Rodinný systém a závislosť

Rodinný systém azávislosť Ján kahan, Eva Žiaková SÚHRN Tento príspevok vznikol zčiastkových výsledkov záverečnej práce scieľom prezentovať najzaujímavejšie štatistické zistenia. Východiskovou teóriou je systémový prístup krodine, ktorý sa javí ako najefektívnejší pri obnovovaní fungovania rodiny postihnutej drogovou závislosťou. Cieľom práce je poukázať na dôležitosť vnímania drogovo závislého jedinca ako člena rodinného systému anevyhnutnosť vtomto kontexte organizovať celú liečbu, doliečovanie aprevenciu recidívy. ABSTRACT This work arose out of partial results of the final paper to present the most interesting statistical findings. The underlying theory is asystemic approach to afamily which shows as the most effective in the restoration of the working of afamily stricken by drug addiction. The goal of this paper is to point out the importance of perception of adrug addict as amember of the family system and the necessity to organize in this context the whole treatment, post-treatment and prevention of recurrence. ÚVOD Drogová závislosť je jednou znajzávažnejších porúch vo fungovaní rodiny. Bolo prezentovaných množstvo teoretických prác avýskumov vdanej oblasti ako aj prijatých preventívnych opatrení. Je ale otázne načo sa zabúda alebo kde sa robí chyba, že závislých ľudí stále pribúda, vekové hranice prvej konzumácie alkoholu, fajčenia, alebo užitia iných drog klesajú do nižších vekových kohort azariadenia pre liečbu idoliečovanie závislých sú nad rámec vyťažené. Drogová závislosť primárne zasahuje jedinca ajeho rodinu, ale rodina taktiež pôsobí ako protektívny alebo rizikový činiteľ, ktorý sa podieľa na jej vzniku. Keď chceme, aby nastala zmena voblasti užívania alkoholu, cigariet adrog je nevyhnutné, aby tímy multidisciplinárnych odborníkov začali súdržne, systematicky, komplexne adlhodobo pracovať na mikroúrovni rodiny, mezosystéme školy akomunity. Len tvrdou mravenčou prácou na tej najnižšej úrovni sa možno dopracovať kzmenám, ktoré vdlhodobom horizonte ovplyvnia aj širšie systémy. RODINNÝ SYSTÉM Človek je primárne členom orientačnej alebo prokreačnej rodiny. Drogová závislosť, ak postihne akéhokoľvek člena rodiny, negatívne narúša všetky väzby, interakcie, komunikáciu acelkové fungovanie rodinného systému (Bock 2008; Colman 2009; Matoušek 2008). Vsúčasnosti sa pri nazeraní na rodinu využíva systémový prístup, ktorý je značne rozšírený, všeobecne prijímaný ajaví sa ako najvhodnejší. Rodina sa tu chápe ako autopoietický systém sďalšími subsystémami, vytvárajúc vlastnú zložitú vnútornú štruktúru, hranice aväzby, kde subsystémy sa vzájomne ovplyvňujú, komunikujú, fungujú na základe určitých princípov ainteragujú so sociálnym oko- JÁN kaHaN, Eva ŽIakOvÁ 31 lím. VUSA sa model systémovej aekologickej teórie stal prevládajúcou praxou sociálnej práce, avšak vEurópe už to nie je také jednoznačné. Systémový aekologický prístup je vmnohých aspektoch, ako napríklad multifaktioriálnosť aholizmus, oceňovaný, avšak integruje do systémového chápania rodiny aj individuálny náhľad na jej jednotlivého člena scieľom pochopiť avysvetliť adaptáciu ifungovanie vužšom aj širšom kontexte jeho sociálneho prostredia aobklopujúcich