajských médií kvantitatívne najvýraznejšie podieľali na konštruovaní argumentačných stratégií vo verejnej debate vSlovenskej republike vprvej fáze pandémie SARS-CoV-2. Výskumnú vzorku tvorilo 18 textov sidentifikovanými argumentačnými stratégiami sekosociálnymi kontextualizačnými náznakmi, odkazy na ktoré uvádzame priebežne vpoznámkach pod čiarou. Hlavnou výskumnou otázkou je otázka „Ako aplikácia ekologicky orientovanej sociálnej práce môže aproximovať axiologické apraxeologické zmeny moderných inOPEN ACCESS 32 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 2/2020 dustriálnych spoločností vriešení sociálnych problémov po pandémii nového koronavírusu?“. Čiastkové výskumné otázky sú zamerané na transsémantické súvislosti, ktoré prináša aplikácia ekosociálnych prístupov do riešenia sociálnych problémov, na spoločenské potreby spojené saplikáciou ekologicky orientovanej sociálnej práce do tejto oblasti ana príbuzné ekosociálne témy súvisiace sriešením sociálnych problémov prostredníctvom ekologicky orientovanej sociálnej práce. 2 VÝSLEDKY ANALÝZY AICH INTERPRETÁCIA Výsledky výskumu prezentujeme vdvoch fázach analýzy komunikačného jednania: 3. Fáza produkcie (formulácie) spočívajúca vanalýze argumentačných stratégií mediálne zaznamenaných vSlovenskej republike vobdobí 6.marec–22.apríl 2020 vpodobe uvedenia štandardizovaných stereotypných schém konštruovania argumentov (tzv.toposov) akonkrétnych diskurzných fragmentov. 4. Fáza recepcie (interpretácie), kde sme pre signalizáciu ekosociálnych kontextuálnych predpokladov identifikovaných argumentov využili konotatívnou koreláciou medzi diskurznými fragmentmi týkajúcimi sa konštruovania verejnej debaty oriešení sociálnych problémov mediálne zaznamenaných vo verejnej debate vSR vprvej fáze pandémie SARS-CoV-2 aekosociálnym kontextom jednotlivých výskumných otázok. Prostredníctvom prvej čiastkovej výskumnej otázky (VO1) sme zisťovali aké transsémantické súvislosti prináša aplikácia ekosociálnych prístupov do riešenia sociálnych problémov počas prvej fázy koronakrízy. Vybrané argumentačné stratégie adiskurzné fragmenty uvádzame vT1. Argumentačná stratégia Diskurzný fragment Zdroj Topos čísiel „Očakávame, že v nasledujúcich dňoch a týždňoch bude počet prípadov COVID-19, počet úmrtí a počet postihnutých krajín stúpať ešte viac.“ https://www.topky.sk/ cl/11/1868257/PRAVE-TERAZ-WHO-potvrdilo--ze-novy-koronavirus-je-oficialne- -pandemia Topos dejín „Dve pandémie chrípky v druhej polovici 20. storočia mali na svetové hospodárstvo iba malý vplyv, lenže odvtedy sa svetová ekonomika úplne zmenila.“ https://e.dennikn. sk/1831101/ake-budu-ekonomicke-dosledky-pandemie-co-vieme-a-co-nie/ Topos prospechu, užitočnosti „Ochranné rúško nie je magické brnenie. Negarantuje totálnu imunitu pred šíriacou sa infekciou. Ochránite ním však nielen sami seba, ale najmä svoje najbližšie okolie. A spoločne ochránime nás všetkých.“ https://video.sme. sk/c/22372040/preco-nosit- -rusko-a-ako-starat-o-rusko- -video.html T1:Vybrané argumentačné stratégie adiskurzné fragmenty týkajúce sa VO1 OPEN ACCESS PEtER JUSKO 33 Transsémantický ekosociálny predpoklad riešenia sociálnych problémov pre nás predstavuje ekosociálny prístup spájajúci rôzne teórie aprístupy vsociálnej práci, ktoré zdôrazňujú význam prijatia holistického asystematického pohľadu na sociálne problémy avzájomný vzťah medzi životným systémom ľudí aich prostredím, aktoré sú vsúlade spožiadavkami trvalej