Zmysel života mladých nezamestnaných — pilotná štúdia

Zmysel života mladých nezamestnaných — pilotná štúdia1 Soňa Lovašová ABSTRAKT Základnou témou príspevku je predstavenie výsledkov pilotnej štúdie zisťujúcej rozdiely v prežívaní zmysluplnosti života u mladistvých nezamestnaných v porovnaní s kontrolnou rovesníckou skupinou stredoškolákov. Prezentuje projekt a vybrané výsledky výskumu realizovaného metodikou PIL (Purpose in Life Test). Výskum potvrdil vo výskumnej vzorke 80 respondentov (40 študentov strednej školy, 40 mladých nezamestnaných), že existujú rozdiely v prežívaní zmysluplnosti života u nezamestnaných mladých ľudí a ich rovesníkov navštevujúcich školu. Boli zistené aj odchýlky v súvislosti s vekom a dosiahnutým vzdelaním respondentov. ABSTRACT The aim of presented pilot study was identification of differences in the sphere of meaning of life between high school students and unemployed young people in the same age. Meaning of life was measured by Slovak version of Purpose in Life Test (PIL). Analysis of answers of 80 participants of research (40 students, 40 young unemployed) confirmed that there differences between unemployed young people and students in meaning of life as identified by PIL. Also some differences between groups defined by age and gender were observed. ÚVOD V problematike zmysluplnosti života sa už realizovalo mnoho výskumov zameraných na rôzne skupiny respondentov. V našom výskume sa chceme pokúsiť o získanie nových poznatkov o zmysle života nezamestnaných z hľadiska ich využitia v sociálnej práci. Zamerali sme sa na špecifickú cieľovú skupinu z hľadiska veku — na mladistvých a mladých nezamestnaných. V odborných publikáciách prezentujúcich vývinové obdobia jedinca nájdeme rôzne vekové vyhranenie obdobia adolescencie, ktoré približne zastrešuje našu cieľovú skupinu. Väčšinou je ohraničené na spodnej hranici 14–16 rokom veku (Macek, Vágnerová, Končeková), horná hranica je omnoho pohyblivejšia. Odborníci sa pohybujú v rozmedzí 18 až 22 rokov. Pre potreby nášho výskumu sme sa zamerali na vekové rozpätie 15 až 26 rokov. Teda na skupinu mladých ľudí v období adolescencie ale aj rannej dospelosti. Pre potreby pilotnej štúdie sme porovnávali skupinu mladých nezamestnaných so skupinou študentov. V hlavnom výskume potom chceme rozšíriť porovnávané skupiny o skupinu mladých zamestnaných respondentov. Na základe výsledkov získaných 1 Tento príspevok vznikol v rámci riešenia grantovej úlohy VEGA č. 1/0282/12 s názvom Interdisciplinárna analýza zmyslu života a jeho komponentov v sociálne významných skupinách adolescentov z hľadiska jeho formovania a možnej intervencie. SOňa LOvašOvÁ 21 v tejto pilotnej štúdii očakávame nové zistenia, ktoré celkom nekorešpondujú s obdobnými výskumami realizovanými v príbuzných podmienkach. ZMYSEL ŽIVOTA Témou zmyslu života sa zaoberá mnoho autorov a možno na ňu nazerať z pohľadu rôznych vedných disciplín. Pre potreby nášho výskumu sa ako najvhodnejšie javí psychologické hľadisko, preto budeme problematiku zmyslu života vnímať z tohto uhla pohľadu. Bude nás zaujímať naplnenie zmyslu života prostredníctvom jeho jednotlivých komponentov. Výsledkom