systémov (Colman 2009; Harris— White 2013; Payne 2014; Sobotková 2012). DROGOVÉ ZÁVISLOSTI (LÁTKOVÉ) Užívanie psychoaktívnych látok je staré ako ľudstvo samo. Najstaršie záznamy ohľadom marihuany pochádzajú zČíny zobdobia 4 000 rokov pred naším letopočtom. Zápisky oalkohole sa nachádzajú na klinových tabuľkách zroku 2 200 p. n. l., na egyptskom papyruse zroku 2000 p. n. l., ako aj na Chammurabiho zákonníku z18.storočiap. n. l. (Escohotado 2003). Ale história užívania psychoaktívnych látok siaha hlboko do obdobia neandrtálcov. Dokazujú to paleoantropologické aetnofarmakologické štúdie (Rätsch 2008). Až modernita apostmodernita urobila zmystického užívania psychoaktívnych látok bežnú záležitosť všedného dňa avniektorých prípadoch dokonca rutinu, čo prerástlo do globálneho sociálno-patologického javu. Vážnosť problematiky drogovej závislosti spočíva vširokospektrálnom negatívnom dopade na jedinca ajeho prostredie, vužšom iširšom ponímaní akomplikovanosť spočíva vnáročnosti na liečbu jedinca vzmysle holistického prístupu, do ktorého patria aj vzťahy sostatnými členmi rodiny, ako aj samotní jej členovia. Syndróm závislosti je podľa MKCH-10 (Nešpor 2011; Vágnerová 2012) súbor psychických asomatických fenoménov, ktoré sa vytvorili ako dôsledok užívania určitej látky, alebo súboru látok, ktoré udaného jedinca zaujali preferenčne dominantné miesto. Definitívna diagnóza by sa mala stanoviť iba vprípade, kedy vpriebehu jedného roka sa vyskytli tri alebo viacero znasledujúcich javov: 1. silná túžba apotreba užívať látku, 2. neschopnosť kontroly, sebaovládania pri užívaní látky, 3. rast tolerancie kúčinku látky, 4. abstinenčný syndróm, 5. postupné zanedbávanie všetkých oblastí súkromného iprofesijného života, 6. pokračovanie vužívaní látky aj napriek vedomiu ajasným dôkazom (často osobných) ojej škodlivosti. Existujú rôzne prístupy ako biologické, psychologické, sociálno-environmentálne, integratívne bio-psycho-sociálne aspirituálne, ktoré sa snažia vysvetliť prečo ľudia užívajú drogy, prečo vtomto užívaní pokračujú aprečo opäť nastáva utýchto ľudí recidíva arelaps po období abstinencie. Je zrejmé, že bio-medicínsky model ponúka príliš úzky rámec pre vysvetlenie tohto fenoménu avhodnejšie je využitie systémovej prizmy achápania človeka ako bio-psycho-socio-sprituálnej bytosti. Systémový prístup potom drogovú závislosť charakterizuje ako multifaktoriálne podmienenú interakciu, na vzniku ktorej sa podieľajú vymedzené skupiny etiologických fakto- 32 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1/2014 rov, ktorými sú vlastnosti acharakteristiky návykových látok, somatické apsychické charakteristiky jedinca, prežívanie zmyslu života asocio-kultúrne vplyvy vkontexte ekologickej perspektívy (Frankl 2010; Frankl 2011; Harris White 2013; Kavenská 2009; Kolibáš 2007; Křivohlavý 2010; Nešpor 2013; Ogborne 1997; Okruhlica 1998; Ondrejkovič 2009; Vágnerová 2012; Volpicelli — Szalavitz 2000). RODINA SO ZÁVISLÝM ČLENOM (ZÁVISLÁ RODINA) Uplatňujúc systémový asociálno-ekologický prístup je zrejmé, že drogová závislosť zasahuje vrôznej miere aintenzite všetky systémy, ako ich definoval U. Bronfebrener (In Matoušek 2013), ateda mikrosystém, mezosystém, exosystém, makrosystém