udržateľnosti (Germain— Gitterman, 1980). Celosvetovosť šírenia nového koronavírusu asním spojeného ochorenia COVID-192 potvrdzuje správnosť použitia tohto prístupu do riešenia sociálnych problémov. Tento nový pohľad na povahu sociálnych problémov má veľký význam nielen zhľadiska terminológie, ale aj samotného procesu sociálnych intervencií. Prepojenie biologického asociálneho, či lepšie povedané materiálneho aľudského vidíme napr. vriadenom formovaní globálnych vzťahov, kedy pracujúci prekariát (In: Suša— Hrubec akol., 2017, s.144) „je zhľadiska elít len nezaujímavý odpad globálnej spoločnosti útlaku“. Radikálnym vyjadrením podobného pragmatického metahumanizmu je konštatovanie, že odpad robí problémy iba ak je ho veľa, čo vspomínanom prírodno-spoločenskom prepojení znamená, že tak ako sa nahromadený odpad odváža do spaľovne, kde sa likviduje, tak existencia pandémii ako je aj SARS-COV-23 vočiach časti spoločenských elít pôsobí „ekonomicky ozdravujúco“. Stanovovanie všeobecne akceptovaných pravidiel vtakto protichodnej situácii zasahuje nielen do formálnej roviny (tvorba legislatívy), ale aj do vytvárania neformálnych pravidiel. Transsémantickou súvislosťou tohto procesu je podľa nášho názoru internalizácia infrapenality (Foucault, 2000, s.289), „vplyvom ktorej sa neformálne normy stávajú súčasťou každodenného života, čo znamená, že nie sú vnímané ako pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať, ale sú jednoducho žité, automaticky rešpektované areprodukované“. Na začiatku pandémie išlo napr. ointernalizáciu povinnosti nosiť ochranné rúško4. Takto terminologicky ukotvené ponímanie neformálnych noriem je vsúlade sekosociálnym prístupom, predovšetkým sfrekventovanými pojmami všednosť aživotný svet. Akceptovanie stanovených pravidiel ako súčasť zmocňovania sociálneho klienta pri riešení sociálnych problémov implikuje možnosť využitia pojmu „bio moc“, ktorá sa sústreďuje (por. Kakuk, 2017) na podnecovanie, posilnenie, kontrolu, dohliadanie, zväčšovanie podielu aorganizácie síl, ktoré jej podliehajú. Ide predovšetkým o„odblokovanie“ klienta avyužitie jeho ľudského potenciálu pri riešení svojej sociálnej situácie. Saproximáciou zmien voblasti základných hodnôt apraktík moderných industriálnych spoločností po pandémii SARS-CoV-2 súvisí aj viacero doteraz nesaturovaných spoločenských potrieb. Vdruhej výskumnej otázke (VO2) sme sa preto zamerali na to, ktoré základné potreby sú spojené saplikáciou ekologicky orientovanej sociálnej práce do riešenia sociálnych problémov počas koronakrízy. Vybrané argumentačné stratégie adiskurzné fragmenty uvádzame vT2. 2 https://www.topky.sk/cl/11/1868257/PRAVE-TERAZ-WHO-potvrdilo--ze-novy-koronavirus-je-oficialne-pandemia 3 https://e.dennikn.sk/1831101/ake-budu-ekonomicke-dosledky-pandemie-co-vieme-a-co- -nie/ 4 https://video.sme.sk/c/22372040/preco-nosit-rusko-a-ako-starat-o-rusko-video.html OPEN ACCESS 34 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 2/2020 Argumentačná stratégia Diskurzný fragment Zdroj Topos nebezpečia, hrozby „Sú v domovoch sociálnych služieb. Viacerí na jednom mieste, väčšinou starší a schronickými chorobami, odkázaní na pomoc personálu. Ak sa nákaza dostane práve tam, hrozí katastrofa, ktorú si nik nechce ani predstaviť.“ https://spravy.pravda.sk/ svet/clanok/547447-domovy-pre-seniorov-menia-na-pevnosti/ Topos demokracie „Ani mne sa nepáči, že to zašlo až tak ďaleko, že tu dnes máme karanténu niektorých lokalít. Všetkých sa nás to nesmierne dotýka, pocity však musia ísť stranou. Dnes je dôležitá ochrana ľudského zdravia a životov.