bude využitie poznatkov o tejto problematike pre sociálnu prácu, pre klientov. Preto sa zameriavame najmä na určité faktory súvisiace so zmyslom života, ktoré by perspektívne mohla sociálna práca vedieť zužitkovať pri pomoci klientom. Definovať zmysel života nie je jednoduché. Ide o tak subjektívne vnímanie javov s ním súvisiacich, že je problematické hovoriť o všeobecne platiacej definícii. Aj z toho dôvodu hovorí Křivohlavý (2006) o zmysle života ako o psychologickom konštrukte. Definovať pojem zmysel je komplikované. Z nášho hľadiska budeme pojem zmysel spájať s pojmom zmysluplnosť a za zmysluplný život potom budeme považovať ten, ktorý obsahuje nejaké ciele, náplň života, pre ktorú sa oplatí žiť. Človeka potom budeme vnímať ako bytosť, ktorá potrebuje mať svoj život naplnený nejakým cieľom, či plánmi do budúcnosti (Raban 2008). Každý človek potrebuje mať určitý životný cieľ, určitú „potrebnosť“, „dôvod“ na život, mať pre čo žiť. Ak má stanovené akékoľvek plány a ciele — či už krátkodobé, dlhodobé, každodenné alebo celoživotné, stáva sa jeho život zmysluplným (tu sa nebudeme zaoberať jednotlivými úrovňami, resp. systémom zmyslov). Problém nastáva pri stanovení toho, čo je a čo nie je zmysluplné. Hoci základné hodnoty u rôznych ľudí by sme pravdepodobne našli veľmi podobné, bolo by ich niekoľko a súviseli by so všeobecnou morálkou a hodnotami danej spoločnosti. Preto je možné predpokladať, že „základné“ životné ciele má mnoho ľudí podobných. Ale čo ostatné životné plány a spôsoby naplnenia zmysluplnosti života? Ohodnotenie toho, čo je a čo nie je zmysluplné by bolo veľmi subjektívne, v niektorých prípadoch dokonca možno navzájom sa vylučujúce. To predstavuje veľký metodologický problém. Dá sa vôbec objektívne zmerať zmysluplnosť života? Existuje viacero štandardizovaných, resp. overených a medzinárodne používaných metodík využívaných pre skúmanie zmyslu života a jeho komponentov. Medzi najpoužívanejšie patria nasledovné metodiky: Life Purpose Questionnaire (LPQ) autorov Hablas a Hutzell z roku 1982 (Reker, Fry 2003), ide o jednoduchšiu formu 20 položkového dotazníka s možnosťami odpovede áno–nie, kde najvyššie možné skóre je 20, Crohnbachova alfa vo výbere mladých dospelých 0,82. Life Regard Index (LRI) autorov Battista a Almond z roku 1973 (Halama 2007) je 28 položkový dotazník, ktorý zisťuje naplnenie dvoch dimenzií: rámec (framework) a naplnenie (fulfilment), Crohnbachova alfa pre mladých dospelých 0,89, resp. 0,88. Personal Meaning Index (PMI), autorom je Reker (2005), 16 položkový dotazník so 7 stupňovou škálou, hodnoty sa pohybujú v rozpätí 16–112. My sme sa rozhodli využiť v rámci výskumu metodiku PIL (Purpose in Life Test) autorov Crumbaugh a Maholick z roku 1968, ktorá je používaná od sedemdesiatych 22 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 2/2014 rokov, je overená a umožňuje nazerať na zmysel života cez viaceré kategórie (Halama 2007). Bola preložená do viacerých jazykov, pozostáva z troch častí: prvú časť tvorí 20 uzavretých položiek s možnosťou škálových odpovedí (7 stupňová škála), druhá časť predstavuje dokončenie trinástich viet a tretia časť voľný opis