achronosystém. Závislosťou sú najviac dotknuté osoby tvoriace najbližšie sociálne okolie závislého, ktorým je mikrosystém rodiny (Woititz 2002). Multifaktoriálne podmienený jav, ako drogová závislosť, je charakteristický svojou zložitosťou aoto viac, ak sa na drogovú závislosť pozeráme zhľadiska rodinného systému. Vprípade výskytu drogovej závislosti uktoréhokoľvek člena rodinného systému sa stáva závislá aj celá rodina, mení sa jej štruktúra acelkové fungovanie (Bindasová 2007; Kredátus 2002). Závislý jedinec, ktorý prechádza vývojovými štádiami závislosti je integrálnou súčasťou rodiny, atak týmito štádiami závislosti prechádza aj rodina so všetkými jej členmi stávajúc sa spoluzávislými. Spoluzávislosť (kodepen‑ dencia) je zložitý multidimenzionálny jav, definovaný ako nechcené, nedobrovoľné anevedomé spolupodieľanie sa na závislosti druhého jedinca. Jedná sa onaučené správanie vplnej miere zasahujúce všetky oblasti kodependenta tak, ako zasahuje droga závislého jedinca, teda ide ooblasť fyzickú, mentálnu, emocionálnu aduchovnú. Spoluzávislý prestáva napĺňať svoje potreby acelkom je pohltený napĺňaním potrieb závislého člena rodinného systému, čím mu umožňuje návykové správanie. Deje sa tak bez uvedomovania si tohto faktu spoluzávislým (Alcoholics Anonymous 2001; Pavelová 2011; Bindasová 2007; Nešpor 2011). Obzvlášť sú zasiahnuté aohrozené deti vo vývinových obdobiach, senzitívnych pre napĺňanie bazálnych potrieb autvárania osobnosti (Smékal 2009; Šavrnochová 2011; Woititz 2002). Deti vrodine so závislým jedným alebo oboma rodičmi, môžu reagovať rôzne. S. Wegscheiderová— Cruseová (In Nešpor 2011) aBock (2008) uvádzajú najčastejšie reakcie detí na závislosť rodiča, respektíve rodičov: 1. rodinný hrdina— najčastejšie ide onajstaršie dieťa, ktoré preberá úlohy závislého rodiča, tie sú avšak nad rámec jeho kompetencií, čo sa môže vdospelosti prejaviť ako pocit menejcennosti, 2. stratené dieťa— dieťa sa uzatvára auťahuje do seba, málo komunikuje auniká do vnútorného sveta fantázie, 3. klaun— smiechom ašaškovaním sa snaží odviesť pozornosť od problémov, 4. čierna ovca— porušovaním noriem adelikvenciou odpútava pozornosť od problémov dospelých. Rodičia sú vzorom pre svoje deti či chcú alebo nie, ato sa netýka len oblasti konzumácie alkoholu alebo iných drog, ale týka sa to všetkého vzorového správania, sociálnych JÁN kaHaN, Eva ŽIakOvÁ 33 spôsobilostí amodelových situácií, ktoré sa dieťa vpriebehu vývinu učí od svojich rodičov. Dieťa potrebuje pre svoj zdravý aoptimálny vývin istotu abezpečie. Ambivalentné postoje acity, nevypočítateľné správanie, často sagresívnymi tendenciami rozhodne spôsobuje zmätok adisharmóniu vcelej rodine amimoriadne ohrozuje ontogenézu detského člena rodinného systému (Alcoholics Anonymous 2001; Bock 2008; Woititz 2002). Aj keď spoluzávislý rodič hovorí dieťaťu „ľúbim ťa“, hovorí to vzúfalstve atrápení. Túto inkongruentnosť dieťa cíti, čo sa následne môže prejaviť udospelých detí alkoholikov (resp. závislých rodičov) ambivalentnosťou vinterpersonálnych vzťahoch (Woititz 2002). J. G. Woititz (2002, s. 14–15) uvádza všeobecné charakteristiky vrôznej miere vyskytujúce sa udospelých detí alkoholikov: 