“ https://www1.pluska.sk/ regiony/nenavistne-komentare-vy-mate-svedomi-zavretie-osad-peter- -pollak-poviem-ako-je-to- -naozaj Topos prospechu, užitočnosti „Zníženie produkcie znečisťujúcich látok sa prejaví nielen na zlepšení kvality ovzdušia, ale následne aj na ostatných zložkách životného prostredia – vode, pôde a tiež na ekosystémoch. Podobne to môže byť, aj pokiaľ ide o chorobnosť a úmrtnosť obyvateľstva, keďže znečistené ovzdušie podporuje výskyt mnohých civilizačných ochorení,“ https://slovensko.hnonline.sk/2135358-mapy- -ukazuju-ako-koronavirus-vycistil-ovzdusie- -tyka-sa-to-aj-slovenska- -pribudnu-dalsie-efekty Topos neprospechu, neužitočnosti „Médiá sú plné rozborov ekonomických dôsledkov pandémie, informácií ozastavených výrobách, o nedostatočných štátnych podporách na udržanie zamestnanosti, experti rečnia o tom, aká zraniteľná je naša ekonomika pre svoju veľkú otvorenosť, pre montážny charakter výroby a podobne.“ https://www.cas.sk/ clanok/972135/nepriaznivy-ekonomicky-vyvoj-pocas-korona- -epidemie-prepustania- -sa-boji-71-slovakov/ T2:Vybrané argumentačné stratégie adiskurzné fragmenty týkajúce sa VO2 Na prvú oblasť, na ktorú chceme vsúvislosti spotenciálnym využitím ekologicky orientovanej sociálnej práce pri riešení sociálnych problémov upozorniť, je potreba žitej praxe „mutual faultification“ sociálnych problémov usamotných sociálnych pracovníkov apracovníčok, iných pomáhajúcich profesionálov, ako aj tvorcov politík. Generálny tajomník Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov (IFSW) Rory Truell vtejto súvislosti uviedol, že „sociálna práca bola jednou znajdôležitejších profesií vboji proti novému koronavírusu aprispela kzáchrane životov stoviek tisícov ľudí na celom svete. Sociálni pracovníci však zároveň čelia nesmiernym etickým výzvam vkontextoch, kde je nedostatok zdrojov, nedostatok politík zo strany zamestnávateľov avlád amasovo zraniteľné obyvateľstvo“ (In: New Partnership to Research Social Work Ethical Dilemmas during COVID-19, 2020). Vo verejnej debate vSR vprvej fáze koronakrízy bola náročnosť žitej praxe reflektovaná napr. vkontexte karantenizovaných zariadení sociálnych služieb5. Bez tejto, ikeď často bolesťou vykúpenej skú5 https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/547447-domovy-pre-seniorov-menia-na-pevnosti/ OPEN ACCESS PEtER JUSKO 35 senosti, nie je možné objektívne poznanie jednak kauzálnych súvislostí sociálnych problémov, ale aj limitov ich predpokladaných riešení. Jednostranným akcentovaním vplyvu sociálnych štruktúr na vznik sociálnych problémov vytvárame priestor pre reflexiu globálnych sociálnych rizík, predovšetkým pre reflexiu dôsledkov ich synergickej kombinácie. Globálne ohrozenie vzniká (In: Šuša— Hrubec akol., 2017, s.87) „kombináciou ekologického pustošenia, chudoby, nerovností etnických anacionalistických konfliktov, terorizmu afinančných kríz“. Vkontexte ekosociálnych prístupov vsociálnej práci je na elimináciu týchto globálnych ohrození možné využiť environmentálnu intervenciu zameranú na komunitu, cieľom ktorej (In: Levická akol., 2012, s.168) je „mobilizácia amodifikácia sociálnej opory dostupnej pre cieľovú populáciu vprirodzenom prostredí“. Vo verejnej debate vsledovanom období sme vSlovenskej republike zaznamenali dôraz na komunitnú sociálnu prácu vkarantenizovaných