cieľov, ambícií a plánov. Hodnoty sa pohybujú v rozpätí 20–140, používa sa aj hodnotenie nízke–priemerné– nadpriemerné (1–2; 3–5; 6–7) prežívanie zmyslu života. My využijeme jej prvú časť, ktorá je kvantitatívne hodnotiteľná a zisťuje (meria) šesť komponentov zmyslu života — afirmáciu žitia, životnú spokojnosť, strach zo smrti, samovražedné myšlienky, slobodu a hodnotu vlastného života a samozrejme celkové prežívanie zmyslu života prostredníctvom výpočtu celkového dosiahnutého skóre. PRÁCA A JEJ VÝZNAM V ŽIVOTE ČLOVEKA Práca je viacerými odborníkmi považovaná za jednu z najdôležitejších životných náplní. Adler (1998) chápal prácu ako jednu z troch oblastí životných cieľov človeka, ktoré podľa neho predstavujú jednu z dimenzií zmyslu života. Fromm (Halama 2007) považuje prácu a lásku za spontánnu tvorivú aktivitu, ktorá človeku pomôže spojiť sa so svetom a tým realizovať svoj zmysel života. Niektorí odborníci prezentujú z určitého pohľadu prácu ako zmysel života a zaoberajú sa aj problematikou zmysluplnej práce. Hillman (Morin 2004) dokonca používa pojem „pracovný inštinkt“, prirovnáva potrebu práce k potrebe jedla či lásky. Morin (2004) potom rozvádza túto myšlienku ďalej, keď považuje z psychologického hľadiska prácu za určitú tendenciu uplatnenia mentálnej alebo fyzickej sily, tvorivosti, skúseností, spôsobilostí, talentu za účelom dosiahnutia nejakého cieľa či uplatnenia. Práca však slúži aj ako prostriedok zvyšovania sebahodnotenia, sebavedomia, pomáha jedincovi rozvíjať hodnoty, uplatniť svoj potenciál, dosiahnuť uspokojenie a uplatnenie v živote. Je tiež prostriedkom k získavaniu a udržiavaniu sociálnych kontaktov. Podľa Morin (2004) je práca pre človeka hlavnou činnosťou, motivuje ho k tomu, aby dokázal svoju existenciu, aby po sebe zanechal nejaké stopy. Aj podľa Mayovej školy ľudských vzťahov (Kubíni 2011) si človek v pracovnom procese uspokojuje rôzne sociálne potreby, napr. potrebu uznania, náklonnosti, kompetencie či styku s inými ľuďmi. Nepochybne teda môžeme prehlásiť, že práca je v živote človeka veľmi dôležitá. Na základe uvedeného môžeme stratu práce považovať za jav, ktorý spôsobí vážne zmeny v prežívaní zmysluplnosti vlastného života. Dôsledkom straty práce na človeka sa venovala napr. Buchtová (2002), ktorá uvádza, že náhla strata práce je traumatickou existenciálnou skúsenosťou a dlhodobá nezamestnanosť zapríčiňuje vytrácanie zmyslu života. V dospelej populácii môže strata práce v prvých okamihoch pôsobiť aj uvoľňujúco, oslobodzujúco. Zvlášť v prípadoch, ak šlo o prácu náročnú, vyčerpávajúcu, môže mať jedinec dokonca pocit akéhosi oslobodenia. Nemá povinnosti, môže si oddýchnuť, venovať sa svojim záľubám. Závisí to od druhu práce, ktorú vykonával, od jeho ďalšej zamestnateľnosti či finančnej rezervy. Väčšinou však strata práce pôsobí na ľudí deprimujúco, počiatočné stavy „voľnosti“ sú rýchlo vystriedané úzkosťou a obavami SOňa LOvašOvÁ 23 o budúcnosť, u mužov potom zvlášť obavami o zabezpečenie rodiny. Tieto pocity sa však vôbec nemusia dotýkať našej cieľovej vekovej kategórie. Adolescent nemusí pociťovať taký tlak, pokiaľ na ňom nie sú závislí ďalší ľudia. ADOLESCENCIA A