1. dospelé deti alkoholikov len tušia, aké správanie je normálne; 2. dospelé deti alkoholikov majú problém sdokončením začatých vecí; 3. dospelé deti alkoholikov klamú, aj keď povedať pravdu je ľahké; 4. dospelé deti alkoholikov sa hodnotia veľmi prísne, bez zľutovania; 5. dospelé deti alkoholikov majú problém sa zabávať; 6. dospelé deti alkoholikov sa vnímajú veľmi vážne; 7. dospelé deti alkoholikov majú ťažkosti vintímnych vzťahoch; 8. dospelé deti alkoholikov reagujú prehnane na zmeny, nad ktorými nemajú kontrolu; 9. dospelé deti alkoholikov sa neustále dožadujú pochvaly asúhlasu; 10. dospelé deti alkoholikov sa cítia byť odlišné od ostatných ľudí; 11. dospelé deti alkoholikov sú prehnane zodpovedné, alebo prehnane nezodpovedné; 12. dospelé deti alkoholikov sú extrémne oddané, aj keď táto oddanosť nie je zaslúžená resp. opodstatnená; 13. dospelé deti alkoholikov sú impulzívne amajú tendenciu konať bez uváženia, prehodnotenia alternatívneho správania azhodnotenia následkov. To vedie kpocitu zmätku, strate kontroly nad situáciou, čo má za následok averziu voči vlastnej osobe. Užívanie alkoholu alebo drog vrodine pôsobí ako významný rizikový faktor, nie len na vznik drogovej závislosti udieťaťa, respektíve iného člena rodiny, ale aj na riziko vzniku iných psychosomatických ochorení apsychosociálnych problémov. Treba však uviesť, že nie všetci spoluzávislí členovia postihnutých rodinných systémov sa neskôr stávajú závislými, alebo vyznačujúcimi sa psychosomatickými alebo psychosociálnymi narušeniami. Títo členovia sú naopak charakteristickí odolnosťou, respektíve rezilienciou tvorenou protektívnymi faktormi na úrovni individuálnej ana úrovni systémov sociálneho prostredia (Bock 2008; Čablová— Miovský 2013; Hart— Hartlová 2010). Naproti dispozičnej reziliencie jedinca, konštrukt rodinnej reziliencie vychádza zteórie rodinného stresu ajeho zvládania, čo predpokladá fungovanie základných princípov rodinného systému. Jednoducho prenesené, reziliencia je odolnosť rodiny voči stresogénnym faktorom. Rezilientná rodina si tak zachováva zavedené vzorce fungovania, prípadne sa adaptuje na novovzniknuté situácie bez vážnejšieho narušenia chodu rodiny, vytváraním abudovaním novej rovnováhy (Hartl— Hartlová 2010; Sobotková 2012; Tóthová 2011). Zuvedeného vyplýva, že pri patológii drogovej 34 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1/2014 závislosti nemožno hovoriť orodinnej reziliencii, aj keď sa rodina snaží vytvoriť novú rovnováhu (pseudorovnováhu), ktorá však nie je harmonická, ale patologická. Vplyvom drogovej závislosti sa mení celá štruktúra rodiny: — hranice; hranice rodiny voči okolitému svetu majú za úlohu zakryť tajomstvo rodiny, zatiaľ čo vnútorné hranice sú patologicky narušené, vznikajú rôzne koalície aizolácie členov, prelína sa vykonávanie rolí, pravidlá nie sú zreteľné atď., — väzby sú narušené naprieč celým rodinným systémom, pôvodná manželská aliancia nadobúda patologický ráz spríznačným stresom, únikom, popieraním aneuvedomovaním si reálneho problému, — moc; mocou disponuje závislý člen, ktorý psychickým vydieraním amanipulovaním ostatných členov rodiny dosahuje svoje ciele apotreby pre ďalšie návykové správanie, — intimita