rómskych osadách6. Vzhľadom kpovahe globálnych ohrození typu pandémie SARS-CoV-2 akcentujeme ztechník používaných vrámci environmentálnej intervencie predovšetkým tzv.sieťovú intervenciu, ktorá má najvýraznejší potenciál zachytiť dané ohrozenie vcelom jeho rozsahu. Problém sociálnych otrasov asociálnych nerovností vkauzálnej súvislosti so znečisťovaním životného prostredia predstavuje trajektóriu spoločnosti, smerovanie ktorej je vsúčasnosti už vstrednodobom horizonte seba deštruktívne. Profitovanie zekonomických ziskov uspoločenských apodnikateľských elít aexternalizovanie ekologických asociálnych nákladov arizík na väčšinové obyvateľstvo smeruje kakcentovaniu ďalšej ekosociálnej spoločenskej potreby spočívajúcej vurýchlenom zastavení seba deštruktívnych spoločenských trendov. Súvislosti, ktoré ponúkla verejná debata ovplyve šírenia nového koronavírusu na životné prostredie predovšetkým vkontexte utlmenia ekonomiky7 predstavuje výrazný podnet pre uskutočnenie viacerých spoločenských zmien, potrebnosť ktorých už dlhodobo avizujú podporovatelia globálnej environmentálnej zmeny (por. napr. Global Environmental Change: Understanding the Human Dimension, 1992), aktoré prvá fáza pandémie akcentovala napríklad vpodobe potrebnosti obmedzenia produkcie (výroby, výstavby, odpadov apod.), environmentálnej udržateľnosti digitalizačných arobotizačných zmien, či ekosociálnych inovácií vpolitike zamestnanosti, vzdelávaní, či starostlivosti oduševné zdravie. Prvá fáza pandémie SARS-CoV-2 vSR poukázala aj na nové súvislosti medzi environmentálnou udržateľnosťou apolitikou zamestnanosti8. Pandémia akcentovala potrebu prijímania nových riešení spojených s, vjej prvej fáze kľúčovou, otázkou udržania zamestnanosti. Stamm, Matthies, Hirvilammi aNärhi (2020) na základe medzinárodnej prípadovej štúdie konštatujú, že vtejto oblasti už existujú prípady dobrej praxe ekosociálnych inovácií voblasti spájania zamestnávania senvironmentálnou udržateľnosťou, ktoré však ešte nie sú začlenené do súčasných politík zamestnanosti. 6 https://www1.pluska.sk/regiony/nenavistne-komentare-vy-mate-svedomi-zavretie- -osad-peter-pollak-poviem-ako-je-to-naozaj 7 https://slovensko.hnonline.sk/2135358-mapy-ukazuju-ako-koronavirus-vycistil-ovzdusie-tyka-sa-to-aj-slovenska-pribudnu-dalsie-efekty 8 https://www.cas.sk/clanok/972135/nepriaznivy-ekonomicky-vyvoj-pocas-korona-epidemie-prepustania-sa-boji-71-slovakov/ OPEN ACCESS 36 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 2/2020 Riešenie sociálnych problémov za pomoci sociálnej práce orientovanej na životný svet, environmentálnej intervencie, radikálnej ekosociálnej práce či ďalších ekosociálnych prístupov vyžaduje nadhľad areflektovanie aj ďalších súvisiacich tém, ktoré tieto procesy nielen dopĺňajú, ale často aj skvalitňujú, resp.prispievajú kich úspešnej finalizácii. Túto problematiku sme konkretizovali do tretej výskumnej otázky (VO3) analyzujúcej aké príbuzné ekosociálne témy súvisia sriešením sociálnych problémov počas koronakrízy prostredníctvom ekologicky orientovanej sociálnej práce. Takýmito témami vo verejnej debate nielen počas koronakrízy boli napr. environmentálne povedomie, komunitné organizovanie, či seba vykorisťovanie ako dôsledok tlaku sociálnych štruktúr. Vybrané argumentačné stratégie adiskurzné fragmenty uvádzame vT3. Argumentačná stratégia Diskurzný fragment Zdroj Topos nevýhody Aj napriek priaznivým správam o čistom vzduchu zo svetových metropol