RANNÁ DOSPELOSŤ Obdobie adolescencie je charakteristické hľadaním samého seba, začlenením sa do dospelej spoločnosti a v podstate hľadaním zmyslu života. Dá sa hovoriť o určitom prechodnom období, keď ešte má mladý človek „práva“ dieťaťa, no zodpovednosť dospelého. Podľa Vágnerovej (2008) je utváranie vlastnej identity základnou vývinovou úlohou tohto obdobia. Prežívanie zmysluplnosti môže byť v tomto veku dosť kolísavé v závislosti od aktuálnej situácie adolescenta. Mladí ľudia v tomto období končia základnú školu a väčšinou pokračujú v štúdiu na strednej škole, to je v našej spoločnosti tradičné, môžeme to označiť za určitú normu. Avšak nájdu sa mladí ľudia, ktorí z rôznych dôvodov ukončia školskú dochádzku vo veku 15, 16 rokov ukončením základnej školy. Ich život sa zmení, sú nútení príliš skoro prevziať roly, na ktoré nemusia byť pripravení. To môže zmeniť ich pohľad na život a prežívanie jeho zmyslu. Obdobie rannej dospelosti je charakteristické osamostatnením sa, vytváraním partnerských zväzkov, mnohí mladí ľudia ešte nemajú celkom doriešený konflikt identity. Celková ekonomická situácia v spoločnosti však tomuto obdobiu v zmysle možnosti osamostatnenia sa „nenahráva“. To môže tiež zohrávať rolu ako určitý faktor v prípadnej zmene prežívania zmyslu života. Prehľady najvýznamnejších výskumov realizovaných v súvislosti so zmyslom života na adolescentoch ponúka napr. Tavel (2009) alebo Lajčiaková (2012), zaoberajú sa však samotným vnímaním zmysluplnosti v tomto veku, či spojením zmyslu života s kvalitou života alebo so zdravím. Podľa výskumu, ktorý realizoval Halama (2002), je úroveň prežívania zmyslu života adolescentov relatívne nízka. My sme sa rozhodli overiť, ktoré komponenty zmyslu života sa budú u týchto mladých nezamestnaných ľudí meniť, čo chceme overovať porovnávaním s kontrolnými skupinami. METODIKA VÝSKUMU Pre účely nášho predvýskumu nás budú zaujímať adolescenti a mladí ľudia v období ranej dospelosti, teda mladí ľudia vo veku 15 až 26 rokov. Je to väčšia veková kategória, ktorá nám umožní porovnať v rámci nej spodnú a hornú vekovú hranicu. Rozdiely očakávame najmä v spojení s prirodzenými vývinovými štádiami, ale aj v súvislosti s dĺžkou nezamestnanosti. Očakávame pritom odchýlky v porovnaní s výskumami realizovanými na dospelej populácii, ktoré vypovedajú o určitých zmenách v prežívaní miery naplnenosti života zmyslom u dospelých nezamestnaných jedincov (Hvozdík, Rosíková, 2004). Predpokladáme, že odchýlky budú spôsobené nezamestnanosťou. Štúdia realizovaná Rekerom (2005) na vzorke 2065 respondentov, kde boli porovnávané tri vekové skupiny: mladí (16–24 rokov), stredný vek (25–49 rokov), starší (50–93 rokov) metodikou Index zmyslu života PMI (The Personal Meaning Index) ukázala, že 24 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 2/2014 dosiahnuté skóre (vnímanie svojho života ako zmysluplného) u respondentov vekom stúpa mierne, a v kategóriách mladí a stredný vek dosahovali vyššie skóre ženy. Najväčšie rozdiely boli medzi kategóriami mladí a starší a stredný vek a starší. V rámci rodových rozdielov sa pravdepodobne v tomto vekovom období preukáže rýchlejšie dospievanie