aautonómia; uspoluzávislých členov sa objavuje silný stresogénny faktor intrapersonálneho konfliktu, ktorý spočíva vsnahe utiecť (vyhnúť sa) pred závislým členom (stresujúcim faktorom) anávratom do stresujúceho prostredia scieľom zachrániť rodinu, — hodnoty závislého člena sa diametrálne odlišujú od hodnôt ostatných jej členov, keďže závislý člen má jedinú hodnotu, atou je droga, — komunikácia sa stáva nástrojom zakrývania problému areality, závislý komunikáciu používa ako nástroj psychického vydierania aubližovania ostatným členom rodiny (Bindasová 2007; Kredátus 2002). Členovia rodiny, ktorí nadužívajú alebo zneužívajú alkohol, respektíve iné psychoaktívne látky, sú obeťami samých seba zasahujúc svoje sociálne okolie avnajväčšej miere rodinný systém, ktorého sú členmi. Dôsledky výskytu závislosti vrodinnom systéme sú oto vážnejšie, ak sú vsystéme prítomné maloleté deti alebo mladiství. Vnašich sociokultúrnych podmienkach je alkohol všeobecne prijímaný, tolerovaný aakceptovaný. Táto habitualizácia alkoholu vnašej kultúre spôsobuje značné problémy vzhľadom na to, že odborná pomoc zo strany závislého, resp. iného člena rodiny je zväčša vyhľadaná až vtedy, kedy jedinec prejavuje všetky všeobecne známe symptómy závislosti, napáchal dostatok škôd avytvorená pseudorovnováha rodiny je viac neúnosná. Preto je dôležité, aby sa začal klásť dôraz na identifikáciu detí ztýchto rodín anáslednú systematickú sociálnu prácu stýmito deťmi, mladistvými vsúčinnosti aso zapájaním ostatných členov rodinného systému. CHARAKTERISTIKA VÝSKUMU Vnašom výskume sme sa pomocou subjektívnych výpovedí respondentov snažili získať informácie ohľadom kvality fungovania rodinných vzťahov, ovplyvnených drogovou závislosťou. Cieľom bolo zistiť, ako sa mení fungovanie rodinného systému sdrogovo závislým členom, respektíve ako vplýva vznik, priebeh závislostí, liečba, doliečovanie na subjektívne hodnotenie kvality fungovania rodinných vzťahov aprevenciu recidívy. Pomocou neparametrických metód sme zisťovali predpokladané šta- JÁN kaHaN, Eva ŽIakOvÁ 35 tistické významnosti medzi skupinami vsubjektívnom hodnotení kvality rodinných vzťahov vjednotlivých obdobiach, ako aj porovnaním predpokladaných vnútroskupinových odlišností jednotlivých období. Predpokladané štatistické rozdiely sme overovali pomocou U–Testu (Man— Whitney) aznamienkového testu (Fisher sign— test) vprograme IBM SPSS. Ako hladinu štatistickej významnosti pre všetky výpočty sme zvolili pa < 0,025, vzhľadom na to, že testované hypotézy boli jednostranne formulované smerom kzlepšeniu rodinných vzťahov vobdobí abstinencie. Pre zber informácií sme zvolili dotazník ako najvhodnejšiu metódu, vychádzajúc zhypotéz acieleného štatistického spracovania. Pri zostavovaní dotazníka sme sa inšpirovali slovenskou verziou dotazníka pre meranie kvality života WHOQOL-BREF (1996) (dotazník Svetovej Zdravotníckej Organizácie). Otázky sme formulovali podľa potrieb našich výskumných hypotéz apodľa už doposiaľ známych výskumných zistení vdanej problematike. Dotazník pozostával zdeviatich otázok. Otázky jedna až štyri boli formulované ako uzavreté štruktúrované otázky sverbálnou odpoveďovou škálou poradového charakteru. Piata otázka bola