Jan VAJSKEBR — Petr KAŇÁK, Kariéry ve službách nacismu. Nejvyšší velitelé německého potlačovacího aparátu v protektorátu Čechy a Morava, Praha 2020

228 HISTORIE — OTÁZKY — PROBLÉMY 1/2021 dvoru (budovaný mimochodem jen na základě zpráv Leibnizových korespondentů), ale také zklamání jeho ambicí na saském dvoře— ano, na dvoře polsko-saského panovníka. Že uznávaný vědec acestovatel Georg Forster kritizoval Polsko-litevskou unii na základě svých nenaplněných nadějí na lepší pracovní uplatnění amožná ipod vlivem manželky, které tato země nepřirostla ksrdci. Aže ivpřípadě francouzských filozofů aautorů Encyklopedie mohlo jít ofinanční zájmy nebo špatnou informovanost zjednostranných zdrojů, ovlivnění negativními stereotypy, které převládly nad kritickým myšlením odborníků. Vporovnání snázory pruského krále Fridricha II., jenž se netajil svou kritikou nejen vůči Polsku, ale ivůči mnoha jiným národům, je zde poukázání na lidskou stránku a„obyčejné“ motivace důkazem, že iuznávaní filozofové se mohou mýlit abýt pouhým nástrojem vmocenských plánech, které je výrazně převyšují akteré mohou mít dalekosáhlé adlouhodobé dopady. Zdůraznění nedostatků (chudoba, špatné hospodářství, nadvláda šlechty) nebo překroucených skutečností (náboženská netolerance) posloužilo kovlivnění veřejného mínění alegitimizovalo ruské intervence, které jsou známé již zdoby panování saské dynastie vPolsku (1697–1763), zejména pak ale za vlády Stanislava Augusta Poniatowského. Propaganda, za jejímž účelem angažovala carevna (Alžběta Petrovna azejména Kateřina II.) významné představitele francouzského osvícenství, měla na postavení Polska na konci 18.století velký podíl. Přesto je třeba nezapomínat— aKordel tuto skutečnost na několika místech naznačuje— na postupnou azčásti vlastní vinou zapříčiněnou diskreditaci Polska, které během vytyčené doby přestalo být pro evropské mocnosti rovnocennou zemí apartnerem vmezinárodních vztazích, ale stalo se pouhým objektem, okterém jednaly arozhodovaly okolní státy. Kristýna Ansorgová Jan VAJSKEBR— Petr KAŇÁK, Kariéry ve službách nacismu. Nejvyšší velitelé německého potlačovacího aparátu vprotektorátu Čechy aMorava, Praha, Nakladatelství Lidové noviny, Ústav pro studium totalitních režimů, 2020, 394 s., ISBN 978-80-7422-711-0 Recenzovaná monografia predstavuje výsledok práce historikov Jana Vajskebra aPetra Kaňáka, pričom jej gros tvoria podrobné medailóny vrcholných zástupcov Veľkonemeckej ríše zradov poriadkovej (OrPo) aj bezpečnostnej polície (SiPo), bezpečnostnej služby (SD) aWaffen-SS, ktorí pôsobili vČechách ana Morave vrokoch 1939–1945. Kniha približuje charakter asystém pôsobenia nemeckých represívnych zložiek na území protektorátu, zosobnený životnými osudmi ich predstaviteľov. Autormi realizovaný výber použitých materiálov čitateľovi prezentuje, zakých prameňov pochádzajú podklady, zktorých sa pri zostavení publikácie vychádzalo. Zarchívnych zdrojov boli použité materiály nielen domácej (Archív bezpečnostných zložiek, Národný archív aVojenský ústredný archív— Vojenský historický archív vPrahe), ale aj zahraničnej (nemeckej aamerickej) proveniencie. Odkazy na jednotlivé fondy zpríslušných archívov poukazujú na podrobné venovanie sa týmto primárnym zdrojov, pri písaní monografie oosobách, zastávajúcich vrcholné štátno-bezpečnostné funkcie vdobe protektorátu. Vyzdvihnúť treba aj použitie mateOPEN ACCESS RUDOLf ManIK 229 riálov archívneho charakteru, ktoré pochádzajú zpovojnového obdobia. Práve retribučné súdnictvo atrestné stíhanie za spáchané zločiny poskytujú iný náhľad na medailóny skúmaných osôb, ako napr. ich služobné hodnotenia nadriadenými osobami, resp.