dievčat najmä v blízkosti spodnej hranice vekového ohraničenia. Vo výskumnej vzorke očakávame aj respondentov bez pracovnej skúsenosti, títo môžu skresliť zisťovanie rozdielov u krátkodobo a dlhodobo nezamestnaných mladých ľudí, čo bude potrebné brať do úvahy pri výsledkoch výskumu. V porovnaní so zamestnanými a školu navštevujúcimi adolescentmi predpokladáme odchýlky v prežívaní zmyslu života, pričom očakávame, že najvyššie celkové skóre v prežívaní zmyslu života budú mať zamestnaní adolescenti, najnižšie nezamestnaní. Tu však budú veľkú úlohu zohrávať iné faktory, napr. spokojnosť s prácou, s finančným ohodnotením, či so spolupracovníkmi, pocit obmedzovania prácou, či pocit získania finančnej slobody. Vágnerová (2008) uvádza v tejto vekovej kategórii zamestnanie aj ako zdroj možných problémov a sklamania súvisiaceho so znížením voľného času, skorým ranným vstávaním, či nedostatkom skúseností a následným nepohodlím v práci. Preto si myslíme, že práve spomenuté faktory budú zohrávať veľkú rolu pri prežívaní zmyslu života, resp. jeho jednotlivých komponentov. V pilotnej štúdii, ktorú prezentujeme v tomto článku, sa zaoberáme zisťovaním rozdielov medzi mladými nezamestnanými a ich školu navštevujúcimi rovesníkmi. Ako výskumnú metódu sme použili Test životných cieľov PIL (Purpose in Life test), ktorý vznikol na základe teórie V. E. Frankla, a bol zostrojený dvojicou autorov Crumbaugh a Maholick, v roku 1964. Ide o 20 položkový test v podobe sémantického diferenciálu s klasickou sedem bodovou odpoveďovou škálou, v ktorej sa nachádzajú čísla v rastúcom poradí od 1 po 7 alebo klesajúcom poradí od 7 po 1. V nej sú vyjadrené krajné hodnoty, respondent má zakrúžkovať jedno číslo na kontinuu na základe hodnotenia daného stavu alebo postoja. Osem položiek sa explicitne zaoberá zmyslom života (3, 4, 7, 8, 11, 12, 17, 20) šesť položiek životnou spokojnosťou (1, 2, 5, 6, 9, 19) tri slobodou (13, 14, 18) jedna strachom zo smrti (15) jedna samovražednými myšlienkami(16) a jedna hodnotou vlastného života (10). Druhú časť PIL metodiky predstavuje zostava dvadsiatich neukončených viet, kde je úlohou respondentov dokončiť vety na základe momentálnej asociácie. Ide o kvalitatívnu časť metodiky, ktorá sa vyhodnocuje pomocou obsahovej analýzy a kódovania. Vo výskume bola využitá prvá časť PIL metodiky — 20 položkový dotazník s možnosťou 7 stupňovej škály odpovedí s rôznym verbálnym ukotvením súvisiacim s danou položkou dotazníka, postavený na princípe sémantického diferenciálu. Dotazník zisťuje prostredníctvom jednotlivých komponentov (tab. 1) celkové prežívanie zmyslu života. Merania sa prejavujú v dosiahnutom skóre, ktoré sa dá vypočítať z celej 20 položkovej časti (celkové skóre) alebo v jednotlivých komponentoch. (tab. 1) Metodika slúži podľa Halamu (2007) najmä pre meranie celkového vnímania prežívania zmysluplnosti života. Avšak my overíme okrem celkového skóre aj skóre získané v jednotlivých komponentoch ako už bolo overované v iných štúdiách v podmienkach SR (Žiaková, Sčensná 2009; Šiňanská 2013, Lichner 2010). Zameriame sa na možné rozdiely a štatisticky významné odchýlky medzi nezamestnanými jedincami