formulovaná tiež ako uzavretá štruktúrovaná otázka, ale bez škály. Šiesta asiedma otázka bola naformulovaná ako uzavretá štruktúrovaná dichotomická otázka. Ôsma otázka bola zostavená ako uzavretá štruktúrovaná otázka snumerickou škálou adeviata otázka bola otvorená snumerickou odpoveďou. Distribúcia dotazníkov prebiehala dvoma spôsobmi. Časť dotazníkov, ktoré vypĺňali abstinujúci drogovo závislí bola administrovaná osobne. Druhá časť dotazníkov, ktoré vypĺňali hospitalizovaní drogovo závislí bola administrovaná za pomoci zdravotníckeho personálu daného zariadenia. Teoretickú populáciu pre náš výskum tvoria všetci drogovo závislí jedinci, ktorých sme rozdelili do dvoch podskupín, ato abstinujúcich drogovo závislých aaktuálne hospitalizovaných drogovo závislých. Výber výskumnej vzorky mal charakter trsového výberu, no vnašom výskume sme skupinu (trs) zteoretickej populácie nevyberali náhodne (ako by to malo byť metodologicky správne), ale cielene vzhľadom na dostupnosť výberu. Pre získanie účastníkov výskumu, ako dostupnej populácie pre náš výskum, sme navštívili zariadenie CPLDZ Košice (Centrum pre liečbu drogových závislostí). Výskumnú vzorku tvorili drogovo závislí jedinci. Výskumný súbor drogovo závislých jedincov sme rozdelili do dvoch skupín. Prvú skupinu tvorili všetci aktuálne hospitalizovaní drogovo (alkohol aj iné drogy) závislí. Druhú skupinu tvorili abstinujúci drogovo závislí, ktorí navštevujú A— klub askupinové terapie. Výskumu sa zúčastnilo 59 (100%) respondentov, ztoho 29 (49 %) hospitalizovaných a30 (51 %) abstinujúcich závislých. VÝSLEDKY VÝSKUMU Pre účely tohto príspevku vyberáme najzaujímavejšie štatistické výsledky azistenia. Na obrázku 1 je znázornená početnosť, ako hodnotia kvalitu rodinných vzťahov vsúčasnosti abstinujúci ahospitalizovaní respondenti. Zgrafu možno vyčítať signifikantný rozdiel, hlavne pri hodnotení rodinných vzťahov ako ovysoko kvalitných. Po dosadení údajov do príslušného štatistického programu nám vyšla hodnota U=128,5, čomu po ďalšom výpočte zodpovedá hodnota rizika chyby pa < 0,001. Medián uabstinujúcich dosiahol hodnotu MeA = 4 auhospitalizovaných MeH = 3. Zvýsledku 36 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1/2014 vyvodzujeme záver, platný na všetkých známych hladinách štatistickej významnosti, že vsúčasnosti abstinujúci drogovo závislí hodnotia kvalitu fungovania rodinných vzťahov pozitívnejšie ako hospitalizovaní drogovo závislí. Obrázok 2 znázorňuje ako hodnotili hospitalizovaní kvalitu rodinných vzťahov vobdobí užívania drog avsúčasnosti, teda včase hospitalizácie. Po dosadení údajov do príslušného štatistického programu za použitia Fisherovho sign testu nám vyšla hodnota testovacieho kritéria z= –2,802, čo zodpovedá hodnote rizika chyby pa=0,002 => pa < 0,025. Hodnota mediánu pre obdobie užívania drog je Me = 2 apre súčasnosť (hospitalizácia) Me = 3. Zvýsledku môžeme vyvodiť záver, že samotné podstúpenie liečby (rozhodnutie abstinovať) má signifikantný pozitívny vplyv na hodnotenie kvality rodinných vzťahov. Na obrázku 3 je znázornené hodnotenie kvality rodinných vzťahov vobdobí užívania drog avobdobí abstinencie uabstinujúcich závislých. Po spracovaní údajov nám vyšla hodnota