úradmi. Pamäte adobové spomienky súčasníkov (prevažne nemecko-jazyčného pôvodu), ako aj časopisecká literatúra zaoberajúca sa políciou Nemecka, dávajú iný charakter každému jednému z15 životopisov posudzovaných osôb. Pre celkový kolorit publikácie by bolo zaujímavé, doplniť ju novinovými biografiami zdostupnej protektorátnej tlače, ktorá medzi printovými zdrojmi knihy absentuje. Okrem internetových zdrojov aslovníkových príručiek, tvorí zdroj monografie aj bohatá odborná literatúra. Jej značné množstvo zveľkého počtu prameňov poskytujúce takmer encyklopedický záber témy svedčí opoctivom prehľade autorov opredchádzajúcom výskume prekladanej problematiky. Sami autori uvádzajú, že vobdobí studenej vojny skúmaniu nimi zvolenej témy bránil najskôr nedostatočný časový odstup od dobových udalostí, potom obmedzený prístup kprameňom, aj jeho celková komplikovanosť. Stýmto tvrdením sa možno stotožniť, ato aj spoukazom na značné nepreferovanie literatúry ovyšších predstaviteľoch SS či SD vpovojnovom Československu, snáď svýnimkou najexponovanejších vojnových zločincov. Publikované boli práve texty otrestných procesoch stýmito osobami vrámci norimberského, resp.retribučného súdnictva. Janom Vajskebrom aPetrom Kaňákom zozbierané pôvodné dokumenty, na ktoré odkazujú, poskytujú významnú výpovednú hodnotu odramatis personae nemeckého bezpečnostného aparátu vdobe protektorátu. Ich význam pre bádanie oobdobí rokov 1939 až 1945 je možné zdôrazniť isprihliadnutím na spomienky aktérov vtedajšej éry, keďže orálna história má pri zostavované medailónov ktorýchkoľvek osobností nepopierateľnú hodnotu. Určite by však na mieste autorov bolo vhodné na záver publikácie uviesť, vakom presnom období nemeckej okupácie historických krajín zastávali spomenutí predstavitelia svoje funkcie. Náročnejšie je totiž vyhľadávanie vjednotlivých životopisoch, prehľadná tabuľka sdátumami odkedy dokedy pôsobili títo predstavitelia na daných postoch, nepochybne pozornému čitateľovi absentuje. Kmarginálnym chybám textu patrí napr. aj uvedenie nemeckého ekvivalentu Heeresgruppe pre Hlinkovu gardu, vdobových ineskorších prácach nemeckého pôvodu sa pre označenie tohto slovenského polovojenského zboru vžil názov Hlinka-Garde, resp.Hlinkagarde. Predkladanú publikáciu tvoria po „Úvode“ dve časti, kratšia „Nemecký potlačovací aparát vprotektoráte Čechy aMorava“ aobšírnejšia „Portréty veliteľov potlačovacieho aparátu vprotektoráte Čechy aMorava“. Autori v„Úvode“ oboznamujú čitateľov sdoterajším výskumom predkladanej problematiky, ktorá zatiaľ nebola vČeskej republike komplexne spracovaná. Uvádzajú aj pramene, zktorých pri písaní monografie čerpali, vrátane archívnych zdrojov predovšetkým domácej anemeckej