SOňa LOvašOvÁ 25 a školu navštevujúcimi mladými ľuďmi. Zaujímať nás budú aj možné rodové, vekové a vzdelanostné súvislosti v celej skupine respondentov. Rozdiely a súvislosti sme overovali pomocou t-testu pre dva nezávislé výbery. Vo výsledkoch prezentujeme aj prehľad prežívania jednotlivých komponentov zmyslu života u cieľových skupín a ich celkové skóre (Cronbachova alfa = 0,961). Výskumnú vzorku tvorilo 40 nezamestnaných mladých ľudí vo veku 15–26 rokov v meste Košice a 40 stredoškolákov v tom istom meste vo veku 15–19 rokov. Sme si vedomí toho, že niektoré porovnania sú realizované na veľmi malej vzorke respondentov, no pre potreby pilotnej štúdie — pre základnú orientáciu v problematike ich považujeme za dostatočne relevantné, aby pre nás predstavovali určitý odrazový mostík v hlavnom výskume. nezamestnaní študenti spolu N 40 40 80 muži 16 17 33 ženy 24 23 47 <17 8 15 23 ≥17 32 25 57 tab. 2 Základné údaje o výskumnej vzorke Štúdie sa zúčastnilo 33 mužov a 47 žien. Pre potreby porovnania vekových kategórií sme zvolili hranicu 17 rokov, pričom prvú kategóriu tvorili respondenti 15a 16roční, druhú kategóriu 17 a viac roční, v podstate môžeme hovoriť o porovnaní mládeže v období strednej adolescencie, a neskorej adolescencie a ranej dospelosti (Macek, 1999). ZŠ SŠ prebieha VŠ nezamestnaní N = 40 14 19 7 tab. 3 Vzdelanie nezamestnaných respondentov U nezamestnaných respondentov nás zaujímalo aj najvyššie ukončené vzdelanie, resp. prebiehajúce vzdelanie. Pri tých, ktorí uviedli prebiehajúce štúdium išlo o externú formu štúdia na vysokej škole. komponenty zmyslu života počet otázok v dotazníku číslo otázky v dotazníku afirmácia žitia 83, 4, 7, 8, 11, 12, 17, 20 životná spokojnosť 61, 2, 5, 6, 9, 19 sloboda 3 13, 14, 18 strach zo smrti 1 15 uvažovanie nad suicídiom 1 16 hodnota života 1 10 tab. 1 Komponenty zmyslu života zisťované v PIL dotazníku 26 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 2/2014 VÝSLEDKY V tejto časti príspevku predstavujeme vybrané získané výsledky. Vychádzajúc z už realizovaných výskumov by sme nemali očakávať výrazné rozdiely v prežívaní zmyslu života vo vekovej kategórii adolescentov, ale napriek tomu sme predpokladali, že tu rozdiely budú. Skúmanie prebiehalo v štyroch oblastiach: komparácia výberov v celkovom skóre zmyslu života a jeho jednotlivých komponentoch; gender rozdiely; vzdelanie a vek ako faktory súvisiace so zmenami v prežívaní zmyslu života. Najviac nás zaujímala komparácia nezamestnaných mladých ľudí s ich rovesníkmi, ktorí navštevujú školu (študentmi). Vychádzali sme z toho, že nezamestnanosť aj v tak mladom veku môže spôsobiť zmeny v prežívaní zmyslu života. Pre porovnanie sme využili t-test pre dva nezávislé výbery. Rozdiely sa potvrdili na najvyššej úrovni štatistickej významnosti. nezamestnaní študenti t p zmysel života (mean) (mean) celkové skóre 4,261 5,564 –5,369 0,000*** afirmácia žitia 4,472 5,750 –5,242 0,000*** životná spokojnosť 3,892 5,338 –5,049 0,000*** sloboda 4,692 5,492 –3,100 0,003** strach zo smrti 3,175 5,250 –5,110 0,000*** uvažovanie nad suicídiom 4,775 6,125 –3,032 0,003** hodnota života 4,075 5,400 –4,770 0,000*** tab. 