testovacieho kritéria z= –4,338, čo zodpovedá hodnote pravdepodobnosti chyby pa < 0,001. Hodnota mediánu pre obdobie užívania drog je Me = 2 apre obdobie abstinencie je Me = 4. Tvrdenie, že existuje signifikantný rozdiel vhodnotení kvality rodinných vzťahov vobdobí abstinencie avobdobí užívania drog, smerom kzlepšeniu rodinných vzťahov vobdobí abstinencie je platné na všetkých známych hladinách štatistickej významnosti. Vtabuľke 1 je vyčíslená početnosť výskytu rekreačných konzumentov drog/alkoholu ujedného, alebo oboch rodičov závislých respondentov. obr. 1 Kvalita rodinných vzťahov vsúčasnosti *jeden zrespondentov neuviedol daný údaj 10,0 % 0,0 % 0,0 % 6,7 % 30,0 % 50,0 % 20,1 % 24,2 % 44,9 % 6,9 % 0,0 % 10,0 % 20,0 % 30,0 % 40,0 % 50,0 % 60,0 % 1 veľmi nízka 2 nízka 3 ani nízka ani vysoká 4 vysoká 5 veľmi vysoká abstinujúci n 96,7 %* hospitalizovaní n 96,6 %* JÁN kaHaN, Eva ŽIakOvÁ 37 obr. 2 Kvalita rodinných vzťahov vsúčasnosti avobdobí drog *jeden zrespondentov neuviedol daný údaj obr. 3 Kvalita rodinných vzťahov vobdobí drog aabstinencie *jeden zrespondentov neuviedol daný údaj; **dvaja zrespondentov neuviedli daný údaj 44,9 % 34,5 % 17,3 % 0,0 % 0,0 % 44,9 % 6,9 % 0,0 % 20,7 % 24,2 % 0,0 % 5,0 % 10,0 % 15,0 % 20,0 % 25,0 % 30,0 % 35,0 % 40,0 % 45,0 % 50,0 % 1 veľmi nízka 2 nízka 3 ani nízka ani vysoká 4 vysoká 5 veľmi vysoká obdobie úžívania drog* súčasnosť – hospitalizácia* 36,7 % 26,7 % 30,0 % 0,0 % 3,3 % 3,3 % 0,0 % 23,3 % 50,0 % 16,7 % 0,0 % 10,0 % 20,0 % 30,0 % 40,0 % 50,0 % 60,0 % 1 veľmi nízka 2 nízka 3 ani nízka ani vysoká 4 vysoká 5 veľmi vysoká obdobie úžívania drog* obdobie abstinencie** 38 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 1/2014 rodičia respondentov respondenti áno nie spolu H + A; n%n%n% N = 59 = 100% 42 71,18 17 28,81 59 100 tab. 1 Rekreačný konzum drog rodičov respondentov Vtabuľke 2 je vyčíslená početnosť výskytu alkoholovej/drogovej závislosti ujedného, alebo oboch rodičov závislých respondentov. rodičia respondentov respondenti áno nie spolu H + A; n%n%n% N = 59 = 100% 21 35,59 37 62,7 58* 98,3 tab. 2 Drogová závislosť rodičov respondentov *— jeden zrespondentov neuviedol daný údaj Zo získaných údajov sme zistili, že 35,59 % respondentov uviedlo, že majú aspoň jedného rodiča, ktorý je závislý od alkoholu alebo drog, čo považujeme za významný fakt. Tabuľka 3 vyčísľuje zastúpenie drogových závislostí urespondentov. Zaujímavé sa nám zdá byť, že prevažná časť závislých respondentov je závislá od alkoholu, čo potvrdzuje skutočnosť, že alkohol je najrozšírenejšia droga nie len vo svete, ale aj na Slovensku. N 59 100% len alkohol 39 66,10% alkohol aj iné drogy 17 28,81% len iné drogy 3 5,08% tab. 3 Rozdelenie respondentov podľa drogovej závislosti Obrázok 4 názorne porovnáva početnosť prvej konzumácie alkoholu aprvého užitia inej drogy vjednotlivých vekových kohortách všetkých respondentov (abstinujúcich aj hospitalizovaných). ZAUJÍMAVÉ VEDĽAJŠIE ZISTENIA Počas spracovávania dát sa nám naskytla možnosť hlbšieho pohľadu do problematiky drogovej závislosti. Všimli sme si, že ukombinovaných drogovo závislých respondentov (ktorí vdotazníku uviedli vek prvej konzumácie alkoholu, ako aj vek prvej konzu-