proveniencie. Okrem sekundárnej literatúry sa vhodnou pomôckou vrámci zostavenia publikácie stali pamäti idobové tlačoviny. Úvodná kapitola prvej časti knihy „Štruktúra nemeckého potlačovacieho aparátu vprotektorátu Čechy aMorava“ menuje ako najvyššieho predstaviteľa bezpečnostného aparátu nacistického Nemecka, ríšskeho vodcu SS anáčelníka nemeckej polície vríšskom ministerstve vnútra Heinricha Himmlera. Marginálne možno poznamenať, že krátko pred pádom Tretej ríše (apríl— máj 1945) tieto posty zastával Karl Rudolf Manik OPEN ACCESS 230 HISTORIE — OTÁZKY — PROBLÉMY 1/2021 Hanke. Pre hierarchiu funkcií vpublikácii bolo autormi pregnante zdôraznené, že od roku 1943 vykonával navyše H.Himmler, ktorý ako Reichfűhrer-SS podliehal priamo Adolfovi Hitlerovi, aj funkciu ríšskeho ministra vnútra. Nižší stupeň vhierarchii SS tvorili od roku 1937 vyšší velitelia SS apolície, vprotektoráte tento post zastával už od apríla 1939 Karl Hermann Frank apo ňom, vzávere vojny vroku 1945, Richard Hildebrandt. Od februára 1944 bol už K.H.Frank vyšším veliteľom SS apolície aj vRíšskej župe Sudety. Vroku 1939 bol vPrahe zriadený na nižšom stupni iúrad veliteľa bezpečnostnej polície abezpečnostnej služby (BdS), uktorého ako vyššiu inštanciu autori uvádzajú Hlavný ríšsky bezpečnostný úrad (RSHA). Veliteľovi bezpečnostnej polície abezpečnostnej služby bola podriadená tajná štátna polícia (GESTAPO), kriminálna polícia (KRIPO) ibezpečnostná služba (SD), od roku 1942 vykonával aj funkciu generálneho veliteľa neuniformovanej protektorátnej polície. Na rovnakom hierarchickom stupni ako BdS stál vprotektoráte veliteľ poriadkovej polície (BdO), pod ktorého patrila ochranná polícia (SCHUPO), ochranná obecná polícia (SCHUTZPOLIZEI DER GEMEINDE) ačetníctvo (GENDARMERIE). Vyššou inštanciou úradu veliteľa poriadkovej polície bol Hlavný úrad poriadkovej polície (HA Orpo). BdO, od roku 1942 zastával post generálneho veliteľa uniformovanej protektorátnej polície. Vporadí treťou hierarchicky vytvorenou funkciou bol vprotektoráte post veliteľa Waffen-SS (BdW-SS) kreovaný až vroku 1941, ktorý zase podliehal Hlavnému veliteľskému úradu SS (SS-FHA). Predmetom tejto kapitoly vúvodnej časti knihy sú aj vzťahy bezpečnostných zložiek sÚradom ríšskeho protektora vČechách ana Morave asWehrmachtom. Druhá kapitola prvej časti monografie „Himmlerovi muži: Rozbor najvyššieho veliteľského zboru nacistického represívneho aparátu,“ podáva základnú charakteristiku veku, geografického asociálneho pôvodu iúčasti vdruhej svetovej vojne všetkých 15 osôb, ktorých medailóny sú súčasťou druhej časti knihy. Ich curriculum vitae je posudzované autormi sohľadom na exponovanie sa vobdobí weimarskej republiky, účasť vpolitických stranách ahnutiach, vrátane Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP) aangažovanie sa vrámci SS. Ich predvojnové avojnové osudy sú porovnávané ivrámci účasti na „kvetinových vojnách“ (teda anšluse Rakúska aokupácii zvyšku Československa), afrontových ťaženiach vPoľsku, Škandinávii, Beneluxe, Francúzsku, Maďarsku, Taliansku, Sovietskom zväze ana Balkáne. Pri komparácii ich pôsobenia vprotektoráte Čechy aMorava je objektom záujmu autorov ipomer týchto veliteľov