4 Komparácia prežívania zmyslu života a jeho jednotlivých komponentov u nezamestnaných a školu navštevujúcich respondentov; p = 0,000***, p < 0,01**, p < 0,05* Zistenia potvrdili štatisticky významné rozdiely na hladine p = 0,000 v celkovom skóre a v komponentoch afirmácia žitia, životná spokojnosť, strach zo smrti a hodnota života. V kategóriách sloboda a uvažovanie nad suicídiom išlo o štatistickú významnosť na hladine p < 0,01. V rámci rodových rozdielov sme pri testovaní celej výskumnej vzorky (33 mužov, 47 žien) nezistili štatisticky významné rozdiely v prežívaní zmysluplnosti života, hoci v komponente afirmácia žitia sa výsledok (p = 0,057) približoval k hladine významnosti. Napriek tomu sme sa rozhodli overiť, či pri rozdelení výskumnej vzorky na nezamestnaných a študentov nezistíme štatistické rozdiely, teda či môže nezamestnanosť spôsobiť iné prežívanie zmysluplnosti života v závislosti od gender. U študentov sme z gender hľadiska nezistili žiadne štatisticky významné rozdiely v prežívaní zmyslu života ani v žiadnom z jeho komponentov. U nezamestnaných sme zistili rozdiely v dvoch kategóriách. Ako je znázornené v tabuľke č. 5 hoci v celkovom prežívaní zmysluplnosti života sme nezistili štatistické rozdiely, zistili sme rozdiely na hladine štatistickej významnosti p < 0,05 v komponentoch afirmácia žitia a sloboda. Ďalším faktorom, ktorý sme testovali a mohol podľa našich predpokladov súvisieť s rozdielnym prežívaním zmyslu života bolo vzdelanie. V tejto oblasti skúmania sme SOňa LOvašOvÁ 27 porovnávali respondentov s najnižším dosiahnutým vzdelaním (nezamestnaní so ZŠ) a s najvyšším dosiahnutým vzdelaním v našej výskumnej vzorke (nezamestnaní študujúci VŠ). ZŠ (n=14) prebiehajúce štúdium VŠ (n=7) t p zmysel života (mean) (mean) celkové skóre 3,211 5,193 –3,661 0,002** afirmácia žitia 3,482 5,321 –3,277 0,004** životná spokojnosť 2,833 5,024 –3,516 0,002** sloboda 3,691 5,667 –3,690 0,002** strach zo smrti 2,500 3,286 –1,156 0,262 uvažovanie nad suicídiom 2,500 6,143 –6,226 0,000*** hodnota života 3,286 4,714 –2,297 0,033* tab. 6 Vzdelanie ako faktor spôsobujúci rozdiely v prežívaní zmyslu života; p = 0,000***, p < 0,01**, p < 0,05* Zistili sme, že vzdelanie je faktorom, ktorý súvisí s hodnotou dosiahnutého skóre v celkovom hodnotení aj v jednotlivých komponentoch zmyslu života. Jedinou kategóriu, kde sa súvislosť nepotvrdila je strach zo smrti. Zdá sa, že ten prežívajú nezamestnaní silnejšie než ich rovesníci študenti, bez ohľadu na dosiahnuté vzdelanie. Najvýraznejšie rozdiely v závislosti od vzdelania sa preukázali v komponente uvažovanie nad suicídiom. Na záver nás zaujímalo aký podiel má na zmene vo vnímaní zmysluplnosti života vek. Pre tieto výpočty sme rozdelili respondentov do dvoch skupín, ako hranicu sme určili vek 17 rokov. Tým nám vznikli dve skupiny respondentov — vo veku 15 a 16 rokov a vo veku 17 a viac rokov. Pri overovaní celej výskumnej vzorky sme zistili štatistický rozdiel len v komponente sloboda (p = 0,016), celkové skóre p = 0,111 nevykazovalo štatisticky významný rozdiel, k hladine významnosti sa však priblížil aj komponent afirmácia žitia (p = 0,054). Preto