však klimatickí vedci upozorňujú, že zlepšenie kvality ovzdušia bude len dočasné a môže nastať rýchle zvýšenie úrovne jeho znečistenia po tom, čo svet pandémiu prekoná, keďže budú chcieť krajiny dobehnúť zameškané a rýchlo opätovne stimulovať ekonomiku. https://noizz.aktuality. sk/enviro/ako-ovplyvnuje-pandemia-zivotne-prostredie/ my82d11 Topos financií „Preplatenie 80 % platu zamestnanca firmám, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté je pre firmy výhodné, pretože zamestnávateľov to nebude stáť nič. Cieľom je udržať zamestnancov v pracovnom pomere“. https://www.dnes24. sk/konecne-uz-je-to- -tu-od-stredy-sa-otvoria-prve-prevadzky-359661 Logický klam „Rodičia detí z marginalizovaných rómskych komunít sa stretávajú s presýtenosťou informácií a učebných zadaní, ktorým nerozumejú, čo spôsobuje u nich frustráciu a nezáujem. Vchudobných komunitách badať nedostatok sociálnych kontaktov, interakcií a vzorov, ktoré by mohli vplývať na vyššiu motiváciu a výkon žiakov.“ https://ahojmama. pravda.sk/clanky/romski-ziaci-sa-nedokazu- -zapojit-do-vyucovan/12681-clanok.html T3:Vybrané argumentačné stratégie adiskurzné fragmenty týkajúce sa VO3 Vybudovanie povedomia ovýzname či až existenčnej závislosti ľudstva od stabilného životného prostredia sa už začína presadzovať ako téma celospoločenského diskurzu. Údaje oindexe environmentálneho povedomia vkrajinách Európy vroku 2018 uvádzame vnasledovnom zobrazení: OPEN ACCESS PEtER JUSKO 37 Zdroj: https://epi.envirocenter.yale.edu/results-overview Integrácia tohto povedomia do teórie ipraxe riešenia sociálnych problémov nemá „len“ ekologický, ale aj morálny význam. Apráve ekologicky orientovaná sociálna práca túto integračnú funkciu môže plniť (por. napr. Gray, M.— Coates, J.— Hetherington, T., 2012). Beck (2010) vtejto súvislosti konštatuje, že oddeľovanie „prírodných“ a„sociálnych“ síl nie je vmodernej spoločnosti možné, dôkazom čoho je práve aj prebiehajúca koronakríza9. Splnomocňovanie človeka pri riešení sociálnych problémov je možné nielen prostredníctvom profesionálnych intervencií pomáhajúcich profesionálov, ale aj prostredníctvom seba samých organizujúcich celkov, akými sú napr. funkčné sídelné komunity. Príkladom takéhoto splnomocňovania počas koronakrízy na Slovensku bol balík opatrení pod názvom „Prvá pomoc zamestnancom, firmám aživnostníkom“10 snažiaci sa podporiť celospoločenskú súdržnosť asociálno-integratívnu aparticipatívnu zložku ľudského kapitálu členov spoločnosti. Individualizovaný ainteriorizovaný rozmer tlakov sociálnych štruktúr predstavuje správanie sa pracujúceho človeka vpostmodernej ére, ktorého Byung-Chul Han (2016) nazýva subjekt výkonnosti. Uneho namiesto vonkajšieho tlaku nastupuje 9 https://noizz.aktuality.sk/enviro/ako-ovplyvnuje-pandemia-zivotne-prostredie/my82d11 10 https://www.dnes24.sk/novy-balik-ekonomickych-opatreni-stat-pomoze-firmam-platit- -zamestnancov-357878 OPEN ACCESS 44 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 2/2020 THOMAS, S.P. 1998. Information Fatique Syndrom— is there an epidemic? In: Issues in Mental Health Nursing, Vol.19, No.6, pp.523–524, DOI: 10.1080/016128498248818. WEISS-GAL, I. 2008. The Person-inEnvironment Approach: Professional ideology and practise of social workers in Israel. In: Social Work, Vol.53, No.1, pp.65–75. ISSN 0037-8046. WODAK, R.— MEYER, M. (eds) 2001. Methods of Critical Discourse Analysis. London: SAGE, 2001, p.256. ISBN 0-7619-6153-4 OPEN ACCESS