ku Karlovi Hermannovi Frankovi, ktorý na rozdiel od nich pochádzal zúzemia ČSR. Záver kapitoly predstavujú úryvky zo životopisov po skončení druhej svetovej vojny. Druhá časť publikácie je uvedená kapitolou „Velitelia bezpečnostnej polície aSD so štyrmi životopismi osôb“, ktorý vprotektoráte túto funkciu vrokoch 1939–1945 zastávali. Ako prvý vykonával uvedený post vapríli až júni 1939, ešte snázvom Veliteľ bezpečnostnej služby abezpečnostnej polície pri ríšskom protektorovi vČechách ana Morave, SS-Oberfűhrer Emil Otto Rasch (1891–1948). Raschov nástupca vprotektoráte SS-Oberfűhrer Dr. iur. Franz Walter Stahlecker (1900–1942) pôsobil na tomto poste vrozmedzí júna 1939 až apríla 1940. Od apríla 1940 do augusta 1942 velil bezpečnostnej polícii aSD vprotektoráte SS-Obersturmbannfűhrer Horst Bőhme (1909–1945) apo ňom ako posledný SS-Oberfűhrer Dr. med. Erwin Weinmann, narodený vroku 1909 aod skončenia vojny nezvestný. OPEN ACCESS RUDOLf ManIK 231 Vúrade veliteľa poriadkovej polície vprotektoráte Čechy aMorava sa počas druhej svetovej vystriedalo šesť generálov. Tým prvým bol vkrátkom období apríla až mája 1939 generálmajor Rudolf Querner (1893–1945) apo ňom, od mája 1939 do apríla 1941, SS-Gruppenfűhrer agenerálporučík polície Jűrgen von Kamptz (1891–1954). Poriadkovej polícii protektorátu velil SS-Brigadefűhrer agenerálmajor polície Otto von Oelhafen (1886–1952), vobdobí apríl až október 1941, na takmer dva roky (október 1941 až august 1943) ho následne vystriedal SS-Gruppenfűhrer agenerálporučík polície Hans Paul Eduard Harry Riege (1888–1980). Predposledný zo šéfov protektorátnej poriadkovej polície SS-Gruppenfűhrer agenerálporučík polície Ernst Hitzegrad (1889–1976) pôsobil vPrahe od augusta 1943 až do februára 1945, plejádu BdO uzatvoril na posledné vojnové mesiace (február— máj 1945) SS-Brigadefűhrer agenerálmajor polície Paul Otto Geibel (1898–1966). Prvý veliteľ Zbraní SS vprotektoráte SS-Brigadefűhrer agenerálmajor Waffen-SS Theodor Friedrich Karl von Fischer-Treuenfeld (1885–1946) zastával svoj post od decembra 1941 až do júla 1942, jeho nástupca SS-Standartenfűhrer Alfred Karrasch (1889–1968) len efemérne od júla do augusta 1942. Mesiacmi august 1942 až apríl 1943 je vymedzené prvé obdobie, počas ktorého zastával funkciu šéfa zbraní SS vprotektoráte SS-Brigadefűhrer Karl-Friedrich gróf von Pűckler-Burghauss (1886–1945), Waffen-SS velil neskôr od marca 1944 až do konca vojny. Od júna 1943 do januára 1944 velil Zbraniam SS vprotektoráte SS-Gruppenfűhrer agenerálporučík Waffen-SS Georg Keppler (1894–1966). Posledný medailón patrí SS–Brigadefűhrerovi agenerálmajorovi Waffen-SS Karlovi Herrmannovi (1891–1960), ktorý zastával post šéfa Zbraní SS vprotektoráte od januára do marca 1944. Autorom monografie sa podarilo vo vzťahu kskúmanej problematike získať obrovské penzum archívnych materiálov, zktorých mnohé ešte neboli pred odbornou ilaickou verejnosťou publikované. Atraktivita predkladanej publikácie, zvýraznená obohatý poznámkový aparát je viac než zrejmá, pričom kniha sa takto stáva zaujímavou pre všetkých profesionálnych iamatérskych záujemcov opoznanie dejín včasoch doby neslobody. Rudolf Manik OPEN ACCESS