sme opäť vzorku rozdelili na nezamestnaných a študentov. U študentov sme nezistili štatisticky významný rozdiel nezamestnaní muži (n = 16) nezamestnané ženy (n = 24) t p zmysel života (mean) (mean) celkové skóre 3,806 4,565 –1,819 0,077 afirmácia žitia 3,953 4,818 –2,089 0,043* životná spokojnosť 3,531 4,132 –1,234 0,225 sloboda 4,104 5,083 –2,461 0,019* strach zo smrti 2,936 3,333 –0,727 0,472 uvažovanie nad suicídiom 4,375 5,042 –0,980 0,333 hodnota života 3,688 4,333 –1,487 0,145 tab. 5 Gender rozdiely v prežívaní zmyslu života nezamestnaných; p = 0,000***, p < 0,01**, p < 0,05* 28 FÓRUM SOCIÁLNÍ PRÁCE 2/2014 v celkovom vnímaní zmyslu života a ani v jednom z komponentov, avšak u skupiny nezamestnaných sa potvrdili štatisticky významné rozdiely. nezamestnaní <17 (n=8) nezamestnaní ≥17 (n=32) t p zmysel života (mean) (mean) celkové skóre 2,719 4,647 4,475 0,000*** afirmácia žitia 2,984 4,844 4,205 0,000*** životná spokojnosť 2,313 4,287 3,820 0,000*** sloboda 3,209 5,063 4,312 0,000*** strach zo smrti 2,225 3,407 1,792 0,081 uvažovanie nad suicídiom 2,000 5,469 5,522 0,000*** hodnota života 2,750 4,406 3,476 0,001** tab. 7 Rozdiely v zmysle života u nezamestnaných z hľadiska veku; p = 0,000***, p < 0,01**, p < 0,05* Z tabuľky č. 7 je zrejmé, že s výnimkou komponentu strach zo smrti, ide o štatisticky veľmi významné rozdiely medzi overovanými skupinami respondentov. Opäť je najvýraznejší rozdiel v komponente uvažovanie nad suicídiom. DISKUSIA Pilotná štúdia bola realizovaná na výskumnej vzorke 80 mladých ľudí vo veku 15–26 rokov. Vzorka bola rozdelená na 40 mladých nezamestnaných respondentov a 40 študentov strednej školy, ktorí predstavovali kontrolnú skupinu. Cieľom pilotnej štúdie bolo zistiť zmeny v celkovom prežívaní zmyslu života a v jeho jednotlivých zložkách u mladých nezamestnaných osôb a overenie vplyvu vybraných faktorov (vek, rod, vzdelanie) na prežívanie zmysluplnosti života. Počet respondentov je príliš malý na to, aby sme mohli výsledky zovšeobecňovať, čo ani nebolo cieľom tohto predvýskumu. Napriek tomu však ponúkame porovnanie s inými výskumami a myslíme si, že hlavný výskum a doplnenie ďalšej kontrolnej skupiny mladých zamestnaných respondentov) prinesie veľmi zaujímavé zistenia. V prvej časti výskumu sme zistili pri komparácii výberu nezamestnaných a študentov existenciu štatisticky významných rozdielov v celkovom prežívaní zmyslu života ako aj vo všetkých jeho jednotlivých komponentoch. Pri celkovom skóre, afirmácii žitia, životnej spokojnosti, strachu zo smrti a hodnote života išlo o štatisticky významné rozdiely na hladine p = 0,000, pri komponentoch sloboda a uvažovanie nad suicídiom išlo o hladinu p < 0,01. Konštatovali sme, že mladí ľudia navštevujúci školu dosiahli štatisticky významne vyššie skóre než ich nezamestnaní rovesníci. Pri overovaní súvisu prežívania zmysluplnosti života z hľadiska rodu sme nezistili štatisticky významné rozdiely v celej výskumnej vzorke (n = 80), ani vo výbere študentov. Avšak vo výbere nezamestnaných sme zistili štatistické rozdiely na hladine p < 0,05 v komponentoch afirmácia žitia a sloboda, kde vyššie skóre dosiahli nezamestnané ženy.